Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 4, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/22/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116203019
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8116203019.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členiek

senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Wagshalovej v spore navrhovateľky: H. Y., nar.
XX.XX.XXXX trvale bytom H. XXXX/XX, XXX XX J. zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr.
Alexander Farkašovský, Pri jazdiarni 1, 040 01 Košice proti odporcovi: A.. H. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom H. XXXX/XX, J., t.č. N., zastúpenému Mgr. Otom Salokym, advokátom so sídlom Hlavná 94, 080
01 Prešov, o určenie výživného na manželku, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov
zo dňa 27. 10. 2016, č. k. 19C/48/2016-151 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok s výnimkou výroku, ktorým bolo konanie o určenie výživného nad 200 Eur mesačne

zastavené.

Priznáva navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania voči odporcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom konanie o určenie
výživného nad 200 Eur mesačne zastavil. Zaviazal odporcu prispievať na výživu navrhovateľky sumou
200 Eur mesačne s povinnosťou výživné poukazovať k jej rukám do 15-teho dňa v mesiaci vopred
počnúc od 15. 02. 2016. Zročné výživné za obdobie od 15. 02. 2016 do 31. 10. 2016 vo výške 1 700
Eur povolil odporcovi splácať spolu s bežným výživným vo výške 100 Eur mesačne pod stratou výhody

splátok, počnúc právoplatnosťou rozsudku. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania.

2.Svojerozhodnutieodôvodnilzistením,žeúčastnícisúmanželia,manželstvouzavrelidňa30.07.1994.
Z manželstva účastníkov pochádzajú synovia Z., nar. XX. XX. XXXX a H., nar. XX. XX. XXXX. Dňa 25.
01. 2016 navrhovateľka podala na súde návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadala,
aby súd nariadil odporcovi nevstupovať do bytu. Svoj návrh odôvodnila tým, že problémy v spolužití sa

vyskytliužnazačiatkumanželstva,ichhlavnýmdôvodombolalkoholizmusodporcu,ktorýnavrhovateľku
niekoľkokrát fyzicky napadol. Postupne odporca prešiel od fyzického násilia k psychickému a k izolácie
navrhovateľky od rodiny a známych. O existencii domáceho násilia predložila potvrdenie o vykázaní
odporcu zo spoločného obydlia spísaného Obvodným oddelením Policajného zboru J. - E. dňa 20. 01.
2016 o 19:00 hod.. Uznesením zo dňa 26. 01. 2016 súd uložil odporcovi nevstupovať do bytu č. XX
na ulici H. č. XX v J. až do právoplatného rozhodnutia o vylúčení odporcu z užívania bytu. Dňa 26. 01.
2016 navrhovateľka podala návrh na rozvod manželstva, ktoré konanie sa vedie pod sp. 27P/31/2016

a návrh na vylúčenie odporcu z užívania bytu, ktoré konanie sa vedie pod sp. zn. 10C/22/2016. Dňa 10.
02. 2016 syn H. podal voči odporcovi návrh na určenie výživného, v priebehu konania návrh vzal späť z
dôvodu, že medzi rodičmi došlo k dohode, že z čiastky, ktorá vzišla z predaja motorového vozidla P. M.
synovi má byť vyplatené výživné. Navrhovateľka je poberateľkou čiastočného invalidného dôchodku vovýške 167,80 Eur, pracuje ako osobná asistentka pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, za čo
jej bola za december 2015 vyplatená odmena 295,32 Eur, za mesiace január - február 2016 90,60 Eur.
Žije v spoločnej domácnosti so synom H., študentom gymnázia a zabezpečuje všetky potreby rodiny.

Starší syn Z. žije v L., kde si príležitostne zarába na živobytie. Odporca bol zamestnaný u B. od 01.
01. 2006 do 15. 02. 2016 s priemerným mesačným príjmom 896 Eur. K ukončeniu pracovného pomeru
došlo dohodou 05. 02. 2016, pričom z výsluchu svedka A.. E. L. súd zistil, že ku skončeniu pracovného
pomeru došlo z dôvodu nedostatočnej komunikácie medzi odporcom a jeho zamestnávateľom a tieto
pretrvávali a súviseli so spôsobom vykonávania práce odporcom, ktorá síce po odbornej stránke bola

v poriadku, ale inak k práci a k zákazníkom pristupoval neprimerane a nedôvodne rigorózne. Odporca
je poberateľom výsluhového dôchodku vo výške 913,72 Eur mesačne. Okrem synov pochádzajúcich z
tohto manželstva, má vyživovaciu povinnosť na syna H., nar. XX. XX. XXXX, ktorá vyživovacia povinnosť
bola s účinnosťou od 05. 05. 2015 zrušená, ale rozsudok bol napadnutý odvolaním a tak odporcovi
doposiaľ sú vykonávané zrážky z dôchodku na výživné v sume 220,41 Eur do depozitu. Odporca býva na
ubytovni, kde platí nájomné 300 Eur mesačne, od 17. 02. 2016 je práceneschopný, poberá nemocenské

dávky vo výške 300 Eur. Z výsluchu a potvrdenia ošetrujúceho lekára odporcu súd zistil, že odporca
je liečený na zhoršené pohybové ťažkosti, ktoré po preliečení a kontrolách subjektívne pretrvávali; po
CT vyšetrení bedrovej chrbtice boli ustálené určité generatívne zmeny vzniknuté opotrebovaním na
medzistavcových častiach bedrovej a krížnej chrbtice a odporcovi bola doporučená rehabilitačná liečba.
Podľa lekára odporca bol nútený ukončiť pracovný pomer zo zdravotných dôvodov, lebo práca, ktorú

vykonával mu mohla spôsobovať problémy, pretože vyžadovala vyššiu fyzickú záťaž a odporca pracoval
v otvorených priestoroch.

3. S poukazom na ust. § § 71, § 75, § 76 ods. 1 a § 77 Zákona o rodine súd uzavrel, že v danom prípade
sa musel vysporiadať s niekoľkými vzťahovými líniami medzi účastníkmi konania, ktoré vychádzali

z existencie domáceho násilia v manželstve a domácnosti účastníkov. Od roku 1998 navrhovateľka
podávala opakovane návrhy na úpravu práv a povinností k mal. deťom a v roku 2005 aj návrh na
rozvod manželstva. Po tom navrhovateľka síce obnovila manželské spolužitie s odporcom, ale jeho
násilné správanie sa prešlo z roviny fyzickej do roviny psychického násilia až do roviny psychického
týrania, v dôsledku ktorého najprv z domácnosti odišla dcéra navrhovateľky C., neskôr syn účastníkov

Z., ktorý sa kvôli odporcovi vyhrážal samovraždou. Dňa 20. 01. 2016 situácia vyvrcholila tým, že
odporca navrhovateľku v byte napadol, v dôsledku čoho bol z bytu vykázaný, bolo nariadené predbežné
opatrenie, aby do spoločného bytu účastníkov nevstupoval. Pokiaľ odporca tvrdí, že navrhovateľka voči
nemu spustila šikanóznu, negatívnu kampaň, v dôsledku ktorej prišiel o bývanie, o hnuteľný majetok a
kvôli nepriaznivému zdravotnému stavu nemôže pracovať, uvádzané skutočnosti nevyvolali spolužitie s

navrhovateľkou, ale jeho násilné správanie sa voči navrhovateľke a deťom. V konaní bolo preukázané,
že odporca v súčasnosti poberá vojenský výsluhový dôchodok a nemocenské dávky a súd nezistil,
aby jeho zdravotný stav bol natoľko závažný, aby nemohol si hľadať prácu a zabezpečovať prostriedky
pre svoju potrebu a potrebu rodiny. Preto rozhodujúcim je, aby vyvinul úsilie, čo najskôr sa zamestnať,
lebo zdravotné problémy, ktorými trpí sú dlhodobejšieho charakteru a postihujú veľkú časť populácie

generácie odporcu. Súd bol toho názoru, že suma 200 Eur mesačne titulom manželského výživného je
dôvodná a postačuje na vykrytie príjmov, výdavkov navrhovateľky, okrem sumy, ktorá je jej príjmom a
takáto výška výživného zabezpečuje rovnakú životnú úroveň oboch účastníkov. Zročné výživné, ktoré
predstavuje od podania návrhu sumu 1 700 Eur, súd povolil odporcovi splácať v mesačných splátkach
po 100 Eur pod stratou výhody splátok v zmysle § 232 Civilného sporového poriadku.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca s výnimkou výroku,
ktorým súd konanie o určenie výživného nad 200 Eur mesačne zastavil. Namietal, že súd prvej
inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd bezvýhradne uveril tvrdeniam navrhovateľky

a odporcovi neposkytol odpovede na všetky jeho podstatné námietky, nevysporiadal sa so všetkými
skutočnosťami v konaní zistenými v ich vzájomných súvislostiach dialekticky. V odôvodnení rozsudku
súd vymenoval jednotlivé konania medzi účastníkmi v poručenských veciach, opísal proces rozvratu
manželstva účastníkov, avšak iba z hľadiska tvrdení navrhovateľky. Ak súd svoje závery o lepšej
životnej úrovni odporcu vyvodil z toho, že ukončil pracovný pomer u posledného zamestnávateľa

dohodou a jeho zdravotné problémy nemajú brániť nájsť si zamestnanie, nepostupoval pri rozhodovaní v
súlade so zásadou rovnosti účastníkov, ak nezistil skutočné príjmy navrhovateľky v rozhodnom období,
resp. či sa nevzdala svojho príjmu bezdôvodne. Súd vyvodil z obsahu svedeckej výpovede A.. E. L.
záver, ktorý bližšími úvahami nevysvetlil, že odporca sa ku klientom správal neprimeraným spôsobom.Odporca bol pracovníkom R., čo vzhľadom na uvedené je možné chápať tak, že zamestnávateľ mu
má za zlé, že pri kontrolách boli jeho nároky vyššie, že pri kontrolách vozidiel bol prísny, kontrolou
úspešne prešlo menej vozidiel, čo zamestnávateľovi nevyhovovalo. O to viac je zrejmé, že odporca

nekončilzamestnaniedobrovoľne,alenavyšehopredzamestnávateľomosočiliblízkeosoby,čoposilnilo
materiálne, aj formálne pozíciu zamestnávateľa pri skončení pracovného pomeru. Za takých okolností
ani nemožno od zamestnanca očakávať, že zotrvá na pracovisku, kde je jeho povesť poškodená.
Súd sa vôbec nezaoberal účelovými a nepravdivými tvrdeniami navrhovateľky, na ktoré odporca počas
konania poukazoval, nijako pri rozhodovaní nezohľadnil napr. nepravdivé osočujúce obvinenia odporcu

z gamblérstva, resp., že odporca neprispieva na chod domácnosti, pokus o zatajenie peňazí z predaja
P. M.. Súd pri rozhodovaní o nároku na výživné sa nezaoberal vecne ani tou skutočnosťou, že
navrhovateľka od februára disponovala značnou sumou peňazí z predaja P. M.. Do BSM patria aj
peniaze z predaja P. M., ktoré prostriedky si ponechala navrhovateľka výlučne pre seba a vo vzťahu
k peniazom z predaja P. M. odporca navrhol, aby boli použité na chod domácnosti a primeranú výživu
pre syna H., aj pre navrhovateľku ak by sa nárok na výživné ukázal byť dôvodným. X. tak získala

16 500 Eur, napriek tomu žiada vysoké výživné. Neobstojí preto záver, že životná úroveň odporcu je
lepšia ako u navrhovateľky, ktorá obýva X-izbový byt a na úhrady s ním spojené, prispieval od 20. 01.
2016 odporca sumou 467,84 Eur, pričom na vlastné bývanie musí platiť 300 Eur mesačne. Za takých
okolností bolo priznanie nároku na výživné nedôvodné a arbitrárne. Súd odmietol aplikovať v danom
prípade ust. § 75 ods. 2 Zákona o rodine s poukazom na to, že domáce násilie zo strany odporcu

malo byť preukázané, pričom sa doteraz neskúmalo, či navrhovateľka hovorí pravdu, v akom množstve
tvrdení si počas tohto konania odporovala s cieľom majetkovo profitovať na úkor odporcu, resp. získať
a ponechať si peniaze z majetku v BSM. Nielen v tomto konaní navrhovateľka podrobne opisuje skutky
fyzického násilia zo začiatku manželstva; obdobie po roku 2005, kedy malo byť násilie psychické, už
popisovala vágne a všeobecne, čo samo o sebe svedčí účelovosti jej tvrdení a postupu voči odporcovi.

Skutok z 20. 01. 2016 sa nepreukázal, napriek tomu ho súd hodnotí ako domáce násilie. Odporca sa v
zmysle odôvodnenia rozsudku javí ako veľmi zlý človek, ktorý sa nikdy ničím nepričinil na domácnosť,
neživil svojich blízkych. Vzhľadom na uvedené súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam vo vzťahu
k majetkovým pomerom účastníkov a ich súčasnej skutočnej životnej úrovni, keď najmä nezohľadnil
scudzovanie majetku v BSM po odchode odporcu zo spoločnej domácnosti, že navrhovateľka v danom

čase získala do dispozície značnú sumu peňazí. Za takých okolností nebol dôvod, aby súd určoval
manželskévýživnéazaviazalodporcuuhradiťešterazniečo,čomateriálnesanavrhovateľkeuždostalo.
Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, žalobu zamietol a odporcovi priznal plnú náhradu
trov prvoinštančného i odvolacieho konania.

5. Navrhovateľka k podanému odvolaniu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej
časti ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že výživné 200 Eur mesačne predstavuje základný rozsah
výdavkových položiek, ktorá bola navrhovateľka nútená už uhradiť mimo výdavkov súvisiacich s chodom
domácnosti, starostlivosťou o deti, ich potrieb a životným štandardom. Ide o výdavkovú zložku, ktorá
reálne odzrkadľuje jej život, potreby a súvisí s bežným životom. Navrhovateľka nemá záujem o

špekulatívne obohacovanie od odporcu, čoho dôkazom je aj čiastočné späťvzatie návrhu o výživnom
a požadovanie iba 200 Eur mesačne, ktoré iba čiastočne kompenzuje celkový rozmer výdavkov. Z
hľadiska príjmu odporcu absolútne nemožno súhlasiť s jeho stanoviskom o odmietaní prispievať výživné
na manželku, nakoľko toto odmietanie je aj v rozpore s účelom a cieľom § 71 ods. 1 Zákona o
rodine. Z hľadiska majetkových pomerov odporcu je zároveň potrebné uviesť, že odporca disponuje aj

osobným dôchodkovým účtom C. kde sa ku dňu 31. 12. 2014 (aktuálny stav sa navrhovateľke nepodarilo
zistiť) nachádzalo 8 755,94 Eur. Zároveň podľa informácií, ktoré získala navrhovateľka od majiteľa
ubytovacieho zariadenia, v ktorom odporca býva, odporca v súčasnosti platí za ubytovanie iba 7 Eur
mesačne. Ak by si odporca prenajal X-izbový byt, celkové výdavky za byt by predstavovali cca 210 Eur
mesačne.

6. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal napadnutý rozsudok spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie
odporcu nie je opodstatnené.

7.Vovecisavdostatočnomrozsahuzistilskutkovýstavazozistenýchskutočnostíbolvyvodenýsprávny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.8. Pre konanie bol rozhodujúci právny základ nároku navrhovateľky založený na ust. § 71 Zákona o
rodine, keďže ide o nárok zo vzájomnej vyživovacej povinnosti medzi manželmi za trvania manželstva.

Povinnosť manželov plniť výživné vzniká momentom uzavretia manželstva a zaniká spolu so zánikom
manželstva niektorým zo spôsobov v zmysle Zákona o rodine. Jedinou výnimkou, pre ktorú by nebolo
možné oprávnenému priznať právo na výživné by bol rozpor s dobrými mravmi podľa § 75 ods. 2 Zákona
o rodine. Pri stanovení tejto vyživovacej povinnosti platí zákonná zásada, že hmotná a kultúrna úroveň
obidvoch manželov má byť zásadne rovnaká. Aj pri tomto druhu vyživovacej povinnosti platí ust. §

75 ods. 1 a 2 Zákona o rodine vyžadujúce pri určení výživného vychádzať z odôvodnených potrieb
oprávneného a schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného.

9. Z predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil, že účastníci konania sú manželia, z
manželstva pochádzajú synovia Z., nar. XX. XX. XXXX a H., nar. XX. XX. XXXX, ktorý je študentom
gymnázia. V januári XXXX odporca bol vykázaný zo spoločného bytu účastníkov konania, o čom svedčí

potvrdenie o vykázaní odporcu zo spoločného obydlia vydané Obvodným oddelením Policajného zboru
E. zo dňa 20. 01. 2016. Uznesením Okresného súdu Prešov z 26. 01. 2016, č. k. 19C/20/2016-23 v
spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 23. 03. 2016, č. k. 8Co/56/2016 bolo odporcovi
predbežným opatrením uložené, aby nevstupoval do bytu č. XX nachádzajúceho sa na X.poschodí
bytového domu na ul. H. č. XX v J. až do právoplatného rozhodnutia o vylúčení odporcu z užívania tohto

bytu. Pri rozhodovaní o nariadení predbežného opatrenia súd mal osvedčené potvrdením o vykázaní
odporcu zo spoločného obydlia vydaného Obvodným oddelením Policajného zboru zo dňa 20. 01. 2016
a lekárskymi potvrdeniami zo dňa 21. 01. 2016 a 22. 01. 2016, že v danom prípade odporca bol dôvodne
podozrivý z násilia voči navrhovateľke a intenzita jeho útokov voči nej a spôsob týchto útokov dôvodne
v nej vyvolával obavu o vlastný život.

10. Navrhovateľka je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 167,80 Eur mesačne, pracuje aj ako
osobná asistentka pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a za mesiace január a február 2016 jej
bola vyplatená suma 96,60 Eur. Odporca je poberateľom výsluhového dôchodku vo výške 913,72 Eur
mesačne, k tomu príjmu poberá dávky nemocenského poistenia vo výške 300 Eur mesačne.

11. Na základe uvedeného možno dospieť k záveru, že v súlade so zásadou rovnakej životnej úrovne
manželov je dôvodné navrhovateľke priznať výživné. Predpokladom uplatnenia práva na manželské
výživné je zásadne rozdielna životná úroveň manželov. Je zrejmé, že odporca má v súčasnosti
štvornásobne vyšší mesačný príjem oproti príjmu navrhovateľky. Vzhľadom na celkovú finančnú situáciu

navrhovateľky, aj s ohľadom na jej osobnú starostlivosť o deti pochádzajúce z manželstva účastníkov
je zrejmé, že životná úroveň navrhovateľky je neporovnateľná so životnou úrovňou odporcu. Na
strane navrhovateľky je potrebné zohľadniť jej starostlivosť o domácnosť, osobnú starostlivosť o
plnoletýchsynov,ktorésúpostavenénaroveňfinančnémuzabezpečeniupotriebrodiny.Priposudzovaní
oprávnenosti nároku na manželské výživné nie je pritom možné vychádzať len z príjmov oboch

manželov, ale aj z konkrétnej miery ich potrieb danej povahou práce, spôsobom života, zdravotného
stavu manželov a pod.. Navrhovateľka preukázala, že priznanie manželského výživného odôvodňujú
jej odôvodnené potreby. Výška výživného 200 Eur mesačne umožní navrhovateľke aspoň čiastočne
vykryť odôvodnené potreby a priblížiť sa k rovnakej životnej úrovni manžela. K odvolacím námietkam
odporcu je nutné zdôrazniť, že z príjmových pomerov oboch účastníkov konania vyplýva absolútny

nepomer z hľadiska príjmov a výdavkov navrhovateľky, ktorý bol čiastočne asanovaný predajom auta
P. M. a uhrádzaním týchto výdavkov. Zároveň je nutné zdôrazniť, že finančné prostriedky za predaj
auta P. M., t. j. 5 000 Eur boli výlučne použité na výdaje za jednotlivé mesiace, ktoré navrhovateľka
súdu zdokladovala. S prihliadnutím na to, že navrhovateľka zabezpečuje starostlivosť aj dvom plnoletým
synom pochádzajúcim z manželstva účastníkov, pričom skutočné výdavky navrhovateľky za obdobie od

januára 2016 sú oveľa vyššie ako sú výdavky odporcu. Odporca naproti tomu v súčasnosti disponuje s
príjmom v rámci výsluhového dôchodku, ako aj s príjmom z nemocenského poistenia. Spolu ide o sumu
prevyšujúcu 1 200 Eur mesačne, pričom v porovnaní s príjmom odporcu a príjmom navrhovateľky ide
o evidentný nepomer, a to aj po zohľadnení skutočnosti, že odporca platí preddavkové platby za byt.

12. Keďže súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodnil, odvolací súd postupom
vyplývajúcim z ust.§ 387 ods. 1 a 2 CSP rozsudok ako vecne správny potvrdil.13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 55 Civilného mimosporového poriadku
a podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Odporca v odvolacom konaní úspech
nemal, a preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Naopak nárok na náhradu trov

odvolacieho konania vznikol navrhovateľke ako plne úspešnej v konaní. S ohľadom na konkrétne
okolnosti prípadu, keď navrhovateľka je invalidnou dôchodkyňou s príjmom vo výške 167,80 Eur a
odporca je poberateľom výsluhového dôchodku 913,72 Eur mesačne, nebolo by spravodlivé, aby trovy
konania, ktoré navrhovateľke v odvolacom konaní vznikli ju mali zaťažiť. Preto je spravodlivé uložiť
odporcovi, aby trovy odvolacieho konania navrhovateľke, ktorá bola plne úspešná v odvolacom konaní

nahradil.

14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).