Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, April 29, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/169/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8516202142
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8516202142.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Martina Barana v právnej veci žalobcu Československá obchodní
banka, a.s., Praha 6, Radlického 333/150, zastúpeného Havel, Holásek & Partners s. r. o., advokátskou
kanceláriou, so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava, proti žalovanému R. P., nar. X.X.XXXX, J., D. Y.
XXX/XX, zastúpeného JUDr. Slavomírom Firmentom, 17. novembra 14, Stará Ľubovňa, o zaplatenie
74.392,40 CZK s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa zo
dňa 12.7.2018 č. k. 7C/67/2016-99 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov
konania vo vzťahu k žalobcovi v rozsahu 100 %.

2. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že žalovaný so žalobcom uzatvorili zmluvu o
zriadeníavedeníbežnéhoúčtu,naktoromžalovanýprečerpaluloženépeňažnéprostriedkyavdôsledku
tejto skutočnosti došlo k nepovolenému prečerpaniu finančných prostriedkov. Žalovaný uzatvoril zmluvu

ako fyzická osoba spotrebiteľ, nebolo zistené, aby v čase uzatvárania zmluvy vykonával podnikateľskú
činnosťanemalživnostenskéoprávnenie.Písomnúzmluvuopovolenomprečerpanístranysporunemali
uzatvorenú (článok IV. Zmluvy) a naviac z odstúpenia od zmluvy zo dňa 11.4.2014 vyplynulo, že sám
žalobca odstúpil od zmluvy o bežnom účte v dôsledku nepovoleného debetného zostatku na účte. Keďže
žalobca poskytol žalovanému finančné prostriedky bez právneho dôvodu, môže sa domáhať vrátenia
týchto finančných prostriedkov titulom bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného. Žalovaný
prečerpal finančné prostriedky na účte po prvýkrát 24.1.2014, k odstúpeniu od zmluvy došlo listom

11.4.2014 a dňa 1.6.2014 bol zrušený účet žalovaného, avšak žaloba bola podaná až dňa 9.6.2016,
teda po uplynutí dvojročnej premlčacej doby. Žalovaný pritom v priebehu konania vzniesol námietku
premlčania a s poukazom na uvádzané dôvody súd prvej inštancie žalobu zamietol. O trovách konania
strán sporu rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP.

3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo navrhol rozsudok zmeniť tak, aby žalobe bolo vyhovené,

zároveň si uplatnil náhradu trov konania. V dôvodoch rozhodnutia žalobca poukazuje na to, že súd
prvej inštancie v rozsudku síce správne identifikoval príslušnú normu v podobe nariadenia č. 593/2008
o rozhodnom práve pre zmenné záväzky, avšak opomenul v tejto súvislosti ďalšie skutočnosti. Zmluva
o aktívnom konte bola uzatvorená 18.10.2013, a to na základe ustanovení Obchodného zákonníkaa zákona č. 284/2009 Z.z. o platebním styku, teda českého práva. Aplikáciu hraničného určovateľa
obvyklého pobytu žalovaného ako spotrebiteľa v zmysle článku 6 nariadenia I. nie je možné použiť
aj z dôvodu, že žalobca nespĺňa predpoklady uvedené v písmenách a/ a b/ citovaného článku.

Poukazuje tiež na článok 3 ods. 1 Nariadenia Rím I. Žalobca ako právnická osoba registrovaná na
území ČR žiadnym spôsobom nevykonával svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine
obvykléhopobytužalovanéhoatiežnaňunesmerovalsvojučinnosť.Naaplikáciuhraničnéhourčovateľa
obvyklého pobytu žalovaného neboli splnené podmienky a predpoklady uvedené v článku 6 Nariadenia
Rím I., súd tak v rozsudku nesprávne právne posúdil vec. Pokiaľ ide o samotnú zmluvu, ktorá bola

uzatvorená medzi stranami sporu, podľa článku 1.2 majiteľ účtu sa zaviazal čerpať peňažné prostriedky
a vystavovať platobné príkazy len do výšky voľných peňažných prostriedkov na bežnom účte. V prípade
zmluvne nedojednaného prečerpania peňažných prostriedkov, úročí žalobca takto vzniknutý debetný
zostatok debetnou úrokovou sadzbou vyhlasovanou žalobcom. Žalovaný prečerpal peňažné prostriedky
na bežnom účte bez právneho základu opakovanými výbermi, dostal sa do debetného zostatku,
keďže tento nebol vyrovnaný ku dňu 11.4.2014, žalobca odstúpil od zmluvy. Následne bol 1.6.2014

bežný účet žalovaného zrušený, o čom bol tento informovaný a ku dňu zrušenia evidoval žalobca
na bežnom účte nepovolený záporný zostatok vo výške uplatňovanej v tomto konaní. Pri správnej
aplikácii rozhodného práva Českej republiky mal súd aplikovať ustanovenia Občanského zákoníka
Českej republiky vzťahujúce sa na nepovolené prečerpanie účtu žalovaným. Súd nesprávnym právnym
posúdením opomenul ust. § 2665 Občanského zákoníka, vzťahujúce sa práve na prípady nepovoleného

prečerpania účtu žalovaného, a teda prečerpania bez právneho titulu. Ďalej mal súd postupovať v súlade
s rozhodovacou praxou súdov Českej republiky v otázke priznávania úrokov po zosplatnení úveru, kde
prax je taká, že veriteľ má aj po zosplatnení úveru nárok na obchodný úrok, a to aj vedľa zmluvnej
pokuty, či úroku z omeškania, ktoré sú samostatnými nárokmi, na sebe celkom nezávislými. V dôsledku
nesprávnehoprávnehoposúdeniavecisúdprvejinštancienesprávnerozhodol,apretožalobcanavrhuje

v zmysle uvádzaných dôvodov podanému odvolaniu vyhovieť.

4. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadril.

5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 379 a nasl. zákona

č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu
predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu opodstatnené nie je.

6. Ako je zrejmé z obsahu spisu, žalobca so žalovaným dňa 18.10.2013 uzatvorili zmluvu o aktívnom

konte, predmetom ktorej bolo zriadenie bežného účtu v prospech žalovaného. V zmluve je bydlisko
žalovaného označené ulicou D. Y. XXX/XX, J. a taktiež adresa na doručovanie pošty je totožná s
bydliskom majiteľa účtu, a teda žalovaného. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie poukazoval
na to, že v dobe uzatvorenia zmluvy nemal v O. republike trvalý alebo prechodný pobyt a pracovné
činnosti tam vykonával iba v trvaní asi dvoch mesiacov.

7. Žalobca listom zo dňa 11.4.2014 oznámil žalovanému, že z dôvodu nepovoleného debetného
zostatku na účte dňom doručenia odstúpenia zmluvný vzťah medzi stranami sporu zaniká a upozornil
žalovaného na vykázaný nepovolený debetný zostatok.

8. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že právne vzťahy strán sporu sa posudzujú
podľa ustanovení Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov a zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Podľa článku 4 bod 1 Nariadenia EP a Rady č. 1215/2012
o právomoci a o uznávaní výkonu rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, ak nie j v tomto
nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne

občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

9. Podľa článku 18 bod 2 citovaného nariadenia, druhý účastník zmluvy môže zažalovať spotrebiteľa len
na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

10. Podľa článku 6 bod 1 Nariadenia EP a Rady č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky
(I.) bez toho, aby boli dotknuté články 5 a 7, zmluva uzavretá fyzickou osobou na účel, ktorý sa môže
považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania s inou osobou,
ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti, alebo výkonu povolania sa spravuje právnym poriadkomkrajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ po a) vykonáva svoju obchodnú
alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa, alebo po b) akýmkoľvek spôsobom
smeruje takúto činnosť na túto krajinu, alebo niekoľko krajín, vrátane tejto krajiny a zmluva patrí do

rozsahu tejto činnosti.

11. Podľa článku 6 bod 2 citovaného nariadenia, bez ohľadu na ods. 1 si strany môžu v súlade s článkom
3 zvoliť rozhodné právo pre zmluvu, ktorá spĺňa požiadavky odseku 1. Takáto voľba rozhodného práva
však nesmie zbaviť spotrebiteľa ochrany, ktorú mu poskytujú také ustanovenia, od ktorých sa nemožno

odchýliť dohodou podľa práva, ktoré by v prípade absencie voľby bolo na základe odseku 1 rozhodným.

12. Vzhľadom na nepochybne preukázanie obvyklý pobyt žalovaného v čase uzatvorenia spornej
zmluvy, ktorý bol na území R. republiky, súd prvej inštancie správne aplikoval na prejednávaný spor
predpisy slovenského právneho poriadku. Právna úprava spotrebiteľských zmlúv stanovená v § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka poskytuje spotrebiteľovi väčšiu ochranu jeho práv ako právo O. republiky,

keď je zrejmé, že všetky dispozitívne normy slovenského právneho poriadku upravujúce problematiku
spotrebiteľských vzťahov sú jednostranne kogentné v prospech osoby spotrebiteľa a nepripúšťajú takú
dohodu, ktorá by bola v jeho neprospech a ktorá by sa odkláňala od dispozitívnej normy v Občianskom
zákonníku.

13.Podľa§54ods.1,2Občianskehozákonníka,zmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

14. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

15. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca odstúpil od zmluvy o bežnom účte, v dôsledku
čoho došlo k zrušeniu zmluvy a žalobca sa vo vzťahu k žalovanému môže domáhať vrátenia finančných
prostriedkov v dôsledku nepovoleného debetného zostatku titulom bezdôvodného obohatenia v zmysle
predpokladov § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. S ohľadom na žalovaným vznesenú námietku

premlčania v priebehu konania súd prvej inštancie správne ustálil, že žalovaný prečerpal finančné
prostriedky na účte po prvýkrát 24.1.2014 a k odstúpeniu od zmluvy zo strany žalobcu došlo 11.4.2014.
Žalobazostranyžalobcubolanasúdeprvejinštanciepodanádňa9.6.2016asúdprvejinštanciesprávne
vyhodnotil, že sa tak stalo po uplynutí dvojročnej premlčacej lehoty, určenej § 107 ods. 1 Občianskeho
zákonníka.

16. Za danej situácie je potrebné hodnotiť napadnutý rozsudok spolu so súvisiacim výrokom o trovách
konania strán sporu ako vecne správny, v dôsledku čoho odvolací súd rozhodnutie potvrdil postupom
podľa § 387 CSP.

17.Otrováchodvolaciehokonaniabolorozhodnutépodľa§396ods.1CSPvspojenís§255ods.1CSP.
Žalobca v tomto štádiu konania nemal úspech, preto mu náhrada trov konania nepatrí a žalovanému v
odvolacom konaní žiadne preukázateľné trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421
ods. 1 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za
podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.