Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 10, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/267/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317212673
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Vanková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2317212673.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudkýň:

JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Andrea Dudášová, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o.,
IČO 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, právne zastúpený: JUDr.
Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, proti žalovanému: F.
P., narodený XX.X.XXXX, bytom S. A. Q. XXX, o zaplatenie 406,19 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 17Csp/162/2017-48 zo dňa 18.1.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobca má n á r o k voči žalovanému na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
406,19 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 169,48 eur od 30.7.2014 do
zaplatenia, vo výške 5,15% ročne zo sumy 200,78 eur od 29.8.2014 do zaplatenia, vo výške 5,05%
ročne zo sumy 35,93 eur od 30.9.2014 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (prvý výrok)
a priznal žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania vo výške 100 % s tým, že o výške trov súd
rozhodne samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP (druhý výrok).

2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 43 ods. 1 písm. a),
ods. 2 písm. a), ods. 12 písm. a), b) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým
sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 Civilného
sporového poriadku.

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že právny predchodca žalobcu spoločnosť O2

Slovakia, s.r.o. uzatvoril so žalovaným v postavení fyzickej osoby nepodnikateľa dňa 1.6.2013 Zmluvu
o pripojení podľa § 44 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, na základe ktorej boli
žalovanému sprístupnené verejné elektronické komunikačné služby prostredníctvom verejnej telefónnej
siete za podmienok stanovených zmluvou. Za poskytnuté služby právny predchodca žalobcu vystavil a
doručil žalovanému faktúry číslo 1079078170 splatnú 29.7.2014 na sumu 169,48 eur, číslo 1080811365
splatnú 28.8.2014 na sumu 200,78 eur, číslo 1082755962 splatnú 29.9.2014 na sumu 35,93 eur. Dlžná
suma z týchto faktúr predstavuje spolu 406,19 eur. Dlžná suma uhradená nebola, čím sa žalovaný dostal

do omeškania.

4. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným
zmluvu o pripojení podľa § 44 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, na základektorej boli žalovanému sprístupnené verejné elektronické komunikačné služby prostredníctvom verejnej
telefónnej siete za podmienok stanovených zmluvou. Žalovaný neuhradil právnemu predchodcovi
žalobcu včas vyfakturované sumy za ním poskytnuté služby. Nárok žalobcu pozostáva z neuhradených

faktúr za poskytnuté služby a aktívna legitimácia žalobcu vyplýva zo zmluvy o postúpení pohľadávok.
Žalovaný bol povinný včas uhrádzať ceny služieb fakturovaných právnym predchodcom žalobcu. Súd
priznal žalobcovi právo na zaplatenie faktúr číslo 1079078170 na sumu 169,48 eur, číslo 1080811365
na sumu 200,78 eur, číslo 1082755962 na sumu 35,93 eur. Žalovaný povinnosť platiť cenu poskytnutých
služieb nesplnil a žalobcovi tak vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania.

5. Súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu
100%, nakoľko žalobca mal v konaní plný úspech.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný odvolanie v spojení s doplnením odvolania.
V odvolaní uviedol, že ustanovenia o rozsudku pre zmeškanie sa nepoužijú, ak by mal byť tento

rozsudok vydaný v neprospech spotrebiteľa. Ak sa uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy zo
spotrebiteľskej zmluvy a žalovaným je spotrebiteľ, súd nevydá platobný rozkaz, ak spotrebiteľská zmluva
aleboinézmluvnédokumentysúvisiacesospotrebiteľskouzmluvouobsahujúzmluvnúpodmienku,ktorá
je neprijateľná. Platobný rozkaz bol navrhovaný súdu na základe spotrebiteľskej zmluvy, do ktorej boli
včlenené neprijateľné podmienky: nečitateľné Obchodné podmienky v nesúlade so zákonom, poplatok

za upomienku, poplatok za odpojenie, zmluvná pokuta. Žalobca použil nekalé obchodné praktiky. Zákon
č. 129/2010 Z. z. pôvodný veriteľ je povinný písomne informovať spotrebiteľa o postúpení pohľadávky
do piatich pracovných dní odo dňa postúpenia pohľadávky. Porušenie povinnosti podľa prvej vety je
osobitnezávažnýmporušenímpovinnostípodľaosobitnéhopredpisu. Žalobcakžalobenepripojilsporné
faktúry ako prílohu a tak je sporné, čo všetko si pôvodný veriteľ fakturoval. Zároveň z dôvodu opatrnosti

vzniesol námietku premlčania. Súd je povinný ex offo určiť platnosť zmluvy alebo neplatnosť zmluvy.
Navrhuje napadnuté rozhodnutie zrušiť.

7. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. K vyjadreniu pripojil Faktúry č. 1082755962, č.
1080811365, č. 1079078170, Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 19.12.2016, Podací hárok č.

B Vo vyjadrení uviedol, že právny predchodca žalobcu riadne a včas poskytol a sprístupnil žalovanému
verejné elektronické komunikačné služby a na cenu za poskytnuté služby v zmysle zmluvných dojednaní
zmluvy o poskytovaní verejných služieb vystavil a doručil žalovanému: faktúru číslo 1079078170 za
fakturačné obdobie od 8.6.2014 do 7.7.2014 vo výške 185,48 eur s dátumom splatnosti do 29.07.2014,
faktúru číslo 1080811365 za fakturačné obdobie od 8.7.2014 do 7.8.2014 vo výške 200,78 eur s

dátumom splatnosti do 28.8.2014, faktúru číslo 1082755962 za fakturačné obdobie od 8.8.2014 do
7.9.2014 vo výške 80,93 eur s dátumom splatnosti do 29.09.2014. Tvrdenie žalovaného o neprijateľných
zmluvných podmienkach považuje za účelové, nakoľko už v podaní zo dňa 27.11.2017 žalobca uviedol,
že poplatok za obmedzenie služieb, poplatok za odpojenie a poplatok za vystavenú upomienku si
žalobca neuplatňuje. Rovnako tak si neuplatňuje ani zmluvnú pokutu. Hmotnoprávnym základom

pre právne následky zmeny v osobe veriteľa postúpením pohľadávky je ustanovenie § 524 ods. 1
Občianskeho zákonníka, ktoré vyžaduje na platné postúpenie pohľadávky písomnú zmluvu o postúpení
pohľadávky, k platnosti ktorej sa súhlas dlžníka nevyžaduje, keď zmluva môže byt' uzavretá bez jeho
vedomia a dokonca aj proti jeho vôli. Žalobca predloženou zmluvou o poskytovaní verejných služieb
zo dňa 1.6.2013 preukázal právny vzťah medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu, pričom

priložené vyfakturované faktúry podporne len potvrdzujú, že medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovaným bola uzavretá zmluva o poskytovaní verejných služieb. Námietku premlčania zo strany
žalovaného považuje za irelevantnú, nakoľko žalobca svoj nárok uplatnil dňa 30.5.2017, teda pred
uplynutím trojročnej premlčacej doby. Súd prvej inštancie vec správne právne a skutkovo posúdil a
vo výroku rozsudku správne zaviazal žalovaného na zaplatenie pohľadávky uplatňovanej žalobcom.

Navrhuje, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdil.

8. K vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaného sa dvakrát vyjadril žalovaný. Vo vyjadreniach uviedol,
že popiera skutkové tvrdenia žalobcu v celom rozsahu. Žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný
na podanie žaloby v spore, zmluva o postúpení pohľadávok je neplatná priamo zo zákona. Žalobca,

ani jeho právny predchodca, neoznámili postúpenie pohľadávky. Nestačí priložiť zmluvu a poštový
hárok, pretože nie je možno s istotou konštatovať, že bolo zaslané oznámenie. Dlžník nedal súhlas
veriteľovi na spracovávanie osobných údajov a poskytovanie osobných údajov tretej osobe. Dodávateľ
nedohodol s dlžníkom cenu uvedenú na priložených faktúrach. Uvedenými faktúrami je preukázané,že služby boli obmedzené, to znamená že neboli dodané, takže žalobca nemá právo si uplatňovať
nárok uvedený na základe týchto faktúr ako za plnenie poskytnuté. Žalobca ani neosvedčil uvádzaný
roaming. Žalovaný nie je povinný platiť za nedodané služby a za služby, ktoré si neobjednal. Ak poskytne

dodávateľ spotrebiteľovi plnenie a spotrebiteľ si ho neobjednal, nie je spotrebiteľ povinný plnenie vrátiť
ani ho uschovať; vylúčené sú aj ďalšie nároky dodávateľa voči spotrebiteľovi. Nevyžiadaným plnením
je aj ďalšie opakujúce sa plnenie poskytnuté spotrebiteľovi, na základe zmluvy uzavretej prostriedkami
diaľkovej komunikácie, ak spotrebiteľ výslovne o takéto plnenie nepožiadal. Súd nezistil dostatočne
skutkový stav pre spravodlivé rozhodnutie vo veci, keďže v zmluve sú včlenené neprijateľné podmienky.

Žalobca neosvedčil, že právny predchodca žalobcu mal riadne a včas poskytnúť a sprístupniť
žalovanému verejné elektronické komunikačné služby. Žiaden dôkaz v súdnom spise neosvedčuje
tvrdené skutočnosti žalobcom, že služby boli dodané. Súd ani nevykonal spoľahlivé dokazovanie na
osvedčenietvrdenýchskutočnostížalobcom,čibolialebonebolislužbydodané.Doručeniepredmetných
faktúr nie je vykázané. Žalobca predloženou zmluvou o poskytovaní verejných služieb zo dňa 1.6.2013
nepreukázal právny vzťah medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu na uplatnenie pohľadávky

vo výške 406,19 eur v tomto konaní, pričom priložené vyfakturované faktúry majú len podporne
potvrdiť, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzatvorená zmluva o poskytovaní
verejných služieb. Predmetné faktúry neosvedčujú správnosť žalovaného nároku čo do dôvodu a výšky.
Pohľadávka žalobcu je sporná čo do dôvodu a výšky. Námietku premlčania zo strany žalovaného je treba
považovať za relevantnú, nakoľko žalobca svoj nárok uplatnil dňa 30.5.2017, teda po uplynutí trojročnej

premlčacej doby odo dňa 1.6.2013. Súd prvej inštancie vec nesprávne právne a skutkovo posúdil a
vo výroku rozsudku nesprávne zaviazal žalovaného na zaplatenie pohľadávky uplatňovanej žalobcom.
Žiada, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec na nové prejednanie a rozhodnutie.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie

bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávnenou osobou - stranou, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že
odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ v
odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového

poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového
poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo
na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového
poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať
alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď deň vyhlásenia rozsudku bol
zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a webovej stránke odvolacieho súdu (§ 219 ods.
3 v spojení s § 378 ods. 1 Civilného sporového poriadku.) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné
priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky
pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

10. Podľa § 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie
potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

11. Ustanovením § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku je odvolaciemu súdu daná možnosť
vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia
je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi napadnutého rozhodnutia

súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne
nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce
doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore
so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu
iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie. Odvolací súd je zároveň povinný vysporiadať sa v

odôvodnení rozhodnutia s podstatnými tvrdeniami v odvolaní, pričom za podstatný argument je potrebné
považovať taký argument, ktorý má vecnú súvislosť s prejednávanou vecou a zároveň je takej povahy,
že v prípade jeho preukázania môže priniesť priaznivejšie rozhodnutie pre odvolateľa.12. Predmetom konania je požiadavka žalobcu na zaplatenie sumy 406,19 eur spolu s úrokom z
omeškaniavovýške5,15%ročnezosumy169,48eurod30.7.2014dozaplatenia,vovýške5,15%ročne
zo sumy 200,78 eur od 29.8.2014 do zaplatenia, vo výške 5,05% ročne zo sumy 35,93 eur od 30.9.2014

do zaplatenia z dôvodu, že žalovaný si nesplnil svoje zmluvné povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy
o poskytovaní verejných služieb a nezaplatil riadne a včas žalobcovi dohodnutú cenu za poskytnuté
verejné elektronické komunikačné služby. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalovaného je
predmetom odvolacieho konania posúdiť, či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k správnym skutkovým zisteniam a či právne správne posúdil uplatnený nárok.

13. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu
vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i
vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel
k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci,

keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie 387 ods. 2 Civilného sporového
poriadku odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia
preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov
súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu odvolateľom. Na zdôraznenie správnosti
záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

14. V zmysle ustanovenia § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozsudok musí obsahovať
odôvodnenie, pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na
dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými
námietkami strán. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad

opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení
svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový
postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené
vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesto pre
dohady a domnienky. V odôvodnení rozhodnutia súd teda uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké

skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil, ktoré dôkazy v konaní vykonal a ako ich vyhodnotil,
zistený skutkový stav a právne posúdenie veci, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.
Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nielen
formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých

alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah
súdu, tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané,
účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne
musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t. j. musí byť
preskúmateľné.

15. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je
vyčerpávajúco, správne skutkovo a právne zdôvodnené a zodpovedá všetkým požiadavkám kladeným
na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci
skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k prejednávanej veci,

výsledkyvykonanéhodokazovaniaaprávnepredpisy,ktoréaplikovalnaprejednávanýprípadazktorých
vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia
nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych
predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že žalovaný sa s dôvodmi
uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožňuje ešte neznamená, že závery v ňom obsiahnuté

nie sú správne. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobe
vyhovel.

16. Žalovaný v odvolaní namietal, že do spotrebiteľskej zmluvy boli včlenené neprijateľné zmluvné
podmienky. Tu odvolací súd zdôrazňuje, že žalobca si žalobou uplatnil nárok len na zaplatenie

dojednanej ceny za poskytnuté verejné elektronické služby a nie poplatok za upomienku, poplatok za
odpojenieazmluvnúpokutu,načopoukazuježalovanývodvolaníapopreskúmanívecianiodvolacísúd
nezistil, že by si žalobca uplatňoval nároky z neprijateľných zmluvných podmienok, keď uplatnený nárok
žalobcu sa týkal len hlavného predmetu plnenia. Tiež je nenáležitá odvolacia námietka žalovaného, žeustanovenia rozsudku pre zmeškanie sa nepoužijú, ak by mal byť tento rozsudok vydaný v neprospech
spotrebiteľa, nakoľko v preskúmavanom prípade nebol rozsudok pre zmeškanie vydaný. Ani odvolacia
námietka žalovaného, že žalobca k žalobe nepripojil sporné faktúry, nie je opodstatnená, keďže prílohu

žaloby (rovnako i odvolania) tvorili Faktúry č. 1082755962, č. 1080811365, č. 1079078170, ktorými
faktúrami žalobca vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté verejné elektronické služby, pričom nie
je podstatné, či boli žalovanému doručené, keďže povinnosť žalovaného platiť za poskytnuté verejné
elektronické komunikačné služby vznikla žalovanému uzavretím zmluvy o poskytovaní verejných služieb
a nie doručením faktúr. Ani poukazovanie žalovaného na zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských

úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov nie
je náležité, keďže tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského
úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere a v súdenom spore nebol žalovanému poskytnutý
žiaden spotrebiteľský úver. Odvolací súd nezistil žiadne dôvody absolútnej neplatnosti zmluvy o
poskytovaní verejných služieb uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným. Tu sa
žiada zdôrazniť, že sám žalovaný sa nezúčastnil pojednávania nariadeného vo veci bez ospravedlnenia

a okrem odporu proti platobnému rozkazu obsahujúceho len všeobecné tvrdenia, ktorými žalovaný
popieral uplatnený nárok i jeho výšku, bol v konaní pred súdom prvej inštancie pasívny. Žalovaný
v súdenom spore neuniesol bremeno tvrdenia, keď na svoju obranu neuviedol žiadne podstatné a
rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu a nenavrhol ani vykonať žiadne dôkazy. Správne preto
postupoval súd prvej inštancie, keď pri rozhodovaní vychádzal zo skutkových tvrdení žalobcu a vykonal

dokazovanie dôkazmi navrhnutými výlučne žalobcom, keďže sám žalovaný počas konania na súde prvej
inštancie neuviedol vlastné skutkové tvrdenia o skutkových okolnostiach uvádzaných žalobcom v žalobe
a vo vyjadrení k odporu žalovaného.

17. Žalovaný tiež namietal, že pôvodný veriteľ neinformoval žalovaného o postúpení pohľadávky. V

ustanovení § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka je postupcovi uložená povinnosť oznámiť postúpenie
pohľadávky dlžníkovi a súčasne je riešená i situácia, keď sa táto informácia dlžníkovi nedostane.
Podľa právnej teórie oznámením postúpenia pohľadávky, ktoré je adresované dlžníkovi, vyvolá postupca
zmenu osoby oprávnenej prijať plnenie a tiež berie na seba riziko vyplývajúce z toho, že v i prípade
neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky splní dlžník dlh tretej osobe (postupníkovi). Na splnenie

notifikačnej povinnosti voči dlžníkovi je zásadne povinný postupca (cedent). Postupca musí svoju
oznamovaciu povinnosť splniť bez zbytočného odkladu, pre ktoré oznámenie nie sú predpísané žiadne
osobitné náležitosti. Až v takomto prípade sa stáva postúpenie voči dlžníkovi účinným, čo znamená,
že od tohto okamihu je dlžník povinný svoj záväzok splniť novému veriteľovi. Ak postupca notifikačnú
povinnosť voči dlžníkovi nesplní, je potrebné, aby postúpenie pohľadávky preukázal dlžníkovi postupník.

Na rozdiel od postupcu, ktorý dlžníkovi postúpenie pohľadávky iba oznamuje bez toho, aby musel
čokoľvek dokazovať, je v prípade postupníka potrebné, aby postúpenie pohľadávky dlžníkovi preukázal.
Preukázaním má zákon na mysli predloženie písomnej zmluvy o postúpení pohľadávky dlžníkovi. Do
notifikácie môže dlžník splniť dlh s právnymi účinkami splnenia postupcovi (pôvodnému veriteľovi).
Postúpenie pohľadávky znamená trvalú zmenu veriteľa a má za následok, že postúpením prechádza

na postupníka pohľadávka s príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými, a to v stave, v akom
sa nachádzala v dobe postúpenia. Na postupníka s pohľadávkou okrem iných prechádza tiež právo
na súdne uplatnenie (nárok) vrátane oprávnenia na jej vymoženie v exekučnom konaní, ako aj práva
nadobudnutú pohľadávku postúpiť ďalej inému. Procesnoprávnym dôsledkom postúpenia pohľadávky
je, že postupník sa stáva aktívne legitimovaným na vymáhanie pohľadávky v momente, kedy došlo

k postúpeniu pohľadávky postupcu na neho. Notifikácia je skutočnosťou, na ktorú právo viaže vznik
povinnosti dlžníka plniť postupníkovi. Do doby než je dlžníkovi oznámené, či preukázané postúpenie
pohľadávky, môže preto dlžník splniť dlh postupcovi a tým privodiť zánik záväzku. Tento okamžik je
rozhodujúci aj pre uplatnenie ďalších námietok dlžníka proti pohľadávke podľa ustanovenia § 529
Občianskeho zákonníka. V prejednávanej veci zo spisu je zrejmé, že žalobca uplatnenú pohľadávku

preukázal čo do dôvodu a výšky listinami, ktoré pripojil k žalobe, súčasne preukázal zmluvou o postúpení
pohľadávky následnú zmenu v osobe veriteľa vo vzťahu k uplatnenej pohľadávke a k jej pôvodnému
veriteľovi. Z uvedeného je zrejmé, že v predmetnej veci došlo k prechodu práva zo záväzkového
právneho vzťahu singulárnou sukcesiou - postúpením pohľadávky - pred začatím súdneho konania.
Žalobca splnil povinnosť preukázať prechod práva vyplývajúceho z tohto vzťahu doložením písomnej

zmluvy o postúpení pohľadávky pripojenej k žalobe. V prípade nesplnenia notifikačnej povinnosti
postupcom, môže postupník dosiahnuť účinnosť postúpenia pohľadávky tým, že písomnou zmluvou
preukáže, že k postúpeniu došlo, pričom táto povinnosť je splnená i doručením žaloby, ktorým bolauplatnenápostúpenápohľadávkaspolusozmluvouopostúpenípohľadávky.Anitátoodvolacianámietka
nie je opodstatnená.

18. Súdne rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ.
Žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil výsledky vykonaného
dokazovania, v dôsledku čoho dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, v dôsledku ktorých dospel
k záveru, že žaloba je dôvodná.

19. V prvom rade odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaný v odvolacom konaní neuviedol
žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré objektívne nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie a ktoré by spĺňali procesné podmienky uvedené v ustanovení § 366 Civilného sporového
poriadku. Ak žalovaný v odvolaní poukazuje na nesprávne hodnotenie vykonaných dôkazov, je potrebné
uviesť, že odvolací súd je podľa ustanovenia § 383 Civilného sporového poriadku viazaný skutkovým
stavom zisteným súdom prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. V tomto

prípade odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal všetky relevantné dôkazy navrhnuté
stranami, tieto dôkazy vyhodnotil a z hodnotenia dôkazov ustálil skutkový stav, z ktorého pri rozhodovaní
vychádzal.

20. Hodnotenie dôkazov v zmysle ustanovenia § 191 Civilného sporového poriadku je činnosť súdu, pri

ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri
hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska
pravdivostiten-ktorýdôkazhodnotiť.Uplatňujesatedazásadavoľnéhohodnoteniadôkazov.Hodnotiaca
úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto
skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný

žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.

21. Súd prvej inštancie si túto svoju povinnosť splnil, výsledky vykonaného dokazovania riadne
vyhodnotil a na ich základe odôvodnil rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje tak, ako
už bolo uvedené vyššie. Odvolací súd ďalej uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok

hodnotenia dôkazov) by sa totiž malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia dôkazov
jednotlivo, aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Kontrola výsledku
hodnoteniadôkazov,kuktorýmdospelsúd,sauskutočňujenajmäprostredníctvominštitútuodôvodnenia
rozsudkuupravenéhovustanovení§220ods.2Civilnéhosporovéhoporiadku,pričomsúdmápovinnosť
dbať na tom, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke

preskúmateľnosti (ako už bolo uvedené vyššie). V posudzovanom prípade súd prvej inštancie v rozsahu
potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis
a svoje rozhodnutie postačujúco a presvedčivo odôvodnil. Okolnosti namietané žalovaným v odvolaní
nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí
prezentovanou úvahou súdu prvej inštancie.

22. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa rozumie taký výsledok
hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 191 ods.
1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za

konania najavo, včítane toho, čo uviedli strany. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť
súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov strán nevyplynuli, alebo inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto,
že pri hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli najavo

inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak
hodnotenie dôkazov odporuje hore uvedenému zákonnému ustanoveniu. Odvolacím dôvodom podľa
ustanovenia § 365 ods. písm. f) Civilného sporového poriadku je možné teda napadnúť výsledok činnosti
súdu pri hodnotení dôkazov, nesprávnosť ktorého možno usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd
dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať

s jeho skutkovými závermi.

23. K odvolaciemu dôvodu žalovaného podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového
poriadku o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosťsúdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne
zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny

právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo
ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Treba uviesť, že nesprávne
právne posúdenie veci (omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav) je síce relevantným
odvolacím dôvodom, ale v danom prípade táto námietka nie je opodstatnená, pretože súd prvej inštancie
jasne a dostatočne vysvetlil právne dôvody, pre ktoré žalobe v celom rozsahu vyhovel. Výsledky

dôkaznej verifikácie všetkých právne relevantných dôkazných prostriedkov, ktoré boli potrebné k zisteniu
skutkového stavu a vyplývajú z obsahu spisu, totiž jednoznačne viedli k naplneniu podmienok pre
aplikáciu ustanovení § 43 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a), ods. 12 písm. a), b) zákona č. 351/2011 Z. z.
o elektronických komunikáciách, keďže poskytovali bezpečne zistený skutkový stav, ktorý bolo možné
podriadiť pod uvedené hmotnoprávne pravidlo. Odvolací súd sa preto stotožňuje so záverom súdu prvej
inštancie, že právny predchodca žalobcu so žalovaným uzavreli platne zmluvu o poskytovaní verejných

služieb, na základe ktorej zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol a sprístupnil žalovanému verejné
elektronické komunikačné služby a žalovaný nezaplatil dohodnuté cenu za poskytnuté služby. Napokon
polemika o nesprávnosti súdom prvej inštancie vysloveného právneho záveru pre odlišné skutkové
závery vyvodzované žalovaným, pričom žalovaným namietaná nesprávnosť vytvorenia skutkového
základu nie je daná, sama o sebe nie je presvedčivou bázou pre konštatovanie vecnej nesprávnosti

rozsudku súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie správne právne vec posúdil.

24. Odvolací súd konštatuje, že po preskúmaní veci nezistil skutkové, ani právne vady napadnutého
rozhodnutia súdu prvej inštancie.

25. V odvolaní žalovaný vzniesol námietku premlčania, ktorou vznesenou námietkou premlčania sa
odvolací súd zaoberal.

26. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

27.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

28. Premlčanie je definované ako uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý
uplynul bez toho, aby sa právo vykonalo. Použitie námietky premlčania má za následok zánik súdnej
vymáhateľnosti práva, v dôsledku čoho nemožno premlčané právo oprávnenému priznať. Premlčaním
teda právo samo osebe nezaniká, iba sa oslabuje, a to práve tým, že dlžník sa po uplynutí premlčacej
doby s úspechom dovolá premlčania pred príslušným orgánom, čím privodí zánik vynútiteľnosti tohto

subjektívneho práva. Vznesením námietky premlčania zaniká nárok, t. j. vynútiteľnosť prostredníctvom
súdu, ale subjektívne právo trvá naďalej, avšak jeho uplatniteľnosť je obmedzená len na dobrovoľné
splnenie zo strany povinného subjektu. Splnený premlčaný dlh nemožno vymáhať späť z dôvodu
bezdôvodného obohatenia. Námietku premlčania môže povinný subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu
konania až do právoplatného skončenia veci. Účelom premlčania je jednak stimulovať subjekty k

včasnému vykonaniu subjektívnych občianskych práv, ako aj zamedziť tomu, aby dlžníci neboli ohľadne
svojich povinností vystavení po časovo neurčitú dobu donucujúcemu zákroku zo strany súdov.

29. V prejednávanej veci je nepochybné, že predmetom konania je plnenie si záväzkov žalovaného
vyplývajúcich zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 1.6.2013 a že ide o premlčanie práva

na zaplatenie ceny za poskytnuté verejné elektronické komunikačné služby, ktoré právo sa premlčí
vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, keďže
zákon pre uvedené právo neuvádza osobitnú (kratšiu alebo dlhšiu) premlčaciu dobu. Táto premlčacia
doba začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať (uplatniť) po prvý raz podaním žaloby na
súde. Ak je splnenie dlhu stanovené na presne určenú dobu, tak pre začiatok plynutia premlčacej doby

je rozhodný okamih zročnosti dlhu, t. j. deň, keď mal dlžník splniť dlh, resp. začať s jeho plnením
(doba splatnosti). Splatnosť faktúry č. 1082755962 nastala dňa 29.9.2014 a všeobecná trojročná
premlčacia doba uplynula dňa 29.9.2017, splatnosť faktúry č. 1080811364 nastala dňa 28.8.2014 a
všeobecná trojročná premlčacia doba uplynula dňa 28.8.2017, splatnosť faktúry č. 1079078170 nastaladňa 29.7.2014 a všeobecná trojročná premlčacia doba uplynula dňa 29.7.2017. Žalobca si svoje právo
na zaplatenie sumy 406,19 eur s príslušenstvom voči žalovanému uplatnil na súde dňa 1.6.2017, teda
zjavne pred uplynutím premlčacej doby vo vzťahu ku všetkým trom faktúram. Odvolací súd vznesenú

námietku premlčania, na ktorú bol povinný prihliadnuť, tak nepovažoval za dôvodnú.

30. Ďalšie odvolacie argumenty žalovaného odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej
za nerozhodné. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný

význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď
na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo
reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS
251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú
ovplyvniť posúdenie veci a zachádzajúcu do zbytočných podrobností, teda odvolací súd nepovažoval

za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

31. S poukazom na vyššie uvedené dôvody súd prvej inštancie v predmetnej veci z výsledkov
dokazovania vyvodil správne skutkové závery, na ktoré aplikoval správnu právnu úpravu, pričom
argumentácia súdu prvej inštancie bola vecne správna, objektívna, presvedčivá, preto odvolací súd

podľaustanovenia§387ods.1Civilnéhosporovéhoporiadkunapadnutýrozsudoksúduprvejinštanciez
dôvodu vecnej správnosti potvrdil (vrátane rovnako správneho výroku o nároku na náhradu trov konania,
ktorý inak odvolaním ani spochybnený nebol a v prípade ktorého ani odvolací súd nezistil žiadne zjavné
dôvody jeho nesprávnosti).

32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods.
1, § 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom konaní
úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením
po právoplatnom skončení veci.

33. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).