Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 14, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/10/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113226282
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8113226282.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu

JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobkyne: V. I., J.. XX.X.XXXX, G. I. X, XXX
XX K., právne zastúpenej JUDr. Marekom Sahuľom, advokátom so sídlom Hlavná 111, 080 01 Prešov,
proti žalovaným: 1. S.. S. Z., J.. XX.X.XXXX, G. K. XXXX/X, XXX XX K., 2. F.. Z. Z., J.. XX.X.XXXX, G. K.
XXXX/X, XXX XX K., právne zastúpených JUDr. Alojzom Naništom, advokátom so sídlom Sládkovičova
8, 080 01 Prešov, o náhradu škody na zdraví, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu
Prešov zo dňa 26.10.2016 č. k. 29C/238/2013-206 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby.

Mení rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania tak, že sporovým stranám n e p r i z
n á v a nárok na náhradu trov prvostupňového konania.

Sporovým stranám n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov rozsudkom č. k. 29C/238/2013-206 žalobu zamietol. Priznal žalovaným v 1. a
2.rade voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení rozhodnutia súd
uviedol, že žalobkyňa sa domáhala náhrady bolestného 13.611,30 eur s 5,75 % úrokom z omeškania,

vrátane trov konania. Žalobkyňa so žalovanými ako prenajímateľmi uzavrela zmluvu o nájme 12.2.2012,
pričom počas doby nájomného vzťahu pre zlý stav plynového sporáka nachádzajúceho sa v prenajatých
priestoroch dňa 16.6.2012 došlo k výbuchu a žalobkyňa utrpela popáleniny na 36 % povrchu tela.
Počas trvania nájomného vzťahu žalobkyňa viackrát ústne informovala prenajímateľov o zlom stave
plynového sporáka, na čo nereagovali. Podľa lekárskeho posudku o bolesti a sťažení spoločenského
uplatnenia (ďalej SSU) bolo určené bodové hodnotenie bolestného dňa 13.9.2012 v rozsahu 885
bodov. Zodpovednosť žalobcov vyplýva z § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb., keďže

neodovzdali byt v stave spôsobilom na riadne užívanie a nezabezpečili nerušený výkon práv spojených
s užívaním bytu. Žalovaní žiadali žalobu zamietnuť s poukazom na to, že podľa čl. III. bodu 3 nájomnej
zmluvy, sa nájomcovia zaviazali z vlastných prostriedkov uhrádzať náklady spojené s výkonom drobných
opráv a náklady spojené s bežnou údržbou, čo korešponduje s § 5 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995
Zb. v spojení s § 687 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
2. Pri posúdení nároku žalobkyne súd vychádzal z § 420 Občianskeho zákonníka, že každý zodpovedá
za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa § 444 OZ, pri škode na zdraví sa

jednorazovo odškodňuje bolesť poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia. Nájom bytu
vzniká nájomnou zmluvou (§ 685 OZ), pričom podľa § 687 OZ, prenajímateľ je povinný odovzdať
nájomcovi byt v stave spôsobilom na riadne užívanie a zabezpečiť nájomcovi plný a nerušený výkon
práv spojených s užívaním bytu. Podľa § 5 Nariadenia vlády č. 87 /1995 Zb., drobnými opravami v bytesúvisiacimi s jeho užívaním sú opravy bytu, miestnosti neslúžiacej na bývanie, ktorá je súčasťou bytu,
ich príslušenstva, zariadenia a vybavenia, ako aj výmeny drobných súčiastok jednotlivých predmetov
zariadenia alebo vybavenia, ktoré sú uvedené v prílohe tohto nariadenia. Drobnými opravami sú aj

opravy bytu, miestnosti neslúžiacej na bývanie, ktorá je súčasťou bytu, ich príslušenstva, zariadenia
a vybavenia, ako aj výmeny drobných súčiastok jednotlivých predmetov zariadenia alebo vybavenia,
ktoré nie sú uvedené v prílohe tohto nariadenia, ak náklady na jednu opravu neprevýšia 6,64 eur. Ak
sa vykonáva na tej istej veci viac opráv, ktoré spolu súvisia, je rozhodujúci súčet nákladov na všetky
tieto opravy. Podľa § 6, náklady spojené s bežnou údržbou bytu sú náklady za práce, ktoré sa obvykle

vykonávajú pri dlhšom užívaní, ako napríklad maľovanie, napúšťanie xylolitovej podlahy, drôtikovanie
a pastovanie parkiet, udržiavanie dreveného obloženia stien, opravy vstavaného nábytku (opravy a
výmeny zámok a nátery). Podľa prílohy k vládnemu nariadeniu písm. D, pri plynových a elektrických
sporákov a varičoch, plynových radiátorov a prenosných plynových pieckach sa drobnými opravami
rozumie oprava horákov; oprava, výmena uzavieracích kohútikov plynu; výmena a dopĺňanie skrutiek,
nitov a ostatných drobných súčiastok; opravy, výmena vypínačov elektrického prúdu; oprava platničiek

a rúry na pečenie; výmena prívodného kábla alebo hadice, výmena plechu, pekáča, roštu do rúry na
pečenie a prečistenie plynových prívodiek od plynomeru ku spotrebičom.
3. Žalobkyňa sa domáha náhrady škody na zdraví titulom bolestného a sťaženia spoločenského
uplatnenie z úrazu, ku ktorému došlo 16.6.2012. Základným predpokladom vzniku nároku zo
zodpovednosti za škodu podľa § 420 OZ je porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná

súvislosťmedziporušenímprávapovinnostiaškodouazavinenie.Porušenieprávnejpovinnostispočíva
v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. Pod škodou sa rozumie ujma,
ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná peniazmi. Príčinná súvislosť
ako jedna zo zákonných požiadaviek vzniku zodpovednosti za škodu znamená, že medzi protiprávnym
úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku. Prvé 3 základné predpoklady majú

objektívny charakter, ale zavinenie má charakter subjektívny, preto znamená psychický vzťah škodcu
k protiprávnemu úkonu ako škode. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že voči
žalovanému v 2. rade je nedostatok pasívnej vecnej legitimácie. Žalovaný v 2. rade nemal postavenie
prenajímateľa na základe zmluvy z 12.2.2012 a nemohlo z jeho strany ani dôjsť k porušeniu povinnosti v
zmysle § 687 Občianskeho zákonníka. Vo vzťahu žalovanej v 1. rade súd zamietol z dôvodu, že nebola

preukázaná súvislosť medzi vznikom škody na zdraví žalobkyne o porušení povinnosti žalovaným v
1. rade podľa § 687 Občianskeho zákonníka, a to prevádzkovou nespôsobilosťou plynového sporáka
užívaného žalobkyňou počas nájmu. Drobné opravy sú zadefinované v § 5 Vládneho nariadenia č.
87/1995 Zb., pričom podľa prílohy D Nariadenia sú drobnými opravami aj opravy horákov, oprava,
výmena uzavieracích kohútikov plynu. Vady plynového sporáka neboli potvrdené ani predchádzajúcim

nájomcom F.. S. Z., ktorý byt bezprostredne užíval pred vznikom nájmu žalobkyňou. Ani svedok M.
V., ktorý realizoval ohliadku plynového sporáka nekonštatoval tvrdenú závadu horákov plynového
sporáka, či samovoľné zhasínanie horákov pri menšej intenzite plynu. Y. neboli porušené povinnosti
pravidelných servisných prehliadok plynového sporáka. Aj podľa vyjadrenia zasahujúcej jednotky OO
PZ K. - juh, k poškodeniu zdravia žalobkyne došlo jej neodbornou manipuláciou s plynovým sporákom.

Na základe toho súd dospel k záveru, že k poškodeniu zdravia žalobkyne nedošlo prevádzkovou
nespôsobilosťou plynového sporáka pri nájme, ale bola to pravdepodobne neodborná manipulácia s
nedodržanímbezpečnostnýchopatrenípriprevádzkovaní,kčomusazaviazalaprenajímateľkazmluvou.
O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 255 v spojení s § 262 Civilného sporového
poriadku, kde žalovaným ako úspešným účastníkom bol priznaný nárok na náhradu trov konania proti

neúspešnej žalobkyni.
4. Proti rozsudku okresného súdu dala odvolanie žalovaná. Aj keď žalobkyňa podpísala nájomnú
zmluvu len so žalovanou v 1. rade, tak žalovaný v 2. rade je spoluvlastníkom spornej nehnuteľnosti,
resp. prenajatý priestor patril do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Potom je potrebný súhlas
minimálne nadpolovičnej väčšiny spoluvlastníkov k uzavretiu nájomnej zmluvy. Žalobkyňa nesúhlasí s

tým, že jej žaloba voči žalovanému v 2. rade bola zamietnutá len z dôvodu nepodpísania nájomnej
zmluvy.Súdvykonalnesprávnezáveryohľadomvládnehonariadeniač.87stým,ženebolopreukázané,
že príčinou mal byť vadný horák, ktorý mal byť vymenený žalobkyňou. Boli aj iné možnosti, prečo
došlo k poruche samotného sporáka, o čom ale súd nevykonal dokazovanie. Nebolo preukázané, či ku
škode došlo len vadným horákom, alebo z iných dôvodov. Tento vážny nedostatok viedol k chybnému

rozsudku. Žalobkyňa nevie pochopiť, prečo súd odmietol akceptovať tvrdenia žalobkyne a svedkov, že
žalovaní boli upozornení na vadný plynový sporák. Súd zmietol vec len s poukazom na to, že aj keby bol
upozorňovaný žalovaný v 2. rade, že takéto upozornenie nemá žiadnu právnu silu, pretože vyhodnotil
postavenie žalovaného v 2. rade ako také, že nemá pasívnu legitimáciu. Prenájom bytu znamená,že všetci vlastníci majú zákonnú povinnosť prenajať byt, ako aj všetky hnuteľné veci, ktoré sa v ňom
nachádzajú, vrátane plynového sporáka v užívania schopnom stave, bez nebezpečenstva vzniku úrazu
pri riadnom spôsobe užívania nájomcom.

5. Žalovaná v 1. rade k podanému odvolaniu navrhla potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa a
zaviazať žalobkyňu k zaplateniu trov konania. Čo sa týka prenájmu bytu, tak žalovaná potvrdila, že
ho riešila výlučne sama, preto je nepravdivé tvrdenie nájomcov, že problém so sporákom oznámili jej
manželovi, keďže kontakt mali iba na mňa. Manželovi nemohli oznámiť nič. Len asi po 2 mesiacoch
nájmu žalobkyňa oznámila problém s elektrickou rúrou, čo s manželom spoločne vyriešili. Príčinná

súvislosť medzi poškodeným zdravím nebola preukázaná pri nespôsobilosti plynového sporáka v dobe
nájmu, ale zrejme išlo o neodbornú manipuláciu nedodržaním bezpečnostných predpisov. Ďalej sa
poukazuje na to, že sama žalobkyňa mala problém so zdravotným stavom, má zlomenú nosnú prepážku
a stratu čuchu. Kontrolu sporáka riešila matka žalobkyne, keď prizvala do bytu pán M. V.. To sa dozvedeli
až na pojednávaní, kedy bol navrhnutý ako svedok. K. V. ale potvrdil kontrolu sporáka v našom byte bez
akýchkoľvek závad plynového sporáka. Takýto dôkaz už nemožno spochybniť. Dôvody odvolania len

odpútavajú pozornosť od skutočnosti, že sporák bol v poriadku, čo bolo dodatočne preukázané.
6. Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého
rozhodnutia (§ 380 ods. 1 CSP, že odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný), pričom odvolací súd
sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pokiaľ sa týka veci samej (§
387 ods. 2 CSP). Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie ďalej uvádza:

7. Žalobkyňa pri podaní žaloby na náhradu škody na zdraví vychádzala z porušenia povinnosti
prenajímateľov, pretože podľa § 687 ods. 1 OZ, prenajímateľ je povinný odovzdať nájomcovi byt v stave
spôsobilomnariadneužívanieazabezpečiťnájomcoviplnýanerušenývýkonprávspojenýchsužívaním
bytu. Podľa žalobkyne v prenajatom byte bol aj plynový sporák, ktorý nebol plne funkčný a dochádzalo k
jeho zhasínaniu. Na problémy zhasínania sporákov mali byť podľa žalobkyne upozornení prenajímatelia,

ktorí ale v tejto veci nič neurobili. V konaní bolo preukázané to, že sa jednalo o kombinovaný sporák,
s tým, že vrchná časť sú plynové horáky a spodná časť je elektrická rúra. Na elektrickej rúre boli
konštatované poruchy z hľadiska padania ohrevnej mriežky, čo žalovaní nepopreli. Podľa nich ale došlo
k upevneniu elektrickej mriežky a iné vady ohľadom plynového kombinovaného sporáka vytýkané zo
strany žalobkyne neboli. Tvrdenia žalobkyne podopreli výpovede jej matky a druhá, a to D. H. a S. S.,

pričom predchádzajúci nájomca bytu S. Z. potvrdil, že nemal žiadne problémy s plynovým sporákom. N.
M. V., ako revízny technik po obhliadke plynového sporáka potvrdil, že plynový sporák bol spôsobilý na
užívanie, nezistil žiadnu závadu ani na horákoch, ani na pripojenej plynovej bombe. Vypočutí svedkovia
z policajnej hliadky a hasičského zboru, ktorí boli v byte po výbuchu zhodne potvrdili, že pri požiari
nedošlo k poškodeniu vnútorného zariadenia prenajatého bytu, prakticky škoda spôsobená bola len na

odeve žalobkyne, na ktorej horel. Podľa všetkého nedošlo k takej koncentrácii plynu, ktorá by spôsobila
explóziu v byte. Pravdepodobne došlo len ku krátkodobému nazhromaždeniu plynu, či to bolo pre
zhasnutýsporákaleboneodbornúmanipuláciu,akvzbĺknutiuplynuvbezprostrednejblízkostiplynového
sporáka pri zapaľovaní. Keďže nebolo v konaní preukázané zavinenie žalovaných a odovzdania bytu
so sporákom, ktorý by nebol spôsobilý na riadne užívanie, potom nedošlo ku konštatovaniu porušenia

povinností odovzdať byt v stave nespôsobilom na riadne užívanie (§ 687 OZ). Okresný súd právne
konštatoval, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno pri preukázaní zodpovednosti za škodu u
prenajímateľov. Preto rozhodnutie súdu prvej inštancie aj odvolací súd považuje za správny, pokiaľ je
nárok žalobcov zamietnutý.
8. Odvolací súd ale mení výrok rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti trov konania. Tu vychádza z

§ 257 Civilného sporového poriadku, že výnimočne súd nepriznal náhradu trov konania, ak existujú
dôvody hodné osobitného zreteľa. Dôvody hodné osobitného zreteľa odvolací súd vidí v tom, že
u žalobkyne došlo k rozsiahlym popáleninám na tele, to je konštatované lekárskymi posudkami
týkajúcimi sa stanovania bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia u žalobkyne. Preto aj
odvolací súd považoval za vhodné nezaťažovať žalobkyňu ďalej nákladmi súvisiacimi s povinnosťou

preplatiť úspešným žalovaným aj nárok na náhradu trov prvostupňového konania. Aj keď priamo
nebola preukázaná neodborná manipulácia žalobkyne pri zapaľovaní plynového sporáka, pričom nebolo
vykonané znalecké dokazovanie na okolnosti výbuchu plynu z plynového sporáka, tak všetky okolnosti
nasvedčujú tomu, že príčinou výbuchu plynu nemusel byť zlý technický stav sporáka, ale ani táto
okolnosť sa nedá celkom vylúčiť. Došlo k výraznému poškodeniu žalobkyne na zdraví, kde v súdnom

konaní nebola preukázaná výlučná zodpovednosť žalovaným za výbuch plynu 16.6.2012, ako aj
následne popálenie žalobkyne. Je vhodné doriešiť túto časť sporu aj nepriznaním nároku na náhradu
trov konania sporovým stranám.9. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 v spojení s § 257 CSP, kde súd z
dôvodov hodných osobitného zreteľa nepriznal sporovým stranám nárok na náhradu trov odvolacieho
konania.Žalobkyňanebolaúspešnávodvolacomkonaní,pretobymalaznášaťtrovodvolaciehokonania

na strane žalovaných. Rozsiahle popálenie žalobkyne, trvalé následky viedli odvolací súd k tomu, aby
zvážil terajšiu situáciu žalobkyne a doriešil aj otázku odvolacích trov tak, že sporovým stranám nepriznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Nie je vhodné zaťažovať sociálnu situáciu žalobkyne ďalším
platením trov odvolacieho konania, keď žalobkyňa nebola úspešná v odvolacom konaní.
10. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, posledná

veta, CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).