Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, July 31, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1CoE/78/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715213937
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6715213937.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Drahomíry Mikulajovej a členov senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr. Petra Kvietka
v exekučnej veci oprávneného: BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831
04 Bratislava, IČO: 47 967 692, právne zastúpený JUDr. Veronika Kubríková, PhD., advokátka,
Martinčekova 13, 821 01 Bratislava proti povinnému: I. W. X., r. č. XXXXXX/XXXX, bytom C. 9, XXX XX

H., vedenej súdnym exekútorom Mgr. Jana Virličová, Exekútorský úrad so sídlom Vajnorská 100/A, 831
04 Bratislava, pod sp. zn. EX 8282/15 o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1.284,11 EUR
s príslušenstvom, o odvolaní pôvodného oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen pod sp.
zn. 18Er/485/2015-47 zo dňa 01. februára 2016, a o návrhu na zmenu účastníkov konania na strane
oprávneného zo dňa 28. februára 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd pripúšťa zmenu účastníkov konania na strane oprávneného tak, aby do konania namiesto

doterajšiehooprávnenéhoPoštovábanka,a.s.,sosídlomDvořákovonábrežie4,81102Bratislava,IČO:
31 340 890 vstúpila ako oprávnený spoločnosť BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská
100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692.

II. Uznesenie Okresného súdu Zvolen pod sp. zn. 18Er/485/2015-47 zo dňa 01. februára 2016 p o

t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen, ako súd prvej inštancie, napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie založil na ustanovení § 44
ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
v nadväznosti na ustanovenia §§ 52, 53 ods. 1,2,4 písm. r) a 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník (ďalej aj „OZ“) v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere. Súd prvej inštancie skúmal,

či sú splnené materiálne a formálne predpoklady pre vydanie exekúcie, t. j. či exekučný titul bol
spôsobilým exekučným titulom. Na základe toho skúmal zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinným
zo zmluvy o úvere a vyhodnotil ho ako spotrebiteľský zmluvný vzťah, pretože zmluvu o úvere uzatvára
dodávateľ vo viacerých prípadoch voči neurčitému počtu spotrebiteľov, ktorí obsah zmluvy nemôžu
ovplyvniť. Podľa názoru súdu prvej inštancie zmluva o úvere obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku,
ktorou je rozhodcovská doložka. Pokiaľ ide rozhodcovskú doložku súd zistil, že rozhodcovská doložka

upravená v čl. 10.2.2 Všeobecných obchodných podmienok (ďalej aj „VOP“) umožňuje prejednávanie
všetkých sporov pred rozhodcovským súdom, ak žalobu podá veriteľ. V tomto smere súd poukázal
na ustálenú súdnu prax, v zmysle ktorej pri skúmaní, či rozhodcovský rozsudok uvedený v návrhu
na vykonanie exekúcie je vykonateľný, je exekučný súd oprávnený riešiť otázku, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Pokiaľ nedošlo k uzavretiu (platnej)
rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a nemohol vydať rozhodcovský

rozsudok (R 46/2012). Vyššie dojednanou rozhodcovskou doložkou došlo k narušeniu rovnováhy medzi
zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa vzdal práva na účinnú procesnú ochranu,či už z nevedomosti, alebo nemožnosti ovplyvniť obsah zmluvy, čo je v podmienkach právneho štátu
neprijateľnou podmienkou. Takáto rozhodcovská zmluva je preto neplatná podľa § 53 ods. 5 OZ. Keďže
rozhodcovská doložka nebola dojednaná platne, nie je materiálne vykonateľný ani exekučný titul. Z toho

dôvodu súd žiadosť súdneho exekútora zamietol.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie, ktoré odôvodnil
podľa § 205 ods. 2 psím. a), d), e), f) a § 221 ods. 1 písm. d), f) a h) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok (ďalej aj „CSP“). Oprávnený namietol, že súd prvej inštancie prekročil zákonné limity

pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, a to skúmaním iných listín, ako
pripúšťa výslovné znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Ďalej namietal prekážku rozsúdenej veci.
Podľa oprávneného súd tiež nesprávne aplikoval právne predpisy, čím vylúčil možnosť riešiť spory podľa
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej aj „ZRK“). Súd ďalej nesprávne aplikoval §
53 ods. 4 OZ čím porušil § 153 ods. 1 OSP pre absenciu akýchkoľvek dôkazov pre právne závery
v rozhodnutí uvedené. Súd prvej inštancie podľa oprávneného vykonštruoval nový skutkový stav bez

účasti oprávneného, čím mu odňal možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu súdu
prvej inštancie. Poukázal na nesprávnosť aplikácie sekundárneho práva EU v horizontálnych vzťahoch
a judikatúry ESD. Podľa odvolateľa došlo k porušeniu jeho právnej istoty a legitímnych očakávaní, keď
exekučný súd v skutkovo a právne obdobných troch veciach poverenie vydá aj zamietne. Zároveň tvrdí,
že malo v konaní pred súdom prvej inštancie dôjsť k neprimeranému zvýhodneniu povinného pred

exekučným súdom na základe jeho postavenia.

3. Odvolanie oprávneného bolo doručené povinnému na vyjadrenie. Povinný sa k podanému odvolaniu
nevyjadril.

4. Exekučné konanie sa začalo spísaním návrhu na vykonanie exekúcie dňa 31.03.2015. Súd prvej
inštancie vydal odvolaním napadnuté uznesenie dňa 01.02.2016. Pôvodný oprávnený podal odvolanie
dňa 24.02.2016.

5. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj

„CSP“), ktorý v § 470 ods. 1 ustanovuje, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. V zmysle § 470 ods. 2 prvá veta CSP právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu citovaných prechodných ustanovení odvolací súd konštatuje, že nová
právnaúpravavychádzasícezprincípuokamžitejaplikabilityprocesnoprávnychnoriem(viď§470ods.1

CSP),rešpektujealeprocesnýúčinokodvolaní,ktorýzostalzachovanýajpo30.júni2016(viď§470ods.
2 CSP). V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej, od 1. júla 2016 účinnej, právnej úpravy o odvolaní
a odvolacom konaní sa v prípade týchto odvolaní nemôže uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného
dňa, v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych
očakávaní strán [viď tiež závery vyjadrené v rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.

PL. ÚS 36/1995] (In: uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.01.2017 pod sp. zn.
2 Cdo 984/2015).

6. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec podľa § 379 CSP a § 380
CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (a contrario).

7. V priebehu odvolacieho konania podal pôvodný oprávnený na súde prvej inštancie návrh na zmenu
účastníka konania, aby na jeho miesto vstúpil nový oprávnený uvedený v záhlaví tohto uznesenia.
Právny titulom na zmenu účastníka konania je zmluva o postúpení pohľadávok č. II/2017 zo dňa
09.02.2017, ktorú pôvodný oprávnený doložil spolu návrhom na zmenu účastníka. Rovnako pôvodný

oprávnený doložil aj súhlas nového oprávneného na vstup do tohto konania.

8. Podľa § 243h Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné
konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá
pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa

predpisov účinných po 1. apríli 2017.

9. Podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako
povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonaťexekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa §
41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností
vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu písomne

oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod
alebo prechod práv alebo povinností. Návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania je exekútor
povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do
60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému,
ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla.

10. Zmluva o postúpení pohľadávok predstavuje singulárnu sukcesiu, ktorou do hmotno-právneho
vzťahu nastupuje tretí subjekt. Pri singulárnej sukcesii síce dochádza vždy k hmotno-právnemu
nástupníctvu, čo však automaticky neznamená, že dôjde k procesnému nástupníctvu. K procesnému
nástupníctvu pri postúpení pohľadávky dochádza na návrh urobený účastníkom konania - oprávneným.
Pri zmene subjektu na strane oprávneného z exekučného titulu je pre ďalší postup súdu rozhodujúci

okamih, kedy došlo k hmotno-právnej sukcesii, t. j. pred začatím exekučného konania alebo po začatí
exekučného konania.

11. V danej veci k postúpeniu pohľadávky z exekučného titulu došlo až po začatí exekučného konania
dňa 09.02.2017. V priebehu exekučného konania tak nastali skutočnosti, na základe ktorých došlo k

prevodu práv z exekučného titulu. K procesnej sukcesii však nedochádza v tomto prípade automaticky,
aleažrozhodnutímsúduonávrhuoprávneného.Keďžektakémutonávrhudošloažpopodaníodvolania,
odvolací súd skúmal, či boli splnené podmienky pre pripustenie zmeny na strane oprávneného.

12. Návrh na zmenu na účastníka konania bol podaný oprávnenou osobou - pôvodným oprávneným.

Nový oprávnený so vstupom do konania súhlasil podaním zo dňa 28.02.2017. Z predloženej zmluvy o
postúpení pohľadávok vyplýva, že touto zmluvou postúpil pôvodný oprávnený ako postupca na nového
oprávneného ako postupníka ku dňu účinnosti zmluvy pohľadávky, špecifikované v prílohe č. 1, a to čo
do právneho dôvodu, osôb dlžníkov a výšky pohľadávok. Zmluva o postúpení pohľadávok nadobudla
účinnosť ku dňu podpisu zmluvy obomi zmluvnými stranami. K zmluve o postúpení pohľadávok bol

priložený výňatok z prílohy k zmluve, v ktorom je uvedená pohľadávka oprávneného z exekučného
titulu. Odvolací súd vychádzajúc z toho, že návrh podal pôvodný oprávnený, bol daný súhlas subjektu,
ktorý mal vstúpiť do konania a bol predložený právny titul preukazujúci postúpenie pohľadávky, pripustil
podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 zmenu účastníka konania
na strane oprávneného. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že v prípade tvrdeného prechodu

práva alebo povinností túto skutočnosť skúma len z pohľadu existencie titulu pre výkon exekúcie v
spojitosti s tvrdenou právnou skutočnosťou zakladajúcou prechod. To znamená, že v tomto štádiu
konania preskúmava len to, či po vydaní exekučného titulu nastala tvrdená skutočnosť, s ktorou právne
predpisy spájajú prevod práv a či sa tento prevod práv týka subjektu uvedeného v exekučnom titule a
subjektu označeného v návrhu na zmenu účastníka konania a či ide o prevod práv, o ktorých sa koná

(mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 4 Cdo 234/2008).

13. Odvolací súd sa následne zameral na vecné preskúmanie odvolaním napadnutého uznesenia a
dospel k záveru, že uznesenie okresného súdu je vecne správne. Z toho dôvodu uznesenie okresného
súdu podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. Na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia odvolací súd v súlade s § 387 ods. 2 CSP uvádza aj ďalšie dôvody:

14. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je dostatočne odôvodnené a je v súlade s ustálenou rozhodovacou
praxou najvyšších súdnych autorít (čl. 2 ods. 2 CSP). Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že pôvodný
oprávnený uzavrel dňa 28.02.2011 s povinným zmluvu o úvere. Súčasťou zmluvy o úvere boli obchodné

podmienky pre úver, ktoré v článku 12.2 v prípade akýchkoľvek sporov nevyriešených dohodou,
odkazovali na rozhodcovskú doložku dojednanú v bode 10.2.2 VOP. Dňa 31.03.2015 bol súdnemu
exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie oprávneného, ktorého súčasťou bol aj exekučný titul
- rozhodcovský rozsudok STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ
ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a. s., so sídlom Sienkiewiczova 4, 811 09 Bratislava pod sp. zn. IA-

C/0814/0152 zo dňa 22.09.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31.10.2014 a vykonateľnosť dňa
04.11.2014. Dňa 05.10.2015 podal na súde prvej inštancie súdny exekútor žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, ktorú súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol pre neplatnosť
rozhodcovskej doložky.15. Podľa § 243d ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konanie na podklade rozhodcovského
rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa

osobitného predpisu, 4ead) vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov
od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote
nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov
rozhodcovského konania zaväzovať.

16. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1
alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého
predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,4ead) a ktoré neboli ukončené k 1.
januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

17. Poznámka 4ead) k ustanoveniu § 243d ods. 1,2 Exekučného poriadku znie: zákon č. 335/2014 Z.

z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

18. Oprávnený podal prostredníctvom právneho zástupcu návrh na vykonanie exekúcie u súdneho
exekútora dňa 31.03.2015, teda v lehote ustanovenej v § 243d ods. 1 Exekučného poriadku. Z toho
dôvodu sa podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku použijú ustanovenia Exekučného poriadku účinné

do 31.12.2014.

19. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.12.2014 súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo

exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

20. Podľa § 52 ods. 1 až 4 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úver (1) Spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je

obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa § 53 ods. 2 a 3 OZ (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú
také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť
ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

22. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere za neprijateľné
podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v
rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní.

23. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

24. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku je exekučný súd povinný skúmať, či exekučný titul, na
základe ktorého má byť vedená exekúcia, je v súlade so zákonom, teda je spôsobilým exekučným
titulom. Súd sa okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie (iný titul) uvedené v návrhu na vykonanie

exekúcie, bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či ide o rozhodnutie (iný titul)
vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom
bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - jednak určitosti,
zrozumiteľnosti, a presnosti označenia subjektov práv a povinností, jednak vyjadrenia uloženejpovinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí
za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný
riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy

(rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 3 Cdo 146/2011). Tento záver sa
uplatní za predpokladu, ak je predmetom rozhodcovského konania spor zo spotrebiteľského právneho
vzťahu. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí pod sp. zn. 6 Cdo 1/2012 uviedol, že princíp
„vigilantibus iura scripta sunt“ (práva patria bdelým) v spotrebiteľských konaniach v konkrétnych
súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. Súd tak skúma

platnosť rozhodcovskej doložky bez ohľadu na procesnú aktivitu spotrebiteľa. Takto poskytnutá ochrana
slúži na odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou
zmluvou ku škode spotrebiteľa. V spotrebiteľských veciach je pomerne časté, že všeobecný súd
môže prvýkrát poskytnúť spotrebiteľovi z úradnej povinnosti (teda bez akejkoľvek procesnej aktivity
spotrebiteľa) účinnú spravodlivú ochranu jeho práv, až po podaní návrhu na vykonanie exekúcie.
(uznesenie Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 6 M Cdo 9/2012). Súdny dvor EU v rozhodnutí vo veci

C-76/2010 zo dňa 16.11.2010 uviedol, že vnútroštátny súd je povinný aj vo fáze výkonu rozhodnutia aj
bez návrhu posúdiť nekalú povahu podmienky obsiahnutej v zmluve o úvere so spotrebiteľom. Za tú
možno považovať za zákonnom stanovených podmienok aj rozhodcovskú doložku.

25. Súd prvej inštancie oboznámením sa so zmluvou o úvere a s vyžiadanými VOP správne právne

posúdil, keď v prvom rade skúmal zmluvný vzťah medzi pôvodným oprávneným a povinným a posúdil
ho ako spotrebiteľský vzťah. Tento záver súdu nebol ani predmetom námietok oprávneného v odvolaní.
Na spotrebiteľské právne vzťahy sa vždy aplikujú právne normy, ktoré sú pre spotrebiteľa priaznivejšie
a v jeho prospech, a to bez ohľadu na to, akým zákonom je zmluvný vzťah upravený (§ 52 ods. 2 OZ).

26.Súdprvejinštanciesprávneaplikovalpríslušnéust.§44ods.2Exekučnéhoporiadkua§§52a53OZ
v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere a ustálil, že rozhodcovská doložka nebola individuálne
dojednaná a preto je neplatná. Právne významnou skutočnosťou z hľadiska vyslovenia neplatnosti
rozhodcovskej doložky podľa § 53 ods. 5 OZ je, že uvedená rozhodcovská doložka mala rovnako ako
zmluva o úvere formulárový charakter, nakoľko bola dojednaná vo VOP, ktoré nadväzovali na obchodné

podmienky k úveru. Povinný preto nemal reálnu možnosť odmietnuť uvedenú rozhodcovskú doložku,
prípadne nemal možnosť navrhnúť iný rozhodcovský súd na prejednanie sporu. VOP boli podmienkou
uzavretia zmluvy o úvere a spotrebiteľ (povinný) mal jedine možnosť zmluvu o úvere podpísať alebo ju
neuzavrieť. Tým sa dostal do zjavne nerovnovážneho postavenia oproti veriteľovi, pretože musel prijať
ním nastolené a predložené podmienky pre uzavretie zmluvy.

27. Podľa názoru odvolacieho súdu ani ustanovenie bodu 10.2.3 VOP nie je spôsobilé privodiť platnosť
rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľ len s ťažkosťou mohol pri uzavretí zmluvy o úvere predvídať, že
má urobiť písomné oznámenie, ktorým s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí. VOP tvorí viacstranový
husto popísaný text a spotrebiteľ preto ani nemusel vedieť, že VOP obsahujú rozhodcovskú doložku s

možnosťou podľa 10.2.3 VOP. Podľa § 44 ods. 1 OZ mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú
prijatie návrhu. Preto platnosť a účinnosť rozhodcovskej doložky nezakladá skutočnosť, že spotrebiteľ
do uzavretia zmluvy neoznámil, že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí.

28. Znenie rozhodcovskej doložky spotrebiteľovi síce priamo neustanovovalo povinnosť domáhať

sa svojich práv len na rozhodcovskom súde, avšak spotrebiteľ musel podanie žaloby veriteľom na
rozhodcovský súd prijať a právomoci rozhodcovského súdu sa podrobiť. Povinný mal právo výberu len
v prípade, ak by bol sám v spore zo zmluvy o úvere žalobcom, čo vzhľadom na daný zmluvný typ nie
je možné očakávať. Zo zmluvného typu vyplýva, že jediným subjektom, ktorý sa bude môcť domáhať
práv zo zmluvy o úvere, je takmer vždy veriteľ. Pre veriteľa (oprávneného) je tak vždy priaznivejšie, aby

prostredníctvom VOP nanútil povinnému podrobenie sa právomoci rozhodcovského súdu. Vzhľadom
na to súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, keď uviedol, že rozhodcovská doložka núti
spotrebiteľa,abysapodrobilrozhodcovskémukonaniupodľa§53ods.4písm.r)OZ,čímjeneprijateľnou
zmluvnou podmienkou a preto je neplatná.

29. Odvolací súd v súlade s § 387 ods. 3 CSP považuje za potrebné sa vysporiadať s ťažiskovými
námietkami odvolateľa uvedenými v odvolaní. Odvolací súd s poukazom na bod 25 považuje za
ťažiskové len také námietky, ktoré sú spôsobilé preukázať, že rozhodcovská doložka bola individuálne
dojednaná a je platný právny úkono. Odvolateľ však v odvolaní také relevantné námietky nevzniesol.Ťažiskom jeho argumentácie bola len skutočnosť, že exekučný súd prekročil právomoc danú mu v
ustanovení § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, s čím sa odvolací súd vysporiadal. Ďalšia námietka
oprávneného, že rozhodcovský rozsudok tvorí prekážku res iudicata, pre ktorú súd už znova nemôže

prejednávať spor v exekučnom konaní, odvolací súd uvádza, že rozhodcovský rozsudok vydaný
v rozpore so zákonom (na základe neplatnej rozhodcovskej doložky) nemôže založiť prekážku
právoplatne skončenej veci (res iudicata). Súd prvej inštancie znova neprejednal v danej veci hmotno-
právny nárok oprávneného voči povinnému, ale len skúmal, či rozhodcovská doložka (zakladajúca
právomoc rozhodcovského súdu) je platný právny úkon. Odvolací súd vyhodnotil za irelevantný aj

odvolací dôvod, že súd prvej inštancie oprel dôvod neplatnosti rozhodcovskej doložky priamo o smernicu
EHS č. 93/13/EHS bez ohľadu na vnútroštátnu úpravu, pretože napadnuté uznesenie má právny
základ vo vnútroštátnej právnej úprave. Správnosť odvolaním napadnutého uznesenia nebola spôsobilá
ovplyvniť ani námietka oprávneného, že podľa § 93b zákona o bankách bol veriteľ povinný ponúknuť
povinnému návrh rozhodcovskej doložky. Odvolací súd nespochybňuje povinnosť veriteľa podľa zákona
o bankách, avšak má za to, že je na veriteľovi, aby predložil spotrebiteľovi takú rozhodcovskú zmluvu,

ktorá by nemala charakter neprijateľnej zmluvnej podmienky. (pozri aj rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky pod sp. zn. 6 M Cdo 9/2012).

30. Námietka odvolateľa, že nemal možnosť vyjadriť sa k právnym dôvodom, na ktorých súd prvej
inštancie založil svoje rozhodnutie, čím malo dôjsť k odňatiu jeho práva na vyjadrenie sa k veci, nemá

podľa odvolacieho súdu právne opodstatnenie. Oprávnený predsa mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým
vo veci rozhodujúcim otázkam podaním odvolania, čo aj využil. K tomu odvolací súd zároveň uvádza, že
aj podľa konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva nedostatok pri uplatňovaní niektorých
záruk spravodlivého súdneho konania, napr. na súde prvého stupňa, môže byť korigovaný konaním
na druhostupňovom súde (Le Compte, Van Leuven a De Meyere v. Belgicko zo dňa 23. júna 1981,

Adolf v. Rakúsko zo dňa 26. marca 1982, Feldbrugge v. Holandsko zo dňa 29. mája 1986; porovnaj tiež
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 1/2013 zo 16. januára 2013).

31. Odvolací súd záverom konštatuje, že právomoc rozhodcovského súdu v danej veci bola založená
neplatnou rozhodcovskou doložkou a z toho dôvodu je v rozpore so zákonom aj rozhodcovský rozsudok,

ktorý bol na základe takejto rozhodcovskej doložky vydaný. Neplatná rozhodcovská doložka nemohla
založiť právomoc rozhodcovského súdu vec prejednať a rozhodnúť. Rozhodcovský rozsudok vydaný
rozhodcovským súdom bez právomoci tak má charakter "rozhodnutia" nevykonateľného, majúceho
účinky paaktu. Súd prvej inštancie správne zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, pretože rozhodcovský rozsudok v danej veci nespĺňa predpoklady exekučného titulu podľa §§

41 a 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

32. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP)