Decision was made at the court Mestský súd Košice
Judgement was issued by JUDr. Martin Kolesár
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 28C/136/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7215204472
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kolesár
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2017:7215204472.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II, sudcom JUDr. Martinom Kolesárom, v právnej veci žalobcu: Quantum Credit
a.s., so sídlom Ružová dolina 25, Bratislava, IČO: 47 248 980, zastúpený: PERSPECTA Legal, s.r.o.,
so sídlom Ružová dolina 25, Bratislava, proti žalovanému: F. O., A.. XX.X.XXXX, P. Ú. P. Č. O. - N., v
spore o zaplatenie 407,32 Eur s príslušenstvom, rozhodol
r o z h o d o l :
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 407,32 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 9 %
ročne zo sumy 75,58 Eur od 26.2.2012 do zaplatenia, zo sumy 82,79 Eur od 26.3.2012 do zaplatenia a
vo výške 8,75% ročne zo sumy 248,95 Eur od 26.1.2013 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.
Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou, podanou na súde dňa 25.2.2015, sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému,
zaplatiť mu sumu 407,32 Eur s úrokmi z omeškania vo výše 9 % ročne zo sumy 75,58 Eur od 26.2.2012
do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 82,79 Eur od 26.3.2012 do zaplatenia a 8,75 % ročne zo sumy 248,95
Eur od 26.1.2013 do zaplatenia. Podľa opisu rozhodujúcich skutočností v žalobe, uplatnená pohľadávka
vznikla zo Zmluvy o pripojení zo dňa 12.1.2012, uzavretej medzi obchodnou spoločnosťou Slovak
Telekom, a.s. ako poskytovateľom a žalovaným ako účastníkom a predstavovala čo do sumy 158,37
Eur žalovaným nezaplatenú cenu elektronických komunikačných služieb, vyúčtovaných mu postupne
faktúrou č. 7201504142, splatnou dňa 25.2.2012 na sumu 75,58 Eur, faktúrou č. 7202655360, splatnou
dňa 25.3.2012 na sumu 82,79 Eur a čo do sumy 248,95 Eur zmluvnú pokutu vyúčtovanú faktúrou
č. 7300118836, splatnou dňa 25.1.2013 na sumu 248,95 Eur. Žalobca tvrdil, že na základe zmluvy o
pripojení poskytovala spoločnosť Slovak Telekom, a.s. žalovanému elektronické komunikačné služby
v rozsahu dohodnutého programu služieb Podľa seba 7 NAJ, s tým, že na základe dodatku k zmluve
bola žalovanému poskytnutá zľava zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu zn. Nokia 500 oproti
povinnosti žalovaného radne využívať služby spoločnosti Slovak Telekom, a.s. v rozsahu dohodnutého
programu služieb po dohodnutý čas viazanosti 24 mesiacov, pre prípad porušenia ktorých bola v
dodatku dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 248,95 Eur Podľa tvrdenia žalobcu žalovaný vyúčtovanú
cenu za elektronické komunikačné služby neuhradil, spoločnosť Slovak Telekom, a.s. podľa zmluvných
podmienok prestala žalovanému poskytovať elektronické komunikačné služby a za porušenie právnej
povinnosti platiť vyúčtovanú cenu služieb si voči žalovanému uplatnila dodatkom upravenú zmluvnú
pokutu. Ani cenu za elektronické komunikačné služby a ani zmluvnú pokutu žalovaný podľa tvrdenia
žalobcunezaplatil.Svojuaktívnuvecnúlegitimáciuvovzťahukuplatnenémunárokužalobcaodvodzoval
od Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2013, uzavretej medzi spoločnosťou Slovak Telekom,
a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom.2. Na základe žaloby žalobcu súd vydal vo veci dňa 27.4.2015 platobný rozkaz, ktorým uložil
žalovanému, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil žalobcovi uplatnenú pohľadávku
a trovy konania, alebo aby v tej istej lehote podal odpor. Nakoľko platobný rozkaz nebolo možné
žalovanému doručiť do vlastných rúk, súd ho uznesením zo dňa 31.3.2016 v súlade s ust. § 173 ods.
2 zák. č. 99/1963 Zb. O.s.p., zrušil.
3. Žalovanému bola žaloba, spolu s uznesením ukladajúcim žalovanému povinnosť vyjadriť sa k žalobe
v určenej lehote a s poučením o následkoch nesplnenia si tejto povinnosti doručené v zmysle ust. § 106
ods. 3 C.s.p. dňa 3.1.2017, ten však bol v predmetnom konaní nečinný a k žalobe sa nevyjadril ani v
určenej lehote a ani do termínu vyhlásenia tohto rozsudku.
4. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (C.s.p.), ktorým
došlo k zrušeniu zák. č. 99/1963 Zb. v znení účinnom do 30.6.2016, Občiansky súdny poriadok (O.s.p.).
V súlade s ust. § 470 ods. 1 C.s.p. súd po účinnosti tohto zákona vo veci postupoval podľa nového
procesného predpisu pri zachovaní právnych účinkov úkonov, ktoré v konaní nastali dovtedy, v zmysle
ust. § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. a pri vylúčení uplatňovania ustanovení o popretí skutkových tvrdení
protistrany a sudcovskej koncentrácii, nakoľko by boli v tomto prípade v neprospech strany žalovaného
(§ 470 ods. 2 veta druhá C.s.p.).
5. Nakoľko v tejto veci ide o nárok zo zmluvy o pripojení, ktorú žalobca uzavrel a plnil v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti (teda ako dodávateľ v zmysle ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka) a
naopak žalovaný ako fyzická osoba v tomto právnom vzťahu ako podnikateľ nevystupoval (bol teda
spotrebiteľom podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka), jedná sa o spotrebiteľský spor, a preto
súd v procesnom postupe (od 1.7.2016) uplatňoval tiež ustanovenia na ochranu slabšej strany v zmysle
ust. § 290 a nasl. C.s.p.
6. Keďže skutkové tvrdenia strán neboli sporné, šlo iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala sumu 1.000,- Eur v súlade s ust. § 297 písm. b) C.s.p.,
vo veci nebolo potrebné nariadiť pojednávanie. V súlade s ust. § 219 ods. 1 C.s.p. bol rozsudok verejne
vyhlásený dňa 26.1.2017.
7. S písomností predložených žalobcom súd zistil skutkový stav takto: Dňa 12.1.2012 došlo medzi
spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. a žalovaným k uzavretiu Zmluvy o pripojení, ktorou spoločnosť
Slovak Telekom, a.s. prevzala záväzok poskytovať žalovanému elektronické komunikačné služby v
rozsahu zvoleného balíka služieb Podľa seba 7 NAJ, za čo sa žalovaný zaviazal využívať služby
minimálne v rozsahu dohodnutého účastníckeho programu a platiť za ne cenu a poplatky podľa
sadzobníka služieb. Pre prípad porušenia tohto zmluvného záväzku žalovaným bola v dodatku k zmluve
o pripojení dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 248,95 Eur. Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. vyúčtovala
žalovanému cenu poskytovaných služieb faktúrou č. 7201504142, splatnou dňa 25.2.2012 na sumu
75,58 Eur, faktúrou č. 7202655360, splatnou dňa 25.3.2012 na sumu 82,79 Eur. Tvrdenie žalobcu,
že žalovaný takto vyúčtovanú cenu a poplatky za elektronické komunikačné služby nezaplatil nebolo
popreté a nebolo ani spochybnené žiadnym z vykonaných dôkazov. Za tohto stavu, majúc na zreteli
doktrínu tzv. negatívnej dôkaznej teórie, v zásade vylučujúcej praktickú možnosť a tým aj dôkaznú
povinnosť preukazovať niečo čo sa nestalo (v danom prípade, že žalovaný skutočne neplnil), súd z
tvrdenia žalobcu vyšiel a skutkovo ustálil, že žalovaný uvedeným faktúrami vyúčtovanú cenu a poplatky
za elektronické komunikačné služby v celkovej sume 158,37 Eur, ani v lehote splatnosti a ani neskôr,
nezaplatil. Nezaplatením splatnej ceny a poplatkov za elektronické komunikačné služby žalovaný porušil
svoju základnú právnu povinnosť, plnenie ktorej bolo v zmluve (presnejšie v dodatku k nej) zabezpečené
zmluvnou pokutou. Tú spoločnosť Slovak Telekom, a.s. vyúčtovala podľa zistenia súdu žalovanému
faktúrou č. 7300118836, splatnou dňa 25.1.2013 na sumu 248,95 Eur. Rovnako ako v prípade ceny
a poplatkov za elektronické komunikačné služby i vo vzťahu k zmluvnej pokute súd skutkovo vyšiel z
toho, že ju žalovaný nezaplatil ani v lehote splatnosti a ani neskôr do času vyhlásenia tohto rozsudku.
Listom zo dňa 4.12.2013 spoločnosť Slovak Telekom, a.s. oznámila žalovanému skutočnosť postúpenia
pohľadávok zo zmluvy o pripojení žalobcovi.
8. Podľa ust. § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.Podľa ust. § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa ust. § 492 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o záväzkoch, ktoré vznikajú zo zmlúv, sa použijú
primerane aj na záväzky vznikajúce na základe iných skutočností upravených v zákone, ak niet osobitnej
úpravy.
Podľa ust. § 491 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto
zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a
zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv. Na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone
neupravených treba použiť ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná
zmluva neurčuje inak.
Podľa ust. § 559 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený
riadne a včas.
Podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.
Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., v znení účinnom do 31.1.2013, výška úrokov z
omeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. (2)Ak sa počas trvania omeškania zmení
základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov
z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.
Podľa ust. § 544 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia
zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť,
aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno
dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, (tiež) ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý
nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho
záväzku.
Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
Podľa ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
9. Vychádzajúc z takto ustáleného skutkového stavu a z citovanej právnej úpravy súd posúdil uplatnený
nárok ťžalobcu za dôvodný v celom rozsahu. Čo do zaplatenia ceny za služby spolu v sume 158,37 Eur,
tak, ako bola táto vyúčtovaná už označenými faktúrami č.7201504142 a č. 7202655360, súd v závere o
dôvodnostitejtočastiuplatnenéhonárokuvyšielzpreukázania,žežalovaný zmluvouopripojenínaseba
prevzal okrem iného tiež záväzok uhrádzať právnemu predchodcovi žalobcu cenu mu poskytnutých
elektronickýchkomunikačnýchslužiebapoplatkysposkytovanímtýchtoslužiebspojené,podľaplatného
cenníka, že právny predchodca žalobcu už označenými faktúrami cenu poskytnutých služieb a poplatky
žalovanému riadne vyúčtoval, avšak žalovaný tento svoj záväzok na peňažné plnenie ani v lehote
splatnosti a ani do vyhlásenia tohto rozsudku nesplnil. Nezaplatením vyúčtovanej ceny elektronických
komunikačných služieb žalovaný zároveň zadal dôvod pre prerušenie poskytovania služieb na základe
Zmluvy o pripojení, v dôsledku čoho vzniklo žalobcovi právo na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume
248,95 Eur. I v tejto časti uplatneného nároku bola podľa posúdenia súdu žaloba dôvodná. Vzhľadom
na nepochybne spotrebiteľský charakter právneho vzťahu strán a skutočnosť, že dohoda o zmluvnejpokute predstavuje súčasť predformulovanej zmluvy, obsah ktorej žalovaný nemal možnosť ovplyvniť,
posúdil súd primeranosť dohody o zmluvnej pokute z hľadiska predpisov na ochranu spotrebiteľov. Za
východiskovú súd vo svojich úvahách vzal skutočnosť, že platná právna úprava možnosť zabezpečenia
záväzkov zo spotrebiteľských vzťahov i zmluvnou pokutou nijak neobmedzuje; naopak tento spôsob
zabezpečeniavspotrebiteľskýchzmluváchvýslovnepredpokladá(medziinýmitiežvsúčasnostiplatnom
znení ust. § 3a ods. 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.). Vo všeobecnosti zmluvná pokuta plní
funkciu paušalizovanej náhrady škody v prípade porušenia právnej povinnosti a preto predpokladom
vzniku nároku na jej zaplatenie je samotné porušenie právnej povinnosti bez ohľadu na výšku porušením
právnej povinnosti spôsobenej škody a bez zreteľa tiež na to, či následkom porušenia povinnosti
nejaká škoda vôbec vznikla. To podľa názoru súdu znamená, že primeranosť výšky zmluvnej pokuty
nemožno odvodzovať od škody, ktorá porušením právnej povinnosti skutočne vznikla, ale od porovnania
s hodnotou a významom zabezpečovanej povinnosti v čase, keď k tomuto zabezpečeniu došlo. V danom
prípade hodnotu zmluvnou pokutou zabezpečovanej povinnosti možno odvodiť z dojednania v časti
tabuľky č. 2 dodatku k zmluve o pripojení, v ktorom je vyjadrený minimálny program služieb, ktorý
sa zaviazal žalovaný využívať a tým aj suma mesačnej úhrady za využívanie služieb navrhovateľa
(34,82 Eur včítane DPH) počas celej doby viazanosti (24 mesiacov). Vychádzajúc z takto stanovenej
minimálnej mesačnej úhrady za služby počas celej doby viazanosti možno uzavrieť, že pokiaľ by
žalovaný po celý čas trvania viazanosti riadne využíval služby právneho predchodcu žalobcu v takto
dohodnutom minimálnom rozsahu, zaplatil by mu za celé obdobie viazanosti spolu sumu 835,78 Eur
(34,82 Eur x 24). Táto podľa posúdenia súdu predstavuje výsledok vlastnej ekonomickej kalkulácie
právneho predchodcu žalobcu s cieľom dosiahnutia očakávaného zisku pri určitom produkte služieb a
objeme nákladov s ním spojených, včítane poskytnutej zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu
i prípadných ďalších poskytnutých výhod. Žalovaný si z celého radu mu ponúkaných produktov (včítane
kombináciízliavzcenymobilnýchzariadeníaminimálnejvýškymesačnýchpoplatkov)vybralprávebalík
služieb „Podľa seba 7 Naj“, ktorý zodpovedal jeho požiadavkám na objem predplatených služieb, cenu
služieb nepredplatených, poskytnuté výhody i zľavu zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu, pričom
zaviazal sa za takto poskytnuté hodnoty a výhody zotrvať v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom počas
dohodnutej doby viazanosti 24 mesiacov a mesačne mu zaplatiť sumu 34,82 Eur. Pri takomto, podľa
názoru súdu pre žalovaného jasnom a zrozumiteľnom spôsobe vymedzenia hodnoty zabezpečovanej
povinnosti sa dohodnutá výška zmluvnej pokuty v sume 248,95 Eur, nejaví byť neprimeraná a preto
dojednanímzmluvnejpokutyvuvedenejvýškepodľanázorusúdunebolazaloženáznačnánerovnováha
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa. Pre úplnosť
súd poznamenáva, že žalovaný nezaplatil cenu elektronických komunikačných služieb, predstavujúcu
vôbec jeho základnú povinnosť zo záväzkového vzťahu so žalobcom, vyúčtovanú mu už za prvé
zúčtovacie obdobie. S prihliadnutím tiež na tieto skutočnosti, súd nezhliadol dôvod pre zníženie zmluvnej
pokuty s použitím moderačného oprávnenia. Neuhradením vyúčtovaných služieb a priznanej zmluvnej
pokuty v lehote splatnosti (cena služieb splatná podľa faktúr; zmluvná pokuta splatná rovnako na
základe vyúčtovania faktúrou) sa žalovaný so splnením svojho záväzku na peňažné plnenie dostal do
omeškania, následkom čoho žalobcovi vzniklo právo na úroky z omeškania. Žalobca si za omeškanie
správne uplatnil úroky z omeškania podľa ust. § 3 nar. vlády SR č. 87/1995 Zb. v znení účinnom do
31.1.2013 v percentuálnej výške zodpovedajúcej úrokovej sadzbe ECB zvýšenej o 8 percentuálnych
bodov počnúc dňom nasledujúcim po splatnosti tej ktorej z vyúčtovacích faktúr; v tomto rozsahu súd
žalobcovi úroky z omeškania i priznal.
10. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p., pričom plne úspešnému žalobcovi
priznal v zmysle ust. § 255 ods. 1 C.s.p. plnú náhradu trov konania. V súlade s ust. § 262 ods. 2 C.s.p.
o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.),
ktoré môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.) v lehote 15 dní od
jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 C.s.p.)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľdomáha (§ 363 C.s.p.) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. (§ 364 C.s.p.)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 2, 3 C.s.p.).
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak
povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).
V Košiciach 26. januára 2017
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.