Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, June 18, 2018

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 32C/140/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1617209639
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Albert

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2018:1617209639.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, samosudkyňou Mgr. Zuzanou Albert, v právnej veci žalobcu: Štátny fond rozvoja

bývania, IČO: 31 749 542, Lamačská cesta 8, 833 04 Bratislava, zast.: AENEA Legal s.r.o., IČO: 35
951 125, Jozefská 3, 811 06 Bratislava, proti žalovaným: 1. D. 2. U., o zaplatenie 18.664,65 Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z a m i e t a žalobu v časti o zaplatenie istiny vo výške 375,70 Eur so zmluvným úrokom vo výške
3,10 % p.a. zo sumy 375,70 Eur od 11.04.2018 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 8,75 %
p.a. zo sumy 375,70 Eur od 11.04.2018 do zaplatenia, ako aj v časti o zaplatenie nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky vo výške 1.204,24 Eur.

II. Súd n e p r i z n á v a žalovaným náhradu trov konania.

III. Súd vo zvyšku konanie z a s t a v u j e .

IV. Súd v zastavenej časti konania p r i z n á v a žalobcovi právo na náhradu trov konania voči
žalovanému v 1. a 2. rade v rozsahu 100 %, pričom plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu

jeho plnenia povinnosť druhého zo žalovaných.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 15.15.2017, ktorej bola pridelená spisová značka
32C/140/2017, domáhal, aby súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne žalobcovi zaplatiť sumu
istiny 18.664,65 Eur spolu so zmluvným úrokom vo výške 6.563,95 Eur, úrokom 3,10 % p.a. zo sumy
18.664,65 Eur od 16.11.2012 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8,75 % p.a. zo sumy
18.664,65 Eur do zaplatenia a nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky vo výške 1.204,24 Eur, a
to všetko titulom poskytnutého úveru zo strany žalobcu žalovaným.

2. Žalobca v žalobe uviedol, že so žalovanými uzavrel Zmluvu o poskytnutí podpory č. XXX/XXXX/
XXXX (ďalej ako „Zmluva o úvere“), ktorou im poskytol úver vo výške 23.235,74 Eur (700.000,00
Sk) pri základnej úrokovej sadzbe 3,1 % p.a. s lehotou splatnosti 30 rokov. Žalobca ďalej uviedol,
že je právnickou osobou zriadenou osobitným zákonom, ktorá je finančnou inštitúciou slúžiacou
na implementáciu nástrojov finančného inžinierstva podľa osobitného predpisu. V zmysle zákona
č. 374/2014 Z.z. o pohľadávkach štátu je žalobca súčasne správcom pohľadávok štátu. Keďže
žalobca nevykonáva svoju činnosť nezávisle a samostatne v miere typickej pre subjekty vykonávajúce

štandardné obchodné a podnikateľské činnosti a má verejnoprávny charakter, má žalobca za to, že nie
je dodávateľom v zmysle legálnej definície obsiahnutej v Občianskom zákonníku v časti upravujúcej
spotrebiteľské zmluvy. Poukazuje tiež na to, že úver bol žalovaným poskytnutý za nižšiu úrokovú sadzbuako bola v danej dobe bežná na trhu - 7 % až 8 %. Preto podľa neho Zmluva o úvere nemôže mať
charakter spotrebiteľskej zmluvy ani zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

3. V zmysle čl. IV. Zmluvy o úvere boli žalovaní povinní poskytnutý úver splácať mesačne v splátkach po
99,50 Eur, a to na bankový účet žalobcu do 15. dňa kalendárneho mesiaca. Žalobca zaslal žalovaným
Výzvu na úhradu zo dňa 21.05.2008, v ktorej ich vyzval na úhradu omeškaných splátok vo výške 412,10
Eur, tieto však napriek výzve uhradené neboli. Žalovaní mali zlú platobnú disciplínu, ku dňu 03.10.2012
boli v omeškaní s 15 splátkami v sume 1.488,75 Eur, čím došlo k splneniu podmienok ust. čl. VII. bod 8.4

Zmluvy o úvere oprávňujúcej žalobcu k odstúpeniu od Zmluvy v prípade omeškania dlžníka trvajúceho
dlhšie ako 6 mesiacov. Žalobca odstúpil od Zmluvy úkonom zo dňa 08.10.2012, čím sa celý dlh stal
splatným. Žalovaná v 1. rade si odstúpenie prevzala dňa 16.10.2012, žalovaný v 2. rade si ho neprevzal,
zásielka mu bola uložená na pošte dňa 16.10.2012.

4. Podľa čl. VIII bodu 8.4 Zmluvy o úvere vzniklo žalobcovi tiež právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vo

výške 10 % z celej dlžnej sumy, t.j. zo súčtu zostatku istiny a úroku úveru. Žalobca tak mal po odstúpení
nárok na zaplatenie nesplatenej istiny vo výške 18.664,65 Eur, nesplateného zmluvného úroku ku dňu
03.10.2012(dátumodstúpenia)vovýške6.923,75Eurazmluvnejpokutyvovýške2.558,84Eur.Žalobca
si ďalej uplatnil dohodnutý zmluvný úrok z istiny a zákonný úrok z omeškania, a to až do zaplatenia, ako
aj právo na zaplatenie nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho

zákonníka, a to vo výške 1.204,24 Eur, ktoré spočívajú v tarifnej odmene advokáta za spísanie Výzvy na
úhradu pre žalovaných a Dohody o splatení dlhu, pričom žalobca bližšie spôsob výpočtu tarifnej odmeny
v žalobe nešpecifikoval.

5. Žalobca vyzval žalovaných na úhradu dlžnej sumy Výzvou zo dňa 14.06.2017, ktorá bola žalovaným

doručená dňa 16.06.2017. Žalobca uzavrel so žalovanou v 1. rade Dohodu o splatení dlhu zo dňa
02.10.2017, v zmysle ktorej sa žalovaná v 1. rade zaviazala uhrádzať dlh pozostávajúci z nezaplatenej
istiny a zmluvných úrokov a úrokov z omeškania. V predmetnej dohode boli žalobcom započítané všetky
čiastkové úhrady žalovaných. V Dohode žalovaná v 1. rade uznala svoj dlh voči žalobcovi čo do dôvodov
a výšky ku dňu 27.06.2017, pričom ako výšku uznanej pohľadávky Dohoda uvádzala sumu 35.680,38

Eur.

6. Podľa názoru žalobcu je zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovanými nutné posúdiť ako výlučne
obchodnoprávny vzťah zo zmluvy o úvere. Použitie predpisov o spotrebiteľských úveroch, ako aj úpravy
spotrebiteľských zmlúv v zmysle § 52 a n. Občianskeho zákonníka je vzhľadom na povahu žalobcu a

charakter poskytnutého plnenia vylúčené.

7. Žalobca v žalobe uviedol, že od momentu odstúpenia do dňa podania žaloby vykonali žalovaní
čiastočné úhrady v sume celkom 2.918,64 Eur, ktoré žalobca započítal na zmluvnú pokutu vo výške
2.558,84 Eur a v sume 359,80 Eur na vyčíslený zmluvný úrok.

8. Žalovaní sa k veci napriek výzve súdu nevyjadrili.

9. K veci sa vyjadril žalovaný svojimi podaniami zo dňa 20.02.2018, 23.03.2018 a 20.04.2018, v ktorých
uviedol a zopakoval argumenty na podporu jeho tvrdení, že žalobca podľa jeho názoru nemá postavenie

dodávateľa a Zmluva o úvere nie je spotrebiteľskou zmluvou, ale obchodnoprávnym vzťahom a že
odstúpením od Zmluvy nezaniká nárok na zmluvné úroky a napokon že výška zmluvnej pokuty je
primeraná s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti.

10. Dňa 14.05.2018 bolo súdu doručené čiastočné späťvzatie žaloby zo strany žalobcu zo dňa

04.05.2018, ktorým žalobca vzal žalobu späť:

- v časti o zaplatenie istiny pokiaľ prevyšuje sumu 375,70 Eur,
- v časti o zaplatenie kapitalizovaného zmluvného úroku vo výške 6.563,95 Eur a zmluvného úroku 3,1
% p.a. zo sumy 18.664,65 Eur od 16.11.2012 do zaplatenia,

- v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,75 % pa.a. zo sumy 18.664,65 Eur od 16.11.2012
do zaplatenia,a to pre úhradu sumy 36.796,41 Eur zo strany žalovaných. Žalobca uviedol, že predmetom konania
po vykonanom čiastočnom späťvzatí ostalo zaplatenie zostatku istiny vo výške 375,70 Eur a nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 1.204,24 Eur.

11. Súd na prejednanie sporu nariadil v súlade s § 297 CSP pojednávanie na deň 24.05.2018, kde
vec za prítomnosti žalobcu a žalovanej v 1. rade prejednal, pričom konal v neprítomnosti žalovaného
v 2. rade, ktorý sa na pojednávanie napriek doručenému predvolaniu nedostavil a nedoručil súdu ani
ospravedlnenie.

12. Na pojednávaní žalovaná v 1. rade uviedla, že so žalovaným v 2. rade sa dohodla na tom, že úver
zo Zmluvy o úvere zaplatí len ona, o čom predložila súdu dohodu uzavretú so žalovaným v 2. rade.
Žalobu žiadala zamietnuť.

13.Žalobcanapojednávanípredložilsúdukrátkoucestoupodanie„Čiastočnéspäťvzatiežaloby-oprava

podania z 04.05.2018“, v ktorom uviedol, že žiada, aby súd rozsudkom zaviazal žalovaných zaplatiť
okrem istiny 375,70 Eur a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 1.204,24 Eur tiež úrok 3,10 %
p.a. zo sumy 375,70 Eur od 11.04.2018 do zaplatenia a úrok z omeškania 8,75 % p.a. zo sumy 375,70
Eur od 11.04.2018 do zaplatenia. Žalobca omylom uviedol vo svojom čiastočnom späťvzatí doručenom
súdu 14.05.2018 nesprávny petit, z ktorého vyplývalo, že nežiada zaplatiť úroky a úroky z omeškania

zo sumy 375,70 Eur. Súd konštatuje, že v tejto časti žalobca pôvodným podaním žalobu ani výslovne
nevzal späť, preto súd na jeho opravu podania bol oprávnený prihliadnuť a v jej zmysle potom rozhodol
o zastavení konania, ako je uvedené nižšie a tiež vo výrokovej časti tohto rozsudku.

14. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať

žalobu späť. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Podľa § 146
ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí.
Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než
sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 CSP alebo pojednávanie. Pretože žalobca využil
svoje dispozičné oprávnenie a vzal žalobu sčasti späť, súd akceptoval späťvzatie žaloby a konanie v

tejto časti zastavil.

15. Súd následne vykonal dokazovanie stranami predloženými listinnými dôkazmi: Výzva k úhrade dlhu
- upomienka č. 1 s doručenkou, adresovaná žalovanému v 2. rade, Výzva k úhrade dlhu - upomienka
č. 1 s doručenkou, adresovaná žalovanej v 1. rade, História pohybov na účte, Dohoda o splatení

dlhu (splátkový kalendár) zo dňa 02.10.2017, Výzva na úhradu dlhu zo dňa 14.06.2017 s doručenkou,
adresovaná žalovanému v 2. rade, Výzva na úhradu dlhu zo dňa 14.06.2017 s doručenkou, adresovaná
žalovanej v 1. rade, Odstúpenie od úverovej zmluvy zo dňa 08.10.2012 s obálkou, adresované
žalovanému v 2. rade, Odstúpenie od úverovej zmluvy zo dňa 08.10.2012 s doručenkou, adresované
žalovanej v 1. rade, Zmluva o poskytnutí podpory č. XXX/XXXX/XXXX, e-mailová komunikácia žalovanej

v 1. rade a žalobcu, Informácia o stave úveru č.zml. XXX/XXXX/XXXX k dátumu: 22.11.2017. Súd na
základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

16. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

17. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

18. Podľa § 48 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v
tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva
od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

19. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.20. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy

21. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka je dodávateľom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a
spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

22. Podľa § 53 ods. 1 a ods. 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené

určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

23. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred

vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

24. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

25. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z
omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

26. Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď

oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

27. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho

dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

28. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

29. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do
dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie
tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

30. Súd po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že žalobca a žalovaní v 1. a 2. rade uzavreli
Zmluvu o poskytnutí podpory č. XXX/XXXX/XXXX, ktorou bol zo strany žalobcu žalovaným ako
manželom poskytnutý úver vo výške 700.000,00 Sk pri úrokovej sadzbe 3,10 % so splatnosťou 30
rokov (čl. II. Zmluvy). Splátky 1 až 359 boli dohodnuté vo výške 2.990,00 Sk, posledná 360. splátka mal
byť zvyšok dlhu; splácať mali žalovaní začať po troch mesiacoch od uzavretia Zmluvy (čl. IV. Zmluvy).

Keďže žalovaní neplnili svoje povinnosti podľa Zmluvy o úvere uhrádzať dohodnuté splátky riadne a
včas, žalobca im dňa 16.10.2012 doručil do sféry ich vplyvu (žalovanej v 1. rade doručením cestou
doručovateľa a žalovanému v 2. rade uložením zásielky na pošte) odstúpenie od uzavretej Zmluvy, a to
po splnení podmienok stanovených Zmluvou o úvere, ktorými boli omeškanie s úhradou splátky po dobu
dlhšiu ako 6 mesiacov a doručenie výzvy k vyrovnaniu splátok, pričom súd konštatuje, že z dokazovania

(história pohybov na účte, výzva k úhrade dlhu - upomienka č. 1) vyplynulo, že obe podmienky boli
splnené. Táto skutočnosť ani medzi stranami nebola sporná.31. V otázke podriadenia Zmluvy pod režim zákona o spotrebiteľských úveroch sa súd stotožnil s
názorom žalobcu, že na základe Zmluvy o úvere nebol žalovaným poskytnutý spotrebiteľský úver.
Sporné tak ostalo, či je Zmluva o úvere spotrebiteľskou zmluvou a na žalovaných sa tak má vzťahovať

ochrana zakotvená v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

32. Právna úprava spotrebiteľských zmlúv bola do Občianskeho zákonníka doplnená až zákonom č.
150/2004 Z.z., s účinnosťou od 01.04.2004, teda až po uzavretí Zmluvy o úvere a aj následne bola
viackrát významne novelizovaná. Podľa intertemporálnych ustanovení Občianskeho zákonníka je však

na mieste aj na právne vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti predmetných noviel Občianskeho
zákonníka použiť aktuálne platnú právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv. Dovtedy boli spotrebiteľské
zmluvy riešené len čiastkovo v § 23a zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorý definoval „typovú zmluvu“
ako zmluvu, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy
podstatným spôsobom neovplyvňuje a zakazoval v typových zmluvách neprimerané podmienky a
podmienky v rozpore s dobrými mravmi.

33. Úprava spotrebiteľských zmlúv v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka je transpozíciou Smernice
rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „Smernica“), ktorá
síce výslovne spotrebiteľskú zmluvu nedefinuje, vymedzuje však subjekty spotrebiteľskej zmluvy a
dominantne upravuje nekalé obchodné podmienky, ktoré by za žiadnych okolností nemali zaväzovať

spotrebiteľa. Podľa článku 2 Smernice „predajca alebo dodávateľ“ znamená akúkoľvek fyzickú alebo
právnickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich Smernici koná s cieľom vzťahujúcim sa k jeho
obchodom, podnikaniu alebo povolaniu bez ohľadu na to či má verejnú alebo súkromnú formu
vlastníctva. Žalobca ako Štátny fond rozvoja bývania je samostatnou právnickou osobou v zmysle §
1 ods. 1 zákona č. 150/2013 Z.z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v platnom znení, pričom v § 1

ods. 2 cit. zák. má vymedzený predmet svojej činnosti, teda financovanie priorít štátnej bytovej politiky
schválených vládou SR pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu. Z ust. § 3 cit.zák. sú zrejmé
zdroje tohto fondu, ktorými sú okrem iného aj splátky úrokov z úverov poskytnutých z fondu, výnosy zo
sankcií, ako aj výnosy z prostriedkov fondu uložených v Štátnej pokladnici či výnosy z účtov zriadených
v banke. Obdobná úprava postavenia a zdrojov žalobcu bola obsiahnutá aj v zákone č. 124/1996 Z.z. o

Štátnom fonde rozvoja bývania, ktorý bol predpisom 150/2013 Z.z. nahradený. Z uvedeného vyplýva, že
ide o právnickú osobu, ktorá hospodári so ziskom, teda vykonáva v podstate činnosť obchodnú, pričom
plní svoje zákonom stanovené úlohy a pritom poskytuje služby širokej verejnosti, a preto aj žalobcu
je možné subsumovať pod ustanovenie § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Žalobca je profesionál,
disponuje rozsiahlym administratívnym aparátom a pri svojej činnosti využíva typové zmluvy, teda

zmluvy, do ktorých opačné zmluvné strany (dlžníci, spotrebitelia) nemajú právo zasahovať. Žalobca
takéhoto typu potom podľa názoru súdu nemôže byť vyňatý z pôsobnosti Smernice, resp. slovenského
spotrebiteľského práva. Také vyňatie by bolo mimoriadne nespravodlivé voči ostatným „profesionálom“
na trhu úverových služieb, ktorí prísne normy spotrebiteľského práva dodržiavať musia a znamenalo by
zníženie ochrany spotrebiteľov pri uzatváraní zmlúv o úvere s jednou časťou veriteľov.

34. Žalovaní sú nepochybne spotrebiteľmi, ktorí služby a pôsobnosť žalobcu využili a nevystupovali
v predmetnom právnom vzťahu v rámci svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti.
Ustanovenia právnych predpisov SR, ktoré sú transpozíciou smernice EÚ je potrebné vykladať vždy
eurokonformne, t.j. tak aby bol v maximálnej možnej miere dodržaný účel úpravy transponovanej

smernice a účelom Smernice bolo zabezpečiť, aby zmluvy so spotrebiteľmi neobsahovali nekalé
podmienky. Štatút spotrebiteľskej zmluvy vo vzťahu k jeho právnym účinkom implikuje použitie
osobitných kogentných ochranársky orientovaných právnych noriem, ktoré majú pri akomkoľvek
zmluvnom type a v akomkoľvek odvetví spoločenského života spotrebiteľovi ako slabšej zmluvnej
strane zabezpečiť vysoký štandard ochrany jeho práv ako vyjadrenie verejného záujmu a nevyhnutnej

spoločenskej potreby pozitívnym zásahom štátu korigovať filozoficky a fakticky nevyvážené postavenie
dodávateľa a spotrebiteľa, ktoré veľmi často prerastá do zjavnej ekonomickej, právnej a predovšetkým
faktickej nadvlády silnejšieho nad slabším. Z pohľadu ochrany spotrebiteľa je irelevantné, či
spotrebiteľ uzatvára zmluvu so subjektom verejného alebo súkromného práva, prípadne či subjekt na
„dodávateľskej“ strane vzťahu koná samostatne či ako naloží s ním generovaným ziskom. Podstatné

je, že je spotrebiteľ vo vzťahu k takému dodávateľovi v slabšej pozícií spôsobenej okrem iného
neskúsenosťou, neznalosťou, ale aj prirodzeným rešpektom k autoritám.35. Žalovaní v predmetnej veci uzavreli Zmluvu o úvere, ktorou sa zaviazali k splátkam na dobu 30
rokov a okrem istiny úveru sa zaviazali zaplatiť aj zmluvné úroky, hoci nižšie ako v danej dobe bežné
(súd však konštatuje, že v súčasnej dobe je dohodnutý úrok z úveru v takejto výške na trhu bežne

dostupný). Zmluva obsahuje množstvo ustanovení o sankciách voči žalovaným dojednaným pre prípad
ich omeškania s plnením a súd konštatuje, že značná časť z nich zakladá hrubý nepomer v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Jedná sa napríklad o:

- čl. VII bod 7.4, kde je dohodnutá zmluvná pokuta 20 % zo zostatku úveru pri zrušení poistenia úveru,

- bod 7.6, kde je zmluvná pokuta 10 % pre „nesplnenie povinností v čl. 7.5“, pričom v predmetnom
článku je zakotvená napríklad povinnosť dlžníka oznámiť do 5 pracovných dní veriteľovi poistnú udalosť
a následne „spolupracovať s poisťovňou...“,
- bod 8.1: 0,2 % úrok za každý deň neoprávneného použitia podpory, najviac dvojnásobok poskytnutej
podpory,
- bod 4.7: zmluvná pokuta 10 % zo zostatku úroku pri predčasnom splatení,

- bod 8.3: právo zvýšiť úročenie úveru o 0,5 % pri každom omeškaní so zaplatením 2 splátok po dobe
viac ako 3 mesiace alebo pri neuhradení splátky na výzvu.

Takto dojednané zmluvné pokuty sú jednoznačne neprimeranými sankciami spojenými s porušením
menej významných povinností dlžníka a ako také sú podľa zákona neplatné. Ak by však platil

výklad spotrebiteľského práva podávaný žalobcom, potom by ako subjekt verejného práva mohol bez
akýchkoľvek obmedzení a bez ex offo vykonávanej kontroly zo strany súdov (ktorá sa uplatňuje len
v spotrebiteľských sporoch) neprijateľné podmienky uvedené vyššie v praxi uplatňovať a dokonca i
úspešne žalovať a jeho dlžníci by proti takému postupu neboli zákonom chránení. Taký výklad zákona
však celkom jednoznačne odporuje obsahu a účelu Smernice.

36. Súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že žalobcu je nutné považovať za dodávateľa,
žalovaných za spotrebiteľov a Zmluvu o úvere tak podriadiť pod ustanovenia Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľských zmluvách. I keď Zmluva o úvere predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah
(§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka), predmetná Zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou,

pretože spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný
zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho
zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu
na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia
o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka,

a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah žalobcu a
žalovaných založený Zmluvou o úvere aplikoval súd ustanovenia Občianskeho zákonníka (týkajúce
sa spotrebiteľských zmlúv) a ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a
povinností).

37. Keďže sa pri spotrebiteľských zmluvách prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka a
podaním žalobcu zo dňa 08.10.2012 došlo k odstúpeniu od Zmluvy o úvere, je toto odstúpenie potrebné
právne vyhodnotiť podľa Občianskeho zákonníka, ktorý v ust. § 48 ods. 2 stanoví, že odstúpením sa
zmluvaodzačiatkuzrušuje.Keďžedôsledkomodstúpeniaodzmluvypodľaust.§48ods.2Občianskeho
zákonníka bolo zrušenie zmluvy s účinkami ex tunc, zrušili sa i ustanovenia zmluvy upravujúce úrok

za poskytnutie úveru, zmluvne dohodnutý úrok z omeškania a poplatky vrátane vyúčtovanej zmluvnej
pokuty. Zo zrušenej Zmluvy žalobcovi vzniklo právo domáhať sa iba vydania bezdôvodného obohatenia
podľa zásad vyplývajúcich z ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, t.j. toho, čo zo zrušenej Zmluvy
sám žalovaným plnil. Žalobca na základe zmluvy vyplatil žalovaným v 1. a 2. rade spolu 23.235,74 Eur
a žalovaní zaplatili žalobcovi len od podania žaloby sumu 36.796,41 Eur, teda viac ako boli povinní. Súd

preto žalobu v časti o zaplatenie zostatku istiny vo výške 375,70 Eur s príslušenstvom zamietol.

38. Súd pri rozhodovaní prihliadol aj na uznanie dlhu zo strany žalovanej v 1. rade. V zmysle platnej
legislatívy zakladá uznanie dlhu vyvrátiteľnú právnu domnienku, že dlh v čase uznania trval. Skutočnosť,
pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka pripúšťajúca dôkaz opaku, má súd v zmysle § 192 CSP

za preukázanú, ak v konaní nevyšiel najavo opak. V konaní môžu nastať teda len dve možné situácie -
buď platí skutočnosť, ktorej svedčí vyvrátiteľná domnienka, za preukázanú, alebo vyšiel v konaní najavo
jej opak (obsah domnienky bol vyvrátený dôkazom opaku, t. j. dôkazom, že skutočnosť je v konkrétnom
prípade práve opačná, než ako ju uvádza domnienka). V konaní bolo preukázané, že žalovanou v 1.rade uznaný dlh v čase jeho uznania existoval len v časti istiny poskytnutého úveru, a to vzhľadom
na odstúpenie od Zmluvy zo strany žalobcu, domnienka založená uznaním dlhu tak bola nepochybne
vyvrátená.

39. Pokiaľ ide o pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného v 2. rade, ktorú spochybnila na pojednávaní
žalovaná v 1. rade, keď predložila s ním uzavretú dohodu o tom, že sa „zrieka spoludlžníctva k zmluve z
dôvodu rozvodu“, súd konštatuje, že dohoda medzi dvoma spoludlžníkmi o tom, že jeden z nich nebude
viazaní nimi uzavretou zmluvou s veriteľom, nemôže mať bez súhlasu veriteľa voči nemu žiadne právne

účinky. Žalovaný v 2. rade ostal aj po uzavretí dohody so žalovanou v 1. rade zaviazaný zo Zmluvy o
úvere a ako taký je vo veci pasívne vecne legitimovaný.

40. V časti uplatnených nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 1.204,24 Eur (za dva
úkony právnej služby po 602,12 Eur), súd žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca vôbec nepreukázal,
že by uvedené náklady v uplatnenej sume skutočne vynaložil. Za trovy konania sa považujú len také

výdavky, ktoré vznikli v konaní, t.j. v období od začatia konania (pozri § 156 CSP) do jeho skončenia.
Ak určité výdavky vznikli v bezprostrednej súvislosti s týmto konaním, no pred jeho začatím (napr. v
súvislosti s predžalobnou výzvou), mohli by byť posúdené ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky
podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, v takom prípade by však strana ich vynaloženie musela
súdu preukázať, čo sa v tomto prípade nestalo.

41. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej

úspechu vo veci. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná
náhradu trov konania protistrane.

42. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd posudzoval oddelene časť konania, ktoré bolo
zastavenéačasťkonania,oktorejsúdmeritórnerozhodol.Včastiozaplatenieistinyvovýške375,70Eur

so zmluvným úrokom vo výške 3,10 % p.a. zo sumy 375,70 Eur od 11.04.2018 do zaplatenia a s úrokom
z omeškania vo výške 8,75 % p.a. zo sumy 375,70 Eur od 11.04.2018 do zaplatenia, ako aj v časti o
zaplatenie nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 1.204,24 Eur súd žalobu zamietol,
nárok na náhradu trov by tak mali žalovaní. Keďže ale žalovaným žiadne trovy v konaní nevznikli, súd
im ich náhradu s prihliadnutím na princíp hospodárnosti nepriznal.

43. Vo zvyšku bolo konanie zastavené pre späťvzatie žaloby žalobcom po tom, čo bola táto časť
žalovanej sumy uhradená žalovanou v 1. rade. Súd preto v tejto časti priznal žalobcovi 100%-ný nárok
na náhradu trov konania, pretože zastavenie konania bolo zavinené žalovanými ich úhradou pohľadávky
po podaní žaloby. Keďže žalovaní sú zo Zmluvy zaviazaní solidárne, uviedol súd aj vo výroku rozsudku

o trovách ich povinnosť plniť solidárne.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a. neboli splnené procesné podmienky,
b. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c. rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e. súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g. zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného
poriadku). Exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený
súdu (§ 50 ods. 1 Exekučného poriadku). Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva elektronickými

prostriedkami do elektronickej schránky súdu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára,
ktorý sa zverejní na webovom sídle ministerstva. Návrh musí byť autorizovaný, inak sa naň neprihliada.
Listiny, ktoré je potrebné pripojiť k návrhu na vykonanie exekúcie, sa podávajú elektronickými
prostriedkami do elektronickej schránky súdu spolu s návrhom na vykonanie exekúcie (§ 48 ods. 7
Exekučného poriadku). Ak oprávnený alebo jeho zástupca nemá aktivovanú elektronickú schránku,

možno podať návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora. Exekútor je v
takom prípade zástupcom oprávneného pre doručovanie písomností do vydania poverenia na vykonanie
exekúcie (§ 48 ods. 8 Exekučného poriadku)