Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 14, 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9Csp/22/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118201730
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8118201730.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: PROFI

CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25 , 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne
zastúpeného Advokátska kancelária, JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04
Bratislava, proti žalovanému: Y. G., X.. XX.XX.XXXX, L. Ž. XXX, XXX XX Ž. o zaplatenie 1 585,27 €
s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 954,13 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,55
% ročne z tejto sumy od 13.09.2015 s tým, že ak celková suma úroku z omeškania dosiahne sumu
1 500 €, tak od nasledujúceho dňa je výška úroku z omeškania 5,05 % ročne, a to do 3 dní odo dňa

právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 20,40 %, a to do 3 dní odo
dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške týchto trov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov rozsudkom č.k. 9Csp/22/2018 - 41 zo dňa 07.05.2018 takto rozhodol:

Žalobu zamieta.

Žalobca nemá nárok na náhradu trov konania a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
1.1. Odôvodnenie:
1. Návrhom došlým súdu dňa 19.02.2018 sa žalobca na žalovanom domáhal zaplatenia sumy
1585,27 € ako nedoplatku z úverového vzťahu vzniknutého na základe Zmluvy o revolvingovom úvere
č. 8500102482 zo dňa 06.02.2015.

2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
3. Súd rozhodol na základe listín tvoriacich súdny spis s zistil nasledujúce:
3.1.Dňa06.02.2015malabyťmedzižalobcomakoveriteľomažalovanýmakodlžníkomuzavretázmluva
o revolvingovom úvere s nasledujúcimi parametrami:
O poskytnutá čiastka úveru - 1500 €,
O počet splátok - 42,
O mesačná splátka - 47,17 €,

O ročná úroková sadzba - 17,68 €,
O poplatok za poskytnutie úveru - 150 €.
3.2. Podľa Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ktoré má byť súčasťou zmluvy, bol dátum
prvej splátky - 10.03.2015 a dátum poslednej splátky - 10.08.2018.3.3. Žalobca v návrhu uviedol, že úver bol zaplatený vo výške 395,87 €.
4. Súd preskúmal zmluvu o úvere uzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným a zistil, že údaje o
požadovanom revolvingovom úvere, teda oferta dlžníka sa nachádza v bode 5. tejto zmluvy. Okrem

iného dlžník požadoval, aby mu bol poskytnutý úver, ktorého RPMN bude predstavovať výšku 25,73%
ročne. V bode 6. zmluvy sa nachádzajú údaje o schválenom revolvingovom úvere, ktoré sú zhodné s
ofertou dlžníka okrem údaja o RPMN. V zmluve bola dohodnutá RPMN vo výške 25,57% ročne.
5. Pri svojom rozhodovaní vychádzal súd z nasledujúcich právnych úvah:
§ 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka - Prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej

alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy, ak je dostatočne určitý a vyplýva z
neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.
§ 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka - Včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený,
alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.
§ 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka - Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia
alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď,

ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu
navrhovanej zmluvy.
5.1. V zmysle vyššie citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka ako aj zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch je uvedenie RPMN podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
ktorej neuvedenie v zmluve (ak zmluva inak vznikla) je sankcionované tým, že takáto zmluva je bez

poplatkov a bez úrokov. Je teda zrejmé, že v prípade, ak zo strany adresáta návrhu na uzavretie zmluvy
dôjde k zmene výšky RPMN, dochádza tým k zmene podstatných náležitostí Zmluvy a takúto odpoveď
je treba považovať za nový návrh. Následne preto, aby došlo k uzavretiu Zmluvy, je potrebné túto
odpoveď chápať ako návrh zmluvy, ktorý musí byť opätovne prijatý pôvodným navrhovateľom zmluvy,
teda dlžníkom. V uvedenom prípade k tomu nedošlo, preto treba mať za to, že zmluvy o spotrebiteľskom

úvere, ktoré sú predmetom tohto konania, uzavreté neboli. Na vyššie uvedenom závere nič nemení
ani ustanovenie Čl. 2 bodu 2.1 Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere, podľa ktorého:
„... Veriteľ je oprávnený po vyhodnotení údajov o Dlžníkovi výšku úveru jednostranne znížiť a schváliť
iné parametre požadovaného úveru ako Dlžník uviedol v bode 5. Žiadosti o poskytnutie revolvingového
úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere bez toho, aby to znamenalo porušenie povinností zo strany

Veriteľa.“ Predmetné ustanovenie treba v prospech žalovaného spotrebiteľa vykladať spôsobom vyššie
uvedeným (ako novú ofertu) inak by išlo o neplatné ustanovenie z dôvodu rozporu s § 54 ods.1
Občianskeho zákonníka (Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť

svoje zmluvné postavenie.) pre rozpor s § 44 ods.2 Občianskeho zákonníka. Rozpor oferty a jej prijatia
je zvýraznený ešte aj „Oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi“, ktoré oproti návrhu obsahuje
ďalšie údaje ako napr. pomer istiny a úroku v splátke; dátum splatnosti prvej splátky úveru; dátum
splatnosti poslednej splátky úveru a pod.
5.2. Vyššie uvedený záver o neexistencii úverovej zmluvy bol potvrdený rozsudkom KS v PO sp.

zn. 7Co/11/2017 - Žiadosť o poskytnutie úveru obsiahnutá v bode 5 zmluvy o revolvingovom úvere
predstavuje návrh na uzavretie zmluvy podľa § 43a Občianskeho zákonníka. Ak žalovaný zmenil údaj o RPMN fakticky išlo v zmysle ust. § 44 ods.
2 Občianskeho zákonníka o odmietnutie
návrhužalobcu,ktoréjepotrebnépovažovaťzanovýnávrh.Tentonovýnávrhmuselbyťprijatýžalobcom

v účastníkmi dojednanej písomnej forme. Povinnosť uzatvoriť zmluvu v písomnej forme priamo vyplýva z
obsahu zmluvy o revolvingovom úvere. V zmysle bodu 13 zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 11. 09.
2014 na jej uzatvorenie sa vyžadovalo riadne vyplnenie zmluvy a následné podpísanie. K písomnému
prijatiu nového návrhu v zmysle ust. § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka zo strany žalobcu nedošlo, a preto ani zmluva o revolvingovom úvere

platne vzniknúť nemohla.
5.3. Rovnaký záver prijal KS v PO aj vo veci sp. zn. 6Co/320/2015 z 28.03.2017 - Ak žalovaný mal v
úmysle poskytnúť žalobkyni úver na základe podmienok iných ako boli uvedené v žiadosti žalobkyne o
poskytnutie revolvingového úveru, mal uzavrieť zmluvu, obsahom ktorej by boli jeho nové podmienky.
Nemohlo sa to udiať iba formou vyplnenia údajov čl. 6 zmluvy označeného ako „údaje o schválenom

revolvingovom úvere“, resp. formou „oznámenia veriteľa o schválení úveru“. Je zrejmé, že žalobkyňa v
čase podpisu žiadosti o poskytnutie úveru (18.08.2011) nemala vedomosť o výške RPMN, resp. bola
jej známa len „predpokladaná RPMN“ ktorú žalovaný uviedol v čl. 6 zmluvy a v „oznámení veriteľa o
schválení úveru“, keďže k tomuto došlo až dňa 23.08.2011.K odvolacím dôvodom odvolací súd ešte uvádza, že je možné proces uzatvárania zmlúv rozdeliť a
fázu návrhu a fázu jeho akceptácie, ale stále musí ísť o prijatie návrhu bez jeho podstatných zmien.
Ak nie je návrh akceptovaný v celom rozsahu, ide o nový návrh, ktorý musí byť prijatý druhou stranou.

Ani prípadná zmluvná voľnosť a mechanizmus vzniku zmlúv, ktorý by mal byť dohodnutý v rozpore
so zákonom upravujúcim uzatváranie zmlúv, nemôže mať za následok vznik platnej zmluvy. Ak teda
žalovaný v časti zmluvy „údaje o schválenom úvere“ a v „oznámení veriteľa o schválení úveru“ uvádzal
iné údaje ako údaje uvedené v žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru, išlo o nový návrh, ktorý mala
žalobkyňa prijať. Žalovaný teda nebol oprávnený sám jednostranne meniť akýkoľvek podstatný údaj.

Je potrebné súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že v žiadosti žalobkyne bol údaj týkajúci sa RPMN
vo výške 70,01 %, pričom v oznámení veriteľa o schválení úveru RPMN predstavovala výšku 66,59 %.
V tejto súvislosti neobstojí argument žalovaného, že RPMN nemôže byť predmetom dohody a že jej
výpočet je konkrétne určený, jej výška však musí byť riadne určená a predostretá spotrebiteľovi v čase
vzniku dohody. Nemôže byť zmenená jednostranným úkonom zo strany žalovaného.
Správne preto súd prvej inštancie konštatoval, že zmluva platne nevznikla, z tohto dôvodu žalobe v

časti o vydanie bezdôvodného obohatenia vyhovel. Odvolací súd poukazuje na § 451 ods. 1, 2, § 456,
§ 457 Občianskeho
zákonníka s tým, že plnenie bez právneho dôvodu malo za následok vznik bezdôvodného obohatenia,
ktoré je nutné vydať tomu, na úkor koho bolo získané. Keďže žalobkyňa vrátila žalovanému viac
finančných prostriedkov ako jej bolo žalovaným poskytnutých, na vydanie bezdôvodného obohatenia

bolo dôvodné zaviazať žalovaného.
5.4. Vyššie uvedený právny záver sa zdá byť prijatý minimálne väčšinovo, keďže je uvedený aj
rozhodnutí KS v PO sp. zn. 17Co/73/2016, 2Co/51/2017, najnovšie 21Co/109/2017 z 26.04.2018,
v rozhodnutí KS v BB sp. zn. 13Co/1266/2014, 15Co/768/2014, KS v Žiline sp.zn. 5Co/797/2014,
6Co/107/2016 a ďalších.

6. K názoru žalobcu, že súčasťou zmluvy je aj „Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva
o revolvingovom úvere“, súd ešte dodáva, že ide o listinu vydanú žalobcom až po podpise zmluvy
dlžníkom, ktorá len prehlbuje nesúlad medzi návrhom a prijatím zmluvy, tak ako je vyššie uvedené. KS
v Žiline vo veci sp. zn. 6Co/107/2016 k tejto otázke uviedol - Krajský súd vyhodnotil oznámenie veriteľa
zaslané dlžníkovi až následne po uzavretí zmluvy ako jednostranný prejav vôle, ktorý sa mohol stať

súčasťou zmluvy až jeho akceptovaním zo strany odporkyne.
7.Vzťahmedziúčastníkmikonania,taktrebaposudzovaťakovzťahzbezdôvodnéhoobohatenia,pričom
išlo o plnenie bez právneho dôvodu (k vzniku zmluvy a to aj neplatnej pre nedostatok prieniku oferty s
jej prijatím nedošlo).
7.1. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka

(1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 Občianskeho zákonníka - Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor

koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 457 Občianskeho zákonníka - Ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa - Orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku

predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa § 107 ods.1 OZ - Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 107 ods.2 OZ - Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za
tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
8.2. K poskytnutiu úveru (reálne len vo výške 1350 € z dôvodu odčítania poplatku 150 €) došlo zo strany
žalobcu 06.02.2015. Subjektívna premlčacia lehota tak uplynula 06.02.2017 a objektívna premlčacia
lehota uplynula 06.02.2018. Ak teda žaloba bola podaná až dňa 19.02.2018 bola podaná po uplynutí

premlčacej lehoty a preto ju súd zamietol.

2. Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 10Co/68/208 - 56 zo dňa
27.11.2018 rozsudok okresného súdu zrušil. Nosné časti zrušujúceho uznesenia sú nasledujúce:18. Odvolací súd uvádza, že skutkové zistenia súdu prvej inštancie nekorešpondujú s predloženými
dôkazmi pokiaľ sa týka ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN), keď podľa žiadosti o poskytnutie
spotrebiteľskéhoúverurevolvingovéhotypužalobcažiadaloposkytnutieúveruspredpokladanouRPMN

za úver 25,73 %, ročnou úrokovou sadzbou úveru 17,68 % a priemernou RPMN za úver 36,30,
pričom podľa údajov o schválenom spotrebiteľskom úvere revolvingového typu bol žalobcovi poskytnutý
úver s identickou výškou RPMN za úver rovnako s identickou ročnou úrokovou sadzbou úveru ako
aj s priemernou RPMN za úver (body 5, 6 žiadosti), pričom rovnaké parametre spĺňa RPMN aj v
oznámení žalobcu o schválení úveru dlžníkovi - žalovanému, zo dňa 06.02.2015. Aj keď by bolo zmluvné

dojednanie oprávňujúce veriteľa - žalobcu znížiť, resp. zmeniť navrhované podmienky úveru neplatné,
žalobca tak v prejednávanej veci neurobil, preto je konštatácia súdu prvej inštancie, podľa ktorého „je
zrejmé, že v prípade ak zo strany adresáta návrhu na uzavretie zmluvy dôjde k zmene výšky RPMN,
dochádza tým k zmene podstatných náležitosti zmluvy a takúto odpoveď je potrebné považovať za
nový návrh“ bez akejkoľvek relevancie v prejednávanej veci. Je nepochybné, že žalobca ako veriteľ v
oznámení o schválení úveru zohľadnil všetky požadované údaje žalovaným, preto citácia súdom prvej

inštancie záveru rozhodnutia Krajského súdu v Prešove, vo veci sp. zn.: 7Co/11/2017, podľa ktorého
ak žalovaný zmenil údaj o RPMN fakticky išlo v zmysle ust. § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka o
odmietnutie návrhu žalobcu, ktoré je potrebné považovať za nový návrh, je v tejto veci neaplikovateľné,
nakoľko k žiadnej zmene požadovaných údajov žalobcom nedošlo.
20. Rovnako možno prisvedčiť odvolacej námietke žalobcu, že v súvislosti s aplikáciou § 5b Zák. č.

250/2007 došlo k nezákonnosti v postupe súdu, keď napriek tomu, že konanie začalo až po vyhlásení
nálezu PL.ÚS 11/2016 súd prvej inštancie aplikoval citované ustanovenie keď ex offo prihliadol na
premlčanie. Dňa 07.02.2018 Ústavný súd SR vo veci PL.ÚS 11/2016 vyhlásil nález, podľa ktorého ust.
§ 5b Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa nie je v súlade s článkom 46 ods. 1 v spojení
s článkom 1 ods. 1 Ústavy SR. Ustanovenie, ktoré nie je v súlade s Ústavou, stráca účinnosť dňom

uverejnenia nálezu v zbierke SR (čl. 125 ods. 3, ods. 6 Ústavy SR). Nález Ústavného súdu SR treba
vnímať tak, že ním bol vyhlásený od počiatku existujúci nesúlad napadnutého ustanovenia s Ústavou
SR. Nález Ústavného súdu - okrem toho, že je právnym dôvodom neúčinnosti nesúladného ustanovenia
zákona (ex nunc, od publikovania nálezu v Zbierke zákonov SR) - predstavuje tiež interpretáciu
dotknutých ustanovení Ústavy (v tomto prípade čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR) v tom

zmysle, že ich treba vykladať inak než ich vyložil zákonodarca pri prijímaní nesúladného ustanovenia
zákona (v tomto prípade to znamená, že prihliadanie na premlčanie bez námietky strany je v rozpore
s týmito ustanoveniami Ústavy).
21. Odvolací súd tiež dáva do pozornosti aj uznesenie (zjednocujúce stanovisko) Ústavného súdu SR a
z 11. októbra 2006, sp. zn.: PLz. ÚS 1/2006, kde bola riešená otázka okamihu hmotnoprávnych účinkov

Nálezu Ústavného súdu a kde Ústavný súd okrem iného konštatoval, že hmotnoprávne účinky Nálezu
vo vzťahu ku konaniam, ktoré ešte neboli právoplatne skončené nastávajú ex tunc, teda na ustanovenie
zákona, ktoré bolo v nesúlade s Ústavou sa hľadí akoby nebolo nikdy súčasťou právneho poriadku.
Teda postup súdu prvej inštancie, ktorý v prejednávanej veci použil ust. § 5b Zákona č. 250/2007 Z. z.
o ochrane spotrebiteľa nebol správny.

3.Okresnýsúdvecznovuprejednalacelomrozsahuzotrvávanazáverochuvedenýchvprvomrozsudku
s výnimkou možnosti aplikácie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., ktorého aplikácia v pôvodnom rozsudku
však bola tiež správna.
3.1. Okresný súd opätovne skúmal zmluvu o úvere, ktorá mala byť uzavretá a je nepochybné, že údaj

o RPMN v návrhu zmluvy (čl.5 - 25,73%) a v jej prijatí (čl.6 - 25,57%) je rozdielny. Prijatie návrhu vo
forme „Oznámenia veriteľa“ obsahuje ďalšie údaje - dodatky, ktoré v oferte uvedené nie sú a to a) dátum
splatnosti prvej splátky, b) dátum splatnosti splátky v mesačnej perióde splácania, c) dátum splatnosti
ďalších splátok, d) dátum splatnosti poslednej splátky, e) rozpis splátky na istinu a úroky.
3.2. Zmluva je uzavretá v momente zhody (konsenzu) vôle zmluvných strán o obsahu zmluvy

tým, že riadne a včasné prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobudlo účinnosť (§ 43c
ods. 2 OZ ). Prijatím návrhu na
uzavretie zmluvy bez zmien a doplnkov dochádza k zmluvnému konsenzu, ktorý má právotvorné
účinky na vznik zmluvy. Zhoda vôle navrhovateľa a adresáta je predpokladom vzniku každej

zmluvy. Zhoda vôle sa musí vzťahovať na celý obsah zmluvy. Ustanovenie § 44 ods. 2
OZ vychádza zo zásady, že
prijatie návrhu (súhlas) musí byť úplné. Podmienkou vzniku zmluvy preto je, aby návrh na jej uzavretiebol prijatý v celom rozsahu bez akýchkoľvek doplnkov, zmien a výhrad. V prípade, že odpoveď na
návrh obsahuje modifikáciu obsahu, resp. dodatky, výhrady, obmedzenia či iné zmeny, považuje sa za
odmietnutie návrhu ako celku, za zánik pôvodného návrhu a za splnenia podmienok uvedených v §

43a ods. 1 OZ za nový návrh
so zmeneným obsahom. V prípade protinávrhu dochádza k zmene doterajšieho postavenia subjektov,
t. j. navrhovateľa a adresáta (obláta).
3.3. V zmysle vyššie citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka ako aj zákona č. 129/2010 Z.z.

o spotrebiteľských úveroch je uvedenie RPMN a splatnosti splátok podstatnou náležitosťou zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, ktorej neuvedenie v zmluve (ak zmluva inak vznikla) je sankcionované tým, že
takáto zmluva je bez poplatkov a bez úrokov. Je teda zrejmé, že v prípade, ak zo strany adresáta
návrhu na uzavretie zmluvy dôjde k zmene výšky RPMN a k doplneniu ďalších zákonom obligatórne
vyžadovaných zmluvných údajov, dochádza tým k zmene podstatných náležitostí Zmluvy a takúto
odpoveď je treba považovať za nový návrh. Následne preto, aby došlo k uzavretiu Zmluvy, je potrebné

túto odpoveď chápať ako návrh zmluvy, ktorý musí byť opätovne prijatý pôvodným navrhovateľom
zmluvy, teda dlžníkom. V uvedenom prípade k tomu nedošlo, preto treba mať za to, že zmluva o
spotrebiteľskom úvere, ktorá je predmetom tohto konania, uzavretá nebola. Podľa rozsudku KS v BB
sp. zn. 17Co/373/2017 vo veci Profi Credit a obdobnej zmluvy ako je v prejednávanej veci - Občiansky
zákonník nemá ustanovenie, že na uzavretie zmluvy stačí dohoda strán o jej podstatných náležitostiach,

preto na uzavretie zmluvy sú nevyhnutné dva adresované jednostranné právne úkony, ktoré sú úplne
obsahovo zhodné.
3.4. Súd nesúhlasí s názorom žalobcu, že RPMN je výsledkom výpočtu a nie zmluvného dojednania,
preto nemá vplyv na vznik zmluvy. Vyššie citované ustanovenia OZ nerozlišujú charakter a závažnosť
rozdielnych údajov v návrhu a jeho prijatí ale vyžadujú jednoznačný konsenzus. Preto posudzovanie

charakteru rozdielneho údaja považuje súd za zbytočnú. Naviac, ak RPMN predstavuje celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej
výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19, tak rozdielna výška RPMN logicky znamená rozdielnu výšku
celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom (v prejednávanej veci uvedenú v návrhu a
v prijatí návrhu).

3.5. Vyššie uvedený právny záver sa zdá byť prijatý minimálne väčšinovo, keďže je okrem už
vyššie citovaných rozhodnutí KS v PO uvedený aj rozhodnutí KS v PO sp. zn. 17Co/73/2016,
2Co/51/2017, 21Co/109/2017 a najnovšie 13Co/35/2018 zo dňa 17.12.2018 a sp. zn. 14Co/19/2018 zo
dňa 20.11.2018, ako aj v rozhodnutí KS v BB sp. zn. 13Co/1266/2014, 15Co/768/2014, KS v Žiline sp.zn.
5Co/797/2014, 6Co/107/2016 a ďalších.

4. Rovnako súd nesúhlasí s konštatovaním nezákonnosti postupu vo veci použitia § 5b zákona č.
250/2017 Z.z. V bode 20. odôvodnenia zrušujúceho uznesenia KS v PO uviedol - Dňa 07.02.2018
Ústavný súd SR vo veci PL.ÚS 11/2016 vyhlásil nález, podľa ktorého ust. § 5b Zákona č. 250/2007 Z.
z. o ochrane spotrebiteľa nie je v súlade s článkom 46 ods. 1 v spojení s článkom 1 ods. 1 Ústavy SR.

Ustanovenie, ktoré nie je v súlade s Ústavou, stráca účinnosť dňom uverejnenia nálezu v zbierke SR
(čl. 125 ods. 3, ods. 6 Ústavy SR).
4.1. KS napriek nezákonnosti postupu okresného súdu konštatoval jeho zákonnosť a správnosť, keďže
nález o nesúlade § 5b bol síce vyhlásený 07.02.2018 ale okresný súd rozhodol dňa 07.05.2018 a
nález bol v Zbierke SR uverejnený až po jeho rozhodnutí dňa 27.09.2018. V čase rozhodovania

okresného súdu tak § 5b bol stále účinnou súčasťou právneho poriadku a okresný súd musel podľa neho
postupovať. Podľa rozhodnutia KS v PO sp. zn. 21Co/107/2018 - S poukazom na citované články Ústavy
Slovenskej republiky, ako aj zákonné ustanovenia, odvolací súd uvádza, že v čase vyhlásenia rozsudku
prvoinštančným súdom dňa 13.03.2018 bolo povinnosťou prvoinštančného súdu riadiť sa v tom čase
platnou a účinnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. V čase rozhodovania o žalobcom
uplatňovanom nároku platný a účinný právny predpis ukladal orgánu rozhodujúcemu o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliadať aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania, alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by

inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Odvolací súd zároveň dodáva, že
nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 11/2016
zo dňa 07.02.2018, bol v Zbierke zákonov Slovenskej republiky publikovaný dňa 27.09.2018 a to pod č.
271/2018 Z.z.. Do tohto momentu je všakpotrebné vychádzať z prezumpcie ústavnosti aplikovaného ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. oochranespotrebiteľa.Rozhodnutímsúdunedošlo
k porušenie Ústavy Slovenskej republiky, ako ani Dohovoru o ochrane ľudských a základných slobôd,

uplatnená odvolacia námietka preto nebola dôvodná.

5. Žalovanému bola poskytnutá suma 1350 € a tento vrátil sumu 395,87 €. Dlžná istina tak predstavuje
výšku 954,13 €.

6. Podľa § 517 ods.1 OZ - Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani
v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods.2 OZ - Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods.1 NV SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy - Výška úrokov z
omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
6.1. Žalobca požadoval úroky z omeškania nasledujúco: Žalovaný je povinný zaplatiť do 15 dní od
doručenia platobného rozkazu sumu 1585,27 € spolu s zmluvnou pokutou vo výške 0,04% denne a úrok

z omeškania vo výške 0,55% ročne zo sumy 1585,27 € od 13.09.2015 do zaplatenia, tak že tento úrok a
zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 1500 € a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma
tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne 1500 € len 5,05% ročný úrok z omeškania
zo sumy 1585,27 € do zaplatenia.
6.2. Splatnosť bezdôvodného obohatenie nie ja zákonom upravená. Vychádza sa teda z § 563 OZ -

Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník
povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Žalovaný bol na plnenie vyzvaný
výzvou zo dňa 23.08.2015. Keďže žalobca požadoval úrok z omeškania odo dňa 13.09.2015, súd
viazaný jeho návrhom priznal úrok od tohto dňa. Viazaný návrhom žalobcu priznal súd úrok z omeškania
v ním požadovanej výške a ním požadovaným spôsobom, teda vo výške 0,55% ročne od 13.09.2015

až do zaplatenia a odo dňa keď úrok z omeškania dosiahne sumu 1500 € tak výška úroku z omeškania
bude zákonných 5,05% ročne.

K zmluvnej pokute.

7. Podľa § 544 ods.2 OZ - Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená
výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
7.1. Keďže k platnému uzatvoreniu písomnej zmluvy v prejednávanej veci nedošlo, nebolo možné

zmluvnú pokutu priznať.

8. Náhrada trov konania. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a
účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods.2 C.s.p. - O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
10.1. Žalobca požadoval zaplatenie sumy 1585,27 € a priznaná mu bola suma 954,13 €. Úspech žalobcu

- 60,20%, úspech žalovaného - 39,80%, čistý úspech žalobcu a nárok na náhradu trov konania - 20,40%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)

vyhotoveniach.Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.