Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, May 24, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/8/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316204293
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8316204293.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a
sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: ČSOB stavebná sporiteľňa,
a.s., Radlinského 10, 813 23 Bratislava, IČO: 35 799 200, právne zastúpený HMG LEGAL, s.r.o.,
Štefanovičova 12, 811 04 Bratislava, IČO: 35 885 459, proti žalovanému H. C., F.. XX.XX.XXXX, T.
U.Á. XXX/X, XXX XX J., o zaplatenie 656,64 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku

Okresného súdu Humenné č.k. 10C/88/2016-67 zo dňa 19.09.2017 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje sa rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a v rozsahu zrušenia vracia vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol: „Žalovaný
je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 241,52 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 3% ročne zo

sumy 241,52 eur od 17.3.2016 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V
prevyšujúcej časti súd žalobu žalobcu zamieta. Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, § 261
ods. 3 písm. d), § 497, § 502 ods. 1 , § 503 ods. 2, § 504, § 506 Obchodného zákonníka, čl. 3 ods. 1
až 3, čl. 5, čl. 6 ods. 1, čl. 7 ods. 1 smernice Rady č. 93/13/EHS, § 879j, § 39, § 52 ods. 1 a 2, § 53 ods.

4 písm. k), § 53 ods. 5, § 39, § 788 ods. 1 a 2, § 791 ods. 1, § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka.

3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že dňa
30.11.2004 medzi stranami sporu bola uzavretá zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere,
na základe ktorej bol žalovaný oprávnený čerpať finančné prostriedky až do výšky 4979,09 eur. V zmysle
čl. III bod 1 Zmluvy bola úroková sadzba mimoriadneho medziúveru bola dohodnutá vo výške7,30%

a podľa bodu 2 tohto článku bola úroková sadzba stavebného úveru bola 4,75% ročne. Podľa čl. III
bodu 2 Zmluvy úroková sadzba úroku z omeškania pri mimoriadnom medziúvere bola 5% ročne a pri
stavebnom úvere vo výške 3% ročne. Podľa Zmluvy sa strany dohodli, že od mesiaca nasledujúceho
po prvom čerpaní mimoriadneho medziúveru do pridelenia cieľovej sumy sa žalovaný zaviazal splácať
úroky z mimoriadneho medziúveru a poistné z poistenia úveru v pravidelných mesačných splátkach
vo výške 35,22 eur. Túto splátku tvorí splátka úrokov z mimoriadneho medziúveru vo výške 32,53 eur

a poistné vo výške 2,69 eur. Podľa Zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že od mesiaca nasledujúceho
po pridelení cieľovej sumy so úplného splatenia stavebného úveru vrátane príslušenstva sa žalovaný
zaviazal splácať stavebný úver a poistné z poistenia úveru v pravidelných mesačných splátkach vo
výške 46,74 eur. Túto splátku tvorí splátka istiny a úrokov zo stavebného úveru vo výške 43,15 eur
a poistné vo výške 3,58 eur. Vychádzajúc z Oznámenia o prvom čerpaní mimoriadneho medziúveru
zo dňa 21.12.2004 boli žalovanému po splnení odkladacích podmienok z jeho účtu dňa 09.12.2004

poukázané finančné prostriedky vo výške 3883,69 eur. Pravidelná splátka mimoriadneho úveru bola v
nezmenenej výške 35,22 eur, znížila sa splátka stavebného úveru na sumu 39,83 eur. Výzvou predvyhlásením okamžitej splatnosti úveru zo dňa 11.11.2015 žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlhu po
lehotesplatnostikudňu11.11.2015vovýške232,29eur,atonajneskôrdo30.11.2015.Zároveňhovtejto
výzve upozornil na možnosť vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru. Listom zo dňa 02.02.2016 žalobca

dňom 31.01.2016 vyhlásil okamžitú splatnosť celého zostatku úveru, nakoľko zo strany žalovaného
došlo k porušeniu dojednaných podmienok stanovených v zmluve. Zároveň ho vyzvala na jednorazové
splatenie zostatku neuhradeného úveru vo výške 654,33 eur v lehote najneskôr do 29.02.2016. Na
základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov súd dospel k záveru, že žaloba je
čiastočne dôvodná. Z listinných dôkazov predložených žalobcom (najmä výpisov z účtu a prehľadu o

úhradách žalovaného ako aj z jeho vyjadrení) mal súd za preukázané, že žalobca poskytol žalovanému
celkovo z úveru sumu 4979,09 eur a celkovo uhradil sumu 4737,57 eur. Poslednú úhradu žalovaný v
prospech žalobcu vykonal dňa 27.07.2015 vo výške 40,36 eur.

4. Vo vzťahu k nároku na zaplatenie časti poistného dojednaného v čl. IV bod 2.2. a bod 3.3. prijal
záver, že poistenie tak ako bolo v predmetnej úverovej zmluve dojednané nezodpovedá ustanoveniam

§ 788 a nasl. Občianskeho zákonníka o poistných zmluvách. Žalovaný ako klient označením uvedeného
produktu mal súhlasiť s tým, aby bol poistníkom poistený, pričom dojednané poistné predstavovalo
podľa bodu 2.2 v sume 2,67 eur a podľa bodu 3.3 v sume 3,58 eur mesačne. Žalobca nijako súdu
nepreukázal, či skutočne došlo k dojednaniu poistenia, nepredložil súdu žiaden iný doklad preukazujúci
vznik poistenia, prípadne doklad o jeho nevzniknutí. Uvedenie údajov o prijatí súboru poistenia tak

ako bolo uvedené v bode 2.2 a 3.3 predmetnej zmluvy bolo už súčasťou vopred pripravenej zmluvy
žalobcom a za takého stavu možno potom s najväčšou pravdepodobnosťou predpokladať, že žalovaný
sa pre poistenie nerozhodol po uzavretí úverovej zmluvy a prípadnom zvážení istého rizika, resp.
vzniku poistnej udalosti, ale že prijatie už vopred naformulovaného poistenia bolo jednou z podmienok
uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy. Takto žalovanému mala vzniknúť povinnosť platiť v rámci

príslušnej dojednanej splátky aj časť predstavujúcu poistenie. Pri tomto dojednaní mal súd za to,
že ide o dojednanie spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa, odporujúce dobrým mravom a preto v tejto časti nárok žalobcu nie je
dôvodný. Súd považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku dohodu o poplatkoch upravenú v čl. VIII.
Poplatky. Tieto zmluvné podmienky sú výrazne v neprospech spotrebiteľa (žalovaného) a nepochybne

neboli individuálne vyjednané, keďže žalovaný nemohol ovplyvniť obsah všeobecných podmienok. Ide
o neúčelný postup žalobcu, kde súd má podozrenie, že zámerom žalobcu je získať od dlžníka čo najviac
financií.

5. Konštatoval, že kritériu prijateľnosti zmluvnej podmienky a rovnovážnosti práv a povinností strán

spotrebiteľského vzťahu nezodpovedá podmienka o poplatku, ktorý nemá pre spotrebiteľa žiaden
preukázateľný prínos a za ktorý sa mu nedostáva žiadneho protiplnenia. Uvedené poplatky slúžia
výlučne záujmu zmluvného partnera spotrebiteľa na maximalizácii zisku spojeného s existenciou
zmluvného vzťahu. (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 13. 8. 2014 sp. zn.
10Co/27/2013, 10Co/325/2014, rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe sp. zn. AZ17U

192/2010zodňa3.5.2010).Nazákladeuvedenéhosúdjetohonázoru,žežalobcovinepatríanipoplatok
za správu vkladového účtu za celú dohodnutú minimálnu dobu sporenia.

6. Vzhľadom na neprijateľnosť zmluvných podmienok v časti poplatkov za správu vkladového účtu,
poplatkov za poistenie, ktoré sú zároveň v rozpore s dobrými mravmi, súd zobral do úvahy, že žalovaný

čerpal od žalobcu titulom úveru sumu 4979,09 eur, pričom už mu uhradil sumu 4737,57 eur. Preto súd
priznal žalobcovi len zvyšok reálne čerpaného úveru vo výške 241,52 eur. Vo zvyšku súd žalobu zamietol
vzhľadom na vyššie uvedené odôvodnenie a neprijateľnosť zmluvných podmienok zamietol.

7. Žalobca požadoval riadny úrok aj po splatnosti úveru, t.j. od 17.03.2016, súd v tejto časti návrh

zamietol z dôvodu, že od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úrok z omeškania, nie však už
dohodnuté zmluvné úroky ( viď rozhodnutie NS SR sp.zn. 4Obo 146/98, ZSP 4/2000 ). Preto súd nárok
žalobcu v prevyšujúcej časti, t.j. úrok vo výške 4,75% ročne zo sumy 631,63 eur od 17.03.2016 do
zaplatenia, zamietol. Keďže žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dostal do omeškania,
zaviazal ho súd aj na zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej sumy 241,52 eur v žalobcom požadovanej

výške 3 % ročne.

8. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.9. Proti rozsudku, a to proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti podal v zákonom stanovenej
lehote odvolanie žalobca. Nesúhlasí so záverom, že nárok na zaplatenie poistného alebo poplatkov za
správu vkladového účtu je neprijateľnou zmluvnou podmienkou., resp. že tieto poplatky sú v rozpore s

dobrými mravmi. Poplatky boli dojednané priamo v zmluve. Za poplatok za správu úverového účtu ako
aj za poplatok za poistné žalovaný protiplnenie dostal. Dojednanie týchto poplatkov nie je v neprospech
žalovaného. Oba poplatky majú pre žalovaného prínos. Žalovaný nepredložil súdu žiadne vyjadrenie, z
ktorého by vyplývalo, ktoré nároky by boli medzi stranami sporné. Veriteľovi prináležia zmluvné úroky až
do reálneho splatenia úveru. V tomto smere poukázal na rozhodovaciu činnosť súdov SR a Najvyššieho

súdu ČR. Je potrebné rozlišovať úrok zmluvný a úrok z omeškania. Úrok zmluvný predstavuje odplatu
a úrok z omeškania je sankciou za nesplanenie záväzku. Žalobcovi patrí nárok na úrok na riadne úroky
po zosplatnení úveru. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok zmenil tak, že
žalobe v celom rozsahu vyhovie.

10. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

11. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) preskúmal rozsudok v napadnutom
rozsahu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470 ods. 1
a 2 CSP, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že rozsudok je potrebné v napadnutom

rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. Právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jednou zo súčastí základného práva na
spravodlivý proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
ktorým je Slovenská republika viazaná. Toto právo je podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej

republiky implikované aj v čl. 46 ods. 1 ústavy. Odôvodnenie rozhodnutia je tou časťou, v ktorej súd
vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Zákon stanovuje
zákonné požiadavky na obsah odôvodnenia rozsudku (§ 220 ods. 2 CSP) tak, aby z neho bola
zrejmá jeho opodstatnenosť, zákonnosť, spravodlivosť. Dostatočné odôvodnenie je nevyhnutné aj z
pohľaduprávaneúspešnejstranynamietaťkonkrétneskutkovéaleboprávnezáverysúdupriuplatňovaní

opravných prostriedkov. Je nevyhnutné, aby text odôvodnenia nebol len popisný a formálny, ale aby
naopak obsahoval jasné a logické argumenty, ktoré sú konzistentné a navzájom si neodporujú.

13. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie určil výšku dlžnej sumy ako rozdiel medzi sumou
čerpaných prostriedkov (4979,09 Eur) a sumou úhrad žalovaného (4737,57 Eur). Ako vyplýva z podania

žalobcu zo dňa 15.07.2016, časť úhrad žalovaného bola žalobcom zarátavaná na riadne úroky pred
zosplatnením úveru. Súd prvej inštancie neuviedol, ako sa vyrovnal s otázkou zarátavania úhrad
žalovaného na riadne úroky pred zosplatnením úveru. Javí sa, že súd prvej inštancie vychádzal zo
záveru, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Z rozhodnutia nie je zrejmé, na základe akých skutočností
tento záver vyvodil a akými právnymi úvahami sa riadil.

14. Pokiaľ ide o poplatok za poistenie a poplatky dojednané v bode VIII. Zmluvy, k týmto súd prvej
inštancie uviedol, že sú výrazne v neprospech žalovaného, spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, nekonkretizoval však, z akého dôvodu ich považuje ako také,
ktoré sú v neprospech žalovaného, v čom spočíva ich neprijateľnosť.

15. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie náležite neodôvodnil, čo je v
rozpore so zásadami spravodlivého súdneho procesu (čl. 46 Ústavy SR, čl. 45 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv). Tým odňal stranám sporu právo konať pred súdom a zaťažil svoje rozhodnutie

vadou, pre ktorú bolo potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu a v súvisiacom
výroku o trovách konania zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm.
b) CSP.

16. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne posúdiť dôvodnosť žaloby v rozsahu zodpovedajúcom

zrušeniu rozsudku. Po opätovnom posúdení veci súd prvej inštancie rozhodne a svoje rozhodnutie
odôvodní tak, aby zodpovedalo požiadavkám stanoveným v ust. § 220 ods. 2 CSP. V novom rozhodnutí
rozhodne o náhrade trov konania, vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).17. Rozhodnutie bol prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).