Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 6, 2019

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 2T/6/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7619010025
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Kráľová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2019:7619010025.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Kráľovej a

prísediacich Radovana Komára a Márie Fülöpovej na hlavnom pojednávaní konanom dňa 6. marca 2019
takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
G. F., nar. XX.X.XXXX v F., okres R. X. Y., trvale
bytom K. - osada XXX,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

dňa 15. júna 2018 v popoludňajších hodinách, počas jazdy v osobnom vlaku v smere do F., do ktorého
nastúpil v stanici K., spoločne s mal. S.M., nar. XX.X.XXXX, keď sedeli vo vlaku oproti sebe, v úseku
jazdy medzi železničnými stanicami H. a H. - zastávka, okres R. nová Y., chytil maloletého S. M., nar.
XX.X.XXXX za zápästie ľavej ruky, vykrútil mu ruku a za použitia sily mu otvoril dlaň ľavej ruky, z ktorej
maloletémupoškodenémuodcudzilretiazkuzchirurgickejocelesprívesomvtvarekrížaasodcudzenou

retiazkou v stanici H. - zastávka z vlaku ušiel, čím pre maloletého poškodeného, zastúpeného zákonnou
zástupkyňou H. P. spôsobil škodu vo výške 62,13 eur,

t e d a

proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a čin spáchal na chránenej osobe - dieťati,

č í m s p á c h a l

zločin lúpeže podľa §188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Tr.
zákona a

z a t o m u u k l a d á

Podľa § 188 ods. 2 Tr. zákona, § 36 písm. k) Tr. zákona, § 38 ods. 3 Tr. zákona, § 39 ods. 1 Tr. zákona
trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona mu výkon trestu odňatia slobody mu podmienečne odkladá a
podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 3 (troch) rokov. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorkou Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves bola dňa 16. januára 2019 na tunajší súd
podaná obžaloba na obvineného G. F. pre skutok popísaný vo výroku tohto rozsudku, ktorý bol právne

kvalifikovaný ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zákona s poukazom na § 139
ods. 1 písm. a) Tr. zákona.

Obžalovaný G. F. na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku vyhlásil, že sa
necíti byť vinným tak, ako sa mu kladie vina obžalobou.
K skutku uviedol, že dňa 15. júna 2018 cestoval z K. do F. s chlapcom s prezývkou Y.. Rozprávali sa,

že on ide do T. a Y. do F.. Povedal mu, akú má krásnu retiazku, dal si ju dole. Na krku mal ešte jednu
retiazku. Retiazku, čo si dal dole si pozerali deti a on zaspal. Keď sa prebral v F., ten chlapec už nesedel
vedľa neho a retiazka bola pri ňom na sedadle. Stál tam jeden chlapec R., ktorý povedal, že Y. stratil
retiazku, retiazku zobral a dal ju jemu do mikiny. On mu ešte hovoril, že veď príde a zoberie si ju. Potom
ale vystupoval a retiazku zobral s tým, že mu ju dá v K.. V T. pri Z. však tú retiazku predal za tri eurá

nejakému chlapcovi. Bola to železná retiazka, ani zlatá ani strieborná. Keď bol doma, prišla H. P. a
nadávala a kričala, že ju kúpili v O. za 70 eur. Preto na druhý deň išiel do T. a tú retiazku od toho chlapca
kúpil za päť eur a vrátil retiazku, ale bez krížika. Retiazku išiel vrátiť poškodeného babke, tá ale hovorila,
že to nie je tá retiazka a že chcú, aby zaplatil 70 eur. Potom zaplatil 20 eur a neskôr 50 eur. Tvrdenie
chlapca, že mu retiazku vytiahol z päste nie je pravda. Chlapec povedal, že „vyšetrovák“ mu povedal,

aby takto vypovedal.

Poškodená H. P. na hlavnom pojednávaní zhodne ako v prípravnom konaní vypovedala, že synovi R.
H. dala 20 eur a išiel si do F. kúpiť botasky. Išiel sám vlakom, na krku mal dve retiazky, jednu obyčajnú
a druhá bola oceľová s príveskom veľký kríž. Od syna vie, že vo vlaku dal tú oceľovú retiazku do ruky a

vo vlaku mu ju ukradol G. F., s ktorým bol vo vlaku. Retiazku mu ukradol tak, že mu vykrútil ruku, v ktorej
mal retiazku a tak mu ju zobral. K tomu došlo vo vlaku ako boli H.. Syn utekal za obžalovaným, aby mu
retiazku vrátil, ale nezastihol ho. Obžalovaný z vlaku vystúpil, syn išiel ďalej do F. kúpiť topánky a o pol
ôsmej prišiel domov a povedal jej o tom. Išla za G., on jej povedal, že retiazku neukradol, nepriznal sa.
Hovorila mu, že retiazku kúpili v O. za 70 eur. Na druhý deň obžalovaný povedal, že retiazku predal v

F.. Jej vrátil najprv 20 eur a na Vianoce jej dal 50 eur a žiadal o prepáčenie, čo urobil synovi.

Na otázku, či má vedomosť, že obžalovaný chcel retiazku vrátiť, svedkyňa uviedla, že obžalovaný jej
ukázal obyčajnú retiazku, nebola to však tá ich a túto odmietla. Krížik nemal vôbec.

K výpovedi poškodenej obžalovaný uviedol, že nie je pravda, že retiazku zobral jej synovi z ruky.

Podľa 270 ods. 2 Tr. poriadku bol na hlavnom pojednávaní vykonaný dôkaz prehratím obrazovo-
zvukového záznamu z výsluchu maloletého svedka R. H., nar. XX.X.XXXX zo dňa 19.10.2018
(vypočutého podľa § 134 ods. 4, § 135 ods. 3,4 Tr. poriadku). Svedok vypovedal, že dňa 15.06.2018

išiel do F. kúpiť si topánky. Mamka mu dala 20 eur a 50 eur mal vlastných. Do F. išiel vlakom z K. zo
stanice o 13:30 hod. Vo vlaku k nemu prišiel G. F., sadol si oproti nemu a rozprávali sa, prečo fetuje a
tak. Cestou medzi zastávkami F. a H. mu zobral retiazku a vykrútil mu ruku. Retiazku mal na krku. Bola
hrubá z chirurgickej ocele s veľkými očkami a s krížikovým príveskom. Na krku mal ešte jednu retiazku,
a to pozlátenú. Retiazku z chirurgickej ocele si dal z krku dole, lebo bola ťažká a držal ju v ľavej ruke.

Retiazku držal silno. G. F. mu chytil ľavú ruku silou, vykrútil mu ju, a druhou rukou mu vzal retiazku a
utekal po vlaku. Utekal za ním, ale už ho nestihol. G. F. vystúpil na H. - zastávka. Vo vlaku, kde sedel
nebol sprievodca ani nikto iný. A. do F. kúpil si botasky a keď sa vrátil domov okolo piatej povedal to
mame. Potom s mamou šli za G. F.. Rozprávali sa s ním a jeho mamou. G. sa nepriznal a povedal, že
retiazku neukradol. Retiazku dostal darom od otca, ktorý ju kúpil pred rokom v O. za 70 eur. Predtým

s G. problémy nikdy nemal. G. mu retiazku zobral, lebo sa mu páčila. Odvtedy G. za ním prišiel raz a
žiadal ho, aby mu odpustil a že mu vráti peniaze. Ruka ho potom nebolela.

K výsluchu svedka R. H. obžalovaný uviedol, že keď svedok vravel, že mal na krku zlatú retiazku, tak
by mu vzal zlatú retiazku a nie obyčajnú. Tiež vravel, že prišiel domov o piatej a jeho matka vravela, že

o ôsmej. Dal im 70 eur za železo.So súhlasom prokurátorky a obžalovaného súd na hlavnom pojednávaní podľa § 268 ods. 2 Tr.
poriadku prečítal znalecký posudok J.. U. R. - znalkyne z Odboru psychológia. Zo znaleckého posudku

vyplynulo, že intelektové schopnosti poškodeného R. H. sú v pásme podpriemeru, logické myslenie
nemá plne rozvinuté. Pamäťové schopnosti má rozvinuté na úrovni podpriemeru v oblasti úmyselnej
pamäte, zážitková pamäť je dobre komponovaná, dokáže sa správne vyjadrovať podľa spomienok,
vypovedá konštantne a o podstate deja výpovede nemení. Je submisívna osobnosť, ktorá sa ľahko
vystraší a zľakne, nemá vo svojej výbave osobnosti dominantné formy správania, ktoré by mu pomohli

aktívne sa brániť. Nemá narušené vnímanie, nebolo u neho zistené bludné spracovanie reality. Udalosti
reprodukuje tak, ako si ich pamätá. Snaží sa o objektívne vyjadrenia, nebol u neho zistený dominujúci
príklon k subjektivite. Nespochybňuje vlastné vyjadrenia, nemení svoje výpovede, bez váhania dáva
odpovede na položené otázky, nebolo u neho zistené vedomé skresľovanie ani zveličovanie priebehu
skutku. Má dostatočne rozvinuté kognitívne schopnosti, potrebné k tomu, aby rozumel udalosti a vedel
ich aj opísať. Po prežití predmetnej udalosti u neho neboli zistené žiadne trvalé následky.

So súhlasom prokurátorky a obžalovaného súd na hlavnom pojednávaní podľa § 268 ods. 2 Tr. poriadku
prečítal znalecký posudok H.. Z. Z. - znalca z Odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria. Zo
znaleckého posudku vyplynulo, že u obžalovaného nebolo zistené zneužívanie žiadnej psychoaktívnej
látky. V čase skutku mohlo ísť o škodlivé užívanie toluénu. U obvineného však nebola ani nie je

vytvorenáchorobnázávislosť.Obvinenýajkeďpociťujepotrebufetovať,uvedomujesiškodlivosťtoluénu
a vlastnou vôľou dokáže abstinovať. Nie je potrebné nariadiť ochranné liečenie, nebolo zistené duševné
ochorenie, porucha osobnosti, ani iná okolnosť, v dôsledku ktorej by jeho pobyt na slobode mohol byť
pre spoločnosť nebezpečný. Obvinený si je vedomý
existencie zákonov, ktoré sú pre neho záväzné a ich porušenie sa trestá. V čase skutku nekonal z

chorobných dôvodov, jeho pobyt na slobode z psychiatrického hľadiska nie je nebezpečný.

Na hlavnom pojednávaní boli podľa § 269 Tr. poriadku prečítané nasledovné listinné dôkazy:

Z odborného vyjadrenia C. s.r.o., R. X. Y., č. 62/2018 vyplynulo, že všeobecná hodnota odcudzeného

predmetu, a to 1 ks retiazky bola 62,13 eur s DPH.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd hodnotil dôkazy jednotlivo a v ich súhrne podľa § 2 ods.
12 Tr. poriadku, pričom skutkový stav zistil a ustálil, ako je popísaný vo výroku tohto rozsudku.

V konaní nebolo sporné, že obžalovaný sa dňa 15. júna 2018 v popoludňajších hodinách nachádzal vo
vlaku smerujúcom do F. a spolu s ním cestoval aj maloletý R. H.. Avšak skutok, ktorý sa mu kládol za
vinu obžalobou obžalovaný poprel s tým, že retiazku maloletému nezobral z ruky, ale sám si ju dal dole
a následne nechal na sedadle, na čo ho upozornil ďalší chlapec a následne ju on zobral, že mu ju vráti
v K., no medzitým ju predal.

Súd vzhľadom na vykonané dokazovanie považoval túto obranu obžalovaného za účelovú v snahe
vyviniť sa z trestnej zodpovednosti.

Obžalovaný je zo spáchania predmetného skutku priamo usvedčovaný výpoveďou mal. svedka R. H.,

ktorý potvrdil, že vo vlaku z K. do F. sedel oproti obžalovanému. Rozprávali sa, pričom mal na krku dve
retiazky, z ktorých jednu si dal do ruky, lebo bola ťažká. Išlo o retiazku z chirurgickej ocele s príveskom
kríža. Keď retiazku držal v ľavej ruke, obžalovaný mu ruku chytil, vykrútil a napriek tomu, že retiazku
držal silno, zobral mu ju, začal utekať vo vlaku a vystúpil.

Výpoveď maloletého svedka súd považoval za pravdivú a dostatočne presvedčivú, nakoľko bola
podporená ďalšími vykonanými dôkazmi, s ktorými navzájom dotvárali okolnosti skutku a vyvrátili
zároveň obranu obžalovaného.

Vierohodnosť výpovede maloletého svedka bola potvrdená znaleckým posudkom J.. U. R. z odboru

Psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých, ktorá maloletého vyšetrila, pričom nebol u
neho zistená porucha vnímania a zároveň preukázaná schopnosť vnímať, zapamätať si a zreprodukovať
prežité udalosti bez konfabulácii, či klamstva.Výpoveď mal. svedka bola potvrdená výpoveďou svedkyne H. P. matky maloletého, ktorá potvrdila, že
potom, čo syn prišiel z F. jej povedal, že oceľovú retiazku mu vo vlaku ukradol obžalovaný G. F. tak, že ju
držal v ruke a tú mu vykrútil a retiazku tak zobral. Následne boli za obžalovaným, ktorý najprv popieral,

následne povedal, že retiazku predal a im vrátil 70 eur a ospravedlnil sa. Hodnota odcudzenej retiazky
s príveskom bola objektívne určená na sumu 62,13 eur.

Pokiaľ obžalovaný tvrdil, že maloletý tak vypovedal, lebo mu vyšetrovateľ povedal, aby tak vypovedal,
súd dodáva, že toto tvrdenie obžalovaného je účelové a jednoznačne vyvrátené výsluchom svedka mal.

R. D. a spôsobom výsluchu jeho osoby, psychologickým vyšetrením jeho osoby ako aj ďalšími dôkazmi,
ktoré boli v súlade s jeho výpoveďou a potvrdzovali tak jej pravdivosť. Taktiež rozpor vo výpovedi
maloletého a jeho matky ohľadne času, kedy v uvedený deň prišiel domov, nie je rozporom týkajúci sa
podstatných skutkových okolností, ktorý by spochybnil výpovede svedkov ohľadne priebehu skutku.

Vyššie uvedené dôkazy takto tvoria logickú sústavu navzájom sa dopĺňajúcich dôkazov, ktoré vo svojom

súhrne spoľahlivo preukazujú všetky okolnosti spáchaného skutku a usvedčujú obžalovaného z jeho
spáchania, preto ho súd uznal za vinného.

ObžalovanýG.F.svojimkonanímposubjektívnejajobjektívnejstránkenaplnilskutkovúpodstatuzločinu
lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zákona,

pretože proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a čin spáchal na chránenej osobe -
dieťati. Uvedeného zločinu sa dopustil tým, že dňa 15. júna 2018 počas jazdy v osobnom vlaku v smere
do F., maloletého R. H., nar. XX.X.XXXX chytil za zápästie ľavej ruky, vykrútil mu ruku a za použitia
sily mu otvoril dlaň ľavej ruky, z ktorej mu odcudzil retiazku s príveskom, čím spôsobil škodu vo výške
62,13 eur.

Obžalovaný konal v priamom úmysle podľa § 15 písm. a) Tr. zákona, pretože chcel spôsobom uvedeným
v trestnom zákone porušiť záujem chránený trestným zákonom spočívajúcim v ochrane osobnej slobody
a majetku osoby.

Podľa správy z miesta trvalého bydliska (S. K.) správanie obžalovaného nebolo doposiaľ prejednávané
komisiou verejného poriadku. Obžalovaný nebol prejednávaný v priestupkovom konaní. Z registra
priestupkov bolo zistené, že obžalovaný sa doposiaľ dopustil sedemdesiatich siedmych priestupkov, a
to vyberania odpadu zo smetných nádob.

Podľa odpisu z registra trestov bol obžalovaný G. F. raz súdne trestaný v konaní Okresného súdu
Spišská Nová Ves sp. zn. 2T/174/2003 pre trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 1 Tr. zákona č. 140/1961
Zb. účinného od 31.12.2004, pričom sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. V roku 2007 mu bolo
podmienečne zastavené trestné stíhanie pre prečin podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, pričom v určenej
skúšobnej dobe sa osvedčil.

Pri rozhodovaní o treste u obžalovaného súd vychádzal podmienok ukladania a účelu trestu vyjadrených
v ustanoveniach § 31, § 34 Tr. zákona, teda z účelu trestu a zásad jeho ukladania.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu

zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Pri určení druhu trestu a jeho výmery súd v zmysle v ustanovenia § 34 ods. 4 Tr. zákona prihliadol

na spôsob spáchania činu - úmyselným zavinením, jeho následok, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Súd podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona prihliadol na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností, pričom u obžalovaného priťažujúcu okolnosť nezistil žiadnu. Poľahčujúcou okolnosťou u

obžalovaného podľa § 36 písm. k) Tr. zákona je, že dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu.

Vzhľadom na zistený prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností súd upravil základnú trestnú sadzbu (7
- 12 rokov) znížením jej hornej hranice o jednu tretinu podľa § 38 ods. 3 Tr. zákona, v dôsledku čohobola určujúca trestná sadzba 7 (sedem) rokov až 10 (desať) rokov a 4 (štyri) mesiace. Vzhľadom na
ustanovenie § 34 ods. 6 Tr. poriadku obžalovanému musel byť uložený trest odňatia slobody, pretože
horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená pre spáchaný zločin prevyšovala päť

rokov. Súd pri rozhodovaní o treste - o jeho výmere použil ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zákona, teda
mimoriadne znížil obžalovanému trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestu ustanoveného Trestným
zákonom a takto uložil trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov pri dodržaní obmedzenia v
zmysle ustanovenia § 39 ods. 3 písm. d) Tr. zákona, lebo vzhľadom na okolnosti prípadu má za
to, že použitie trestnej sadzby ustanovenej zákonom by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne

a na ochranu spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Súd v tejto súvislosti zohľadnil nízku
mieru fyzického násilia (jeho konanie nevykazovalo známky agresivity, hrubého násilia), ktoré použil
obžalovaný voči maloletému a tiež skutočnosť (znalecky potvrdenú), že aj keď sa jednalo o násilnú
trestnúčinnosťspáchanúnamaloletejosobe,tentoskutoknemalnajehoosobužiadennegatívnydopad,
nezmenil ani neznížil kvalitu jeho života.

Výkon takto uloženého trestu odňatia slobody mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v hornej
polovici sadzby, keďže vzhľadom na osobu obžalovaného postačuje hrozba jeho výkonom a dobu 3
(troch) rokov považuje za dostatočnú na posúdenie správania sa obžalovaného.

Takto uložený trest súd považuje za zákonný a spravodlivý, ktorý splní účel sledovaný Trestným

zákonom tým, že sa vytvoria podmienky na prevýchovu obžalovaného, teda individuálnu prevenciu,
naplní sa prvok generálnej prevencie spočívajúci vo výchovnom pôsobení trestu na ostatných, ktorých
odradí od páchania trestných činov, zároveň bude zabezpečená ochrana spoločnosti tým, že sa
obžalovanému zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a uložený trest zároveň vyjadruje aj morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnásť) dní od
jeho oznámenia na Okresný súd Spišská Nová Ves.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,

oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie
smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Obžalovaný môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku,
ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal

jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku
uvedeného v obžalobe.
Poškodený môže odvolaním napadnúť nesprávnosť výroku o náhrade škody.
Oprávnená osoba sa po vyhlásení rozsudku môže odvolania výslovne vzdať
alebo podané odvolanie môže výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do

doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.