Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 10, 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 7Cpr/7/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113226376
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kráľová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5113226376.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Novotnou Mlinárcsikovou, v spore žalobcu:

R.. R. V., W.. XX.XX.XXXX, F. L. XXX, XXX XX L., zastúpený JUDr. Tatianou Polkovou, advokátkou so
sídlom Na Priekope 174/13, 010 01 Žilina, proti žalovaným: v rade X/ Okresný L. Č., L. L. G.. XX. W.
XXXX, XXX XX Č., v rade 2/. L. C. - Y. L. L. C., L. L. Ž. W. XX, XXX XX F., o doplatenie funkčného
platu s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Konanie voči žalovanému v rade 2/ zastavuje.
Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému v rade 2/ náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie

končí, samostatným uznesením.
Žalovaný v rade 1/ je povinný zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 376,59
€ od 16.02.2011 do 10.07.2014, vo výške 9% ročne zo sumy 353,06 € od 16.03.2011 do 10.07.2014,
vo výške 9,25% ročne zo sumy 353,06 € od 16.04.2011 do 10.07.2014, vo výške 9,25% ročne zo sumy
370,36 € od 16.05.2011 do 10.07.2014, vo výške 9,25% ročne zo sumy 650,46 € od 16.06.2011 do
10.07.2014, vo výške 9,5% ročne zo sumy 309,80 € od 16.07.2011 do 10.07.2014 a vo výške 9,5%
ročne zo sumy 296,48 € od 16.08.2011 do 10.07.2014, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný v rade 1/ je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 91,15%. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením. 7Cpr/7/2013 2

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 16.08.2013 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovaným v rade
1/ a 2/ povinnosť zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 309,80 € s úrokom z omeškania 9 %
ročne z tejto sumy od 16.02.2011 do zaplatenia, sumu 309,80 € s úrokom z omeškania 9 % ročne z
tejto sumy od 16.03.2011 do zaplatenia, sumu 309,80 € s úrokom z omeškania 9,25 % ročne z tejto
sumy od 16.04.2011 do zaplatenia, sumu 309,80 € s úrokom z omeškania 9,25 % ročne z tejto sumy

od 16.05.2011 do zaplatenia, sumu 619,60 € s úrokom z omeškania 9,25 % ročne z tejto sumy od
16.06.2011 do zaplatenia, sumu 309,80 € s úrokom z omeškania 9,5 % ročne z tejto sumy od 16.07.2011
do zaplatenia, sumu 309,80 € s úrokom z omeškania 9,5 % ročne z tejto sumy od 16.08.2011 do
zaplatenia a trovy konania.
2. Na odôvodnenie uplatneného nároku žalobca uviedol, že je sudcom prideleným na výkon funkcie
sudcu na Okresný L. Č. s právom na plat za podmienok upravených v 7. hlave Zákona č. 385/2000 Z.z.
v znení neskorších predpisov. Žalobcovi bolo doručené oznámenie o výške a zložení funkčného platu č.

Spr 61/11 zo dňa 14.01.2011 podpísané predsedom Okresného súdu Čadca, podľa ktorého mu patrí od
01.01.2011 funkčný plat spolu vo výške 2.492,50 €. Porovnaním s predchádzajúcim oznámením možno
konštatovať, že došlo k zníženiu platu sudcu, pretože podľa oznámenia zo 16.01.2010 patril žalobcovi s
účinnosťouod01.01.2010funkčnýplatvovýške2.680,80€.Žalobcapoukázalnaust.§90ods.2Zákonač. 385/2000 Z.z., v zmysle ktorého v platových veciach rozhoduje predseda súdu, na ktorom sudca
vykonávafunkciusudcu.Žalobcovibolzníženýfunkčnýplatbezsplneniazákonnýchpodmienok.Podľa§
84Zákonač.385/2000Z.z.,znížiťfunkčnýplatsudcovimožnolennazákladeprávoplatnéhorozhodnutia

disciplinárneho súdu. Žalobcovi nebolo uložené rozhodnutím disciplinárneho súdu žiadne disciplinárne
opatrenie, ktoré by odôvodňovalo zníženie jeho funkčného platu. Oznámenie č. L. XX/XX zo 14.01.2011
odkazujenaustanoveniaZákonač.385/2000Z.z.osudcochaprísediacichbezšpecifikáciekonkrétnych
zákonných ustanovení. Dňa 12.04.2011 predseda Okresného L. Č. vydal nové oznámenie č. L. XXX/XX,
ktorým určil žalobcovi plat 2.574 € s účinnosťou od 01.01.2011. Dňa 17.08.2011 vydal predseda súdu

nové oznámenie č. L. XXXX/XX, ktorým určil žalobcovi funkčný plat vo výške 2.883,80 € s účinnosťou
od 26.07.2011. Žalobca poukázal na ust. § 2 ods. 1 veta prvá Zákona o platových pomeroch poslancov
Národnej rady Slovenskej republiky, z výkladu ktorého vyplýva, že základom výpočtu platu poslanca
a rovnako sudcu pre rok 2011 je priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve
Slovenskej republiky za rok 2010. Štatistický úrad Slovenskej republiky ku dňu vydania oznámenia zo
dňa 14.01.2011 neoznámil priemernú nominálnu mesačnú mzdu zamestnanca hospodárstva Slovenskej

republiky na rok 2010. Z uvedeného vyplýva, že neexistoval základ pre výpočet základného platu sudcu
s účinnosťou od 01.01.2011. Výpočet základného platu z inej priemernej nominálnej mesačnej mzdy
zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky je v rozpore s § 2 ods. 1 veta prvá Zákona o platobných
pomeroch a preto je nezákonný. Ustanovenia Zákona o platových pomeroch, ktoré sa vzťahujú na
platové pomery sudcov k 01.01.2011, sú v rozpore s čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa

ktorého sudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní Ústavou, ústavným
zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2. a 5. Ústavy a zákonom. Uznesením Ústavného
súdu Slovenskej republiky č.k. T. Ú. XX/XXXX-XX z 22.06.2011 bola pozastavená účinnosť zákonných
ustanovení, podľa ktorých bol vypočítaný funkčný plat žalobcu za obdobie od 01.01.2011 do 26.07.2011.
Priamou reakciou na uznesenie Ústavného súdu bolo oznámenie zo 17.08.2011. Žalobca poukázal na

to, že historicky prvou ústavnou zárukou nezávislosti sudcov sa stala ochrana ich odmeňovania za

prácu. Z aspektu porovnávacieho ústavného práva žalobca poukazuje na čl. III. ods. 1. Ústavy USA
schválenej 17.septembra 1787, ktorým sa sudcom zaručilo nielen právo na pravidelné vyplácanie
odmeny, ale tiež dostali ústavnú záruku, že ich príjem sa počas trvania úradu nebude znižovať. Princíp

nezávislého súdnictva je jedným z podstatných náležitosti demokratického právneho štátu (čl. 1. ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky). Žalobca ďalej poukázal na ust. § 87 ods. 1 Zákona o sudcov, v zmysle
ktorého platové náležitosti sudcu podľa tohto zákona, pokiaľ nie je ustanovené inak, sú splatné pozadu
za mesačné obdobie, a to najneskôr do 15.dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Ďalej žalobca
poukázal na ust. § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej

republiky č. 87/1995 Z.z. K otázke pasívnej legitimácie žalobca uviedol, že Okresný L. Č. je síce
subjektom, ktorý žalobcovi vypláca plat, ale podľa § 64 ods. 5 Zákona č. 385/2000 Z.z., zodpovedá štát
za uspokojenie platových pomerov sudcu. Žalovaní v rade 1/ a 2/ sú v omeškaní s riadnym vyplatením
funkčného platu od 16.02.2011.
3. Písomným podaním doručeným súdu dňa 31.01.2014 (č.l. 19 spisu) žalobca žiadal pripustiť zmenu

petitu žaloby, pričom uviedol, že po výpočte rozdielu príplatku za pracovnú pohotovosť, ktorý vznikol z
dôvodu zníženia platu tak, ako je popísaný v žalobe a prepočte rozdielu funkčného platu za obdobie od
01.07.2011 do 25.07.2011 navrhuje, aby súd v súlade pripustil zmenu petitu žaloby z 13.08.2013 tak,
že žalovaných v rade 1/ a 2/ zaviaže povinnosťou solidárne zaplatiť žalobcovi sumu 389,59 € s ročným
úrokom z omeškania od 16.02.2011 vo výške 9 % zo zaplatenia, sumu 366,06 € s ročným úrokom z

omeškania od 16.03.2011 vo výške 9 % do zaplatenia, sumu 366,06 € s ročným úrokom z omeškania od
16.04.2011, vo výške 9,25 % do zaplatenia, sumu 383,36 s ročným úrokom z omeškania od 16.05.2011
vo výške 9,25 % do zaplatenia, sumu 675,96 € s ročným úrokom z omeškania od 16.06.2011 vo výške
9,25 % do zaplatenia, sumu 322,80 € s ročným úrokom z omeškania od 16.07.2011 vo výške 9,5 % do
zaplatenia, sumu 367,95 € s ročným úrokom z omeškania od 16.08.2011 vo výške 9,5 % do zaplatenia

a trovy konania.
4. Písomným podaním doručeným súdu dňa 08.08.2014 (č.l. 37 spisu) žalobca oznámil súdu, že
žalovaný v rade 1/ Okresný L.Ú. Č. dňa 10.07.2014 uhradil žalobcovi doplatok mzdy za rok 2011, a
preto navrhol, aby konajúci súd pripustil zmenu petitu žaloby tak, že žalovaných v rade 1/ a 2/ zaviaže
povinnosťou solidárne zaplatiť žalobcovi ročný úrok z omeškania vo výške 9 % zo sumy 389,59 od

16.02.2011 do 10.07.2014, ročný úrok z omeškania vo výške 9 % zo sumy 366,06 € od 16.03.2011 do
10.07.2014, ročný úrok z omeškania vo výške 9 % zo sumy 366,06 € od 16.04.2011 do 10.07.2014,
ročný úrok z omeškania vo výške 9 % zo sumy 383,36 € od 16.05.2011 do 10.07.2014, ročný úrok z
omeškania vo výške 9 % zo sumy 675,96 € od 16.06.2011 do 10.07.2014, ročný úrok z omeškania vovýške 9 % zo sumy 322,80 € od 16.07.2011 do 10.07.2014, ročný úrok z omeškania vo výške 9 % zo
sumy 367,95 € od 16.08.2011 do 10.07.2014 a trovy konania.
5. V nadväznosti na dispozitívne úkony žalobcu súd uznesením z 13.04.2015 č.k. 7Cpr/7/2013-42

pripustil zmenu návrhu navrhovanú žalobcom v písomnom podaní zo dňa 31.01.2014, v zmysle ktorej
sa žalobca domáha, aby súd uložil žalovaným v rade 1/ a 2/ povinnosť solidárne zaplatiť žalobcovi sumu
389,59 € s ročným úrokom z omeškania od 16.02.2011 vo výške 9 % do zaplatenia, sumu 366,06 € s
ročnýmúrokomzomeškaniaod16.03.2011vovýške9%dozaplatenia,sumu366,06€sročnýmúrokom
zomeškaniaod16.04.2011vovýške9,25%dozaplatenia,sumu383€sročnýmúrokomzomeškaniaod

16.05.2011 vo výške 9,25 % do zaplatenia, sumu 675,96 € s ročným úrokom z omeškania od 16.06.2011
vo výške 9,25 % do zaplatenia, sumu 322,80 € s ročným úrokom z omeškania od 16.07.2011 vo výške
9,5 % do zaplatenia, sumu 367,95 € s ročným úrokom z omeškania od

16.08.2011vovýške9,5%dozaplateniaanáhradutrovkonaniaazároveňrozhodolozastaveníkonania
v časti o zaplatenie istiny vo výške 2.871,78 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25 % ročne

zo sumy 366,06 € od 16.04.2011 do zaplatenia, zo sumy 383,36 € od 16.05.2011 do zaplatenia, zo
sumy 675,96 € od 16.06.2011 do zaplatenia, vo výške 0,5 % ročne zo sumy 322,80 € od 16.07.2011 do
zaplatenia a zo sumy 367,95 € od 16.08.2011 do zaplatenia.
6. Žalovaný v rade 2/ v písomnom vyjadrení k žalobe z 13.05.2015 (č.l. 50 spisu) poukázal na to, že
predmetom konania ostali už iba úroky z omeškania, ktoré však nemožno považovať za platový nárok

podľa Zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a nakoľko podľa § 65 ods. 5 Zákona č. 385/2000
Z.z. o sudcoch a prísediacich štát zodpovedá za uspokojenie platových nárokov sudcu, žalovaný v
rade 2/ namieta nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie v tomto spore. Z ustanovení § 65 - 92
Zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich upravujúcich platové pomery sudcov vyplýva, že
sudcovi plat vypláca osobný úrad. Štát nemôže uspokojiť nároky sudcu inak ako prostredníctvom jeho

osobného úradu. Za tejto situácie pri splnení podmienky upravenej v § 25 ods. 4 veta prvá Zákona
č. 385/2000 Z.z. je osobným úradom žalobcu Okresný L. Č. a tento má pasívnu legitimáciu v spore,
nakoľko je jediným subjektom, ktorý môže plat sudcovi vyplatiť a doplatiť. Na podporu správnosti tohto
názoru poukázal žalovaný v rade 2/ na rozsudok Okresného súdu Martin sp. zn. 7Cpr/2/2014-144 zo
dňa 26.02.2015, ktorým súd zamietol obdobný nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo vzťahu

k žalovanému v rade 2/, kedy súd sa stotožnil s názorom žalovaného v rade 2/, že nie je pasívne
vecne legitimovaný, nakoľko mzdu je povinný vyplácať žalobcovi jeho osobný úrad. Pre úplnosť sa
žalovaný v rade 2/ napriek namietanému nedostatku pasívnej vecnej legitimácie vyjadril aj k meritu
veci, kedy uviedol, že žalobca nemá právo na zaplatenie úrokov z omeškania. Žalobca sa domáha
úrokov z omeškania od 16. dňa mesiacov február až august 2011. Žalovaný v rade 2/ má za to,

že funkčné platy za obdobie január 2011 až júl 2011 boli žalobcovi vyplácané žalovaným v rade 1/
ako jeho osobným úradom v riadnych výplatných termínoch na základe platového dekrétu predsedu
súdu, ktorý bol vydaný na základe v tom čase platnej a účinnej právnej úpravy. Novela Zákona č.
120/1993 Z.z. bola predmetom prieskumu pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, ktorý nálezom
sp. zn. T..Ú. XX/XXXX zverejneným v zbierke zákonov dňa 18.apríla 2014 konštatoval protiústavnosť

niektorých ustanovení napadnutého zákona. Situáciu, ktorá nastala po zverejnení nálezu Ústavného
súdu Slovenskej republiky, možno analogicky prirovnať k situácii upravenej v § 451 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, teda k bezdôvodnému obohateniu získaného plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol.
V predmetnej veci bezdôvodné obohatenie vzniklo nevyplatením funkčných platov sudcov na základe
zákonnej právnej úpravy, ktorá bola vyhlásená za protiústavnú. Podľa ust. § 458 ods. 2 Občianskeho

zákonníka, s predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto
obohatenie získal, nekonal dobromyseľne. Žalovaný v rade 2/ má za to, že ak v posudzovanej veci
došlo k bezdôvodnému obohateniu, došlo k nemu dobromyseľne, nakoľko Národná rada Slovenskej
republiky neprijala zákon č. 500/2010 Z.z., ktorým sa menil Zákon č. 120/1993 Z.z. samoúčelne
resp. bezdôvodne. Základný zmysel a dôvod prijatia zákona vyjadril zákonodarca vo všeobecnej časti

dôvodovej správy, v ktorej o.i. vyslovil, že vzhľadom na globálnu ekonomickú krízu a stav hospodárenia
v Slovenskej republike a najmä vzhľadom na stav verejných financií musia všetky inštitúcie a ústavní
činitelia zodpovedne nakladať s verejnými zdrojmi. Aj ústavní činitelia musia preto do budúcnosti konať
zodpovedne a ich finančné hodnotenie by sa malo odvíjať aj od celkovej situácie v štáte, najmä jeho
ekonomickej situácie. Zohľadňovanie hospodárskej situácie v krajine je pritom legitímnym dôvodom na

úpravu platov sudcov, ako to vyslovil aj Ústavný súd v rozhodnutí sp. zn. T..Ú. XX/XX, keď konštatoval,
že je možné stanovenie ich platov
takým spôsobom, aby boli v určitej miere prepojené na celkový alebo momentálny stav ekonomického
prostredia štátu (resp. takých jeho určitých zložiek, ktoré takýto stav ekonomického prostredia odrážajú- napr. platy v národnom hospodárstve). V dôsledku takéhoto prístupu k úprave platových pomerov
môže plat sudcov kolísať v závislosti od pohybu tohto ekonomického kritéria, splnenie ktorého je
rozhodujúce pre stanovenie platov sudcov. Takúto možnosť stanovenia platov sudcov nevylučujú ani

žiadne medzinárodne záväzné dokumenty, ktoré by štátom ukladali ako túto garanciu ich nezávislosti
zabezpečiť jednoznačným a medzinárodne požadovaným spôsobom. Žalovaný v rade 2/ poukázal
na to, že Ústavný súd Slovenskej republiky v odôvodnení nálezu sp. zn. T..Ú. XX/XXXX uviedol, že
podľa čl. 125 ods. 3 Ústavy SR dňom vyhlásenia tohto nálezu v zbierke zákonov Slovenskej republiky
strácajú ustanovenia § 2 ods. 1 v časti „znížený podľa ods. 2“ vo vzťahu k sudcom, vrátane sudcov

Ústavného súdu, § 2 ods. 2 vo vzťahu k sudcom, vrátane sudcov Ústavného súdu, § 29g ods. 1
vo vzťahu k sudcom, vrátane sudcov Ústavného súdu a § 29g ods. 4, 8 a 9 Zákona č. 120/1993
Z.z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších
predpisov účinnosť. Ak Národná rada Slovenskej republiky neuvedie tento zákon a súvisiace predpisy
do súladu s Ústavou, strácajú po šiestich mesiacoch od vyhlásenia tohto nálezu v zbierke zákonov
Slovenskej republiky platnosť. V prípade konštatovania protiústavnosti zákona dáva Ústava Slovenskej

republiky Národnej rade Slovenskej republiky lehotu 6 mesiacov od vyhlásenia nálezu v zbierke zákonov
SR na zosúladenie takéhoto protiústavného zákona s Ústavou Slovenskej republiky. Aplikujúc túto
lehotu analógiou iuris na prejednávaný prípad možno dospieť k takému záveru, že žalobcovi by právo
na zaplatenie úrokov z omeškania patrilo až odo dňa 19.októbra 2014, teda až po 6 mesiacoch od
zverejnenia nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky v zbierke zákonov Slovenskej republiky.

Bezodkladne po publikovaní nálezu Ústavného súdu SR v zbierke zákonov dochádzalo k vykonávaniu
úkonov smerujúcich k úhrade finančných nárokov sudcov, keďže tieto neboli rozpočtované v štátnom
rozpočte na rok 2014. Samotné doplatenie rozdielov platov sudcov, paušálnych náhrad, príplatkov k
nemocenskému, k peňažnej pomoci v materstve za výkon funkcie sudcu, k dôchodku pozostalých a
odvodov do poistných fondov pre všetkých sudcov v Slovenskej republike, bolo administratívne náročné

a nemohlo sa udiať zo dňa na deň. Vzhľadom na uvedené skutočnosti zastáva žalovaný v rade 2/ názor,
že nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania nie je dôvodný. Pre prípad, že by sa súd s uvedeným
názorom nestotožnil, žalovaný v rade 2/ zdôraznil, že predmetný nález Ústavného súdu SR, ktorý
konštatoval protiústavnosť zákonnej úpravy, na základe ktorej boli sudcom vydávané platové dekréty
a vyplácané funkčné platy, bol zverejnený v zbierke zákonov až dňa 18.apríla 2014, takže nemožno

uvažovať o priznaní úrokov z omeškania od 16.dňa mesiacov február - august 2011. Zároveň výška
úrokov z omeškania od apríla 2014 je v nižšej sadzbe ako je výška úrokov z omeškania, ktoré požaduje
žalobca. Taktiež treba prihliadnuť na to, že uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. T..Ú. XX/XXXX-XX zo
dňa22.06.2011bolapozastavenáúčinnosťzákonnýchustanovení,podľaktorýchbolvypočítanýfunkčný
plat žalobcu za obdobie od 01.01.2011 do 26.07.2011. Priamou reakciou na uvedené uznesenie bolo

vydanie nového oznámenia o výške a zložení funkčného platu zo 17.08.2011. Od tohto dňa bol žalobcovi
vyplácanýplat,ktoréhovýškunespochybňuje.PopozastaveníúčinnostinapadnutývustanoveníZákona
č. 120/1993 Z.z. bol žalobcovi automaticky bez toho, aby musel podávať žalobu na súd, priznaný plat
podľa predchádzajúcej právnej úpravy. Žalovaný v rade 2/ má za to, že žalobca dôvodne mohol a mal
predpokladať, že mu v prípade konštatovania protiústavnosti právnej úpravy ohľadom platov sudcov

bude doplatený funkčný plat za obdobie od januára do júla 2011, podobne ako boli v minulosti sudcom
všeobecných súdov po náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky doplatené 14. platy. Na základe
uvedených skutočností žalovaný v rade 2/ mal za to, že žaloba je nedôvodná.

7. Písomným podaním doručeným súdu dňa 26.06.2015 (č.l. 55 spisu) žalobca oznámil súdu, že

na podklade rozpisu doplatenia funkčného platu za obdobie od 01.01.2011 do 25.07.2011 zo dňa
11.05.2015 navrhuje, aby súd pripustil zmenu petitu žaloby tak, že žalovaní v rade 1/ a 2/ sú povinní
solidárne zaplatiť žalobcovi ročný úrok z omeškania vo výške 9 % zo sumy 376,59 € od 16.02.2011 do
10.07.2014, vo výške 9 % ročne zo sumy 353,06 € od 16.03.2011 do 10.07.2014, vo výške 9,25 % ročne
zo sumy 353,06 € od 16.04.2011 do 10.07.2014, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 370,36 € od 16.05.2011

do 10.07.2014, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 650,46 € od 16.06.2011 do 10.07.2014, vo výške 9,5
% ročne zo sumy 309,80 € od 16.07.2011 do 10.07.2014, vo výške 9,5 % ročne zo sumy 296,48 € od
16.08.2011 do 10.07.2014 a trovy konania.
8. Uznesením z 26.08.2015 č.k. 7Cpr/7/2013-58 súd konanie v časti prevyšujúcej návrh žalobcu na
zaplatenie ročného úroku z omeškania vo výške 9 % zo sumy 376,59 € od 16.02.2011 do 10.07.2014,

vo výške 9 % zo sumy 353,06 € od 16.03.2011 do 10.07.2014, vo výške 9,25 % zo sumy 353,06
€ od 16.04.2011 do 10.07.2014, vo výške 9,25 % zo sumy 370,36 € od 16.05.2011 do 10.07.2014,
vo výške 9,25 % zo sumy 650,46 € od 16.06.2011 do 10.07.2014, vo výške 9,5 % zo sumy 309,80
€ od 16.07.2011 do 10.07.2014 a vo výške 9,5 % zo sumy 296,48 € od 16.08.2011 do 10.07.2014zastavil. Súd konštatoval v odôvodnení uznesenia, že po vyčíslení úrokov z omeškania, zaplatenie
ktorých ostalo predmetom konania po právoplatnosti uznesenia č.k. 7Cpr/7/2013-42 zo dňa 13.04.2015
a úrokov z omeškania, zaplatenie ktorých žalobca požaduje v písomnom podaní zo dňa 26.06.2015,

posúdil predmetné písomné podanie žalobcu podľa jeho obsahu v súlade s ust. § 41 ods. 2 OSP ako
čiastočné späťvzatie návrhu na začatie konania, nakoľko žalobca týmto podaním žiada v konečnom
dôsledku menej ako sa doposiaľ domáhal (žiada síce vyššiu sadzbu úrokov z omeškania, avšak zároveň
z nižšieho základu ako predtým). Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu tak súd rozhodol o zastavení
konania v časti, ako vyplýva z výroku uznesenia.

9. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 7Cpr/7/2013-83 z 31.3.2016 (ďalej aj len „Rozsudok“) tak, že
žalobu voči žalovanému v rade 1/ zamietol, žalovanému v rade 2/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
úroky z omeškania vo výške 5,75% ročne zo sumy 2.709,81 € od 20.04.2014 do 10.07.2014, do troch
dní po právoplatnosti rozsudku a vo zvyšnej časti žalobu voči žalovanému v rade 2/ zamietol s tým, že
o trovách rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
10. V Rozsudku súd s odkazom na ust. § 25 ods. 4, ust. § 90 ods. 1, ust. § 90 ods. 2 a ust. § 78a

Zákona č. 385/2000 Z.z. konštatoval, že hoci v zmysle uvedených zákonných ustanovení súd, na ktorý
bol sudca pridelený na výkon funkcie sudcu, v postavení osobného úradu sudcu vydáva sudcovi doklad
obsahujúci údaje o jednotlivých zložkách platu a o vykonaných zrážkach a zároveň prostredníctvom
osobného úradu sudcu je sudcovi plat fakticky vyplácaný, nemožno z uvedeného dovodiť pasívnu vecnú
legitimáciužalovanéhovrade1/vovzťahukuplatnenémunárokunadoplateniefunkčnéhoplatužalobcu

za obdobie od 01.01.2011 do 26.07.2011, nakoľko zo zákonnej úpravy nevyplýva, že by sudcovi vznikal
nárok na zaplatenie funkčného platu (ako odplaty za výkon funkcie sudcu) voči osobnému úradu (súdu,
na ktorom funkciu sudcu vykonáva). V dôsledku konštatovaného nedostatku pasívnej vecnej legitimácie
tak súd žalobu voči žalovanému v rade 1/ zamietol.
11. S odkazom na ust. § 25 ods. 1 Zákona č. 385/2000 Z.z., ust. § 34 ods. 1 Zákona č. 757/2004 Z.z.

a ust. § 65 ods. 5 Zákona č. 385/2000 Z.z. súd konštatoval pasívnu vecnú legitimácia žalovaného v
rade 2/ vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku na doplatenie funkčného platu sudcu za obdobie od
01.01.2011 do 26.07.2011, vrátane uplatneného nároku

na zákonný úrok z omeškania, ktorý predstavuje príslušenstvo pohľadávky (§ 121 ods. 3 Občianskeho

zákonníka).
12. Súd sa Rozsudku ďalej zaoberal otázkou účinkov nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky
vydaného v konaní o súlade právnych predpisov vo vzťahu k nárokom uplatňovaným v prebiehajúcich
občianskych súdnych konaniach. S poukazom na citované rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej
republiky konštatoval, že v dôsledku vyslovenia nesúladu ust. § 2 ods. 1 v časti „znížený podľa odseku

2“, § 2 ods. 2 a § 29g ods. 1 vo vzťahu k sudcom a § 29g ods. 4, 8 a 9 Zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 120/1993 Z.z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v
znení neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1 v spojení s čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky Nálezom
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL.ÚS 99/2011 z 11.decembra 2013 vyhláseným v Zbierke
zákonov pod č. 97/2014 dňa 18.04.2014, je nárok žalobcu na doplatenie rozdielu vo výške funkčného

platu, ktorý mu bol vyplácaný za obdobie od 01.01.2011 do 26.07.2011 na základe právnej úpravy, vo
vzťahu ku ktorej Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil jej nesúlad s Ústavou Slovenskej republiky,
oprávnený a za dané obdobie žalobca má nárok na zaplatenie funkčného platu vo výške určenej podľa
ust. § 67 Zákona č. 385/2000 Z.z. v spojení s ust. § 2 Zákona č. 120/1993 Z.z. v znení účinnom do
31.12.2010, pred spornou novelou vykonanou Zákonom č. 500/2010 Z.z.

13. Súd v Rozsudku ďalej konštatoval, že nárok na zákonný úrok z omeškania v prípade omeškania s
platením platu sudcu vyplýva z ust. § 150 ods. 1 Zákona č. 385/2000 Z.z., v zmysle ktorého na osobitný
vzťah sudcu (§ 25 ods. 1 Zákona č. 385/2000 Z.z.) sa primerane použijú ustanovenia osobitného
predpisu, ak tento zákon neustanovuje inak, pričom poznámka pod čiarou č. 33 odkazuje na Zákonník
práce v znení neskorších predpisov. V zmysle § 1 ods. 4 Zákonníka práce č. 311/2001 Z.z., pokiaľ

tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa ods. 1 všeobecné
ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktorý odkaz je potrebné aplikovať aj na osobitný vzťah sudcu,
na ktorý sa v zmysle § 150 ods. 1 Zákona č. 385/2000 Z.z. primerane použijú ustanovenia Zákonníka
práce. Následne tak možno aplikovať ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého pri
omeškaní s plnením peňažného dlhu vzniká veriteľovi právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z

omeškania, ktorých výšku ustanovuje vykonávací predpis, a to Nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým
sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Pokiaľ vo vzťahu k žalobcom uplatnenému
nároku na doplatenie platu sudcu za obdobie od 01.01.2011 do 26.07.2011 bola konštatovaná pasívna
vecná legitimácia žalovaného v rade 2/, súd konštatoval pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného v rade2/ aj na zaplatenie úrokov z omeškania, ktoré v zmysle ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka
predstavujú príslušenstvo pohľadávky (platového nároku sudcu). Za nedôvodnú tak považoval súd
argumentáciu žalovaného v rade 2/, že úroky z omeškania nemožno považovať za platový nárok sudcu

podľa Zákona č. 385/2000 Z.z.
14. Súd sa v Rozsudku nestotožnil so žalobou v časti, v ktorej žalobca požadoval úroky z omeškania odo
dňa nasledujúceho po dni splatnosti platu sudcu za mesiace január až júl 2011 vyplývajúceho z ust. § 87
Zákona č. 385/2000 Z.z. Poukázal na to, že plat za mesiace január až júl 2011 v období od 01.01.2011 do
26.07.2011 bol žalobcovi vyplácaný vo výške vyplývajúcej z v tom čase platnej a účinnej právnej úpravy,

konkrétne ust. § 2 a § 29g Zákona č. 120/1993 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2011 do 25.07.2011.
Omeškanie žalovaného v rade 2/ s uspokojením platových nárokov žalobcu tak nemohlo nastať skôr,
než dotknuté zákonné ustanovenia vo vzťahu k sudcom stratili účinnosť v dôsledku vyhlásenia Nálezu
Ústavného súdu Slovenskej republiky z 11.decembra 2013 sp. zn. T..Ú. XX/XXXX v Zbierke

zákonov pod č. 97/2014 Z.z. dňa 18.04.2014. Následne, analogicky podľa ust. § 563 Občianskeho

zákonníka, žalovaný v rade 2/ bol povinný uspokojiť platové nároky žalobcu za obdobie od 01.01.2011
do 26.07.2011 prvý deň po vyhlásení uvedeného Nálezu v Zbierke zákonov, t.j. dňa 19.04.2014 a až odo
dňa nasledujúceho, t.j. od 20.04.2014 možno konštatovať, že sa dostal do omeškania s uspokojením
platových nárokov žalobcu, od ktorého dňa priznal žalobcovi nárok na zákonný úrok z omeškania vo
výške 5,75 % ročne zo sumy 2.709,81 € do dňa jej úhrady 10.07.2014. V súvislosti so stanovením

počiatku omeškania žalovaného v rade 2/ s uspokojením platových nárokov žalobcu za obdobie od
01.01.2011 do 26.07.2011 sa súd nestotožnil ani s argumentáciou žalovaného v rade 2/, že žalobcovi
by právo na zaplatenia úrokov z omeškania mohlo patriť až po uplynutí lehoty šiestich mesiacov od
vyhlásenia Nálezu v Zbierke zákonov danej Ústavou Slovenskej republiky Národnej rade Slovenskej
republiky na zosúladenie protiústavného zákona s Ústavou Slovenskej republiky, nakoľko bez ohľadu

na následnú legislatívnu (ne)činnosť Národnej rady Slovenskej republiky, v súlade s ust. § 41a ods. 3
Zákona č. 38/1993 Z.z. stratou účinnosti dotknutých právnych predpisov došlo k obnoveniu účinnosti
dotknutých ustanovení v znení účinnom do 31.12.2010.
15. Na základe odvolania podaného žalobcom a žalovaným v rade 2/ Krajský súd v Žiline ako súd
odvolací uznesením č.k. 6CoPr/9/2016-152 z 31.mája 2017 (ďalej len „Uznesenie“) rozsudok Okresného

súdu Žilina č.k. 7Cpr/7/2013-83 zo dňa 31.marca 2016 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.
16. Odvolací súd poukázal v bode 21. odôvodnenia Uznesenia na v konaní pred súdom prvej inštancie
medzi stranami sporný nárok na úroky z omeškania a pasívnu vecnú legitimáciu každého zo žalovaných
kuplatnenémunárokužalobcu.Vbode27odôvodneniaUzneseniaodvolacísúdsastotožnilsodvolacou

námietkou žalovaného v rade 2/, že tento nie je pasívne vecne legitimovaný v spore. Nepochybne
pasívna vecná legitimácia v tomto spore svedčí práve žalovanému v rade 1/, t.j. OkresnÉ. L. Č. ako
osobnému úradu žalobcu, keďže z celej siedmej hlavy Zákona č. 385/2000 Z.z. vyplýva, že jednak
predseda Okresného súdu rozhoduje o platových veciach sudcu, v tomto prípade žalobcu a že plat sa
vypláca na príslušnom súde za podmienok uvedených v § 87 a nasledujúce Zákona č. 385/2000 Z.z.

V tomto prípade je Okresný L. Č. ako osobný úrad žalobcu ten subjekt, ktorý má povinnosť žalobcovi v
zmysle Zákona č. 385/2000 Z.z. plat žalobcovi vyplatiť a túto povinnosť si žalovaný v rade 1/ nakoniec aj
splnil,takakobolokonštatovanévyššie.Zuvedenéhovyplýva,žeprávnaúpravavspojitostisvyplatením
platu sudcu explicitne ukladá povinnosť práve a len žalovanému v rade 1/, no nie žalovanému v rade 2/.
Na uvedenom závere odvolacieho súdu nemôže nič zmeniť ani odvolacia námietka žalobcu o výhodnosti

solidárnej zodpovednosti. Konštrukcia predmetného inštitútu skutočne poskytuje výhodu veriteľovi, to
však neznamená, že je daný/založený „na želanie“ veriteľa, ale len ak vyplýva z hmotného práva, čo
nie je prípad súdenej veci.
17. S odkazom na citované zákonné ustanovenia § 41 ods. 1, § 41a ods. 2 a 3 Zákona č. 38/1993
Z.z., odvolací súd v bode 31. Uznesenia konštatoval, že ku dňu 18.10.2014 stratili platnosť ustanovenia

Zákona č. 500/2010 Z.z., ktorými bol zmenený Zákon č. 120/1993 Z.z. vo vzťahu k platom sudcov
a na základe ktorých žalobcovi s účinnosťou od 01.01.2010 bol znížený plat v zmysle v žalobe
uvedených oznámení o výške a zložení funkčného platu. Pri posudzovaní hmotno-právnych účinkov
vyššie uvádzaného Nálezu Ústavného súdu (Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL ÚS 99/2011 z
11.12.2013) odvolací súd vychádzal zo zjednocujúceho uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. T.. Ú.L.

X/XXXX zo dňa 11.10.2006, zo záverov ktorého vyplýva, že Ústava SR a Zákon Národnej rady SR č.
38/1993 Z.z. oorganizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky a o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v
znení neskorších predpisov rozdeľujú problematiku hmotno-právnych účinkov Nálezu Ústavného súdu
o súlade právnych predpisov na dve skupiny. Ide predovšetkým o prípady, ktoré boli do momentu

uverejnenia nálezu Ústavného súdu v Zbierke zákonov už právoplatne ukončené (judikované) a o
prípady, ktoré vo chvíli uverejnenia Nálezu Ústavného súdu v Zbierke zákonov právoplatne ukončené
neboli. Hoci Ústava a Zákon o Ústavnom súde nemajú výslovné ustanovenia o hmotno-právnych
účinkoch nálezu a o nesúlade vydaného pred právoplatným skončením konania, treba dôjsť k
jednoznačnému záveru, že v týchto veciach nastávajú hmotno-právne účinky pre všetkých účastníkov

konania ex tunc. Ak sa totiž tieto účinky prejavujú ex tunc vo veciach judikovaných právoplatne pred
uverejnením Nálezu, potom a fortiori musí to tak byť vo veciach neskončených právoplatne v momente
uverejnenia Nálezu o nesúlade. Opačný výklad je priamym popretím princípu zachovávania ústavnosti
a zároveň neprípustným absolutizovaním princípu právnej istoty. Podľa názoru Ústavného súdu, dňom
márneho uplynutia lehoty podľa § 125 ods. 3 tretej vety Ústavy SR, stratilo napadnuté ustanovenie
zákona platnosť ex tunc, to znamená, bolo anulované od počiatku, a inými slovami, sa na toto

ustanovenie zákona hľadí akoby nikdy nebolo platné, a teda nikdy nebolo súčasťou právneho poriadku
Slovenskej republiky. O takýto výklad potom možno opierať nárok žalobcu na zaplatenie doplatku
funkčného platu za podmienok, ktoré existovali pred prijatím novelizácie Zákona č. 120/1993 Z.z.
Zákonom č. 500/2010, ktorý zmenil a doplnil Zákon č. 120/1993 Z.z. o platových pomeroch niektorých
ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a zmenil Zákon č. 385/2000 Z.z.

o sudcoch a prísediacich (ods. 32. odôvodnenia Uznesenia).
18. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd aj námietku žalovaného v rade 2/, že nárok žalobcu na úroky
z omeškania je nedôvodný, pretože Zákon č. 385/2000 Z.z. ho neupravuje, resp. že žalobcovi nepatrí
nárok na úroky z omeškania od obdobia v zmysle zmenenej žaloby, t.j. od 16. dňa toho ktorého mesiaca
v časovom rozpätí január až august 2011. Splatnosť každého doplatku platu žalobcu v predmetnom

období vyplýva z ust. § 87 ods. 1 Zákona č. 385/2000 Z.z. Žalobcovi teda vždy dňom nasledujúcim
po výplatnom termíne na Okresnom L. Č. v roku 2011 vznikol nárok na úroky z omeškania, keďže v
tomto termíne mu doplatok na plate vyplatený nebol. Pokiaľ ide o samotný nárok na úroky z omeškania,
tak pre jeho priznanie odvolací súd nachádza oporu v ust. § 150 ods. 1 Zákona č. 385/2000 Z.z.,
podľa ktorého na osobitný vzťah sudcu sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu, ak tento

zákon neustanovuje inak, ktoré zákonné ustanovenie odkazuje na použitie Zákonníka práce, ktorého
ustanovenia nepochybne v prípade omeškania osobného úradu sudcu s vyplatením platu sudcu, je
možné použiť pri posudzovaní nárokov sudcu na úroky z omeškania. Zákonník práce ďalej v ust. §
1 ods. 4 uvádza, že ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy
podľa ods. 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Za nesprávnu označil odvolací súd aj

argumentáciu, že žalobcovi nepatria úroky z omeškania, keďže tieto nie sú upravené vo všeobecných
ustanoveniach Občianskeho zákonníka, v jeho prvej časti, t.j. ust. § 1 až § 122, keďže ust. § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka sa nachádza v jeho ôsmej hlave, ktorá upravuje záväzkové právo a nie
všeobecnéustanoveniaObčianskehozákonníkaakotakého.Zust.§121ods.3Občianskehozákonníka
vyplýva, že príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady

spojené s jej uplatnením. Táto úprava sa nachádza vo všeobecných ustanoveniach Občianskeho
zákonníka, v dôsledku čoho je logicky následne daná možnosť aplikácie súdu pre ust. § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka, ktoré presne upravuje inštitút úrokov z omeškania (ods. 33., 34. a 35.
odôvodnenia uznesenia).

19. V ods. 36. odôvodnenia Uznesenia odvolací súd konštatoval, že keďže ani zákon o sudcoch a
prísediacich č. 385/2000 Z.z. ani Zákonník práce osobitne neupravil nároky vzniknuté z omeškania pri
vyplatení platu zamestnanca (Zákonník práce), resp. sudcu (Zákon č. 385/2000 Z.z.), odvolací súd je
toho názoru, že nároky sudcu pri omeškaní osobného úradu, v tomto prípade Okresného L. Č., upravuje
§ 517 ods. 2 v spojení s ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým

sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Žalovaný v rade 1/ je povinný žalobcovi
najneskôr k 15.02.2011, k 15.03.2011, k 15.04.2011, k 15.05.2011, k 15.06.2011, k 15.07.2011 a k
15.08.2011 vyplatiť plat zodpovedajúci ust. § 66 a nasledujúce Zákona č. 385/2000 Z.z. v spojení s
ust. § 2 ods. 1 Zákona č. 120/1993 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2010. Ak tak k uvedeným termínom
žalovaný v rade 1/ neurobil, dostal sa do omeškania s vyplatením platu žalobcovi v jeho plnej výške.

Preto žalobcovi dňom nasledujúcim po výplatnom termíne na súde patria úroky z omeškania, a to vo
výške, ktorá o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky, platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. S výplatou doplatku bol žalovaný v rade
1/ teda v omeškaní až do 10.07.2014, kedy bol tento doplatok k platu žalobcovi vyplatený.20. S poukazom na uvedené odvolací súd konštatoval, že súd prvej inštancie v prejednávanej
veci nesprávne právne posúdil otázku pasívnej vecnej legitimácie žalovaných v konaní i počiatok
omeškania, od ktorého žalobcovi prináležia úroky z omeškania, pričom nesprávny postup súdu prvej

inštancie v takomto rozsahu by nemal naprávať súd vyššieho stupňa, ktorý je spravidla určený na to,
aby náležite vykladal a aplikoval právo v opravných konaniach. Z uvedeného dôvodu odvolací súd
napadnutý rozsudok Okresného súdu vo veci samej i v závislom výroku o trovách konania zrušil a
vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní uložil okresnému
súdu opätovne posúdiť nárok žalobcu uplatnený žalobou s poukazom na vyššie prezentovaný názor

odvolacieho súdu, vo veci vytýčiť pojednávanie, predvolať stany sporu, vykonať dokazovanie na základe
dôkazov označených a predložených obidvoma procesnými stranami a vysporiadať sa aj s prípadnými
ďalšími návrhmi strán na doplnenie dokazovania a opätovne posúdiť nárok žalobcu uplatnený žalobou.
Vzhľadom na námietku žalovaného v rade 2/ tiež posúdiť, či nárok žalobcu nie je v rozpore s dobrými
mravmi v zmysle ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V súlade s ustanovením § 391 ods. 2 Civilného
sporového poriadku č. 160/2015 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len CSP) bol súd prvej

inštancie v ďalšom konaní a novom rozhodnutí viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným
v Uznesení..
21. Písomným podaním z 21.09.2017 (č.l. 176 spisu) žalobca s poukazom na právny názor vyslovený v
rozhodnutíodvolaciehosúduz31.05.2017vzalžalobuspäťvočižalovanémuvrade2/.Ďalejsavobsahu
predmetného podania žalobca vyjadril k hmotno-právnym účinkom dotknutého Nálezu Ústavného súdu

Slovenskej republiky, pričom poukázal na zjednocujúce uznesenie Ústavného súdu SR č.k. T.. Ú. X/
XXXX z 11.10.2006 a na Nálezy Ústavného súdu SR K..Ú. XX/XXXX, K..Ú. XX/XXXX, K..Ú. XXX/XXXX
E.K..Ú.XXX/XXXX.Záveromkonštatoval,žežalobcovibolineprávomzadržiavanéčastifunkčnéhoplatu
v období od 01.01.2011 do 25.07.2011, nakoľko v tomto období neexistovala žiadna hmotno-právna
úprava, ktorá by takéto zníženie funkčného platu zákonným spôsobom, t.j. platným a účinným zákonom

upravovala. Túto nezákonnosť žalovaný v rade 1/ odstránil tým, že žalobcovi doplatil zadržiavané časti
funkčného platu dňa 09.07.2014, a to jednoznačne po výplatných termínoch, tak ako je uvedené v žalobe
pri jednotlivých mesiacoch v petite žaloby v spojení s jeho opravou.

22. Písomným podaním z 02.10.2017 (č.l. 192 spisu) žalovaný v rade 2/ oznámil súdu, že súhlasí so

späťvzatím žaloby. Z uvedeného dôvodu ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní nariadenom na
10.10.2017.
23. Na pojednávaní konanom dňa 10.10.2017 súd prejednal vec v neprítomnosti žalovaných v rade 1/
a 2/. Žalovaný v rade 1/ ospravedlnil neúčasť na pojednávaní písomným podaním z 5.septembra 2017
(č.l. 174 spisu) z dôvodu plnenia pracovných povinností.

24. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní dňa 10.10.2017 v celom rozsahu zotrvala na podanej
žalobe a písomných a ústnych vyjadreniach žalobcu v priebehu konania. Poukázala na Uznesenie, ktoré
potvrdilo povinnosť Okresného L. Č. zaplatiť úroky z omeškania žalobcovi.
25. Z listín, ktoré sú súčasťou spisového materiálu, mal súd zistené nasledovné skutočnosti:
26. Predseda Okresného L. Č. oznámením o výške a zložení funkčného platu z 12.04.2011 č. Spr 533/11

(č.l. 5 spisu) v súlade so Zákonom č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „Zákon“) oznámil žalobcovi, že s účinnosťou od 01.01.2011 mu patrí v
prvej platovej skupine a v 7. platovom stupni funkčný plat v zložení základný plat podľa § 66 a 67 Zákona
2.471 €, funkčný plat spolu 2.471 €, paušálna náhrada podľa § 52 ods. 2 Zákona 103 €, plat spolu 2.574
€, ktorý bude žalobcovi vyplácaný mesačne v stanovenom termíne po vykonaní zrážok podľa platných

predpisov. Z dôvodu úpravy platov sudcov s účinnosťou od 01.januára 2011 patrí žalobcovi za obdobie
január až marec 2011 doplatok základného platu 234,60 € a paušálnej náhrady 9,90 €.
27. Podpredseda Okresného súdu Čadca oznámením o výške a zložení funkčného platu zo 17.08.2011
č. Spr 1181/11 (č.l. 6 spisu) v súlade so Zákonom č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon“) oznámil žalobcovi, že s účinnosťou od 26.07.2011

mu patrí v prvej platovej skupine a v 7. platovom stupni funkčný plat v zložení základný plat podľa § 66
a 67 Zákona 2.768,40 €, funkčný plat spolu 2.768,40 €, paušálna náhrada podľa § 52 ods. 2 Zákona
115,40 €, plat spolu 2.883,80 €, ktorý mu bude vyplácaný mesačne v stanovenom termíne po vykonaní
zrážok podľa platných predpisov.
28. Predseda Okresného L. Č. oznámením o výške a zložení funkčného platu zo 06.04.2010 č. L. XXX/

XX (č.l. 7 spisu) v súlade so zákonom č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „Zákon“) oznámil žalobcovi, že s účinnosťou od 01.01.2010 mu patrí v
prvej platovej skupine a v 7.platovom stupni funkčný plat v zložení základný plat podľa § 66 a 67 Zákona
2.680,80€,funkčnýplatspolu2.680,80€,paušálnanáhradapodľa§52ods.2Zákona111,70€,príplatokza vedenie justičného čakateľa podľa § 73 Zákona 60 €, plat spolu 2.852,50 €, ktorý mu bude vyplácaný
mesačne v stanovenom termíne po vykonaní zrážok podľa platných predpisov.
29. Predseda Okresného L. Č. oznámením o výške a zložení funkčného platu zo 14.01.2011 č. L. XX/

XX (č.l. 8 spisu) v súlade so Zákonom č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „Zákon“) oznámil žalobcovi, že s účinnosťou od 01.01.2011 mu patrí v
prvej platovej skupine v 7.platovom stupni funkčný plat v zložení základný plat podľa § 66 a 67 Zákona
2.392,80 €, funkčný plat
spolu 2.392,80 € paušálna náhrada podľa § 52 ods. 2 Zákona, 99,70 €, plat spolu 2.492,50 €.

30. Podľa listiny zo dňa 11.05.2015 adresovanej žalovaným v rade 1/ žalobcovi označenej ako Vec:
doplatenie platu za obdobie od 01.01.2011 do 25.07.2011 - rozpis za jednotlivé mesiace - R.. V. R. (č.l.
56 spisu) za január 2011 bol žalobcovi doplatený funkčný plat 297,40 €, paušálna náhrada 12,40 € a
pohotovosť 66,79 €, spolu 376,59 €, za február 2011 bol žalobcovi doplatený funkčný plat 297,40 €,
paušálna náhrada 12,40 €, pohotovosť 43,26 €, spolu 353,06 €, za marec 2011 bol žalobcovi doplatený
funkčný plat 297,40 €, paušálna náhrada 12,40 € a pohotovosť 43,26 €, spolu 353,06 €, za apríl 2011

bol žalobcovi doplatený funkčný plat 297,40 €, paušálna náhrada 12,40 € a pohotovosť 60,56 €, spolu
370,36 €, za máj 2011 bol žalobcovi doplatený funkčný plat 297,40 €, paušálna náhrada 12,40 € a
pohotovosť 43,26 €, spolu 650,46 € a doplatok ďalšieho platu 297,40 €, za jún 2011 bol žalobcovi
doplatený funkčný plat 297,40 € a paušálna náhrada 12,40 €, spolu 309,80 € a za júl 2011 bol žalobcovi
doplatený funkčný plat 240,75 €, paušálna náhrada 10,04 € a pohotovosť 45,69 €, spolu 296,48 €, spolu

suma doplatku platu žalobcu za obdobie od 01.01.2011 do 25.07.2011 v zmysle uvedeného rozpisu za
jednotlivé mesiace predstavuje 2.709,81 €, ktorá suma bola vyplatená vo výplate za mesiac jún 2014.
31. Podľa ustanovenia § 2 Zákona č. 120/1993 Z.z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov
SR (ďalej aj len „Zákon č. 120/1993 Z.z.“) v znení účinnom do 31.12.2010,
(1) Poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len "poslanec") patrí plat vo výške 3-

násobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za
predchádzajúci kalendárny rok, zaokrúhlenej nahor na celé euro (ďalej len "plat poslanca"), začínajúc
prvým dňom mesiaca, v ktorom zložil Ústavou Slovenskej republiky (ďalej len "ústava") predpísaný sľub.
1) Ak mandát poslanca vykonával najmenej päť mesiacov, patrí mu plat ešte päť mesiacov po tom,
keď došlo k zániku jeho poslaneckého mandátu; toto ustanovenie sa nevzťahuje na poslanca, ktorý bol

zvolený za poslanca v nasledujúcom volebnom období, a na poslanca, ktorý bezprostredne po zániku
mandátu začal vykonávať inú funkciu ústavného činiteľa Slovenskej republiky podľa § 1 alebo ktorý
bol zvolený do Európskeho parlamentu. Ak poslanec vykonával mandát ako náhradník, patrí mu nárok
podľa druhej vety len raz počas toho istého volebného obdobia.
(2) Peňažné nároky podľa odseku 1, ak k zániku mandátu došlo smrťou poslanca, sa vyplatia postupne

priamo jeho manželke, deťom a rodičom, ak s ním žili v čase jeho smrti v spoločnej domácnosti;
predmetom dedičstva sa stávajú, ak niet týchto osôb.
32. Podľa ustanovenia § 2 Zákona č. 120/1993 Z.z. v znení zákona č. 500/2010 Z.z. ktorým sa mení
a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z.z. o platových pomeroch niektorých
ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 385/2000

Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej aj len „Zákon č. 500/2010 Z.z.“) účinného od 1.1.2011,
(1) Poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len "poslanec") patrí plat vo výške
trojnásobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky
za predchádzajúci kalendárny rok znížený podľa odseku 2, zaokrúhlený nahor na celé euro (ďalej len

"plat poslanca"), začínajúc dňom, v ktorom zložil Ústavou Slovenskej republiky (ďalej len "ústava")
predpísaný sľub. 1) V závislosti od času výkonu poslaneckému mandátu patrí po zániku poslaneckého
mandátu poslancovi ešte plat počas dvoch mesiacov, ak vykonával mandát poslanca menej ako päť
rokov, alebo troch mesiacov, ak vykonával mandát poslanca aspoň päť rokov; toto ustanovenie sa
nevzťahuje na poslanca, ktorý bol

zvolený za poslanca v nasledujúcom volebnom období, a na poslanca, ktorý bezprostredne po zániku
mandátu začal vykonávať inú funkciu ústavného činiteľa Slovenskej republiky podľa § 1 alebo ktorý bol
zvolený do Európskeho parlamentu, alebo začal vykonávať funkciu podľa osobitného predpisu. 1aa) Ak
poslanec vykonával mandát ako náhradník, patrí mu nárok podľa druhej vety len raz počas toho istého

volebného obdobia.
(2) Zníženie podľa odseku 1 sa rovná
a) 0,15 násobku trojnásobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve
Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa plat poslancavypočítava, ak podiel schodku rozpočtu verejnej správy Slovenskej republiky a hrubého domáceho
produktu Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa plat
poslanca vypočítava, zverejneného Európskou komisiou (Eurostatom) v apríli kalendárneho roka, na

ktorý sa plat poslanca vypočítava, 1a) je rovný alebo vyšší ako 0,07,
b) 0,1 násobku trojnásobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve
Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa plat poslanca
vypočítava, ak podiel schodku rozpočtu verejnej správy Slovenskej republiky a hrubého domáceho
produktu Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa plat

poslanca vypočítava, zverejneného Európskou komisiou (Eurostatom) v apríli kalendárneho roka, na
ktorý sa plat poslanca vypočítava, je rovný alebo vyšší ako 0,05 a nižší ako 0,07,
c) 0,05 násobku trojnásobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve
Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa plat poslanca
vypočítava, ak podiel schodku rozpočtu verejnej správy Slovenskej republiky a hrubého domáceho
produktu Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa plat

poslanca vypočítava, zverejneného Európskou komisiou (Eurostatom) v apríli kalendárneho roka, na
ktorý sa plat poslanca vypočítava, je rovný alebo vyšší ako 0,03 a nižší ako 0,05.
(3) Peňažné nároky podľa odseku 1, ak k zániku mandátu došlo smrťou poslanca, sa vyplatia postupne
priamo jeho manželke, deťom a rodičom, ak s ním žili v čase jeho smrti v spoločnej domácnosti;
predmetom dedičstva sa stávajú, ak niet týchto osôb.

___________________
1) Čl. 75 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
1a) Čl. 14 nariadenia Rady (ES) č. 479/2009 z 25. mája 2009 o uplatňovaní Protokolu o postupe pri
nadmernom schodku, ktorý tvorí prílohu Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (Ú.v. EÚ L 145,
10.6.2009) v platnom znení.

1aa) § 6 ods. 3 písm. b) zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých
zákonov.
33. Podľa ustanovenia § 29g Zákona č. 120/1993 Z.z. Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od
1. januára 2011,
(1) V roku 2011 zníženie podľa § 2 ods. 2 je 15%.

(2) V roku 2011 patrí mesačne prezidentovi plat vo výške 4-násobku platu poslanca.
(3) V roku 2011 patrí mesačne členovi vlády plat vo výške 1,5-násobku platu poslanca zníženého ešte
o 5%.
(4) V roku 2011 patrí mesačne sudcovi ústavného súdu plat vo výške 1,3-násobku platu poslanca
zvýšeného o 5%.

(5) V roku 2011 patrí mesačne predsedovi kontrolného úradu plat vo výške 1,5-násobku platu poslanca
zvýšeného o 5%.
(6) V roku 2011 patrí mesačne podpredsedovi kontrolného úradu plat vo výške 1,3-násobku platu
poslanca zvýšeného o 5%.
(7) V roku 2011 patrí mesačne generálnemu prokurátorovi plat vo výške 1,3-násobku platu

poslanca zvýšeného o 5%.
(8) V roku 2011 je priemerným platom sudcu plat poslanca zvýšený o 5%.
(9) V roku 2011 je základným platom sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a sudcu
Špecializovaného trestného súdu 13) plat vo výške 1,3-násobku platu poslanca zvýšeného o 5%.
(10) V roku 2011 patrí štátnemu zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je

ministerstvo, 12) okrem veľvyslanca, a vedúcemu ostatného ústredného orgánu štátnej správy 14)
funkčný plat vo výške platu poslanca zníženého ešte o 5%.
(11) V roku 2011 sú platové pomery verejného ochrancu práv, paušálne náhrady a náhrady ďalších
výdavkov súvisiacich s vykonávaním tejto funkcie rovnaké ako platové pomery, paušálne náhrady a
náhrady ďalších výdavkov poslanca národnej rady vo funkcii podpredsedu národnej rady, pričom plat

verejného ochrancu práv sa zvýši o 5%.
____________________
12) § 83 ods. 4 zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
13) § 66 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých
zákonov.

14) Napríklad § 71a zákona č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 83 ods. 4 zákona č. 400/2009 Z.z.
34. Podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22.júna 2011 sp. zn. PL. ÚS 99/2011,
zverejneného v Zbierke zákonov pod č. 236/2011 Z.z. dňa 26.7.2011, Ústavný súd Slovenskej republikyna neverejnom zasadnutí pléna zloženého z predsedníčky K. Y. a zo sudcov R.W. E., T. F., Ľ. H., Ľ. J.,
R. Q., L. V., R. N., Y. Ľ., N. Y., Y. Y., N. I. E. C. M. 22. júna 2011 prerokoval návrh skupiny 35 poslancov
Národnej rady Slovenskej republiky, zastúpenej advokátom R.. C. Y., E. V., Y. X/A, F., na začatie konania

podľa čl. 125 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky o súlade § 2 ods. 1 v časti "znížený podľa ods.
2", § 2 ods. 2 a § 29g ods. 1, 4, 8 a 9 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z.z. o
platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení zákona č. 500/2010
Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z.z. o platových
pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene

zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 141 ods. 1 a čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a takto rozhodol: Pozastavuje účinnosť § 2 ods. 1 v časti "znížený podľa ods. 2", § 2 ods. 2,
§ 29g ods. 1 vo vzťahu k sudcom a § 29g ods. 4, 8 a 9 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.
120/1993 Z.z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení zákona
č. 500/2010 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z.z. o

platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov
a o zmene zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov. Podľa čl. 125 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky platnosť rozhodnutia o
pozastavení účinnosti § 2 ods. 1 v časti "znížený podľa ods. 2", § 2 ods. 2, § 29g ods. 1 vo vzťahu k
sudcom a § 29g ods. 4, 8 a 9 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z.z. o platových

pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení zákona č. 500/2010 Z.z., ktorým
sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z.z. o platových pomeroch
niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č.
385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov zanikne vyhlásením rozhodnutia vo veci samej, ak toto rozhodnutie o pozastavení účinnosti

Ústavný súd Slovenskej republiky už predtým nezrušil, pretože pominuli dôvody, pre ktoré bolo prijaté.
35. Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 11.decembra 2013 sp. zn. T.. Ú. XX/XXXX,
zverejneného v Zbierke zákonov pod č. 97/2014 Z.z. dňa 18.4.2014, Ústavný súd Slovenskej republiky
na neverejnom zasadnutí 11. decembra 2013 v pléne zloženom z predsedníčky K. Y. E. A. L. R. E., T. F.,
Ľ. H., Ľ. J., R. Q.M., L. V., R. N., Y. Ľ., N. Y., Y. Y., N. I. E. C. M. o návrhu skupiny 35 poslancov Národnej

rady Slovenskej republiky, zastúpenej advokátom R.. C. Y., E. V., Y. X/A, F., na vyslovenie nesúladu § 2
ods.1včastislov"zníženýpodľaods.2",§2ods.2,§29gods.1vovzťahuksudcoma§29gods.4,8a9
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z.z. o platových pomeroch niektorých ústavných
činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 141 ods. 1 a
čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a o návrhu generálneho prokurátora Slovenskej republiky na

vyslovenie nesúladu § 2 ods. 1 v časti slov "znížený podľa ods. 2", § 2 ods. 2, § 29g ods. 1 vo vzťahu
k sudcom, § 29g ods. 4, 8 a 9 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z.z. o platových
pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a nesúladu
vypustenia § 85 zo zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (čl. II zákona č. 500/2010 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej

republiky č. 120/1993 Z.z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v
znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) s čl. 1 ods. 1 prvou vetou v spojení s
čl. 141 ods. 1 a čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky takto rozhodol: 1. Ustanovenia § 2 ods. 1
v časti "znížený podľa ods. 2", § 2 ods. 2 a § 29g ods. 1 vo vzťahu k sudcom a § 29g ods. 4, 8 a 9

zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z.z. o platových pomeroch niektorých ústavných
činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov nie sú v súlade s čl. 1 ods. 1 v spojení s čl.
144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. 2. Vo zvyšnej časti návrhu skupiny 35 poslancov Národnej rady
Slovenskej republiky a generálneho prokurátora Slovenskej republiky nevyhovuje. Podľa čl. 125 ods. 3
Ústavy Slovenskej republiky ustanovenia § 2 ods. 1 v časti "znížený podľa ods. 2", § 2 ods. 2 a § 29g

ods. 1 vo vzťahu k sudcom a § 29g ods. 4, 8 a 9 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993
Z.z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších
predpisov, ktorých účinnosť bola dočasne pozastavená uznesením č. k. PL. ÚS 99/2011-27 z 22. júna
2011 uverejneným pod č. 236/2011 Z.z., dňom vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej
republiky strácajú účinnosť. Ak Národná rada Slovenskej republiky neuvedie tieto ustanovenia zákona

do súladu s Ústavou Slovenskej republiky, strácajú po šiestich mesiacoch od vyhlásenia tohto nálezu v
Zbierke zákonov Slovenskej republiky platnosť.36. Podľa ustanovenia § 41 ods. 1 a 2 Zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Zákon
č. 38/1993 Z.z.“),

(1) Ústavný súd rozhoduje vo veci samej nálezom. Nález sa doručuje účastníkom konania. Predseda
Ústavného súdu môže rozhodnúť, že nález sa doručí aj ďalším osobám.
(2) Nález, ktorým sa zistil nesúlad právnych predpisov s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo
s medzinárodnou zmluvou, 9) vyhlási sa spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie zákonov. Nález je
všeobecne záväzný odo dňa jeho vyhlásenia v Zbierke zákonov.

37. Podľa ustanovenia § 41a Zákona č. 38/1993 Z.z.,
(1) Právny predpis, jeho časti alebo niektoré jeho ustanovenia strácajú účinnosť dňom vyhlásenia nálezu
Ústavného súdu v Zbierke zákonov.

(2) Orgán, ktorý je povinný uviesť právny predpis do súladu v zmysle čl. 125 ods. 3 Ústavy, je viazaný
právnym názorom vysloveným v náleze Ústavného súdu.

(3) Stratou účinnosti, prípadne platnosti právnych predpisov na základe nálezu Ústavného súdu sa
neobnovuje platnosť právnych predpisov nimi zrušených; ak však išlo len o ich zmenu alebo o doplnenie,
platí skorší právny predpis v znení platnom pred touto zmenou alebo doplnením.
38. Podľa ustanovenia § 41b Zákona č. 38/1993 Z.z.,
(1) Ak súd v trestnom konaní vydal na základe právneho predpisu, ktorý neskôr stratil účinnosť v

zmysle čl. 125 Ústavy, rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný, strata účinnosti
takého právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia je dôvodom obnovy konania podľa
ustanovení Trestného poriadku.
(2) Ostatné právoplatné rozhodnutia vydané v civilnom procese alebo správnom konaní na základe
právneho predpisu, ktorý celkom, sčasti alebo v niektorom ustanovení stratil účinnosť, zostávajú

nedotknuté; povinnosti uložené takýmito rozhodnutiami nemožno nútene vymáhať.
39. Podľa ustanovenia § 65 ods. 1, 2 a 4 Zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „Zákon č. 385/2000 Z.z.“) v znení účinnom od 1.1.2011 do
26.7.2011,
(1) Sudcovi patrí za podmienok ustanovených týmto zákonom

a) základný plat sudcu,
b) príplatok
1. funkčný,
2. počas dočasného pridelenia,
3. za vedenie justičného čakateľa (účinné do 30.4.2011),

4. za pohotovosť,
5. osobitný,
c) plat za výkon funkcie sudcu nadčas,
d) ďalší plat,
e) vyrovnanie platu,

f) odmena (účinné do 30.4.2011).
(2) Sudcovi patria náhrady nákladov a iné hmotné výhody, ak tak ustanovuje zákon.
(4) Za uspokojenie platových nárokov sudcu zodpovedá štát.
40.Podľaustanovenia§65ods.5Zákonač.385/2000Z.z.vzneníneskoršíchpredpisov,zauspokojenie
platových nárokov sudcu zodpovedá štát.

41. Podľa ustanovenia § 66 Zákona č. 385/2000 Z.z. v znení neskorších predpisov,
(1) Základným platom sudcu najvyššieho súdu a sudcu Špecializovaného trestného súdu je plat
rovnajúci sa 1,3 násobku platu poslanca národnej rady mesačne, ktorý mu patrí od prvého dňa mesiaca,
v ktorom bol na najvyšší súd alebo Špecializovaný trestný súd pridelený alebo preložený.
(2) Sudcovia okresných súdov a krajských súdov sa na potreby určenia základného platu zaraďujú do

dvoch platových skupín a do siedmich platových stupňov.
(3) Sudcovia okresných súdov sa zaraďujú do platovej skupiny I a sudcovia krajských súdov sa zaraďujú
do platovej skupiny II.
(4) Do platových stupňov sa sudcovia uvedení v odseku 2 zaraďujú podľa dĺžky praxe rozhodujúcej na
zaradenie do príslušného platového stupňa.

42. Podľa ustanovenia § 67 Zákona č. 385/2000 Z.z. v znení neskorších predpisov,
(1) Priemerným platom sudcu podľa osobitného predpisu 19) sa rozumie plat v I. platovej skupine a v
3. platovom stupni.(2) Základný plat sudcov zaradených do jednotlivých platových stupňov a jednotlivých platových skupín
sa určuje z priemerného platu podľa osobitného predpisu takto:
I II

1. do ukončenia 3. roku praxe 90% 95%
2. od začiatku 4. roku praxe 95% 100%
3. od začiatku 8. roku praxe 100% 105%
4. od začiatku 12. roku praxe 105% 110%
5. od začiatku 16. roku praxe 110% 115%

6. od začiatku 20. roku praxe 115% 120%
7. od začiatku 24. roku praxe 120% 125%.
43. Podľa ustanovenia § 71 Zákona č. 385/2000 Z.z. v znení neskorších predpisov,
(1) Základný plat sudcov najvyššieho súdu a ostatných sudcov a funkčný príplatok podľa tohto zákona
tvoria funkčný plat sudcu.
(2) Funkčný plat, jeho výšku a zloženie, oznámi správa súdu sudcovi písomne.

44. Podľa ustanovenia § 87 ods. 1 Zákona č. 385/2000 Z.z. v znení neskorších predpisov, platové
náležitosti sudcu podľa tohto zákona (ďalej len "plat"), ak nie je ustanovené inak, sú splatné pozadu za
mesačné obdobie, a to najneskôr do 15. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Sudca má právo
pred uplynutím kalendárneho mesiaca na preddavok na plat.
45. Podľa ustanovenia § 88 ods. 2 Zákona č. 385/2000 Z.z. v znení neskorších predpisov, plat sa vypláca

počas pracovnej doby stanovenej v rozvrhu práce na príslušnom súde, ak osobitný zákon neustanoví
inak. Na písomnú žiadosť je osobný úrad sudcu povinný plat, prípadne iné plnenia v prospech sudcu
poukázať na sudcom určený účet v banke v Slovenskej republike alebo mu ho zaslať poštou. Sudca
môže na prevzatie platu splnomocniť inú osobu.
46. Podľa ustanovenia § 90 Zákona č. 385/2000 Z.z. v znení neskorších predpisov,

(1) Osobný úrad sudcu je povinný vydať sudcovi doklad obsahujúci údaje o jednotlivých zložkách platu
a o vykonaných zrážkach. Na jeho žiadosť je osobný úrad povinný umožniť mu nazrieť do podkladov,
na ktorých základe sa plat vypočítal.
(2) V platových veciach rozhoduje predseda súdu, na ktorom sudca vykonáva funkciu.
47. Podľa ustanovenia § 150 ods. 1 Zákona č. 385/2000 Z.z. v znení neskorších predpisov, na osobitný

vzťah sudcu sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu, 33) ak tento zákon neustanovuje
inak.
____________________
33) Zákonník práce v znení neskorších predpisov.
48. Podľa ustanovenia § 1 ods. 4 Zákonníka práce č. 311/2011 Z.z. v znení účinnom v období od

1.1.2011do26.7.2011,aktentozákonvprvejčastineustanovujeinak,vzťahujúsanatietoprávnevzťahy
všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.
49. Podľa ustanovenia § 1 ods. 4 Zákonníka práce č. 311/2011 Z.z. v znení neskorších predpisov, ak
tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné
ustanovenia Občianskeho zákonníka.

50. Podľa ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb., príslušenstvom pohľadávky
sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
51. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb., ak ide o omeškanie s
plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak

nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku
z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
52. Podľa ustanovenia § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania

s plnením peňažného dlhu.
53. Predmetom konania v prejednávanej veci bol žalobcom uplatnený nárok na doplatenie funkčného
platu sudcu za obdobie od 01.01.2011 do 26.07.2011, uplatňovaný žalobcom v sume 2.871,78 € spolu
so zákonným úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti platu sudcu za vymedzené
obdobie tak, ako táto vyplýva z ust. § 87 Zákona č. 385/2000 Z.z. V konaní nebolo sporné, že vo

vymedzenom období od 01.01.2011 do 26.07.2011 žalobca vykonával funkciu sudcu na Okresnom L. Č.
(žalovaný v rade 1/). Rovnako v konaní nebolo sporné, v akej výške bol v uvedenom období žalobcovi
plat vyplácaný tak, ako to vyplýva z listinných dôkazných prostriedkov predložených žalobcom, a tooznámenia o výške a zložení funkčného platu zo 14.01.2011 č. L. XX/XX (č.l. 8 spisu) a oznámenia o
výške a zložení funkčného platu z 12.04.2011 č. L. XXX/XX (č.l. 5 spisu).
54. Platové pomery sudcov sú upravené v Siedmej hlave Zákona č. 385/2000 Z.z. (§ 65 a nasledujúce).

V zmysle ust. § 71 ods. 1 Zákona č. 385/2000 Z.z. funkčný plat sudcu je tvorený základným platom sudcu
a funkčným príplatkom. V zmysle § 67 ods. 1 priemerným platom sudcu podľa osobitného predpisu
(pozn. pod čiarou č. 19 odkazuje na Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z.z. o
platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov)
sa rozumie plat v prvej platovej skupine a v treťom platovom stupni. Základný plat sudcov zaradených

do jednotlivých platových stupňov a jednotlivých platových skupín sa určuje z priemerného platu podľa
osobitného predpisu spôsobom vyplývajúcim z ust. § 67 ods. 2 Zákona č. 385/2000 Z.z.
55. V zmysle uvádzanej zákonnej úpravy, platové pomery sudcov sú naviazané na platové pomery
niektorých ústavných činiteľov upravené Zákonom č. 120/1993 Z.z. S účinnosťou od 01.januára 2011
bola výška funkčného platu žalobcu určená v nadväznosti na ust. § 2 Zákona č. 120/1993 Z.z. v znení
účinnom od 01.01.2011, kedy nadobudol účinnosťou Zákon č. 500/2010 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z.z. o platových pomeroch niektorých ústavných
činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene Zákona č. 385/2000 Z.z. o
sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým
bolo novelizované ust. § 2 ods. 1 Zákona č. 120/1993 Z.z., ktorý bol zároveň doplnený novým odsekom 2
upravujúcim podmienky a spôsob zníženia platu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a zároveň

doplnený o ust. § 29g - prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 01.januára 2011.
56. Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. júna 2011 sp. zn. T..Ú. XX/XXXX Ústavný
súd Slovenskej republiky rozhodol o pozastavení účinnosti § 2 ods. 1

v časti „znížený podľa ods. 2“, § 2 ods. 2, § 29g, ods. 1 vo vzťahu k sudcom a § 29g ods. 4, 8

a 9 Zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z.z. o platových pomeroch niektorých
ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení Zákona č. 500/2010 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z.z. o platových pomeroch niektorých ústavných
činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene Zákona č. 385/2000 Z.z. o
sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

UznesenieÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikyopozastaveníúčinnostidotknutýchustanoveníZákona
č. 120/1993 Z.z. bolo zverejnené v Zbierke zákonov pod č. 236/2011 Z.z. a nadobudlo účinnosť dňa
26.07.2011. Reakciou na uvedené bolo oznámenie o výške a zložení funkčného platu žalobcu zo dňa
17.08.2011 č. L. XXXX/XX s účinnosťou od 26.07.2011 (č.l. 6 spisu).
57. Nálezom z 11.decembra 2013 sp. zn. T..Ú. XX/XXXX Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol, že

ustanovenia § 2 ods. 1 v časti „znížený podľa ods. 2“, § 2 ods. 2 a § 29g ods. 1 vo vzťahu k sudcom a
§ 29g ods. 4, 8 a 9 Zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z.z. o platových pomeroch
niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov nie sú v súlade s čl. 1
ods.1vspojenísčl.144ods.1ÚstavySlovenskejrepubliky.UvedenýNálezÚstavnéhosúduSlovenskej
republiky bol zverejnený v Zbierke zákonov pod č. 97/2014 Z.z. a nadobudol účinnosťou 18.04.2014. V

súlade s ust. § 41 ods. 2 Zákona č. 38/1993 Z.z. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. T..Ú.
XX/XXXXz11.decembra2013saododňajehovyhláseniavZbierkezákonov18.04.2014stalvšeobecne
záväzným. Zároveň, v súlade s ust. § 41a ods. 1 Zákona č. 38/1993 Z.z. dotknuté ustanovenia Zákona
č. 120/1993 Z.z., vo vzťahu ku ktorých bol vyslovený ich nesúlad s Ústavou Slovenskej republiky, stratili
dňom vyhlásenia Nálezu v Zbierke zákonov účinnosť s tým, že v zmysle čl. 125 ods. 3 Ústavy Slovenskej

republiky Národná rada Slovenskej republiky bola povinná uviesť tieto ustanovenia do súladu s Ústavou
Slovenskej republiky, inak tieto stratili po šiestich mesiacoch od vyhlásenia Nálezu v Zbierke zákonov
Slovenskejrepublikyplatnosť.Zároveň,vzmysleust.§41aods.3Zákonač.38/1993Z.z.platí,žestratou
účinnosti prípadne platnosti právnych predpisov na základe Nálezu Ústavného súdu sa neobnovuje
platnosť právnych predpisov nimi zrušených; ak však išlo len o ich zmenu alebo o doplnenie, platí skorší

právny predpis v znení platnom pred touto zmenou alebo doplnením. V súlade s uvedeným zákonným
ustanovením, odo dňa vyhlásenia Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. T..Ú. XX/XXXX
z 11.decembra 2013 bolo pre určenie výšky funkčného platu žalobcu relevantné ust. § 2 Zákona č.
120/1993 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2010 pred novelou vykonanou Zákonom č. 500/2010 Z.z.
58. Pre posúdenie oprávnenosti nároku žalobcu na doplatenie funkčného platu za obdobie 01.01.2011

do 26.07.2011, ktorý bol žalobcovi v uvedenom období vyplácaný vo výške určenej na základe
zákonných ustanovení, vo vzťahu ku ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil ich nesúlad s
Ústavou Slovenskej republiky, bolo potrebné sa v konaní zaoberať otázkou účinkov nálezu Ústavného
súdu Slovenskej republiky vydaného v konaní o súlade právnych predpisov vo vzťahu k nárokomuplatňovaným v prebiehajúcich občianskych súdnych konaniach. Uvedenou otázkou sa zaoberal súd
prvej inštancie v Rozsudku ako bolo uvedené vyššie, a pre súd prvej inštancie sa k tejto otázke
záväzným spôsobom vyjadril aj odvolací súd v odseku 31. a 32. odôvodnenia Uznesenia. S odkazom na

právny názor odvolacieho súdu vyslovený v uznesení, kedy aj odvolací súd pri posudzovaní tejto otázky
vychádzal zo zjednocujúceho uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. T.. Ú. X/XXXX zo dňa 11.10.2006
súdopätovnekonštatuje,ževdôsledkuvyslovenianesúladuust.§2ods.1včasti„zníženýpodľaodseku
2“, § 2 ods. 2 a § 29g ods. 1 vo vzťahu k sudcom a § 29g ods. 4, 8 a 9 Zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 120/1993 Z.z. o platových

pomerochniektorýchústavnýchčiniteľovSlovenskejrepublikyvzneníneskoršíchpredpisovsčl.1ods.1
v spojení s čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. T..Ú. XX/XXXX z 11.decembra 2013 vyhláseným v Zbierke zákonov pod č. 97/2014 dňa 18.04.2014,
je nárok žalobcu na doplatenie rozdielu vo výške funkčného platu, ktorý mu bol vyplácaný za obdobie
od 01.01.2011 do 26.07.2011 na základe právnej úpravy, vo vzťahu ku ktorej Ústavný súd Slovenskej

republiky vyslovil jej nesúlad s Ústavou Slovenskej republiky, oprávnený a za dané obdobie žalobca má
nárok na zaplatenie funkčného platu vo výške určenej podľa ust. § 67 Zákona č. 385/2000 Z.z. v spojení
s ust. § 2 Zákona č. 120/1993 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2010, pred spornou novelou vykonanou
Zákonom č. 500/2010 Z.z.
59. Rozdiel medzi funkčným platom vyplateným žalobcovi za obdobie od 01.01.2011 do 26.07.2011 a

funkčným platom, na ktorý by mal žalobca nárok, uplatňoval žalobca pôvodne vo výške istiny 2.871,78 €.
V priebehu konania bol tento rozdiel ustálený na základe oznámenia Okresného L. Č. zo dňa 11.05.2015
(č.l. 56 spisu) v sume 2.709,81 €, ktorá výška nebola v priebehu konania medzi stranami sporná a
vo vzťahu ku ktorej sume súd konštatuje, že v tejto časti bola žaloba podaná dôvodne. V konaní
rovnako nebolo sporné, že doplatok platu za obdobie od 01.01.2011 do 25.07.2011 vo výške 2.709,81

€ bol žalobcovi vyplatený vo výplate za mesiac jún 2014 dňa 10.07.2014. V nadväznosti na uvedené
žalobca vzal žalobu späť v časti o zaplatenie celej žalovanej istiny 2.871,78 € a predmetom konania
ostal len nárok na zaplatenie príslušenstva pohľadávky titulom zákonného úroku z omeškania v zmysle
špecifikácie čo do sadzby, základu a doby omeškania, ako vyplýva z písomného podania žalobcu zo
dňa 26.06.2015 (č.l. 55 spisu).

60. Spornou otázkou v konaní bola ďalej otázka pasívnej vecnej legitimácie, kedy žalobca uplatňoval
svojnárokvočižalovanémuvrade1/OkresnémuL.Č.,naktorýbolvspornomobdobípridelenýnavýkon
funkcie sudcu, a zároveň voči žalovanému v rade 2/ Slovenskej republike zastúpenej Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky. Otázka pasívnej vecnej legitimácie vo vzťahu k žalobcom
uplatnenému nároku bola vyriešená pre súd prvej inštancie záväzným právnym názorom odvolacieho

súdu vysloveným v uznesení (§ 391 ods. 2 CSP), kedy v odseku 27. Odôvodnenia uznesenia bola
odvolacím súdom konštatovaná pasívna vecná legitimácia svedčiaca v spore žalovanému v rade 1/ a
nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v rade 2/. Pasívne vecne legitimovaným vo vzťahu
k uplatneného nároku žalobcu na doplatenie funkčného platu sudcu za obdobie od 01.01.2011 do
26.07.2011, vrátane uplatneného nároku na zákonný úrok z omeškania, ktorý predstavuje príslušenstvo

pohľadávky žalobcu (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka) je tak žalovaný v rade v rade 1/ Okresný
L. Č..
61.Vnadväznostinaprezentovanýprávnynázorodvolaciehosúdunaotázkupasívnejvecnejlegitimácie
žalovaných v konaní žalobca písomným podaním z 21.9.2017 vzal žalobu v celom rozsahu späť voči
žalovanému v rade 2/. V nadväznosti na dispozitívny úkon žalobcu súd so súhlasom žalovaného v rade

2/ v súlade s ustanovením § 144 a § 145 CSP konanie voči žalovanému v rade 2/ zastavil.
62. Vo výroku o nároku na náhradu trov konania medzi žalobcom a žalovaným v rade 2/ rozhodol súd
podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania,
súd prizná náhradu trov konania protistrane. Súd konštatuje procesné zavinenie na zastavení konania
voči žalovanému v rade 2/ na strane žalobcu, v dispozícii ktorého je označovať okruh strán sporu. V

prípade nejednoznačnej (spornej) pasívnej legitimácie žalovaných žalobca zároveň znáša potenciálne
riziko nesprávne

označeného okruhu subjektov, ktoré sa môže premietnuť napr. do jeho povinnosti hradiť trovy konania
protistrane. Právny názor odvolacieho súdu na otázku pasívnej legitimácie žalovaných súd nepovažuje

za dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by žalovanému v rade 2/ náhradu trov konania nepriznal
v zmysle § 257 CSP. O výške náhrady trov konania žalovaného v rade 2/ rozhodne súd prvej inštancie
v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením.63. Po čiastočnom späťvzatí žaloby v časti o zaplatenie istiny v sume 2.871,78 € po doplatení funkčného
platu žalobcu za obdobie od 01.01.2011 do 26.07.2011 v sume 2.709,81 € dňa 10.07.2014 ostal
predmetom konania nárok na zákonný úrok z omeškania, celkom zo sumy 2.709,81 € podľa špecifikácie

čo do sadzby, základu a doby omeškania tak, ako táto vyplýva z písomného podania žalobcu zo dňa
26.06.2015. Žalobca vychádzal zo sumy doplatku platu za obdobie mesiacov január, február, marec,
apríl, máj, jún a júl 2011 tak, ako ich výška vyplýva z rozpisu vypracovaného Okresným L. Č. dňa
11.05.2015 (č.l. 56 spisu), pri zohľadnení splatnosti platu sudcu podľa ust. § 87 Zákona č. 385/2000 Z.z.
pozadu za mesačné obdobie do 15.dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca.

64. Nárok na zákonný úrok z omeškania v prípade omeškania s platením platu sudcu vyplýva z ust. §
150 ods. 1 Zákona č. 385/2000 Z.z., v zmysle ktorého na osobitný vzťah sudcu (§ 25 ods. 1 Zákona
č. 385/2000 Z.z.) sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu, ak tento zákon neustanovuje
inak, pričom poznámka pod čiarou č. 33 odkazuje na Zákonník práce v znení neskorších predpisov.
V zmysle § 1 ods. 4 Zákonníka práce č. 311/2001 Z.z., pokiaľ tento zákon v prvej časti neustanovuje
inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa ods. 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktorý

odkaz je potrebné aplikovať aj na osobitný vzťah sudcu, na ktorý sa v zmysle § 150 ods. 1 Zákona č.
385/2000 Z.z. primerane použijú ustanovenia Zákonníka práce. Následne tak možno aplikovať ust. §
121 ods. 3 Občianskeho zákonníka definujúce príslušenstvo pohľadávky, v spojení s ustanovením §
517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého pri omeškaní s plnením peňažného dlhu vzniká
veriteľovi právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania, ktorých výšku ustanovuje

vykonávací predpis, a to Nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka. Pokiaľ vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku na doplatenie platu sudcu
za obdobie od 01.01.2011 do 26.07.2011 bola konštatovaná pasívna vecná legitimácia žalovaného v
rade 1/, je nevyhnutné konštatovať pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného v rade 1/ aj na zaplatenie
úrokov z omeškania, ktoré v zmysle ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka predstavujú príslušenstvo

pohľadávky (platového nároku sudcu). Uvedené závery súdu prvej inštancie boli konštatované už v
Rozsudku, a tieto boli potvrdené záväzným právnym názorom odvolacieho súdu v odsekoch 33., 34. a
35. Odôvodnenia Uznesenia.
65.ZáväznýmprávnymnázoromodvolaciehosúdubolavUznesení(odsek36.odôvodneniaUznesenia)
vyriešená aj otázka počiatku omeškania žalovaného v rade 1/, od ktorého žalobcovi prináležia úroky z

omeškania, a to odo dňa nasledujúceho po výplatnom termíne na Okresnom L. Č., vo výške, ktorá je
o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná
k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, pričom s výplatou doplatku bol žalovaný v rade 1/ v
omeškaní do 10.07.2014, kedy bol doplatok k platu žalobcovi vyplatený.
66. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobe žalobcu voči žalovanému v rade 1/ v časti

uplatnených úrokov z omeškania v celom rozsahu vyhovel.

67. Pokiaľ do obsahu spisového materiálu boli stranami sporu predkladané rozhodnutia iných súdov
(súdov prvej inštancie resp. odvolacích súdov) vo veciach obdobných nárokov, tak tieto rozhodnutia nie
sú pre súd v prejednávanej veci záväzné a zároveň nemožno hovoriť o ustálenej rozhodovacej praxi

najvyšších súdnych autorít v obdobných sporoch. Pre súd v prejednávanej veci bol cez právnu úpravu
ustanovenia § 391 ods. 2 CSP záväzný právny názor odvolacieho súdu vyslovený v Uznesení.
68. Súd taktiež nezastáva názor, že by uplatňovaný nárok žalobcu bol v rozpore s dobrými mravmi v
zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uvedená námietka vo vzťahu k uplatnenému
nárokunebolazostranyžalovanéhovrade1/vznesenávôbec.Pokiaľtútoskutočnosťnamietalžalovaný

v rade 2/ v odvolaní voči Rozsudku, tak rozpor uplatneného nároku s dobrými mravmi nemožno podľa
názoru súdu dovodiť len z tej skutočnosti, že „žalobca dôvodne mohol a mal predpokladať, že mu v
prípade konštatovania protiústavnosti právnej úpravy ohľadom platu sudcov bude doplatený funkčný
plat za obdobie od januára do júla 2011, podobne ako boli v minulosti sudcom všeobecných súdov po
náleze Ústavného súdu SR doplatené štrnáste platy.“ Rovnako sa súd nestotožňuje s prezentovaným

názorom žalovaného v rade 2/ v odvolaní proti Rozsudku, že „ak aj po doplatení funkčného platu žalobca
trvá na zaplatení úrokov z omeškania, možno u žaloby žalobcu o zaplatenie úrokov z omeškania badať
znaky rozporu s dobrými mravmi,“ nakoľko ide o legitímny nárok žalobcu za konštatovaného počiatku
omeškania žalovaného v rade 1/ odo dňa nasledujúceho po výplatnom termíne na Okresnom L.Ú. Č..
69. Vo výroku o nároku na náhradu trov zastavenej časti konania v časti o zaplatenie doplatku funkčného

platu za obdobie od 01.01.2011 do 25.07.2011 v sume 2.709,81 € rozhodol súd podľa ust. § 256 ods.
1 CSP, podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania
protistrane. V tejto časti uplatneného nároku súd konštatuje procesné zavinenie na zastavení konania
na strane žalovaného v rade 1/, kedy žaloba bola v tejto časti podaná dôvodne a žalovaný v rade 1/ dňa10.07.2014 doplatok platu v sume 2.709,81 € žalobcovi doplatil. V uvedenej zastavenej časti konania
tak nárok na náhradu trov konania svedčí žalobcovi.
70. Vo výroku o nároku na náhradu trov konania v časti o zaplatenie sumy 161,97 € rozhodol súd rovnako

podľa ust. § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná
náhradu trov konania protistrane. V uvedenej zastavenej časti konania nebola žaloba podaná dôvodne,
teda tu súd procesné zavinenie na zastavení konania konštatuje na strane žalobcu a náhrada trov tejto
zastavenej časti konania by svedčila žalovanému v rade 1/.
71. Vo zvyšnej časti uplatneného nároku na zákonný úrok z omeškania bol žalobca v konaní úspešný,

preto v tejto časti svedčí žalobcovi voči žalovanému v rade 1/ nárok na náhradu trov konania. Vzhľadom
na konštatované procesné zavinenie na zastavení konania v časti o zaplatenie sumy 2.709,81 € na
strane žalovaného v rade 1/, procesné zavinenie na zastavení konania v časti o zaplatenie sumy 161,97
€ na strane žalobcu a úspech žalobcu v časti uplatneného nároku na úroky z omeškania, tak ako ich
špecifikácia vyplýva z výroku tohto rozsudku, v súhrne súd vo výroku o nároku na náhradu trov konania
rozhodol analogicky podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého ak mala strana vo veci úspech

len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, pričom pre potreby rozhodnutia o nároku na
náhradu trov konania na procesné zavinenie na zastavení konania v časti o zaplatenie sumy 161,97
€ prihliadal ako na neúspech na strane žalobcu a zastavenú časť konania v časti o zaplatenie sumy
2.709,81 € ako na úspech na strane žalobcu.

72. Pre potreby rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania súd vyčíslil hodnotu predmetu sporu
v zmysle žaloby: istina 2.871,78 € + vyčíslené uplatnené úroky z omeškania v sume 789,23 €, spolu
3.661,01 €, úspech na strane žalobcu: celkom v sume 3.499,04 € predstavujúci vyčíslenú sumu
priznaných úrokov z omeškania vo výške 789,23 € a sumu 2.709,81 €, v ktorej časti bola žaloba
podaná dôvodne, neúspech na strane žalobcu: v časti o zaplatenie sumy 161,97 €, v ktorej časti žaloba

podaná dôvodne nebola a čistý úspech na strane žalobcu 3.337,07 €, ktorý vo vzťahu k hodnote
predmetu konania v zmysle žaloby predstavuje 91,15%. V uvedenom rozsahu súd priznal žalobcovi
voči žalovanému nárok na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd
prvej inštancie podľa ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením.

73. Pre úplnosť súd uvádza, že v konaní neboli žalovaným v rade 1/ tvrdené a ani súdom zistené
dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo dôvodné výnimočne žalobcovi ako strane v konaní
v prevažnej miere úspešnej voči žalovanému v rade 1/ náhradu trov konania nepriznať. Žalovaný v rade
1/ svoje stanovisko k veci prezentoval vo vyjadrení k odvolaniu zo 14.09.2016, kedy poukázal na to,
že bol povinný postupovať v zmysle platných právnych predpisov a nemohol ovplyvniť danú situáciu.

Žalovaný v rade 1/ nemá ani vplyv na tvorbu právnych predpisov, a teda žalovaný v rade 1/ nezavinil
ani nesúlad zákonných ustanovení, pričom prípadný nesúlad môže vysloviť len Ústavný súd SR. Z toho
vyplýva, že žalovaný v rade 1/ nijakým spôsobom nedal príčinu na tento stav ako ani na podanie návrhu
na začatie konania. Žalovaný v rade 1/ ani nemá reálnu možnosť vyplatiť žalovanú sumu bez žalovaného
v rade 2/, nakoľko vyplateniu žalovanej sumy musí predchádzať poukázanie finančných prostriedkov

práve žalovaným v rade 2/. Žalovaný v rade 1/ poukázal na rozpočtové opatrenie č. 13 - v kategórii 600
bežnévýdavkyzodňa6.júna2014,kedyboliposkytnutérozpočtovéprostriedkyurčenénazabezpečenie
finančných nárokov sudcov na obdobie od 1.januára 2011 do 25.júla 2011 v nadväznosti na rozhodnutie
Ústavného súdu SR sp. zn. T..Ú. XX/XXXX z 11.decembra 2013, zverejnené 18.apríla 2014 v Zbierke
zákonov SR. Všetkým sudcom Okresného L.H. Č. v najbližšom výplatnom termíne, teda aj žalobcovi bol

finančný nárok vyplatený. Uvedené skutočnosti nezakladajú také okolnosti prejednávanej veci, ktoré by
bolo namieste vyhodnotiť ako dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd výnimočne žalobcovi
náhradu trov konania nepriznal. Ani povaha subjektov prejednávanej veci bez ďalšieho dôvody hodné
osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočnú aplikáciu ust. § 257 CSP, nezakladá. Po doplatení
funkčného platu žalobcovi žalovaný v rade 1/ naďalej jeho nárok na úroky z omeškania neuznával a v

tejto časti jeho nárok dobrovoľne neuhradil. Nemožno tak v okolnostiach prejednávanej veci konštatovať
dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd žalobcovi voči žalovanému v rade 1/ náhradu trov
konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Žilina.Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa

dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné d'alšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného
sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).