Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 19, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/211/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116213593
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2116213593.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudcov:

JUDr. Martin Holič a Mgr. Renáta Gavalcová, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35
807 598, so sídlom Bratislava, Pribinova 25, proti žalovanému: J. E. nar. X.X.XXXX, bytom C. XXX, o
zaplatenie 406,32 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava
č. k. 33C/30/2016-32 zo dňa 6. novembra 2017 - II. výrok, takto,

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom II. výroku včítane závislého III. výroku
p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu
298,75 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 298,75 Eur od 22.8.2007 do zaplatenia,
všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, II. výrokom vo zvyšku žalobu zamietol, III. výrokom
rozhodol, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 23,34%.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 497 Obchodného zákonníka, §
121 ods. 3, § 420 ods. 1, 3, § 442 ods. 1, 3, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3, § 10c nariadenia

vlády č. 87/1995 Z. z., s poukazom na procesné ust. § 193 ods. 1, § 262 ods. 1, 2, § 255 ods. 1 Civilného
sporového poriadku.

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako
dlžník, uzatvorili dňa 1.10.2001 Zmluvu o úvere č. 2120015, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru
vo výške 9.000,- Sk (298,75 Eur), ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s príslušným poplatkom vo
výške 3.240,- Sk (107,55 Eur) v 6-tich dvojtýždenných splátkach po 2.040,- Sk (67,72 Eur), počnúc

dňom 16.10.2001. Rozsudkom Okresného súdu Trnava, č.k. 4T/151/2003-284 zo dňa 21.8.2007 bol
žalovaný uznaný vinným z trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1 Trestného zákona účinného
do 31.12.2005 na skutkovom základe, že dňa 1.10.2001 v mieste trvalého bydliska uzatvoril so
spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. žiadosť o úver č. 2120015, v ktorej uviedol nesprávne údaje o
svojom mesačnom príjme vo výške 10.000,- Sk, následne na základe zmluvy o úvere č. 2120015 mu
bol poskytnutý úver vo výške 9.000,- Sk so zvýšeným poplatkom 3.240,- Sk, ktorý sa zaviazal splácať
v šiestich dvojtýždenných splátkach po 2.040,- Sk počnúc dňom 16.10.2001, avšak do dňa rozhodnutia

nesplatil ani jedinú splátku, čím na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol žalobcu do
omylu a spôsobil mu škodu vo výške 9.000,- Sk, za čo (v súbehu s inými trestnými činmi) bol odsúdený
na trest odňatia slobody 2 roky s podmienečným odkladom v trvaní 3 roky. Poškodenýžalobca bol s nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie (rozsudok nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 21.8.2007).

4. Okresný súd právne uzavrel, že žaloba je čiastočne dôvodná. Vzhľadom na žalobcom uvedený opis
rozhodujúcich skutočností, právnym dôvodom nároku uplatneného žalobou je náhrada škody vo výške
406,32 Eur, ktorú žalovaný žalobcovi spôsobil trestným činom, za spáchanie ktorého bol právoplatné
odsúdený. Táto pozostáva zo skutočnej škody v sume 298,77 Eur zodpovedajúcej istine poskytnutého
úveru, teda peňažných prostriedkov vyplatených žalovanému na základe úverovej zmluvy a z ušlého

zisku 107,55 Eur ako zmluvného poplatku, ktorý mal žalovaný vrátiť spolu s istinou úveru. Zároveň sa
žalobca domáha aj príslušenstva tvoreného úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 406,32
Eur od 2.11.2001 do zaplatenia. V zmysle ustanovenia § 193 Civilného sporového poriadku je okresný
súd viazaný citovaným rozhodnutím okresného súdu v otázke, že sa žalovaný dopustil trestného činu
podvodu, a že ním spôsobil škodu, k náhrade ktorej však nebol v adhéznom konaní zaviazaný, ale
žalobca, ako poškodený, bol s nárokom na náhradu škody odkázaný na samostatné občianske súdne

konanie. Žalobca preukázal splnenie podmienok zodpovednosti za škodu, preukázal i vznik škody, ktorá
bola v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti žalovaného. Škoda je pritom chápaná
ako ujma v majetkovej sfére poškodeného, objektívne vyjadriteľná peniazmi a nahraditeľná poskytnutím
majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Z
hľadiska rozsahu náhrady škody z ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že sa

uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. Skutočnú škodu v konkrétnom prípade predstavuje istina úveru
vo výške 298,75 Eur, o ktorú sumu bol zmenšený majetok žalobcu ako poškodeného. V konaní nebolo
preukázané ani čiastočné uhradenie dlžnej sumy. Ušlý zisk, resp. to, čo poškodenému ušlo predstavuje
ujmu spočívajúcu v tom, že u neho nedôjde v dôsledku protiprávneho konania alebo škodovej udalosti k
rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa tak dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí. Nestačí

iba pravdepodobnosť zvýšenia majetku poškodeného. Ak v čase uzatvárania zmluvy, žalovaný nemal
vôľu poskytnutú sumu vrátiť, nemal ani vôľu dohodnúť príslušný poplatok za poskytnutie úveru vo výške
107,55 Eur, preto ak by zmluvu uzatvoril riadne, nie je zrejmé, či by si dohodol poplatok za poskytnutie
úveru, a v akej výške. Uplatnený (zmluvný) poplatok, ktorý reprezentuje výšku ušlého zisku žalobcu, sa
taktiež spravuje ustanoveniami o náhrade škody z dôvodu, že režim pohľadávky sa vzťahuje aj na jej

príslušenstvo. Požiadavka, aby tvrdenie o ušlom zisku bolo preukázané dosiahnuteľnými okolnosťami
nasvedčujúcimi tomu, že k takémuto zisku by skutočne došlo, a nešlo by iba o pravdepodobnosť
zvýšenia majetku poškodeného je v súlade aj s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
Žalobca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal ani nenavrhol súdu vykonať dôkazy, ktoré by
boli podkladom pre záver, že mal príležitosť uzavrieť totožnú zmluvu o úvere za rovnakých podmienok

aj s iným subjektom ako so žalovaným. Preto, ak si žalobca v konaní uplatnil nárok na zaplatenie
ušlého zisku bolo jeho povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie tejto
skutočnosti, lebo zo zmluvy o úvere nie je možné vychádzať pre jej neplatnosť. Škoda, ktorej náhrady
sa žalobca domáha vznikla následkom trestného činu podvodu, teda za okolností, keď žalovaný v čase
uzatvárania úverovej zmluvy nemal úmysel poskytnutý úver vrátiť. Preto, ak nemal úmysel vrátiť istinu

poskytnutého úveru, nemohol mať v úmysle dohodnúť a platiť akékoľvek poplatky v súvislosti s touto
istinou, lebo u žalovaného neexistovala v tom smere vôľa (z rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 7MCdo/15/2011 z 27. septembra 2012). Úverové zmluvy štandardne
uzatvárané medzi žalobcom ako veriteľom a jednotlivými dlžníkmi neobsahujú obligatórne náležitosti
spotrebiteľskej zmluvy vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch, nevynímajúc ani konkrétny

prípad, keďže v zmluve absentujú údaje o ročnej úrokovej sadzbe a o hodnote ročnej percentuálnej
miery nákladov. Absencia podstatných obsahových náležitosti zmluvy o úvere má pritom za následok, že
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, a žalobca má právo len na vrátenie sumy
poskytnutého úveru. Preto s ohľadom na okolnosti, za ktorých žalobca uzatvára zmluvy o úveroch s
neurčitým okruhom dlžníkov nemožno očakávať, že by nárok na ušlý zisk reprezentovaný ani nie úrokmi,

ale poplatkom z úveru, bolo možné preukázať. Režim pohľadávky sa vzťahuje aj na jej príslušenstvo,
preto aj právna povaha úrokov z omeškania, ako príslušenstva pohľadávky, sa v konkrétnom prípade
spravuje ustanoveniami o náhrade škody. Nie je dôvod vychádzať zo skutočnosti, že ide o plnenie zo
zmluvy a omeškanie posudzovať podľa konečnej, resp. predčasnej splatnosti zmluvnej pohľadávky. V
zmysle ustálenej judikatúry NS SR je páchateľ trestného činu v omeškaní najneskôr deň po tom, ako sa

dozvedel o tom, že má dlh zaplatiť a v akej výške (rozhodnutie NS SR sp. zn. 6 To 8/2002). Žalobca
nepredložil a v konaní ani nenavrhol jediný dôkaz na preukázanie, že vyzval žalovaného na zaplatenie
škody, v akej výške, a kedy žalovaný prevzal výzvu, alebo sa inak dozvedel o škode a jej výške. Z
vykonaného dokazovania z predložených listinných dôkazov okresný súd dospel k záveru, že žalovanýsa prvýkrát dozvedel, že má zaplatiť škodu a aj jej výšku až dňa 21.8.2007, teda v deň rozhodnutia
súdu v trestnej veci. Nasledujúcim dňom, t.j. od 22.8.2007, sa žalovaný dostal do omeškania. Okresný
súd priznal žalobcovi i nárok na úroky z omeškania, uplatňované žalobcom vo výške 5% ročne, t.j. v

rámci prípustnej výšky úrokov z omeškania v zmysle nariadenia vlády (8% ročne), a to od 22.8.2007
do zaplatenia. Okresný súd zaviazal žalovaného na zaplatenie len skutočnej škody vo výške 298,75
Eur (9.000,- Sk) a úroku z omeškania v uplatnenej výške 5 % z priznanej istiny od 22.8.2007
do zaplatenia a vo zvyšku (uplatňovaná istina vo výške 0,02 Eur z dôvodu nesprávnej konverzie a ušlý
zisk v podobe zmluvného poplatku 107,55 Eur so zodpovedajúcim príslušenstvom) žalobu ako

nedôvodnú zamietol.

5. O trovách konania okresný súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 2 Civilného sporového
poriadku. Žalobca bol úspešný vo výške 61,67 % (istina 298,75 Eur a príslušenstvo 152,64 Eur ku
dňu vyhlásenia rozsudku), keď žalobca sa celkom žalobou domáhal zaplatenia sumy 731,87 Eur (istina
406,32 Eur a príslušenstvo ku dňu vyhlásenia rozsudku 325,55 Eur) a žalovaný bol úspešný vo výške

38,33%, t.j. celkový úspech žalobcu je 23,34% (61,67-38,33), preto mu okresný súd priznal nárok na
náhradu trov konania v tomto rozsahu.

6. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca výlučne II. výroku, ktorým navrhol napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe vyhovieť s poukazom na § 365 ods. 1 písm. b), d), h) Civilného

sporového poriadku. Argumentoval tým, že v zmysle odseku 15. Všeobecných podmienok poskytnutia
úveru „Obidve zmluvné strany sa dohodli v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všetky
ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. O fakultatívnej pôsobnosti Obchodného
zákonníka je písomná forma prejavu vôle zmluvných strán, ktorý bola v danom prípade dodržaná.
Výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov je jasne uvedená priamo na prednej

strane zmluvy, nemožno hovoriť o absencii výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov. Nie je preto možné hovoriť o akejkoľvek absencii náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. Dojednaný úrok predstavuje odplatu za poskytnutie spotrebiteľského úveru a
ide o podmienku, ktorá sa nepochybne týka predmetu plnenia či primeranosti ceny, vzhľadom na čo ju
nemožnopovažovaťzaneprijateľnúpodmienku vzmyslevyššieuvedenéhoustanovenia.Úrokpatrí

žalobcovi od vzniku úverového vzťahu, resp. poskytnutia finančných prostriedkov, a to až do doby, kedy
budú poskytnuté finančné prostriedky vrátené veriteľovi. Má za to, že tak v civilnom ako aj v trestnom
konaní preukázal, že žalovaný naplnil znaky občianskoprávnej ako aj obchodnoprávnej zodpovednosti
za škodu, a to konkrétne: protiprávny úkon (konanie žalovaného, ktorým úmyselne uviedol žalobcu do
omylu v otázke splnenia podmienok poskytnutia úveru a neplnenie záväzkov vyplývajúcich zo

zmluvy, ujma na strane žalobcu (majetková ujma, tak ako je uvedená v žalobe), príčinná súvislosť medzi
predpokladmi (protiprávny úkon a ujma, zavinenie (priamy úmysel žalovaného, ktorý bol preukázaný v
trestnom konaní.). Vznik škody dostatočne preukázal predložením listinných dôkazov.

7. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového

poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok (ďalej len OSP), pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie
je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Krajský súd Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolania boli podané

včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie
v čase jeho podania pripúšťal (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné
náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365
písm. b), d), h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a

dôvodmi odvolaní (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných
podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd
prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), bez potreby doplnenia dokazovania, keď
miestoačasverejnéhovyhláseniarozsudkubolooznámenénaverejnejtabulianawebovejstránkesúdu

minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného
nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutom rozsahu (II. výrok)
vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 CSP.9. Vyhovenie žalobe I. výrokom (suma 298,75 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
298,75 Eur od 22.8.2007 do zaplatenia) napadnutého rozsudku neboli napadnuté odvolaním strán, preto
tento nadobudlo právoplatnosť.

10. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu bolo
posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak žalobu zamietol (suma 107,57 Eur, úrok z
omeškania 5 % ročne zo sumy 107,57 Eur od 22.8.2007 do zaplatenia) z dôvodu nepreukázania vzniku
nároku žalobcu na náhradu škody voči žalovanému, s poukazom na odvolacie argumenty uplatnené

odvolateľom.

11. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku v napadnutom rozsahu, ktorý vo
vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky
dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa

odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa
i jeho právny záver vo veci, keď vec aj v napadnutom rozsahu i správne právne posúdil, s poukazom
na ust. § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného
vyhotovenia preskúmavaného rozsudku v napadnutej časti. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý
by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi.

12. Ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka u <. rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom II. výroku včítane správneho závislého
výroku III. o náhrade trov konania (odvolaním osobitne nenapadnutého) potvrdil ako vecne správny.

22. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnému žalovanému vznikol zásadne nárok na náhradu trov

konania odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP), o
ktorom v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací
súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takomprípade v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

23. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bol žalovaný v odvolacom konaní pasívny, nevykonal
žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil, ani nevyčíslil a podľa obsahu spisu mu ani
žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

24.Civilnýsporovýporiadokvýslovneneriešisituáciuakstrana,ktoránazákladeprocesnýchustanovení

má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu
jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli.

25. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia CSP alebo iného zákona
(analogialegisalebojuris).OdvolacísúdpretospoužitímZákladnýchprincípovčl.4ods.2CSPaplikoval
na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov

žalovanej rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom
z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v
konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcich procesnú ekonómiu
rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodnutie
postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu

trovkonaniaanáslednesúdomprvejinštancieovýškenáhradytrovkonania,zasituácie,keďoprávnenej
strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou
hospodárnosti civilného súdneho sporu.

26. Na základe uvedeného odvolací súd žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho

konania nepriznal.

27. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).