Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, April 18, 2018

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 1T/84/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8517010167
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Uhlár

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2018:8517010167.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, samosudca JUDr. Erik Uhlár, na hlavnom pojednávaní dňa 18. apríla 2018

v Starej Ľubovni, v trestnej veci obžalovanej Y.. Y. S. pre prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1
Trestného zákona a pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná Y.. Y. S., rod. F., nar. XX.XX.XXXX v L. M., trvale bytom T. XXXX/XXX, L. M., v súčasnosti
bytom A. U. XX, L. M.,

j e v i n n á, ž e

I. dňa 5.10.2016, na presne nezistenom mieste, pomocou diaľkovej elektronickej komunikácie,
prostredníctvom spoločnosti Finportal, a.s., zneužitím prístupových práv oprávnenej osoby tejto
spoločnosti, Y. U. z U. W. M., bez jeho vedomia, požiadala o úver a toho istého dňa na meno F.
W. bez súhlasu a vedomia menovanej uzatvorila zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX,
evidenčné číslo XXXXXXX, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 2.000,- eur, a to so
spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., pričom k žiadosti doložila doklady F. W., a to fotokópie
jej občianskeho preukazu, karty poistenca DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., potvrdenie o podaní

daňového priznania F. W. k dani z príjmu za rok 2015, ktoré mala k dispozícii od F. W. z dôvodu
vybavovania predchádzajúceho úveru, na základe čoho bol obžalovanej spoločnosťou Consumer
Finance Holding, a.s. poskytnutý úver vo výške 2.000,- eur, ktorá suma bola dňa 5.10.2016 poukázaná
na účet uvedený v zmluve o úvere, č.ú. L vedený v spoločnosti M. F., a.s., ktorého majiteľom je syn
obžalovanej, mal. J. F., a disponentkou samotná obžalovaná, pričom z poskytnutého úveru doposiaľ
uhradila celkom iba dve splátky vo výške po 77,- eur, čím týmto konaním spoločnosti Consumer Finance
Holding, a.s., IČO: 35923130, Hlavné námestie 12, Kežmarok, ktorej právnym nástupcom je spoločnosť
U.U. F., a.s., IČO: 31320155, Y. W. X, 829 90 Bratislava, spôsobila škodu najmenej vo výške 1.856,- eur,

II. dňa 27.11.2015 v kancelárii na ul. 17. novembra 14 v Starej Ľubovni, vystupujúc neoprávnene ako
finančný agent, prevzala od M. Q. peňažnú hotovosť vo výške 1.292,- eur, ktorú jej poškodená M. Q.
odovzdala na predčasné splatenie úveru poskytnutého menovanej poškodenej spoločnosťou Consumer
Finance Holding, a.s. zmluvou o úvere č. XXXXXXXXXX, evidenčné číslo XXXXXXX, z 25.2.2014,
pričom obžalovaná si prevzaté peňažné prostriedky ponechala, časť z nich použila na úhradu nákladov
za jej kanceláriu a zostávajúcu časť na nezistené účely, pričom úver M. Q. čiastočne splácala v splátkach

v dňoch 15.12.2015, 23.12.2015, 13.1.2016 a 23.3.2016, spolu v sume 321,59 eur, čím poškodenej M.
Q., bytom J.. U. XX, T., spôsobila škodu vo výške 1.292,- eur, a k úplnému splateniu úveru M. Q. a jeho
príslušenstva, za ktorých účelom jej boli menovanou uvedené peňažné prostriedky poskytnuté, pristúpila
až po tom, ako bola samotná M. Q. o nesplácaní úveru upomínaná zo strany svojho veriteľa,

t e d a

- v bode I. vylákala od iného úver tým, že ho uviedla do omylu v otázke splnenia podmienok na
poskytnutie úveru a na splácanie úveru a tak mu spôsobila malú škodu,- v bode II. na škodu cudzieho majetku seba obohatila tým, že uviedla niekoho do omylu a spôsobila
tak na cudzom majetku malú škodu,

č í m s p á c h a l a

- v bode I. prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona,
- v bode II. prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona.

Z a t o j e j s ú d u k l a d á :

Podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 41 ods. 1 Trestného zákona, za použitia § 38 ods. 2,
ods. 4 Trestného zákona pri nezistení poľahčujúcich okolností podľa § 36 Trestného zákona
a zistení priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona, úhrnný trest odňatia slobody na
30 /tridsať/ mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona súd obžalovanú na výkon uloženého trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa§61ods.1,ods.2Trestnéhozákonasúdobžalovanejukladátrestzákazuvykonávaniaakejkoľvek

zárobkovej činnosti na finančnom trhu na dobu 5 /päť/ rokov.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodenú M. Q., nar. XX.XX.XXXX v T., okres V., bytom
J.. U. XXX/XX, T., okres L. M., s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodenú F. W., nar. XX.X.XXXX v L., trvale bytom G. XXX/
X, Y., v súčasnosti bytom A. XXX, okres Y., s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku, za použitia § 48 ods. 4 Trestného poriadku, súd obžalovanej

ukladá nahradiť poškodenej U.U. F., a.s., IČO: 31320155, Y. W. X, 829 90 Bratislava, škodu vo výške
1.856,- eur.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd poškodenú U.U. F., a.s., IČO: 31320155, Y. W. X, 829 90
Bratislava, so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Y. S. bolo dňa 31.3.2017 uznesením povereného príslušníka PZ služobne zaradeného u OR PZ, OO
PZ Stará Ľubovňa ČVS: ORP-33/SL-SL-2017 (č.l. 14-15 spisu) vznesené obvinenie pre prečin podvodu
podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona (ďalej tiež iba Tr. zák.“) a dňa 31.3.2017 uznesením vyšetrovateľa
PZ, služobne zaradeného u OR PZ, OKP Stará Ľubovňa ČVS: ORP-67/VYS-SL-2017 (č.l. 20-22 spisu)

jej bolo vznesené obvinenie pre prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr. zák.. Predmetné
veci boli spojené na spoločné konanie uznesením vyšetrovateľa PZ ČVS: ORP-67/VYS-SL-2017 zo dňa
11.4.2017 (č.l. 23-24 spisu).

Dňa 21.6.2017 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Stará Ľubovňa na Y.. S. obžalobu pre prečin

úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr. zák. a pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., ktorých
sa v zmysle obžaloby mala dopustiť tak, že :
„ 1. Dňa 5.10.2016 v mieste svojho trvalého bydliska na adrese T. č. XXXX/XXX, L. M., z miesta svojho
trvalého bydliska, pomocou diaľkovej elektronickej komunikácie, prostredníctvom spoločnosti Finportal,
a.s., Bratislava a zneužitím prístupových práv oprávnenej osoby tejto spoločnosti Y. U. z U. W. M., bez

jeho vedomia, požiadala o úver a toho istého dňa na meno F. W., bez súhlasu a vedomia menovanej
uzatvorila zmluvu o spotrebnom úvere č. XXXXXXXXXX, evidenčné číslo XXXXXXX na sumu 2.000,- €
so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., pričom k žiadosti doložila doklady F. W. a to fotokópie
občianskeho preukazu, karty poistenca Dôvera, potvrdenia o podaní daňového priznania k dani z príjmu
za rok 2015 na meno F. W., ktoré mala k dispozícii od F. W. z dôvodu vybavovania predchádzajúceho

úveru.Nazákladeuvedenéhobolobvinenejposkytnutýúvervovýške2.000,-€,ktorýboldňa05.10.2016zaslaný na účet uvedený v zmluve o spotrebiteľskom úvere č. L vedený v M. a.s., Bratislava, ktorého
majiteľom je syn obvinenej mal. J. F. a disponentkou samotná obvinená. Týmto svojím konaním obdŕžala
úver vo výške 2.000,- €, čím spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. so sídlom Kežmarok, Hlavné

námestie č. 12, IČO 35 923 130 spôsobila škodu vo výške cca 2.000,- €,
2. Vystupujúc ako sprostredkovateľka finančných pôžičiek z nebankových inštitúcií dňa 27.11.2015
v pobočke spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. na ul. 17. novembra č. 14 v Starej Ľubovni
prevzala od M. Q. finančnú hotovosť vo výške 1.292,- €, ktorú mala použiť na predčasné splatenie úveru
poskytnutého poškodenej M. Q. spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. na základe úverovej

zmluvy číslo XXXXXXXXXX, evidenčné číslo XXXXXXX zo 25.02.2014, pričom obvinená už pri prevzatí
finančnej hotovosti a vystavení príjmového pokladničného dokladu konala s úmyslom prevzaté finančné
prostriedky nepoužiť na splatenie úveru poškodenej, ale tieto použiť na iný účel, čo aj vykonala, čím
poškodenej M. Q., trvale bytom J.. U. XX, T. spôsobila škodu vo výške 1.292,- €.“

Súd vo veci vykonal hlavné pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanej,

svedkov Y.. X. T., M. Q., Y. S., L. Q., Y. U., F. W., pplk. Y.. Y. Q., npor. K.. T. Q., mjr. Y.. M. R., ako aj
čítaním listinných dôkazov, vrátane listinných dôkazov zo spisov tunajšieho súdu sp. zn. 7T/155/2010
a 7Pr/54/2013, ako je podrobne popísané v jednotlivých zápisniciach o hlavnom pojednávaní, pričom
po vyhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že skutky
kladené obžalovanej podanou obžalobou za vinu obžalovaná spáchala, pričom ich spáchaním naplnila

všetky pojmové znaky toho-ktorého prečinu kladeného jej obžalobou za vinu.

V prípravnom konaní po vznesení obvinení vypovedala obžalovaná pred vyšetrovateľom PZ dňa
15.5.2017, kde v celom rozsahu sa k skutkom kladeným jej za vinu priznala a ich spáchanie oľutovala.
Na hlavnom pojednávaní však k skutku uvedenému v bode I. tohto rozsudku (bod 1. podanej obžaloby)

učinila vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku (ďalej tiež iba „Tr. por.“), že je nevinná.
K skutku uvedenému v bode II. tohto rozsudku (bod 2. podanej obžaloby) učinila vyhlásenie podľa § 257
ods. 1 písm. c/ Tr. por., teda že nepopiera jeho spáchanie - uvedené vyhlásenie však súd podľa § 257
ods. 7 Tr. por. neprijal, a to vzhľadom na odpovede obžalovanej na otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c/
Tr. por. - kde odpovedala „neviem“ a podľa § 333 ods. 3 písm. f/ a písm. h/ Tr. por., kde odpovedala „nie“.

Podľa § 222 ods. 1 Tr. zák., kto vyláka od iného úver alebo zabezpečenie úveru tým, že ho uvedie do
omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru alebo na splácanie úveru, a tak mu spôsobí
malú škodu, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

Čo sa týka skutku uvedeného v bode I. tohto rozsudku, kvalifikovaného ako prečin úverového
podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr. zák., uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere obžalovanou s
veriteľom Consumer finance Holding, a.s., kde dlžníkom mala byť F. W. a predmetom bolo poskytnutie
spotrebiteľského úveru 2.000,- eur je preukázané jednak listinami predloženými v tomto konaní (č.l.
133 až 170 spisu), poskytnutie úveru v plnej výške na účet majiteľom ktorého je mal. syn obžalovanej

a disponentkou obžalovaná dokladom z č.l. 171 spisu a správou M. F., a.s. č.l. 177 spisu. Uzavretie
uvedenej zmluvy ako aj poskytnutie úveru v nej uvedeného v plnej výške na účet vedený v prospech
mal. syna obžalovanej nespochybňovala ani samotná obžalovaná, kde uviedla, že z úveru asi 500,- eur
použila na auto a zvyšok išiel na podnikanie, lebo manžel chcel podnikať so starožitnosťami, takže išlo
to na kúpu tovaru. Vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní obžalovaná zároveň poukazovala na

to, že so svedkom U. spolupracovali, údaje jej dal on sám a nevie ako by sa to dalo odcudziť, že takto
riešila úvery, poistky na autá. Uviedla, že v prípade F. W. riešila nejakú pôžičku, skontaktovali sa, ona so
všetkým súhlasila, chcela vtedy asi 5.000,- eur, poskytla jej svoje údaje a všetko bolo vyplatené na jej
účet. Potom manžel obžalovanej uvažoval, že chce podnikať aby nemusel cestovať do zahraničia, ale
nebolo na to peňazí, hľadali riešenie, preto obžalovaná oslovila nejakých klientov či by jej nepomohli s

pôžičkou, pričom oslovila aj F. W. s tým, že obžalovaná by všetko splácala, pričom F.. W. s tým podľa
obžalovanej súhlasila pokiaľ jej domov neprídu žiadne papiere, išlo o 2.000,- eur, nejaké papiere jej však
domov prišli a ona ako keby zmenila názor, pričom obžalovaná ju prosila nech s tým nič nerobí, že to
nejako prevedie na seba, F.. W. však začala osočovať p. U., že určite tie peniaze išli pre neho, že on robil
nejaké zlé veci, uviedla jej, že sa poradí s právnikom a má jej zavolať ako sa rozhodla, kde jej potom

povedala, že dala trestné oznámenie na pána U., na čo obžalovaná jej hovorila, že peniaze išli tak ako sa
dohodli, potom údajne obžalovanej uviedla, že má ešte sedenie s právnikom a už jej telefón nezdvihla.V tejto súvislosti treba poukázať na to, že spoluprácu s obžalovanou svedok U. v zásade potvrdil,
pričom však k tvrdeniam obžalovanej o tom, že jej poskytol sám údaje na uzavretie zmluvy a teda ich
nemohla odcudziť treba uviesť, že samotný svedok U. ich poskytnutie obžalovanej k danému úkonu

poprel a taktiež nie je daná skutočnosť, či už jej ich poskytol sám, resp. k nim mala prístup po jeho
prihlásení sa v jej kancelárii ako to svedok popisoval, resp. či jej boli poskytované asistentkou svedka p.
J., rozhodujúcou pre uznanie viny obžalovanej. Podstatou stíhaného skutku je uvedenie iného subjektu,
subjektu poskytujúceho úver, do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru alebo na
splácanie úveru, a tak v dôsledku uvedeného spôsobenie malej škody. A práve k tomuto konaním

obžalovanej v danom prípade nepochybne došlo, a to tým, že uzavrela zmluvu o úvere jednoznačne
v úmysle získať peňažné prostriedky pre seba, pričom k otázke posúdenia podmienok na poskytnutie
úveru a na splácanie úveru použila príslušné doklady tretej osoby, a to konkrétne F.. W., ktorú v
žiadosti o poskytnutie úveru uviedla ako dlžníka, predložila k žiadosti práve dokumenty týkajúce sa
danej osoby, ktoré poskytovateľ úveru posudzoval v smere splnenia podmienok touto inou osobou pre
samotné poskytnutie a splácanie úveru. Týmto poskytovateľa úveru v týchto skutočnostiach do omylu

nepochybne uviedla, nakoľko predložila doklady F.. W., úver však dala zaslať na účet, s ktorým sama
reálne disponovala a je zrejmé z jej výpovede, že jej situácia nebola taká, na základe akej by pri
uvedení vlastných údajov mohla dôvodne očakávať poskytnutie takéhoto úveru, pričom následne po
jeho poskytnutí uhradila doposiaľ len dve splátky po 77,- eur, a to dňa 25.11.2016 a dňa 5.1.2017.

Obranu obžalovanej v smere, že tak urobila so súhlasom F.. W. nemožno považovať za inú ako účelovú
v snahe vyhnúť sa trestnému postihu za toto konanie. Tieto jej tvrdenia vyvrátila pri výsluchu samotná
F.. W., ktorá poukázala na to, že hneď ako jej domov prišiel splátkový kalendár s tým, že dostala
pôžičku 2.000,- eur, telefonovala, že žiadnu pôžičku nebrala, povedali jej, že ju podpísal pán U. a že ju
sprostredkovala obžalovaná, ktorej telefonovala a ona ju prosila, aby na ňu nepodala trestné oznámenie,

že sa nejako dohodnú, svedkyňa však podala trestné oznámenie, odvtedy nevie či sa to platí. Svedkyňa
uviedla, že obžalovaná ju o poskytnutie nejakej pomoci v súvislosti s jej finančnou situáciou nežiadala,
ako aj, že ju určite nežiadala o súhlas s tým, že by si vzala pre seba pôžičku na jej meno. V tomto smere
poukazuje súd i na výpoveď svedkyne T., ktorá taktiež uviedla, že klient je informovaný o uzatvorení
zmluvy kedy je mu zaslaný tiež splátkový kalendár, pričom F.. W. sa po tomto ozvala najprv telefonicky,

že o žiadnu pôžičku nežiadala a následne predložila prehlásenie, že žiadnu zmluvu neuzavrela a podala
trestné oznámenie. Ak by súd pripustil, že obžalovaná konala s vedomím F.. W., ako to popisovala, tak
potom treba poukázať na obsah SMS správy, ktorú obžalovaná svedkyni zaslala - č.l. 181 spisu - v znení
„velmi vas prosim o zhovievavost koli detom a ked budem vo vazeni tak ako vas odskodnim? prosim
dohodnime sa“. Ak nič iné, tak obsah tejto správy, ako aj samotný čas kedy začala obžalovaná oproti

dovtedajším tvrdeniam v konaní uvádzať, že F.. W. s týmto jej konaním v smere žiadania o úver mala
súhlasiť, svedčia o vyslovenej účelovosti tejto obrany obžalovanej.

V konečnom dôsledku ani vyššie uvedená obrana obžalovanej však nemôže nič zmeniť na trestnosti
samotného konania obžalovanej, pretože pokiaľ mal byť úver v skutočnosti pre ňu samotnú, avšak

za účelom jeho získania predložila veriteľovi žiadosť s uvedením údajov inej osoby a doklady tejto
osoby, na základe ktorých úver mal byť poskytnutý, tak to nič nemení na tom, že konala jednoznačne
v úmysle uviesť veriteľa do omylu v otázke splnenia jednak podmienok na poskytnutie úveru a jednak
podmienok na jeho splácanie, a to uvedením nepravdivých údajov o osobe dlžníka, predložením
potvrdenia o daňovom priznaní obsahujúceho výšku základu dane (preukazujúcu v zásade bonitu

dlžníka a schopnosť splácania úveru) viažuceho sa k takémuto domnelému dlžníkovi. Obžalovaná takto
konala zrejme úmyselne, pričom jej úmysel z pohľadu súdu bol priamy. Podľa názoru súdu, na základe
vykonaného dokazovania, obžalovaná konala s vedomím, že peniaze v dohodnutej lehote nebude môcť
vrátiť a i tým uviedla veriteľa do omylu. Obžalovaná nijako nepreukázala, že by až po uzatvorení zmluvy
o úvere vznikli prekážky, ktoré by bránili splniť záväzok z nej vyplývajúci a ktoré by nemohla v čase

takéhoto uzatvárania zmluvy ani predvídať. V tomto smere nemožno akceptovať tvrdenia obžalovanej,
a v konečnom dôsledku ani jej manžela, svedka M. S., že peniaze z úveru mali byť na jeho podnikanie,
lebo chcel podnikať so starožitnosťami, takže išlo to na kúpu tovaru. Svedok S., manžel obžalovanej,
totiž sám poukazoval na to, že už počas svojej práce v Holandsku skúšal voziť starožitnosti, asi pol roka
pred koncom práce v Holandsku (čo bolo asi do augusta 2016, kde pracoval podľa vlastného vyjadrenia

bez zmluvy a teda načierno), že ich tu skúsi predávať a párkrát za tým účelom potom tam bol aj po
skončení práce v Holandsku, ale zistil, že je to neefektívne, neschopné uživiť rodinu, len ju dostať do
problémov. Svedok výslovne uviedol, že so starožitnosťami „obchodoval“ bez príslušného oprávnenia,
na tento účel si odkladal časť toho čo zarobil v Holandsku a niečo nakúpil, niekedy v septembri 2016si od nejakého Slováka požičal na ten účel 2.000,- eur, nešlo to tak ako mal predstavu, že keď niečo
predá časť pôjde rodine a časť na nákup ďalšieho tovaru a začal na obžalovanú ako manželku tlačiť
aby sa pokúsila zohnať nejaké peniaze, pričom po získaní peňazí z úveru uzavretého na meno F.. W.

išiel znova do Holandska nakúpiť tovar ale celý ten pokus šiel dole vodou, nemal to totiž naštudované,
bol aj v Belgicku, nejaký tovar nakúpil, nemá o tom žiadne doklady, lebo to bolo na trhoch, ale dalo
sa to predať len za cenu za akú to kúpil, prípadne ani za takú, nedisponuje ani účtovnou evidenciou o
tomto. Tieto tvrdenia sú z pohľadu súdu len účelové - je nepredstaviteľné, že ak svedok asi pol roka pred
septembrom 2016 sa mal už pokúšať obchodovať so starožitnosťami, si asi v septembri 2016 požičia na

tento účel od bližšie neidentifikovanej osoby 2.000,- eur, potom na to použije peniaze získané z vyššie
uvedenej úverovej zmluvy a následne zistí, že čo nakúpil nepredá doma ani za cenu, za akú to nakúpil,
lebo ani po obdržaní peňazí z vyššie uvedeného úveru to nemal naštudované. Je z pohľadu súdu viac
než zrejmé, že ani z tohto titulu, pokiaľ vôbec bol daný, nemohla teda obžalovaná relevantne očakávať
príjmy, z ktorých by následne úver získaný uzavretím zmluvy uzavretej s uvedením domnelého dlžníka,
mohla splácať.

Obžalovaná teda v súvislosti s uzavretím zmluvy o úvere dňa 5.10.2016 vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti naplnila všetky pojmové znaky prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr. zák.,
nakoľko ako spôsobilý subjekt daného trestného činu úmyselne vylákala od spoločnosti Consumer
Finance Holding, a.s. úver vo výške 2.000,- eur, a to uvedením danej spoločnosti do omylu jednak v

otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru i v otázke splnenia podmienok na splácanie úveru, kde
za tým účelom do žiadosti o poskytnutie úveru uviedla ako dlžníka tretiu osobu a predložila jej doklad
o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2015, pričom úver nesplácala a
s týmto následkom podľa súdu bola minimálne uzrozumená už v čase svojho konania, ktoré malo za
následok vylákanie uvedeného úveru, pričom týmto svojim konaním spôsobila veriteľovi (t.j. v súčasnosti

ide o spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s., ktorá je v dôsledku zlúčenia právnym nástupcom
spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s.) škodu minimálne vo výške 1.856,- eur, čo predstavuje
rozdiel istiny poskytnutého úveru a sumy jediných splátok zo strany obžalovanej uhradených v dňoch
25.11.2016 a 5.1.2017 spolu vo výške 154,- eur.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd obžalovanú v bode I. tohto rozsudku uznal
vinnou zo spáchania skutku kladeného jej obžalobou za vinu a právne kvalifikovaného ako prečin
úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr. zák.. Čo sa týka samotnej skutkovej vety, túto súd len
v určitých detailoch upravil v zmysle výsledkov vykonaného dokazovania, a to pri zachovaní jednoty
a totožnosti skutku, a to najmä čo sa týka miesta spáchania skutku, keďže toto nebolo jednoznačne

preukázané, nakoľko trvalé bydlisko obžalovanej je iné ako miesto jej skutočného bydliska a nebolo bez
pochýb preukázané z akého konkrétneho miesta obžalovaná konala pomocou diaľkovej elektronickej
komunikácie.

Podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie

niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu, potrestá sa
odňatím slobody až na dva roky.

Čo sa týka skutku uvedeného v bode II. tohto rozsudku, kvalifikovaného ako prečin úverového podvodu
podľa § 222 ods. 1 Tr. zák., vykonaným dokazovaním mal súd preukázané naplnenie všetkých

pojmových znakov skutkovej podstaty prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. konaním obžalovanej
v súvislosti s poskytnutím jej peňažných prostriedkov M. Q. dňa 27.11.2015.

Samotná obžalovaná nijako nepopierala, že M.. Q. jej dňa 27.11.2015 odovzdala sumu 1.292,- eur
za účelom predčasného splatenia úveru, ktorý bol M.. Q. poskytnutý spoločnosťou Consumer Finance

Holding, a.s. zmluvou o úvere - „zmluva o poskytnutí najľahšej pôžičky“ (č.l. 107 a nasl. spisu) č.
XXXXXXXXXX zo dňa 25.2.2014. Obžalovaná uvádzala, že jej i vypočítala sumu čo sa týkalo úrokov
pri predčasnom splatení, poukázala na to, že odovzdanú sumu „zdržala“ pretože rušila kanceláriu a
bola tehotná, tie mesiace išli jeden za druhým a pozdržala tie peniaze, v tom čase, keď boli peniaze
pozdržané, tak po narodení dieťaťa ešte bola v nemocnici, mala slepé črevo, takže aj to ešte spôsobilo

ten chaos, súčasne uviedla, že z uvedených peňazí časť sa použila, určite nie všetko, myslí, že bolo
treba zaplatiť kanceláriu keď ju rušila, tak z toho zaplatila asi 200,- eur. Tiež poukazovala na to, že v tom
čase jej zomrel brat a keďže býval v Bratislave mala výdavky s prevozom - zomrel podľa jej vyjadrenia
21.3.2016. Uviedla, že všetko však bolo potom vyplatené. Poukázala na to, že v mesiaci apríl 2016 bolapôžička pani Q. úplne vyplatená, o čom prišiel aj doklad, že bola i u nich, že v apríli bolo všetko ukončené
bez akýchkoľvek poplatkov a penále, že chcela, aby poškodená napísala list aký bol dlh k dátumu keď to
riešili, že jej odpíšu a keď tam bol nejaký rozdiel, že je ochotná to zaplatiť. Pani Q. ju stále kontaktovala,

že chce 600,- eur, pričom tieto už však boli odpísané v zmluve.

Podľa súdu obžalovaná už pri preberaní vyššie uvedenej sumy od M.. Q. konala v úmysle túto sumu
si ponechať, resp. nepoužiť ju na účel, na ktorý jej ju poškodená odovzdala. Tvrdenia obžalovanej,
že sumu „zdržala“, lebo bola tehotná a rušila kanceláriu nemôžu obstáť, pretože pokiaľ toto malo

byť dôvodom takéhoto konania obžalovanej, tak nič jej nebránilo s odkazom na uvedené skutočnosti
poškodenú odkázať na inú osobu (navyše na osobu s príslušným oprávnením vystupovať na finančnom
trhu, čo samotná obžalovaná potvrdila, že v tej dobe nemala) alebo uviesť jej spôsob predčasnej úhrady
svojho záväzku práve s poukazom na to, že dané okolnosti bránia samotnej obžalovanej toto riadne
splniť. Sumu 1.292,- eur prevzala obžalovaná od poškodenej 27.11.2015 (čo bol piatok, pracovný deň),
najmladšie dieťa sa obžalovanej narodilo až 20.1.2016, samotná obžalovaná neuviedla a nepreukázala

relevantné dôvody neodvedenia prevzatej sumy od poškodenej do uvedenej doby na účel, na aký jej
boli odovzdané, naopak, jej tvrdenia o rušení kancelárie a použití časti tejto sumy na zaplatenie za
ňu len potvrdzujú úmysel obžalovanej už v čase ich preberania dané prostriedky riadne neodviesť ale
ponechať ich na úhrady svojich potrieb. Taktiež nemohla obžalovaná pri preberaní danej sumy vedieť,
že 21.3.2016 jej zomrie brat a bude potrebovať peniaze na jeho prevoz a pod.. Poškodená uviedla, že

išla za obžalovanou ohľadom predčasného splatenia pôžičky lebo u nej ju brala; poukázala na to, že jej
prišla upomienka, na čo jej obžalovaná volala aby to nebrala vážne a potrhala ju, čo urobila; následne
asi v apríli 2016 prišla druhá upomienka, tiež jej obžalovaná volala aby ju nebrala vážne, túto si však
poškodená prečítala a volala veriteľovi či je pôžička predčasne vyplatená, kde jej bolo povedané, že nie
je. Uvedené skutočnosti potvrdil i svedok L. Q.. Až následne bolo uhradených zo strany obžalovanej na

úverový účet poškodenej (č.l. 122 spisu) 880,- eur 14.4.2016 a dňa 10.5.2016 suma 243,- eur (predtým
listom z 19.4.2016 - č.l. 130 spisu - veriteľ poškodenej oznámil v súvislosti s predčasným splatením,
že k 10.5.2016 je výška sumy k úhrade 242,05 eur). Nemožnosť riadneho odvedenia peňažných
prostriedkov odovzdaných obžalovanej poškodenou na účel, za akým jej ich poškodená odovzdala, z
dôvodov uvádzaných obžalovanou spochybňuje i to, že po odovzdaní danej sumy, odkedy už samotná

poškodená v dôsledku uvedeného vyššie uvedený úver sama nesplácala (na poštových poukážkach,
ktoré ako uviedla poškodená i jej manžel odovzdala pri odovzdaní samotnej peňažnej sumy obžalovanej,
prostredníctvomktorýchvšakbolinásledneurčitéčiastkyplatené,bolouvedenéjejmenoataktoevidoval
i veriteľ dané platby ako realizované ňou), boli zrealizované úhrady v dňoch 15.12.2015 vo výške
11,- eur, dňa 23.12.2015, 13.1.2016 a 23.3.2016 po 103,53 eur. Uvedené jednoznačne preukazuje

úmysel obžalovanej už pri prevzatí peňazí ponechať si sumu peňažných prostriedkov a z nej vykonávať
maximálne také úhrady, aby poškodená bola v domnení, že úver bol splatený, nakoľko za situácie,
že obžalovaná uvedenú sumu 1.292,- eur naraz prevzala (čo ani nijako v konaní nespochybňovala) a
následne na úver poškodenej realizovala iba čiastočné úhrady preukazuje to, že už pri prevzatí uvedenej
sumy konala obžalovaná v úmysle nepoužiť ju riadne na predčasné splatenie úveru poškodenej, čím túto

uviedladoomyluvovzťahukskutočnosti,žeúverbudeprostredníctvomnejuvedenousumoupredčasne
splatený a momentom prevzatia uvedenej sumy 1.292,- eur sa na úkor poškodenej o uvedenú sumu
obohatila. Ak totiž vykonávala vyššie uvedené čiastočné platby nebol predsa dôvod aby riadne uhradila
celú sumu, ktorú jej poškodená odovzdala.

Na základe uvedeného súd uznal obžalovanú vinnou i zo spáchania prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1
Tr. zák., pričom v skutkovú vetu v bode II. tohto rozsudku na základe výsledkov dokazovania, nemeniac
totožnosť a jednotu skutku, upravil iba ohľadne miesta spáchania skutku tak, že k tomu došlo v kancelárii
na ul. 17. novembra 14 v Starej Ľubovni - nešlo však o pobočku Consumer Finance Holding, a.s. - jednak
samotná obžalovaná uvádzala, že rušila kanceláriu a v súvislosti s tým použila určitú časť poškodenou

odovzdanej sumy na úhradu s tým spojenú (pokiaľ by išlo o pobočku menovanej spoločnosti, tak nebol
dôvod na úhrady za kanceláriu zo strany obžalovanej) a jednak i z podania menovanej spoločnosti ako
je na č.l. 132 spisu vyplýva, že táto spoločnosť nemá zmluvu o spolupráci s obžalovanou, teda nemohlo
ísť o prevzatie sumy v pobočke danej spoločnosti. Rovnako súd doplnil do skutkovej vety, že obžalovaná
vystupovala pri prebratí sumy neoprávnene ako finančný agent, čo vyplýva jednak z toho, že vo veci

tunajšieho súdu 7T/155/2010 bola dňa 18.9.2013 právoplatne uznaná vinnou zo spolupáchateľstva
zločinu úverového podvodu podľa § 20, § 222 ods. 2, ods. 3 písm. a/ Tr. zák., kde uložený jej bol trest
odňatia slobody na tri roky, ktorého výkon jej bol podmienečne odložený s probačným dohľadom a
určená jej bola skúšobná doba na štyri roky, čo vylučuje akékoľvek zákonné pôsobenie obžalovanej nafinančnom trhu v pozícii agenta, sprostredkovateľa a pod. a navyše i zo zverejnených záznamov NBS
(č.l. 440-442 spisu) je zrejmé, že ako viazaný finančný agent v sektore poskytovania úverov, úverov
na bývanie a spotrebiteľských úverov ukončila činnosť 3.2.2014; ako aj súd bližšie podľa dokazovania

popísal nakladanie obžalovanej s prostriedkami poškodenej.

K samotnej obrane poškodenej treba pre úplnosť poukázať i na to, že pri výsluchu v rámci odstraňovania
rozporov s jej výpoveďou dňa 15.5.2017, kde v zásade spáchanie oboch za vinu jej kladených skutkov
priznávala, uvádzala, že prvýkrát ju na polícii vypočúval svedok R., ktorý podľa nej mal naponáhlo s tým,

že on bude diktovať kolegovi a ona bude iba pritakávať, a tak aj bolo, a že tak dostane „podmienku na
podmienku“, lebo inak ju on sám zavrie; ako aj, že pri výsluchu 15.5.2017 už bola s JUDr. Gelenekym
(ktorý ju v tejto veci pôvodne obhajoval), mala v neho plnú dôveru a tam už nevie čo hovorili, oni
potrebovali pripraviť nejakú obhajobu, tam sa už neriešil ďalší výsluch, asi sa len vytlačilo a pripravilo
to, čo bolo u pána R., pričom svedok Q. (vyšetrovateľ PZ) ako keby aj súcitil s tým, že má aj deti,
snažil sa pomôcť; s JUDr. Gelenekym tento prípad nikdy takto dopodrobna neprebrali. Uvedené tvrdenia

obžalovanej svojím spôsobom spochybňovali objektivitu prípravného konania. Uvedené tvrdenia však
z pohľadu súdu boli v celom rozsahu v konaní vyvrátené výpoveďami svedkov npor. Ing. P. Q. a mjr.
Mgr. Ľ. R. (a to v súvislosti s výsluchmi obžalovanej ešte dňa 16.3.2017 kde vypovedala v postavení
svedka, pred vznesením obvinení) ako aj výsluchom svedka pplk. Y.. M. Q., ktorý vypovedal v súvislosti
s priebehom jej výsluchu ako obvinenej konaného dňa 15.5.2017 a výslovne uviedol, že jej predtým

odporučil aby si vzala nejakého advokáta nakoľko bola „v podmienke“, uviedol, že do zápisnice bolo
zapísané iba to, čo uviedla obžalovaná. Jej obranu v tomto smere súd vyhodnotil iba ako účelovú, a to
v snahe vyhnúť sa uloženiu nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Čo sa týka druhu a výšky trestu dospel súd k záveru, že jediným do úvahy prichádzajúcim trestom v

danom prípade je pri zachovaní zásad upravených v ustanovení § 34 Tr. zák. trest odňatia slobody,
pričom vzhľadom na skutočnosť, že vyššie uvedených skutkov a teda úmyselných trestných činov, z
ktorých spáchania bola v tomto konaní uznaná vinnou, sa obžalovaná preukázateľne dopustila v čase
jej podmienečného odsúdenia vo veci tunajšieho súdu sp. zn. 7T/155/2010, tak v zmysle § 49 ods. 2 Tr.
zák. nie je možné výkon takéhoto trestu podmienečne odložiť.

Uloženie primeraného peňažného trestu za spáchané skutky súd jednak vzhľadom na zistené pomery
obžalovanej nepovažuje za možné a dôvodné v zmysle § 56 ods. 5 Tr. zák. a § 57 ods. 1 vety
druhej Tr. zák. a s ohľadom na spôsob, okolnosti ich spáchania ani za dostatočné; jednak jeho
uloženie vzhľadom na osobu obžalovanej absolútne nepovažuje za dostatočné v smere zabezpečenia

dosiahnutia účelu trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák.. Rovnako tak za dosiahnutím účelu trestu v danom
prípadevyhodnotilsúdakonedostatočnéprípadnéukladanietrestupovinnejpráce.Súdprostredníctvom
probačného a mediačného úradníka zisťoval i podmienky na prípadný postup podľa § 53 Tr. zák., teda
na uloženie prípadného trestu domáceho väzenia, avšak jednak probačný a mediačný úradník oznámil,
že obžalovaná nepredložila potrebné doklady a jednak zo súdu podanej správy mestom Stará Ľubovňa

(č.l. 359 spisu) je zrejmé, že nedošlo k predlženiu nájomnej zmluvy obžalovanej a jej manžela k bytu
v mieste jej skutočného súčasného bydliska a teda zrejme nemožno zabezpečiť splnenie podmienok
výkonu kontroly technickými prostriedkami stanovených príslušným osobitným právnym predpisom;
navyše vzhľadom na okolnosti spáchania skutkov a osobu obžalovanej vyhodnotil súd po vykonanom
dokazovaní i uloženie takéhoto trestu za nedostatočné pre naplnenie účelu trestu v zmysle § 34 ods.

1 Tr. zák..

Obžalovaná sa skutkov, zo spáchania ktorých bola v tomto konaní uznaná vinnou, dopustila
preukázateľne v čase právoplatného odsúdenia za spolupáchateľstvo zločinu úverového podvodu podľa
§ 20, § 222 ods. 2, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn.

7T/155/2010z28.2.2013vspojenísuznesenímKSvPrešovez18.9.2013sp.zn.5To/20/2013.Vdanom
prípade sa dopustila obdobnej trestnej činnosti pre akú bola v zmysle vyššie uvedeného odsúdená v
minulosti, navyše tejto ďalšej trestnej činnosti sa dopustila vystupujúc (vzhľadom na vyššie uvedené
odsúdenie a s tým spojené nesplnenie podmienok podľa príslušných všeobecne záväzných právnych
predpisov) neoprávnene ako osoba činná na finančnom trhu. Poukazy obžalovanej na zdravotný stav

jej detí súd v súvislosti s ukladaním trestu vyhodnotil ako irelevantné, ako skutočnosti, ktoré nemôžu
relevantne odôvodňovať ani prípadné mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 Trestného zákona. Jednak
podľa predložených správ nejde u detí obžalovanej o také zdravotné postihnutia, ktoré by vyžadovali
nepretržitú osobnú starostlivosť z jej strany o ne, primeranú starostlivosť v tomto smere im môžeposkytovať aj ich otec - manžel obžalovanej, navyše proklamované ťažkosti u starších detí obžalovanej
nepochybne boli dané už v čase spáchania skutkov, za ktoré bola tu uznaná vinnou, avšak ani to jej
nezabránilo uvedenej trestnej činnosti sa dopustiť, rovnako ako ani tá skutočnosť, že v čase spáchania

skutku v bode II. tohto rozsudku už očakávala narodenie tretieho dieťaťa. Súd nemôže akceptovať ani to,
že by manžel, či iná osoba, okrem samotnej obžalovanej nebol schopný ich najstaršej dcére pripravovať
špeciálnu (teda v zmysle správy na č.l. 238 spisu dietetickú) stravu, osobitne za situácie, kedy najstaršia
dcéra obžalovanej v tomto roku dovŕši plnoletosť a niet dôvodu pochybovať o tom, že príslušnú stravu by
si mala vedieť pripravovať už aj sama. Tvrdenia obžalovanej, že manžel bol preč keď boli deti v puberte

a tým sa trochu odcudzili, teda deti majú byť výlučne závislé na nej, sú podľa súdu taktiež len účelové z
jej strany v snahe vyhnúť sa práve uloženiu nepodmienečného trestu odňatia slobody.

V rámci ukladania trestu súd nezistil na strane obžalovanej žiadne poľahčujúce okolnosti, osobitne ani
poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona - obžalovaná pred súdom totiž nepriznala
spáchanie skutkov kladených jej za vinu a ich spáchanie neoľutovala, a rovnako tak ani pôvodne v

tu vydanom trestnom rozkaze uvedenú poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. k/ Trestného zákona
- ako totiž vyplynulo z vykonaného dokazovania, obžalovaná sa vo vzťahu k skutku uvedenému v
bode I. tohto rozsudku absolútne nijako nepričinila o odstránenie následkov daného skutku a doposiaľ
zrealizované dve platby úveru nemožno považovať za náhradu škody, týmito platbami nepochybne išlo
iba o to, aby bol budený dojem splácania úveru; vo vzťahu k skutku pod bodom II. konala v smere

dodatočného vyplatenia úveru poškodenej M.. Q. obžalovaná už nepochybne pod vplyvom toho, že
poškodená zistila neodvedenie peňažných prostriedkov na účel predčasnej úhrady jej úveru a týmto
obžalovaná podľa súdu sa už iba snažila vyhnúť prípadnému trestnému postihu za svoje konanie.
Rovnako tak nebola zistená ani poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. h/ Trestného zákona, na ktorú
obžalovaná v konaní poukazovala v odpore proti tu vydanému trestnému rozkazu - nemožno mať za to,

že by obžalovaná konala pod vplyvom tiesnivých osobných alebo rodinných pomerov, ktoré by si sama
nespôsobila. V tomto smere poukazuje súd na to, že podľa lustrácie obžalovanej v Sociálnej poisťovni
(č.l. 231-232 spisu) posledný oficiálny príjem zo zamestnania a teda vymeriavací základ mala mať za
mesiac február 2014, podľa úradných záznamov v spise 7Pr/54/2013 zo dňa 10.2.2014 a 27.5.2014
však mala cez internet pracovať pre firmu Herbalife, podľa ňou podpísaných záznamov v danom spise

zo dňa 15.10.2014 a 18.3.2015 mala pomáhať manželovi vo firme, podľa ňou podpísaného záznamu z
10.6.2015 v danom spise občas si niečo brigádnicky privyrobí a popri tom študuje magisterské štúdium v
Spišskej kapitule, podľa ňou podpísaného záznamu z 23.11.2015 v danom spise stále je nezamestnaná,
občas pomáha manželovi v kancelárii, atď.. V konaní poukazovala však na to, že rušila ona kanceláriu,
teda je zrejmé, a to i s ohľadom na výpoveď svedka U., že v čase podmienečného odsúdenia rozsudkom

tunajšieho súdu 7T/155/2010 z 28.2.2013 naďalej vykonávala ako pred uvedeným odsúdením činnosť v
oblasti finančného trhu, formálne vystupujúc však ako nezamestnaná. Vymeriavacie základy jej manžela
boli podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni (č.l. 233-234spisu) za mesiace november a december 2015
po 412,- eur, následne do apríla 2016 vrátane po 429,- eur, pričom ako sám uviedol mal pracovať v
Holandsku, načierno, do augusta 2016, pričom ak by mal spriemerovať zarobil 900,- eur mesačne,

od ktorého treba odpočítať cestovné - súčasne však sám uviedol, že už počas práce v Holandsku
si odkladal na nákup starožitností. Na ich nákup si mal od nejakého Slováka, ktorému peniaze ešte
ani nevrátil, v septembri 2016 požičať 2.000,- eur, od novembra 2016 i podľa lustrácie v Sociálnej
poisťovni pracuje na dohodu, pričom sám uvádza príjem v čistom okolo 500,- eur mesačne, obžalovaná
od 500,- do 650,- eur mesačne (čo je viac než v rozpore s vymeriavacími základmi uvedenými v

jeho lustrácii v Sociálnej poisťovni - ale prípadnú s tým spojenú trestnú činnosť by mala preskúmať
prokuratúra-§2ods.5tr.por.,niesúdvtomtokonaní).Odjanuára2016obžalovanápoberalarodičovský
príspevok 203,20 eur mesačne (okrem toho, i predtým, aj prídavky na deti). Teda obžalovaná bola
síce od marca 2014 formálne nezamestnaná, ale platila kanceláriu, ktorú rušila pred pôrodom tretieho
dieťaťa na čo použila časť peňazí od M.. Q., pomery mali byť neúnosné finančne v jej domácnosti, ale

jej manžel si už počas práce v Holandsku odkladal na kúpu starožitností (ohľadne ceny a možnosti
predaja v zásade podľa jeho výpovede ani nemal tušenia), platili v rozhodnej dobe leasing na auto
(podľa obžalovanej 250,- eur mesačne) a výdavky len na nájom v mestskom byte a energie mali mať
cez 300,- eur mesačne avšak podľa oboch nič by neriešilo bývanie ich rodiny v rodinnom dome matky
manžela obžalovanej, teda v mieste ich evidovaného trvalého bydliska (podľa obžalovanej by sa asi

nedalo obnoviť prerušenú dodávku plynu do horných izieb dotknutého domu, podľa jej manžela by
vykurovanie uvedeného poschodia vyšlo finančne rovnako ako bývanie v byte). Z uvedených dôvodov
niet čo ani len uvažovať o tom, že by rodinné a osobné pomery obžalovanej boli jednak tiesnivé, a
že by sa nedali zmeniť v prospech jej rodiny. A už vôbec nemožno ani len uvažovať o tom, že by siich obžalovaná sama nespôsobila. Nič na tom nemenia ani jej manželom spomínané údajné exekúcie,
lebo zrejme ani tie nemali v úmysle vyrovnať ak manžel obžalovanej v Holandsku pracoval bez zmluvy,
nie ako živnostník, teda na čierno. Tento životný štýl vyznieva naopak ako obžalovanej a jej manželovi

vlastný, je to nepochybne štýl ktorý si vytvorili a takýto im vyhovuje.

Priťažujúcou okolnosťou na strane obžalovanej je okolnosť podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona,
teda, že už bola za trestný čin odsúdená, na ktorú súd prihliadal jednak s ohľadom na skutočnosť, že
tu žalovanej trestnej činnosti sa dopustila práve napriek tomu, navyše v skúšobnej dobe príslušného

odsúdenia a jednak i s ohľadom na to, že sa dopustila obdobnej trestnej činnosti pre akú bola odsúdená
v minulosti. Priťažujúcou okolnosťou však nie je, ako súd v pôvodne vydanom trestnom rozkaze uviedol,
spáchanie viac trestných činov (§ 37 písm. h/ Trestného zákona), nakoľko za spáchanie viac trestných
činov ako priťažujúcej okolnosti treba považovať tri a viac trestných činov (už s ohľadom na ustanovenie
§ 41 ods. 1 Trestného zákona).

Zákonom ustanovená trestná sadzba v danom prípade je v zmysle § 41 ods. 1 Trestného zákona trestná
sadzba vzťahujúca sa na trestný čin z obžalovanou spáchaných najprísnejšie trestný, teda podľa § 222
ods. 1 Trestného zákona, a to 1 až 5 rokov. Keďže v danom prípade prevažuje pomer priťažujúcich
okolností, dolná hranica uvedenej trestnej sadzby sa zvyšuje o jednu tretinu (§ 38 ods. 4 Trestného
zákona), a to teda v zmysle § 38 ods. 8 Trestného zákona konkrétne o 16 mesiacov, teda dolná hranica

trestnej sadzby v danom prípade je tak 28 mesiacov, pričom súd uložil obžalovanej úhrnný trest odňatia
slobody na 30 mesiacov, majúc za to, že trest odňatia slobody v tejto výške (teda mierne nad zistenou
dolnou hranicou v danom prípade danej trestnej sadzby) bude dostatočný na dosiahnutie jeho účelu
tak v smere generálnej prevencie (odradenie iných od páchania trestných činov), ako aj individuálnej
prevencie, teda na ochranu spoločnosti pred páchateľom - obžalovanou, zabráneniu jej v páchaní ďalšej

trestnej činnosti a jej výchovu k tomu, aby viedla riadny život, a to osobitne s ohľadom na to, že v
danom prípade ide o uloženie trestu odňatia slobody, ktorého výkon nemôže byť podmienečne odložený
(§49 ods. 2 Trestného zákona), nakoľko trestných činov, za ktoré je ukladaný, sa obžalovaná dopustila
úmyselne a v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, ako je uvedené vyššie. Na výkon uloženého
trestu odňatia slobody bola obžalovaná zaradená do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom

stráženia, pretože v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestných činov, za ktoré bola uznaná
vinnou v tomto konaní, nebola vo výkone restu odňatia slobody uloženého jej za úmyselný trestný čin.

Súčasne súd uložil obžalovanej podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona i trest zákazu vykonávania
akejkoľvek zárobkovej činnosti na finančnom trhu na dobu 5 rokov, pretože bolo dokazovaním

preukázané, že obžalovaná sa trestnej činnosti dopustila preukázateľne vystupujúc, resp. pôsobiac (a
to bez príslušných povolení, bez riadnej registrácie Národnou bankou Slovenska) na finančnom trhu, v
súvislosti takouto činnosťou a použitím údajov, dokumentov a informácií pri takej činnosti získaných.

Čo sa týka rozhodnutia o náhrade škody v súvislosti s skutkom uvedeným v bode II. tohto rozsudku,

poškodenú M.. Q. súd odkázal na civilný proces podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku, a to čo sa
týka požadovania náhrady škody v časti 600,- eur, majúc za to, že podľa výsledkov dokazovania nie je
podklad na vyslovenie povinnosti na náhradu tejto škody - poškodená uvedenú sumu mala ušetriť na
úrokoch z úveru práve predčasným splatením úveru, teda ide o sumu, ktorú by inak na úrokoch platila
pri jeho pôvodnom splácaní v splátkach, pričom aj keď úver bol predčasne splatený v neskoršom období

ako v čase odovzdania peňažných prostriedkov na jeho splatenie zo strany poškodenej obžalovanej,
je zrejmé, že povinnosť uhradiť i túto sumu na strane poškodenej nie je daná, nakoľko úver i s
príslušenstvom je už v celom rozsahu splatený. Čo sa týka časti požadovaných 1.000,- eur z titulu
nemajetkovej ujmy - pri výsluchu 30.5.2017 v prípravnom konaní poškodená v tomto smere uviedla „za
to, že mi kvôli nej chodili upomienky a pošpinila moje meno“, v konaní pred súdom predkladala správy o

návštevách psychiatrickej ambulancie, z ktorých obsahu vyplýva diagnostikovaná organická depresívna
porucha s organickou kognitívnou dysfunkciou, avšak z obsahu týchto správ, kde sú v rozhodnom
smere zaznamenané v zásade len subjektívne tvrdenia poškodenej, nemožno jednoznačne vyvodiť,
že psychické problémy na strane poškodenej súvisia príčinne výlučne iba s konaním obžalovanej
uvedeným v bode II. tohto rozsudku, v tomto smere by rozhodnutie o priznaní náhrady škody vyžadovalo

rozsiahle, osobitne znalecké, dokazovanie, presahujúce potreby trestného stíhania, preto i v tejto časti
bola menovaná poškodená podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázaná na civilný proces.K otázke náhrady škody v súvislosti so skutkom uvedeným v bode I. tohto rozsudku súd uvádza, že
právnym nástupcom poškodenej spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. je spoločnosť Všeobecná
úverová banka, a.s., na ktorú v zmysle § 48 ods. 4 Trestného poriadku prešli práva pôvodne

poškodeného Consumer Finance Holding, a.s., ktorý v tejto veci požadoval náhradu škody v sume
2.615,12 eur. Súd uložil týmto rozsudkom obžalovanej podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku
nahradiť tomuto právnemu nástupcovi pôvodne poškodenej spoločnosti sumu 1.856,- eur, teda rozdiel
poskytnutej istiny úveru a doposiaľ vykonaných splátok a so zvyškom uplatneného nároku na náhradu
škody podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku odkázal menovanú spoločnosť na civilný proces, pretože v

zásadeuzavretázmluvaoúverebybolapriplatnomuzavretízmluvouspotrebiteľskou,pričomsohľadom
na jej obsah (osobitne s ohľadom na úrokovú sadzbu 25 % ročne, z pohľadu súdu zatiaľ pochybné
dodržanie náležitostí zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. - zákon o spotrebiteľských
úveroch v znení platnom a účinnom k 5.10.2016 a najmä doposiaľ nijako nepreukázané plné splnenie
povinností veriteľa pred uzavretím dotknutej zmluvy v zmysle § 7 ods. 1 uvedeného zákona, s možným
následkom podľa § 11 ods. 2 uvedeného zákona v smere možnej bezúročnosti a bezpoplatkovosti

poskytnutého úveru) a rozhodovaciu prax súdov v civilných veciach v týchto otázkach u obdobných
zmlúv o úveroch poskytovaných menovaným právnym predchodcom U.U. F., a.s., vyvstávajú dôvodné
pochybnosti o dôvodnom požadovaní z titulu náhrady škody i samotných úrokov z úveru, čo by teda
taktiež vyžadovalo vykonanie ďalšieho rozsiahleho dokazovania prevyšujúceho potreby tohto trestného
stíhania.

Rovnako súd odkázal na civilný proces, v súvislosti so skutkom uvedeným v bode I. tohto rozsudku,
s uplatneným nárokom na náhradu škody i F. W.. S ňou v rámci prípravného konania a ani po podaní
obžaloby nebolo konané ako s poškodenou, už v prípravnom konaní požadovala však náhradu škody
5.000,- eur z titulu zneužitia osobných údajov a poškodenia jej mena. V konaní pred súdom naďalej

požadovala náhradu uvedenej sumy z titulu toho, že chcela refinancovať úver ale v úverovom registri
je kvôli obžalovanej vedená ako neplatič. Konaním obžalovanej teda mohla vzniknúť na strane F..
W. morálna ujma a teda v zásade ju možno považovať za poškodeného trestným činom spáchaným
obžalovanou, preto nakoniec súd, zohliadniac uplatňovanie náhrady škody F.. W. už v prípravnom
konaní, dospel k záveru, že v tejto veci by mala mať postavenie poškodeného. Otázka výšky možnej

náhrady morálnej ujmy spôsobenej F.. W. konaním obžalovanej v peniazoch by však vyžadovala
rozsiahle podrobné dokazovanie prekračujúce potreby trestného konania, a to i s ohľadom na úpravu v
zmysle § 13 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, pričom primeraným zadosťučinením v zmysle § 13
ods. 1 Občianskeho zákonníka možno v podstate rozumieť i samotné odsúdenie obžalovanej a uloženie
trestu a navyše čo sa týka náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch (§ 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka)

poškodená F.. W. v tomto smere poukazovala iba vo všeobecnosti na zneužitie osobných údajov,
poškodenie mena a evidenciu neplatiča v úverovom registri, kde v tejto súvislosti by bolo nevyhnutné
podrobne dokazovať či aj a ako konkrétne bola konaním obžalovanej navyše jej dôstojnosť a vážnosť v
spoločnosti znížená v značnej miere, aké konkrétne skutočnosti svedčia o tom, že došlo nielen k zásahu
do práv na ochranu jej osobnosti, ale navyše i k zníženiu jej dôstojnosti a vážnosti v spoločnosti v širšom

rozsahu, a to, v zmysle Občianskeho zákonníka, v značnej miere. Z uvedených dôvodov bola F.. W.,
ako poškodená, s uplatneným nárokom na náhradu škody odkázaná taktiež na civilný proces, a to podľa
§ 288 ods. 1 Trestného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Stará Ľubovňa

do 15 dní od oznámenia tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.
Ak Trestný poriadok neustanovuje inak, rozsudok môže odvolaním napadnúť a) prokurátor pre
nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, b) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka,

okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že
nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe c) poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade
škody, d) zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na
náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
Podľa § 308 ods. 2 Tr. por. v prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem

obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ,
osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný
pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená,
môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo
jeho obhajca.

Iným osobám uvedeným v § 308 ods. 2 okrem prokurátora sa končí lehota tým istým dňom ako
obžalovanému.
Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.