Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, September 19, 2017

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 10C/4/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7511203972
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Pribula

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2017:7511203972.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie samosudcom JUDr. Jozefom Pribulom v právnej veci žalobcu Z. K., G..

XX.XX.XXXX, K. E. A. XXX/XX, XXX XX C., proti žalovanému V. K., G.Q.. XX.XX.XXXX, K. U. XXX/X,
XXX XX M. T., zastúpenému JUDr. Ľudmilou Raffáčovou, advokátkou Advokátskej kancelárie Košice,
Mäsiarska ul. 4 v konaní o zaplatenie 36.513,31 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému v celom rozsahu.

III. Žalobca je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Košice - okolie trovy na znalecké dokazovanie,
preddavkované štátom, v sume 124,56 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podaným návrhom žiadal, aby súd zaviazal žalovanému zaplatiť mu 36.513,31 eur spolu s
9% úrokom z omeškania ročne od 14.3.2011 až do zaplatenia a trovami tohto konania. Nárok odôvodnil
tým, že dňa 27.3.2007 došlo medzi ním a žalovaným k uzavretiu zmluvy o pôžičke, na základe ktorej
poskytol žalovanému čiastku 100.000,- Sk. t.j. 3.319,39 eur a na základe ďalšej zmluvy o pôžičke zo dňa
17.4.2007 poskytol žalovanému 1.000.000,- Sk, t.j. 33.193,92 eur. Žalobca sa domáhal voči žalovanému
vrátenia týchto pôžičiek osobne aj telefonicky, ale k vráteniu požičanej istiny nedošlo.

2. Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Poukázal na to, že skutočnosti, uvádzané
žalobcom v písomnom podaní zo dňa 14.3.2011 sú nepravdivé; žiadne finančné prostriedky si žalovaný
od žalobcu nepožičal. Príjmové pokladničné doklady, predložené súdu, žalovaný pokladá za falzifikát a
zároveň vznáša námietku premlčania vo vzťahu k celému uplatnenému nároku, t.j. istine a príslušenstvu
pohľadávky.

3. Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav:
Na základe nepísomnej zmluvy o pôžičke zo dňa 27.3.2007 poskytol žalovanému pôžičku v sume
100.000,- Sk, t.j. 3.319,39 eur a dňa 17.4.2007 istinu 1.000.000,- Sk, t.j. 33.193,92 eur. Žalobca
opakovane žiadal žalovaného o vrátenie uvedených pôžičiek, avšak bezúspešne.

4. Z prednesu právnej zástupkyne žalobcu na pojednávaní dňa 4.10.2012 vyplýva, že žalobca požičal
žalovanému finančné čiastky v sume 100.000,- a 1.000.000,- Sk. Išlo o ústnu zmluvu o pôžičke, pričom

nebola dohodnutá doba splatnosti predmetných pôžičiek. Až následne došlo k dohode a stretnutiu
žalobcu so žalovaným, kde boli dohodnuté okolnosti splatenia tejto pôžičky, ale ku konkrétnostiam sa
nevedela vyjadriť.5. Žalobca na pojednávaní 18.4.2013 v účastníckej výpovedi uviedol, že v čase poskytovania pôžičiek
sa pripravovali na spoluprácu v podnikaní, ale ešte spoločne nepodnikali. Sám údajne požiadal pána R.,
bytomM.-J.,M.XXXX/XX, oposkytnutiefinančnýchprostriedkovprežalovaného.Predložilibapríjmový

pokladničný doklad z 27.3.2007 na sumu 100.000,- Sk a príjmový pokladničný doklad zo 17.4.2007 na
1.000.000,- Sk. V tom čase vystavil aj výdavkový pokladničný doklad na čiastku 1.000.000,- Sk ako
pôžičku, ktorú prevzal žalovaný. Tieto príjmové pokladničné doklady použil preto, že bol vo firme a
išlo o predtlač, aby bolo zrejmé, aká čiastka bola uhradená. Nepamätá si na konkrétnosti odovzdania
finančných prostriedkov, ani súdu nepreukázal doklad o svojej solventnosti. K okolnostiam vrátenia

pôžičky, prípadne ďalším skutočnostiam sa nevyjadril.

6. Žalovaný vo svojej účastníckej výpovedi poprel, aby od žalobcu prevzal nejaké finančné prostriedky,
alebo aby si ich požičal. Uviedol, že má dosť vlastných finančných prostriedkov, keďže predtým
pracoval v zahraničí a nepotreboval si požičiavať. Uviedol, že mal vlastnú firmu A. A.. A. P..U..,
kde bol konateľom aj spoločníkom a žalobca mal založenú spoločnosť F. A. a s touto spoločnosťou

prišiel do spoločnosti žalovaného na H. F. Z. C.. Podľa tvrdenia žalovaného žalobca nebol solventný,
nemal dostatok finančných prostriedkov, aby mu vedel požičať finančné prostriedky. Pokiaľ sa týka
predložených výdavkových listov a príjmových pokladničných dokladov, uviedol, že ide o nejaký podvrh,
lebo on žiadny výdavkový list nevypisoval, ani údaje tam nie sú pravdivé a pokiaľ sa týka podpisu,
pripustil možnosť, že ide o jeho vlastnoručný podpis. K podpisom zároveň ešte uviedol, že medzi ním

a žalobcom existovala dôvera a keď bol odcestovaný, stávalo sa, že doklady boli podpísané prázdne
a uložené v trezore pre prípad, že by bolo potrebné niečo vo firme urobiť. Do trezoru mal prístup
žalobca, účtovníčka, žalovaný a jeho dcéra a zať. Na určenie pravosti podpisu súd nariadil znalecké
dokazovanie znalcom O.. O.. N. A., C. Z. J. O. Č.. XX/XXXX Q. z tohto posudku záverom vyplýva, že
podpis na príjmovom pokladničnom doklade zo dňa 27.3.2007 a príjmovom pokladničnom doklade zo

dňa 17.4.2007 patrí žalovanému.

7. Podľa ust. § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci, určené
podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

8. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe, v tomto
zákone stanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

9. Podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvýraz.

10. Podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka, ak časť plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný dlh splniť prvý deň po tom, čo ho o jeho plnenie

veriteľ požiadal.

11. Vo všeobecnosti platí, že splatnosť dlhu nadväzuje na veriteľovo požiadanie, aby dlžník splnil svoju
povinnosť. Iná splatnosť dlhu musí byť účastníkmi dohodnutá, stanovená predpisom alebo súdnym
rozhodnutím. Ztohotrebavyvodiťzáver,ževeriteľmoholsvojeprávovykonaťvtedy,keďmoholpožiadať

o splnenie dlhu. Začiatok plynutia premlčacej doby tu teda nastal nasledujúci deň po vzniku právneho
vzťahu, dohodnutého na neurčitú dobu (viď rozhodnutie 28/1984)

12. Podľa ust. § 564 Občianskeho zákonníka ak je čas plnenia ponechaný na vôli dlžníka, určí ho na
návrh veriteľa súd podľa okolností prípadu tak, aby to bolo v súlade s dobrými mravmi. V takomto prípade

je žaloba na plnenie podaná predčasne, pretože sám veriteľ nemôže určiť čas plnenia a domáhať sa
plnenia, keďže pohľadávka ešte nie je splatná, ale je povinnosťou podať žalobu, v ktorej súd posúdi
otázku splatnosti dlhu. Od určenia času plnenia, určeného súdom, plynie premlčacia doba na uplatnenie
práva veriteľom na plnenie.

13. V danom prípade z vykonaného dokazovania bolo zrejmé, že medzi účastníkmi nebola dohodnutá
doba splatnosti dlhu. V takomto prípade začiatok plynutia premlčacej doby nastáva nasledujúci deň po
vzniku právneho vzťahu, dohodnutého na neurčitú dobu. V danom prípade takáto skutočnosť nastala
28.3.2007 na čiastku 100.000,- Sk a dňa 18.4.2007 na čiastku 1.000.000,- Sk.14. Podľa ust. § 150 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia, týkajúce sa sporu.

15. Podľa ust. § 153 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany
včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana
mohla predložiť už skôr, ak by bola konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

16. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas,
nemusí súd prihliadať, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie
ďalších úkonov súdu. Žaloba bola uplatnená na súde dňa 23.3.2011, teda po trojročnej premlčacej dobe.
Všeobecná trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvýraz. Tým je
objektívnevymedzenýzačiatokplynutiapremlčacejlehoty.Tentookamihjedanýobjektívneanezávisína
subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený vedel alebo nevedel o svojom práve. Keďže čas plnenia nebol

dohodnutý, súd mal za to, že začiatok premlčacej doby nastal tak, ako je vyššie uvedené, t.j. 28.3.2007
na zaplatenie istiny 100.000,- Sk, t.j. 3.319,39 eur a dňa 18.4.2007 na zaplatenie istiny 1.000.000,- Sk,
t.j. 33.193,92 eur a keďže žaloba bola na súd podaná po trojročnej lehote a žalovaný vzniesol námietku
premlčania, súd k tejto námietke prihliadol a žalobu v celom rozsahu zamietol s prihliadnutím k tomu, že
žalobca v priebehu doterajšieho konania nedoložil súdu doklad o tom, kedy bola splatnosť celého dlhu,

nepredložil ani výzvu na zaplatenie žalovanej istiny ani inak nepreukázal, aby zročnosť dlhu a začiatok
plynutia premlčacej doby nenastal nasledujúci deň po vzniku právneho vzťahu, dohodnutého na dobu
neurčitú medzi účastníkmi.

17. Podľa ust. § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

18. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

19. V danom prípade žalobca v konaní nemal úspech, preto mu náhrada trov konania neprislúcha.
Žalobca mal v konaní plný úspech, súd preto zaviazal žalobcu na náhradu trov konania v celom
rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd osobitným uznesením v zmysle vyššie citovaných
zákonných ustanovení.

20. V konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie a zároveň súd zaviazal žalovaného na zloženie
preddavku v sume 400,- eur. Žalovaný túto povinnosť splnil a preddavok uhradil. Znalec však vyúčtoval
trovy znaleckého dokazovania v celkovej výške 524,56 eur, súd preto na náhradu týchto trov, ktoré boli
preddavkované štátom, zaviazal žalobcu, ktorý v konaní nebol úspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
- okolie.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.