Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 9, 2019

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 2T/8/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3517010098
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Šibíková

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2019:3517010098.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, samosudkyňou JUDr. Miroslavou Šibíkovou, v trestnej veci

vedenejprotiobžalovanémuH.T.,A..XX.XX.XXXXQ.Č.W.,S.W.X.S.,M.Č..XXX/X,trestnestíhaného
pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. b) Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení účinnom v čase spáchania skutku (ďalej
len "Trestný zákon"), na hlavnom pojednávaní konanom dňa 09. mája 2019 v Novom Meste nad Váhom
takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný : H. T., A.. XX.XX.XXXX Q. Č. W., S. W. X. S., M. Č.. XXX/X, na slobode

j e v i n n ý, ž e

ako otec O. H. M., A.. XX.XX.XXXX v obci Q. a inde od 01.10.2013 doposiaľ si riadne neplnil svoju
vyživovaciu povinnosť na mal. O. H. vyplývajúcu mu z § 62 Zákona o rodine a rozsudku Okresného súdu
Nové Mesto nad Váhom č. k. 8P/193/2013-123 zo dňa 24.06.2015, ktorým mu bola určená vyživovacia
povinnosť v sume 90 eur na mal. O. H. mesačne k rukám matky F. M., bytom P., O. Č.. XXXX/XX, túto
riadne neplnil, pričom nebol evidovaný v evidencii nezamestnaných, dávky v hmotnej núdzi nepoberal,

naposledy bol zamestnaný v spoločnosti B. X..H..E.. X. S., kde pracovný pomer ukončil dohodou
dňa 31.07.2012, v Č. H. pracoval vo viacerých spoločnostiach, čím spôsobil dlh na výživnom ku dňu
vyhlásenia rozsudku v sume 2.201 eur k rukám matky F. M.,

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného a
uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

č í m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. b) Trestného zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e
Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8, § 36 písm. l)
Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona obžalovanému určuje skúšobnú dobu na 24 (dvadsaťštyri)
mesiacov.Podľa § 51 ods. 2 a ods. 4 písm. d) Trestného zákona obžalovanému ukladá povinnosť zaplatiť v
skúšobnej dobe zameškané (dlžné) výživné.

o d ô v o d n e n i e :

ProkurátorOkresnejprokuratúryNovéMestonadVáhompodaldňa28.02.2017obžalobunaobvineného
H. T., A.. XX.XX.XXXX, sp. zn. Pv 16/16/3304 pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.
1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona.

Súd vo veci vydal Trestný rozkaz č. k. 2T/8/2017-110 zo dňa 01.06.2017, voči ktorému podal v zákonnej

lehote odpor obvinený.

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom v predmetnej trestne veci vykonal na hlavnom pojednávaní
dokazovanie výsluchom obžalovaného H. T. v zmysle § 258 Trestného poriadku, výsluchom svedkyne -
poškodenejF.M.vzmysle§261Trestnéhoporiadku,prečítanímaoboznámenímrelevantnýchlistinných

dôkazov v zmysle § 269 Trestného poriadku.

Samosudkyňa okresného súdu zistila skutkový stav veci tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto
rozsudku, pričom modifikovala skutkovú vetu oproti podanej obžalobe tak, aby zodpovedala stavu v
čase vyhlásenia rozsudku.

Obžalovaný H. T. sa na hlavné pojednávanie dňa 05.09.2018 dostavil, neodmietol vypovedať, pričom po
poučení neurobil žiadne z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku. Súd vykonal dokazovanie
ohľadom výroku o vine a treste v celom rozsahu. Z výpovede obžalovaného na hlavnom pojednávaní
vyplynulo, že si je vedomý svojej vyživovacej povinnosti voči mal. O. H. T., nar. XX.XX.XXXX. Výživné

neplatil riadne a včas. S poškodenou sa nestretávali, výživné neplatí asi od októbra 2013. Začal ho platiť
po tom, ako začalo voči nemu exekučné konanie, ktoré je vedené u exekútora JUDr. F.. V rámci exekúcie
platí mesačne 250 eur, z toho 90 eur bežné výživné, 110 eur dlžné výživné, 50 eur trovy exekúcie.
Exekučné konanie je vedené od 20.01.2017. Výška výživného na maloletého, ktorá mu bola súdom
určená je 90 eur. Okrem toho, čo stŕha exekútor poškodenej neplatí nič, vôbec sa nestretávajú. Nemá

určený styk s maloletým ani sa s ním nestretáva. Obžalovaný má ešte jednu vyživovaciu povinnosť
v Č. H.. Obžalovaný zarobí 300 eur, pracuje u N. P. od 01.01.2019 na dohodu o pracovnej činnosti.
Obžalovaný nemá zdravotné problémy. Nebol doteraz vo výkone trestu odňatia slobody. V minulosti bol
obžalovaný trikrát právoplatne odsúdený za prečin zanedbania povinnej výživy. Na pojednávaní dňa
09.05.2019 sa obžalovaný vyjadril, že aktuálny dlh je 2.201 eur podľa vyjadrenia exekútora. Dlh by mal

doplatiť tak za trištvrte roka.

Svedkyňa - poškodená F. M. sa hlavného pojednávania dňa 05.09.2018 osobne zúčastnila. Z jej
výpovede vyplynulo, že obžalovaný neplatil výživné riadne a včas od 01. októbra 2013. Výživné jej
posiela exekútor JUDr. F., zatiaľ jej prišlo 11 splátok po 200 eur, z čoho je 90 eur bežné výživné a 110

eur dlžné výživné. Predložila výpis z účtu o úhrade splátok výživného cestou exekútora. Okrem týchto
jej obžalovaný nezaplatil na výživné nič. Náhradné výživné poberala, nepamätá si odkedy. Návrh na
zvýšenie či zníženie si nepodala. Obžalovaný sa o syna nezaujíma. Poškodená je zamestnaná vo firme
M.. Má príjem do 500 eur mesačne. Maloletý býva často chorý, má zvýšené výdavky na lieky. Inak platí
bežné veci ako obedy, družinu, cestu do školy. Na pojednávaní dňa 09.05.2019 sa poškodená vyjadrila,

že aktuálny dlh je 2.201 eur. Okrem splátok v rámci exekúcie jej obžalovaný neuhradil naviac nič.

Na hlavnom pojednávaní boli oboznámené listinné dôkazy zadovážené do vyšetrovacieho spisu v
prípravnom konaní ako aj listinné dôkazy zo spisu sp. zn. 2T/8/2017 zadovážené do spisu v konaní
pred súdom, boli oboznámené správy súdneho exekútora JUDr. Q. F. v exekučnej veci EX XX/XXXX,

výpisy z účtu poškodenej od VÚB banky, rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn.
8P/193/2013, rodný list na maloletého O. H. M., správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny A. P. A.
Q., správy Sociálnej poisťovne, správy o povesti na obžalovaného, register trestov, register priestupkov.

Z rodného listu Matričného úradu P. vyplýva, že obžalovaný je otcom mal. O. H. M.A., A.. XX.XX.XXXX

v P. a poškodená F. M. je jeho matka.Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 8P/193/2013-123 zo dňa 24.06.2015,
právoplatný dňa 28.08.2015 a vykonateľný dňa 12.08.2015 bol maloletý O. H. M., A.. XX.XX.XXXX

zverený do osobnej starostlivosti a výchovy matky - poškodenej, ktorá ho bude zastupovať a spravovať
jeho majetok. Obžalovaný bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 90 eur mesačne do 20. dňa v
každom mesiaci vopred k rukám matky - poškodenej s účinnosťou od 23.09.2013.

Zo správy súdneho exekútora JUDr. Q. F. zo dňa 03.05.2019 vyplýva, že voči obžalovanému je vedená

exekúcia titulom výživného na mal. O. H. M., A.. XX.XX.XXXX pod sp. zn. EX XX/XXXX, exekučné
konanie začalo dňa 20.01.2017, dlžné výživné bolo vo výške 3.621 eur, bežné výživné 90 eur mesačne
od 01.02.2017 do budúcna. Dňa 13.09.2017 uhradil obžalovaný poškodenej priamo sumu 50 eur. Od
12.10.2017 uhrádza povinný pravidelne mesačne na účet exekútorského úradu sumu 250 eur, z čoho je
90 eur bežné výživné, 110 eur splátka dlžného výživného, 50 eur trovy exekúcie. Oprávnenej je každý
mesiac poukázaná čiastka 200 eur, z toho 90 eur ako bežné výživné a 110 eur ako dlžné výživné. Úhrady

poškodenej vyplývajú aj z výpisov z jej účtu vo VÚB banke. Ku dňu podania správy eviduje exekútor dlh
na výživnom do 12.10.2017 v celkovej sume 2.201 eur.

Z odpisu z registra trestov ohľadom obžalovaného vyplýva, že doteraz bol štyrikrát právoplatne
odsúdený. Trestným rozkazom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 1T/96/2008 zo dňa

15.02.2008, právoplatný dňa 06.03.2008 bol obžalovaný uznaný vinným pre prečin zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods. 2 Trestného zákona, za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody
vo výmere 3 mesiace so skúšobnou dobou na jeden rok a bola mu uložená povinnosť zaplatiť dlh na
výživnom v skúšobnej dobe. Odsúdenie má zahladené. Obžalovaný bol uznaný za vinného pre prečin
zanedbania povinnej výživy aj českými súdmi, a to Okresným súdom Prachatice vo veci vedenej pod

sp. zn. 4T/71/2011 a 4T/203/2013, kde mu súd uložil podmienečný trest odňatia slobody. Obžalovaný
nemá záznam v registri priestupkov.

Súd ďalej na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie čítaním ostatných listinných dôkazov v rozsahu
a spôsobom, ako vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní, pričom zistil skutkový stav uvedený vo

výroku tohto rozsudku.

Súd vzhľadom na vyššie uvedené po zhodnotení všetkých dôkazov, podľa vnútorného presvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od
toho, ktorá z procesných strán tieto dôkazy navrhla či obstarala, mal za preukázané, že obžalovaný H.

T. spáchal skutok, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Zo spáchania žalovaného skutku je obžalovaný usvedčovaný tak výpoveďou svedkyne poškodenej
(potvrdila, že obžalovaný vôbec neuhrádzal výživné stanovené súdom od 01.10.2013, výživné
začal uhrádzať po začatí exekúcie, aktuálne platí cestou exekútora sumu 250 eur, z čoho 200 je

poukazovaných na účet poškodenej, okrem týchto platieb jej nedoplatil zvyšok dlžného výživného,
aktuálny dlh je 2.201 eur), samotnou výpoveďou obžalovaného H. T. na hlavnom pojednávaní, vyššie
uvedenými zadokumentovanými a súdom vykonanými listinnými dôkazmi (preukázaná existencia
povinnosti obžalovaného uhrádzať výživné na maloletého syna O. H. M.), ako aj vyjadreniami
obžalovaného a poškodenej, v ktorých bol dlh na výživnom potvrdený, teda si neplní vyživovaciu

povinnosť stanovenú súdom, pričom dlh ku dňu vyhlásenia rozsudku predstavoval sumu 2.201 eur.
V konaní pred súdom bolo preukázané, že obžalovaný si bol vyživovacej povinnosti voči maloletému
vedomý, počas žalovanej doby si vyživovaciu povinnosť neplnil riadne a včas s výnimkou platieb vo
výške 50 eur dňa 13.09.2017, v sledovanom období nebol poberateľom dávky v hmotnej núdzi, nebol
riadne evidovaný na úrade práce, výživné dobrovoľne neplatil, o syna sa žiadnym spôsobom nezaujíma,

v sledovanom období bol zamestnaný v spoločnosti B. s.r.o. X. S.Á., kde pracovný pomer ukončil
dohodou dňa 31.07.2012, v Českej republike pracoval vo viacerých spoločnostiach, aktuálne pracuje
na dohodu.

Obrana obžalovaného spočívajúca v poukazovaní na to, že je proti nemu vedená exekúcia u JUDr. F.,

kde mesačne platí sumu 250 eur, preto nevidí dôvod na vedenie trestného konania, neobstojí. Vedenie
exekučného konania nezbavuje obžalovaného jeho trestnej zodpovednosti za žalovaný trestný čin. Bolo
preukázané, že obžalovaný neplatil výživné riadne a včas od 01.10.2013, výživné začal platiť až od
začatia exekučného konania, nad rámec tohto poškodenej okrem sumy 50 eur neuhradil žiadnu sumudobrovoľne, teda ku dňu vydania rozhodnutia súdu nebol dlh na výživnom uhradený v celom rozsahu.
Obžalovaný bol trikrát právoplatne odsúdený pre trestný čin zanedbania povinnej výživy. Obžalovaný si
jesvojhodlhunavýživnomvedomý,pričomodzačatiakonaniapredsúdomdňa28.02.2017maldostatok

času na úhradu celého dlžného výživného voči poškodenej, kedy by súd mohol uplatniť inštitút účinnej
ľútosti a obžalovaného spod obžaloby oslobodiť. To však neurobil, platí výživné len cestou exekútora,
dlh na výžinom ku dňu vyhlásenia rozsudku neuhradil, pracuje iba na dohodu.

Súd tak mal za preukázané, že výživné nebolo v celom rozsahu ku dňu konania hlavného pojednávania,

a teda aj v čase vyhlásenia rozsudku, t. j. dňa 09.05.2019, uhradené. Súd uvedené skutočnosti zohľadnil
aj v skutkovej vete, ktorú modifikoval oproti podanej obžalobe, aby zodpovedala stavu v čase vyhlásenia
rozsudku.

Je povinnosťou obžalovaného prednostne uhrádzať výživné, nakoľko maloletý bol zverený do osobnej
starostlivosti matky - poškodenej F. M., ktorá pozná jeho potreby, keďže je s maloletým v každodennom

kontakte.

Súd na strane obžalovaného nezistil objektívne skutočnosti, ktoré by bránili obžalovanému zabezpečiť
dostatok finančných prostriedkov, keďže zdravotný stav obžalovaného to umožňuje, čo potvrdil sám
obžalovaný.Obžalovanýuviedol,žeaktuálnepracujenadohodu.Vsledovanomobdobínebolevidovaný

na úrade práce a dávky v hmotnej núdzi podľa jeho vyjadrení nepoberá ani nepoberal. Súd poukazuje,
že ak dôjde k zhoršeniu finančnej situácie, je obžalovaný povinný prispôsobiť svoj životný štandard
týmto novovzniknutým okolnostiam, svoj životný štandard primerane znížiť, a to až na úroveň pokry-
tia iba objektívnych základných životných potrieb a zvýšiť svoju aktivitu smerom k získaniu takej adek-
vátnej práce, ktorej finančné ohodnotenie postačí na zabezpečenie potrieb všetkých na ňu odkázaných

osôb. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti vecnú poznámku Najvyššieho súdu Českej republiky,
ktorý vo svojom rozhodnutí č. k. 4 Tdo 1290/2011-16 zo dňa 22.11.2011 konštatuje a zdôrazňuje (voľne
preložené do slovenčiny), že "splodenie dieťaťa nie je šport ani zábava, hoci sa to niektorým jedincom
na začiatku môže javiť. V skutočnosti tým ale budúci rodič na seba berie povinnosti a zodpovednosť,
ktorá ho sprevádza po celý ďalší život, niekedy až do jeho vlastnej smrti. Preto je nevyhnutné, aby sa

choval tak, aby svoje záväzky a povinnosti dokázal vždy a za všetkých okolností splniť". S uvedeným
záverom sa súd v danej prejednávanej veci po vecnej stránke v plnej miere stotožňuje s poukazom na
potrebu uvedomenia si dôležitosti plnenia vyživovacej povinnosti rodiča na svoje vlastné dieťa.

Súd preto uznal obžalovaného vinným zo spáchania žalovaného skutku, ktorý rovnako ako obžaloba

právne posúdil ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b/ Trestného zákona
s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona s tým, že za použitia § 122 ods. 13 Trestného
zákona v čase vyhlásenia rozsudku dňa 09.05.2019 mal súd za preukázané, že obžalovaný dlhuje na
výživnom sumu vo výške 2.201 eur na maloleté dieťa. Pri stanovení výšky dlžného výživného vychádzal
z preukázanej skutočnosti, že poškodená pri výsluchu v rámci prípravného konania ako aj na hlavnom

pojednávaní uviedla, že ku dňu podania obžaloby bola výška dlhu 3.600 eur, čo ku dňu vyhlásenia
rozsudku dňa 09.05.2019 po odpočítaní sumy 50 eur, ktorú jej obžalovaný uhradil a po odpočítaní platieb
v rámci exekúcie, kedy mal súdom určenú výšku výživného 90 eur mesačne, je aktuálny dlh 2.201 eur.
Dlh na výživnom ku dňu rozhodnutia súdu dňa 09.05.2019 bol spolu vo výške 2.201 eur.
Obžalovaný ako subjekt spĺňal podmienky trestnej zodpovednosti z hľadiska veku a neboli zistené

žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali jeho nepríčetnosti alebo prípadne jeho zmenšenej príčetnosti.
Z objektívneho hľadiska je nepochybné, že obžalovaný si bol a je vedomý svojej zákonnej povinnos-
ti, vyplývajúcej jednak z ustanovenia § 62 Zákona o rodine a jednak súdneho rozhodnutia, prispie-
vať na výživu poškodenej, napriek tomu výživné neplatil a spoliehal sa, že sa trestnej zodpovednos-
ti za svoje konanie zbaví jednoduchým poukázaním na nedostatok finančných prostriedkov. Naplnená

bola i subjektívna stránka, t. j. zavinenie, keď obžalovaný konal vo forme priameho úmyslu podľa §
15 písm. a) Tr. zák., nakoľko z konania obžalovaného, ktorý napriek tomu, že o svojej povinnosti vy-
živovať svojho maloletého syna vedel, výživné neplatil, do dnešného dňa dobrovoľne nezaplatil dlh na
výživnom, neplatí nad rámec exekúcie, hoci má mal. O. H. M. už 9 rokov, časť výživného bola zaplatená
priamo poškodenej vo výške 50 eur, teda pre celkovú zmenu tohto stavu nevykonal prakticky nič na

úhradu celého dlžného výživného ku dňu vyhlásenia rozhodnutia súdu, a preto je súd toho názoru, že
obžalovaný svojou nedostatočnou aktivitou porušil spoločenský záujem chránený Trestným zákonom,
ktorý spočíva v ochrane nároku oprávnenej osoby na výživné.Z odpisu registra trestov obžalovaného bolo zistené, že doposiaľ bol obžalovaný odsúdený trikrát pre
trestný čin zanedbania povinnej výživy. Priestupkovo nebol riešený.

Po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu, s
prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, spôsob spáchania trestnej činnosti, jeho následok, zavinenie
a pohnútku páchateľa, na osobu obžalovaného, na jeho pomery a na možnosť jeho nápravy, dospel súd
k záveru, že pre splnenie účelu trestu bude postačujúce obžalovanému uložiť výchovný trest odňatia
slobody s podmienečným odkladom výkonu na skúšobnú dobu, a to vzhľadom na skutočnosť, že

obžalovaný platí vyživovaciu povinnosť v rámci exekúcie sumou 250 eur mesačne.

Obžalovaný spáchal prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 3 Tr. zákona s trestnou
sadzbou 1 (jeden) až 5 (päť) rokov. Súd pri určení trestu zistil jednu poľahčujúcu § 36 písm. l (priznal
sa k spáchaniu trestného činu a tento úprimne oľutoval) a nezistil priťažujúcu okolnosť (odsúdenia má
zahladené rozhodnutím súdu alebo zo zákona). Súd tak obžalovanému uložil trest odňatia slobody

v dolnej polovici upravenej trestnej sadzby vo výmere 15 (pätnásť) mesiacov, nakoľko horná hranica
sa znižovala o jednu tretinu, t. j. na 44 (štyridsaťštyri) mesiacov. Skúšobnú dobu určil súd na dva
roky a zároveň uložil obžalovanému povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané (dlžné) výživné.
Takto uložený podmienečný trest odňatia slobody považuje súd na nápravu obžalovaného a ochranu
spoločnosti za dostatočný. Takto uložený trest podľa názoru súdu spĺňa všetky potrebné atribúty

uvedené v § 34 ods. 1 Tr. zákona.

S predmetným trestným konaním adhézne konanie, t. j. konanie o náhradu škody spojené nebolo, keďže
vzniknutý dlh obžalovaného na výživnom nemá z trestnoprávneho hľadiska povahu škody.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia
prostredníctvom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením je
jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti
takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal.