Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 30, 2015

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 13Er/1707/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4211223528
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ágnes Nagyová
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2015:4211223528.2

Uznesenie

Okresný súd Komárno vo veci exekúcie oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., IČO: 35 776 005,
Cintorínska 21, Bratislava, proti povinnému: O. A., D.. X.X.XXXX, N. A. XXXX/XA, G., o vymoženie
uloženej povinnosti vo výške 416,- eur a ďalších trov exekúcie, o žiadosti súdneho exekútora na udelenie
poverenia takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekučné konanie vedené pred súdnym exekútorom JUDr. Ľubomír Pekár so sídlom

Exekútorského úradu v Šali, P. Pázmaňa 49/3, vedenej pod sp. zn. EX 6753/11 zastavuje.

I. Súd náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený podaním zo dňa 2.12.2011 žiadal súdneho exekútora o vykonanie exekúcie na základe
vykonateľného rozhodnutia - rozhodnutie o priestupku č. k. ORP-1208/DI-SK-I-2009 zo dňa 10.11.2009

vydaný OR ODI PZ Komárno, na vymoženie pohľadávky vo výške 416,- eur. Súdny exekútor následne
dňa 15.12.2011 požiadal Okresný súd Komárno o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Keďže za žiadosť o udelenie poverenia nebol zaplatený súdny poplatok, súd v zmysle položky 13a
sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z
registra trestov výzvou zo dňa 25.6.2012 vyzval oprávneného na zaplatenie súdneho poplatku vo výške

16,50 eur do 10 dní odo dňa doručenia výzvy a zároveň ho poučil o právnych následkoch nezaplatenia
súdneho poplatku.

Podľa § 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení
neskorších predpisov za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh, sa vyberajú
súdne poplatky.

Podľa § 2 ods. 1 písm. f) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v znení neskorších predpisov poplatníkom je oprávnený v konaní o udelenie poverenia súdnemu
exekútorovi.

Podľa § 5 ods. 1 písm. a) cit. zákona poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a

dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ
a dovolateľ.

Podľa položky 13a sadzobníka súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov cit. zákona
súdny poplatok zo žiadosti o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi je 16,50 eura.

Oprávnený dňa 12.7.2012 doručil súdu Vyjadrenie k výzve súdu na zaplatenie súdneho poplatku, v
ktoromoprávnenýuviedol,žejevzmysle§4ods.1písm.d)zákonač.71/1992Zb.osúdnychpoplatkocha poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov vecne oslobodený od súdneho
poplatku, pričom svoje tvrdenie oprel najmä o nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 63/06.

Z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 63/06 vyplýva : „Zo zmluvy o poskytovaní zdravotníckej
starostlivosti je zdravotná poisťovňa v postavení dlžníka a zdravotnícke zariadenie v postavení veriteľa,
ktorému nič nebráni, aby svoju pohľadávku postúpil novému veriteľovi, ktorým môže byť aj iný
subjekt než zdravotnícke zariadenie. Postúpenie pohľadávky spočíva v tom, že na základe zmluvy
uzavretej písomnou formou medzi doterajším veriteľom (postupcom) a treťou osobou (postupníkom)

postúpi pôvodný veriteľ svoju pohľadávku voči dlžníkovi novému veriteľovi, a to buď za odplatu alebo
bezodplatne. Postúpením pohľadávky sa dlžníkovo postavenie nemení. Skutočnosť, že lekáreň svoju
pohľadávku voči zdravotnej poisťovni postúpila tretiemu subjektu, spoločnosti dodávajúcej lieky a
zdravotnícke pomôcky (zmena veriteľa), nemá vplyv na obsah pohľadávky (rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 36/03). Keďže ustanovenie § 4 ods. 1 písm. d) (teraz § 4 ods. 1
písm. c) zákona o súdnych poplatkoch sa vzťahuje na vecné oslobodenie od súdnych poplatkov, t. j. na

konanie ako také, a nie na osobné oslobodenie od súdnych poplatkov (ods. 2 cit. ust.), podľa názoru
ústavného súdu nie osoba veriteľa, ale charakter pohľadávky.“

Súd má za to, že argumentácia oprávneného nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 63/06
v tomto prípade nie je na mieste, nakoľko v uvedenom prípade bola postúpená pohľadávka vecne

oslobodená od súdnych poplatkov, a to aj pred postúpením danej pohľadávky a aj po jej postúpení
novému oprávnenému, pričom pohľadávka, ktorej vymoženie je predmetom tejto exekúcie, bola na
súčasného oprávneného postúpená z pôvodného oprávneného, a to Slovenskej republiky - Krajského
riaditeľstva PZ, pričom takéto konania sú oslobodené od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 2 písm. a)
zákona č. 71/1992 Zb., teda ide o konanie oslobodené osobne, a nie vecne. Neskôr došlo k postúpeniu

predmetnej pohľadávky na Slovenskú konsolidačnú, a.s. na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo
dňa 19.4.2011 za odplatu. Postúpenie pohľadávky má za následok, že veriteľ postúpi svoju pohľadávku
voči dlžníkovi novému veriteľovi, a to buď za odplatu, alebo bezodplatne.
V danom prípade tak postupník (oprávnený) nadobudol pohľadávku s príslušenstvom a právami s
ňou spojenými. Postúpením pohľadávky sa dlžníkovo postavenie nemení. Skutočnosť, že Slovenská

republika - Krajské riaditeľstvo PZ svoju pohľadávku postúpila ďalšiemu subjektu (zmena veriteľa),
nemá vplyv na obsah pohľadávky. Avšak pohľadávka, ktorá sa v tomto konaní vymáha, je priznaná
exekučným titulom - rozhodnutím o priestupku, táto nie je pokutou ani trovami štátu, na ktorú sa vzťahuje
§ 4 ods. 1 písm. d) zák. č. 71/1992 Zb., teda takéto konanie nemôže byť vecne oslobodené od súdneho
poplatku. Zákonodarca mal na mysli pokuty a pohľadávky, ktoré vznikli z rozhodovacej činnosti a inej

činnosti súdov vrátane vojenských súdov a Špeciálneho súdu, pri ktorej vzniká poplatková povinnosť
zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania,
t.j. súdne pohľadávky. Pohľadávka vymáhaná v tomto exekučnom konaní taký charakter nemá. Správu
a vymáhanie súdnych pohľadávok upravuje zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych
pohľadávok. Súdne pohľadávky spravuje a vymáha Justičná pokladnica.

Podľa § 57 ods. 1 písm. i) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak oprávnený nezaplatí súdny
poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 4 ods. 1 písm. d) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra

trestov v znení neskorších predpisov od poplatku je oslobodené súdne konanie vo veciach výkonu
rozhodnutí a exekúcie na vymáhanie pohľadávok zo súdnych a notárskych poplatkov, z peňažných
trestov, pokút a trov konania vymáhaných štátom. Dané zákonné ustanovenie má na mysli tzv. súdne
pohľadávky, kde sa pokutou a trovami štátu rozumie pohľadávka z rozhodovacej činnosti a inej činnosti
súdov, pri ktorej vzniká poplatková povinnosť zaplatiť pokuty, pričom ich vymáha Justičná pokladnica v

zmysle zákona č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok.

Oprávnený prevzal výzvu na zaplatenie súdneho poplatku dňa 29.6.2012, avšak v súdom určenej lehote
súdny poplatok za žiadosť o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi vo výške 16,50 eur nezaplatil,
preto súd konanie podľa § 57 ods.1 písm. i) Exekučného poriadku zastavil.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanejhodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd
mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

V zmysle citovaného zákonného ustanovenia exekučný súd zaviaže oprávneného k náhrade trov
exekúcie, ak sú na to splnené podmienky. Oprávnený je zaviazaný na náhradu trov exekúcie podľa
princípu zavinenia a princípu voľnej úvahy súdu. Použitie tohto ustanovenia prichádza do úvahy, ak sú
splnené zákonné predpoklady, t.j. exekučné konanie bolo zastavené, ak existuje zavinenie oprávneného
a ak je daná príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie. Výnimkou je

ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, kedy musí oprávnený uhradiť trovy exekúcie, aj keď
zastavenie nezavinil a nemohol predvídať.

S poukazom na skutočnosť, že v súdom určenej lehote súdny poplatok za žiadosť o udelenie poverenia
súdnemu exekútorovi vo výške 16,50 eur nebol zaplatený, dospel súd k záveru, že pri rozhodovaní o

trovách exekúcie je potrebné postupovať podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku.

Súd v tejto súvislosti však poukazuje na Nález Ústavného súdu SR zo dňa 16.6.2009 v konaní pod sp.
zn. III. ÚS 52/09, podľa ktorého súdny exekútor môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia
súdu na jej vykonanie (§ 36 ods.2 druhej vety Exekučného poriadku). Po začatí exekučného konania

avšak pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie súdny exekútor nie je oprávnený realizovať
jednotlivé úkony vedúce k nútenému výkonu exekučného titulu. To znamená, že súdnemu exekútorovi,
ktorý nevykonal žiaden úkon bezprostredne smerujúci k vymoženiu pohľadávky oprávneného z dôvodu,
že žiaden takýto úkon v dôsledku neudelenia poverenia na vykonanie exekúcie ani nebol oprávnený
vykonať, nie je možné priznať náhradu trov exekúcie, pretože v opačnom prípade by došlo k porušeniu

zákonných ustanovení obsiahnutých v Exekučnom poriadku a vyhláške MS SR č. 288/1995 Z. z.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a vychádzajúc z citovaných ustanovení exekučného poriadku
súd rozhodol o zastavení exekúcie tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia a nepriznal
súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia, a to na
podpísanom súde.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa

týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.