Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, April 16, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/169/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316200751
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2316200751.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov

JUDr.SilvieHýbelovejaMgr.FedoraBenku,vprávnejvecinavrhovateľa:A.A.,nar.XX.XX.XXXX,bytom
A. O. XXXX/XX, Q., právne zast. JUDr. Jánom Foltánom, advokátom so sídlom SNP 708, Galanta, proti
výživou povinnému: F. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. O. XXXX/XX, Q., právne zast. JUDr. Milošom
Chrenkom, advokátom so sídlom Hlavná 25, Trnava, o určenie výživného, o odvolaní výživou povinnej
osoby proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 8. februára 2018, č.k. 26C/28/2016-123, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že výživou povinný je
s účinnosťou od 12.09.2016 do 31.08.2017 povinný platiť navrhovateľovi výživné v sume 130,- eur

mesačne, ktoré je splatné vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľa. Nedoplatok na
zročnom výživnom za uvedené obdobie vo výške 598,90 eur je povinný uhradiť navrhovateľovi do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie výrokom I. konanie v časti výživného 100 eur
mesačne zastavil, výrokom II. uložil výživou povinnému povinnosť platiť navrhovateľovi výživné vo výške
130 eur mesačne, ktoré je splatné vždy do 15. dňa príslušného mesiaca vopred k rukám navrhovateľa,

a to od 12.09.2016 do 22.09.2017, spolu v sume 795 eur do 3 dní a výrokom III. vo zvyšnej časti návrh
zamietol.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil aplikáciou ust. § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, vecne súd
dôvodil, že návrhom doručeným súdu dňa 20.01.2016 (v priebehu konania zmeneným) sa navrhovateľ
domáhal určenia výživného v sume 250 eur mesačne od podania návrhu do ukončenia štúdia, neskôr
vzal návrh späť v časti sumy 100 eur mesačne. Z tvrdení navrhovateľa vyplynulo, že výživou povinná

osoba je jeho otcom, s ktorým nežije od 29.08.2013 v spoločnej domácnosti, ale býva s matkou,
ktorá sa stará o jeho výživu. Po ukončení stredoškolského štúdia dňa 01.09.2014 nastúpil do 1.
ročníka vysokoškolského štúdia v odbore Učiteľstvo akademických predmetov Prírodovedeckej fakulty
Univerzity Komenského v Bratislave dennou formou, následne štúdium prerušil od 01.04.2015 do
31.03.2016, aby mohol navštevovať ročný prípravný kurz na prijímacie pohovory na štúdium medicíny,
a to od 24.10.2015 do 21.05.2016 vo vzdelávacej agentúre AMOS - KamPoMaturite.cz, s.r.o., v Brne.
Dňa 05.09.2016 bol prijatý na vysokoškolské štúdium Vysoké učení technické v Brne, Fakulta chemická,

dennáformaštúdia,vbakalárskomštudijnomprogrameChemieachemickétechnologie(ďalejlenVUTv
Brne),čímsajehonákladyzvýšiliajehomatka,ktorejpríjemakoučiteľkyjevovýške760,21eurmesačne
netto, ich nedokáže sama platiť. Navrhovateľ následne z finančných dôvodov štúdium na vysokej škole v
Brne ukončil a v súčasnosti je nezamestnaný. Výživou povinný považoval návrh za čiastočne dôvodný,výšku považoval za značne neprimeranú k jeho príjmom ako aj k preukázaným výdavkom navrhovateľa,
pričom poukázal na neefektívnosť štúdií navrhovateľa.

3. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dôvodnosť výživného sa nevzťahuje na
celé obdobie uplatnené návrhom teda od podania návrhu do ukončenia štúdia na VUT v Brne, t.j. do
22.09.2017, ale len na obdobie od 12.09.2016 do 22.09.2017, pričom mal za to, že príprava na budúce
povolanie ako dôvod predostretý navrhovateľom, pre ktorý si nemohol sám zabezpečovať výživu,
nemožno považovať za efektívnu prípravu na budúce povolanie a to s poukazom na to, že navrhovateľ

chvíľu študoval na jednej vysokej škole (Prírodovedecká fakulta UK, od 01.09.2014 do 30.03.2015,
počnúc 01.04.2015 štúdium prerušil do 21.05.2016, avšak následne v ňom nepokračoval, a to aj napriek
tomu, že na medicínu sa nedostal), potom sa pripravoval na štúdium medicíny a napokon rok študoval
na technickej vysokej škole v Brne, pričom v konečnom dôsledku je nutné konštatovať, že ani jedno z
týchto štúdií neukončil a prínos uvedeného štúdia pre jeho povolanie je minimálny. Súd za relevantné
obdobiepreurčenievýživnéhopovažovallenobdobieštúdianaVUTvBrne,vktoromštúdiubyteoreticky

navrhovateľ ešte mohol pokračovať a jeho ukončením si zlepšiť predpoklady pre budúce uplatnenie, t.j.
výživné je dôvodné len od 12.09.2016 do 22.09.2017. Vychádzajúc z príjmov rodičov navrhovateľa ako
aj jeho preukázaných výdavkov, súd určil výšku výživného sumou 130 eur mesačne, ktorá je postačujúca
na pomerné pokrytie jeho odôvodnených potrieb a zároveň je v možnostiach a schopnostiach jeho otca
takto určené výživné platiť. Vzhľadom na ohraničenú dobu trvania vyživovacej povinnosti súd vyčíslil

výšku splatného výživného na sumu 795 eur, pričom vychádzal zo skutočnosti, že odporca mal podľa
rozsudku zaplatiť na výživnom od 12.09.2016 do 22.09.2017 pri výške výživného 130 eur mesačne (13
mesiacov) sumu 1690 eur, pričom podľa rozpisu vykonaných platieb výživného za rozhodné obdobie
predloženého výživou povinným a nespochybneného navrhovateľom, už bola zaplatená suma 895 eur,
na základe čoho má zaplatiť rozdiel vo výške 795 eur. Vzhľadom na účinné čiastočné späťvzatie návrhu

súd za použitia § 29 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku ( ďalej len CMP)CMP konanie v časti
výživného 100 eur mesačne zastavil a vo zvyšnej časti presahujúcej 130 eur súd návrh zamietol ako
nedôvodný. O náhrade trov konania súd vzhľadom na absenciu relevantného návrhu nerozhodoval.

4. Proti tomuto rozsudku v jeho výroku II podal v zákonnej lehote odvolanie výživou povinný. Uviedol,

že súd prvej inštancie správne dovodil, že navrhovateľ nemá nárok na výživné za obdobie od podania
návrhu ale až od začatia štúdia na VUT v Brne dňa 05.09.2016 do skončenia tohto štúdia. Odvolateľ
síce má pochybnosti o tom, či štúdium na dvoch rôznych vysokých školách bez ukončenia štúdia, na
ktorejkoľvek z nich je vôbec efektívnou prípravou na budúce povolanie, avšak akceptuje, že navrhovateľ
počas denného štúdia na VUT v Brne nemal možnosť sám sa živiť a pracovať, teda akceptuje trvanie

vyživovacej povinnosti za uvedené obdobie a rovnako nenamieta výšku výživného 130 eur mesačne.
Namieta však trvanie vyživovacej povinnosti, keď súd nesprávne uzavrel, že navrhovateľ študoval
práve do 22.09.2017, keďže toto navrhovateľ nepreukázal, iba k návrhu doložil potvrdenie o štúdiu, z
ktorého vyplýva, že bol prijatý na štúdium v akademickom roku 2016/2017. Ako odvolateľ dodatočne
zistil, navrhovateľ fakticky už neštudoval ani v letnom semestri akademického roka 2016/2017, údajne

neabsolvoval v tomto semestri žiadnu skúšku, čo je možné zistiť z výkazu o štúdiu navrhovateľa a
nemožno ho preto považovať za študenta riadne sa pripravujúceho na budúce povolanie, ktorý by mal
nárok na výživné. Ak by sa však i preukázalo, že v letnom semestri ešte študoval, hoci neúspešne, môže
sa nanajvýš vychádzať z jeho statusu študenta, ktorý mu trval do konca akademického roka 2016/2017
s poukazom na § 61 ods. 2 Zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách, podľa ktorého akademický

rok sa začína 1. septembra bežného roka a skončí sa 31. augusta nasledujúceho roka. Podľa § 52 ods.
2 českého zákona č. 111/1998 Sb. o vysokých školách, akademický rok trvá 12 kalendářnych měsíců;
jeho začátek stanoví rektor. Podľa rozhodnutia rektora VUT v Brne trval akademický rok (nielen rok
2016/2017, ale všetky ostatné akademické roky) do 31.08. daného roka. Podľa vedomostí odvolateľa,
navrhovateľ už nebol zapísaný do štúdia v akademickom roku 2017/2018, preto jeho štúdium skončilo

najneskôr koncom akademického roka 2016/2017, t.j. najneskôr dňa 31.08.2017. Z uvedeného teda
vyplýva, že navrhovateľ bol študentom VUT v Brne v období od 05.09.2016 do 31.08.2017 a najviac za
toto obdobie môže mať nárok na výživné. Odvolateľ je tiež toho názoru, že súd nesprávne určil výšku
zameškaného výživného. Odhliadnuc od nepresného a nejednoznačne formulovaného druhého výroku
rozsudku odvolateľ tvrdí, že jeho zameškané výživné je nižšie, než súdom určené. Z predložených

listinných dôkazov vyplýva, že v mesiaci november 2016 zaplatil matke navrhovateľa na tri deti (T., T., A.)
celkovo 120 eur, v mesiaci december 2016 takisto 120 eur, ďalej v mesiacoch január až júl 2017 zaplatil
na všetky tri deti spolu sumu 160 eur, v mesiacoch august september a október 2017 po 125 eur, spolu
zaplatil doposiaľ 975 eur. Za obdobie jeho štúdia od 01.09. 2016 do 31.08.2017 by mal navrhovateľovizaplatiť 1.560 eur (12 mesiacov x 130 eur), takže potom nedoplatok na výživnom predstavuje sumu 585
eur. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a nedoplatok určil vo
výške 585 eur mesačne.

5. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu považoval rozhodnutie okresného súdu
za vecne správne, vrátane sumy vyčísleného nedoplatku 795 eur. Uviedol, že po odchode navrhovateľa
do nájomného bytu sa o zabezpečenie jeho výživy starala predovšetkým matka, pričom doposiaľ nie je
skončenékonanievedenévoveciúpravyprávapovinnostíotcaknajmladšiemusynoviT.,keďotecsavo

všetkých súdnych rozhodnutiach odvoláva a zámerne naťahuje súdne konania svojou neprítomnosťou.
Ďalej uviedol, že po skončení stredoškolského štúdia už nežil s otcom v spoločnej domácnosti a v
období od 01.01.2014 do 31.12.2014 mu otec prispieval sumou 30 eur a od 01.01.2015 do júna 2015
sumou 30 eur. V júli a auguste 2015 mu na uvedené obdobie zaslal čiastku 2 krát po 40 eur a od augusta
2015 do januára 2017 mu na výživu neprispieval žiadnou sumou. Podľa informácií navrhovateľa v čase
od 11.11.2016 poukazoval k rukám matky navrhovateľa výživné v sume 120 eur mesačne, od januára

2017 túto sumu zvýšil na 160 eur mesačne, pričom podľa jeho vyjadrení bola úhrada zvýšená na sumu
100 eur mesačne v prospech navrhovateľa a 60 eur bolo v prospech bratov navrhovateľa. Navrhovateľ
je toho názoru, že je v možnostiach a schopnostiach otca, aby výraznejšie prispieval na výživu teraz
už len najmladšieho brata, nakoľko dvaja starší súrodenci už sú samostatní. Preto navrhol, aby Krajský
súd v Trnave napadnuté rozhodnutie potvrdil.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP) po
zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP)
proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom
bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu

predchádzajúce, súd viazaný rozsahom odvolania ( § 65 v spojení s § 155 CMP ) nie však dôvodmi
odvolania (§ 66 CMP), dospel k záveru o dôvodnosti podaného odvolania.

7. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo určenie výživného na plnoleté dieťa, predmetom
odvolacieho konania zostalo už len určenie doby trvania vyživovacej povinnosti, konkrétne termínu

skončenia vyživovacej povinnosti a tiež určenie výšky nedoplatku na výživnom, v ktorých častiach
odvolateľ považoval rozhodnutie za nesprávne. Samotná suma mesačného výživného stanovená na
130 eur, odvolaním napadnutá nebola.

8. Súd prvej inštancie zaviazal povinného k plateniu výživného za obdobie od 12.09.2016 do 22.09.2017

majúc za to, že v konaní bolo preukázané, že práve v tomto období navrhovateľ študoval na VUT v Brne.
Vychádzal pritom z predloženého potvrdenia o štúdiu vydaného dekanom VUT v Brne, podľa ktorého
navrhovateľ bol v akademickom roku 2016/17, t.j. od 12.09.2016 do 22.09.2017 študentom 1. stupňa,
1. ročníka prezenčného štúdia na Fakulte chemickej v študijnom bakalárskom programe. Navrhovateľ
síce videl v tomto potvrdení dôkaz o ukončení jeho vysokoškolského štúdia na VUT v Brne, avšak

podľa názoru odvolacieho súdu za takýto dôkaz ho považovať nemožno, pretože „potvrdenie o štúdiu“
nedáva odpoveď na otázku, ku ktorému dňu prestal byť navrhovateľ študentom tejto školy. Z vykonaného
dokazovania bolo nesporne preukázané, že navrhovateľ skončil štúdium na tejto škole už v prvom
ročníku, pričom presný deň, ku ktorému školu fakticky prestal navštevovať sa ustáliť nepodarilo. Podľa
názoru odvolacieho súdu však bolo potom treba prisvedčiť odvolateľovi, že pri nepreukázaní presného

termínu,kedyprestalnavrhovateľnavštevovaťtútovysokúškolu(podľainformáciipovinnéhodoškolyuž
vletnomsemestrir.2016/2017nechodil,čosavšakvkonanínepreukázalo),možnonanajvýšvychádzať
z jeho statusu študenta, ktorý mu trval do konca akademického roka 2016/2017, pretože v ďalšom
ročníku už preukázateľne v štúdiu nepokračoval. Treba potom súhlasiť s odvolateľom, že vychádzajúc z
ust. § 52 ods. 2 zák. ČR č. 111/1998 Sb. o vysokých školách v spojení s rozhodnutím rektora VUT v Brne

č. 2/2016, vydaným v súlade s cit. ustanovením a čl. 2 ods. 5 Študijného a skúšobného poriadku VUT,
ktorým bol stanovený začiatok akademického roka 2016/17 na deň 1. septembra a koniec na deň 31.
augusta, patrí potom navrhovateľovi výživné za obdobie od 12.09.2016, kedy preukázateľne na štúdium
nastúpil a to maximálne do 31.08.2017, kedy skončil akademický rok, čo vyplýva z verejne dostupných
zdrojov ( webovej stránky VUT v Brne). Správne mal byť preto povinný zaviazaný platiť výživné v období

od 12.09.2016 do 31.08.2017.

9. Pokiaľ teda vyživovacia povinnosť otca voči navrhovateľovi vo výške 130 eur mesačne trvala od
12.09.2016 do 31.08.2017, mal za uvedené obdobie celkovo navrhovateľovi poukázať titulom výživnéhosumu 1.513,90 eur vypočítanú ako: alikvótna časť výživného za mesiac september 2016 v sume 83,90
eur ( 130 eur : 31 dní x 20 dní) + výživné za mesiace október 2016 až august 2017 v sume 1.430 eur
( 11 mesiacov x 130 eur).

10. Povinný predložil listinné dôkazy o vkladaných sumách v hotovosti na účet matky navrhovateľa
titulom poukazovania výživného na všetky tri deti, voči ktorým mal v tom čase vyživovaciu povinnosť.
Z týchto dôkazov vyplýva, že v mesiaci november aj december 2016 zaslal výživné na tri deti celkovo
120 eur v každom tomto mesiaci, ďalej od januára 2017 až do júla 2017 posielal mesačne na všetky

tri deti spolu sumu 160 eur, a v mesiacoch august september a október 2017 po 125 eur. Keďže išlo o
platby poukazované súčasne na troch súrodencov, súd musel ustáliť z ostatných dôkazov akú sumu z
toho možno započítať na výživné navrhovateľa.

11. Z obsahu písomného vyjadrenia povinného zo dňa 28.04.2016 k podanému návrhu navrhovateľa
vyplýva, že síce neuznáva vyživovaciu povinnosť na navrhovateľa, ale že dobrovoľne platí výživné

na súrodencov navrhovateľa a to 60 eur na T. a 50 eur na T.. Na tomto v podstate zotrvával aj na
pojednávanídňa27.10.2016,kdejehoprávnyzástupcavsúvislostisobjasňovanímvýdavkovpovinného
okrem iného uviedol, že tento platí dve vyživovacie povinnosti dobrovoľne vo výške 60 eur a 50 eur
mesačne, ide o súrodencov navrhovateľa, nakoľko doposiaľ nebolo právoplatne skončené konanie v
časti výživného voči týmto dvom súrodencom vedené pod sp. zn. 16P/215/2013. Dodal tiež, že otec

rozhodne nejakú sumu platiť bude aj bez rozsudku, keďže už vie aspoň to, odkedy a na akej škole syn
študuje, nakoľko medzi nimi viazne komunikácia. Na pojednávaní dňa 26.10.2017 následne už právny
zástupca povinného uviedol, že za vhodnú výšku výživného na navrhovateľa považuje 100 eur, ktorá
suma aj bola na základe predbežného opatrenia povinným platená, výška výživného na ostatné dve
deti ešte určená súdom stále nebola a na tieto deti povinný platí zatiaľ sumu po 30 eur na základe

neodkladného opatrenia.

12. Podľa predloženého rozpisu ( prehľadu) platieb výživného, od začatia tohto súdneho konania zaplatil
povinný na navrhovateľa výživné po 100 eur v období mesiacov január až júl 2017 a po 65 eur mesačne
v období mesiacov august až október 2017, pričom od januára 2017 zároveň platil na každé z dvoch

mladších detí ( súrodencov navrhovateľa T. a T.) po 30 eur, čo v podstate uviedol aj právny zástupca
povinného pred súdom prvej inštancie. Uvedené skutočnosti boli preukázané potom listinnými dôkazmi
o vkladaných sumách v hotovosti na účet matky navrhovateľa, z ktorých vyplýva, že od januára 2017 až
do júla 2017 posielal mesačne na všetky tri deti spolu sumu 160 eur, a v mesiacoch august september
a október 2017 zaplatil po 125 eur.

13. Pokiaľ povinný v odvolaní tvrdil, že navrhovateľovi zaplatil výživné v novembri 2016 vo výške 40 eur a
to isté v decembri 2016, toto z vykonaného dokazovania nevyplýva. Z potvrdení o vykonaných vkladoch
je zrejmé, že v mesiaci november 2016 a december 2016 vložil povinný na účet matky navrhovateľa
titulom výživného po 120 eur spolu na všetky tri deti, z čoho 60 eur malo byť na T. a 50 eur na T., ako

to v konaní povinný tvrdil. Ak teda platil povinný podľa jeho vyjadrenia mladším synom sumu 60 eur a
50 eur, potom pri preukázaní zaplatenej sumy 120 eur v mesiaci november 2016 a december 2016 je
možné za výživné na navrhovateľa považovať iba sumu 10 eur v každom z týchto dvoch mesiacov.

14. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu potvrdil, že povinný v čase od novembra 2016

poukazoval k rukám jeho matky výživné v sume 120 eur mesačne, od januára 2017 túto sumu zvýšil
na 160 eur mesačne, pričom podľa jeho vyjadrení bola úhrada zvýšená na sumu 100 eur mesačne v
prospech navrhovateľa a 60 eur bolo v prospech bratov navrhovateľa.

15. Vyššie zistené skutočnosti odôvodňujú potom prijatie záveru, že povinný zaplatil titulom výživného

na navrhovateľa 2 x po 10 eur (november a december 2016), 7 x po 100 eur (január až júl 2017) a 3 x
po 65 eur (august až september 2017), čiže od začatia súdneho konania celkovo sumu 915 eur, preto
jeho nedoplatok na zročnom výživnom predstavuje 598,90 eur (1.513,90 eur, ktoré mal zaplatiť mínus
915 eur, ktoré zaplatil ).

16. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd preto vyhodnotil podané odvolanie ako dôvodné a
rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa dĺžky trvania vyživovacej povinnosti
ako aj výšky vzniknutého nedoplatku na zročnom výživnom, za použitia § 388 CSP zmenil tak ako je
uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.17. Súčasne bolo potrebné rozhodnúť aj o trovách celého konania, teda prvoinštančného aj odvolacieho,
a to v súlade s ust. § 396 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj

o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. Vzhľadom k tomu, že v preskúmavanej veci
neboli splnené podmienky pre aplikáciu ust. § 53 alebo 55 CMP, odvolací súd rozhodol podľa ust. § 52
CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto konania.

18. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák.č. 233/1995 Z.z., alebo ak ide o rozhodnutie o starostlivosti o maloletého,
styk s maloletým alebo inú ako peňažnú povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať
návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa štvrtej časti CMP.