Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, March 12, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/175/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716209076
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8716209076.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členiek

senátu JUDr. Gabriely Klenkovej PhD. a JUDr. Moniky Juskovej v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanej: X.. N. R., S.. X.X.XXXX, M. X. XXXX/X, XXX
XX Q., o zaplatenie príslušenstva z úveru, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad
č.k. 18Csp/40/2016-57 zo dňa 27.08.2018 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) žalobu zamietol.

Žalovanej náhradu trov konania nepriznal.
Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 1 ods. 2, § 2 písm. a) a b), § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 písm. a) zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 39 Občianskeho zákonníka.
V odôvodnení uviedol, že žalobca uzatvoril so žalovanou dňa 26.10.2012 zmluvu o úvere, na základe
ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 1.000,- eur. Žalovaná sa zaviazala splatiť úver spolu s
poplatkom za úver vo výške 872,- eur, v 12-tich mesačných splátkach po 156,- eur, spolu teda 1.872,-
eur. Žalovaná sa zaviazala aj na úhradu poplatku vo výške 28,- eur a zmluvnej pokuty vo výške 312,-

eur v prípade porušenia podmienok zmluvy. Žalovaná uhradila celkovú sumu 2.234,- eur z úveru.
Žalobou doručenou súdu dňa 13.10.2016 sa žalobca domáha zaplatenia úroku vo výške 32 % a úroku
z omeškania vo výške 8 %.
Zmluva o úvere neobsahuje obligatórne náležitosti a to: úrokovú sadzbu, ale aj priemernú RPMN (§ 9
ods. 2 písm. i) a y)). Absencia týchto náležitostí má za následok to, že úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. a). Ďalej súd poukazuje, že RPMN vo výške 260,12 % je
v rozpore s dobrými mravmi. Keďže úver je bezúročný a bez poplatkov, žalobca sa môže domáhať len

vydania toho, čo poskytol žalovanej. Výška úveru bola 1.000,- eur. Žalobca uviedol v žalobe, že žalovaná
uhradila spolu sumu 2.234,- eur, čo prevyšuje poskytnutý úver. Žalobcov nárok na zaplatenie dlžného
úroku je nedôvodný, keďže úver sa považuje za bezúročný. Rovnako nárok na úrok z omeškania je
taktiež nedôvodný. Žalobca síce nešpecifikoval, či ide o úrok z omeškania za nezaplatenie istiny alebo
úrok z omeškania za nezaplatený úrok z úveru, ale keďže žalovaná uhradila viac, ako mala, uhradila
aj žalovaný úrok z omeškania. Aj keby to bol úrok z omeškania za žalovaný úrok z úveru, nemohla
byť v omeškaní, ak nemá povinnosť platiť žiadny úrok z úveru. Z týchto dôvodov súd žalobu zamietol

v celom rozsahu.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP2. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že žalobca uzavrel
so žalovaným Zmluvu, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné podmienky poskytnutia úveru.
VPPÚ sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy, a to nie len z formálneho hľadiska, ale aj z hľadiska

ich materiálneho prevedenia, t. j. Zmluva a VPPÚ sú vyhotovené na spojenom hárku papiera, resp.
obojstranne. Vzhľadom na túto skutočnosť je nepochybné, že dlžník podpisom Zmluvy jednoznačne
prejavuje svoju vôľu byť viazaný aj VPPÚ. Uzavretie Zmluvy samostatne bez toho, aby prejav vôle
zahŕňal aj vôľu byť viazaný VPPÚ neprichádza do úvahy. Nie je možné hovoriť o absencii výšky
úrokovej sadzby. Žalovaný zároveň svojim podpisom Zmluvy potvrdil prevzatie a oboznámenie sa so

Štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere (ďalej len ,,ŠEISÚ“), ktoré sú prílohou
úverovej zmluvy a predstavujú jej neoddeliteľnú súčasť. Rovnako nie je správne konštatovanie týkajúce
sa absencie priemernej hodnoty RPMN, ktorá je uvedená jasne, určito a zrozumiteľne v časti 3 ŠEISÚ.
Zmluva obsahuje všetky obligatórne náležitosti vyžadované Zákonom o spotrebiteľských úveroch. V
čase uzavretia Zmluvy neexistoval a nebol účinným žiadny všeobecne záväzný právny predpis, podľa
ktorého by bola stanovená maximálna prípustná výška úrokov za poskytnutie peňažných prostriedkov.

Možno teda vychádzať iba z ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Správne by mal súd
prihliadať na úrokovú sadzbu stanovenú spoločne pre banky a ďalej nebankové, leasingové a iné
spoločnosti, pod ktoré spadá aj žalovaný. Naviac prevýšenie takejto odplaty je možné a zákon zakazuje
len také prevýšenie, ktoré má charakter prevýšenia podstatného. U nebankových subjektov nemožno
obvyklú výšku úroku odvodzovať od výšky úroku požadovaného bankami. Dohoda o úrokovej sadzbe

nie je v rozpore s dobrými mravmi. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozsudok v celom
rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

4. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal rozhodnutie v napadnutom
rozsahu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470 ods.
1 a 2 CSP, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Súd prvej inštancie vzhľadom na neuvedenie obligatórnych náležitostí zmluvy v zmysle zákona č.

129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (§ 9 ods. 2) vyhodnotil úver poskytnutý na jej základe ako
bezúročný a bez poplatkov.
Odvolací súd konštatuje, že údaj o úrokovej sadzbe napriek zneniu ust. § 9 ods. 2 písm. i) zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy v zmluve
absentuje. Jej výšku je možné vyvodiť z výšky poplatku uvedeného v zmluve a počtu splátok v spojení

s bodom 10 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, čo spôsobuje neprehľadnosť a spotrebiteľovi
de facto znemožňuje získať zrozumiteľné, náležité informácie o základných podmienkach zmluvného
vzťahu, do ktorého vstupuje. Ide o esenciálnu náležitosť zmluvy o úvere, ktorá musí byť uvedená priamo
v zmluve. V zmluve nie je uvedený ani údaj o priemernej RPMN, ktorý je v zmysle § 9 ods. 2 písm. y)
zákona o spotrebiteľských úveroch obligatórnou náležitosťou zmluvy o úvere. Keďže v zmluve absentuje

údaj o úroku, údaj o priemernej RPMN, úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1
písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z.).
Pokiaľ žalobca tvrdí, že súdom vytýkané obligatórne náležitosti zmluvy sú uvedené v Štandardných
informáciách k spotrebiteľskému úveru, k tomuto odvolací súd uvádza, že žalobca v štádiu
prvoinštančného konania Štandardné informácie k spotrebiteľskému úveru nepredložil. Učinil tak až v

odvolacomkonaní.Žalobcovizust.§132CSPvyplývanielenbremenotvrdeniaaleajdôkaznébremeno.
V civilnom sporovom konaní sa naviac uplatňuje zásada koncentrácie (§ 154 CSP). Z obsahu spisu
nevyplývajú okolnosti, ktoré by opodstatňovali aplikáciu ust. § 366 CSP. Žalobcovi nič nebránilo predložiť
Štandardné informácie k spotrebiteľskému úveru už spolu so žalobou. Za tohto stavu odvolací súd
na dôkaz predložený žalobcom až v odvolacom konaní prihliadať nemohol. Pre úplnosť odvolací súd

uvádza, že zo zmluvy ani z VPPÚ nevyplýva, že súčasťou zmluvy o úvere sú aj Štandardné informácie
k spotrebiteľskému úveru. Štandardné informácie naviac nie sú datované ani podpísané zmluvnými
stranami, preto vo vzťahu k posúdeniu obligatórnych náležitostí zmluvy by aj v prípade ich včasného
predloženia nemali relevanciu.
Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovi v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. nepatrí

nárok na úroky ani poplatky, je nadbytočné osobitne sa vyjadrovať k platnosti dojednania o odplate za
úver v kontexte dobrých mravov (§ 3, § 39 Občianskeho zákonníka).
Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania. Za daného stavu
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).V odvolacom konaní žalobca nebol úspešný. Naopak fakticky plne úspešná bola žalovaná, ktorej vznikol
zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396
ods. 1 CSP). Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná bola v odvolacom konaní pasívna, k odvolaniu sa

nevyjadrila, náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnila, a podľa obsahu spisu jej ani žiadne trovy
v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúcim
procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP
o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady
trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen

nelogické, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.