Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 1, 2018

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5C/107/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313203890
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Lisá

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2018:8313203890.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou, v právnej veci žalobcu CD Consulting s.r.o., IČO:

264 29 705, Příkop 843/4, Zábrdovice, Brno, Česká republika proti žalovanému Š. J., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom L. XXXX/XX, I., toho času bytom B. J. XXX, C. I., o zaplatenie 1307,57 eur s prísl.

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19% denne zastavuje.

Žalobu zamieta.

Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

Vedľajšiemu účastníkovi konania priznáva vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom
rozsahu s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 28.03.2013 podal žalobca na tunajší súd návrh na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4 ods. 1
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu.

2. V ňom uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný
na zmenkovú sumu a zmenkový úrok vo výške 0,25% denne. Indosovaná zmenka je vistazmenkou
opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia“. Žalobca disponuje
len originálom zmenky a nemá informácie o akýchkoľvek iných potenciálne existujúcich vzťahoch
žalovaného a predchádzajúceho majiteľa zmenky, ktorá bola v tomto konaní uplatnená. Indosant
predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ zmenky z nej doposiaľ nezaplatil nič, preto žalobca
žiadal,abysúdpodľačlánku7NariadeniaEurópskehoparlamentuaRadyESč.86/2007vydalrozsudok,

ktorým uloží žalovanej povinnosť zaplatiť:
a) zmenkovú sumu vo výške 1307,57 eur,
b) zmenkový úrok vo výške 0,25% denne
- zo sumy 1507,57 eur od 15.08.2010 do 16.01.2012, čo predstavuje sumu 1959,83 eur
- zo sumy 1407,57 eur od 17.01.2012 do 11.07.2012, čo predstavuje sumu 622,85 eur
- zo sumy 1307,57 eur od 12.07.2012 do zaplatenia,

c) 6% ročný úrok zo zmenkovej sumy
- zo sumy 1507,57 eur od 14.10.2010 do 16.01.2012, čo predstavuje sumu 114,31 eur
- zo sumy 1407,57 eur od 17.01.2012 do 11.07.2012, čo predstavuje sumu 40,95 eur
- zo sumy 1307,57 eur od 12.07.2012 do zaplatenia,d) zmenkovú odmenu vo výške 1/3% zmenkovej sumy, teda 5,03 eur,
e) náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok,
f) náhradu trov právneho zastúpenia.

3. Procesné podmienky na uplatnenie pohľadávky podľa Nariadenia ES č. 861/2007 boli splnené, lebo
žalobca je obchodnou spoločnosťou na území Českej republiky a žalovaná je fyzickou osobou na území
Slovenskej republiky - ide o cezhraničný spor, ktorého hodnota nepresahuje 2 000 eur bez príslušenstva,
čo je v súlade s článkom 2, 3 tohto nariadenia.

4. V súlade s článkom 5 tohto nariadenia, súd doručil žalovanej kópiu návrhu a vyplnené tlačivo na
odpoveď. Žalovaný sa na tomto tlačive nevyjadril.

5. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť písomne ospravedlnil.

6. Súdu bolo doručené oznámenie Združenia spotrebiteľov Slovenska, o.z., že vstupuje do daného
konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného/nej. Vo svojom vyjadrení k návrhu poukázalo
na príslušné ustanovenia OZ o spotrebiteľských zmluvách a neprijateľných zmluvných podmienkach
v týchto zmluvách, ako aj na Smernicu Rady č. 93/13 EHS. Podľa vedľajšieho účastníka na strane
žalovaného/nej, napriek tomu, že žalobca svoje právo uplatňuje zo zmenky, súd je povinný v každom

štádiu konania ex offo skúmať, či sa nejedná o spotrebiteľské právne vzťahy a následne aplikovať
normy spotrebiteľského práva. Je nepochybné, že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľský vzťah a
odčlenenie zmenkového abstraktného vzťahu od spotrebiteľského vzťahu nie je možné. Súd by nemohol
aplikovať ustanovenia o ochrane spotrebiteľa, čím by bolo spotrebiteľovi odopreté jeho právo na právnu
ochranu. V danom prípade samotná dohoda o zabezpečení zmenkou a dohoda o vyplnení zmenky

je v rozpore so zákonom, ktorý ju tak robí absolútne neplatnou. Z takejto neplatnej zmluvy nevzniklo
žalobcovi právo na vyplnenie zmenky a teda ani právo na plnenie z takto vyplnenej zmenky. Zároveň
žiadal, aby súd ako dôkaz pri rozhodovaní použil formulárovú zmluvu spoločnosti POHOTOVOSŤ,
s.r.o., ktorou disponuje. Uplatňovanie nároku žalobcom zo zmenky považoval za neplatný právny úkon
v zmysle § 39 OZ, v dôsledku obchádzania zákona o spotrebiteľských úveroch, ako aj Občianskeho

zákonníka. Žiadal teda návrh žalobcu zamietnuť v celom rozsahu. V prípade, že by súd posúdil zmenku
ako absolútne neplatnú a návrh žalobcu ako návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia, vedľajší
účastník vzniesol námietku premlčania.

7. Žalobca vzniesol námietku neprípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania a žiadal, aby

o tom súd rozhodol a to tak, že jeho vstup do daného konania nepripustí. Odôvodnil to tým, že
konanie je európskym konaním vo veciach s nízkou hodnotou sporu a je právne regulované Nariadením
Rady ES č. 861/2007, kde postup strán je upravený odlišne od vnútroštátnej úpravy a nepripúšťa
vedľajšie účastenstvo. Tiež poukázal na argumentáciu Najvyššieho súdu SR v konaní sp. zn. 6Cdo
357/2012 o vstupe vedľajšieho účastníka do konania na strane žalovaného/nej v štádiu skráteného

konania. Poukázal na nesúlad ustanovenia § 93 ods. 2 O. s. p. s Ústavou Slovenskej republiky.
Poukázal na to, že v praxi dochádza k situácii, kedy právnické osoby hromadne vstupujú do konaní
v spotrebiteľských veciach, získavajú prístup k osobným údajom spotrebiteľov, konajú bez toho, aby
boli aspoň v minimálnom kontakte s účastníkmi a neoprávnene tak zasahujú do súkromného života
účastníkov konania.

8. Súd doručil účastníkom konania a tiež vedľajšiemu účastníkovi listinné dôkazy z pripojeného
exekučného spisu a to pôvodnú zmluvu o úvere a všeobecné obchodné podmienky právneho
predchodcu súčasného žalobcu.

Na základe toho žalobca zaslal súdu písomné vyjadrenie k veci, v ktorom uviedol, že súd postupuje
mimo režimu Nariadenia Rady ES č. 861/2007 a aplikuje prednostne vnútroštátne právo. Poukázal
na to, že ani on, ani žalovaný/á dokazovanie zmluvou o úvere a ďalšími listinami nenavrhli. Zároveň
uviedol, že predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. Zmenka je
samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať, či podmieňovať

inými okolnosťami, než sú v zmenke uvedené. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 22.8.2002
sp. zn. 25Cdo 1839/2000 a na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm 10/2013.
Trval na tom, aby súd postupoval podľa Nariadenia Rady ES č. 861/2007, podľa ktorého by vo veci
nemalo dôjsť k nariadeniu pojednávania. Nariadeného pojednávania sa žalobca nezúčastnil a nežiadal,aby súd odročil pojednávanie z dôvodu jeho neprítomnosti. Vo vyjadrení k veci samej poukázal na
príslušné ustanovenia Zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. a na niektoré rozhodnutia
odvolacích súdov v obdobných veciach.

9. Súd vykonal dokazovanie tak, že sa oboznámil s listinnými dôkazmi, najmä so zmenkou, ktorá bola
prílohou návrhu, s úplným výpisom z Obchodného registra žalobcu, s vyjadrením žalobcu k veci a s
obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 18Er/370/2011. Z tohto spisu súd oboznámil najmä
zmenku, zmluvu o úvere, všeobecné obchodné podmienky spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., ako aj

rozhodnutia, ktoré v tomto konaní boli vydané.

10. Vykonaným dokazovaním mal za preukázaný nasledovný skutkový stav.

Žalobca spolu s návrhom predložil fotokópiu zmenky, ktorú vystavila žalovaná v I. dňa XX.XX.XXXX.
Na zmenke je uvedené číslo zmluvy XXXXXXXXX. Je tam uvedená zmenková suma 1507,57 eur a

zmenkový úrok 0,25% denne od 15.08.2010. Tiež je tam text splatné: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova
25, Bratislava „bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Na opačnej strane
zmenky je text „Namiesto nás na rad CD Consulting s.r.o., K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha,
Česká republika, IČO: 264 29 705“.

11. Totožnú zmenku pripojil oprávnený, spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava, k návrhu na
vykonanie exekúcie v konaní vedenom na Okresnom súde I. pod sp. zn. 18Er/370/2011. V danom konaní
bol povinným súčasný žalovaný a predmetom exekúcie bola rovnaká zmenková suma a zmenkový úrok.

12. Súd zistil, že súčasťou exekučného spisu je aj zmluva o úvere, ktorá má rovnaké číslo, ako je

číslo uvedené na zmenke a bola uzatvorená v ten istý deň, ako je uvedený deň vystavenia zmenky. V
zmluve je uvedená výška úveru, výška poplatku za poskytnutie úveru, celková suma, ktorú má dlžník
zaplatiť a údaj o splátkach. Zmluva neobsahuje údaj o výške úroku, ani údaj o RPMN. K predmetnej
zmluve boli pripojené všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré v článku 17 obsahujú dohodu o
vyplnení zmenky s nasledovným textom: „na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa

zmenky /ďalej aj ako vystaviteľ/ vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi /
ďalej aj ako remitent/ vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie súd vyplnené zmenková suma a dátum
začiatku úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto vystavenej zmenky zaviazaný ako zmenkový
ručiteľ. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň,
kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t. j. keď dlžník neuhradí včas

štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku,
alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov
veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknúť ku dňu vyplatenia zmenky. Dátum začiatku úročenia
zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto
podmienok stal splatný celý dlh“.

Z obsahu exekučného spisu ďalej vyplýva, že exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok. Žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola prvostupňovým súdom zamietnutá
a uznesenie bolo potvrdené krajským súdom.

13. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že podaná žaloba nie je dôvodná a na základe
nasledovného právneho hodnotenia ju zamietol.

14. Predmetom konania je spor zo zmenky, ktorú žalobca predložil ako dôkaz osvedčenia uplatneného
nároku.

Táto zmenka zabezpečuje splnenie záväzku žalovanej zo zmluvy o úvere, ktorú uzatvorila so
spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava ako veriteľom. Súdu je známe z jeho rozhodovacej
činnosti, že táto spoločnosť vykonáva poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Žalovaná predmetnú
zmluvu uzatvorila ako dlžník - fyzická osoba, nepodnikateľ a je tiež vystaviteľom žalovanej zmenky. Súd

teda považoval veriteľa - spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. za dodávateľa v rámci svojej obchodnej
činnosti podľa § 52 ods. 3 OZ a žalovaného/ú za spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 OZ. Príslušnú zmluvu
o úvere vyhodnotil súd ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 OZ.15. Keďže vystaviteľom zmenky je spotrebiteľ a zmenkou bola zabezpečená pohľadávka vzniknutá zo
spotrebiteľskej zmluvy, bolo povinnosťou súdu ex offo skúmať predmetnú zmenku až po úroveň dohody
o vyplňovacom práve.

Bolo potrebné preveriť, či táto dohoda je zákonná a ak nie, prihliadnuť na možnú absolútnu neplatnosť
úkonu, v ktorom má nárok základ. Vyplýva to aj z právnej úpravy Smernice č. 93/13 EHS, podľa ktorej
sa spotrebiteľ v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení,
pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na

podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. Tu súd poukazuje aj
na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora č. C-XXX/XXXX zo 14.3.2013 /Česká sporiteľňa, a. s. proti
W. Y./ alebo rozhodnutie ESD R.-XX/XX, z ktorých vyplýva, že napriek tomu, že v danom prípade sa
jedná o vzťah uplatnený na základe zmenky ako abstraktného cenného papiera, je povinnosťou súdu
skúmať postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. Samotný Európsky súdny dvor v uvedenom prípade z
úradnej moci skúmal postavenie žalovaného ako spotrebiteľa.

Z uvedeného vyplýva, že i v rámci súdneho konania, ktoré je založené na zmenke, musí súd aj bez
námietok dlžníka skúmať nekalú povahu zmluvných podmienok, z ktorých zmenka vychádza, prípadne
ktoré sú priamo konkrétne premietnuté v zmenke a poskytnúť ochranu právam spotrebiteľa.

16. Keďže žalobca pripojil k návrhu len samotnú zmenku a bolo potrebné zistiť povahu a podmienky
vzniku pôvodného záväzkového vzťahu, musela byť zabezpečená úverová zmluva, z ktorej nárok bol
zmenkou zabezpečený. Súd zistil, že na predloženej zmenke je uvedené číslo, ktoré je totožné s číslom
úverovej zmluvy, ktorá bola súčasťou exekučného spisu v konaní pôvodného vystaviteľa zmenky a
žalovanej. Preto bol do konania pripojený príslušný exekučný spis.

17. Súd sa teda oboznámil s obsahom úverovej zmluvy, súčasťou ktorej boli aj všeobecné podmienky
poskytnutia úveru a mal za jednoznačne preukázané, že v danom prípade zmenka bola vystavená
ako zabezpečovací právny prostriedok k spotrebiteľskej zmluve. Zabezpečený (primárny) právny úkon
je úverová spotrebiteľská zmluva a zabezpečovací právny úkon (akcesorický) je zmenka. Zmenka

má všetky formálne náležitosti. Po formálnej stránke je platným právnym úkonom, ale pre svoju
platnosť, vzhľadom k tomu, že ide o akcesorický zabezpečovací právny úkon, je nevyhnutná aj platnosť
primárneho právneho úkonu, ktorý zabezpečuje, teda úverovej spotrebiteľskej zmluvy a platnosť
príslušného článku všeobecných podmienok poskytnutia úveru, na základe ktorého blankozmenka bola
veriteľom vystavená. Úlohou súdu bolo preto z úradnej povinnosti skúmať platnosť primárneho právneho

úkonu spotrebiteľskej zmluvy a platnosť príslušného článku všeobecných podmienok poskytnutia úveru,
na základe ktorého zmluvné strany uzatvorili dohodu o vyplnení zmenky v budúcnosti.

Bez platnej dohody o vypĺňacom práve nemôže byť platná ani vyplnená zmenka (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 161/2007).

18. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia

upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. a), b), j), k), m), 5 OZ

(1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo

ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.(3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
(4) Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré:

a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,

j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane

obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi.

(5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 OZ

(1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento
zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné

postavenie.

(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo

ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

Podľa§265Obchodnéhozákonníka,výkonpráva,ktorýjevrozporesozásadamipoctivéhoobchodného
styku, nepožíva právnu ochranu.

19. Podľa článku 2 písm. a) Smernice 93/13/EHS, na účely tejto smernice „nekalé podmienky“

znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3.

Podľa článku 3 ods. 1, 2 Smernica 93/13/EHS, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa

nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný
ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté,
nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj
napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu.

20. Oboznámením sa s obsahom úverovej zmluvy mal súd za preukázané, že v nej dlžník vyhlásil,
že „sa oboznámil a súhlasí s obsahom tejto zmluvy o úvere, ako aj obsahom plnomocenstiev v nej
uvedených a súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto
zmluvy; nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať“. Všeobecné podmienky poskytnutia

úveru obsahujú vopred veriteľom navrhnuté zmluvné podmienky, teda ucelený text, ktorý je súčasťou (na
zadnejstranezmluvy)predmetnejZmluvyoúvere.Ikeďdlžníkformálnevzmluvevyhlásil,ženemáknim
žiadne výhrady, je zrejmé, že i v prípade jeho námietok tento nemal reálnu možnosť ovplyvniť podstatu
dohodnutých zmluvných podmienok, ktoré boli formulované na veriteľom vopred pripravenom tlačivezmluvy, a teda dlžník iba mohol akceptovať len zmluvu ako celok, alebo ju odmietnuť. Z uvedeného je
zrejmé, že všeobecné podmienky poskytnutie úveru nemožno považovať za individuálne dohodnuté,
resp. že neobsahujú individuálne dohodnuté zmluvné podmienky, a teda ani príslušné ustanovenie

Všeobecných podmienok poskytnutia úveru nemožno považovať za individuálne dohodnutú zmluvnú
podmienku (uznesenie Súdneho dvora EÚ vo veci C-76/10 zo dňa 16.11.2010).

21. Z príslušného článku všeobecných podmienok úverovej zmluvy, ktorý upravuje dohodu o vyplnení
zmenky, mal súd preukázané, že v tomto článku sa zmluvné strany spotrebiteľskej úverovej zmluvy

dohodli o vyplnení vystavenej zmenky v budúcnosti. Bez platnej dohody o vypĺňacom práve nemôže
byť platná ani vyplnená zmenka (čl. 4) (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 161/2007). Ak
dohoda o vypĺňacom práve pri blankozmenke nezohľadňuje práva spotrebiteľa a umožňuje indosáciou
zmenky vymôcť od spotrebiteľa plnenie z neprijateľných podmienok, ide o neprijateľnú zmluvnú
podmienku. V nadväznosti na § 17 zmenkového zákona treba posúdiť, či takýmto konaním indosatár
nekonal na škodu odporkyne ako dlžníčky zo spotrebiteľského úveru.

22. Súd dospel k záveru, že príslušný článok všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej
zmluvy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Podľa § 53 ods. 5 OZ je neprijateľná podmienka
v príslušnom článku všeobecných podmienok spotrebiteľskej zmluvy neplatným právnym úkonom v
tejto časti. Neplatným spôsobom bolo dojednané vyplnenie zmenky. Sporná zmenka, ktorá vznikla

ako zabezpečovací právny úkon k primárnemu právnemu úkonu spotrebiteľskej zmluve nemôže byť
považovaná za platný právny úkon, keď bola vystavená a vyplnená na základe neplatného dojednania
neplatnej dohody o vyplnení zmenky vo všeobecných podmienkach úverovej spotrebiteľskej zmluvy.

23. Z vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že uzavretie spotrebiteľskej zmluvy bolo

podmienené podpisom zmenky zo strany spotrebiteľa, čo vyplýva z rovnakého dátumu zmenky
a úverovej spotrebiteľskej zmluvy, ako aj z príslušného článku všeobecných podmienok úverovej
spotrebiteľskej zmluvy. V momente uzatvárania úverovej spotrebiteľskej zmluvy obsahovou náležitosťou
úverovej zmluvy bola povinnosť dohodnúť sa na vypísaní zmenky podľa príslušného článku
všeobecných podmienok úverovej zmluvy ako podmienky poskytnutie úveru. Táto podmienka je

neprijateľná zmluvná podmienka podľa § 53 ods. 2 OZ, pretože nie je individuálne so spotrebiteľom
dojednaná, tvorila neoddeliteľnú súčasť formulárovej úverovej zmluvy - všeobecných podmienok a
bez jej podpisu by spotrebiteľ nedostal úver, preto podmieňovala uzavretie spotrebiteľskej zmluvy,
poskytnutie úveru a spotrebiteľ obsah úverovej zmluvy a príslušnom článku všeobecných podmienok o
vyplnení zmenky nemohol ovplyvniť. Dôkazné bremeno na preukázanie opaku podľa § 53 ods. 3 OZ má

veriteľ, právny predchodca žalobcu. Dôkazné bremeno neuniesol.

24. Dojednanie v príslušnom článku všeobecných podmienok o vypĺňacom práve zmenky je
neprijateľnouzmluvnoupodmienkouajpodľa§53ods.4písm.a)OZ,pretožespotrebiteľnemalmožnosť
sa s týmto ustanovením oboznámiť pred uzavretím spotrebiteľskej zmluvy.

Podľa § 53 ods. 4 písm. b), m) OZ, je dojednanie o vypĺňacom práve zmenky (článok 14
všeobecných podmienok) neprijateľnou zmluvnou podmienkou aj preto, že na základe tejto podmienky
vystavená zmenka umožnila previesť indosáciou bez súhlasu spotrebiteľa práva zo zmluvnej strany
POHOTOVOSŤ, s.r.o. na žalobcu CD Consulting, čím došlo k zhoršeniu postavenia a ochrany

práv spotrebiteľa. Zmenka a jej indosácia nadmerne sťažili spotrebiteľovi možnosť realizovať práva
spotrebiteľa. Taký záver vyplýva už z charakteru zmenkového konania, ktoré nepripúšťa skúmanie
dôvodu vzniknutého záväzku, ani ex offo ochranu spotrebiteľských práv (ÚS ČR IV., ÚS ČR 457/10).

25. Podľa § 53 ods. 1 OZ je preto dojednanie v príslušnom článku všeobecných podmienok o vypĺňacom

práve zmenky neprijateľnou zmluvnou podmienkou aj preto, že spôsobuje značnú nerovnováhu práv
a povinností, teda značne zhoršuje postavenie spotrebiteľa v tomto úverovom vzťahu vystavením a
následným indosovaním zmenky zo spotrebiteľského vzťahu. Súd preto nevychádzal len z prísnej
formálnosti zmenkového práva, pretože mal preukázané, že došlo k zneužitiu inštitútu zmenkového
práva v neprospech jednej zmluvnej strany spotrebiteľa obchádzaním ustanovení zákona o ochrane

spotrebiteľa, čo je zároveň aj rozpor so zákonom a teda neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 OZ, §
265 Obchodného zákonníka (obmedzenie a zákaz zmeniek pri spotrebiteľských úveroch - § 4 ods. 4
Zák. č. 258/2001 Z. z., § 17 ods. 3 Zák. č. 129/2010 Z. z.). Značnú nerovnováhu v právach spôsobuje
dojednanie v článku 14 všeobecných podmienok úverovej zmluvy aj preto, že veriteľ sám vyplní zmenkuv deň splatnosti celého dlhu. Žalovaný/á ako spotrebiteľ nijako nemohol ovplyvniť výšku zmenkovej
sumy, dátum splatnosti zmenkového úroku, ktoré si do zmenky jednostranne dopísal veriteľ. Dojednanie
vyplňacieho práva zmenky v príslušnom článku všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľkej zmluvy

je neplatné aj podľa § 37 ods. 1 OZ pre neurčitosť, nepreskúmateľnosť. Dojednanie je neurčité,
nepreskúmateľné v časti: „Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých nárokov veriteľa voči
dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia.“. Je zrejmé, že suma bola jednostranne do zmenky
uvedená veriteľom a ku dňu uzavretia dohody v príslušnom článku všeobecných podmienok spotrebiteľ
nevedel, aká suma do zmenky bude dopísaná. V momente uzatvárania dohody uzavrel neurčitú dohodu

čo do príslušného článku všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý upravuje
dohodu o vyplňacom práve. Nebola konkretizovaná výška zmenkovej sumy, ktorá mala byť dopísaná
do zmenky na základe vypĺňacieho práva zmenky a neboli ani určitým preskúmateľným spôsobom
stanovené kritériá, na základe ktorých zmenková suma do zmenky mala byť dopísaná tak, aby bola
určiteľná a preskúmateľná za pomoci výkladových pravidiel.

26. Dohoda o vypĺňacom práve zmenky v príslušnom článku všeobecných podmienok je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou aj podľa § 53 ods. 4 písm. j) Občianskeho zákonníka, pretože výška úveru
(dlhu) a úroku mala byť takto určená až v čase splnenia, v tomto prípade splatnosti úveru, kedy vzniklo
veriteľoviprávovypísaťzmenkovúsumuasplatnosťzmenkovéhoúrokupodľatohtočlánkuvšeobecných
podmienok.

Dojednanie vypĺňacieho práva zmenky podľa príslušného článku všeobecných podmienok je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou aj podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ, pretože dojednanie umožnilo
veriteľovi, aby pri vyplnení zmenky v budúcnosti zaviazal spotrebiteľa zaplatiť za nesplnenie záväzku
neprimerane vysokú sankciu, ktorá mu pri uzavretí úverovej spotrebiteľskej zmluvy nebola známa. V

zmenke je veriteľom vypísaný zmenkový úrok vo výške 0,25% denne krát 365 dní = vo výške 91,25%
ročne. K vyplneniu zmenky veriteľom došlo momentom zosplatnenia dlhu. Ide o rozpor so zákonom (§
4 ods. 4 Zák. č. 258/2001 Z. z.). Zároveň ide o nekalú podmienku podľa článku 2 písm. a) v spojení
s ustanovením prílohy ods. 1 písm. e) Smernice 93/13 EHS. Touto nekalou zmluvnou podmienkou a
zároveň neprijateľnou si veriteľ zabezpečil za nesplnenie záväzku spotrebiteľa neprimerane vysoké

príslušenstvo pohľadávky zmenkový úrok vo výške 0,25% denne (91,25% ročne). Podľa názoru súdu
ide o neplatnosť tohto dojednania aj v nadväznosti na § 3 oZ pre rozpor s dobrými mravmi a podľa §
39 OZ a podľa § 265 Obchodného zákonníka (obchádzanie zákona o maximálnej úrokovej miere pri
spotrebiteľských úveroch podľa nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení zmien a doplnkov, ktorých
výška nepresahuje v priemere úrokovú mieru 10% ročne v porovnaní so zmenkovým úrokom 91,25%

ročne.).

27. Dojednanie vypĺňacieho práva zmenky v príslušnom článku všeobecných podmienok úverovej
spotrebiteľskej zmluvy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou aj podľa § 53 ods. 4 OZ, pretože v rozpore
s kogentnými ustanoveniami zákona mu uvedené dojednanie umožnilo obísť zákonné ustanovenia

a vpísať do zmenky pri jej vyplnení také plnenia, na ktoré mu vôbec nevznikol nárok. Úverová
spotrebiteľská zmluva neobsahuje zákonné náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. h), i), j), k) zák. č. 258/2001
Z. z., § 9 ods. 9 zák. č. 129/2010 Z. z. Neobsahuje údaj o RPMN a neobsahuje rozpis splátok. Podľa
§ 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z. z. a § 9 ods. 9 zák. č. 129/2010 Z. z. sa spotrebiteľský úver považuje
za bezúročný a bez poplatkov.

V danom prípade je teda dojednanie v príslušnom článku všeobecných podmienok úverovej
spotrebiteľskej zmluvy o vypĺňacom práve zmenky neprijateľnou zmluvnou podmienkou a podľa §
53 ods. 5 OZ zároveň neplatne dojednanou zmluvnou podmienkou. Zmluvná podmienka je z už
uvedených dôvodov neplatná aj pre neurčitosť dojednania podľa § 37 ods. 1 OZ pre rozpor s kogentnými

ustanoveniami zákona a pre obchádzanie zákona podľa § 39 OZ, § 265 Obchodného zákonníka.

28. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 161/2007 zo dňa 6.5.2008 konštatoval
absolútnu neplatnosť úverovej spotrebiteľskej zmluvy podľa § 39 OZ a § 265 Obchodného zákonníka.
Zároveň konštatoval, že z absolútne neplatnej úverovej zmluvy nemohlo veriteľovi vzniknúť právo na

vyplnenie blankozmenky. V odôvodnení ďalej uviedol: „Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom
urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovnému zneniu
zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol. O
nedovolenosť a teda aj absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide tiež v prípade, keď sa tento priečidobrým mravom. Obchádzanie zákona spočíva i v zámernom použití prostriedkov, ktoré samy o sebe
nie sú zákonom zakázané a v dôsledku čoho vzniknutý stav z hľadiska pozitívneho práva sa javí ako
nenapadnuteľný. Konanie „in fraudem legis“ predstavuje postup, keď sa niekto práva podľa práva, ale

tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaný a nežiaduci“.

29. Podľa § 494 OZ, z neplatného právneho úkonu, z neplatnej zmenky súd nemohol priznať
navrhovateľovi zmenkové plnenie, preto návrh zamietol.

Podľa § 212 CSP a 216 CSP, je súd viazaný predmetom sporu čo do výšky, čo do základu nároku.
Súd nemohol priznať navrhovateľovi nároky tvoriace predmet sporu, keď dospel k záveru, že zmenka
je neplatným právnym úkonom.

Predmet sporu netvoril návrh žalobcu na zaplatenie úveru a príslušenstva na základe úverovej
spotrebiteľskejzmluvy,abysúdzvažoval,ženávrhuvyhovievtomrozsahu,žemupriznábezúročnýúver

(zostatok úveru) bez poplatkov (zákon č. 258/2001 Z. z. a zákon č. 129/2010 Z. z.). Nárok bol uplatnený
na základe zmenky ako právneho titulu, nebol uplatnený na základe úverovej spotrebiteľskej zmluvy.
Okrem viazanosti súdu predmetom sporu rozhodnutiu súdu priznať žalobcovi úver (zostatok úveru) bez
úrokov, bez poplatkov, bránila aj tá skutočnosť, že navrhovateľ nepreukázal, koľko skutočne žalovaný/
á zaplatil/a z poskytnutého úveru ku dňu rozhodovania súdu.

30. Dlh s rovnakým základom nároku je (bol) súčasne vymáhaný aj v zmenkovom konaní, aj v
exekučnom konaní, súd nemal preukázané ani to, či dlžník nezaplatil viac, ako mu ukladá zákon.
Súd preto nemohol za tejto skutkovej a dôkaznej situácie z úradnej povinnosti zaviazať žalobcu k
vydaniu bezdôvodného obohatenia vo výške preplatku zákonného plnenia. Takýmto postupom zároveň

žalovanému/ej bola odňatá možnosť podať absolútne námietky čiastočného alebo úplného zániku
záväzku zaplatením.

31. V nadväznosti na § 17 zák. č. 191/1950 Sb. Zákona zmenkového a šekového a na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 161/2007 zo dňa 6.5.2008 tak dospel súd k záveru, že v tomto

prípade sú splnené zákonné podmienky na skúmanie skutkových a právnych okolností, na základe
ktorých zmenka bola vystavená (kauzálny nexus) a to ex offo v záujme ochrany práv spotrebiteľa.
Súd mal preukázané, že subjekt pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka - spotrebiteľa
(porušil vedome kogentné zákonné ustanovenia na ochranu spotrebiteľa). V príčinnej súvislosti s
tým neprimerane navýšil svoju pohľadávku veriteľa na úkor (na škodu) spotrebiteľa a vystavením a

indosovaním zmenky sťažil, resp. znemožnil ochranu spotrebiteľa v príčinnej súvislosti so vzniknutou
škodou. Takému nekalému konaniu súd nemohol poskytnúť právnu ochranu. Súd má za to, že cieľom
idosovania zmenky na navrhovateľa bolo inkasovať zmenkovú sumu bez toho, aby zmenkový dlžník
nemohol vzniesť námietky a bez toho, aby súd z úradnej moci namiesto spotrebiteľa aplikoval kogentné
zákonné ustanovenia na ochranu spotrebiteľa. Preto sa súd domnieva, že aj keď žalovaný/á v tomto

konaní neprodukoval/a námietky, súd musí z úradnej moci chrániť práva spotrebiteľa, dané kogentnými
ustanoveniami zákona.

Z uvedených dôvodov súd návrh žalobcu na zaplatenie nárokov zo zmenky zamietol v celom rozsahu.

32. Žalobca po začatí konania zobral návrh čiastočne späť, a to v rozsahu zaplatenia zmenkového úroku
vo výške 0,19% denne, preto súd v súlade s ust. §144, §145 a §146 CSP v tejto časti konanie vo veci
zastavil.

33. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého, súd prizná strane náhradu

trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Žalovaný bola v konaní úspešný v celom rozsahu, lebo aj v tej časti, kde došlo k zastaveniu konania, by
mu náhrada trov konania patrila v súlade s ustanovením § 256 ods. 1 CSP, lebo žalobca procesne zavinil
zastavenie konania, lebo čiastočne zobral podanú žalobu späť. Žalovaný by teda mal nárok na náhradu

trov konania, ale súd náhradu trov konania žalovanému nepriznal, lebo preukázateľne mu žiadne trovy
nevznikli.34. Žalobca vzniesol námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníctva na strane žalovaného v tomto
konaní. Vedľajší účastník vstúpil do konania na strane žalovaného z vlastnej iniciatívy svojim písomným
podaním. Zároveň sa vo veci vyjadril a poukázal na neprijateľné zmluvné podmienky, spotrebiteľské

vzťahy a neplatnosť dohody o zmenke.

35. Žalobca podal námietku neprípustnosti vstupu do konania vedľajšieho účastníka, o ktorej súd už
nerozhodoval, lebo účinnosťou Zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku od 1.7.2016,
právne postavenie vedľajšieho účastníka v konaní zaniklo. Nedošlo k jeho transformácii na osobitný

subjekt podľa § 95 CSP. Súd vyzval vedľajšieho účastníka konania k vyjadreniu, či v tomto spore
bude vystupovať na strane žalovaného ako osobitný subjekt. Vedľajší účastník konania oznámil dňa
15.05.2017 súdu, že nebude pokračovať v konaní ako osobitný subjekt. Keďže Združenie spotrebiteľov
Slovenska, o.z. (ďalej len združenie) vstúpilo do daného konania ako vedľajší účastník a to z vlastného
podnetu, vystupovalo na strane žalovanej, vyjadril sa k sporu a patrí mu náhrada trov konania za
jednotlivé úkony. Náhradu trov konania tomuto združeniu súd priznal v súlade s ustanovením § 255 ods.

1 CSP, lebo vystupovalo na strane sporu, ktorá bola v konaní úspešná. Podľa § 251 CSP, trovy konania
sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti
s uplatňovaním, alebo bránením práva. Trovy, ktoré vznikli združeniu súd považoval za odôvodnené
a účelne vynaložené, lebo v čase vstupu do konania toto združenie ako vedľajší účastník na strane
žalovanej bolo právnickou osobou, ktorej predmetom činnosti bola ochrana práv spotrebiteľa. V súlade

s týmto svojim postavením združenie zaslalo do konania písomné vyjadrenie, v ktorom poukázalo
na nedôvodnosť podanej žaloby a žiadalo žalobu zamietnuť, pričom svoj návrh riadne procesne aj
hmotnoprávne odôvodnilo.

36. O výške náhrady trov konania združenia rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,

ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.