Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 4, 2017

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 10Cpr/5/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7715221461
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenko Švárny

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2017:7715221461.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, sudca JUDr. Zdenko ŠVÁRNY, vo veci strán sporu žalobkyne V. V., W..

XX.X.XXXX, F. L. XX, zastúpenej JUDr. Mikulášom Pavlíkom, advokátom AK Michalovce, Š.Kukuru
14 proti žalovanému Obec Sliepkovce, zastúpenému JUDr. Vladimírom Sabadošom, advokátom AK
Michalovce, Nám. Osloboditeľov 17, o zaplatenie 344,66 EUR s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. P r i z n á v a žalovanej strane 100% náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podaným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.12.2015 sa žalobkyňa domáhala, aby súd
zaviazal žalovanú stranu zaplatiť sumu 344,66 € a to na tom základe, že jej žalovaná strana krátila za

mesiac október mzdu vo výške 172,33€ a za mesiac november 2015 v sume 142,67 € a aj napriek
výzve právneho zástupcu žalobkyne žalovaná strana reagovala listom zo dňa 26.11.2015 oznámením,
že mzda žalobkyni bola vyplatená v súlade s relevantnými predpismi vrátane zákonníka práce.

2. Žalovaná so žalobou nesúhlasila.

3. Z výsledkov vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav :

4. Z pracovnej zmluvy uzavretej medzi žalovanou a žalobkyňou v Sliepkovciach dňa 2.1.2003 súd
zistil, že pracovník nastúpi do práce dňa 1.1.2003 ako zamestnankyňa opatrovateľskej služby. Miestom
výkonu práce bude obec Sliepkovce. Z bodu 4 Pracovnej zmluvy súd zistil, že pracovník je povinný podľa
pokynov zamestnávateľa vykonávať osobne, svedomite a riadne dohodnuté práce podľa pracovnej
zmluvy v určenom čase.

5. Z rozhodnutia obce Sliepkovce o plate zo dňa 26.6.2015 súd zistil, že s účinnosťou od 1.7.2015 mala
žalobkyňa funkčný plat mesačne vo výške 393,50 €. Z výzvy na doplatenie funkčného platu za mesiac
10/2015 zo dňa 18.11.2015 (č.l. 8) súd zistil, že žalobkyňa žiadala doplatiť funkčný plat vo výške 172,33
€ v lehote 7 dní od doručenia výzvy, v opačnom prípade si bude tieto nároky uplatňovať súdnou cestou.

6. Z odpovede žalovanej zo dňa 26.11.2015 (č.l.10) súd zistil, že dňa 20.11.2015 im bola doručená
predžalobná upomienka na doplatenie funkčného platu. Po preštudovaní tejto výzvy oznámili, že mzda

menovanej bola vyplatená v súlade s relevantnými právnymi predpismi vrátane zákonníka práce.

7. Z vyjadrenia žalovanej zo dňa 4.2.2016 (č.l. 16,17) súd zistil, že s návrhom nesúhlasí ani čo do
základu, ani čo do výšky. Z ich strany nedošlo k žiadnemu porušeniu právnych predpisov a mzdažalobkyni bola vyplatená v súlade s právnymi predpismi, najmä zákonníkom práce a žalobkyni neboli
vykonané žiadne neoprávnené zrážky zo mzdy v zmysle § 131 ZP.

8. Z vyjadrenia žalovanej zo dňa 10.5.2016 (č.l. 21-23) súd zistil, že žalovaná strana tvrdí, že žalobkyni
neboli vykonané žiadne neoprávnené zrážky zo mzdy a navrhli žalobu zamietnuť ako nedôvodnú a
zaviazať ju nahradiť trovy konania. Žalovaný pri výplate mzdy za žalované obdobie postupoval v zmysle
ust. § 118 ods. 1 ZP, keď poskytol žalobkyni ako zamestnankyni mzdu len za vykonanú prácu, o čom
svedčia aj výplatné pásky za rozhodujúce obdobie. Z uvedených dôkazov je zrejmé, že žalobkyňa v

mesiaci október 2015 odpracovala 9 dní t.j. 67,5 hodín, čo zodpovedá vyplatenej čistej mzde 142,67
€, ktorá bola aj žalobkyni vyplatená a v mesiaci október 2015 z titulu neospravedlnenej neprítomnosti
v práci v počte 13 dní, čo predstavuje 97,5 hodiny, žalobkyňa v zmysle § 118 ods. 1 nemá nárok
na mzdu. Takisto v mesiaci november 2015 žalobkyňa odpracovala 8 dní, čo predstavuje 60 hodín,
za čo jej bola vyplatená čistá mzda 132,86€, v mesiaci november 2015 z titulu neospravedlnenej
neprítomnosti v práci v počte 13 dní, čo predstavuje 97,5 hodiny, žalobkyňa v zmysle § 118 ods. 1 ZP

nemá nárok na mzdu. Poukázal na ust. § 144a ods. 2 písm. f/ ZP z ktorého vyplýva, že ako výkon
práce sa neposudzuje doba neospravedlneného zameškania pracovnej zmeny alebo jej časti. Keďže
poskytnutie mzdy je v zmysle § 118 ods. 1 ZP podmienené iba vykonanou prácou, je nesporné, že pri
neospravedlnenomzmeškaníprácezamestnancommumzdazatotoobdobienepatrí.Neospravedlnenú
neprítomnosť v práci žalovaný preukazuje skutočnosťou, že napriek písomnému pracovnému pokynu

žalobkyni, žalobkyňa tento pokyn bez uvedenia dôvodu nerešpektovala a v uvedené dni do práce
nenastúpila.

9. Z výplatnej pásky za mesiac 10/2015 (č.l. 25) súd zistil, že žalobkyni bol vyplatený čistý príjem 142,67
€, pričom mala neospravedlnenú neprítomnosť v práci 97,50 hodín.

10. Z výplatnej pásky za obdobie 11/2015 súd zistil, že žalobkyni bola vyplatená čistá mzda 132,86€,
pričom mala neospravedlnenú neprítomnosť v práci 97,5 hodín.

11.Zpracovnéhopokynužalovanéhozodňa13.8.2015(č.l.27,28)súdzistil,žežalovanástranastanovila

žalobkyni vykonávanie činnosti poskytovanie sociálnej služby u M. W., nar. XX.X.XXXX a M. N., W..
XX.X.XXXX, obidvaja bytom L. XXX a poskytovaná sociálna služba bude spočívať v starostlivosti o
uvedené osoby v nasledovnom rozsahu úkonov - sebaobslužné úkony v počte 3 hodiny týždenne, úkony
starostlivosti o svoju domácnosť v počte hodín 6 týždenne, základné sociálne aktivity v počte hodín 4
týždenne, dohľad pri úkonoch sebaobsluhy a pri vykonávaní základných sociálnych aktivít v počte hodín

2 týždenne, denne pondelok, streda, piatok 8.00 hod. - 13.00 hod. V situácii, keď zamestnanec potrebuje
opustiť dohodnuté miesto výkonu práce, dôvod opustenia musí ohlásiť zamestnávateľovi.

12. Z úradného záznamu zo dňa 25.8.2015 súd zistil, že dňa 25.8.2015 sa na obecný úrad dostavila
žalobkyňa, kde jej bol prečítaný pracovný pokyn, vysvetlený zo strany zamestnávateľa. Za prítomnosti

svedkov Y.. N. Y., terénneho sociálneho pracovníka v obci Sliepkovce K.. Y. L., asistenta terénneho
pracovníka menovaná odmietla pracovný pokyn prevziať bez udania dôvodu, o čom bol spísaný úradný
záznam o odmietnutí prevzatia.

13. Z vyjadrenia žalovanej zo dňa 11.10.2016 /č.l. 42,43/ súd zistil, že v zmysle odročujúceho uznesenia

z pojednávania dňa 17.5.2016 špecifikujú konkrétne dni v mesiaci október, november 2015 za ktoré
nebola žalobkyni vyplatená mzda z titulu neospravedlnenej neprítomnosti v práci a to október 2015 :
2.,5., 7., 9., 12., 14., 16., 19., 21., 23., 26., 28., 30. t.j. spolu 13 dní a v mesiaci november 2015 : 2., 4.,
6., 9., 11., 13., 16., 18., 20., 23., 25., 27., 30. T.j. spolu 13 dní.

14. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní dňa 11.10.2016 uviedol, že v rozhodnutí o pracovnej
zmluve, ktorú vykonávala jeho klientka je uvedené, že opatrovateľská služba do domácnosti sa
poskytuje v prirodzenom prostredí klienta. Poukázal na článok 2 Základných zásad Zákonníka práce,
ďalej na § 13 Zákonníka práce odsek 2, ďalej na § 3, ďalej poukázal na ust . § 74 ods. 14 písm. c/
zákona o poskytovaní o sociálnych službách, kde je uvedené, že poskytovateľ sociálnej služby t.j. obec

môže jednostranne vypovedať zmluvu o poskytovaní sociálnej služby ak obec alebo vyšší územný celok
rozhodne o zániku odkázanosti fyzickej osoby na sociálnu službu. Za daného stavu tvrdil, že nárok je
opodstatnený.15. Právny zástupca žalovanej strany uviedol, že trvajú na svojich vyjadreniach. Podľa jeho názoru
vyjadrenie právneho zástupcu žalobkyne nie je predmetom tohto konania, pretože predmetom konania
niejeneplatnosťvýpovedeazrušeniesociálnejslužby.Uviedol,ževpracovnejzmluvemedzižalobkyňou

a žalovanou vznikol pracovný pomer na základe zmluvy zo dňa 2.1.2003, v predmete práce podľa
odseku 1 je uvedené, že pracovník nastúpi do práce 1.1.2003 ako zamestnankyňa opatrovateľskej
služby. Poukázal na bod 4 Pracovnej zmluvy podľa ktorej pracovník je povinný podľa pokynov
zamestnávateľa vykonávať osobne, svedomite a riadne dohodnuté práce podľa pracovnej zmluvy v
určenom čase. Čo sa týka vyjadrenia právneho zástupcu žalobkyne, uviedol, že s jedinou vecou súhlasí,

že opatrovateľská služba sa má poskytovať v prirodzenom prostredí klienta, čo aj podľa pracovného
pokynu vyplývalo v pondelky, stredy a piatky. Uviedol, že preukázali doručenie pracovného pokynu,
vysvetlenie pracovného pokynu a tiež v prípade, že je pochybnosť o tom, či uvedené dni, ktoré
špecifikoval na návrh protistrany, v prípade že by potrebovali dokázať túto skutočnosť, že sa neriadia len
týmto pracovným pokynom, navrhol vypočuť v konaní svedka K.. Y. L., ktorý bol v tom čase terénnym
pracovníkom obecného úradu Sliepkovce a práve z toho dôvodu, že žalobkyňa bezdôvodne odmietla

vykonávať tento pracovný pokyn, musel zamestnávateľ riešiť tento urgentný stav tak, že v zmysle
pracovného pokynu v uvedený čas, deň, tieto činnosti vykonával uvedený pracovník, ktorý potvrdí, že
žalobkyňa sa v tom čase nenachádzala v zmysle pracovného pokynu tam, kde mala.

16. Z výpovede svedka Y. L. /č.l. 49-51/ súd zistil, že od r. 2014 do konca novembra 2015 pracoval

cez eurofondy ako asistent terénneho sociálneho pracovníka. Mal na starosti rómske otázky a veci čo
sa toho týkajú. Mal na starosti problémovú rodinu, kde matka nechala 2 deti, bývali v tábore a babka
sa o nich starala. V auguste roku 2015 sa babka dostala do psychických problémov a bola asi 20.8.
hospitalizovaná, pričom ostali 2 maloleté deti, chlapec asi 11 ročný a dievča 8-ročné v opatere strýka.
Uviedol, že koncom augusta starosta obce prizval V. F., aby aspoň 3x do týždňa v nepárne dni pondelok,

stredu, piatok prišla tam, uvarila trochu, upratala a vyprala. Uviedol, že on mal popritom dosť roboty s
ostatnými, tak musel aj tie pondelky, stredy a piatky chodiť lebo žalobkyňa sa tam ani raz neukázala.
Poukázal na to, že už aspoň z toho ľudského hľadiska mala prísť, či deti žijú, či nemajú neporiadok. Keby
im bola v pondelok navarila, tak aj v utorok by mali teplú stravu. Uviedol, že nebola tam ani raz, deti
sa pýtal, či sa tam nezastavila V., uviedli, že nie. Na tábore sa ani raz neukázala. V dedine ju nestretol

ani raz a napriek tomu v meste ju stretol viackrát. Poukázal na to, že keď si ju zavolal starosta, tento
jej vysvetlil čo má robiť, bol tam prítomný a nechcela ani tento pokyn prevziať, pretože ona má dosť
svojich starostí. Na otázku právneho zástupcu žalovanej, či p. V. plnila pokyn, ktorý odmietla prevziať,
čo sa týka pondelku, stredy a piatku, či sa starala o maloleté deti a to konkrétne o M. W. a M. N.,
svedok uviedol, že sa tam ani raz nezastavila, nestretol ju tam, pričom v Michalovciach ju stretol, ale v

Sliepkovciach na tábore ju nestretol ani raz. Na otázku, aby verifikoval svoj podpis z úradného záznamu
zo dňa 25.8.2015 uviedol, že je to jeho podpis. Uviedol, že to bolo stretnutie, spomína si na ňho, bolo
v zasadačke obecného úradu, bola tam prítomná terénna sociálna pracovníčka, ktorej robil asistenta
p. N. Y., bol tam starosta a jeho sekretárka. Na otázku právneho zástupcu žalobkyne, či má konkrétne
dátumy, kedy žalobkyňa nevykonávala opatrovateľskú službu uviedol, že jasne povedal, že ju párkrát

stretol v meste, dátumy nesledoval, ale on sa venoval tým deťom a chodil tam pravidelne. Uviedol, že
žalobkyňu za 3 mesiace ani raz v dedine nestretol, ale v meste ju stretol asi 4x.

17. Z vyjadrenia žalovanej strany zo dňa 20.2.2017 súd zistil, že základné povinnosti zamestnanca
sú upravené v ust. § 81 Zákonníka práce /ZP/ , podľa ktorého je zamestnanec povinný najmä

pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených, vydané v súlade s právnymi predpismi,
byť na pracovisku od začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z
neho až po skončení pracovného času. Podľa § 47 ods. 1 písm. b/ ZP, zamestnanec je povinný
podľa pokynu zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy, v určenom pracovnom
čase a dodržiavať pracovnú disciplínu. Z uvedeného vyplýva, že tieto pokyny sa stávajú obligatórnou

súčasťou obsahu pracovného pomeru so zamestnávateľom, ich porušovanie prípadné neplnenie sa
hodnotí ako porušenie pracovnej disciplíny a zamestnávateľ môže uplatniť svoje oprávnenie vyvodiť
z porušenia povinnosti opatrenie až po jednostranné rozviazanie pracovného pomeru. Z uvedených
dôkazov vyplýva, že tento pracovný pokyn bol jednoznačne pokynom starostu obce ako zamestnávateľa
zamestnancovi v zmysle platnej pracovnej zmluvy.

18. Zo záverečnej reči právneho zástupcu žalobkyne súd zistil, že v celom rozsahu trvajú na svojich
ústnych aj písomných vyjadreniach. Tvrdil, že nárok je daný. Predmetom nároku je krátenie mzdy
za mesiac október a november 2015, kde podľa vyjadrenia právneho zástupcu žalovanej mal byťv mesiaci októbri 13 dní a v mesiaci november 13 dní. Uviedol, že toto tvrdenie je nepravdivé,
pričom poukázal aj na stanovisko Inšpektorátu práce v Košiciach zo dňa 2.1.2017, kde je uvedené,
že na základe zamestnávateľom predloženej evidencie pracovného času v mesiaci október žalobkyňa

mala byť neprítomná v práci 9 dní a v mesiaci november 8 dní. To znamená, že z toho je zrejmá
nezrovnalosť. Rovnako uviedol, že podľa jeho názoru vyjadrenie svedka bolo účelové. Poukázal na
to, že zamestnávateľ nemal dôvod na krátenie mzdy aj z dôvodov, že táto žalobkyňa poskytovala
opatrovateľskú službu nonstop 24 hodín denne. Uviedol, že zamestnávateľ mal povinnosť upozorniť
žalobkyňu na porušovanie pracovnej disciplíny. Ani v jednom prípade k tejto situácii nedošlo.

19. Právny zástupca žalovanej v záverečnej reči uviedol, že takisto zotrvávajú na svojich doterajších
ústnych prednesoch ako aj písomných vyjadreniach. Poukázal na vyjadrenie zo dňa 11.5.2016. Rovnako
sa opieral i o svedeckú výpoveď K.. L., kde bolo preukázané, že žalobkyňa v uvedené dni nevykonávala
prácu a teda vznikol dôvod na krátenie mzdy v zmysle konkrétnych noriem Zákonníka práce. Uviedol,
že predmetom sporu nie je skončenie pracovného pomeru. Žalobkyňa jednoznačne porušila svoju

povinnosť, v uvedené dni absentovala na pracovisku a z toho dôvodu ani zamestnávateľ nemohol jej
vyplatiť mzdu v zmysle § 118 Zákonníka práce, keďže zamestnancovi patrí mzda za vykonanú prácu.
Navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať žalobkyňu zaplatiť trovy konania.

20.Vdanomprípadepredmetomkonaniajeuplatňovanýnárokžalobkynenadoplateniemzdyzamesiac

október a november 2015.

21. Podľa § 81 písm. a/, b/, Zákonníka práce, zamestnanec je povinný najmä
a) pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi;
nadriadeným je aj predstavený podľa osobitného predpisu,

b) byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho
až po skončení pracovného času.

22. Podľa § 118 ods. 1 Zákonníka práce /ZP/, zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za
vykonanú prácu mzdu.

23. Podľa § 47 ods. 1 písm. b/ ZP, odo dňa keď vznikol pracovný pomer zamestnanec je povinný podľa
pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne, podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase
a dodržiavať pracovnú disciplínu.

24. Podľa § 144 a ods. 2 písm. f/ ZP, ako výkon práce sa neposudzuje doba neospravedlneného
zameškania pracovnej zmeny alebo jej časti.

25. Súd na základe vykonaného dokazovania, po zhodnotení všetkých dôkazov, jednotlivo aj v ich
vzájomných súvislostiach dospel k záveru, že nárok žalobkyne je nedôvodný a preto v celom rozsahu

žalobu zamietol. Žalobkyňa v konaní nepreukázala opodstatnenosť svojho nároku a naopak žalovaný
preukázal, že žalobkyňa mala neospravedlnenú absenciu počas mesiacov októbra a novembra, čo má
súdzapreukázanésvedeckouvýpoveďouK..L..Rovnakomásúdzapreukázané,žežalobkyňaodmietla
prevziať pracovný pokyn žalovanej strany. Z úradného záznamu zo dňa 25.8.2015 kde boli prítomní
N. Y., Y. L., zapisovateľka Y. L. a starosta obce, kde žalobkyňa bez odôvodnenia odmietla podpísať a

prevziať pracovný pokyn, ktorý jej stanovil vykonávať činnosti poskytovania sociálnej služby W. M. a N.
M.. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

26. Súd poukazuje ďalej na tú skutočnosť, že v zmysle ust. § 47 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, ako aj
§ 81 písm. a/, b/ Zákonníka práce, zamestnanec je povinný najmä pracovať zodpovedne a riadne, plniť

pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi, byť na pracovisku na začiatku pracovného
času a je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v
určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu. Keďže žalobkyňa takto v konaní resp. v
pracovnom pomere so žalovanou stranou nepostupovala, súd rozhodol tak, ako je uvedené vyššie.

27. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 CSP a § 262 CSP.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 CSP uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Ak povinnosť uložená v tomto rozhodnutí nebude splnená, môže sa oprávnená osoba svojho nároku

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.