Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, February 28, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoP/48/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815217829
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3815217829.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a členov

senátu Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho vo veci starostlivosti súdu o mal. Z., dieťa
rodičov: matky E., o návrhu matky na zníženie výživného a návrhu otca na zvýšenie výživného na
maloletú Z., na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 11. mája 2018, č. k.
14P/63/2015-140, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. m e n í tak, že zvyšuje vyživovaciu povinnosť matky k mal.
Z. H., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 50 eur mesačne na sumu 100 eur mesačne, počnúc dňom 02.03.2016,
ktoré výživné je matka povinná platiť k rukám otca dieťaťa, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.

Zameškané výživné na mal. Z. za obdobie od 02.03.2016 do 11.05.2018 vo výške 1.316,12 eur p o
v o ľ u j e matke zaplatiť v mesačných splátkach po 25 eur, spolu s bežným výživným k rukám otca
dieťaťa, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením čo
i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Vo výroku III. o znížení vyživovacej povinnosti matky k plnoletému synovi Q. a výroku IV. o zamietnutí

zvyšku návrhu matky rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Prievidza zo dňa 19.04.2013, č. k. 11P/4/2013-41 vo výroku
o výživnom.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom zvýšil vyživovaciu povinnosť matky k
mal. Z. zo sumy 50 eur mesačne na sumu 110 eur mesačne, s účinnosťou od 02.03.2016 s tým, že

výživné je matka povinná poukazovať k rukám otca dieťaťa mesačne vopred, najneskôr do 15. dňa
predchádzajúceho kalendárneho mesiaca. Druhým výrokom zameškané výživné na mal. Z. za obdobie
od 02.03.2016 do 11.05.2018 vo výške 1.580 eur súd povolil matke zaplatiť v 65 mesačných splátkach
po 24 eur a v jednej poslednej splátke vo výške 20 eur, pričom prvá splátka je splatná do 15. dňa
mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku a ďalšie splátky spolu s bežným výživným až do
úplného vyrovnania dlhu, pričom neuhradením čo aj jednej splátky sa stáva zročným celý dlh. Tretím
výrokom súd znížil vyživovaciu povinnosť matky k Q. H., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 50 eur mesačne

na sumu 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené plnoleté dieťa podľa osobitného zákona
mesačne s tým, že znížené výživné je matka povinná počnúc dňom 06.11.2015 poukazovať k rukám
Q. H. mesačne vopred, najneskôr do 15. dňa predchádzajúceho dňa kalendárneho mesiaca. Štvrtým
výrokom návrh matky vo zvyšnej časti zamietol. Piatym výrokom vyslovil, že žiaden z účastníkov nemánároknanáhradutrovkonaniaaposlednýmvýrokomkonštatoval,žetýmtosamenírozsudokOkresného
súdu Prievidza, č. k. 11P/4/2013-41 zo dňa 19.04.2013 vo výroku o výživnom. V odôvodnení rozsudku
uviedol, že matka detí sa podaným návrhom domáhala zníženia vyživovacej povinnosti na mal. Z. a v

čase podania návrhu plnoletého syna Q. z 50 eur mesačne na sumu 25 eur mesačne na každé z detí,
počnúc 01.10.2015. Zároveň sa otec vzájomným návrhom domáhal zvýšenia vyživovacej povinnosti
na mal. Z. zo sumy 50 eur na sumu 110 eur mesačne od podania návrhu, t. j. od 02.03.2016. Svoje
rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ust. § 62 ods.1, 2, 4, 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 78 ods.
1, 3 Zákona o rodine a výsledkami vykonaného dokazovania, keď mal preukázané, že od poslednej

úpravy výživného v roku 2013 došlo k zmene pomerov na strane maloletej, ktorá odôvodňuje zvýšenie
výživného. Súd uviedol, že v čase určenia výživného mala maloletá Z. 9 rokov a bola žiačkou 3. ročníka
ZŠ. V súčasnosti má 14 rokov, navštevuje 8. ročník ZŠ. Potreby maloletej narástli z objektívnych príčin v
súvislosti s jej fyzickým vývinom a nevyhnutne vzrástli aj jej oprávnené požiadavky na stravu, ošatenie,
obuv, hygienické potreby a zdravotnú starostlivosť. Zmena pomerov maloletej v prvom rade súvisí s
prirodzeným zvyšovaním rozsahu jej oprávnených potrieb a postupom v rámci školskej dochádzky.

Súd považoval výdavky vynakladané na maloletú, ktoré otec vyčíslil v sume 235,30 eur za oprávnené
a odôvodnené. Ďalej súd uviedol, že matka bola v čase určenia výživného nezamestnaná, poberala
podporu v nezamestnanosti a hoci si musela byť vedomá, že nárok na jej podporu je časovo ohraničený,
súhlasila s výživným na dve deti po 50 eur, teda spolu 100 eur mesačne. V súčasnosti je matka
nezamestnaná, uznaná čiastočne invalidnou, s poklesom pracovnej schopnosti od 35% - 49%, má teda

možnosť sa zamestnať a dosahovať príjem aspoň na hranici polovice minimálnej mzdy, t. j. 6.100 Kč
(239,23 eur). Súd s poukazom na ust. § 75 Zákona o rodine poukázal na zásadu potencionality príjmov
povinnéhorodičaakonštatoval,žematkamámožnosťzvýšiťsipríjem,pretopriúvaheovýškevýživného
možno vychádzať pri posudzovaní pomerov matky aj z vyššieho príjmu ako toho, ktorý dosahuje v
súčasnosti z invalidných dôchodkov dosahovaných v D. republike. Ďalej súd konštatoval, že vyživovacia

povinnosť matky k jej plnoletému synovi Q. zanikla, keďže sa zamestnal a nadobudol schopnosť sám
sa živiť. Matka sa nedomáhala zrušenia tejto vyživovacej povinnosti, ale iba jej zníženia. Keďže ide
o plnoleté dieťa a o vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu je možné rozhodovať iba na návrh
účastníka, súd nemohol z úradnej povinnosti zrušiť vyživovaciu povinnosť matky k plnoletému synovi, a
preto vyhovel návrhu matky v tej časti, v ktorej žiadala znížiť výživné k synovi Q., pričom ho znížil iba na

hranicu tzv. minimálneho výživného (30% zo sumy životného minima, v súčasnosti v sume 27,32 eur).
Pokiaľ sa matka domáhala zníženia výživného pod uvedenú hranicu, súd v tejto časti nemohol návrhu
vyhovieť. Pri rozhodovaní o tom, na akú sumu zvýši výživné na maloletú Z. súd vychádzal z toho, že
pokiaľ bola matka pri určení výživného pri svojich vtedajších osobných pomeroch ochotná platiť výživné
v sume 100 eur (na obe deti), bude pri jej súčasných pomeroch v jej schopnostiach platiť výživné na

maloletú aj v sume 110 eur. Podstatnou okolnosťou, ktorú bolo potrebné vziať v úvahu bolo, že matka
sa na výchove maloletej nijako nepodieľa, jej záujem o maloletú je už 5 rokov iba sporadický a určené
výživné platí nepravidelne a v nedostatočných sumách. Súd zohľadnil aj to, že výživné má prednosť pred
inými výdavkami rodičov, a preto vyhovel návrhu otca a zvýšil výživné na maloletú Z. na sumu 110 eur
mesačne, pričom nebral do úvahy výživné, ktoré matka stále platí na syna Q. H., keďže táto vyživovacia

povinnosťmatkezanikla.Zameškanévýživnévsume1.580eurzaobdobieod02.03.2016do11.05.2018
(za 30 dní mesiaca marec 2016 v sume 58, za mesiace apríl 2016 - apríl 2018 v sume 1.500 eur a za
11 dní mesiaca máj 2018 v sume 22 eur) súd umožnil matke zaplatiť v mesačných splátkach po 24 eur
v počte splátok 65 a v jednej splátke v sume 20 eur, pričom tieto splátky sú splatné spolu s bežným
výživným. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania súd odôvodnil ust. § 52 CMP:

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka detí. Namietala výšku zvýšeného
výživného, ktorá je pre ňu neúnosná a takýmto rozhodnutím súdu by sa z nej stal bezdomovec.
Poukázala na to, že jej mesačný príjem je asi 4.600 Kč, podľa rozsudku má na deti platiť spolu 134 eur,
čo znamená, že po zaplatení výživného jej zostane asi 1.000 Kč. Zdôraznila, že pokiaľ si nájde vhodné

zamestnanie podľa jej zdravotného stavu, začne splácať dlh na výživnom na maloletú Z. riadne a bude
platiť aj výživné určené súdom. Poukázala na to, že jej plnoletý syn Q. H. pracuje od 18 rokov, preto bolo
jehopovinnosťou,abypodalnávrhnazrušenievýživného.Niejepravdou,žesaomaloletúZ.nezaujíma,
v júli 2017 bola maloletá u nej na prázdninách asi týždeň, kúpila jej oblečenie a školské potreby. Pokiaľ
bola na tom finančne lepšie, tak často cestovala za ňou aj na V.. Žiadala, aby bola opakovane vypočutá

na súde v M., kde doloží aj všetky potrebné doklady, prípadne aj navrhne svedkov, ktorí dosvedčia, že
sa o maloletú Z. zaujíma. Jej finančná situácia nie je dobrá, aby mala dostatok peňazí na živobytie,
privyrába si zberom papiera a železa.3. Otec maloletej ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky detí písomne nevyjadrili.

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 65 a § 66 CMP bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné
vo výroku I. o zvýšení výživného na mal. Z. podľa § 388 CSP zmeniť a vo výroku III. o znížení výživného
na plnoletého syna Q. a výroku IV. o zamietnutí zvyšku návrhu matky na zníženie výživného je potrebné
rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

5. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie správne posudzoval vec podľa § 78 ods.
1 Zákona o rodine, podľa ktorého dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Citované zákonné ustanovenie však nesprávne aplikoval na skutkové okolnosti majúce význam
pre zmenu súdnych rozhodnutí o výživnom.

6. Ust. § 78 Zákona o rodine umožňuje súdu zmeniť rozhodnutia o výživnom v prípade, keď sa zmenia

pomery, ktoré súd zohľadňuje pri rozhodovaní o výživnom. Výživné sa totiž určuje podľa stavu, ktorý
existuje v čase rozhodovania súdu, avšak plynutím času nastávajú rôzne okolnosti, a to ako na strane
osoby oprávnenej, tak aj osoby povinnej, ktoré môžu mať za následok zmenu predpokladov pre určenie
výšky výživného.

7. V prejednávanej veci súd prvej inštancie pri posudzovaní odôvodnených potrieb na strane mal.
Z. zohľadnil tú skutočnosť, že maloletá je od posledného rozhodnutia súdu o úprave vyživovacej
povinnosti, a to rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 19.04.2013, č. k. 11P/4/2013-41, ktorým
bolo manželstvo rodičov rozvedené a súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej boli mal. Z. a v
tej dobe mal. Q. zverení do osobnej starostlivosti otca a matka sa zaviazala prispievať výživným na mal.

Z. a v tej dobe na mal. Q. výživným na každého po 50 eur mesačne, vekovo staršia, vyspelejšia a otec
má s ňou spojené vyššie náklady už vzhľadom k tomu, že je staršia. V čase posledného rozhodovania
o výživnom mala maloletá 9 rokov, bola žiačkou 3. ročníka ZŠ; matka maloletej bola nezamestnaná.
Posledný pracovný pomer matka detí skončila dohodou a po skončení pracovného pomeru poberala
podporu v nezamestnanosti. Otec bol zamestnaný a jeho príjem predstavoval 677,50 eur mesačne.

8. V súčasnosti má maloletá Z. viac ako 14 rokov, v školskom roku XXXX/XXXX bola žiačkou 8.
ročníka ZŠ, v súčasnosti je už žiačkou 9. ročníka ZŠ. V súvislosti s fyzickým vekom a s tým súvisiacimi
potrebami vzrástli náklady na jej ošatenie, stravu, hygienické potreby, školské potreby.

9. Pokiaľ ide o plnoletého syna rodičov Q. H., ten v čase posledného rozhodovania o výživnom mal
16 rokov, v súčasnosti má Q. 21 rokov, je zamestnaný, pričom podľa zistení súdu ku dňu 19.06.2015
ukončil V. odbornú školu v Q., v učebnom odbore stavebná výroba záverečnou skúškou a od 25.06.2015
sa zamestnal.

10. Matka mal. Z. a plnoletého syna Q. je naďalej nezamestnaná, evidovaná ako uchádzačka o
zamestnanie od 16.10.2015, od januára 2016 je poberateľkou čiastočného invalidného dôchodku, ktorý
aktuálne poberá vo výške 3.733 Kč a od V. poisťovne v M. v sume 37,50 eur. Matka od apríla 2016
poberá príspevok na živobytie v sume 2.200 Kč mesačne a od mája 2016 poberá doplatok na bývanie
v sume 4.200 Kč, ktorým je hradený prenájom 1-izbového bytu, v ktorom býva.

11. Priemerná mesačná mzda otca detí sa od posledného rozhodovania nezmenila, za rok 2015 bol
jeho priemerný zárobok 593 eur, v súčasnosti je jeho mesačný príjem podľa jeho vyjadrenia do 700 eur.

12. Pri rozhodovaní o výživnom je nevyhnutné prihliadať nielen na nárast odôvodnených potrieb na

strane oprávnenej osoby, ale aj na to, aké sú možnosti a schopnosti osoby povinnej, v danom prípade
matky mal. Z., teda v akej výške potom možnosti a schopnosti umožňujú výživné plniť.

13. V súvislosti s osobnými a príjmovými pomermi matky súd konštatoval, že po ukončení
pracovného pomeru matka poberala pôvodne podporu v nezamestnanosti, a to v období od 16.10.2015

do 05.01.2016 a od 14.01.2016 do 23.03.2016. Podpora pri rekvalifikácii bola poskytnutá matke v období
od 11.08.2017 do 30.08.2017. Od apríla 2016 matka poberá príspevok na živobytie 2.200 Kč a od mája
2016doplatoknabývanie4.200Kč.Od27.02.2016matkapoberávČRčiastočnýinvalidnýdôchodok,do
31.12.2016 v sume 4.297 Kč (168,52 eur), od 01.01.2017 do 05.04.2017 vo výške 4.432 Kč (173,82 eur)mesačne, od 06.04.2017 do 31.12.2017 vo výške 3.564 Kč (139,78 eur) mesačne a od 01.01.2018 je
výška jej dôchodku 3.733 Kč (146,40 eur) mesačne. Zo V. je jej vyplácaný dôchodok vo výške 37,50 eur.
Matka býva v prenajatom byte, za ktorý uhrádza nájom 4.200 Kč (164 eur) mesačne, matkina invalidita

je posudzovaná ako invalidita prvého stupňa, čo podľa právnej úpravy v ČR znamená pokles pracovnej
schopnosti o 35% - 49%.

14. Otec býva s maloletou a dvoma staršími plnoletými súrodencami maloletej v trojizbovom byte, ktorý
je vo vlastníctve jeho matky. Jeho priemerná mzda je v súčasnosti do 700 eur, poberá aj prídavok na

dieťa. Mesačné výdavky na bývanie za byt predstavujú 190,27 eur, výdavky za káblovú televíziu, plyn,
rozhlas a TV mesačne 25,44 eur, platba za komunálny odpad za domácnosť 90 eur za rok a daň za
nehnuteľnosť ročne 9,30 eur; otec spláca úver, ktorý si vzal na výmenu okien (v celkovej sume 2.000
eur) mesačne v sume 50,50 eur.

15. V danej veci je nepochybné, že od posledného rozhodovania o výžinom došlo k zmene pomerov

u mal. Z., ktorá odôvodňuje zmenu vyživovacej povinnosti zo strany matky. Zhodne so súdom prvej
inštancieajodvolacísúddospelkzáveru,žespoukazomnaterajšiemajetkovéapríjmovépomerymatky
je v jej schopnostiach platiť na mal. Z. výživné zvýšené, pričom za primerané odôvodneným potrebám
mal., ako aj schopnostiam matky odvolací súd považoval sumu 100 eur, keď ako správne poukazoval
aj súd prvej inštancie okrem invalidného dôchodku má matka možnosť mať príjem aj zo zamestnania,

keďže jej pracovná schopnosť je znížená o 35% - 49%. Aj odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie
s poukazom na uvedené skutočnosti nepovažoval za dôvodný návrh matky na zníženie výživného u
mal. Z.. Bez právnej relevancie v danom prípade je skutočnosť, aký záujem matka o maloletú prejavuje,
ako matka tieto skutočnosti v odvolaní namietala.

16. Berúc v úvahu uvedené skutočnosti odvolací súd v zmysle ust. § 388 CSP zmenil rozsudok súdu
prvej inštancie a zvýšil vyživovaciu povinnosť matky k mal. Z. zo sumy 50 eur mesačne na sumu 100
eur mesačne od 02.03.2016, t. j. odo dňa podania návrhu otca na zvýšenie výživného.

17. V súvislosti s uvedenou zmenou výšky vyživovacej povinnosti odvolací súd vyčíslil nedoplatok na

zročnom výživnom za obdobie od 02.03.2016 do rozhodnutia súdu prvej inštancie (11.05.2018) vo výške
1.316,12 eur. Zvýšené výživné za 30 dní mesiaca marec 2016 predstavuje sumu 48,38 eur, za mesiace
apríl 2016 - apríl 2018 sumu 1.250 eur (25 mesiacov x 50 eur) a výživné za 11 dní mesiaca máj 2018
sumu17,74eur.Odvolacísúdumožnilmatkemal.Z.zameškanévýživnésplácaťvmesačnýchsplátkach
po 25 eur spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým,

že v prípade omeškania s plnením čo i len jednej splátky, má toto omeškanie následok, že zročným sa
stane celý dlh na zameškanom výživnom.

18. Odvolací súd súčasne zmenil rozsudok Okresného súdu Prievidza zo dňa 19.04.2013, č. k.
11P/4/2013-41, ktorým bolo naposledy rozhodované o výške vyživovacej povinnosti matky na maloletú

Z. a v tej dobe mal. Q..

19. PokiaľideonámietkymatkykrozhodnutiusúduprvejinštancievovýrokochIII.ozníženívýživného
na plnoletého syna Q. a nadväzujúcom výroku IV. o zamietnutí zvyšku návrhu matky na zníženie
výživného na Q., odvolací súd sa stotožňuje s konštatovaním súdu prvej inštancie, že u plnoletého syna

rodičov môže dôjsť k zrušeniu vyživovacej povinnosti iba na návrh účastníka ( rodiča povinného na
plnenie vyživovacej povinnosti alebo dieťaťa oprávneného na výživné). Za situácie, že matka takýto
návrh nepodala a domáhala sa len zníženia vyživovacej povinnosti na plnoletého syna ( pod hranicu
minimálneho výživného), súd prvej inštancie nemohol bez jej návrhu rozhodnúť o zrušení vyživovacej
povinnosti na plnoletého syna. Postup súdu prvej inštancie za danej situácie, ktorý znížil vyživovaciu

povinnosť matky na plnoletého syna Q. na minimálne výživné a pokiaľ sa matka domáhala zníženia
výživného na sumu nižšiu (25 eur), jej návrh vo zvyšku zamietol, bol správny, a preto odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie v týchto častiach podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
Odvolací súd dodáva, že je preto v záujme matky, aby čo najskôr podala návrh na zrušenie vyživovacej
povinnosti k plnoletému Q., keďže z vykonaného dokazovania je zrejmé, že tento je od 25.06.2015

riadne zamestnaný.

20. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP a vyslovil, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu podľa § 370 a nasl. CMP.