Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 14, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/105/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117011064
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Mihal
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2117011064.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Mihala a sudcov JUDr. Kataríny
Batisovej a JUDr. Jozefa Piknu, v trestnej veci vedenej proti obžalovanému J. Z., narodenému dňa XX.
O. XXXX v J., trvale bytom J., t. č. vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby Leopoldov vo veci Okresnej
prokuratúry Trnava 4 Pv 292/18, trestne stíhanému pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/, ods. 3
písm. b/ Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného J. Z. proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa

5. apríla 2018, č. k. 1T/41/2017-273, na verejnom zasadnutí konanom dňa 14. mája 2019 v Trnave takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného J. Z. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 5. apríla 2018, č. k. 1T/41/2017-273 bol obžalovaný J.
Z. uznaný za vinného zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/, ods. 3 písm. b/
Trestného zákona (ďalej aj Tr. zák.), ktorého sa mal dopustiť tým, že si prisvojil cudziu vec tým, že sa

jej zmocnil a bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý a hoci bol za
taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený, keď protiprávneho konania sa
mal dopustiť na tom skutkovom základe, že : „aj napriek tomu, že bol rozhodnutím Okresného úradu
Nové Mesto nad Váhom, odbor všeobecnej vnútornej správy, pod č. OU-NM-OVVS-2016/002255 a OU-
NM-OVVS2016/002256, právoplatným dňa 18.08.2016, uznaný za vinného z priestupkov proti majetku
podľa § 50 ods. 1 Zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a bola mu uložená

sankcia - pokuta vo výške 60,00 €, a trestným rozkazom Okresného súdu Trnava zo dňa 22.12.2014 sp.
zn. 0T/244/2014, právoplatným dňa 22.12.2014, bol odsúdený pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1
Tr. zák. a iné na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov so zaradením do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia, dňa 18.08.2016 v čase asi o 15:54 hod. v predajni Feva
Diskont v Suchej nad Parnou č. 621 využil nepozornosť obsluhy a z odkladacieho pultu pod pokladňou
z kabelky patriacej A. Z. odcudzil 1 ks čiernej koženej peňaženky s obsahom 1 ks bankomatovej karty

J. I., 1 ks platobnej karty S. S., rôzne zľavové kupóny, 15 ks stravných lístkov v hodnote 3,20 €/kus,
finančnejhotovostivovýškenajmenej100,00€azkabelkypatriacejA.Z.odcudzil1ksčiernukoženkovú
peňaženku s obsahom finančnej hotovosti vo výške najmenej 25,00 €, ISIC kartu, občiansky preukaz,
vodičský preukaz, zdravotný preukaz, rôzne zľavové kupóny a platobnú kartu S. S., všetko na jej meno,
čím spôsobil A. Z. zo S. E. Z. škodu vo výške najmenej 168,00 € a A. Z. zo S. E. Z. škodu vo výške
najmenej 45,00 €.“

Za to mu okresný súd podľa § 212 ods. 3 Tr. zák. s prihliadnutím na § 37 písm. h/, písm. m/ Tr. zák. a
§ 38 ods. 4 Tr. zák. a s použitím § 41 ods. 1 Tr. zák. a § 42 ods. 1 Tr. zák. uložil súhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. okresný súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. spolu s uložením súhrnného trestu okresný súd zrušil výrok o treste odňatia

slobody vo výmere 10 (desať) mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia, ktorý bol obžalovanému uložený podľa § 212 ods. 3, § 36 písm. l/, § 37 písm. m/, § 48 ods. 2písm. b/ Tr. zák. trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza zo dňa 10.11.2016 sp. zn. 0T/77/2016,
právoplatným dňa 28.11.2016, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku (ďalej aj Tr. por.) okresný súd uložil obžalovanému povinnosť
nahradiť poškodenej A. Z., nar. XX.XX.XXXX v J., trvale bytom S. E. Z. XX, škodu vo výške 45,00 €, a
poškodenej A. Z., nar. XX.XX.XXXX v J., trvale bytom S. E. Z. XX, škodu vo výške 168,00 €, a to (obom)
do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (čím je určená vykonateľnosť tohto výroku rozsudku, nie
povinnosť v tejto lehote škodu zaplatiť).

Samosudca okresného súdu odôvodnil písomne vyhotovený rozsudok v rozsahu č. l. 273 - 278 spisu
nasledovne (citácia):
„Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava podal dňa 02.06.2017 na Okresný súd Trnava obžalobu na
J. Z. pre skutok právne posúdený ako prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného
prostriedku, elektronických peňazí a inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. a prečin krádeže
podľa § 212 ods. 2 písm. f/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. na skutkovom základe, že aj napriek tomu, že bol

rozhodnutím Okresného úradu Nové Mesto nad Váhom, Odbor všeobecnej vnútornej správy OU-NM-
OVVS-2016/002255 a OU-NM-OVVS- 2016/002256 z 20.05.2016 právoplatným 18.08.2016 uznaný za
vinného z priestupkov proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a
bola mu uložená sankcia - pokuta 60€ a Trestným rozkazom Okresného súdu Trnava 0T/244/2014 z
22. decembra 2014, právoplatným 22. decembra 2014, bol odsúdený za prečin krádeže podľa § 212

ods. 1 Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov so zaradením na výkon trestu do
ústavu so stredným stupňom stráženia, dňa 18. augusta 2016 v čase asi o 15:54 hod. v predajni Feva
Diskont v Suchej nad Parnou č. 621 využil nepozornosť obsluhy a z odkladacieho pultu pod pokladňou z
kabelky patriacej A. Z. odcudzil 1 ks čiernej koženej peňaženky s obsahom 1 ks bankomatovej karty J.,
1 ks platobnej karty S., rôzne zl'avové kupóny, 15 ks. stravných lístkov v hodnote 3,20,-€ kus, finančnej

hotovosti vo výške najmenej 100,- eur a z kabelky patriacej A. Z. odcudzil 1 ks čiernu koženkovú
peňaženku s obsahom finančnej hotovosti vo výške najmenej 25,- eur, ISIC kartu, občiansky preukaz,
vodičskýpreukaz,zdravotnýpreukaz,rôznezľavovékartyaplatobnúkartuS.všetkonajejmeno,počom
pomocou odcudzenej platobnej karty S. patriacej A. Z. v doposiaľ neustálenom čase dňa 18. augusta
2016 sa z bankomatu S. S. na Beethovenovej ulici č. 26 v Trnave zadaním nesprávneho PIN kódu,

nachádzajúceho sa pri karte, pokúsil o výber finančnej hotovosti, čím spôsobil A. Z. zo S. E. Z. škodu
vo výške najmenej 168,- € a A. Z. zo S. E. Z. škodu vo výške najmenej 45,- €.
V predmetnej veci na hlavnom pojednávaní vykonal súd dokazovanie spočívajúce vo výsluchoch
obžalovaného J. Z., taktiež poškodených A. Z. a A. Z. a aj svedkov J. A., O. A., A. Z., A. B. a O. P.,
ako aj boli oboznámené obrazové a zvukové záznamy a tiež listinné dôkazy zo spisu, a to na návrh

prokurátora i obhajoby.
Výsledky vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní:
Obžalovaný J. Z. na hlavnom pojednávaní uviedol, že je nevinný s tým, že dňa 18.08.2016 od nejakej
13:00 hod. vyšiel z bytu na Špačinskej ulici od kamaráta s prezývkou „Doktor“, s ktorým mal stretnutie,
ale nevedel už kvôli čomu (potom zas uviedol, že ho nezastihol doma, išiel na otočku), a išiel smerom na

Prednádražie za svojou matkou, ktorá býva na U. X. V S. E. Z. v ten deň nebol. V živote žiadnu platobnú
kartu nepoužil a ani ju nevlastnil. So svedkom O. A., ktorý ho ako jediný opoznal, mal osobný konflikt,
keď po skončení druhého výsluchu po jeho zadržaní po skutku bol na chodbe na Y. v putách, pričom
svedok O. A. po nejakej dobe prišiel k nemu, začal s ním flirtovať a dávať mu sexuálne návrhy. Svedok
ho žiadal, či môže mať s ním orálny sex, že mu ho zaplatí pervitínom. Začal ho obchytávať, chytal ho

za genitálie, za penis. Preto ho odstrčil, kopol ho a svedok začal byť nervózny, najedovaný, odišiel preč.
Potom prišiel s troma kolegami, spútali ho, zaviedli ho do kancelárie, tam ho rozkopali, dobili ho údermi.
Nemohol sa ani brániť. Padali tam vyhrážky v štýle „dám ťa do basy“. Skončilo to tak, že išiel do cely
predbežného zaistenia a sudca ho prepustil. Tieto skutočnosti ohľadom svedka O. A. nepovažoval v
prípravnom konaní za dôležité, chcel s ním konfrontáciu, chystá sa podať aj trestné oznámenie, ktoré

doteraz nepodal. Motorové vozidlo zn. Audi pozná, má ho O. P., býva na M.. Viezol sa v ňom aj dňa
18.08.2016 približne o 15:45 hod. až 15:50 hod. z parkoviska Rybníková pri Relaxe, O. P. ho odviezol na
Z., kam išiel domov za mamou, mal tam byť okolo 16:00 hod. Jeho mama pracuje na bytovom družstve,
bolo to kúsok od bankomatu, kde mal byť urobený ten výber. Išiel za ňou pre veci, ktoré mal vypraté, a aj
pre peniaze. Mal vtedy oblečené rifle a tmavomodrú mikinu. Pod ňou už nemal pravdepodobne nič, bolo

teplo. Nemal ani na hlave nič. Bol tam on, vodič a jeho priateľka, ktorá bola spolujazdkyňa. V auguste
2016 býval v G. na ubytovni B.. Zdržiaval sa ale aj u matky, býval tam bežne, nemal tam trvalý pobyt. V
ten deň si myslel, že bolo pekne, slnečno. Svedkyňu A. pozná od malička, aj jej syna. Mohla vidieť, že
vystupoval z Audiny, ale to, že ho videla ísť k bankomatu, to je lož.PoškodenáA.Z.nahlavnompojednávaníuviedla,žeobžalovanéhonikdynevidelaanepoznáho.Včase
spáchaniaskutkubolivobchodevtedyprítomnívedúciajejdcéraA..Kúsokodpokladnevtedydokladala
tovar,odbiehalaodpokladne,nebolastáleprinej.Potomsivšimla,žepodpokladňouakomávajúkabelky

s dcérou, že je to „popremŕvané“. Zistila, že kabelku má otvorenú a chýba v nej peňaženka. Bola čiernej
farby, obdĺžniková, mala tam bankomatovú kreditnú kartu J. I.. Ďalšia kreditná karta bola S. S.. Peniaze
tam mala 100,00 €, mala tam stravné lístky v hodnote 3,20 € a ďalšie zľavové karty. Po tomto zistení
vyzvala dcéru, aby si išla aj ona skontrolovať, či tam má peňaženku. Zistila rovnako ako ona, že jej tiež
chýba peňaženka. Kontaktovala hneď vedúceho, že im chýbajú peňaženky. Volala okamžite na políciu

a vedúci K. K. zobral auto a išiel smerom na Trnavu, či náhodou nejakého páchateľa neuvidí. Zákazníci
jej povedali, že videli dvoch mužov, ktorí sadali do auta, najprv že išli pešo a pri Zvončíne ich brali do
auta nejakí ďalší ľudia. Policajti jej potom telefonovali, že sa našli nejaké peňaženky. Bola jej vrátená jej
peňaženka, ale bola roztrhaná. Z jej karty sa nepokúšali o výber, iba z dcérinej.
Po nahliadnutí do fotodokumentácie z obchodu na v poradí prvej fotografii z č. l. 61 poškodená A. Z.
ukázalamiesto,kdemalischovanékabelky(bolotopodpultomuprostredfotografie).Poškodenáuviedla,

že ona je osobou na fotografii, ktorá dokladá tovar, má oblečené biele tričko a čierne krátke nohavice.
Poškodená A. Z. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaného nikdy nevidela a nepozná ho. Dňa
18.08.2016 brigádovala v potravinách Feva Diskont. Bol tam vedúci, jej mama tam bola ako predavačka
a boli tam aj zákazníci. Kabelku mala pri pokladni, ako si ju dávajú, mala ju tam aj jej mama. To, že
jej niečo odcudzili z kabelky, to zistila jej mama, keď si bola niečo zobrať za pokladňu. Najprv zistila,

že jej niečo chýba z kabelky, potom zavolala aj ju. Jej zmizla peňaženka, mala tam všetky doklady,
občiansky, vodičský, ISIC kartu, nejaké zľavové kartičky, hotovosť. Mala tam aj bankomatovú kartu S.
S.. Boli tam peniaze, ale presne si už nepamätala koľko to bolo. Peňaženka bola obdĺžniková, sivá. Mala
tam na lístočku aj napísaný PIN kód, ale boli prehodené čísla. Zákazníci hovorili, že videli nejakých ľudí,
myslela že dvoch mužov. Povedali im, že odchádzali z obchodu a išli smerom na Zvončín, že nastúpili do

nejakého auta, mala to byť čierna Audina. Potom si svoje veci prišla zobrať na políciu, tam jej dali všetky
doklady, bankomatovú kartu si myslela, že jej nevrátili. Vedela, že keď bola v banke, hovorili jej, že tam
bol dvakrát pokus o výber. V ten deň ona peniaze nevyberala. Na I. v J. v čase spáchania skutku nebola.
Svedkyňa J. A. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že asi 15 rokov, čo býva na Z., pozná
obžalovaného, ktorý sa kamarátil s jej synom. Býva na I. X v J.. Dňa 18.08.2016 videla dvoch mladíkov

a auto, ktoré bolo osobné, veľké, čierne alebo tmavo modré. Aké malo EČ nevedela, ale zapísala si
ho. Ona býva na 1. poschodí, je to vyvýšené prízemie a to auto stálo kolmo, pozerala sa naň vtedy z
kuchyne, stálo za zastavenými autami na ceste, stálo skríža kontajnerov. Tí mladíci mali tričko, jeden
z nich bledé, tepláky, nespomenula si už presne. Na hlave nemali nič, jeden mal tmavé vlasy a druhý
bol do blonďava. Nebola si istá, či jeden z nich bol obžalovaný, bol to okamih. Vystúpili z auta, jeden

si dal dole tričko, zatočil s ním a potom ich už nevidela. Celé to trvalo asi 2 minúty, ale nepozerala sa
naraz, bolo to prerušované. Nevedela ktorým smerom išli, ale išli niekde na druhú stranu, nevedela kde.
Myslela si, že v tom aute ešte boli traja. Z miesta vodiča nevystúpil nikto. To auto videla, keď už stálo. Iba
jeden z nich, čo vystúpil, bol to spolujazdec, niečo odhadzoval do kontajnera, držal tričko a spolu s tým
tričkom to tam odhodil. Kontajner bol na Botanickej ulici, je ich tam 8, je to miesto určené na kontajnery.

Zavolala potom na políciu, lebo sa jej zdalo nejaké podozrivé, pretože s tým tričkom utieral auto, potom
do trička niečo balil a odhadzoval to do kontajnera, preto volala na políciu. Na políciu volala myslela si
že dvakrát. Pri bankomate tie osoby nevidela, lebo tam nevidí. Bankomat je na druhej strane a tam je
veľká lipa, ktorá zacláňa výhľad.
Na odstránenie rozporov bola prečítaná výpoveď svedkyne z prípravného konania zo dňa 17.10.2016

(č. l. 50-51), kde uviedla nasledovné: „Po oboznámení s predmetom výsluchu uvádzam. že bývam v byte
na prvom poschodí so svojou mentálne postihnutou dcérou a manželom, Okno v kuchyni nášho bytu
je nasmerované na smetné nádoby na Botanickej ulici. Dňa 18.08.2016 v čase asi o 16:15 hod. som
bola v kuchyni a pozerala som sa z okna. V tom som videla ako k našim kontajnerom prišlo motorové
vozidlo zn. AUDI čiernej farby EVČ: HC631BN. Toto číslo som si neskôr zapísala, nakoľko pasažieri

toho auta sa správali podozrivo. Z auta zozadu vystúpili dvaja muži a jeden z nich si vyzliekol biele
tričko a jašil sa tam a zdvíhal ruky. Tohoto som spoznala. Bol to J. Z., ktorý býva oproti v činžiaku na
I. č. 2. Poznám ho, nakoľko sa kamarátil s mojim synom a viem, že je drogovo závislý. Toho druhého
muža, čo vystúpil, poznám len z videnia a vídavam ho chodiť s J. Z. po sídlisku. Mal okuliare a neviem
ako sa volá. Ďalej som videla ako títo dvaja šli od auta smerom k bankomatu na Beethovenovej ulici

na Bytovom družstve. Pri bankomate som ich už nevidela, nakoľko tam z môjho okna nevidno. Ďalej
som videla, že z miesta spolujazdca šoféra vystúpil ďalší muž, ktorého som vôbec nepoznala a tento
otvoril zadný kufor a vytiahol z neho biele tričko a poutieral kufor auta z vonku, kde sa dotýkal a potom
z predných dverí vytiahol niečo čierne. Podobalo sa to na telefón. Tento hranatý čierny predmet zabalildo toho trička, s ktorým utieral kufor auta a šiel ku kontajnerom, kde do jedného z kontajnerov hodil
ten predmet zabalený v tričku. Následne šiel tiež smerom k bankomatu za Z. a tým druhým. Medzitým
šofér odparkoval auto ďalej, ale stále som videla naň. Potom tí traja od bankomatu šli k autu. Ten s

okuliarmi šiel ešte do kontajnera zahodiť pokrčený biely papierik a všetci nasadli do toho čierneho auta
a odišli. Vodič po celý čas nevystúpil z auta.“ Na otázky položené pri výsluchu uviedla, že obžalovaného
pozná odvtedy ako tam býva, už asi 19 rokov. Určite si ho nepomýlila s nikým iným. K ostatným mužom,
ktorí vystúpili z auta, uviedla, že ten s tými okuliarmi mal asi 30 rokov a bol vyššej postavy, asi 175 cm
vysoký. Predtým bol štíhlejší, ale vtedy bol pribratejší. Mal tmavohnedé vlasy a už si nespomenula, čo

mal oblečené. Ten, čo sedel pri vodičovi, tak ten mohol mať tak cez 30 rokov a bol strednej postavy,
dohola ostrihaný a nepamätala si, čo mal už oblečené. Vtedy zavolala na políciu, nakoľko sa jej ich
správanie zdalo podozrivé a myslela si, že na tom aute spáchali nejaký zločin, keď ten jeden utieral kufor
auta, akoby utieral odtlačky. Svedkyňa k svojej prečítanej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla,
že to, že to bol obžalovaný, jej povedali policajti. Keď nahlasovala vec na polícii, tak povedala „dvaja
neznámi mladíci“. Ona tých mužov nevidela, že by boli pri bankomate, bola to len jej dedukcia. Je pravda,

že EČ si zapisovala. Jeden z tých mužov si skutočne po vystúpení z auta vyzliekol biele tričko a potom
ich už nevidela. Po nahliadnutí do zápisnice uviedla, že podpisy na zápisnici sú jej.
Svedok O. A. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že na kriminálnej polícií pracuje od roku 2007 a
obžalovanéhopoznáakopáchateľatrestnýchčinov.Pamätalsi,ženeznámypáchateľukradolvobchode
nejaké peňaženky z kabeliek. Spojili sme sa s poškodenými a majiteľom obchodu, ktorý jemu a kolegovi

uviedol, že je tam kamerový záznam, na ktorom je zachytený páchateľ krádeže. Následne keď im ho
ukázal, aj s kolegom opoznali, že sa jedná o obžalovaného, podľa výzoru a výšky a podľa skúseností z
minulosti. Na kamerovom zázname bolo vidieť najprv ako jeho dvaja komplici (jeden bol K. X.) vchádzajú
dovnútra predtým ako vošiel obžalovaný, potom vošiel obžalovaný, ktorý prišiel za pokladňu a následne
bolo vidieť, ako ide po štvornožky k pokladni a prehľadáva kabelky pod pokladňou, nejaký čas tam

zotrval, potom sa postavil a odišiel z obchodu preč. Potom im zavolali z operačného strediska, že nejaká
pani telefonovala, že videla obžalovaného ešte s jedným mužom, že sa prehrabávali v peňaženkách a
potom išli smerom k bankomatom. Tá pani uviedla, že obžalovaného pozná osobne, čo tam býva na
sídlisku. Vedeli o tom, že sa pohybujú na dvoch motorových vozidlách, jedno čierne zn. AUDI A8 s EČ:
HC631BU a druhé zn. Peugeot Expert s EČ: HC488BN alebo BU. Keď dostali túto informáciu, išli za tou

pani a požiadali ju, aby išla vypovedať. Najprv povedala, že sa bojí o svoje zdravie a majetok. A potom
jej povedali, že bolo by to potrebné, keď volala 158. S obžalovaným nemal nikdy žiaden konflikt.
Svedkyňa A. Z. pre príbuzenský pomer k obžalovanému odmietla vypovedať na hlavnom pojednávaní.
Svedok A. B. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že s obžalovaným nebol v poslednom období v
akomkoľvek kontakte. Dodal, že boli spoločne vo výkone trestu odňatia slobody v Želiezovciach, ale

každý na inom oddelení. Pamätal si, že dňa 18.08.2016 okolo 16:00 hod. (potom uviedol asi medzi
15:00 až 16:00 hod.) stretol obžalovaného a rozprávali sa asi 30 minút až hodinu pred Relaxom. Potom
obžalovaný telefonoval o odvoz a prišiel O. P. na aute zn. AUDI A8 a odviezol ho. V tom aute bolo aj
dievča. To auto bolo čiernej farby, trnavské EČ, biely interiér, biela koža. Má aj prezývky, hovoria mu
„Doktor“, „A.“ alebo „A.“. V čase stretnutia s obžalovaným býval u rodičov na I. XX. Nikdy nebýval v J.

na K.. Obžalovaný mal vtedy oblečenú modrú mikinu na zips, nohavice - kapsáče, asi khaki farby.
Svedok O. P. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaného pozná a o stíhanom skutku nemá
žiadnu vedomosť. Nepamätal si, čo robil dňa 18.08.2016. Pamätal si, že obžalovaného naposledy viezol
v lete vo vozidle zn. AUDI A8 s EČ: HC631BN, čiernej metalízy, interiér krémová biela koža. Išla s
nimi vtedy jeho priateľka M. Barkóciová. Obžalovaný mu zavolal, či sa pre neho môže zastaviť, zastavil

pred Aquaparkom Relax v Trnave, bol tam ešte s nejakým pánom, obžalovaný mu nastúpil do auta a
odviezol ho na Z. domov. Vedel, že mu vtedy spomínal, že jeho otec mal narodeniny. Vysadil ho pred
jeho domom, myslel že na I., zastavil vtedy na ceste, kde boli odstavené iné autá, trochu sa rozprávali a
išiel s priateľkou preč. Obžalovaný mal vtedy oblečenú mikinu či nátelník a nejaké nohavice, ale presne
nevedel. S obžalovaným bol asi 15 až 20 minút. K nahrávke z kamerového systému predajne Feva

Diskont v Suchej nad Parnou (č. l. 59) uviedol, že na obrazovom zázname nespoznal ani seba ani iné
osoby. V uvedenom obchode nikdy nebol.
Na hlavnom pojednávaní boli oboznámené tieto listinné dôkazy: zápisnica o prehliadke tela a podobných
úkonov s fotodokumentáciou (č. l. 57-58), zápisnica o vydaní veci (č. l. 59), fotodokumentácia z
kamerového záznamu (č. l. 60-66), fotodokumentácia zo zaistenia odcudzených vecí (č. l. 67-70),

odpoveď S. S. s prílohami (č. l. 90-109), odpoveď S. S. (č. l. 110), rozhodnutia v iných trestných
veciach obžalovaného (č. l. 112-118), rozhodnutia o priestupkoch obžalovaného (č. l. 120-123c) a mapa
vytlačená z www stránok google maps na trase v meste Trnava: P. van I. XXXX/XX - I. XXXX/X (z č.
l. 158).Z oboznámených listinných dôkazov vyplynulo nasledovné:
Zo zápisnice o prehliadke tela a podobných úkonov s fotodokumentáciou (č. l. 5758) bola vidieť tvár a
najmä postava obžalovaného. Fotky boli zo dňa 26.08.2016. Obžalovaný má krátke nohy a dlhšie telo

od pása hore. Fotodokumentácia z kamerového záznamu (č. l. 60-66) bola preukázateľne vypracovaná
na základe nahrávky z kamerového systému predajne Feva Diskont v Suchej nad Parnou (č. l. 59).
Z fotodokumentácie zo zaistenia odcudzených vecí (č. l. 67-70) boli zadokumentované nájdené veci
poškodených dňa 18.08.2016 na ul. I. X v J.. Išlo o čiernu peňaženku a doklady poškodených a iné veci,
napr. kartičky, zľavové karty, občianske preukazy, platobné karty Visa (S.) a Visa (J. banka). Z odpovedí

S. S. s prílohami (č. l. 90-110) vyplynulo, že platobná karta č. XXXXXXXXXXXXXXXX bola vydaná k
účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX na meno A. Z., pričom zákaz všetkých operácií bol zadaný dňa 18.08.2016
o 16:30:43 hod. Do toho času boli na karte zaznamenané dva pokusy o výber v časoch o 16:09:21 hod.
a o 16:09:47 hod., pričom v oboch prípadoch bol chybne zadaný PIN (požadované sumy boli 500,00 €
a druhýkrát 100,00 €). Pokusy o výber boli uskutočnené cez bankomat č. 2112, ktorý je umiestnený v
Trnave na Beethovenovej 26. Išlo o bankomat S., ktorý nebol monitorový kamerovým systémom a ktorý

sa nachádza najbližšie k Botanickej ulici. Z mapy vytlačenej z www stránok google maps na trase v
meste Trnava: P. van I. XXXX/XX - I. XXXX/X (č. l. 158) vyplynulo, že táto trasa meria 120 metrov a trvá
2 minúty chôdze. Z rozhodnutí v iných trestných veciach (č. l. 112-118) a rozhodnutí o priestupkoch (č. l.
120-123c) bolo zistiteľné v prípade obžalovaného naplnenie znakov skutkovej podstaty prečin krádeže
podľa § 212 ods. 2 písm. f/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák., resp., že obžalovaný bol rozhodnutím Okresného

úradu Nové Mesto nad Váhom pod č. OU-NM-OVVS-2016/002255 a OU-NM-OVVS-2016/002256 zo
dňa 20.05.2016, právoplatným dňa 18.08.2016, uznaný za vinného z priestupkov proti majetku podľa §
50 ods. 1 Zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov spáchaných dňa 10.12.2015
a bola mu uložená pokuta vo výške 60,00 €, a trestným rozkazom Okresného súdu Trnava zo dňa
22.12.2014 sp. zn. 0T/244/2014, právoplatným dňa 22.12.2014, bol odsúdený pre prečin krádeže podľa

§ 212 ods. 1 Tr. zák. a iné na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov so zaradením
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Na hlavnom pojednávaní boli oboznámené ako dôkazy obrazové a zvukové záznamy: nahrávka z
kamerového systému predajne Feva Diskont v Suchej nad Parnou (č. l. 59), nahrávka zo systému
CordCom zo dňa 18.08.2016 (č. l. 71-75) a nahrávka zo systému Redat zo dňa 18.08.2016 (č. l. 76-77).

Z nahrávky zo systému CordCom (č. l. 71-75) boli zistiteľné nasledovné relevantné skutočnosti: • Hovor
č. 1: Poškodená A. Z. oznamovala krádež telefonicky polícií a uviedla, že majú podozrenie „na takých
chlapíkov, ktorí išli smerom od diskontu smerom na Zvončín“, •Hovor č. 2: Poškodená A. Z. telefonicky
polícií uviedla, že „tí mladíci“ nasadli do čiernej Audiny a išli na Trnavu, • Hovor č. 2: Poškodená A. Z.
uviedla, že jej to povedala v predajni nejaká pani, že smerom na Trnavu videla ísť nejakých chalanov,

ktorí nastúpili do auta, • Hovor č. 4: Svedkyňa J. A. oznamovala telefonicky polícií podozrivé drogovo
závislé osoby, ktorí prišli na čiernej Audine s EČ: HC631BN pred jej činžiak s tým, že spolujazdec hodil
niečo zamotané do trička do kontajnera na Botanickej 4 a že jeden z chalanov utieral auto tým bielym
tričkom, • Hovor č. 5: Svedkyňa J. A. oznamovala telefonicky polícií, že policajti našli peňaženku, s tým,
že oni („tí chlapci“) ešte do vedľajšieho kontajnera odhodili nejaký papierik a boli v bankomate vyberať

peniaze, že z peňaženky vybrali platobnú kartu a boli vyberať peniaze.
Z nahrávky zo systému Redat zo dňa 18.08.2016 (č. l. 76-77) bolo zistiteľné, že hovor č. 1 bol hovorom č.
4 zaznamenaným zo systému CordCom a tiež hovor č. 2 bol hovorom č. 5 zaznamenaným zo systému
CordCom.
Odmietnutie návrhu na vykonanie dokazovania:

Súd v zmysle § 272 ods. 3 Tr. por. odmietol na hlavnom pojednávaní vykonať dôkaz navrhnutý
obhajobou,nakoľkohopovažovalzanedôvodný.Súdmalzadostatočnepreukázané,žepáchateľskutku
v predajni Feva Diskont bol obžalovaný, a to na základe nižšie uvedených skutočností a úvah, a preto
nebolo podľa názoru súdu potrebné priberať znalca na skúmanie kamerového záznamu z tejto predajne.
Výrok o vine:

V konaní pred súdom na hlavnom pojednávaní, na základe vykonaných dôkazov, spôsobom a v rozsahu
tak, ako to navrhli procesné strany a určenom súdom so zreteľom na § 2 ods. 19 Tr. por. a § 278 ods.
1, ods. 2 Tr. por., vyhodnotením vykonaných dôkazov v súlade s § 2 ods. 12 Tr. por., t.j. jednotlivo a vo
vzájomnom súhrne bez ohľadu na to, ktorá z procesných strán tieto dôkazy navrhla či obstarala, súd
mal za preukázané, že sa skutok uvedený

v obžalobe, s jej miernou modifikáciou, avšak bez narušenia skutkovej totožnosti pokiaľ ide o prečin
krádeže, stal a že tento spáchal obžalovaný J. Z., pričom súd mal za to, že nebolo dostatočne
preukázané, že by sa obžalovaný dopustil aj prečinu neoprávneného vyrobenia a používania platobnéhoprostriedku, elektronických peňazí a inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Tr. zák., a preto aj z tohto
dôvodu došlo k úprave skutkovej vety (vypustením tej jej časti, ktorá sa týkala tohto prečinu).
Obžalovaný sa počas hlavného pojednávania bránil tým, že skutok nespáchal, na mieste činu nebol a

on nie je osobou zaznamenanou na nahrávke z kamerového systému predajne Feva Diskont v Suchej
nad Parnou.
Prezentovaná obrana obžalovaného bola vyvrátená vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní,
ktorého výsledky boli v neprospech obžalovaného.
Samotná obrana obžalovaného na hlavnom pojednávaní bola plná rozporov, ktoré sa nepodarilo

odstrániť v jeho prospech, pričom aj z tohto dôvodu súd dospel k záveru o jeho vine bez najmenších
pochybností a jeho obrane preto neuveril.
Obžalovaný uviedol, že:
- v ten deň od nejakej 13:00 hod. vyšiel z bytu na K. ulici od kamaráta s prezývkou „B.“, ale svedok A.
B., ktorý má túto prezývku a ktorého obžalovaný navrhol na hlavnom pojednávaní vypočuť (teda nie už
v prípravnom konaní), uviedol, že nikdy na K. v J. nebýval,

- na Žarnovej (na policajnom oddelení) sedel na chodbe v putách a keď údajne odmietol svedka O. A.,
tento prišiel s troma kolegami a spútali ho (čo teda nedáva logiku a ide o zrejmý rozpor, keďže predtým,
uviedol, že spútaný už bol),
- svedok O. A. ho vtedy aj sexuálne obťažoval a napriek tomu sa na neho nikdy nesťažoval, nepodal
na neho ani trestné oznámenie (keď na hlavnom pojednávaní uviedol, že tak mieni urobiť), neuviedol to

ani vo svojej výpovedi v prípravnom konaní, pričom to zdôvodnil tým, že to nepovažoval v prípravnom
konaní za dôležité a chcel s ním konfrontáciu, ale nikdy taký návrh ani nepodal, a to ani pred súdom,
a taktiež v neposlednom rade sa nevyjadril k jeho výpovedi na hlavnom pojednávaní, kde tento svedok
ním popisované konanie poprel.
Jediný svedok, ktorý opoznal obžalovaného ako páchateľa krádeže v Suchej nad Parnou, bol svedok

O. A., a teda je zrejmý úmysel obžalovaného znevierohodniť výpoveď tohto svedka, pričom však aj súd
bol toho názoru, že na kamerovom zázname z predajne je jasne vidieť, že páchateľom bol skutočne
obžalovaný.Nanahrávkezkamerovéhosystémupredajne(nač.l.59)bolovidieťto,očomvypovedalna
hlavnom pojednávaní svedok O. A.. Bolo teda vidieť, že obžalovaný v modrých rifliach a bielom tričku s
potlačou vpredu vstúpil do predajne, pohyboval sa po nej a keď sa nik nenachádzal v blízkosti pokladne,

priplazil sa štvornožky k pokladni a prehrabával sa vo veciach pod pokladňou, kde poškodené uviedli, že
mali uschované kabelky, pričom aj na nahrávke bolo viditeľné, že tam skutočne veci podobajúce sa na
kabelky boli. Ďalej bolo vidieť, že obžalovaný si následne niečo schoval do svojho oblečenia a odišiel z
obchodu preč. Potom bolo vidieť krátko po jeho odchode, ako poškodená A. Z. prehrabávala pri pokladni
kabelku a nemohla v nej zjavne niečo nájsť. Napriek tomu, že páchateľovi na tomto zázname nie je úplne

presne vidieť do tváre, súd obžalovaného stotožnil ako páchateľa podľa jeho výšky, spôsobu chôdze
a stavby tela (že má krátke nohy a dlhšie telo od pása hore), a to aj preto, že mal možnosť sledovať
obžalovaného pri príchodoch a odchodoch z pojednávacej miestnosti počas hlavného pojednávania v
predmetnej trestnej veci.
Procesné postavenie O. A. ako svedka v predmetnej trestnej veci (a teda aj jeho výpoveď) súd považoval

za zákonné, keďže tento mal možnosť priebeh páchania skutku sledovať na kamerovom zázname, a
teda v tomto smere mohol byť podľa názoru súdu vypočutý v tejto veci ako svedok (ku skutku). Zároveň
nebolo zistené, že by ovplyvňoval vyšetrovanie v tejto trestnej veci, a to akýmkoľvek spôsobom.
Výpovede poškodených A. a A. Z. sa vykonaným dokazovaním potvrdili, pričom tieto uvádzali aj akým
smerom sa mali vydať „tí podozriví mladíci“ (smerom na Trnavu) a aké osobné motorové vozidlo použili

(že išlo o čierne vozidlo zn. Audi), ktorým sa v ten deň viezol aj obžalovaný, ktorý to sám aj potvrdil a túto
skutočnosť potvrdila i svedkyňa J. A., ktorá ho vo výpovedi z prípravného konania opoznala ako osobu,
ktorá z tohto vozidla vystúpila na Botanickej. Súd taktiež nemal dôvod neveriť jej výpovedi z prípravného
konania, ktorá bola na hlavnom pojednávaní prečítaná na odstránenie rozporov, keď svedkyňa potvrdila
jednakpravosťsvojichpodpisovnapríslušnejzápisnici,akoajpreto,žeobžalovanéhodlhérokypoznala,

čo potvrdil aj sám obžalovaný. Svedkyňa J. A. opakovane v priebehu páchania skutku v Trnave na
ulici Botanickej aj volala na políciu, pričom v telefonátoch uvádzala vždy konkrétne skutočnosti, ktoré
pozorovala, napr. ohľadom vozidla, ktorého evidenčné číslo si zapísala a aj polícií nahlásila (HC631BN),
ohľadom osôb, ktoré z neho vystúpili, že išlo len o mužov, ako aj ohľadom toho, že išlo o podozrivé
drogovo závislé osoby, pričom samotného obžalovaného označila vo svojej výpovedi ako drogovo

závislú osobu a tohto aj opoznala.
Podľa názoru súdu boli vcelku nepravdepodobné aj časové okolnosti, ktoré uvádzali jednak obžalovaný,
ako aj svedok A. B. ohľadom toho, kedy sa spoločne stretli (v kontexte s nimi aj výpoveď svedka O. P.),
pretože išlo o to, že vypovedali o stretnutí, ktoré sa stalo pred 1,5 rokom, pričom zo Suchej nad Parnoudo Trnavy k Relaxu na Rybníkovú ulicu a potom na Botanickú ulicu nie je časovo dlhá cesta, ktorá by sa
nedala stihnúť tak, ako to bolo ustálené z hľadiska výsledkov vykonaného dokazovania v prípade tých
dôkazov, ktoré ako páchateľa krádeže usvedčovali obžalovaného. K tomu je potrebné podporne uviesť

aj to, že veci oboch poškodených sa našli pri mieste (v kontajneri alebo pri ňom), kde stálo vozidlo zn.
Audi, v ktorom sa viezol aj obžalovaný, pričom jeho osádka niečo vyhadzovala, čo potvrdila svedkyňa
J. A. a aj následný nález (fotodokumentácia) vecí oboch poškodených.
Pokiaľ ide už o konštatované nedostatočné preukázanie, že by sa obžalovaný dopustil aj prečinu
neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí a inej platobnej

karty podľa § 219 ods. 1 Tr. zák., žiaden na hlavnom pojednávaní vykonaný dôkaz nepreukázal, že
by obžalovaný použil v bankomate na Beethovenovej ulici v Trnave za účelom výberu peňazí platobnú
kartu poškodenej A. Z.. Ani svedkyňa J. A. vo svojich výpovediach či v zaznamenanom hovore č. 5 zo
systému CordCom (resp. hovore č. 2 zo systému Redat) nestotožnila obžalovaného ako páchateľa aj
tohto prečinu a keďže okrem iného uvádzala v tejto spojitosti aj viac osôb (hovorila v množnom čísle),
tak tieto dôkazy neboli dostatočné na uznanie viny obžalovaného aj pre tento prečin.

Z rozboru skutkovej podstaty prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. vyplýva,
že objektom trestného činu je vlastníctvo veci, ďalej držba veci, ale aj faktická dispozícia vecou, pričom
rozhodujúci je faktický stav. Cudzou vecou sa rozumie hnuteľná vec nepatriaca páchateľovi vôbec, alebo
nepatriaca iba jemu, a ktorú páchateľ nemá vo svojej dispozícii. Vec nemusí mať objektívnu hodnotu,
lebo krádež je trestná aj pri spôsobení menšej škody, než je škoda malá, pokiaľ je daná niektorá z

okolností uvedených v odseku 2 písm. a/ až f/ . Vždy však musí ísť o cudziu vec, a preto sa vlastník
nemôže dopustiť krádeže vlastnej veci, ani návodu a pomoci ku krádeži takej veci (okrem prípadu
spoluvlastníctva). Za cudziu vec treba považovať vec, ktorá páchateľovi vlastnícky vôbec nepatrí,
resp. mu nepatrí výlučne, za predpokladu, že s ňou nakladá ako s vlastnou alebo spôsobom, ktorý je
vyhradený výlučnému vlastníkovi. Prisvojením veci sa rozumie získanie možnosti trvalej dispozície s

vecou, teda vylúčenie doterajšieho vlastníka alebo držiteľa veci z držby, užívania a nakladania s vecou.
Páchateľ si prisvojí vec tým, že sa jej zmocní, ak odníme vec z dispozície vlastníka, oprávneného
držiteľa alebo faktického držiteľa a ak tak získa možnosť s vecou trvalo nakladať podľa svojej vôle
sám alebo s ďalšími osobami (spolupáchateľmi). Zmocniť sa veci môže páchateľ sám alebo za pomoci
nástroja. Spôsobením malej škody sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266,00 €. Škoda pod túto

hranicu bude zakladať iba priestupok podľa § 50 ods. 1 Zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ak nebudú
dané okolnosti uvedené v § 212 ods. 2 písm. a/ až f/ Tr. zák. Zo subjektívnej stránky sa vyžaduje
úmysel, ktorý musí zahŕňať všetky znaky objektívnej stránky vrátane prisvojenia. Podľa odseku 2 § 212
Tr. zák. bude páchateľ postihnutý bez ohľadu na výšku spôsobenej škody, ale iba za predpokladu, že
si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil niektorým zo spôsobov taxatívne uvedených v písm. a/ až

f/. Pojmom „bol za obdobný čin postihnutý“ (ods. 2 písm. f/) sa rozumie recidíva páchateľa. Postihnutím
za obdobný čin sa rozumie uloženie sankcie, hoci aj vo forme blokovej pokuty za akýkoľvek majetkový
čin, napr. za priestupok alebo iný obdobný delikt, pokiaľ také rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Pri
takom odsúdení nesmie platiť fikcia neodsúdenia. Podmienkou však je, že k právoplatnému postihnutiu
za obdobný čin došlo v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch pred spáchaním ďalšieho trestného

skutku, ktorý (pri splnení uvedených podmienok) bude trestným činom. Prísnejšie sa posudzuje konanie
páchateľa (ods. 3 písm. b/), ak spácha tento trestný čin, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich
dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený. Pojmom „bol za taký čin odsúdený“ sa rozumie špeciálna
recidíva páchateľa. Odsúdením za taký čin sa rozumie odsúdenie za trestný čin krádeže podľa §
212 Tr. zák. alebo za obdobný čin, pokiaľ rozsudok nadobudol právoplatnosť. Nemusí dôjsť k výkonu

trestu, a to ani sčasti. Pri takom odsúdení nesmie platiť fikcia neodsúdenia. Podmienkou však je, že
k právoplatnému odsúdeniu došlo v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch pred spáchaním
trestného činu.
Vzhľadom k prezentovaným výsledkom dokazovania na hlavnom pojednávaní a ich právneho posúdenia
bolo jednoznačne preukázané, že obžalovaný J. Z. sa dopustil konania, ktorého právna kvalifikácia je

zrejmá z výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný konal vo forme priameho úmyslu podľa § 15 písm. a/ Tr. zák., t. j. chcel spôsobom uvedeným
v Tr. zák. porušiť záujem ním chránený, čo vyplynulo z vykonaného dokazovania, predovšetkým
nahrávky z kamerového systému predajne Feva Diskont v Suchej nad Parnou.
Na strane obžalovaného J. Z. tiež neboli zistené žiadne okolnosti vylučujúce jeho trestnú zodpovednosť

(§ 22 a § 23 Tr. zák.).
Výrok o treste:
V súvislosti s výrokom o treste boli na hlavnom pojednávaní oboznámené nasledovné listinné dôkazy:
správy o povesti na obžalovaného (č. l. 84-89), hodnotenie na obžalovaného z výkonu trestu (č. l.111), rozhodnutia v iných trestných veciach obžalovaného (č. l. 112-118), rozhodnutia o priestupkoch
obžalovaného (č. l. 120-123c), trestný rozkaz OS Trnava sp. zn. 5T/89/2015 (č. l. 159), lustrácie na
obžalovaného (č. l. 187-192 a 258-263), hodnotenie z ÚVTOS na obžalovaného (č. l. 243), správa (č. l.

264), podstatný obsah spisu OS Prievidza sp. zn. 1T/86/2016, podstatný obsah spisu OS Prievidza sp.
zn. 0T/77/2016 a podstatný obsah spisu OS Trnava sp. zn. 0T/244/2014.

Z oboznámených správ o povesti obžalovaného vyplynulo nasledovné: Obžalovaný má evidované
trvalé bydlisko len J., je slobodný a bezdetný. Z miesta bydliska nebol obžalovaný bližšie hodnotený,

v roku 2009 poberal naposledy dávku v hmotnej núdzi a naposledy, keď bol evidovaný na úrade
práce, tak bol vyradený pre nespoluprácu. Prevažne bol vedený v Sociálnej poisťovni ako zamestnanec
ústavu na výkon trestu. Doposiaľ bol 12-krát súdne trestaný, z toho 9-krát pre krádeže, 2-krát za
drogovú trestnú činnosť, 1-krát pre výtržníctvo a ublíženie na zdraví, pričom už 10-krát mu boli uložené
nepodmienečné tresty odňatia slobody (takýto trest mu bol uložený už v prvom jeho evidovanom
odsúdení a vykonal ho dňa 01.01.2000), ďalej mu bol 1-krát uložený podmienečný trest odňatia slobody

a 1-krát bolo upustené od uloženia súhrnného trestu. Pred stíhaným skutkom naposledy vykonal trest
odňatia slobody dňa 31.08.2015. Obžalovaný má predpokladaný koniec aktuálne vykonávaného trestu
odňatia slobody (Okresný súd Prievidza sp. zn. 1T/86/2016) dňa 07.05.2018, pričom v období od
07.11.2016 do 07.09.2017 vykonal trest odňatia slobody v trestnej veci Okresného súdu Prievidza
sp. zn. 0T/77/2016. V ďalšej trestnej veci obžalovaného vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp.

zn. 5T/89/2015 bol dňa 30.10.2015 vydaný trestný rozkaz, pričom vec doposiaľ nebola právoplatne
skončenáaideojedinétrestnékonanie,ktorésavočinemuvedie.Podľajehohodnoteniazvýkonutrestu
(na č. l. 111) bol jeho postoj k trestnej činnosti nekritický, hodnotený bol inak kladne, nebol ani odmenený
ani potrestaný, mal pasívny postoj k voľnému času a iným aktivitám a počas pracovného zaradenia
hodnotenýkladne.Podľajehohodnoteniazvýkonutrestu(nač.l.243)máukončenézákladnévzdelanie,

dňa 18.09.2017 bol disciplinárne potrestaný a dňa 02.01.2018 naopak disciplinárne odmenený a
správa sa nekonfliktne. Okrem už spomínaného priestupkového postihu uvedeného v skutkovej vete
bol obžalovaný v minulosti priestupkovo postihnutý Okresným úradom Trnava rozhodnutím zo dňa
19.01.2016 č. OU-TT-OVVS2-2016/002507, právoplatným dňa 16.02.2016, pre priestupok proti majetku
podľa § 50 ods. 1 Zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorý spáchal dňa

17.10.2015, a to pokutou vo výške 30,00 €. Bol postihnutý až za ďalšie 2 priestupky proti majetku podľa
§ 50 ods. 1 Zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a boli mi za ne uložené
pokuty, pričom ich spáchal v dňoch 07.09.2013 a 22.08.2013.

Pri určovaní druhu a výmery trestu súd prihliadal najmä na spôsob spáchania trestného činu a jeho

následok, zavinenie a jeho mieru, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu
obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Súd preto po zvážení všetkých rozhodných
skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu, s prihliadnutím k tomu, že u obžalovaného
nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť, ale zistil dve priťažujúce okolnosti (§ 37 písm. h/ Tr. zák. - spáchal
viac trestných činov, a § 37 písm. m/ Tr. zák. - bol už za trestný čin odsúdený, ako to vyplynulo z

odpisu registra trestov), ako aj k tomu, že mu musel uložiť súhrnný trest vo vzťahu k odsúdeniu na
nepodmienečnýtrestodňatiaslobody,dospelkzáveru,žeobžalovanémuJ.Z.jepotrebnéuložiťsúhrnný
trestodňatiaslobodyvovýmere18(osemnásť)mesiacov(t.j.nadolnejhraniciupravenejtrestnejsadzby
trestného činu najprísnejšie trestného, t.j. podľa § 212 ods. 3 Tr. zák., s prihliadnutím na úpravu trestnej
sadzby z dôvodu prevahy priťažujúcich okolností a použitie absorbčnej zásady, keď trest mohol ukladať

po úprave v zmysle § 38 ods. 4 Tr. zák. a podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. a zásady uvedenej v § 41 ods. 1 Tr.
zák. v sadzbe od 16 mesiacov do 3 rokov) so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák., nakoľko obžalovaný bol v posledných 10 rokoch pred
spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin a iné zaradenie sa v
jeho prípade súdu nejavilo ako dôvodné (§ 48 ods. 4 Tr. zák.). Z hľadiska zásad na ukladanie trestov súd

zistil splnenie podmienok na uloženie súhrnného trestu k odsúdeniu Okresného súdu Prievidza sp. zn.
0T/77/2016, v ktorom odsúdení bol skutok v súbehu so skutkom v predmetnej trestnej veci, keďže boli
všetky spáchané v období, ktoré bolo ohraničené prvým skôr pred nimi vyhláseným, resp. doručeným
trestnýmrozkazomOkresnéhosúduTrnavapodsp.zn.0T/244/2014(22.12.2014)aďalšímvyhláseným,
resp. doručeným trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza pod sp. zn. 0T/77/2016 (10.11.2016),

a preto pri uložení súhrnného trestu zrušil podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. výrok o treste odňatia slobody vo
výmere 10 (desať) mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia,
ktorý bol obžalovanému uložený podľa § 212 ods. 3, § 36 písm. l/, § 37 písm. m/, § 48 ods. 2 písm. b/ Tr.
zák. trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza zo dňa 10.11.2016 sp. zn. 0T/77/2016, právoplatnýmdňa 28.11.2016, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom
na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Súd dospel k záveru, že účel trestu u obžalovaného bude naplnený vyššie uvedeným nepodmienečným

trestom odňatia slobody, a to aj s poukazom opakované spáchanie toho istého trestného činu zo
strany obžalovaného (krádeže), za čo bol v minulosti „sankcionovaný“ práve nepodmienečnými trestami
odňatia slobody (zjavne bez pozitívneho účinku na obžalovaného). Aby tak bol naplnený účel trestu v
zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák., ktorým je okrem iného aj ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných
činov, bolo potrebné uložiť tento druh trestu práve vyššie uvedenej výmere.

Takto uložený trest podľa názoru súdu zabezpečí v prípade obžalovaného najmä ochranu spoločnosti
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí tiež podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Takýto trest bude nepochybne
vyjadrovať taktiež jeho morálne odsúdenie spoločnosťou. Súd zároveň nezistil splnenie zákonných
podmienok na mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zák., pričom na okolnosti, ktoré by mohli
prípadne umožniť aj mimoriadne zníženie trestu, nepoukazoval v priebehu trestného konania ani sám

obžalovaný.
Súd zároveň ani nezistil splnenie podmienok na uloženie v poradí „ďalšieho“ trestu obžalovanému či
ochranného opatrenia.
Výroky o náhrade škody:
S predmetným trestným konaním bolo spojené aj tzv. adhézne konanie, t. j. konanie o náhrade škody,

keď nároky na náhradu škody si v predmetnej veci riadne a včas uplatnili poškodené A. Z. vo výške
45,00 € a A. Z. vo výške 168,00 €, ktoré nároky (výška škody) boli aj súčasťou popisu skutku. Pokiaľ
ide o tieto nároky, z dôkazov oboznámených na hlavnom pojednávaní nevyplynuli žiadne pochybnosti o
ich opodstatnenosti, pričom výpovede poškodených považoval súd za pravdivé, nakoľko neboli zistené
žiadne skutočnosti, ktoré by ich mali spochybňovať. Z týchto dôvodov preto súd uložil obžalovanému

povinnosť nahradiť takto uplatnené nároky na náhradu škody podľa § 287 ods. 1 Tr. por., a to do 15 dní
od právoplatnosti rozsudku, čím určil vykonateľnosť výrokov o náhrade škody.“
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote, a to ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom
pojednávaní dňa 5. apríla 2018 priamo do zápisnice (č. l. 269 spisu) odvolanie obžalovaný J. Z..
Prokurátor podal odvolanie v neprospech obžalovaného dňa 5. apríla 2018, dňa 30. júna 2018 ho však

vzal späť, pričom predseda senátu konajúceho okresného súdu dňa 17. júla 2018 vzal podľa § 312 ods.
4 Tr. por. na vedomie toto späťvzatie odvolania.
ObžalovanýJ.Z.svojeodvolanieodôvodnilprostredníctvomsvojejobhajkyneJUDr.VeronikyJarábkovej
Štrbovej dňa 25. mája 2018 v rozsahu č. l. 284 - 287 spisu nasledovne (citácia):
„OdvolanieprotiRozsudkuOkresnéhosúduTrnava,sp.zn.1T/41/2017zodňa05.04.2018včasti výroku

o vine a treste a povinnosti nahradiť škodu poškodeným podávam, nakoľko ich považujem za nesprávne
a nedôvodné.
Zotrvávam na svojom tvrdení, ktoré som uvádzal už od začiatku trestného konania a to, že skutku, pre
ktorý sa voči mojej osobe vedie trestné stíhanie pre prečin krádeže, a pre ktorý ma súd uznal za vinného,
somsanedopustil.Rovnakotoplatíajpretrestnýčinneoprávnenéhovyrobeniaapoužívaniaplatobného

prostriedku, elektronických peňazí a inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Tr. zák., ktorý bol pôvodne
súčasťou skutkovej vety. Avšak túto súd upravil neskôr tak, že vypustil časť týkajúcu sa predmetného
prečinu, nakoľko nebolo preukázané, že by som sa dopustil tohto skutku.
Mám za to, že dôkazy, o ktoré sa súd opieral pri uznaní mojej viny pre trestný čin krádeže, nie sú
dostačujúce na to, aby ustálili moju osobu ako páchateľa. Neexistuje žiadny očitý svedok, ktorý by

ma mohol označiť ako osobu páchateľa. Poškodené A. Z. a A. Z. na hlavnom pojednávaní uviedli, že
obžalovaného nepoznajú a že ho nikdy nevideli a teda ani v predajni Feva Diskont. Vypovedali síce, že
zákazníci videli dvoch mužov vychádzajúcich z predajne smerom na Zvončín, ale nič konkrétne ohľadom
týchto osôb neuviedli.
Pri uznaní mojej viny sa súd opieral o výpoveď O. A., ktorý je príslušníkom PZ a v čase spáchania skutku

vykonával úkony v predmetnej veci. Pokiaľ však ide o jeho výpoveď na hlavnom pojednávaní, opisuje
v podstate len to, čo sa dialo v daný deň v súvislosti s vykonávaním jeho úkonov v tejto veci a čo videl
na kamerovom zázname. Máme za to, že postavenie svedka O. A. v tejto veci nie je zákonné, nakoľko
spáchanie skutku nevidel ako priamy svedok, opisoval len to, čo videl na kamerovom zázname. Takýmto
svedkom by mohol byť potom ktokoľvek, kto by si pozrel predmetný kamerový záznam.

Pokiaľ ide o dôkaz - kamerový záznam vyhotovený z Feva Diskont Suchá nad Parnou, mám za to, že
nie je z neho možné opoznať, že by som páchateľom prečinu krádeže mal byť práve ja. Na kamerovom
zázname nie je vôbec vidieť do tváre páchateľa, keďže má na hlave šiltovku. Preto je aj pochybné
tvrdenie svedka O. A., v ktorom uvádza, že som ja osobou páchateľa. Je to len tvrdenie z jeho strany,ktoré nie je ničím podložené. Navyše, žiadna z poškodených nevidela osobu páchateľa v predajni, iba si
všimli, že im chýbajú veci z kabeliek. Mám za to, že z vyhotoveného kamerového záznamu z , nemožno
jednoznačne označiť žiadnu osobu za páchateľa, pretože ju nie je dobre vidieť.

Svedkovia A. B. a O. P., navyše na hlavnom pojednávaní potvrdili skutočnosti, ktoré som ja uvádzal a
to, že v čase skutku som bol s A. B. na parkovisku pred Aquaparkom Relax v Trnave a že následne pre
mňa prišiel autom O. P., ktorý ma odviezol domov. Súd vo svojom zdôvodnení rozsudku uvádza, že „boli
vcelku nepravdepodobné aj časové okolnosti, ktoré uvádzali jednak obžalovaný, ako aj svedok A. B.
ohľadom toho, kedy sa spoločne stretli (v kontexte s nimi aj výpoveď svedka O. P.), pretože išlo o to, že

vypovedali o stretnutí, ktoré sa stalo pred 1,5 rokom, pričom zo Suchej nad Parnou do Trnavy k Relaxu
na Rybníkovú ulicu a potom na Botanickú ulicu nie je časovo dlhá cesta, ktorý by sa nedala stihnúť tak,
ako to bolo ustálené z hľadiska výsledkov vykonaného dokazovania v prípade tých dôkazov, ktoré ako
páchateľa krádeže usvedčovali obžalovaného“. To, že obžalovaný a svedkovia spomínajú skutočnosti
spred 1,5 roku neznamená, že nie sú pravdivé, aj keď je samozrejmé, že niektoré skutočnosti z toho dňa
si môžu pamätať lepšie, iné horšie. Avšak ich výpovede podľa nášho názoru sú vo vzájomnom súlade.

Súd spomína vo svojom odôvodnení cestu zo Suchej nad Parnou do Trnavy k Relaxu na Rybníkovú ulicu
(zrejme omylom) a potom na Botanickú ulicu, avšak takáto trasa by bola v rozpore s ostatnými dôkazmi,
keďže pán P. aj pán B. potvrdili, že pán B. bol obžalovaného vyzdvihnúť pred Relaxom v Trnave. Ak
by súd chcel preukazovať časové okolnosti prípadu, či by obžalovaný v čase spáchania skutku mohol
stihnúť prísť do Suchej nad Parnou a následne späť do Trnavy na Botanickú ulicu, musel by podľa nášho

názoru vychádzať z trasy od Relaxu v Trnave do Suchej nad Parnou a späť do Trnavy na Botanickú ulicu,
pretože obžalovaný neprišiel na parkovisko pred Relax s pánom P. na aute, ale sám pešo. Pokiaľ však
ide o časovú dĺžku cesty z Trnavy do Suchej nad Parnou a späť, považujeme za dôležité pripomenúť,
že hoci to nie je časovo dlhá cesta, v čase medzi 15:00 a 16:00 hod. je práve dopravná špička a je
pravdepodobné, že cesta môže trvať aj dvakrát tak dlhšie.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. Orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový
stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie.
Mám za to, že v tomto konaní sa orgány činné v trestnom konaní ani súd nevysporiadali so všetkými
skutočnosťami, ktoré by bez akýchkoľvek pochybností preukazovali, že skutok som spáchal ja. Preto
mal súd pri rozhodovaní vyhodnotiť takéto skutočnosti v súlade so zásadou in dubio pro reo, teda v môj

prospech a spod obžaloby ma oslobodiť.
Vzhľadom na skutočnosť, že som nespáchal trestný čin, ktorý mi súd v rozsudku kladie za vinu a
s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhujem, aby ma súd v plnom rozsahu oslobodil spod
obžaloby.“
Prokurátor sa k odvolaniu obžalovaného J. Z. nevyjadril.

Obžalovaný J. Z. i jeho obhajkyňa na verejnom zasadnutí druhostupňového súdu zotrvali na svojich
návrhových prednesoch v kontexte s vyššie špecifikovanými odvolacími dôvodmi.
Prokurátor Krajskej prokuratúry v Trnave na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhol odvolanie
obžalovaného J. Z. ako nedôvodné zamietnuť, pričom poukázal na správnosť postupu konania
okresnéhosúdu,akoisprávnosťazákonnosťvšetkýchvýrokovnapadnutéhoprvostupňovéhorozsudku.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por.
alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len
vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, postupom uvedeným v citovanom ustanovení zistil, že odvolanie
proti rozsudku okresného súdu podala procesná strana na to oprávnená, a to proti výrokom, proti ktorým
odvolanie podať mohla, pričom tak urobila v lehote ustanovenej v zákone.
Pokiaľ ide o výrok o vine, v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, odvolací súd nezistil
žiadne pochybenia, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie veci a zachovanie práva obžalovaného J. Z.

na obhajobu. Okresný súd pri dodržaní procesného postupu správne zistil skutkový stav veci, vykonal
úplné dokazovanie a dôsledne prebral všetky dôkazy dokumentované v prípravnom konaní, takže z
hľadiska dodržania zásad obsiahnutých v ustanovení § 2 ods. 10 Tr. por. treba konštatovať, že neexistuje
žiaden relevantný dôkaz, ktorý by nebol v napadnutom konaní vykonaný.
Následne súd prvého stupňa všetky zákonne vykonané dôkazy v intenciách § 2 ods. 12

Tr. por. správne vyhodnotil jednotlivo i v celom ich súhrne a tak dospel k úplným a správnym skutkovým
záverom. Okresný súd pritom v odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s požiadavkami obsiahnutými
v ustanovení § 168 ods. 1 Tr. por. podrobne a jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za preukázané a
o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal so zreteľom navýsledky dokazovania za vylúčenú alebo pochybnú, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov
a tiež ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného J. Z..
Ani odvolací súd nemá pochybnosti o tom, že obžalovaný J. Z. spáchal skutok v rozsahu skutkových

zistenínapadnutéhoprvostupňovéhorozsudku.Ztohtodôvodusiskutkovézáveryprvostupňovéhosúdu
osvojuje, a keďže sa s nimi stotožňuje, v celom rozsahu na ne ako na správne aj odkazuje. Pokiaľ ide
o odvolacie námietky obžalovaného J. Z., odvolací súd uzatvára, že nejde o novú a dosiaľ neuplatnenú
obhajobu obžalovaného, ale o tvrdenia, s ktorými sa v súlade so stavom veci a zákonom dôsledne, a to
i v dôvodoch napadnutého rozsudku, vysporiadal už prvostupňový súd.

Na základe dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní samosudca okresného súdu dôvodne a v
konečnom dôsledku aj správne dospel k prezentovaný skutkovým záverom, ku ktorým niet zo strany
odvolacieho súdu čo dodať.
Vzhľadom k výsledkom dokazovania na hlavnom pojednávaní postupoval okresný súd v súlade so
zákonom a správne, keď uznal obžalovaného J. Z. vinným zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212
ods. 2 písm. f/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák., nakoľko boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty tohto

trestného činu.
Okresný súd správnym postupom dokazoval aj skutočnosti potrebné pre ukladanie sankcie. V
tomto smere vykonal na hlavnom pojednávaní dostatočné dokazovanie, správne vyhodnotil osobu
obžalovaného, jeho povesť ako i všetky ďalšie skutočnosti potrebné pre uloženie trestu. Pri určovaní
druhu trestu a jeho výmery správne vychádzal z ustanovenia § 34 Tr. zák., prihliadol najmä na okolnosti

a spôsob spáchania trestnej činnosti, jej následky, zavinenie, pohnútku, ako aj na osobu obžalovaného,
jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Nezistil žiadne mimoriadne okolnosti prípadu podľa § 39 Tr. zák.,
správne ustálil ako priťažujúce okolnosti spáchanie dvoch trestných činov v zmysle § 37 písm. h) Tr. zák.
(pri potrebe ukladania súhrnného trestu) a v zmysle § 37 písm. m) Tr. zák. fakt, že obžalovaný už bol za
trestný čin odsúdený. Správne nezistil žiadne poľahčujúce okolnosti.

Zákonným postupom, zrejmým aj z ustanovení § 37 písm. h), m) Tr. zák., § 38 (ods. 2) ods. 4 Tr. zák.,
§ 41 ods. 1 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák., v konečnom dôsledku v súlade s ustanovením 212 ods. 3 Tr.
zák. dôvodne uložil obžalovanému súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v zákonom stanovenej
sadzbe vo výmere osemnásť mesiacov (pri možnosti ukladania sankcie v podobe trestu odňatia slobody
v rozpätí šestnásť mesiacov až do troch rokov). Obžalovaný J. Z. bol v minulosti dvanásťkrát súdne

trestaný, z toho deväťkrát pre krádeže, dvakrát za tzv. drogovú trestnú činnosť, raz za výtržníctvo a
ublíženie na zdraví, pričom už desaťkrát mu boli uložené nepodmienečné tresty odňatia slobody. V jeho
osobe sa jedná o recidivistu, a to aj špeciálneho vo vzťahu k páchaniu úmyselnej tzv. majetkovej trestnej
činnosti.
Miernejšia sankcia podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade neprichádzala do úvahy s ohľadom

na spoločenskú nebezpečnosť spáchaných trestných činov (za ktoré ukladal jeden súhrnný trest).
Naopak, prísnejšiu sankciu odvolací súd uložiť nemohol z dôvodu nedostatku odvolania prokurátora,
podaného v neprospech obžalovaného (bolo prokurátorom vzaté späť).
Uloženýtrest,napriektýmtofaktom,vosvojejpodstateobsahujepožadovanýprvokrepresie(zabránenie
obžalovanému v páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu

životu) ako aj prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov spoločnosti) v
zmysle § 34 Tr. zák.
Správny je i ten výrok napadnutého rozsudku, ktorým bol obžalovaný J. Z. podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr.
zák. na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so
stredným stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch pred spáchaním súdenej trestnej

činnosti bol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.
Zákonne súladným procesným postupom podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. okresný súd, v rámci ukladania
súhrnného trestu, súčasne zrušil výrok o treste právoplatného (dňa 28. novembra 2016) trestného
rozkazu Okresného súdu Prievidza sp. zn. 0T/77/2016 (ktorým bol obžalovanému J. Z. uložený podľa §
212ods.3,§36písm.l/,§37písm.m/,§48ods.2písm.b/Tr.zák.trestodňatiaslobodyvovýmeredesať

mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia), ako aj všetky ďalšie
rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,
stratili podklad.
Výrok prvostupňového súdu pojednávajúci o adhéznom konaní je správny i zákonný a odvolací súd si
v týchto súvislostiach argumenty okresného súdu osvojil.

Nezistiac preto žiadne podmienky pre zmenu napadnutého prvostupňového rozsudku senát Krajského
súdu v Trnave odvolanie obžalovaného J. Z. ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.