Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 20, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/129/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112219192
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8112219192.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPrešovsamosudcomJUDr.RastislavomSikorjakomvprávnejvecižalobcu:Poľno-Čergov,

s.r.o., so sídlom Hlavná 238/2, Terňa, IČO 36 460 664, právne zastúpený: AK-TARABČÁK, s.r.o., so
sídlom Hlavná 13, Prešov, proti žalovaným: 1) M. T.V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č. XXX/XX, M., právne
zastúpený: JUDr. Ján Buroci, advokát, so sídlom Za Šestnástkou 17, Spišská Nová Ves, 2) U. K., rod.
A., nar. X.X.XXXX, bytom E. Y. XX, M., 4) E. S., rod. T., nar. XX.X.XXXX, bytom M. XXX, 5) U. F., nar.
X.X.XXXX, bytom Y. XX, V., 7) R. U., nar. XX.X.XXXX, bytom Š. XXX, L., 8) Y. U., nar. XX.XX.XXXX,
bytom W. C. XX, F., Č. C., 9) R. U., nar. X.X.XXXX, bytom V. XXX, Č. C., 10a) L. Z., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Š. XX, Č. C., 10b) C. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XX, Č. C., 11) Slovenský pozemkový fond,

so sídlom Búdková 36, Bratislava, IČO 17 535 345, 12) E. Y., 13) Š. Y., 14) K. O., 15) F. O., 16) L. M.,
nar. X.X.XXXX, bytom M. XXX, 17) Q. F., rod. M., bytom Y. XXX/XX, M., v konaní o zriadenie vecného
bremena, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalobca je povinný zaplatiť každému zo žalovaných náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške
ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom došlým súdu dňa 25.06.2012 sa žalobca domáhal zriadenia vecného bremena podľa § 151

ods. 3 Občianskeho zákonníka. Domáhal sa teda zriadenia práva nevyhnutnej cesty k nehnuteľnosti
súp. č. XXX - teľatníku, zapísanom na LV č. XXXX pre k. ú. M., pričom nevyhnutná cesta by viedla cez
pozemkyvspoluvlastníctvežalovanýchspôsobomakojevyznačenýnageometrickompláneč.256/2011
z 15.12.2011 vyhotovenom spoločnosťou Geoplan Prešov s.r.o.
1.1. Žalobca v návrhu uviedol, že je vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa na hospodárskom
dvore v M., zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. M. ako sociálno-prevádzková budova súp. č. XXX a budova
teľatníka súp. č. XXX. Keďže k budove teľatníka musí prechádzať cez cudzie pozemky a najmä žalovaný

v 1.rade mu v tomto prechode bráni, domáha sa zriadenia vecného bremena spôsobom uvedeným
vyššie.

2. Vychádzajúc zo stavu, ktorý je daný k času vydania rozsudku, treba už na začiatku odôvodnenia
uviesť, že v súčasnosti budova teľatníka v podstate nestojí, ide o stavenisko a žalobca sa domáha
zriadenia práva nevyhnutnej cesty k tomuto stavenisku za účelom vykonania rekonštrukcie, na ktorú
získal peňažné prostriedky prostredníctvom Pôdohospodárskej platobnej agentúry.

3.Žalovanýv1.radeakorozhodujúcispoluvlastníkpozemkov,ktorébymalibyťzaťažené,sakpredmetu
konania vyjadril prvýkrát v odvolaní voči uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. 9C/129/2012-25 zo
dňa 16.07.2012, ktorým mu súd uložil povinnosť umožniť prístup žalobcovi k teľatníku súp. č. XXX potrase vyznačenej na geometrickom pláne č. 256/2011 z 15.12.2011, a aby mu v tomuto prístupe nebránil
až do právoplatného skončenia konania vedeného v tejto veci.
3.1. Žalovaný v 1. rade vo svojom vyjadrení uviedol (č. l. 41-45), že v súčasnosti stavba teľatníka so

súp. č. XXX neexistuje, keďže pri rekonštrukcii došlo takmer k úplnej demolácii stavby, kde ostala len
malá časť nosnej konštrukcie. Boli zbúrané všetky obvodové drevené nosné steny a celý nosný strešný
systém. V súčasnosti žalobca vykonáva stavebné práce, a to murovaním obvodového plášťa. Výkon
udržiavacích prác opiera žalobca o oznámenie stavebného úradu o tom, že nemá voči ich uskutočneniu
námietky. Z rozsahu prác je však zjavné, že na práce je nutné stavebné povolenie. Žalovaný v 1. rade v

tomto svoj názor opiera o vyjadrenie Krajského stavebného úradu v Prešove, ktorý listom z 25.01.2012
adresoval I. M. upozornenie pre porušovanie zákona. Žalovaný v 1. rade ďalej uvádza, že žalobca všetky
hospodárske zvieratá žalobca pred začatím rekonštrukcie z teľatníka odstránil.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie obsahom spisu, ohliadkou, a zistil nasledujúci skutkový stav:
4.1. Žalobca na základe oznámenia obce M. zo dňa 21.05.2008, že nemá námietky voči uskutočneniu

udržiavacíchprácnabudovesúp.č.XXXnachádzajúcejsanaHospodárskomdvoreTerňaaspočívajúce
vo výmene drevených obvodových stien za murovanú konštrukciu a výmenu strechy, začal vykonávať
búracie a následne stavebné práce na budove teľatníku. 4.2. Na základe nesúhlasu žalovaného v
1.rade, došlo zo strany Stavebného úradu Obce M. k vydaniu oznámenia o začatí konania podľa § 88
a § 88a stavebného zákona o odstránení nepovolenej stavebnej úpravy, resp. o dodatočnom povolení

stavebnej úpravy. Rozhodnutím zo dňa 13.03.2012 (č. l. 47-48) stavebný úrad vyzval stavebníka, aby
v lehote do 30 dní odo dňa doručenia tejto výzvy predložil na stavebný úrad žiadosť o dodatočné
povolenie predmetnej stavebnej úpravy, pričom v rozhodnutí je uvedené aké náležitosti táto žiadosť
musí obsahovať. Z uvedených dôvodov zároveň stavebný úrad vydal rozhodnutie o prerušení konania
vo veci stavebnej úpravy stavby teľatníka so súp. č. XXX do doby stanovenej na podanie žiadosti s

predpísanými náležitosťami.
4.3. Napriek viacerým výzvam súdu vo vzťahu k žalobcovi, aby tento uviedol v akom stave je stavebné
konanie, tento na tieto výzvy nereagoval dostatočne a nepreukázal, žeby stavebné konanie ďalej
pokračovalo v súvislosti s tým, žeby bola podaná žiadosť o dodatočné povolenie stavebnej úpravy s
náležitosťami žiadanými stavebným úradom.

5. Podaním doručeným súdu dňa 01.10.2012 (č. l. 106) žalobca uviedol, že žiada návrh na zriadenie
vecného bremena zamietnuť. Poukazuje na to, že žalobca si svojvoľne umelo vytvoril cestu k teľatníku
tým, že rozobral časť oplotenia hospodárskeho dvora, pričom ako prístup do areálu už existujú dve
riadne spevnené prístupové cesty. Žalovaný v 1.rade má za to, že možnosť prístupu žalobcu k jeho

stavbe je dostatočná a na ďalšom vytvorení prístupovej cesty v zmysle geometrického plánu nie je daný
právny záujem a tento návrh sa javí ako šikanózny. Na preukázanie uvedených skutočností, žalovaný v
1. rade navrhol vykonanie ohliadky na samotnom hospodárskom dvore. Žalovaný v 1.rade svoje tvrdenia
podporil leteckými snímkami hospodárskeho dvora nachádzajúcimi sa na č. l. 115, 116 a 117, z ktorých
je zrejmé, že pôvodne cesta vedúca okolo tzv. bieleho domu, ktorý je na fotkách označený šípkou

neexistovala, a táto bola vytvorená žalobcom tak ako tu tvrdí žalovaný v 1.rade. Ako vyplýva z vyjadrenia
žalovaného v 1. rade na pojednávaní konanom dňa 08.10.2013 (č. l. 118-121), tieto letecké snímky sa
týkajú rokov 2004, 2009 a 2011, pričom je zrejmé, že v roku 2004 cesta, ktorú neskôr začal využívať
žalobca na prístup k teľatníku, neexistovala a bola svojvoľne vytvorená žalobcom.

6. Súd na mieste samom vykonal ohliadku dňa 07.10.2014, z ktorej bola zhotovená stranami sporu
aj fotodokumentácia, ktorá je súčasťou spisu. Na tejto ohliadke súd zistil, že budova teľatníka stojí v
podstatez1/3,pričommáformustavbyzdreva,zvyšokstavbyjetvorenýibabetónovoupodlahou,stĺpmi,
na ktorých je čiastočne drevená konštrukcia a spredu je nedostavaný tehlový múr, na konci ukončený
stenou. Ohliadaná stavba v minulosti tvorila pravdepodobne celok z jednej strany ohraničený doteraz

stojacou drevenou časťou a z druhej strany ohraničený pôvodnou bočnou stenou.
6.1. Žalovaný v 1. rade súdu zároveň ukázal existujúce vnútroareálové komunikácie vedúce aj k stavbe
žalobcu.
6.2. Na otázku sudcu, či v prípade využitia iných dvoch ciest, ktoré sa nachádzajú v areáli, a ktoré sa
napájajú na verejné komunikácie mimo areálu, sú tieto v spoluvlastníctve aj iných osôb ako vystupujú

na strane žalovaných, strany sporu uviedli, že áno. Uvedené vyplýva aj z čiastočných LV č. XXXX -
parcela č. XXX, LV č. XXXX - parcela č. XXX, LV č. XXXX - parcela č. XXX, všetko k. ú. M., na ktorých
sa nachádzajú vnútroareálové komunikácie.6.3. Z fotodokumentácie nachádzajúcej sa na č. l. 203-204 vyplýva, že prechod, ktorý používal žalobca
okolotzv.bielehodomu,čižeadministratívnejbudovyžalobcu,jeprechodomvyjazdenýmibapotrávnatej
ploche bez toho, aby tam nejakým spôsobom vrstvením prírodného materiálu alebo aspoň nasypaním

štrku bola vytvorená účelová komunikácia. V tom je rozdiel medzi prístupmi existujúcimi v rámci areálu,
ktoré majú formu účelovej komunikácie, a ktoré majú aj skutočne formu komunikácie tak ako to vyplýva
zo spisu a z fotografií na č. l. 206-207 spisu.
6.4. V priebehu konania žalovaný v 1. rade navrhol žalobcovi zriadenie vecného bremena zmluvou
k exitujúcej účelovej vnútroareálovej komunikácii, a to za odplatu spočívajúcu vo výške 2 000 € za

kalendárny rok. Zároveň okrem odplaty by žalobca bol povinný nahradiť povinnému všetky náklady na
zriadenie a prevádzku stálej strážnej služby. Voči tomuto sa ohradil žalobca s tým, že nevidí dôvod
uhrádzať strážnu službu a platiť ročnú odplatu za zriadenie vecného bremena. Pokiaľ ide o argumentáciu
žalovaného v 1. rade týkajúce sa strážnej služby, táto je racionálna, keďže tento preukázal poistnými
podmienkami týkajúcimi sa poistenia poľnohospodárskych strojov, ktoré má na hospodárskom dvore,
že je povinný mať areál zabezpečený, preto ak by sa do areálu mal povoliť neobmedzený vstup ďalším

osobám, mimo žalovaného v 1. rade, je logické, že žalovaný v 1.rade chce mať kontrolu nad osobami
vstupujúcimi do tohto areálu, čo zodpovedá požiadavke zriadenia strážnej služby.

7. Na výzvu súdu žalobca podaním mu doručeným dňa 05.12.2016 oznámil, že Stavebný úrad obce
M. rozhodnutím zo dňa 16.10.2012, stavebné konanie o dodatočné povolenie stavby prerušil a odkázal

žalovaného M.E. T. na súd. Žalovaný M. T. podal na súd žalobu o odstránenie stavby, pričom konanie
je vedené na OS Prešov pod č. 15C/402/2014.
7.1. Žalobca súdu zároveň predložil rozhodnutie Stavebného úradu M. zo dňa 16.10.2012 (č. l. 254),
ktorým bol žalovaný v 1. rade odkázaný na konanie v súvislosti s návrhom na odstránenie stavby pod
označením teľatník so súp. č. 239 a zároveň stavebné konanie bolo do dňa právoplatného rozhodnutia

súdu prerušené.
7.2. Vo vzťahu k podaniu žalobcu o prerušení stavebného konania, žalovaný v 1. rade v podaní
doručenom súdu dňa 19.12.2016 (č. l. 255-256) uviedol, že vyjadrenie žalobcu je zavádzajúce, pretože
stavebnékonanieododatočnompovolenístavbyboloprerušenédodňapodaniažiadostisnáležitosťami
vyžadovanými Stavebným úradom M., pričom na podanie tejto žiadosti stavebný úrad vyzval dňa

13.03.2012 a žalobca túto výzvu doteraz nerealizoval. Odkázanie na súd sa týka iba návrhu na
odstránenie stavby. Žalobca súdu opätovne zaslal letecké snímky hospodárskeho dvora M. (č. l.
264-265), kde farebne vyznačil možný prístup žalobcu k budove teľatníka z verejnej komunikácie po
účelových komunikáciách vo vnútri hospodárskeho dvora.
7.3. Zo správy podanej Plemenárskymi službami SR, štátny podnik (č. l. 311-343) vyplýva, že na farme

Poľno - Čergov v M. v súčasnosti žalobca nemá ustajnené žiadne hospodárske zvieratá.

8. Pri svojom rozhodovaní vychádzal súd z nasledujúcich právnych úvah:
8.1. Podľa § 151o ods. 3 OZ - Ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup
vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno

v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.
8.2. K zriadeniu práva nevyhnutnej cesty je teda potrebné splnenie nasledujúcich podmienok:
1. Vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku.
2. Prístup vlastníka stavby k stavbe nemožno zaistiť inak.
3. Nie sú tu okolnosti, ktoré zriadenie práva cesty vylučujú; konkrétnymi prípadmi sa zaoberá judikatúra.

8.3. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že právo cesty nemožno zriadiť, pokiaľ by vzhľadom k
okolnostiam konkrétnej veci nebolo možné po vlastníkovi veci spravodlivo požadovať, aby cestu trpel.
8.4. Vo vzťahu k právu nevyhnutnej cesty existuje rozsiahla judikatúra NS ČR (a to najmä senátu 22 Cdo
zaoberajúceho sa vecnými právami) vychádzajúca z rovnakej právnej úpravy ako je právna úprava v SR.
Tak napr. podľa rozhodnutia sp. zn. 22Cdo/2977/2009 - „pre rozhodnutie o zriadení nevyhnutnej cesty

podľa § 151o ods. 3 OZ je rozhodujúce k akému účelu stavba, ku ktorej má byť cesta zriadená v čase
vyhlásenia rozsudku v súlade so stavebnými predpismi slúži.“ Pre prejednávanú vec je potrebné znova
zdôrazniť, že v súčasnosti stavba (z hľadiska stavebného), ktorá však stavbou z hľadiska občianskeho
práva ako samostatná vec spôsobila na užívanie nie je, neslúži žiadnemu účelu. Stavba je v súčasnosti
staveniskom v rámci predpisov stavebného práva a zriadenie nevyhnutnej cesty sa vo vzťahu ku času

rozhodovania súdu žalobca domáha najmä z dôvodu možnosti rekonštrukcie, resp. dostavby tejto
budovy z finančných prostriedkov, ktoré obdŕžal od Pôdohospodárskej platobnej agentúry SR.
8.5. Existujúci účel a stav stavby je teda rozhodujúci aj pri posudzovaní splnenia podmienok pre
zriadenie nevyhnutnej cesty. Pri zriaďovaní nevyhnutnej cesty podľa § 151 ods.3 OZ je potrebné dbaťna to, aby právo vlastníka pozemku bolo obmedzené čo možno najmenej. Ak prichádza do úvahy
viacero možností ako zriadiť nevyhnutnú cestu, je treba vybrať tú, ktorá bude pre vlastníka zaťaženého
pozemku najmenej obťažujúca; je treba tiež zvážiť, či by menej zaťažujúca a primeranejšia z hľadiska

požiadavkou minimalizácie zásahu do vlastníckeho práva vlastníka zaťažovaného pozemku, nebolo
vhodnejšie zriadiť cestu cez pozemok iného vlastníka. Je treba vziať do úvahy najmä výmeru časti
pozemku, ktorá má slúžiť ako nevyhnutná cesta, spôsob využívania zaťažovaného pozemku ako aj
stavby, ktorej má cesta slúžiť a mieru rušenia jeho vlastníka. Významná je aj skutočnosť, že na pozemku,
ktorý pripadá pre zriadenie nevyhnutnej cesty do úvahy, je už vybudovaná cesta. Pohodlie oprávneného

pri užívaní cesty nie je hlavným kritériom pri existencii viacerých približne rovnocenných variant, by teda
mala byť volená tá, ktorá zaťažuje vlastníka pozemku čo najmenej.
8.6. Podľa rozhodnutia NS ČR sp. zn. 22Cdo/2854/2010: „Ak je možný prístup z viacerých pozemkov,
musí súd zvážiť všetky okolnosti prípadu a rozhodnúť, či možno po vlastníkovi pozemku, ktorý má
byť zaťažený spravodlivo žiadať, aby zaťaženie znášal práve on.“ Tento záver bol zopakovaný aj v
rozhodnutí NS ČR sp. zn. 22Cdo/2711/2011, kde je zároveň uvedené, že pokiaľ by sa ukázalo, že

podstatne primeranejšie je vedenie cesty cez pozemky iného vlastníka, resp. iných vlastníkov než
žalovaného, nebolo by možné žalobe vyhovieť.
8.7. V prejednávanej veci súd teda žalobu zamieta najmä z dôvodu, že má za to, že nemožno po
žalovaných žiadať, aby strpeli právo nevyhnutnej cesty cez ich pozemok v prípade, ak na Hospodárskom
dvore Terňa existujú iné dve cesty majúce formu spevnenej účelovej komunikácie vedúcej cez areál a

napájajúce sa na verejné komunikácie mimo areálu. V tomto prípade teda nie je žiaduce, aby existoval
ďalší vstup do areálu, a to len preto, aby žalobca mal pohodlnejší a komfortnejší prístup k svojej stavbe
tým, že sa zriadi prístup nový, aby žalobca ušetril niekoľko desiatok metrov v porovnaní s využitím
prístupov už existujúcich. V tomto prípade teda žalobca požaduje zriadiť nevyhnutnú cestu nevhodným
spôsobom, prihliadajúc aj na to, že bolo by potrebné vynaložiť ďalšie náklady na vybudovanie tejto cesty

formou spevnenia zemského povrchu tak, aby táto cesta neznamenala len vyjazdené koľaje v trávnatom
poraste.
8.8. Ďalej pri zamietnutí žaloby vychádza súd aj z toho, že občiansky zákonník stanovuje, že k zriadeniu
vecného bremena môže súd pristúpiť iba v prípade, keď prístup ku stavbe nemožno zaistiť inak. Tu
súd poukazuje znova na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo/ 3903/2008, kde sa uvádza: „Odvolací

súd i v tomto prípade dospel k správnemu záveru, že prístup ku stavbe septiku môže mať, žalobkyňa
zaistený i inak než prostredníctvom práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, a to v režime § 141
ods. 1 zákona č. 183/2006 Zb. a § 127 ods. 3 OZ.“ Pre prejednávanú vec to opätovne znamená,
že prístup k rozostavenej stavbe vo vlastníctve žalobcu za účelom jej rekonštrukcie, prípadne iných
stavebných úprav, je možný zriadiť aj prostredníctvom § 135 ods.1 stavebného zákona č. 50/1976 Zb.

- „Na uskutočnenie stavby alebo jej zmeny a na uskutočnenie nevyhnutných úprav, udržiavacích alebo
zabezpečovacích prác a na odstránenie stavby môže stavebný úrad uložiť tým, ktorí majú vlastnícke
alebo iné práva k susedným pozemkom alebo stavbám, aby trpeli vykonanie prác zo svojich pozemkov
alebo stavieb.“ a teda niet dôvod v súčasnosti ku dňu rozhodovania súdu (keďže stavba žiadnym
spôsobom užívaná nie je) zriaďovať právo nevyhnutnej cesty vo forme vecného bremena.

9. Súd ďalej skúmal aj to, či neexistuje možnosť použitia účelových komunikácií nachádzajúcich sa
vo vnútri hospodárskeho dvora žalobcom, na základe oprávnenia vyplývajúceho zo zákona, čo by v
kladnom prípade opätovne neodôvodňovalo zriadenie vecného bremena. Súd tieto okolnosti skúmal iba
nazákladeskutočnostívyplývajúcichzobsahuspisu,keďževrámcirežimuCSPsúdnemôžedokonania

vnášať vlastné skutkové okolnosti, resp. po nich pátrať, preto sa k tejto otázke vyjadruje iba z hľadiska
skutočnosti zo spisu vyplývajúcich, pričom nič nebráni žalobcovi, ak má iný názor, požiadať príslušný
cestný orgán o rozhodnutie, či účelové komunikácie vo vnútri hospodárskeho dvora sú účelovými
komunikáciami verejnými alebo súkromnými.
9.1. Podľa § 22 ods.1 cestného zákona č. 135/1961 Zb. - účelové komunikácie slúžia spojeniu

jednotlivých výrobných závodov alebo jednotlivých objektov a nehnuteľnosti s ostatnými pozemnými
komunikáciami alebo komunikačným účelom v uzavretých priestoroch alebo objektoch.
Podľa § 22 ods.3 zákona č. 135/1961 Zb. - Účelové komunikácie sa členia na verejné a neverejné.
Účelové komunikácie v uzavretých priestoroch alebo objektoch sú neverejné. Verejnú účelovú
komunikáciu môže príslušná obec vyhlásiť za neverejnú len so súhlasom jej vlastníka.

9.1. SúdopätovnepoukazujenarozhodnutieNSČRsp.zn.22Cdo/4392/2010,podľaktorého-„funkciou
§ 7 ods. 2 zákona o pozemných komunikáciách je ohraničenie kategórie verejne prístupnej účelovej
komunikácie, ktorá je vymedzená v § 7 ods. 1, a ktorá je predmetom všeobecného užívania upraveného
v § 19 a nasl. zákona o pozemných komunikáciách. Zo všeobecnej úpravy vlastníckeho práva v §123 a nasl. občianskeho zákonníka vyplýva, že vlastník pozemku slúžiaceho v uzavretom areáli ako
účelovákomunikácia,slobodnerozhodujeotom,ktosmiepozemokužívaťabezjehozvolenia,tedanikto
pozemok užívať nesmie. V prípade, že je uzavretý areál tvorený nehnuteľnosťami rôznych vlastníkov, je

nutné jeho vlastníkom v zmysle § 7 ods. 2 zákona o pozemných komunikáciách rozhodujúcim o užívaní
účelovej komunikácie rozumieť vlastníka účelovej komunikácie. Ak má vlastník inej nehnuteľnosti v
uzavretom areáli potrebu užívať cudziu účelovú komunikáciu a jej vlastník mu k tomu nedá dovolenie,
môže sa vlastník inej nehnuteľnosti za podmienok § 151 ods. 3 OZ domáhať, aby mu bolo v účelovej
komunikácii za náhradu zriadené vecné bremeno.“

9.2. Súdu sa teda javí, vzhľadom na uzatvorenosť areálu hospodárskeho dvora, že existujúce účelové
komunikácie, ktoré vedú k jednotlivým nehnuteľnostiam, majú povahu súkromných, teda neverejných
účelových komunikácií a v prípade, ak vlastníci týchto účelových komunikácií nedajú žalobcovi súhlas
na jej užívanie, žalobca má možnosť, tak ako to urobil v tomto prípade, domáhať sa zriadenia práva
nevyhnutnej cesty k stavbe (pokiaľ nepôjde iba o potrebu jej rekonštrukcie, resp. dostavbu) práve k
už existujúcim účelovým komunikáciám. Aj vyššie citované rozhodnutie NS ČR dáva teda za pravdu

tomu, že v prípade, ak vo vnútri areálu, v ktorom sa nachádza aj stavba žalobcu, už existujú účelové
komunikácie vedúce až k nej, nie je potrebné zriaďovať komunikáciu novú s výstupom z areálu k verejnej
komunikácii a narúšať tak celistvosť areálu a bezpečnosť majetku sa v ňom nachádzajúceho.

10. Na základe vyššie uvedeného teda súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. Návrh na dokazovanie

výsluchom Adriána Tokára súd zamietol, keďže jeho výsluch sa navrhoval ohľadne okolností, pre ktoré
bolo nariadené predbežné opatrenie, čo súd nepovažoval za potrebné vzhľadom na rozhodovanie o
merite veci.

11. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci
Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
11.1. V konaní boli plne úspešní žalovaní a preto každý z nich má voči žalobcovi nárok na náhradu trov

konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)

vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.