Uznesenie – Majetok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 13, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4To/57/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1318010969
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamko
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1318010969.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šamka a sudcov JUDr. Karola
Kováča a JUDr. Vladimíra Buchvalda v trestnej veci obžalovaného D. T., stíhaného pre zločin úverového
podvodu formou účastníctva podľa § 21 ods. 1 písm. b/ Trestného zákona k § 222 ods. 1, ods. 3 písm.
a/ Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa
21.03.2019, sp. zn. 6T/134/2018, na verejnom zasadnutí konanom v Bratislave dňa 13. júna 2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného D. T., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 21.03.2019, sp. zn. 6T/134/2018, bol obžalovaný D.
T. uznaný vinným zo spáchania zločinu úverového podvodu formou účastníctva podľa § 21 ods. 1 písm.
b/ Trestného zákona k § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona na skutkovom základe, že:

- D. T. presvedčil D. R., aby dňa 19.02.2013 uzatvoril v X. finančnom dome, R. XXX, T., so spoločnosťou
B. M. U., a.s., so sídlom U. námestie XX, P., IČO: XX XXX XXX zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského
úveru č. XXXXXXXXXX, evidenčné číslo XXXXXXX vo výške 3.000 €, v ktorej sa D. R. zaviazal splatiť
poskytnutý úver v 60 mesačných splátkach po 100,02 €, pričom k žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského
úveru predložil fiktívne potvrdenie o zamestnávateľovi a výške príjmu od spoločnosti Q. s.r.o., so sídlom
W. XX, T., O.: XX XXX XXX, ktoré mu zabezpečil D. T., ktorému následne D. R. odovzdal 2.000 € z

poskytnutého úveru, pričom D. R. žiadnu splátku neuhradil, čím spôsobili spoločnosti B. M. U., a.s., so
sídlom U. námestie XX, P., O.: XX XXX XXX škodu vo výške 3.000 €.

Za to bol obžalovanému uložený podľa § 222 ods. X Trestného zákona, § 36 písm. l/ Trestného zákona,
§ 37 písm. h/ Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. b/, ods. 4 Trestného
zákona per analogiam, s použitím § 42 ods. 1 Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody v

trvaní 2 (dva) roky. Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia
slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Trestného
zákona súd súčasne zrušil výrok o treste uloženom obžalovanému trestným rozkazom Okresného súdu
Bratislava I, sp. zn. 5T/61/2013, zo dňa 10.11.2013, právoplatným 26.01.2014, ako aj všetky ďalšie
rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,
stratili podklad a podľa § 61 ods. l, ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému uložil trest zákazu

činnosti spočívajúci v zákaze riadiť motorové vozidlá všetkého druhu na dobu 3 (tri) roky.
Proti rozsudku podal odvolanie v lehote ustanovenej v § 309 ods. 1 Trestného poriadku obžalovaný
(čo do výroku o treste) s tým, že toto odvolanie aj sám odôvodnil tak, že trest je neprimerane vysoký s
ohľadom na okolnosti skutku, na osobu spolupáchateľa a jeho obdobné skutky, keď sa s inými osobami
pokúšal získať úver, pričom v odvolaní obžalovaný namieta aj to, že vo veci Okresného súdu Bratislava
I, sp. zn. 5T/61/2013, podal odpor a sudca D.. D. E. mu na hlavnom pojednávaní v inej trestnej veci

povedal, že „zruší právoplatnosť a nariadi pojednávanie“.K odvolaniu obžalovaného sa písomne vyjadril prokurátor, a to tak, že s námietkami obžalovaného sa
nestotožňuje, keďže uložený trest považuje za najmiernejší zákonný trest s poukazom na skutočnosť, že
obžalovaný D. T. bol napádaným rozsudkom odsúdený za zločin úverového podvodu podľa § 222 ods.

1, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona formou účastníctva podľa § 21 ods. 1 písm. b/ Trestného zákona,
pričom uvedený zákon umožňuje za tento zločin uložiť trest odňatia slobody na tri až desať rokov, pričom
podľa§21ods.2Trestnéhozákonasanatrestnúzodpovednosťúčastníkapoužijúustanoveniaotrestnej
zodpovednosti páchateľa. U obžalovaného súd vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť (podľa § 36 písm.
l/ Trestného zákona) a jednu priťažujúcu okolnosť (podľa § 37 písm. h/ Trestného zákona). Obžalovaný

spáchal uvedený zločin dňa 19.02.2013, teda skôr, ako mu bol doručený trestný rozkaz Okresného súdu
Bratislava I, sp. zn. 5T/61/2013, v dôsledku čoho mu bol v súlade s § 42 ods. 1 Trestného zákona
vo vzťahu k uvedenému trestnému rozkazu uložený súhrnný trest podľa ustanovenia § 222 ods. 3
Trestného zákona, teda ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný, teda
bolo potrebné aplikovať aj ustanovenie § 41 ods. 2 Trestného zákona, nakoľko obžalovaný spáchal dva
úmyselné trestné činy, a to prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/

Trestného zákona a zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona
formou účastníctva podľa § 21 ods. 1 písm. b/ Trestného zákona, v dôsledku čoho je upravená trestná
sadzbauobžalovanéhovovýmere3rokyaž13rokova4mesiace,pričomsúdvdanomprípadevzhliadol
okolnosti,prektorépriukladanítrestuodňatiaslobodyanalogickyaplikovalustanovenie§39ods.2písm.
d/, ods. 4 Trestného zákona, v dôsledku čoho bol obžalovanému D. T. uložený trest odňatia slobody

vo výmere dva roky, teda pod dolnou hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby a za tejto situácie
aj s poukazom na kriminálnu minulosť obžalovaného možno považovať trest uložený mu v napádanom
rozsudku za najmiernejší trest, ktorý bolo možné uložiť v zmysle ustanovení Trestného zákona. Pokiaľ
ide o tvrdenie obžalovaného, že trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 5T/61/2013, vo
vzťahu ku ktorému mu bol ukladaný súhrnný trest nenadobudol právoplatnosť, toto tvrdenie prokurátor

považuje za neopodstatnené, nakoľko takáto skutočnosť nebola na hlavnom pojednávaní zistená. Na
uvedenom základe preto prokurátor vo svojom písomnom vyjadrení navrhuje odvolanie obžalovaného
zamietnuť.

Spis bol tunajšiemu súdu predložený na rozhodnutie o odvolaní dňa 09.05.2019.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu dňa 13.06.2019 sa obhajca pridržal písomných dôvodov
odvolania, ktoré skoncipoval sám obžalovaný s tým, že podľa jeho názoru okresný súd vo výroku o
treste pochybil, nakoľko nevzal do úvahy všetky relevantné skutočnosti a preto navrhol, aby odvolací
súd prehodnotil výšku trestu, ako aj spôsob jeho výkonu, resp. aby po zrušení výroku o treste rozhodol

o upustení od uloženia súhrnného trestu.

Prokurátor v plnom rozsahu poukázal na písomne podané vyjadrenia k odvolaniu obžalovaného, ktoré
navrhol ako nedôvodné zamietnuť.
Obžalovaný uviedol, že sa pridržiava písomne podaného odvolania, ako aj dôvodov, ktoré uviedol jeho

obhajca. Pokiaľ ide o výrok o treste, obžalovaný uviedol, že tá trestná vec, ku ktorej mu bol ukladaný
súhrnný trest nie je právoplatná - zasielal odpor proti danému trestnému rozkazu, avšak trestný rozkaz
bol napriek tomu správoplatnený, následne zaslal súdu dopis, či je ten trestný rozkaz právoplatný. avšak
súd mu neodpovedal a až potom mu konajúci sudca JUDr. E. povedal, že sa tým bude musieť zaoberať.
Uložený peňažný trest chcel zaplatiť, ale nebolo mu to umožnené, keďže mu bolo oznámené, že trestný

rozkaz nie je právoplatný.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu

predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Odvolací súd na základe podaného odvolania prioritne posudzoval, či nie sú splnené podmienky pre
zamietnutie odvolania podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku alebo pre zrušenie napadnutého rozsudku
podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, pričom skutočnosti pre také rozhodnutie nezistil.Zo spisového materiálu a z vyjadrení strán na verejnom zasadnutí konanom na odvolacom súde vyplýva,
že rozsudok prvostupňového súdu bol napadnutý odvolaním len obžalovaným a len ohľadom výroku o
treste, čím odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť iba napadnutého výroku o treste, ako aj

správnosťpostupukonania,ktorémupredchádzalo,atovzhľadomkuskutočnosti,ževustanovení§317
ods. 1 Trestného poriadku je obsiahnutý obmedzený revízny princíp a odvolací súd preskúmava len ten
výrok rozsudku, ktorý bol napadnutý odvolaním a správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo
a na iné chyby by odvolací súd prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371
ods. 1 Trestného poriadku, čo nebolo zistené. Vzhľadom na uvedené, keďže v prejednávanej veci bol

odvolaním napadnutý iba výrok o treste, pričom ostatné výroky rozsudku prvostupňového súdu neboli
odvolaním napadnuté, odvolací súd bude ďalej prioritne podrobne rozoberať len odvolaním napadnutý
výrok o uvedenom treste, pričom odvolací súd zistil, že odvolanie nie je dôvodné.

Ku konaniu na prvostupňovom súde odvolací súd uvádza, že procesným stranám bola riadne doručená
obžaloba a výzva na vykonanie dôkazov a strany trestného konania boli následne aj riadne predvolané,

resp. upovedomené o termíne nariadeného hlavného pojednávania.

Hlavné pojednávanie na prvostupňovom súde bolo vykonané v zmysle príslušných ustanovení
Trestného poriadku - po prednesení obžaloby prokurátorom obžalovaný po príslušnom a náležitom
poučení vyhlásil, že nepopiera spáchanie skutku podľa obžaloby. Následne sa obžalovaný kladne

vyjadril k súdom zisťovaným skutočnostiam v zmysle § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného
poriadku a súd po kladnom stanovisku prokurátora prijal uvedené vyhlásenie obžalovaného a vyhlásil,
že vykoná dokazovanie ohľadom výroku o treste, pričom následne boli oboznámená príslušná časť
listinného materiálu, majúca vzťah priamo k osobe obžalovaného.
Odvolací súd k postupu prvostupňového súdu na hlavnom pojednávaní pred vykonaním dokazovania

uvádza, že správne postupoval prvostupňový súd, keď prijal vyhlásenie obžalovaného, že nepopiera
spáchanie skutku, keďže takému vyhláseniu zodpovedali aj vykonané dôkazy v prípravnom konaní a
bolo nepochybné, že sa stal skutok uvedený v obžalobe, tento napĺňa všetky zákonné znaky zločinu
úverového podvodu formou účastníctva podľa § 21 ods. 1 písm. b/ Trestného zákona k § 222 ods. 1,
ods. 3 písm. a/ Trestného zákona a dopustil sa ho obžalovaný, ktorý bol v súlade so zákonom uznaný

vinným z jeho spáchania.

K odvolaním napadnutému výroku o treste odvolací súd uvádza nasledujúce skutočnosti.

Trestný zákon vo viacerých ustanoveniach upravuje otázku ukladania trestov, a to jednak pri zásadách

ukladania trestov, jednak pri úprave jednotlivých druhov trestov.

Základnými ustanoveniami, ktoré musí súd pri ukladaní trestu zohľadniť je účel trestu (§ 34 ods. 1
Trestného zákona) a vymedzenie okolností, na ktoré musí súd prihliadnuť pri určovaní druhu trestu a
jeho výmery (§ 34 ods. 4 Trestného zákona).

Účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej
trestnej činnosti (represívny prvok) a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život
(prvok individuálnej prevencie) a súčasne iných odradil od páchania trestných činov (prvok generálnej
prevencie), pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (§ 34 ods. 1

Trestného zákona).

Pri určení druhu trestu a jeho výmery má súd prihliadnuť na jednej strane na spôsob spáchania činu,
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na druhej strane na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, pričom trest by mal postihovať iba páchateľa tak, aby

bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby (34 ods. 3 a ods. 4 Trestného zákona).

Obžalovaný žiadal v odvolaní zmiernenie trestu, avšak odvolací súd má po posúdení celej veci za
to, že druh trestu a jeho výmera podľa prvostupňového súdu v prejednávanej veci je v súlade so
zákonom, zodpovedá účelu trestu ustanoveného Trestným zákonom a je aj spravodlivým trestom, čo je

odôvodnené nasledujúcimi skutočnosťami.

Obžalovaný D. T. sa dopustil žalovanej úmyselnej trestnej činnosti napriek tomu, že už má opakovanú
skúsenosť s trestným stíhaním, pričom v danej veci bol ukladaný trest odňatia slobody, a to trest súhrnný,v ktorej súvislosti je potrebné zdôrazniť, že došlo k zrušeniu výroku o treste a nadväzujúcich výrokov
trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 5T/61/2013, zo dňa 10.11.2013, právoplatného
26.01.2014, v ktorej súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v uvedenej trestnej veci síce bol uložený

pôvodne trest peňažný, avšak v konečnom dôsledku došlo k nariadeniu náhradného trestu odňatia
slobody vo výmere 4 mesiace so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia a s ohľadom
na znenie § 42 ods. 2 Trestného zákona za daných okolností ukladanie podmienečného trestu odňatia
slobodyneprichádzadoúvahy.Naviac,nemožnoopomenúťanifakt,žeprvostupňovýsúdsprávneustálil
rovnováhu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností (podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona - doznanie

a oľutovanie skutku a podľa § 37 písm. h/ Trestného zákona - spáchanie viacerých trestných činov) a
dokonca - s ohľadom na vyššie uvedené vyhlásenie obžalovaného o nepopieraní skutku bolo aplikované
ustanovenie § 39 ods. 2 písm. b/, ods. 4 Trestného zákona per analogiam, k čomu je možné uviesť, že
podľa Stanoviska Najvyššieho súdu SR, Tpj 55/2016, ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí
a schválení dohody o vine a treste znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d/ ods. 4 Trestného zákona
trestu, teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne) naposledy označené

ustanovenie per analogiam a pri použiti argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť
aj v prípade uznania viny podľa 257 ods. 1 písm. b/, c/ Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia
súdom), keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania
viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu
a výške uloženého trestu. S poukázaním na vyššie uvedené je potom zrejmé, že prvostupňový súd

pri ukladaní súhrnného trestu musel ukladať trest, bezprostredne spojený s obmedzením osobnej
slobody, a to v rámci zvýšenej (asperovanej) trestnej sadzby 3 roky až 13 rokov a 4 mesiace, pričom
pri analogickom aplikovaní ustanovenia § 39 ods. 4 Trestného zákona (pri znížení sadzby pod dolnú
hranicu o jednu tretinu) bol obžalovanému uložený najmiernejší možný trest. Odvolací súd sa stotožnil
i so záverom prvostupňového súdu ohľadom zaradenia obžalovaného do ústavu so stredným stupňom

stráženia podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona, a to s ohľadom na jeho osobu - na obžalovaného zatiaľ
výchovne nezapôsobilo ani doposiaľ 12 evidovaných odsúdení, ktoré sa celkom zrejme minuli svojim
účinkom a obžalovaný sa k nim postavil absolútne indiferentne, bez zjavnej snahy o vybočenie zo
svojho kriminálneho spôsobu života, ktorý sa mu stal štandardom. Napokon, správne bolo rozhodnuté i
o uložení trestu zákazu činnosti spočívajúcom v zákaze riadiť motorové vozidlá všetkého druhu na dobu

3 (tri) roky, ktoré rozhodnutie má oporu v ustanovení § 42 ods. 2 Trestného zákona, podľa ktorého spolu
s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste uloženom páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj
všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo
zrušením, stratili podklad. Súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom. V
rámci súhrnného trestu súd uloží trest straty čestných titulov a vyznamenaní, trest straty vojenskej a inej

hodnosti, trest prepadnutia majetku, peňažný trest, trest prepadnutia veci, trest zákazu činnosti alebo
trest zákazu účasti na verejných podujatiach, ak bol taký trest uložený už skorším rozsudkom a ak tomu
nebráni ustanovenie § 34 ods. 7 .

Na základe uvedeného je možné uzavrieť, že prvostupňový súd nepochybil pri ukladaní druhu trestu a

jeho výmery a uložený nepodmienečný trest odňatia slobody 2 roky so zaradením do ústavu so stredným
stupňom stráženia a trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel na dobu 3 roky zodpovedá
zásadám ukladania trestov ustanoveným v § 34 Trestného zákona ako boli vyššie rozvedené v tomto
uznesení - takýto postih páchateľa je adekvátny, zodpovedá požiadavkám zabezpečenia generálnej
i individuálnej prevencie a takto uložený trest s ohľadom na vyššie uvedené okolnosti nie je možné

považovať za neprimeraný a represívny, preto v tomto ohľade boli námietky odvolateľa vyhodnotené
ako neakceptovateľné. Pokiaľ sa jedná o námietku ohľadom údajného včasného podania odporu
vo veci Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 5T/61/2013, odvolací súd konštatuje, že z uvedeného
(pripojeného)spisunevyplývažiadnatakáokolnosť,ktorábynasvedčovalatomu,žerozhodnutie(trestný
rozkaz) bolo napadnuté odporom a uvedené rozhodnutie - trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava

I, sp. zn. 5T/61/2013, nadobudol právoplatnosť dňa 26.01.2014, t. j., i táto námietka obžalovaného v
nijakom prípade neobstojí a ukladanie súhrnného trestu vo vzťahu k trestnému rozkazu Okresného súdu
Bratislava I, sp. zn. 5T/61/2013, zo dňa 10.11.2013, právoplatnému dňa 26.01.2014 je jednoznačne
postupom lege artis.
Na základe uvedených skutočností odvolací súd nezistil relevantný dôvod na zmenu alebo zrušenie

napadnutého rozhodnutia prvostupňového súdu, a preto podané odvolanie ako nedôvodné zamietol.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.