Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, March 24, 2017

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 8C/48/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616202303
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Balážová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2017:6616202303.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Magdalénou Balážovou v spore žalobkyne: H. U., B.

XX.XX.XXXX, X. L. XX, XXX XX I. zastúpená: Mgr. Henrich Schindler advokát, Advokátska kancelária
Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 40 887 481 proti žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa a.s.
Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpená
Advokátska kancelária Miroslav Maďar, s.r.o. so sídlom Robotnícka 6, 974 01 Banská Bystrica, IČO:
36 868 299 v mene ktorej koná Mgr. Miroslav Maďar, advokát a konateľ o zaplatenie 48.276,94 Eur s
prísl. takto

r o z h o d o l :

I. žalobu žalobkyne z a m i e t a.

II. Žalovanej sa p r i z n á v a náhrada trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňa doručila súdu dňa 25.02.2016 žalobu ktorou žiadala od žalovanej zaplatiť sumu 48.276,94
Eur a písomným podaním zo dňa 27.12.2016 žiadala pripustiť zmenu žaloby tak, aby jej žalovaná
zaplatila dlžnú sumu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy od 15.09.2015
do zaplatenia. Súd uznesením č.k. 8C/48/2016-185 dňa 11.01.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 30.01.2017 zmenu žaloby pripustil. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 12.09.2014 uzavrela so
žalovanou poistnú zmluvu č. 6 581 483 473 (ďalej „poistná zmluva“) so začiatkom poistenia EXCELENT

dňa 02.09.2014. Predmetom poistenia bola nehnuteľnosť - rodinný dom na adrese L. XXX, XXX
XX T., celková poistná suma vo výške 100.156 Eur bola stanovená na základe zastavanej plochy
a vypočítaná poistiteľom v Návrhu poistnej zmluvy č. 4550166384 a bola uvedená aj na poistnej
zmluve. Dňa 13.03.2015 došlo k poistnej udalosti - požiaru, ktorý mal za následok úplné zničenie
nehnuteľnosti. Poistnú udalosť č. 9561080144 oznámila žalobkyňa (poistník) poisťovateľovi (žalovanej)
dňa 13.03.2015. V „Oznámení o poistnom plnení“ zo dňa 16.09.2015 oznámil poisťovateľ poistníkovi,
že dňa 11.09.2015 poisťovateľ ukončil šetrenie poistnej udalosti a predložil výpočet výšky plnenia.

Oznámenie o poistnom plnení obsahovalo aj „Vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie“, kde je
uvedené nasledovné: „Požiar rodinného domu na adrese: L. XXX, XXX XX T.. Plnenie na základe
expertnej správy č. 20150403. Poistná suma PS podľa zmluvy 100.156,- €, poistná hodnota PH v čase
udalosti 115.893,25,- €, podpoistenie PS/PH k = 0,86.“ Vo „Výpočte výšky plnenia“ sa následne uvádza,
že plnenie na základe expertnej správy č. 20150403 v časovej cene je 60.324,49 Eur a podpoistenie
k = 0,86 zo sumy 60.324,49 Eur je 8.445,43 Eur, pričom spolu bolo poistníkovi priznané 51.879,06
Eur, z čoho bola odčítaná spoluúčasť vo výške 33,- Eur. Celkové poistné plnenie bolo vypočítané

v sume 51.846,06 Eur, ktoré jej žalovaná zaplatila dňa 14.09.2015. Dňa 18.12.2015 žalobkyňa ako
poistník vyzvala žalovaného na doplatenie poistného plnenia, na výzvu poisťovateľ nereagoval. Pri
právom posúdení žalobkyňa vychádzala z ustanovení § 806 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
(ďalej „OZ“), Čl. VII Všeobecných poistných podmienok (ďalej „VPP“), Čl. V Zmluvných dojednaní prepoistenierodinnéhodomu,bytuvosobnomvlastníctve,rekreačnéhodomu,rekreačnejchatyalebodomu
vo výstavbe „Bezstarostný domov“, Čl. XI ods. 6 Všeobecných poistných podmienok, Čl. XIV ods. 1
VPP tvrdiac, že poistnou hodnotou nehnuteľnosti je jej nová cena, ktorú by musel poistník vynaložiť

v prípade, ak by došlo k jej zničeniu. Poistnou sumou sa rozumie v poistnej zmluve dohodnutá alebo
právnym predpisom určená čiastka, do výšky ktorej poisťovacia spoločnosť poskytne poistnú náhradu.
Je to maximálna suma v poistnej zmluve, na ktorej vyplatenie sa poisťovňa v prípade poistnej udalosti
zaväzuje. Poistník ako poistnú zmluvu žiadal určiť východiskovú hodnotu nehnuteľnosti, ktorú mala
nehnuteľnosť v čase uzavretia poistnej zmluvy a ktorá mala zodpovedať nákladom na jej znovuzriadenie

v prípade poistnej udalosti, teda ku dňu 02.09.2014. Na základe toho bola poistná suma vypočítaná
poisťovateľom na základe veľkosti zastavanej plochy vo výške 100.156 Eur, všeobecne sa za správne
stanovenú poistnú sumu považuje taká suma, za ktorú si klient v prípade úplného zničenia nehnuteľnosti
bude môcť postaviť na kľúč porovnateľnú nehnuteľnosť, teda taká poistná suma, ktorá sa rovná poistnej
hodnote. Žalobkyňa tvrdila, že napriek tomu, že v tomto prípade bola poistná suma nižšia ako poistná
hodnota veci, domnieva sa, že v prípade úplného zničenia nehnuteľnosti v dôsledku požiaru by mal

poistníkdostaťpoistnéplnenievovýškepoistnejzmluvyzníženejlenosumuspoluúčasti.Akkvyplateniu
celej poistnej sumy nedôjde, v prípade úplného zničenia nehnuteľnosti, potom je otázne, v prípade
akej poistnej udalosti alebo akého poškodenia v prípade zničenia nehnuteľnosti by mal poistník nárok na
vyplatenie celej poistnej zmluvy. Žalobkyňa v žalobe tvrdila, že keďže k uzavretiu poistnej zmluvy došlo
dňa 02.09.2014 a k poistnej udalosti už dňa 12.03.2015, nie je možné hovoriť o takom znehodnotení

alebo poklese ceny nehnuteľnosti na základe ktorého by bolo možné krátiť poistnú sumu až vo výške
48.246,94 Eur. výpočet výšky plnenia poisťovateľom, okrem samotného výpočtu, neobsahuje žiadne
odôvodnenie, prípadne dôkazy, ktoré by preukazovali dôvodnosť krátenia poistnej zmluvy práve v
uvedenej výške. Vo VPP pre poistenie majetku občanov a Zmluvných dojednaniach pre poistenie
rodinného domu, bytu v osobnom vlastníctve, rekreačného domu, rekreačnej chaty alebo domu vo

výstavbe „BEZSTAROSTNÝ DOMOV“ v článku V a) sa hovorí v súvislosti s poskytnutím poistného
plnenia o časovej cene budovy alebo stavby, ak od kolaudácie uplynulo viac ako 50 rokov. Ani v Poistnej
zmluve ani vo VPP nie je bližšie definované, čo možno považovať za „časovú cenu nehnuteľnosti“.
Článok XI ods. 6 VPP hovorí o tom, že ak bola poistená vec zničená, poistenému vzniká právo, aby mu
KOOPERATIVA vyplatila časovú hodnotu veci v čase bezprostredne pred vznikom udalosti. Žalobkyňa

sa domnievala, že hodnota ničenej veci bezprostredne pred vznikom poistnej udalosti sa rovnala,
prípadne bola vyššia ako poistná suma, ktorá bola stanovená vo výške 100.156 Eur z dôvodu, že od
podpisu poistnej zmluvy po vznik poistnej udalosti uplynul len krátky časový úsek. Preto podľa nej
poisťovateľ nemohol z tohto dôvodu svojvoľne, len na základe voľnej úvahy, bez presného výpočtu alebo
dôkazov krátiť poistné plnenie vo výške až 48.276,94 Eur.

Žalobkyňa tvrdila, že poistná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 a nasl. OZ, preto výklad
pojmov uvedených v nej a VPP nesmie byť na ťarchu poistníka.

2.Žalovaná vo vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 28.10.2016 žiadala žalobu zamietnuť z
dôvodov, že uznávala, že žalobkyňa mala v čase poistnej udalosti uzatvorené so žalovanou poistenie

„Bezstarostný domov“ na základe poistnej zmluvy č. 6 581 483 473 so začiatkom poistenia 02.09.2014,
ktorá bola uzavretá v Lučenci v ten istý deň. Súčasťou poistnej zmluvy boli aj VPP pre poistenie
majetku občanov VPP MO 108-2 a (ďalej „VPP“) a Zmluvné dojednania pre poistenie rodinného
domu, bytu v osobnom vlastníctve, rekreačného domu, rekreačnej chaty alebo domu vo výstavbe
„Bezstarostný domov“ ZD-RD/BDOMOV-2 (ďalej „ZD“). Predmetom poistenia poistnej zmluvy bola

nehnuteľnosť žalobkyne, celková poistná suma bola stanovená na základe zastavanej plochy na sumu
100.156 Eur (zastavaná plocha spolu 200 m2 x poistná suma za 1 m2 zastavanej plochy 500,70). Vek
nehnuteľnosti bol označený nad 50 rokov (začiatok užívania nehnuteľnosti rok 1950). Žalobkyňa v
poistnej zmluve resp. v návrhu poistnej zmluvy okrem iného uviedla, že poistné zmluvy zodpovedajú
hodnote poisťovaných vecí a že všetky uvedené údaje zodpovedajú skutočnosti, zároveň prehlásila, že

všetky odpovede na písomné otázky žalovanej týkajúce sa poistenia sú pravdivé a úplné, čo potvrdila
podpisom poistnej zmluvy. Žalovaná potvrdila, že keď došlo dňa 13.03.2015 k poistnej udalosti - požiar
nehnuteľnosti žalobkyne, ktorý mal za následok jej úplné zničenie, tak poistná udalosť bola poistiteľom
zaregistrovaná pod č. 9561080144 a žalovanej nahlásená dňa 13.03.2015 listom označeným ako
„Oznámenie o poistnom plnení“. Dňa 18.09.2015 žalovaná oznámila žalobkyni, že dňa 11.09.2015

ukončila šetrenie poistnej udalosti a v prílohe daného listu predložila výpočet výšky plnenia. Ďalej
žalovaná žalobkyni oznámila, že na základe Expertnej správy vo veci škody požiarom zničeného
rodinnéhodomu č.20150403(ďalejlen„expertnáspráva“)bolapoistnáhodnotanehnuteľnostivyčíslená
na sumu 115.893,25 Eur, pričom poistná suma v poistnej zmluve bola uvedená vo výške 100.156 Eur,teda v danom prípade sa jedná o tzv. podpoistenie nehnuteľnosti (poistná suma / poistná hodnota =
0,86 koeficient podpoistenia). Žalovaná poukázala na Článok XIV ods. 1 VPP podľa ktorého „ak je v
dobe poistnej udalosti poistná suma poistenej veci nižšia ako je poistná hodnota, upraví žalovaná výšku

poistného plnenia, na ktoré vznikol nárok podľa všetkých podmienok poistnej zmluvy pred odpočítaním
spoluúčasti, pomerom poistnej zmluvy k poistnej hodnote.“ P poistné plnenie tak na základe expertíznej
správy predstavovalo sumu 60.324,49 Eur poníženú o sumu 8.445,43 Eur na základe podpoistenia
uplatneného v súlade s Čl. XIV VPP, nakoľko poistná hodnota nehnuteľnosti bola na základe expertnej
správy vyčíslená na hodnotu 115.893,25 Eur, pričom poistná suma v poistnej zmluve bola vo výške

100.156 Eur. Pokiaľ sa týka sumy 60.324,49 Eur (poistné plnenie na základe expertnej správy v
časovej hodnote) žalovaná uviedla, že stanovenie všeobecnej časovej hodnoty bolo použité v súlade s
ustanovením Čl. XI ods. 6 VPP. V prípade tejto poistnej udalosti poskytla žalovaná poistné plnenie do
výšky časovej ceny nehnuteľnosti z dôvodu, že od kolaudácie nehnuteľnosti uplynulo viac ako 50 rokov,
čo je v súlade s vyššie uvedeným zmluvným dojednaním k poistnej zmluve. V návrhu poistnej zmluvy
je uvedené, že vek poistenej stavby/nehnuteľnosti žalobkyne je viac ako 50 rokov. Žalovaná tvrdila,

že žalobkyňa správne identifikovala právne posúdenie nároku a uviedla odkazy na jednotlivé články a
odseky poistnej zmluvy, VPP a ZZ, ale vyvodila z nich nesprávne právne závery.

3. Vo vyjadrení žalobkyne zo dňa 28.11.2016 tvrdila, že expertná správa bola vyhotovená tendenčne,
neobjektívne, že jednotlivé položky boli vypočítané nesprávne s cieľom určiť čo najnižšiu časovú cenu

nehnuteľnosti a čo najvyššiu hodnotu zvyšku budovy po požiari. Poukázala na to, že spoločnosť PROLA
s.r.o. nie je znaleckou organizáciou zapísanou v zozname znalcov, nemožno preto posúdiť jej objektivitu
či správnosť záverov uvedených v expertnej správe. Tvrdila, že vo veci nebol vyhotovený znalecký
posudok, ale len „expertná správa“ ktorú nemožno stotožniť so znaleckým posudkom. V dokumente
absentuje podpis znalca ako aj akýkoľvek iný podpis osoby, ktorá by mala byť za neho zodpovedná.

Nejedná sa preto o znalecký posudok, ani o iný listinný dôkaz, ale ide o dôkaz, ktorý nemá žiadnu
výpovednú hodnotu a súd by pri rozhodnutí naň nemal prihliadať. „Časová hodnota“ alebo „časová cena“
je definovaná ako nová cena z veci znížená o sumu zodpovedajúcu stupňu opotrebenia alebo iného
zhodnotenia tzv. cena, ktorú mala vec bezprostredne pred poistnou udalosťou. Žalobkyňa tvrdila, že
časová cena nehnuteľnosti bezprostredne pred poistnou udalosťou bola vyššia alebo totožná s poistnou

sumou 100.156 Eur, nakoľko od času poistenia nedošlo k výraznému opotrebeniu nehnuteľnosti,
pričom hodnota nehnuteľnosti mala práve naopak, stúpajúci charakter. Stanovenie časovej hodnoty
nehnuteľnosti preto považoval za nesprávne a výrazne podhodnotené. Podľa nej je absurdné, aby
stavba, ktorá bola po požiari úplne zdevastovaná, nevhodná na užívanie s nemožnosťou opravy mala
všeobecnú hodnotu podľa expertnej správy viac ako 28.000 Eur. Zo záveru posudku uvedeného na

strane 37 expertnej správy zo dňa 23.04.2015 vyplýva, že murované steny celkové v celom dome sú
po požiari zo statického hľadiska nevyhovujúce, pričom ich sanácia nie je možná. To potvrdzuje jej
závery o tom, že hodnota stavby je nulová, pričom je potrebné vynaložiť značné náklady k odstráneniu
poškodených múrov, aby mohla byť postavená nová stavba na užívanie. Hodnotu stavby po požiari preto
možno označiť za mínusovú a ako taká mala byť uvedená aj v znaleckom posudku. Navrhla, aby súd

nariadil znalecké dokazovanie za účelom objektívneho stanovenia časovej ceny budovy v zmysle Čl.
V a) ZP.

4. Vo vyjadrení žalovanej zo dňa 22.12.2016 žalovaná zotrvala na svojich argumentoch tvrdiac, že
spoločnosť PROLA, s.r.o. síce nie je znaleckou organizáciou zapísanou v zozname znalcov, ale táto

skutočnosť nemá žiadny vplyv na objektivitu a odbornosť danej spoločnosti, navyše obaja konatelia
spoločnosti a to Ing. Ján Pažítka a Ing. Jozef Kocún, ktorých podpisy ako štatutárnych orgánov
spoločnosti PROLA s.r.o. sú uvedené pod expertnou správou, sú zapísaní v zozname znalcov vedených
Ministerstvom spravodlivosti SR, hoci nie v odbore oceňovania nehnuteľností, ktorí by určite neohrozili
svoje postavenie znalca vypracovaním neobjektívnej a tendenčnej expertnej správy spoločnosťou, v

ktorej figurujú obaja ako jej štatutárne orgány. Žalovaná tvrdila, že žalobkyňa v spore nepreukázala
žiadne odborné vyjadrenie alebo súkromný znalecký posudok prípadne iný dôkaz na podporu svojich
tvrdení len v žalobe a duplike podsúva akési „odborné“ vyjadrenia týkajúce sa spochybnenia správnej
likvidácie poistnej udalosti.

5. Súd vykonal dokazovanie prečítaním žaloby, poistnej zmluvy č. 6 581 483 473, návrhu poistnej zmluvy
zo dňa 02.09.2014, oznámenia o poistnom plnení zo dňa 18.09.2015, predžalobnej výzvy žalobkyne
z 18.12.2015, prečítaním listinných dôkazov v súdnom spise vrátane VPP a ZP, expertnej správy
doručenej žalovanou, výsluchom strán sporu a zistil tento skutkový stav:6. Z listinných dôkazov doručených stranami sporu a ich zhodným tvrdením vyplýva, že dňa 02.09.2014
bolauzavretápoistnázmluvač.6581483473sozačiatkompoistenia02.09.2014auzatvorenépoistenie

(„Bezstarostný domov“) potom, čo 02.09.2014 žalobkyňa spísala návrh poistnej zmluvy. Predmetom
poistnej zmluvy bolo poistenie nehnuteľnosti žalobkyne rodinný dom na adrese L. XXX, XXX XX T..
Celková poistná suma bola stanovená na základe zastavanej plochy na sumu 100.156 Eur (zastavaná
plochy spolu 200 m2 x poistná suma za 1 m2 zastavanej plochy 500,78). V poistnej zmluve bol
určený žalobkyňou ako poistníkom vek nehnuteľnosti nad 50 rokov, celková poistná suma bola 100.156

Eur, poistiteľom bolo vypočítané celkové ročné poistné 77,78 Eur. Súčasťou poistnej zmluvy boli aj
Všeobecné poistné podmienky pre poistenie majetkov občanov VPP MO 108-2 a Zmluvné dojednania
pre poistenie rodinného domu, bytu v osobnom vlastníctve, rekreačného domu, rekreačnej chaty alebo
domu vo výstavbe „Bezstarostný domov“ ZD-RD/B DOMOV-2.

7. Dňa 13.03.2015 došlo k poistnej udalosti - požiar nehnuteľnosti žalobkyne, ktorý mal za následok

jej úplné zničenie. Poistná udalosť č. 9561080144 bola žalobkyňou (poistník) nahlásená poisťovateľovi
dňa 13.03.2015, čo strany sporu nespochybnili, toto zistenie vyplývalo z listinných dôkazov.

8. Listom označeným ako „Oznámenie o poistnom plnení“ zo dňa 18.09.2015 žalovaná (poisťovateľ)
oznámila žalobkyni, že dňa 11.09.2015 ukončila šetrenie poistnej udalosti a v prílohe daného listu

predložila výpočet výšky plnenia. Súčasne žalovaná oznámila žalobkyni, že na základe expertnej správy
vo veci škody požiarom zničeného rodinného domu č. 20150403 bola poistná hodnota nehnuteľnosti
vyčíslená na sumu 115.893,25 Eur, pričom poistná suma v poistnej zmluve je uvedená vo výške 100.156
Eur, teda v danom prípade sa jedná o tzv. podpoistenie nehnuteľnosti (poistná suma/poistná hodnota =
0,86 koeficient podpoistenia). Žalovaná súčasne vo „Výpočte výšky plnenia“ uviedla, že poistné plnenie

tak na základe expertíznej správy predstavovalo sumu 60.324,49 Eur poníženú o sumu 8.445,43 Eur na
základe podpoistenia uplatneného v súlade s Čl. XIV ods. 1 VPP, nakoľko poistná hodnota nehnuteľnosti
bola na základe expertnej správy vyčíslená na hodnotu 115.893,25 Eur, pričom poistná suma v poistnej
zmluve je vo výške 100.156 Eur. Pokiaľ sa týka sumy 60.324,49 Eur (poistné plnenie na základe
expertnej správy v časovej hodnote) žalovaná uviedla, že stanovenie všeobecnej časovej hodnoty bolo

použité v súlade s ustanovením Čl. XI ods. 6 VPP. Keďže v tejto poistnej udalosti poskytla žalovaná
poistné plnenie do výšky časovej ceny nehnuteľnosti z dôvodu, že od kolaudácie nehnuteľnosti uplynulo
viac ako 50 rokov, čo je v súlade s vyššie uvedeným zmluvným dojednaním v poistnej zmluve, lebo
v návrhu poistnej zmluvy sama žalobkyňa ako poisťovateľ uviedla vek poistenej stavby/nehnuteľnosti
žalobkyne viac ako 50 rokov. Žalovaná tak dňa 14.09.2015 poukázala žalobkyni poistné plnenie v sume

51.846,06 Eur (časová cena 60.324,49 Eur a podpoistenie k=0,86 zo sumy zo sumy 60.324,49 Eur
= - 8.445,43 Eur, spolu priznané poistné plnenie 51.879,06 Eur a z neho odpočítaná spoluúčasť
vo výške 33 Eur). Spor medzi stranami vznikol z dôvodu, že žalobkyňa (poistník) trvala na doplatení
poistného plnenia z poistnej zmluvy) v sume 48.276,94 Eur, čiže do výšky poistnej sumy 100.156 Eur
stanovenej v poistnej zmluve.

9. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok, ďalej
„C.s.p.“), ktorým bol v zmysle zrušovacieho ustanovenia § 473 zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok v znení neskorších predpisov a zmien. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods.
1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia

jeho účinnosti.
Podľa § 470 ods. 2 prvá veta C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

10. Podľa § 12 C.s.p. na konanie prvej inštancie je príslušný okresný súd, ak tento zákon neustanovuje

inak.Všeobecnámiestnapríslušnosťsúduvyplývaz§13C.s.p.podľaktoréhonakonanieprvejinštancie
je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak.
Popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj súd, v ktorého obvode d) má
adresu trvalého pobytu žalobca, ktorý je spotrebiteľom, ak ide o spotrebiteľský spor (ustanovenie § 19
C.s.p. o osobitnej miestnej príslušnosti).

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že miestne príslušným súdom na prejednanie sporu je
Okresný súd Lučenec podľa § 19 písm. d) C.s.p.11. Podľa § 788 ods. 1, 2 a 3 OZ v znení účinnom ku dňu 02.09.2014 poistnou zmluvou sa poistiteľ
zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie
označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť

poistné.
Poistná zmluva obsahuje najmä
a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy,
b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné,
c) poistnú dobu,

d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na
výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom,
e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu,
f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení
poistenia.
Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré

sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s
poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

12. Podľa § 790 písm. a) OZ poistiť možno najmä a) majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia,
straty, odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku).

13. Podľa § 792 ods. 1 OZ na uzavretie poistnej zmluvy je potrebné, aby bol návrh prijatý v lehote, ktorú
určil navrhovateľ, a ak ju neurčil, do jedného mesiaca odo dňa, keď druhý účastník návrh dostal. Poistná
zmluva je uzavretá okamihom, keď navrhovateľ dostane oznámenie o prijatí svojho návrhu.

14. Podľa § 793 ods. 1 OZ kto s poistiteľom uzaviera poistnú zmluvu, je povinný odpovedať pravdivo
a úplne na všetky písomné otázky poistiteľa týkajúce sa dojednávaného poistenia. To platí tiež, ak ide
o zmenu poistenia.

15. Podľa § 798 OZ poistiteľ je oprávnený plnenie z poistnej zmluvy primerane znížiť, ak na základe

vedome nepravdivej alebo neúplnej odpovede ( § 793) bolo určené nižšie poistné.

16. Podľa § 806 OZ z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške
určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.

17. Podľa § 795 ods. 1 OZ ovinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na poistné vznikne prvým dňom po
uzavretí poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už uzavretím poistnej zmluvy
alebo neskôr.

18. Podľa § 797 ods. 2 a 3 OZ právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený

vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).
Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu
povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť
do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť
poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

19. Podľa § 52 od. 1 a 2 OZ v znení účinnom k 02.09.2014 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá

je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

20. Podľa § 53 ods. 1 a 5 OZ v znení účinnom k 02.09.2014 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.21. Podľa § 187 ods. 1 a 2 C.s.p. za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu
veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.

Dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké
dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

22. Podľa § 290 C.s.p. spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

23. Podľa § 295 C.s.p. súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

24. Podľa § 296 C.s.p. spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenia o

sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú.

25. Podľa Čl. VII ods. 1, 2 a 3 a 5 VPP poistnou hodnotou veci je jej hodnota v čase dojednania poistenia.
Poistná hodnota veci je hodnota rozhodujúca pre stanovenie poistnej sumy.
Poistná hodnota môže byť stanovená ako: a) nová hodnota, za ktorú je možné rovnakú alebo

porovnateľnú vec, slúžiacu na rovnaký účel, rovnakého alebo porovnateľného charakteru, typu, značky,
parametrov atď. znovunadobudnúť v danom čase a na danom mieste (poistenie na novú hodnotu),
b) časová hodnota, ktorou je nová hodnota veci znížená o sumu, zodpovedajúcu stupňu opotrebenia
alebo iného znehodnotenia (poistenie na časovú hodnotu), c) iná hodnota dohodnutá v poistnej zmluve
(poistenie na inú hodnotu).

Podľa ods. 3 poistná suma uvedená v poistnej sume je hornou hranicou poistného plnenia za jednu
poistnú udalosť.
Podľa ods. 5 za stanovenie poistnej sumy je zodpovedný poistník, resp. poistený.
26. Podľa Čl. VIII ods. 1, 2 VPP poistné je zmluvná cena za poskytovanú poistnú ochranu a jeho výška
musí byť uvedená v poistnej zmluve. Poistné sa určí podľa rozsahu a obsahu poistenia a hodnotenia

rizika, a to na základe poistnej hodnoty veci alebo poistnej sumy.
27. Podľa Čl. XI ods. 6 písm. a) VPP poistné plnenie pri poistení na časovú hodnotu: a) ak bola poistená
vec zničená, odcudzená alebo stratená, vzniká poistenému právo, aby mu KOOPERATIVA vyplatila
časovú hodnotu veci v čase bezprostredne pred vznikom poistnej udalosti - t.j. sumu zodpovedajúcu
primeraným nákladom v čase vzniku poistnej udalosti potrebným na znovunadobudnutie veci rovnakého

alebo porovnateľného typu, druhu, kvality a parametrov, alebo nákladom, ktoré je potrebné vynaložiť
na výrobu veci rovnakého alebo porovnateľného typu, druhu, kvality a parametrov (pričom platí nižšia
zo súm) zníženú o sumu zodpovedajúcu stupňu opotrebenia alebo iného znehodnotenia z doby pred
poistnou udalosťou. Od takto vypočítaného plnenia sa odpočíta cena prípadných použiteľných zvyškov.
28. Podľa Čl. XIV ods. 1 VPP ak je v dobe poistnej udalosti poistná suma poistenej veci vyššia, ako je

poistná hodnota, upraví KOOPERATIVA výšku poistného plnenia, na ktoré vznikol nárok podľa všetkých
podmienok poistnej zmluvy pred odpočítaním spoluúčasti, pomerom poistnej sumy k poistnej hodnote.
29. Podľa Čl. V písm. a) ZD-RD/B DOMOV-2 pri poškodení, zničení alebo krádeži (ak je táto dojednaná)
poistených vecí poskytuje KOOPERATIVA poistné plnenie v zmysle VPP MO 108-2 a nasledovných
dojednaní:a)vprípadevznikupoistnejudalostinahlavnejbudovealebogarážiposkytneKOOPERATIVA

poistné plnenie zodpovedajúce primeraným nákladom na opravu alebo znovuzriadenie poškodenej,
zničenej alebo ukradnutej veci v čase vzniku poistnej udalosti do výšky:
- novej ceny budovy alebo stavby, ak od kolaudácie uplynulo viac ako 50 rokov a opotrebenie budovy
je vyššie ako 50 % s odpočítaním hodnoty prípadných zvyškov,
- časovej ceny budovy alebo stavby, ak od kolaudácie uplynulo viac ako 50 rokov alebo opotrebenie je

vyššie ako 50 %, s odpočítaním hodnoty prípadných zvyškov,
- časovej ceny príslušenstva budov a stavieb s odpočítaním 5 % ročného opotrebenia s odpočítaním
hodnota prípadných zvyškov.
30. Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Podľa § 443 OZ pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

31. Zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na všetko, čo počas
konania vyšlo najavo, súd zistil tento skutkový stav (§ 191 ods. 1 C.s.p.):32. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že uzavreli platnú poistnú zmluvu, že došlo k poistnej udalosti,
že žalobkyni vzniklo právo na poistné plnenie, ktoré poistné plnenie jej žalovaná poskytla. Žalobkyňa s
výškou poistného plnenia nesúhlasila lebo tvrdila, že má nárok na doplatenie poistného plnenia v sume

48.276,94 Eur a to po výšku poistnej sumy ňou určenej v poistnej zmluve 100.156 Eur.

33. Žalovaná naopak tvrdila, že žalobkyni vyplatila poistné plnenie v súlade s poistnou zmluvou, VPP
a ZD a v spore predložila expertnú správu č. 20150403 vypracovanú spoločnosťou PROLA, s.r.o. -
Nezávislý odhadca škôd a majetku. Expertná správa bola vyžiadaná na základe objednávky poistiteľa zo

dňa 13.03.2015 s cieľom stanoviť výšku škody vykonaním obhliadky, ktorej sa dňa 17.03.2015 zúčastnili
žalobkyňa a za spoločnosť PROLA, s.r.o. Ing. Jozef Kocún. Pri stanovení príčiny a rozsahu škody v
expertnej správe spoločnosť vychádzala z vlastnej obhliadky, doloženej fotodokumentácie, doložených
dokladov od poisteného a vlastného šetrenia, keď podľa odborného vyjadrenia HaZZ Lučenec príčina
vzniku požiaru bola nezistená. Expertnou správou bola vyčíslená konečná výška škody 87.811,73 Eur.
Na strane 12/14 expertnej správy sa nachádza posúdenie pri stanovení príčiny, rozsahu a vyčíslenia

výšky škody a konštatovanie okrem iného o tom, že pôvodná projektová dokumentácia stavby sa
nezachovala. Pre účely expertnej správy bolo zhotovené zameranie rodinného domu znalcom. Rodinný
dom bol dňa 13.03.2015 pred požiarom využívaný v zmysle svojho určenia, t.j. ako rodinný dom na
bývanie. Rodinný dom bol zakúpený v roku 2004 a obývaný od roku 2006 do 31.05.2014 - 5 týždňov
do roka, z dôvodu trvalého zamestnania majiteľov domu v zahraničí. Od júna 01.06.2014 bol dom

obývaný denne, nakoľko majitelia domu ukončili trvalý pracovný pomer v Taliansku. Na posúdenie
statiky obvodných múrov a priečok bol prizvaný znalec Ing. Dibdiak, ktorý vypracoval znalecký posudok
05/2015 (viď príloha č. 2), ktorý v závere expertnej správy odpovedal aj na otázky o statickom posúdení
poškodených murovaných stien a priečok a o tom, či je možné ich opraviť. Výškou škody podľa expertnej
správy je hodnota materiálových a pracovných nákladov pri odstraňovaní následkov poškodenia, ktoré

je potrebné vykonať, aby bol rodinný dom uvedený do pôvodného stavu, t.j. stavu pred škodovou
udalosťou. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o totálne vyhorenie rodinného domu, výpočet výšky škody
bol riešený ako rozdiel východiskovej hodnoty rodinného domu pred a po požiari vrátane znalečného
za statický posudok a tak isto ako rozdiel technickej hodnoty rodinného domu pred a po požiari,
taktiež vrátane znalečného za statický posudok. Do výšky škody nie je zarátaná demontáž nestabilných

obvodových múrov a priečok, odvoz sute z miesta požiaru a uloženie na skládke. Poistená t.j. žalobkyňa
po realizácii vyššie uvedených prác doloží účtované doklady. Zároveň bola spoločnosťou PROLA, s.r.o.
oboznámená, že tieto práce nebudú likvidované rozpočtom, ale práve doloženými účtovnými dokladmi.
Spôsobvýpočtujeuvedenývexpertnejsprávenač.l.15/48až25/48 anač.l.26/48až27/48jevyčíslená
výška škody 87.811,73 Eur ako rozdiel východiskovej hodnoty rodinného domu pred a po požiari vrátane

znalečného, ide o hodnotu v nových cenách. Výška škody v časových hodnotách predstavuje rozdiel
technickej hodnoty rodinného domu pred a po požiari vrátane znalečného a bola vyčíslená sumou
60.324,49 Eur. Výšku škody vypočítali ako rozdiel hodnôt pred a po požiari v nových a časových cenách.
Na základe uvedeného šetrenia spoločnosti PROLA, s.r.o. bola stanovená výška škody: VŠ=87.811,73
Eur vrátane DPH, VŠČH=60.324,49 Eur. vrátane DPH. Expertnú správu so znaleckým posudkom Ing.

Dibdiaka -statika žalovaná použila pri likvidácii poistnej udalosti a na jej základe vyplatila žalobkyni
poistné plnenie v sume 51.846,06 Eur.

34. Podľa § 806 OZ z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške
určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.

Všeobecné právne vymedzenie poistenia majetku je obsiahnuté v § 790 OZ, podľa ktorého možno
poistiť „majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty, odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom
vzniknú“. Obsah poistenia vymedzený v § 806 znamená právo poisteného na poskytnuté poistné plnenie
vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie
vzťahuje. Z uvedených ustanovení možno vyvodiť zovšeobecňujúci záver, že pod poistením majetku

Občiansky zákonník rozumie poistenie, pri ktorom je predmetom poistenia vec a poistná ochrana sa
týka tejto veci.
Poistnásumapredstavujemaximálnuvýškupoistnéhoplnenia,ktorúpoisťovňavyplatívprípadepoistnej
udalosti. Dohodnutá poistná suma len maximalizuje výšku plnenia poisťovne, sama však nerozhoduje o
určení výšky plnenia, pretože výška plnenia sa určuje podľa kritérií obsiahnutých v poistnej zmluve, resp.

v poistných podmienkach. Tým sa charakter poistnej sumy v poistení majetku odlišuje od charakteru
poistnej sumy v poistení osôb, kde je spravidla výška poistnej sumy totožná s výškou poistného plnenia.
Ak teda výška nákladov na opravu alebo znovuobstaranie predmetu poistenia prevyšuje poistnú sumu,
poisťovňa poskytne poistné plnenie najviac do výšky poistnej sumy.35. Práve v tomto spore došlo k tomu, že pri uzavretí poistnej zmluvy dňa 02.09.2014 došlo k
podpoisteniu, ktoré sa prejavilo po vzniku poistnej udalosti dňa 13.03.2015. Pojmy „podpoistenie“
a „nadpoistenie“ vyjadrujú vzťah poistnej sumy a poistnej hodnoty. Na vysvetlenie podpoistenia a

nadpoistenia je potrebné oboznámiť sa s pojmom „poistná hodnota“. Poistná hodnota vyjadruje hodnotu
predmetu poistenia v reálnom čase. Nemusí však vždy ísť o trhovú (všeobecnú) hodnotu nehnuteľnosti.
Napríklad v poistení stavieb býva poistnou hodnotou tzv. východisková hodnota nehnuteľnosti, t.j. suma,
za ktorú by sa dala nehnuteľnosť vybudovať (nie kúpiť alebo predať). Poistná hodnota je peňažným
vyjadrením poistného záujmu, teda vyjadrením toho, čo by musel poistený vynaložiť v prípade totálnej

škody. Účelom poistenia majetku je zabezpečiť poistenému finančné krytie v prípade vzniku poistnej
udalosti na poistenej veci. V súlade s účelom poistenia by teda poistná suma, ktorá vyjadruje maximálnu
možnú výšku poistného plnenia, mala zodpovedať poistnej hodnote poistenej veci, teda hodnote
poistného záujmu. Ak poisťovňa príjme do poistenia určitú vec, z hľadiska rozsahu berie na seba riziko
akýchkoľvek škôd spôsobených poistením krytov udalosťou, teda od škôd malého rozsahu až po úplné
zničenie veci. Dohodnutá výška poistného by preto mala zohľadňovať rozsah rizika, ktoré na seba

poisťovňa poistnou zmluvou preberá. Keďže v poistení majetku bývajú sadzby poistného naviazané na
poistnú sumu a konkrétna výška poistného závisí od výšky poistnej sumy uvedenej v poistnej zmluve,
je vzťah poistnej sumy a hodnoty veľmi dôležitý.
36. Pri likvidácii poistnej udalosti žalovaná vychádzala z výšky škody stanovenej expertnou správou
č. 20150403. Ňou bola stanovená časová cena nehnuteľnosti v sume 60.324,49 Eur. Žalobkyňa v

spore spochybnila tento dôkaz v tom, že spoločnosť PROLA s.r.o. nie je znaleckou organizáciou
zapísanou v zozname znalcov, že expertná správa nie je znaleckým posudkom, ide o dôkaz bez
výpovednej hodnoty a súd by naň nemal prihliadať. Časová cena ňou určená je neobjektívna preto,
lebo žalobkyňa tvrdila, že „časová cena nehnuteľnosti bezprostredne pred poistnou udalosťou bola
vyššia alebo totožná s poistnou sumou 100.156 Eur nakoľko od času poistenia nedošlo k výraznému

opotrebeniu nehnuteľnosti, pričom hodnota nehnuteľnosti mala práve naopak stúpajúci charakter.“ Za
absurdné považovala určenie všeobecnej ceny úplne zdevastovanej nehnuteľnosti v sume 28.000 Eur
podľa expertnej správy.
37. Súd konštatujte, že spor je o výške poistného plnenia z platne uzavretej poistnej zmluvy na
ktoré vznikol žalobkyni nárok, ale pri uzavretí poistnej zmluvy došlo k podpoisteniu nehnuteľnosti.

Zo súdom vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaná zaplatila žalobkyni poistné plnenie pri
ktorom vychádzala z výšky škody zistenej expertnou správou a v súlade s VPP a ZP, berúc do úvahy
podpoistenie. Tak, ako vyplýva z VPP „Poistná suma uvedená v poistnej zmluve je hornou hranicou
poistného plnenia za jednu poistnú udalosť“ (Čl. VII ods. 3). V prípade podpoistenia sa však výška
poistného plnenia musí prejaviť v tom, že stanovenie poistného v poistnej zmluve bolo nižšie, z

poistno-matematickéhohľadiskanezodpovedávýškedohodnutéhopoistnéhorozsahuprevzatejpoistnej
ochrany a túto nerovnosť inštitút podpoistenia napráva tým spôsobom, že výšku poistného plnenia dáva
do pomeru s aktuálnom výškou poistného, ktoré žalobkyňa platila. Laicky povedané, poistné plnenie
nemôže byť vyplatené vyššie, než je výška poistnej hodnoty.
Tomuto záveru zodpovedá aj postup žalovanej pri výplate poistného plnenia. Vychádzala z expertnej

správy č. 20150403 v ktorej bola určená žalobkyňou časová hodnota nehnuteľnosti (na základe
zastavanej plochy nehnuteľnosti) podľa Čl. VII ods. 1, 2 písm. b) VPP), ktorou bola hodnota veci znížená
o sumu zodpovedajúcu stupňu opotrebenia alebo iného znehodnotenia (poistenie na časovú hodnotu
„A1.základné poistenie - budova hlavná s kolaudáciou v roku ..., resp. v čase dojednania poistenia: x
vek nad 50 rokov“) v poistnej zmluve. Žalovanou zistené podpoistenie sa prejavilo pri výpočte poistného

plnenia, ktoré bolo vyplatené podľa Čl. XIV ods. 1 VPP.
38. Expertnú správu súd považoval za listinný dôkaz (§ 204 C.s.p.) vypracovaný na žiadosť
žalovanej s cieľom stanovenia príčiny a rozsahu škody z poistnej udalosti dňa 13.03.2015, keďže
žalobkyňa si uplatnila nárok na poistné plnenie. Skutočnosť, že nešlo o znalecký posudok, ale
listinu vypracovanú spoločnosťou nezapísanou v zozname znalcov podľa názoru súdu nespôsobilo

oslabenie dôkaznej sily tohto listinného dôkazu. Pri jej vypracovaní spoločnosť vychádzala z dôkazov
od žalobkyne, tá sa zúčastnila aj obhliadky nehnuteľnosti. Závery expertnej správy súd považoval za
dostatočné, nepochybne preukazujúce výšku škody v dôsledku poistnej udalosti. Žalobkyňa navrhla
vykonať znalecké dokazovanie na preukázanie svojho tvrdenia „o vyššej časovej cene nehnuteľnosti
bezprostredne pred poistnou udalosťou“. Súd neopomenul, že spor vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy

v ktorom súd vykonáva dôkazy podľa § 295 C.s.p. Napriek tomu dospel k záveru, že vykonaním
znaleckého dokazovania by nebolo možné zvrátiť záver o správnosti poskytnutého poistného plnenia
žalovanou, keďže došlo k podpoisteniu pri uzavretí poistnej zmluvy, stanoveniu poistnej sumy v nej
za ktorú je zodpovedná žalobkyňa (Čl. VII ods. 5 VPP) a žalovaná už žalobkyni zaplatila poistnéplnenie na ktoré jej z poistnej zmluvy vznikol nárok. Pre úplnosť súd pripomína, že v expertnej správe
číslo 20150403 na strane 15/48 do výšky škody „nie je zarátané demontáž nestabilných obvodových
múrov a priečok, odvoz sute z miesta požiaru a uloženie na skládke. Poistená po realizácii vyššie

uvedenýchprácdoložíúčtovnédoklady.ZároveňbolaspoločnosťouPROLAoboznámená,žetietopráce
nebudú likvidované rozpočtom, ale práve doloženými účtovnými dokladmi“. Z týchto dôvodov súd žalobu
žalobkyne zamietol.
39. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
V spore bola úspešná žalovaná, súd jej priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

40. Podľa § 262 ods. 1, 2 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia

písomného vyhotovenia rozsudku na Okresný súd Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania

uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie,

nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.
Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným
skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré
subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak odrozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý
spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá

ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej
splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.

Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať.
Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať
späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.
Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť
napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od
právoplatnostinapadnutéhorozhodnutia,plynúvtakomprípadeodprávoplatnostiuzneseniaozastavení

odvolacieho konania.
Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo
späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.
Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa
ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.