Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 30, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoP/18/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118200527
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5118200527.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov

senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v právnej veci navrhovateľa: U. B.,
nar. XX.X.XXXX, bytom R. XX, prechodne E. XXXX/XX, J., O. K., proti H. B., nar. XX.X.XXXX, bytom
G. XXXX/X, B., o zrušenie vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu, na základe odvolania H. B. proti
rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 17Pc/1/2018-87 zo dňa 24.septembra 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

.Napadnutým rozsudkom okresný súd zrušil s účinnosťou od 16.1.2018 vyživovaciu povinnosť

navrhovateľa voči plnoletému synovi - H. B. (v texte aj ako výživou oprávnená osoba), naposledy určenú
rozhodnutím Okresného súdu Žilina č. k. 21P/375/2008-107 zo dňa 7.12.2009.
2.S poukazom na § 78 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej len ZoR) a § 157 CMP (obe citované v napadnutom
rozsudku) východiskovo súd prvej inštancie konštatoval, že hmotnoprávnou podmienkou toho, aby
súd mohol o vyživovacej povinnosti opakovane rozhodnúť je zmena pomerov na strane oprávneného,
povinného alebo na oboch stranách, pričom môže ísť o rôzne subjektívne, ako aj objektívne skutočnosti.
Takouto je i nadobudnutie spôsobilosti samostatne sa živiť.

3.Nadväzne v opísanej súvislosti v prejednávanej veci zo skutkových zistení vyplynulo, že plnoletý syn
navrhovateľanepokračujevštúdiunavysokejškole,jezamestnanývspoločnostiWINNERTRADINGod
1.10.2017anebolpreukázaný objektívnycharakterzdravotnýchproblémovznemožňujúcipokračovanie
v pracovnom pomere aj po dohodnutej dobe. V konaní bolo teda nesporné, že má zabezpečený
zdroj príjmu a možno preto konštatovať, že je schopný samostatne sa živiť a uspokojovať svoje
potreby nezávisle od svojich rodičov. Podľa názoru okresného súdu súčasný príjem H. B. umožňuje
uspokojovanie jeho základných životných potrieb, kedy náklady ubytovania a stravy neuhradzuje sám

zo svojho príjmu, podieľajú sa na nich aj ostatní spolubývajúci. Dodal, že je na ňom, aby svoje výdavky
korigoval so svojimi príjmami a nezávisle od svojich rodičov.
4.Súd prvej inštancie uzavrel, že pre jeho rozhodovanie bol rozhodujúci stav v čase vyhlásenia
rozhodnutia, na základe čoho zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči synovi od podania návrhu,
pričom považoval za nadbytočné v tomto konaní vypočuť matku výživou oprávnenej osoby k plneniu
vyživovacej povinnosti navrhovateľa za „uplynulé obdobie“. Napokon poznamenal, že samotné podanie
návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti, napriek deklaratórnym účinkom rozsudku, neoprávňuje

povinného prestať s plnením výživného; riadnym plnením až do právoplatnosti rozsudku sa vyhne
prípadným trestnoprávnym alebo exekučným následkom.5.O trovách konania rozhodol okresný súd pri aplikácii § 52 CMP tak, že žiadnemu z
účastníkov ich náhradu nepriznal.

6.Proti tomuto rozsudku podal odvolanie plnoletý syn navrhovateľa a domáhal sa zrušenia napadnutého
rozhodnutia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie, alternatívne zmeny v
podobe zrušenia vyživovacej povinnosti s účinnosťou k právoplatnosti rozsudku. Primárne zamietal, že
k doručenému návrhu na zrušenie vyživovacej sa vyjadril tak, že s ním nesúhlasí, nakoľko navrhovateľ si
svojuvyživovaciupovinnosťneplníriadneavčas.Uvedenéuviedolajnazákladedruhejvýzvyokresného

súdu, avšak okresný súd sa s týmito opakovanými vyjadreniami nevysporiadal.
7.Ďalej okresnému súdu vytýkal, že nevykonal výsluch matky Mgr. B. a hoci súd na začiatku
pojednávania deklaroval, že matku plánuje vypočuť ako svedkyňu s tým ju do pojednávacej miestnosti
nevpustil, nakoniec v priebehu konania súd od vykonania navrhnutého dôkazu upustil, čím porušil jeho
právo na spravodlivý proces.
8.Podľa odvolateľa je v rozpore s podaným návrhom odôvodnenie bodu 7 rozsudku okresného súdu, kde

uvádza, že navrhovateľ sa mal domáhať zrušenia vyživovacej povinnosti od podania návrhu. Zdôraznil,
že trvá na tom, aby si navrhovateľ svoju zákonnú povinnosť splnil riadne a včas a aby vyživovacia
povinnosť bola zrušená odo dňa právoplatnosti rozsudku. Nie je totiž zákonný dôvod, aby súd rozhodol
nad rámec písomného návrhu navrhovateľa, ktorým je súd viazaný.
9.Okremtohopodľavýživouoprávnenejosobyokamihnadobudnutiaschopnostidetísamostatnesaživiť

okresnýsúdustálilnazákladenedostatočnezistenéhoskutkovéhostavu,nakoľkojepotrebnévychádzať
z konkrétnych okolností prípadu a brať do úvahy situáciu na trhu práce, existenciu širšieho okruhu
foriem štúdia, vzdelávacích inštitútov, dopĺňania jazykových znalostí potrebných pre možnosť realizácie
získaného vzdelania, diaľkové štúdium, rekvalifikácia, nadstavba, zahraničné stáže, potrebu zvyšovania
kvalifikácie. Taktiež treba brať do úvahy kritérium dobrých mravov, celkovú majetkovú situáciu povinného

rodiča.

10.Záverom upozornil, že štátny orgán a súd nevynímajúc, je z úradnej moci povinný vykonať opatrenie,
ktorým zabezpečí preskúmanie skutočností, či došlo k protiprávnemu konaniu, ktoré vyšli najavo v
konaní pred ním a vec sa postúpi vecne a miestne príslušnému orgánu, čo sa však v uvedenom

prípade zo strany súdu nestalo napriek tomu, že konanie navrhovateľa zjavne vykazuje znaky naplnenia
skutkovej podstaty trestného činu.

11.V písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhovateľ uviedol, že vyživovaciu povinnosť k
plnoletému synovi si plnil do novembra 2017. Pokiaľ syn študoval na vysokej škole, výživné platil k jeho

rukám. Štúdium ukončil v apríli 2017, o čom však navrhovateľ vedomosť nemal. Od septembra 2017
syna pravidelne žiadal o potvrdenie o návšteve školy, čo mu však nezdokladoval a stále sa na niečo
vyhováral, navrhovateľ však naďalej platil výživné. Následne v mesiaci január podal žiadosť o zrušenie
vyživovacej povinnosti na plnoleté dieťa, nakoľko zistil, že syn neštuduje a zamestnal sa. Voči svojmu
synovi nemá žiadne podlžnosti, syn sa zamestnal a dokáže si prácou zabezpečiť život, keďže pracuje

v J., kde je rekordná zamestnanosť. Má tiež vedomosť, že synov príjem je omnoho väčší, ako plnoletý
syn uvádza, a taktiež zamlčal, že ma dve zamestnania. Pokiaľ by mal syn zdravotné problémy a nemal
možnosť sa zamestnať, tak by mu finančne pomáhal, ale o žiadnom zdravotnom probléme u plnoletého
syna nevie. Podlá fotografii z internetu nevyzerá chorý a na svoj vek a príjem ktorý uvádza si žije nad
pomery, neustále vlastni a predáva nie zrovna lacnú elektroniku.

12.V písomnom vyjadrení k predmetnému stanovisku plnoletý syn navrhovateľa zotrval na
predchádzajúcej argumentácii a dodal, že tvrdenia navrhovateľa nie sú pravdivé. Navrhovateľ si voči
nemu neplní súdom ustanovenú vyživovaciu v súlade s doteraz právoplatným rozhodnutím Okresného
súdu Žilina č.k. 21P/375/2008-107 zo dňa 7.12.2009, ktorým je doposiaľ žalobcovi právoplatne uložená

povinnosť platiť mu výživné, zatiaľ čo napadnutý rozsudok doposiaľ právoplatný nie je. Inými slovami,
samotné podanie návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti neoprávňuje povinného prestať s plnením
výživného. Na túto skutočnosť súd žalobcu aj upozornil, keď uviedol, že len riadnym plnením až do
právoplatnosti rozsudku sa vyhne prípadným trestnoprávnym alebo exekučným následkom.
13.Ďalej zdôraznil, že nie je proti tomu, aby bola vyživovacia povinnosť zrušená. Jediná sporná

skutočnosť je, že žalobca nežiadal zrušiť vyživovaciu povinnosť dňom podania návrhu, ako sa to snaží
navodiť. Uviedol, že sa cíti ukrátený na svojom legitímnom práve tým, že súd aj bez návrhu žalobcu sa
rozhodol zrušiť vyživovaciu povinnosť dňom podania návrhu na súd o to viac, že navrhovateľ si počascelého života výživou oprávnenej osoby vyživovaciu povinnosť neplnil riadne a včas. Nebyť početných
iniciatív a úkonov matky plnoletého syna, navrhovateľ by si nebol vôbec plnil jeho vyživovaciu povinnosť.
14.Za iracionálne odvolateľ označil predložené fotografie, ktoré sú veľmi nízkej kvality rozlíšenia i

tlače, čo skôr ilustruje negatívny postoj navrhovateľa voči jeho osobe, ako skutkový stav riešenej veci.
Schopnosť navrhovateľa čítať zdravotný stav z fotografii zaradil do „oblasti jasnovidectva falošných
prorokov a psychotroniky a súvisí s emočne nespracovanou minulosťou navrhovateľa a s prejavmi už
aj v pásme s ľahkým stupňom psychickej podnormálnosti“.

15.Napokon v poslednom stanovisku navrhovateľ uviedol, že plnoletý syn žiadne odvolanie a vyjadrenia
vlastnoručne nepodpísal a tým vlastne žiadne odvolanie nepodal. Po celú dobu jednania to za neho
píše a napodobňuje jeho podpis jeho matka, ktorá nie je právnym zástupcom, pričom falšovanie podpisu
je trestné a neprípustné. V prílohe predložil pravý podpis syna. Vo zvyšnej časti zotrval na svojej
doterajšej argumentácii a dodal, že v súčasnosti má dve maloleté deti, ktoré potrebujú z dôvodu vývoju
nadštandardnú starostlivosť - špeciálnu školskú dochádzku a špeciálnych odborníkov.

16.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP), po zistení, že odvolanie podal
oprávnený účastník konania (§ 7 CMP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP v spojení s §
2 ods. 1 CMP), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 65 CMP a bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s 2 ods. 1 CMP) rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil

podľa § 387 CSP v spojení s 2 ods. 1 CMP ako vecne správny.

17.Odvolacia argumentácia neobstojí. Výživou oprávnená osoba tak v konaní pred súdom prvej
inštancie ako i v odvolacom konaní zamieňa (nie je podstatné či vedome/účelovo alebo z neznalosti
veci) a neprípustne spája dve od seba nezávislé skutočnosti a to existenciu (a z nej vyplývajúci

dôsledok) relevantnej skutočnosti spôsobujúcej zrušenie/zánik vyživovacej povinnosti a (na strane
druhej) okolnosť, či výživou povinná soba v minulosti svoju vyživovaciu povinnosť plnila riadne a
včas. Inými slovami, pokiaľ súd zistí danosť okolnosti, ktorá spôsobuje zánik vyživovacej povinnosti
(ako je tomu v súdenej veci z dôvodu nadobudnutia schopnosti samostatne sa živiť u výživou
oprávnenej osoby), nemôže zamietnuť návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti (k čomu fakticky

smeruje argumentácia odvolateľa) z dôvodu, že výživou oprávnená osoba v minulosti (t.j. keď ešte
boli zákonné dôvody pre plnenie vyživovacej povinnosti) svoju vyživovaciu povinnosť riadne neplnila.
Úplné splnenie vyživovacej povinnosti za obdobie keď existovali zákonné podmienky pre jej plnenie
totiž má výživou oprávnená osoba pokryté exekučným titulom (rozsudok Okresného súdu Žilina č. k.
21P/375/2008-107 zo dňa 7.12.2009) a možnosťou podať návrh na začatie exekučného konania vo

vzťahu k nemu (k tomu v podstate smeruje aj poučenie okresného súdu, ktoré osobitne zdôraznil
odvolateľ - bod 12 veta tretia a štvrtá tohto odôvodnenia).
18.Nadväzne z opísaného vyplýva neopodstatnenosť aj ďalšej odvolacej námietky o údajnej
nesprávnosti nevypočutia matky výživou oprávnenej osoby. Táto však mala byť vypočutá práve k
okolnosti/otázke či bola v minulosti zo strany otca riadne plnená vyživovacia povinnosť, t.j. k otázke

právne irelevantnej vo vzťahu k predmetu konania (tým je totiž práve a len zistenie či existuje
skutočnosťspôsobujúcazánikvyživovacejpovinnosti).Nevykonanietakéhotovýsluchu/dôkazupretonie
je pochybením okresného súdu a to bez ohľadu na to, či v začiatočnej fáze prípadne i pripúšťal možnosť
jeho vykonania. O tom ktorý dôkaz bude v rámci konania vykonaný, totiž rozhoduje výlučne konajúci súd,
pričom jeho povinnosťou je len riadne odôvodniť úvahu, na základe ktorej dospel k záveru o nevykonaní

navrhovaného dôkazu. Súčasťou práva na spravodlivý súdny proces nie je (ako sa nesprávne domnieva
odvolateľ) povinnosť súdu stotožniť sa s dôkazným návrhom účastníkov konania.

19.Pokiaľ ide o odvolaciu argumentáciu opísanú v bode 9 tohto odôvodnenia, ide len o všeobecný
opis/súhrn hľadísk posudzovaných/hodnotených v tomto “type“ súdneho konania, ktorý (opis) je síce

vo všeobecnosti správny, úplne však postráda akékoľvek konkrétne vyjadrenie, ktoré z vymenovaných
hľadísk mal konajúci súd zohľadniť v okolnostiach súdenej veci a neurobil tak. Inými slovami, absolútne
všeobecný charakter tejto námietky neumožňuje jej odvolací prieskum, nakoľko odvolateľ nepomenoval
žiadnu konkrétnu okolnosť, ktorú by bolo možné/potrebné osobitne zohľadniť.

20.Odvolací súd v žiadnom prípade nespochybňuje (súd o nich nemá vedomosť) tvrdenia odvolateľa
o údajných problémoch súvisiacich s vymožením výživného od navrhovateľa v minulosti (bod 13 veta
posledná tohto odôvodnenia), pokiaľ však odvolateľ v rovine osobných invektív vyčíta navrhovateľovi
schopnosť „čítať zdravotný stav syna z fotografií“, žiada sa dodať, že v priebehu celého konaniavýživouoprávnenáosobaneoznačila(tobôžnepreukázala)akýkoľvekzdravotnýproblémnasvojestrane
(brániaci získaniu/výkonu zárobkovej činnosti).

21. Napokon si krajský súd neosvojil ani zásadnú odvolaciu námietku o tom, že súd prvej inštancie
neprípustne prekročil návrh tým, že vyživovaciu povinnosť zrušil ku dňu podania návrhu. Najskorším
momentom, od kedy môže dôjsť k zrušeniu vyživovacej povinnosti je okamih, kedy došlo k objektívnej/
subjektívnej skutočnosti (relevantnej zmene pomerov) spôsobujúcej tento následok. V súdenej veci je
tomu ukončenie vysokoškolského štúdia, prípadne uzavretie pracovného pomeru výživou oprávnenej

osoby.Obetietoskutočnostijednoznačnepredchádzajúdátumupodanianávrhunazrušenievyživovacej
povinnostinaplnoletédieťa,ktorékonanievylučujezrušenievyživovacejpovinnostispätne.Nepochybne
aj v takomto prípade síce navrhovateľ môže žiadať zrušenie vyživovacej povinnosti až ku dňu
právoplatnosti rozsudku (o zrušení vyživovacej povinnosti), v súdenej veci však tak neučinil (a nie je ani
z žiadnej okolnosti zrejmé, prečo by mal takto postupovať, keď relevantné skutočnosti už nastali). Úplne
nesporným by bolo, keby navrhovateľ v rámci petitu rozsudočného návrhu presne uviedol, od ktorého

termínu žiada zrušenie vyživovacej povinnosti, čo síce neurobil, avšak zo skutkového vymedzenia
návrhu (ktorý je pre súd určujúci) je zrejmé/evidentné, že sa domáha zrušenia vyživovacej povinnosti
k synovi vo väzbe na vyššie označenú zásadnú okolnosť - ukončenie vysokoškolského štúdia - ktorá
(okolnosť) už ku dňu podania návrhu existovala. Nie je preto možné hovoriť o prekročení návrhu súdom
prvej inštancie, pokiaľ k tomuto termínu deklaroval zrušenie vyživovacej povinnosti.

22.Samotnú okolnosť získania spôsobilosti samostatne sa živiť odvolateľ osobitne (ani) nespochybnil,
výslovne tiež uviedol, že nie je proti tomu, aby bola vyživovacia povinnosť zrušená. Zhrnúc konštatované
možno uzavrieť, že je správnym záver okresného súdu o danosti kvalifikovanej zmeny pomerov, ktorá
(zmena) odôvodňuje zrušenie vyživovacej povinnosti otca k plnoletému synovi, preto odvolací súd

pristúpil k potvrdeniu napadnutého rozsudku.

23.O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1
a § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

24.Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP
možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí
tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ
poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody

možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať
nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí v prípadoch uvedených v §

429 ods. 2 CSP.