Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, March 28, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/84/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3717207911
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3717207911.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne JUDr.

Gabriely Janákovej a sudkyne Mgr. Zuzany Holúbkovej v spore žalobcu C. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom M. P. XXX/X, T., proti žalovanému H. B. J., právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. I.
B.,s.r.o.,sosídlomP.XX,T.,IČO:XXXXXXXX,ourčenie,žeúverjebezúročnýabezpoplatkovainé,na
odvolanie žalovaného proti rozsudku Z. súdu H. T. zo dňa 19. decembra 2017, č.k. 3Csp/147/2017-69,
takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t.j. vo výroku (I.) o určení, že úver je bezúročný a
bez poplatkov mení tak, že žalobu v tejto časti zamieta.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t.j. vo výroku (III.) o určení, že dohoda o zrážkach
zo mzdy je neplatná, potvrdzuje

III. Žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. určil, že úver poskytnutý žalobcovi zo strany
žalovaného na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 6.12.2011 je bezúročný
a bez poplatkov, pretože zmluva neobsahuje termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru podľa §

9 ods. 2 písm. f) zákona č. XXX/XXXX Z.z. Údaj o počte splátok 42 a dni splatnosti splátky 24. bol podľa
súdu nedostatočným vyjadrením uvedenej náležitosti. Popri uvedenom prijal súd prvej inštancie tiež
záver, že úverová zmluva je v časti úrokov neplatná podľa § 39 OZ pre rozpor ich výšky (70,01 % ročne,
resp 76,21 % ročne) s dobrými mravmi. Ďalším napadnutým výrokom (III.) určil súd ako neplatnú dohodu
o zrážkach zo mzdy pre neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky podľa § 54 ods. 4 OZ. Spôsobom, ako
bola dohoda o zrážkach zo mzdy naformulovaná, umožňuje obchádzanie súdnej kontroly. O trovách
konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP a plne úspešnému žalobcovi nárok na

náhradu trov konania nepriznal, pretože mu v konaní žiadne trovy nevznikli.

2. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný, a to do výroku o určení bezodplatnosti a bezúročnosti
úveru ako aj do výroku o určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Rozsudok žiadal zmeniť a
žalobu zamietnuť. Namietal nesprávnosť záveru o úvere ako bezúročnom a bez poplatkov, pretože
konečná splatnosť úveru určená počtom mesačných splátok a dňom splatnosti splátky v mesiaci je podľa
žalovaného dostatočne určitým vyjadrením tejto náležitosti.

3. Žalovaný nepovažoval za správny záver súdu prvej inštancie o neplatnosti úveru ako celku pre
prípadný rozpor úroku s dobrými mravmi. V takomto prípade je namieste aplikácia § 41 OZ a ponechanie
v platnosti časti úverovej zmluvy, kde úroky nedosahujú výšku rozpornú s dobrými mravmi. Súd prvejinštancie bol preto povinný určiť, výšku úroku, do ktorej sa o rozpor s dobrými mravmi nejedná. V tejto
časti bola úverová platná a nárok žalovaného na úrok bol daný. Žalovaný poukázal na to, že ustanovenie
§ 502 ods. 1 Obch. zák výslovne pre tento prípad počíta s platením úrokov v najvyššej prípustnej výške.

Na podporu svojho názoru žalovaný citoval aj rozhodnutia NS ČR. Napokon žalovaný nesúhlasil ani
so záverom o neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, pretože táto dohoda bola uzavretá v súlade s
právnympredpisomasvojimináležitosťamispĺňalaajpodmienkystanovenéneskoršouprávnouúpravou
(zák. č. 102/2014 Z.z.) pre platné uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy v spotrebiteľskom vzťahu.

4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne a žiadnej
zo strán nepriznať náhradu trov konania.

5.Odvolacísúdpreskúmalvecvzmysleust.§378anasl.CSPbeznariadeniaodvolaciehopojednávania
podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom výroku
I. o určení úveru ako bezúročného a bez poplatkov zmeniť podľa § 388 CSP a vo výroku III. o určení

neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy potvrdiť podľa § 387 CSP. Vo výroku II. o určení neplatnosti
dohody o poskytnutí služby nebol rozsudok súdu prvej inštancie odvolaním napadnutý.

6. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia úverovej zmluvy,
zmluva o spotrebiteľskom úvere musí okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka

obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru,

7. Nebol správny záver súdu prvej inštancie, že úverová zmluva neobsahuje termín konečnej splatnosti.
Ako vyplýva zo skutkových zistení súdu prvej inštancie, bol tento termín v zmluve vyjadrený počtom

mesačných splátok 42 so splatnosťou v 24. deň v mesiaci. Z uvedeného je úplne zrejmé, kedy nastane
konečná splatnosť aj bez toho, aby bol tento okamih vyjadrený presným dátumom. Prípustnosť takto
vyjadrenej konečnej splatnosti výslovne vyplývala aj zo skoršej právnej úpravy, a to z vyhlášky MF SR
č. 620/2007 Z.z. (Príloha bod 2C) o ustanovení vzoru formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, ktorá výslovne konečnú splatnosť vyjadrenú počtom mesiacov uvádza ako jednu

z možných alternatív jej vyjadrenia.

8. Záver o úvere ako bezúročnom a bez poplatkov súčasne neobstojí ani popri závere súdu prvej
inštancie o neplatnosti úverovej zmluvy. Bezúročný a bez poplatkov môže byť len platne poskytnutý
úver. Pokiaľ tu úverovej zmluvy niet pre jej neplatnosť, nemožno uvažovať o žiadnom úvere, a teda ani o

úvere bezúročnom a bez poplatkov. Vzhľadom na dôvody uvedené v odsekoch 6., 7. a 8. bolo odvolanie
žalobcu proti výroku I. dôvodné a odvolací súd napadnuté rozhodnutie vo výroku o určení úveru ako
bezodplatného a bezúročného zmenil a žalobu v tejto časti zamietol.

9. Nedôvodne však žalovaný namieta záver súdu prvej inštancie o neplatnosti úverovej zmluvy ako celku

pre rozpor výšky úroku s dobrými mravmi. Žalovaný vidí nesprávne právne posúdenie veci v mylnej
aplikácii ustanovenia § 41 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len
načasťprávnehoúkonu,jeneplatnoulentátočasť,pokiaľzpovahyprávnehoúkonualebozjehoobsahu
alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného
obsahu.

10. Vychádzajúc z princípu právnej istoty a preferujúc zmluvnú slobodu účastníkov právnych vzťahov a
ich vôľu, uprednostňuje ustanovenie § 41 OZ platnosť aspoň časti právneho úkonu pred neplatnosťou
úkonu ako celku. Možno sa teda stotožniť so žalovaným, že udržanie platnosti právneho úkonu aspoň v
časti má jednoznačnú prednosť pred jeho úplnou neplatnosťou. Podmienkou zachovania platnosti časti

právneho úkonu je možnosť jej oddelenia od časti, ktorá je neplatnosťou dotknutá. Takáto možnosť
bude daná iba vtedy, pokiaľ právny úkon v zachovanej platnej časti bude naďalej zodpovedať vôli
účastníkov, ktorá tu bola v čase jeho uzatvárania, a to najmä s prihliadnutím k účelu, ktorý účastníci
právnym úkonom sledovali. Z povahy úveru je zrejmé, že dlžník chce na základe úverovej zmluvy získať
finančné prostriedky a tieto v stanovenom čase vrátiť spolu s odmenou za ich poskytnutie, a že veriteľ

má záujem na zisku za takéto dočasné poskytnutie peňazí. Oddeliť platnú časť úverovej zmluvy od
neplatnej v zmysle ust. § 41 OZ možno len za predpokladu, že dôvodom neplatnosti netrpí uvedený
samotný základný vzťah.11. Z ustanovenia § 502 Obchodného zákonníka je zrejmé, že dohoda o výške odplaty (o úrokoch) nie
je pri úvere jediným spôsobom určenia odplaty a v prípade, že v tejto otázke dohoda chýba, použije
sa dispozitívne ustanovenie uvedenej normy. Výška odplaty potom zodpovedá najvyššej prípustnej

výške ustanovenej zákonom, či na jeho základe, prípadne obvyklým bankovým úrokom. Vyvstáva teda
otázka, či aj v prípade neplatnosti dohody o výške odplaty za úver, nemožno úverový vzťah udržať v
platnosti na základe ustanovenia § 41 OZ tak, že sa neplatná dohoda o výške odplaty nahradí uvedeným
dispozitívnym ustanovením zákona. Tento postup by za istých okolností prichádzal do úvahy, no vždy
treba prihliadať na individuálne okolnosti prípadu. V danom prípade bola neplatnosť dohody o výške

odplaty za úver spôsobená tým, že žalovaný ako veriteľ poskytol úver za odplatu, ktorej výška je v
rozpore s dobrými mravmi. Záver súdu prvej inštancie o rozpore výšky odplaty za úver (úroku) s dobrými
mravmi žalovaný v odvolaní nenapadol. Tento záver nebol preto ani predmetom odvolacieho prieskumu.

12. Bez ohľadu na možný motív poskytovania úveru za úrok rozporný s dobrými mravmi, je
u profesionála poskytujúceho finančné služby takýto postup krajne nežiaduci. Preto je v takomto

prípade namieste, aby následky takéhoto konania veriteľa neboli vo výsledku v prospech veriteľa
ako poskytovateľa finančných služieb zhojené tým, že sa mu na odplate dostanú prinajmenšom inak
obvyklé bankové úroky, alebo úroky zákonom najvyššie dovolené. Je totiž žiaduce, a je účelom práva,
aby sa adresáti právnych noriem správali v súlade s nimi a práve uvedená eliminácia nepriaznivých
následkovposkytovaniaúverovzanemravnýúrok,tedapriznaniemaximálnehomožnéhoúroku, znižuje

motiváciu adresáta právnej normy správať sa v súlade s ňou. Pokiaľ sa totiž veriteľovi požadujúcemu
úrok v nemravnej výške dostane zákonné maximum, či to, čo sa dostáva obvykle iným podnikateľom
poskytujúcim úvery poctivo, sotva možno hovoriť o dostatočnej motivácii či tlaku na upustenie od
účtovania nemravných úrokov do budúcna. Istota zákonného maxima, či obvyklého bankového úroku
by predstavovala v takýchto prípadoch morálny hazard. Teda situáciu, kedy dochádza k nežiaducemu

konaniu preto, že u konajúceho je dané vedomie istoty, že ho následky jeho nežiaduceho konania
nepostihnú. Z tohto dôvodu v spotrebiteľskom vzťahu nemožno neplatnosť dohody o výške odplaty
za úver spôsobenú rozporom s dobrými mravmi oddeliť od ostatného obsahu zmluvy ani s použitím
dispozitívnych ustanovení zákona a čiastočná platnosť na základe § 41 OZ neprichádzala do úvahy. Z
rovnakéhodôvodu,tedaprerizikomorálnehohazarduneprichádzaldoúvahyanipostuppodľaposlednej

vety § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, teda zníženie dohodnutých úrokov vyšších než prípustných
na najvyššiu prípustnú výšku.

13. Uvedený dôvod o neplatnosti úverovej zmluvy ako celku má priamy dopad na správnosť
napadnutého výroku (III.) o určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Bez ohľadu na dôvody

neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy konštatované súdom prvej inštancie je zrejmé, že dohoda o
zrážkach zo mzdy je zabezpečovací inštitút a ako taký má z povahy veci akcesorickú povahu k hlavnému
záväzku, teda zdieľa jeho osud. Dohoda o zrážkach zo mzdy nemôže v zásade existovať sama o
sebe bez hlavného záväzku. Ako bolo uvedené, bola úverová zmluva absolútne neplatná ako celok
pre nemravnosť odplaty za poskytnutý úver. Záväzok žalobcu na základe neplatnej úverovej zmluvy

nevznikol, a preto nemohol byť platne zabezpečený dohodou o zrážkach zo mzdy. Z tohto samotného
dôvodu bola preto dohoda o zrážkach zo mzdy neplatná a rozsudok súdu prvej inštancie bolo potrebné
potvrdiť ako vecne správny vo výroku o jej neplatnosti.

14. Vzhľadom na zmenu napadnutého rozhodnutia rozhodol odvolací súd nanovo o trovách konania

podľa § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP a § 256 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní pomerne
úspešnejší, preto by mu patril v pomernej časti nárok na náhradu trov konania. Náhradu trov konania
však nežiadal, preto odvolací súd rozhodol tak, že žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.

15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).