Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 26, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/192/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317204186
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2317204186.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Renáta Gavalcová a sudcov:

JUDr. Martin Holič a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, proti žalovanému: W. E. nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX,
o zaplatenie 732,25 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 22. februára
2018, č.k. 15Csp/58/2017-30 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku II. a v závislom výroku
III. o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému sa voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 224,- eur spolu s 5% úrokom od 05.08.2014 do zaplatenia, všetko do troch dní
od právoplatnosti rozsudku, vo výroku II. vo zvyšnej časti žalobu zamietol a vo výroku III. žalovanému
právo na náhradu trov konania nepriznal.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovenia § 1ods. 2, § 2 písm. d), j), § 9 ods. 1,
2, 6, 10, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 5, 9, § 565, § 517 ods.

1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1 CSP.

3. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané,
že dňa 5.12.2012 bola medzi stranami sporu uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, na ktoré
sa teda vzťahujú vyššie uvedené ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. V danom konaní súd nemal
preukázané, že by spotrebiteľ, ako slabšia strana zmluvného vzťahu, bol zrozumiteľne a spôsobom
nevzbudzujúcim žiadne pochybnosti poučený o výške alebo spôsobe ako bude prebiehať výpočet

ročnej percentuálnej miere nákladov. Žalobca ako dodávateľ služby je pritom povinný spotrebiteľa
o tom poučiť, a to čo najjednoduchším a najzrozumiteľnejším spôsobom. Súd poukazuje aj na to,
že úverové podmienky, ktoré sú súčasťou spotrebiteľskej zmluvy sú predtlačené a pripravené pre
všetkých spotrebiteľov obdobných zmlúv bez možnosti úpravy textu, t.j. bez možnosti ovplyvniť ich
obsah. Pritom sú napísané zmenšeným a ťažko čitateľným písmom. Toto vyvoláva vážne pochybnosti
o tom, či žalovaný ako spotrebiteľ bol schopný pochopiť právny význam všetkých listín, vzhľadom na
ich rozsiahlosť i odbornosť právnej terminológie. Spotrebiteľ sa ďalej môže domnievať (postačí hrozba

takéhoto rizika), že menšie písmo obsahuje text, ktorému nemusí pripisovať až tak dôležitý význam.
Takýto postup žalobcu tak možno kvalifikovať ako nekalú obchodnú praktiku s poukazom na ustanovenia
Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. 4. 1993, ako aj na ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom
takéto praktiky nemôžu požívať právnu ochranu. Ak sa právo uplatňuje po použití nekalej obchodnejpraktiky, ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Súd
ďalej z predložených listinných dôkazov zistil, že zmluva o úvere neobsahuje adresu predávajúceho,
na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru,

termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Na základe uvedeného je teda
potrebné v danom prípade poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov, a to v zmysle
vyššie uvedeného ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.. Súd ďalej poukazuje na skutočnosť,

že RPMN vo výške 331,65 % niekoľkonásobne prevyšuje priemernú RPMN, ktorá bola v tomto období
vo výške 26,96 % ročne. Aj keď v čase uzavretia úverovej zmluvy výška najvyššej prípustnej odplaty
stanovenej v ust. § 53 ods. 6 OZ nebola legislatívne určená tak, ako je dnes špecifikovaná v ust. § 1 a
1a Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, je zrejmé, že dohodnutá odplata za poskytnutý spotrebiteľský úver výrazne
prevyšovala rámec, ktorý neskôr zákonodarca v citovanej úprave stanovil (s účinnosťou cit. zákona od

1.9.2014) ako rámec prijateľnej odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi. Dohodnutá
výška poplatku bola podľa názoru súdu dohodnutá v tak vysokej výške, že odporovala dobrým mravom
ako aj ust. § 53 ods. 6 OZ. Preto súd dospel k presvedčeniu, že odplata veriteľa (žalobcu) za poskytnutie
finančných prostriedkov bola dohodnutá v tak neprimeranej výške, že podstatne prevyšovala odplatu
obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch v danom období

poskytnutia finančných prostriedkov žalovanému a súčasne odporovala dobrým mravom. Veriteľovi
tak zabezpečovala do roka vrátenie takmer dvojnásobku požičanej istiny. V konaní nebolo sporné, že
žalobca poskytol žalovanému na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere plnenie vo výške 500,- Eur,
pričom žalovaný v splátkach uhradil celkovo sumu 276,- Eur. Vzhľadom k tomu, že poskytnutý úver je
bezúročný a bez poplatkov, nakoľko zmluva uzatvorená medzi stranami sporu neobsahovala podstatné

náležitosti, žalobcovi vzniklo právo len na vrátenie sumy poskytnutého úveru, v danom prípade sumy
224,-Eur.Nevznikolmunároknapoplatokvovýške285,60Eur,poplatokzaupomienkyvovýške44,-Eur
a úroky. Rovnako mu nevznikol nárok na trovy mediačného konania vo výške 178,65 Eur, ktorých vznik
žalobca nepreukázal. Preto súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 224,- Eur.
Žalobca si v žalobnom návrhu okrem nároku na zaplatenie istiny uplatnil aj nárok na zaplatenie úroku

z omeškania, nakoľko žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením peňažného dlhu. Keďže výška
úroku z omeškania a spôsob jeho uplatnenia neodporovali ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v
spojení s ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., súd žalobcovi priznal aj úrok z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 224,- Eur od 5.8.2014 do zaplatenia. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa
§ 255 C.s.p., podľa ktorého nárok na náhradu trov vznikol žalovanému, ktorý mal v konaní úspech vo

väčšom rozsahu. Nakoľko však žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli a žiadne mu nevyplývajú
ani zo súdneho spisu, súd mu ich náhradu nepriznal.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca a to z dôvodov uvedených v ustanovení
§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP keď je toho názoru, že súd na základe vykonaných dôkazov

dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, úroková sadzba
spotrebiteľského úveru a termín konečnej splatnosti boli uvedené v prílohe štandardné informácie o
spotrebiteľskom úvere, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere. Ako dôkaz v prílohe žalobca
zaslal štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere k zmluve o úvere č. 203101460. K absencii

termínovsplátokistiny,úrokovainýchpoplatkov,prípadneporadie,vktoromsabudúsplátkypriraďovaťk
jednotlivým nesplateným zostatkom žalobca uviedol, že tento údaj bol uvedený priamo v zmluve o úvere,
kde je uvedená výška splátky 92,- eur. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej
únie sp. zn. C - 42/2001 v právnej veci Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Bírovej. Zákon v čase
uzatvorenia zmluvy o úvere nestanovil maximálnu možnú prípustnú výšku odplaty. Ak záväzkový vzťah

vznikol pred 01.06.2014, odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi sa riadi podľa
predpisov účinných do 31.05.2014. Regulácia odplaty sa riadi § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, v
zmysle ktorého ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie
odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery
v obdobných prípadoch. Podľa aktuálnych záverov rozhodovacej praxe u nebankových subjektov

nemožno obvyklú výšku úrokov odvodzovať od výšky úrokov požadovaných bankami. Pre zistenie
obvyklého úroku pre tento typ pôžičky je nutné zistiť, aká výška úrokov bola požadovaná obdobnými
podnikateľskými subjektami v prípade zmlúv o krátkodobej pôžičke a úvere v určitom období
(rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe sp. zn. 12 Ncmo/92/2005). Ak žalovaný namieta výšku odplatyza poskytnutie a vrátenie peňažných prostriedkov, znášajú v tomto smere dôkazné bremeno a musí
preukázať, že v čase a mieste uzavretia zmluvy išlo o odplatu, ktorá výrazne vybočovala z trhového
prieskumu odplát poskytovaných inými subjektami poskytujúcimi financovanie z vlastných zdrojov. Ďalej

žalobca uviedol, že v prípade, ak žalovaný po podpise zmluvy o úvere nadobudol pocit, že podpísal
nevýhodnú zmluvu alebo že odplata, úrok či ročná percentuálna miera nákladov je vysoká, mal právo
odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy o úvere. V
tejto súvislosti k tvrdeniam žalobcu týkajúcich sa konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru poukázal
na rozsudok súdneho dvora z 09.11.2016 C-45/15. Čo sa týka administratívneho poplatku, tak v danom

prípade žalobca uviedol, že slovenská právna úprava v oblasti úverov účtovaniu poplatkov sa výslovne
nebráni. Zákon o spotrebiteľských úveroch totižto výslovne spomína niektoré poplatky, napríklad za
notárske služby, poplatok za predčasné splatenie úveru atď. Je teda zrejmé, že slovenské právo a
slovenský zákonodarca poplatok za spracovanie zmluvy nielenže pripúšťa, ale aj výslovne uvádza.
V čase uzavretia zmluvy o úvere neexistoval a nebol účinným žiaden všeobecne záväzný právny
predpis, podľa ktorého by bola stanovená maximálna prípustná výška úrokov za poskytnutie peňažných

prostriedkov. Možno teda vychádzať iba z ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Definovanie
výšky odplaty odkazom na údaje bánk bolo možné len na základe § 53 ods. 6 OZ do 31.10.2008 alebo
do 31.05.2010. Žalobca sa opiera o úrokovú sadzbu stanovenú pre banky, ktorá je samozrejme nižšia.
Žalobca sa opiera o úrokovú sadzbu stanovenú pre banky, ktorá je samozrejme vyššia. Správne by
mal prihliadať na úrokovú sadzbu stanovenú spoločne pre banky a ďalej nebankové, lízingové a iné

spoločnosti, pod ktoré spadá aj žalovaný. Tvrdenú neprijateľnosť poplatku nie je možné vyvodiť ani
zo samotného Zákona o spotrebiteľských úveroch, kde zákonodarca explicitne vymenúva poplatok
alebo náhradu nákladov len za vedenie, evidenciu, správu úverov, resp. účtu alebo jeho zrušenie, nie
však poplatok za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere, z čoho výkladom a contrario vyplýva, že
takýto poplatok je v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch prípustný. V tejto súvislosti poukázal na

článok 4 ods. 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, z ktorého vyplýva, že podstatou spotrebiteľského práva nie je a nemôže byť regulácia cien.
Ceny sú predmetom voľného pôsobenia ponuky a dopytu. Spotrebiteľovi nie je a nemôže byť odňatá
možnosť slobodnej voľby či určité služby za určitú cenu prijme alebo službu využije a v tejto súvislosti
poukázal na stanovisko generálnej advokátky Verice Trstenjak v konaní pred súdnym dvorom EÚ vo

veci C-484/08. V tejto súvislosti poukázal odvolateľ na znenie ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníkaauviedol,žepredmetomprieskumunemôžubyťzmluvnédojednaniatýkajúcesaprimeranosti
ceny, nakoľko regulácia cien by bola v priamom rozpore s Článkom 55 ods. 1 Ústavy SR. Zmluvné
dojednanie, ktoré podliehalo prieskumu v tomto konaní je celkom jednoznačne cenovým dojednaním a
vzhľadom na ustanovenie § 53 ods. 1 OZ ako aj článku 4 ods. 2 Smernice Rady 93/13/EHS je vylúčené,

aby súd preskúmaval primeranosť tohto dojednania.

5. K odvolaniu žalobcu boli ako Príloha k Zmluve o úvere č. 203101460 zaslané Štandardné informácie
o spotrebiteľskom úvere, kde je uvedené v opise hlavných vlastností úveru, že úver je bezúčelový vo
výške 500,- eur, je vyplatený v hotovosti pri uzatvorení zmluvy o úvere, doba trvania zmluvy o úvere

je 10 mesiacov s tým, že spotrebiteľ sa zaväzuje celkovú čiastku uhradiť v 10 mesačných splátkach
počnúc dňom 13.01.2013 s termínom konečnej splatnosti úveru 13.03.2014 s tým, že spotrebiteľ uhradí
celkovú čiastku 900,- eur, z ktorej úver predstavuje sumu 500,- eur, úrok 140,- eur a administratívny
poplatok čiastku 280,- eur, pri nákladoch spojených s úverom je uvedená úroková sadzba úveru fixná
vo výške 32% ročne, priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov je vo výške 36,73% s tým,

že tieto informácie sú platné od 01.12.2011 a náklady v prípade oneskorených splátok predstavujú 4,-
eurá za jednu upomienku.

6. Žalovaný odvolací návrh nepodal, k odvolaniu žalobcu písomné vyjadrenie nezaslal.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (aktuálne § 363 CSP) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f), h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach

daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), súc pritom viazaný skutkovým
stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súduminimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné
priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutej zamietajúcej časti vecne správny,
v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 CSP).

8. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bola žaloba žalobcu, ktorou sa domáha od
žalovaného zaplatenia sumy 224,- eur predstavujúcu istinu, poplatok vo výške 285,60 eur, trovy
mediačného konania vo výške 178,65 eur, poplatok za upomienku vo výške 44,- eur, úrok vo výške
32% ročne zo sumy 500,- eur od 05.12.2012 do 15.03.2013 v sume 43,84 eur, zo sumy 316,- eur od

16.03.2013 do 17.05.2013 v sume 17,18 eur, zo sumy 224,- eur od 18.05.2013 do zaplatenia, úrok
z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 509,60 eur od 05.08.2014 do zaplatenia a náhradu trov
konania. Predmetom konania pred odvolacím súdom je preskúmanie správnosti, postupu a rozhodnutia
súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba zamietnutá (v časti poplatku v sume 285,60 eur, v časti trov
mediačného konania vo výške 178,65 eur, v časti poplatku za upomienky vo výške 44,- eur, v časti úroku
z omeškania vo výške 32% zo špecifikovaných súm, v časti úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo

sumy 285,60 eur od 05.08.2014 do zaplatenia).

9.Zobsahuspisuvyplývažežalobcauzatvorildňa05.12.2012sožalovanýmZmluvuoúvere,nazáklade
ktorej boli žalovanému poskytnuté finančné prostriedky v celkovej výške 500,- eur. Z predmetnej zmluvy
o úvere vyplýva, že výška RPMN bola 331,65% a dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi sumu 500,- eur

zvýšenú o príslušný poplatkov vo výške 420,- eur, t.j. celkovo 920,- eur v desiatich mesačných splátkach
po 92,- eur počnúc dňom 13.01.2013 na účet veriteľa špecifikovaný vo všeobecných podmienkach
poskytnutia úveru. Zo zmluvy ďalej vyplýva, že dolupodpísaný dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil a
súhlasí s obsahom tejto zmluvy o úvere ako aj s obsahom plnomocenstva v nej uvedených a súhlasí
so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy, nemá k nim

žiadnevýhradyazaväzujesaichdodržiavať.Súčasnepotvrdzujeprevzatiezmluvyvrátanevšeobecných
podmienok na zadnej strane tejto zmluvy a vyhlasuje, že je plne spôsobilý na všetky právne úkony a že
uvedené osobné údaje zodpovedajú skutočnosti. Žalovaný uhradil ku dňu podania žaloby sumu 276,-
eur.

10. Súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti poplatku vo výške 285,60 eur, trov mediačného konania
vo výške 178,65 eur, poplatku za upomienku vo výške 44,- eur, úroku vo výške 32% ročne zo sumy 500,-
eur od 05.12.2012 do 15.03.2013 v sume 43,84 eur, zo sumy 316,- eur od 16.03.2013 do 17.05.2013 v
sume 17,18 eur, zo sumy 224,- eur od 18.05.2013 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5% ročne
zosumy285,60eurod05.08.2014dozaplateniadôvodiac,žezmluvaoúvereneobsahujevýšku,početa

termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k
jednotlivýmnesplatenýmzostatkomsrôznymiúrokovýmisadzbamispotrebiteľskéhoúverunaúčelyjeho
splatenia podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pričom v takomto
prípade sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1

písm. b) uvedeného zákona o spotrebiteľských úveroch a tiež sa považuje za bezúročný a bez poplatkov
v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d) uvedeného zákona, keďže v zmluve o spotrebiteľskom úvere
absentuje adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, podľa
ust. § 9 ods. 2 písm. c) zákona č. 129/2010 Z. z. a taktiež v zmluve nie je uvedený termín konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. Žalobca

nesúhlasil so zamietajúcim rozsudkom súdu prvej inštancie, tvrdil, že doba trvania zmluvy o úvere, výška
ročnej úrokovej sadzby a výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov sú uvedené v
prílohe zmluvy o spotrebiteľskom úvere Štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere a údaj o RPMN
je uvedený v zmluve o úvere v časti nasledujúcej po označení zmluvných strán. Ďalej žalobca namietal,
že poplatok za poskytnutie nie je neprimerane vysoký vzhľadom na skutočnosť, že riziko jej podnikania

ako nebankového subjektu je vyššie oproti bankám. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalobcu je
predmetom odvolacieho konania posúdiť, či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k správnym skutkovým zisteniam a či správne právne posúdil uplatnený nárok.

11. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti

právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu
vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i
vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k
správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver, keď vec i správneprávne posúdil, s poukazom na ustanovenie 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd
odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku.
Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť,

a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa
potom žiada dodať už len nasledovné:

12. Prioritne odvolací súd zdôrazňuje, resp. opakuje, svoju viazanosť nielen rozsahom, ale aj
konkrétnymi dôvodmi odvolania, ktoré odvolateľ vymedzí v lehote zákonom stanovenej na podanie

tohto opravného prostriedku (§ 380 ods. 1 v spojení s § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku).
To znamená, že vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia posudzuje (takmer výlučne) z dôvodov
označených odvolateľom.

13. Súd prvej inštancie správne posúdil nárok žalobcu podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere (ďalej aj „zákon o spotrebiteľských úveroch“)
upravujúceho zmluvu o spotrebiteľskom úvere (§ 1 ods. 2), keďže v prejednávanom prípade právny
vzťah medzi žalobcom a žalovaným je od svojho vzniku vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, na ktorý je
potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú spotrebiteľské zmluvy (§ 52 a
nasl.). Žalobca ako právnická osoba poskytla v rámci svojho podnikania úver žalovanému, ktorý nekonal

v rámci predmetu svojho povolania alebo podnikania. Predmetom zmluvného vzťahu bolo poskytnutie
spotrebiteľského úveru za podmienok dojednaných v zmluve o úvere. Spotrebiteľská zmluva nesmie
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ zmluva obsahuje takéto neprijateľné podmienky, tak tieto sú
neplatné. Okrem toho v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre

spotrebiteľa priaznivejší. Z uvedeného potom vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy o úvere
ňouzaloženýjenevyhnutnéposudzovaťpodľazákonaospotrebiteľskýchúveroch,atobezohľadunato,
že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka). S poukazom
na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna
právna úprava, ktorou v danom prípade je zákon o spotrebiteľských úveroch, ako aj ustanovenia § 52 a

nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou úpravou, ktorou je Obchodný zákonník, je
nevyhnutné predmetný právny vzťah posudzovať podľa citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka
a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.

14. Pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv sa vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa ako tzv.

slabšej zmluvnej strany a neprípustnosti zneužívania monopolného postavenia dodávateľov ako tzv.
silnej zmluvnej strany. Postavenie slabšej zmluvnej strany vyplýva zo skutočnosti, že spotrebiteľ
nemá možnosť individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom. Vychádza sa z
toho, že spotrebiteľ dobromyseľne uzaviera zmluvu a právom očakáva, že dodávateľ ako odborník -
"profesionálne znalý podnikateľ" dodáva tovar alebo služby so zárukou kvality.

15. Súd prvej inštancie podľa odôvodnenia preskúmavaného rozsudku správne vyslovil bezúročnosť a
bezpoplatkovosť predmetného spotrebiteľského úveru s odkazom na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b)
zákona o spotrebiteľských úveroch, keď mal preukázané zo zmluvy o úvere, ktorú podrobil kontrole, že
v zmluve o úvere nie je uvedená výška splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v

ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia v zmysle zákonnej požiadavky na obsah zmluvy o
spotrebiteľskom úvere podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch.
Odvolací súd považuje závery súdu prvej inštancie uvedené v odôvodnení rozhodnutia za náležité.

16. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je názor, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo faktickom
nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza
ku kontraktácii, vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť, lepšiu znalosť práva a lepšiu dostupnosť
právnych služieb dodávateľa a konečne možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou
formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu pochádza

spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, pri kontraktácii
je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosť spotrebiteľa. Spoločným znakom právnej úpravy
spotrebiteľských zmlúv je snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia
autonómie vôle. Autonómia vôle, ktorá je elementárnou podmienkou fungovania materiálneho právnehoštátu, nie je úplne absolútna, ale je limitovaná v rámci spotrebiteľských vzťahov princípom ochrany
tej osoby, ktorá predstavovala právny úkon s dôverou v určitý, druhou stranou jej prezentovaný
skutkový stav. Práve s ohľadom na uvedenú koncepciu spotrebiteľského práva bol prijatý aj zákon č.

129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov a ustanovil osobitné náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy tak,
aby za účelom odstránenia vyššie uvedenej faktickej nerovnováhy bol spotrebiteľ účinným spôsobom
informovaný o podmienkach spotrebiteľského úveru a vedel lepšie ako pri nespotrebiteľskej úverovej
zmluve posúdiť všetky právne dôsledky vyplývajúce pre neho z uzatvorenej úverovej zmluvy. Niektoré

ustanovené náležitosti, a to práve tie uvedené v ustanovení § 11 zákona o spotrebiteľských úveroch,
zákonodarcavprospechochranyspotrebiteľapreferovalaždotakejmiery,žeichneuvedenievpísomnej
forme sankcionoval bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru ako sankciou pre dodávateľa, ktorý
nerešpektuje zákon a tým spotrebiteľa vystavuje nerovnému postaveniu.

17. V zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý

spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y). Pre spotrebiteľský úver na rozdiel od
úveru bežného zákon o spotrebiteľských úveroch v ustanovení § 9 ods. 1, 2 predpisuje ďalšie formálne
a obsahové náležitosti. Z hľadiska formálnych náležitostí ide o písomnú formu, ktorá sa pri bežnom
úvere nevyžaduje. Obsahové náležitosti sú vymedzené v ustanovení § 9 ods. 2 citovaného zákona.

Ustanovenie § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch vymedzuje prípady, kedy sa úver považuje
za bezúročný a bez poplatkov. Výklad a aplikácia ustanovenia § 11 ods. 1 citovaného zákona musí
byť v súlade so zmyslom a účelom citovaného zákona. Tým, že zákonné dodržanie iba niektorých
obsahových náležitostí zmluvy, ako aj písomnej formy, postihuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou,
robí z týchto náležitostí nevyhnutné podstatné obsahové náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Predpísaná písomná forma musí byť zachovaná vo vzťahu k esenciálnym, teda podstatným obsahovým
náležitostiam zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplývajúcimi jednak z ustanovenia § 497 Obchodného
zákonníka a jednak vo vzťahu k tým náležitostiam, ktoré sú vymenované v ustanovení § 9 ods. 2
citovaného zákona a zároveň aj v ustanovení § 11 ods. 1 citovaného zákona. Pokiaľ zmluva uzavretá
medzi jej účastníkmi niektorú z náležitostí vymenovaných v ustanovení § 11 ods. 1 písm. b) zákona o

spotrebiteľských úveroch neobsahuje, nie je zároveň vo vzťahu k tejto náležitosti zachovaná písomná
forma a poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

18. Účelom náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedenej v ustanovení § 9 ods. 2 písm. k) zákona
o spotrebiteľských úveroch je informovanie spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť, aká časť splátky bude použitá

na istinu, úrok a ďalšie poplatky, čo mu tiež umožňuje zorientovať sa v danej situácii, pretože inak by
nebolo dostatočne určité, akú časť istiny zaplatil (ako bude s jeho platbou naložené) a akú časť úveru
platí na úroky a ďalšie poplatky, teda i na odplatu veriteľa. To nemožno nahradiť uvedením len výšky
mesačnej splátky. Zmyslu zákonnej úpravy zodpovedá, ak sa každý z atribútov vyjadrený v zákone
slovami„suma,početatermínysplátok“viažekukaždejztamuvedenýchzložiekspotrebiteľskéhoúveru,

majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným
poplatkom (porov. rozsudok NS SR sp. zn. 7Cdo 128/2016, sp. zn. 7Sžo 61/2015). Stanovenie rozsahu
splácania istiny, úrokov a iných poplatkov (tzv. rozčlenenie splátky) bolo možné napr. vymedzením
percentuálnej časti označenej splátky, ktorá pripadá na jednotlivé jej súčasti (istinu, úrok a iné poplatky),
prípadne spôsobu (pravidiel) jej zmeny.

19. Je preto potrebné stotožniť sa so záverom súdu prvej inštancie, že zmluva o úvere neobsahuje
výšku splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia, keďže tento údaj nie je v zmluve o spotrebiteľskom úver uvedený. Vychádzajúc z

ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch odvolací súd dopĺňa, že zákon ukladá
uviesť výšku mesačnej splátky priamo v zmluve o spotrebiteľskom úvere a rozdeliť splátku úveru na tri
samostatné časti - splátku istiny, splátku úrokov a splátku iných poplatkov, a to za účelom zabezpečenia
dostatku čo najširších informácií pre spotrebiteľa. Zákonodarca s poukazom i na gramatické znenie
citovaného ustanovenia výslovne vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala presné

číselné vymedzenie výšky, počtu a termínov splátok osobitne istiny, tak úrokov, tak aj iných poplatkov,
pričom absencia už len jednej z týchto náležitostí spôsobuje, že predmetný úver je potrebné považovať
za bezúročný a bez poplatkov. Účel zákonodarcu bolo dosiahnuť, aby dodávateľ bol povinný oboznámiť
spotrebiteľa so všetkými relevantnými údajmi potrebnými pre zváženie úveru. Spotrebiteľ musí byť preduzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere dôkladne informovaný. Na to, aby sa spotrebiteľ mohol
rozhodnúť na základe úplnej znalosti veci, musia sa mu pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom
úvere poskytnúť primerané informácie o podmienkach a nákladoch spojených s úverom a o jeho

povinnostiach, ktoré spotrebiteľ môže zvážiť. Rozhodne nepostačuje a nie je v súlade s citovaným
znením zákona, ak hoci jednoduchou logickou úvahou, či jednoduchým aritmetickým výpočtom, je
možné zistiť, že v zmluve stanovená mesačná splátka zahŕňa okrem istiny úverovej splátky, aj splátku
úrokov a poplatkov (v neznámej výške). Účel sledovaný zákonodarcom by sa tým nedosiahol a zmysel
tejto úpravy právnej normy by nebol naplnený. Zákonom požadované uvedenie výšky mesačnej splátky

a uvedenie jednotlivých čiastok splátky úveru nie je svojvoľné, ale prestavuje prehľadné vymedzenie
povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ
vočidlžníkoviuplatňovalajnároky,naktorénemáprávo.Obsahustanovenia§9ods.2písm.k)zákonao
spotrebiteľských úveroch je teda nepochybný a je nesporné, že jeho účelom zabezpečiť pre spotrebiteľa
možnosť vykonať si kontrolu splácania úveru z jeho strany v rámci plnenia svojich zmluvných povinností
tak, aby takáto možnosť bola zabezpečená vo vzťahu k jednotlivým splátkam tak, aby spotrebiteľ mal

možnosť kontrolovať stav svojho nesplateného úveru podľa týchto položiek. Uvedenie konkrétnej výšky
mesačnej splátky so súčasným rozlíšením jednotlivých častí splátky na istinu, úrok a iné poplatky
nesporne poskytuje celkový sumár povinností spotrebiteľa z konkrétneho spotrebiteľského úveru.
20. Pokiaľ žalobca v odvolaní argumentuje tým, že údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov je uvedený v bode 3. Štandardnej informácie o spotrebiteľskom úvere, tvoriacej

neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere, je táto odvolacia argumentácia nenáležitá. Listina Štandardná
informácia o spotrebiteľskom úvere bola totiž žalobcom priložená až k odvolaniu a ako prostriedok
procesného útoku nebola uplatnená v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolacia argumentácia v
podobe nových skutočností a dôkazov (novoty) je totiž prípustná v zmysle ustanovenia § 366 Civilného
sporového poriadku len za splnenia zákonom stanovených podmienok. Žalobca však žiaden z dôvodov

na pripustenie tejto novoty ani v odvolaní netvrdil, preto nemohol odvolací súd na tento dôkaz predložený
až v priebehu odvolacieho konania prihliadnuť.

21. V súvislosti s konečnou splatnosťou úveru sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej
inštancie, že termín (konečnej splatnosti) nie je možné vykladať inak ako dátum ukončenia zmluvy,

ktorý má byť podľa odvolacieho súdu zásadne vyjadrený ako deň, mesiac, rok a pod., a že nie je
možné ho nahradiť ani výpočtom podľa počtu splátok, resp. uvedením dňa po podpise zmluvy. Reagujúc
na argumentáciu žalobcu odvolací súd dodáva, že v danom prípade vzhľadom na znenie zmluvných
podmienok uvedený už vyššie by bezpochyby išlo o zložitý a neistý výpočet konečnej splatnosti úveru.
Dikcia zákona o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby termín konečnej splatnosti úveru bol vyjadrený

určito, jasne, zrozumiteľne. Faktom je, že priamo v danej zmluve o spotrebiteľskom úvere sa v texte
úverovej zmluvy pojem „doba trvania úveru ani konečná splatnosť úveru“ vôbec neuvádza. Zmluva
hovorí iba o počte a výške anuitnej splátky a splatnosti prvej splátky. Určenie konečnej splatnosti úveru
spotrebiteľom z takto uvedených podmienok je spojené s neprimeranými ťažkosťami a zároveň bez
záruky istoty ním „identifikovanej“ konečnej splatnosti, teda či termín konečnej splatnosti úveru, čo

je jednou z podstatných náležitostí zmluvy o úvere, ku ktorému spotrebiteľ dospeje svojím vlastným
úsudkom, je správny. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie, ak uzavrel, že v zmluve absentuje
obligatórna náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch (dobu trvania zmluvy
a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru), nepochybil.

22. Zmluva o úvere je konsenzuálnym kontraktom a už pri uzavretí zmluvy v deň jej uzavretia bez ohľadu
na deň poskytnutia spotrebiteľského úveru musia byť dohodnuté jej podstatné obsahové náležitosti.
Bolo preto povinnosťou žalobcu v uzatvorenej zmluve o úvere jednoznačne a zrozumiteľne uviesť
výšku splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely

jeho splatenia a ročnú percentuálnu mieru nákladov v správnej výške. Tieto údaje sa však v predmetnej
zmluve o úvere nenachádzajú.

23. Naviac odvolací súd poznamenáva, že nie sú žiadne pochybnosti o tom, že predmetná zmluva o
úverejeuzavretámedzipodnikateľomaspotrebiteľomažemápodobuštandardnejformulárovejzmluvy,

ktorá je typická tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a že spotrebiteľ spravidla jej obsah nemení
vzhľadom na formulárovú pretlač. Teda spotrebiteľ buď prijme podmienky zmluvy, ktoré si dodávateľ
sám v predstihu, teda zjavne „v kľude a bez časového stresu“ podľa svojej predstavy naformuloval alebo
zmluvný vzťah nevznikne. Nemali by byť tiež pochybnosti, že za takéhoto stavu je spotrebiteľ z hľadiskainformovanosti a vyjednávacej pozície slabšou stranou zmluvného vzťahu. Obsahové náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere sú explicitne uvedené v ustanovení § 9 ods. 2 citovaného zákona, sú
údajom obligatórne vyžadovaným platnou právnou normou a z tohto pohľadu je postup/snaha žalobcu

obchádzať spotrebiteľskými predpismi explicitne vyžadované údaje neakceptovateľná.

24. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je potom bez právneho významu zaoberať sa argumentáciou
žalobcu v odvolaní týkajúcou sa neprimeranosti výšky odplaty a administratívneho poplatku za
poskytnutie úveru, keďže správne súd prvej inštancie uzavrel, že spotrebiteľský úver poskytnutý

žalobcom žalovanému je podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b), d) zákona o spotrebiteľských úveroch
bezúročný a bez poplatkov a žalobcovi prináleží len právo na vrátenie istiny poskytnutého úveru (nie na
zaplatenie akejkoľvek odplaty, či poplatku za poskytnutie úveru).

25. Ďalšie odvolacie argumenty odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné.
I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď

na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú
jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované
na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04,

III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť
posúdenie veci a zachádzajúcu do zbytočných podrobností, teda odvolací súd nepovažoval za potrebné
reagovať špecifickou odpoveďou.

26. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že odvolacie dôvody podľa ustanovenia §

365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku nie sú dané.

27. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1
Civilného sporového poriadku ako vecne správny potvrdil (vrátane rovnako správneho rozhodnutia o
nároku na náhradu trov konania, ktoré inak odvolaním ani spochybnené nebolo a v prípade ktorého ani

odvolací súd nezistil žiadne zjavné dôvody jeho nesprávnosti).

28. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu vznikol nárok na
náhradu trov konania. Žalovanému však v odvolacom konaní trovy odvolacieho konania, ktoré by boli

preukázané odôvodnené a ktoré by predstavovali účelne vynaložené výdavky (§ 251 CSP), nevznikli.
Ak strane podľa obsahu spisu v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov
Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa mu nárok
na náhradu trov konania nepriznáva. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára
2018 sp. zn. 7 Cdo 14/2018).

29. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).