Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 30, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/273/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716212845
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tichý

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5716212845.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého a

členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v spore žalobcu: SMSCREDITS s. r. o.,
so sídlom Dlhá 95/C, 010 09 Žilina, IČO: 44 769 911, právne zastúpený: HRONČEK & PARTNERS s. r.
o., so sídlom Národná 10, 010 01 Žilina, IČO: 47 248 327, proti žalovanému: U. M., nar. XX.XX.XXXX,
bytom L.. X.. X. XXXX/X, XXX XX U., o zaplatenie 208,24 eur s príslušenstvom a
v spojenom spore žalobcu: U. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom L.. X.. X. XXXX/X, XXX XX U., proti
žalovanému: SMSCREDITS s. r. o., so sídlom Dlhá 95/C, 010 09 Žilina, IČO: 44 769 911, právne
zastúpený: HRONČEK & PARTNERS s. r. o., so sídlom Národná 10, 010 01 Žilina, IČO: 47 248 327,

o zaplatenie 516,64 eur s príslušenstvom, o odvolaní SMSCREDITS, s. r. o. proti rozsudku Okresného
súdu Martin č. k. 8Csp/71/2016-185 zo dňa 04.06.2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým vo zvyšku žalobu žalobcu SMSCREDITS s. r. o.
zamietol a vo výroku III. o nároku na náhradu trov konania p o t v r d z u j e .

Výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie sa n e d o t ý k a .

Žalovaný U. M. m á voči žalobcovi SMSCREDITS s. r. o. nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu.

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku IV., ktorým uložil žalovanému SMSCREDITS s. r. o. povinnosť
zaplatiť žalobcovi U. M. titulom vydania bezdôvodného obohatenia sumu 336,64 eur do troch dní od
právoplatnosti rozsudku a vo výroku VI. o nároku na náhradu trov konania p o t v r d z u j e .

Výroku V. rozsudku súdu prvej inštancie sa n e d o t ý k a .

Žalobca U. M. m á voči žalovanému SMSCREDITS s. r. o. nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému U. M. povinnosť zaplatiť žalobcovi
SMSCREDITS s. r. o. úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 350,- eur od 26.11.2014 do
29.12.2014, zo sumy 340,- eur od 30.12.2014 do 12.01.2015, zo sumy 320,- eur od 13.01.2015 do
13.02.2015, zo sumy 300,- eur od 14.02.2015 do 23.03.2015, zo sumy 290,- eur od 24.03.2015 do

21.04.2015, zo sumy 280,- eur od 22.04.2015 do 26.11.2015, zo sumy 270,- eur od 27.11.2015 do
16.12.2015, zo sumy 260,- eur od 17.12.2015 do 18.01.2016, zo sumy 250,- eur od 19.01.2016 do
16.02.2016, zo sumy 240,- eur od 17.02.2016 do 17.03.2016, zo sumy 230,- eur od 18.03.2016 do
20.04.2016, zo sumy 220,- eur od 21.04.2016 do 16.05.2016, zo sumy 210,- eur od 17.05.2016 do16.06.2016, zo sumy 200,- eur od 17.06.2016 do 21.07.2016, zo sumy 190,- eur od 22.07.2016 do
30.08.2016 a zo sumy 180,- eur od 31.08.2016 do 10.01.2017, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku žalobu žalobcu SMSCREDITS s.r.o. zamietol a žalovanému U. M. náhradu trov konania

nepriznal. V spojenej veci uložil povinnosť žalovanému SMSCREDITS s.r.o. zaplatiť žalobcovi U. M.
titulom vydania bezdôvodného obohatenia sumu 336,64 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku,
vo zvyšku žalobu žalobcu U. M. zamietol. Žalobcovi U. M. náhradu trov konania súd prvej inštancie
nepriznal.

2. Nárok žalobkyne posudzoval súd prvej inštancie podľa ustanovení § 11 ods. 1 písm. b), § 24 ods. 1
zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, § 451 ods. 1, 2, § 456,
§ 517 ods. 1, 2, § 559 ods. 1, 2, § 563, § 657, § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), §
2 a § 3 ods. 1 zák. č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku.

3. Súd prvej inštancie dôvodil, že z vykonaného dokazovania zistil, že medzi žalobcom SMSCREDITS

s.r.o. a žalovaným U. M. vystupujúcim v spojenom konaní sp. zn. 11Csp/18/2016 v opačnom garde,
čiže žalobca je U. M. a žalovaný SMSCREDITS s.r.o. došlo k uzavretiu konkrétne 12 zmlúv o pôžičke
uzavretých dňa 28.01.2014, 27.02.2014, 14.03.2014, 19.03.2014, 14.04.2014, 13.05.2014, 11.06.2014,
26.06.2014, 22.07.2014, 17.10.2014, 03.11.2014 a 11.11.2014. Súd prvej inštancie dôvodil, že všetky
tieto zmluvy, ktoré boli uzavreté, posúdil ako zmluvy o iných pôžičkách uzavreté na diaľku prostriedkami

elektronickej komunikácie. V danom prípade je podľa súdu prvej inštancie zrejmé, že splatnosť požičanej
sumy mu bola stanovená vo všetkých zmluvách o pôžičke, ktoré uzatvoril U. M. so spoločnosťou
SMSCREDITS s.r.o. na dobu 15 dní odo dňa poskytnutia pôžičky, teda nešlo v žiadnej z uzavretých
zmlúv o pôžičke o spotrebiteľský úver, ale išlo o inú pôžičku, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia zák.
č. 129/2010 Z. z. uvedené v § 24. Súd prvej inštancie posúdil právny vzťah medzi stranami sporu

podľa ustanovení § 657 a nasl. OZ, kde podľa tohto ustanovenia zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ
dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej
doby veci rovnakého druhu. Na základe týchto uzatvorených zmlúv spoločnosť SMSCREDITS s.r.o.
poskytla U. M. peňažné prostriedky, ktoré sa zaviazal vrátil zvýšené o odplatu za poskytnutie úveru. Tieto
zmluvy spĺňali náležitosti zmluvy o pôžičke v zmysle ustanovenia § 657 OZ. Zároveň však sú zmluvami

spotrebiteľskými v zmysle ustanovenia § 52 ods. 1 OZ, nakoľko ide o štandardnú formulárovú zmluvu
uzavretú medzi spoločnosťou SMSCREDITS s.r.o. ako veriteľom a U. M. ako dlžníkom. Úver, ktorý bol
poskytnutý, bol povinný splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace. Po preskúmaní predmetných zmlúv
súd prvej inštancie skonštatoval, že pri každej z týchto zmlúv bola dohodnutá odplata pevnou čiastkou,
charakterizovanou ako odmena za poskytnutie úveru stanovená pevnou čiastkou. Podľa názoru súdu

prvej inštancie, ako to aj vyplýva z ustanovení § 657 a § 658 ods. 1 OZ, pôžička je buď bezodplatná
alebo odplatná, avšak odplata je možná len vo forme úrokov (§ 658 ods. 1 OZ). Strany sporu si teda
nedohodli úroky a inú formu odplaty, ktorú OZ neumožňuje. Zmluvná podmienka upravená v bode 4
predmetných zmlúv, teda odmena za poskytnutie úveru je absolútne neplatná pre rozpor so zákonom
v zmysle ustanovenia § 39 OZ. Z absolútne neplatného právneho úkonu nemôžu dotknutej strane z

právneho úkonu vzniknúť žiadne práva, či povinnosti, keďže takýto úkon je neplatný od začiatku (ex
tunc). V zmysle ustanovenia § 41 OZ sa uvedený dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho
úkonu, a to len na spomínanú odplatu, a preto odplatou je len táto časť právneho úkonu, keďže z
jeho obsahu vyplýva, že túto časť možno oddeliť od ostatného obsahu zmluvy. Súd prvej inštancie
súhlasil s námietkami, ktoré boli vznesené zo strany žalovaného vystupujúceho aj ako žalobca U.

M., ktorý konštatoval, že predmetné zmluvy, ani jedna z nich, neobsahuje všetky náležitosti, ktoré
vyžaduje ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., kde toto ustanovenie aj napriek tomu, že
nejde o spotrebiteľský úver, ale ide o inú pôžičku, je potrebné použiť aj na predmetné zmluvy. Súd
prvej inštancie sa stotožnil s tým, že predmetné zmluvy o pôžičkách neobsahujú údaj o priemernej
hodnote RPMN na príslušný spotrebiteľský úver platný ku dňu podpisu zmluvy o pôžičke zverejnenú

podľa ustanovenia § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok (§ 9 ods. 2 písm. y/). Účelom uvedenia
RPMN úveru a priemernej hodnoty RPMN príslušného spotrebiteľského úveru v zmluve o pôžičke
je poskytnúť spotrebiteľovi možnosť porovnať si tieto dva údaje, prípadne porovnať si tieto údaje s
inými poskytovateľmi úverov a následne sa rozhodnúť, či za daných podmienok klient s veriteľom
zmluvu uzavrie. Rovnako predmetná zmluva neobsahuje ani ročnú úrokovú sadzbu tak, ako to vyžaduje

ustanovenie § 9 zákona č. 129/2010 Z. z.. Vzhľadom na uvedené sa poskytnuté pôžičky v zmysle
ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) v spojení s ustanovením § 24 zákona č. 129/2010 Z. z. považujú
za bezúročné a bez poplatkov. V konaní bolo preukázané, že žalovaný (žalobca) U. M. predmetné
zmluvy, okrem poslednej zmluvy č. 1 - poskytnutie peňažných prostriedkov k Zmluve o registrácii č.00213/12.10.11.uzavretejdňa11.11.2014,splatil,čosatýkaposkytnutejistiny.Keďžepredmetnézmluvy
súd prvej inštancie považoval za bezúročné a bez poplatkov, žalobcovi (žalovanému) SMSCREDITS
s.r.o. nevznikol nárok na úroky, ani poplatky, ani na prípadnú odmenu, ktorá bola uhradená nad rámec

poskytnutej pôžičky. Žalovaný (žalobca) U. M. tak má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo
vzťahu k spoločnosti SMSCREDITS s.r.o. vo výške 516,64 eur. Ide vlastne o čiastku, ktorú preplatil
v súvislosti so zmluvami o pôžičke uzavretými medzi ním a spoločnosťou SMSCREDITS s.r.o., teda
žalobcom (žalovaným). Keďže žalovaný (žalobca) U. M. potvrdil, že si je vedomý ešte, čo sa týka
poslednej zmluvy č. 1 uzavretej 11.11.2014, že nesplatil poskytnutú pôžičku vo výške 180,- eur, súd

prvej inštancie zohľadnil v danom prípade jeho započítaciu námietku, ktorú vzniesol v rámci konania
sp. zn. 8Csp/71/2016, kde žiadal započítať časť bezdôvodného obohatenia ako pohľadávku, ktorú teda
má žalobca (žalovaný) SMSCREDITS s.r.o. voči nemu titulom predtým uzavretých zmlúv o pôžičke s
predmetnou nezaplatenou istinou, a to vo výške 180,- eur. Na základe uvedeného, čo sa týka sporu
žalobcu SMSCREDITS s.r.o. voči žalovanému U. M. o zaplatenie čiastky 208,24 eur s príslušenstvom,
súd prvej inštancie žalobu žalobcu SMSCREDITS s. r. o. v časti zaplatenia istiny zamietol z dôvodu

započítacej námietky zo strany žalovaného U. M. vo výške 180,- eur. Čo sa týka odplaty za poskytnutie
pôžičky vo výške 28,24 eur, tak túto súd takisto nepriznal. Keďže žalovaný U. M. v zmysle uzavretej
zmluvy č. 1 - poskytnutie peňažných prostriedkov k zmluve o registrácii č. 000213/12.10.11 zo dňa
11.11.2014 bol povinný uhradiť istinu do 15 dní odo dňa poskytnutia pôžičky, resp., ak by mal účet
vedený v inej banke, odo dňa nasledujúceho od poskytnutia pôžičky, bolo preukázané, že žalovaný U.

M. predmetnú pôžičku, teda istinu pôžičky vo výške 350,- eur nesplatil v predmetnej lehote. Z tohto
dôvodu sa dostal do omeškania a žalobca si správne vyčíslil úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne a
zobral do úvahy aj čiastkové úhrady, ktoré realizoval žalovaný na predmetnú pôžičku. Čo sa týka úrokov
z omeškania, žalovaný U. M. v rámci podaného odporu tvrdil, že nemá žalobca SMSCREDITS s. r. o.
nárok na úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne, a to z toho dôvodu, že mala byť na konci roku

2014 so žalobcom dohoda o splácaní predmetnej pôžičky vo výške 378,24 eur po 10,- eur mesačne.
Bola to telefonická dohoda a podľa neho v danom prípade sa nezapočítavajú úroky z omeškania.
Podľa názoru súdu prvej inštancie žalovaný U. M. vo vzťahu k žalobcovi SMSCREDITS s.r.o. takúto
dohodu o splátkach v súvislosti so zmluvou č. 1 nepreukázal. Je zrejmé, že splácal predmetnú pôžičku v
splátkach, ale dohodu v splátkach po 10,- eur súdu nepreukázal, tak ako to bolo dohodnuté v samotnej

zmluve v bodoch 1 a 2. Z tohto dôvodu bol žalovaný U. M., čo sa týka predmetnej zmluvy, istinu
povinný uhradiť v lehote 15 dní odo dňa poskytnutia pôžičky. Keďže tak neurobil, vznikol žalobcovi
SMSCREDITS s.r.o. nárok na úrok z omeškania, ktorý si vyčíslil a ktorý mu súd priznal vo výške
5,05 % ročne zo sumy 350,- eur od 26.11.2014 do 29.12.2014, zo sumy 340,- eur od 30.12.2014 do
12.01.2015, zo sumy 320,- eur od 13.01.2015 do 13.02.2015, zo sumy 300,- eur od 14.02.2015 do

23.03.2015, zo sumy 290,- eur od 24.03.2015 do 21.04.2015, zo sumy 280,- eur od 22.04.2015 do
26.11.2015, zo sumy 270,- eur od 27.11.2015 do 16.12.2015, zo sumy 260,- eur od 17.12.2015 do
18.01.2016, zo sumy 250,- eur od 19.01.2016 do 16.02.2016, zo sumy 240,- eur od 17.02.2016 do
17.03.2016, zo sumy 230,- eur od 18.03.2016 do 20.04.2016, zo sumy 220,- eur od 21.04.2016 do
16.05.2016, zo sumy 210,- eur od 17.05.2016 do 16.06.2016, zo sumy 200,- eur od 17.06.2016 do

21.07.2016, zo sumy 190,- eur od 22.07.2016 do 30.08.2016 a zo sumy 180,- eur od 31.08.2016 do
10.01.2017. Kompenzačný prejav vôle uskutočnený v civilnom súdnom konaní sporovom sa posudzuje
ako úkon procesný, nie hmotnoprávny. Súd teda posúdi započítací prejav v rámci procesných pravidiel,
ak dôjde k úspešnému započítaniu pohľadávky žalovaného voči pohľadávke žalobcu. Premietne sa vo
výrokovej časti rozsudku, ktorý túto hmotnoprávnu skutočnosť musí rešpektovať v zmysle pravidla, že

pre súd je rozhodujúci skutkový stav v čase vyhlásenia rozsudku. O kompenzáciu ako formu procesnej
obrany žalovaného ide iba v tom prípade, ak započítava pohľadávku v menšom rozsahu, než vymáha
žalobca. Je zrejmé, že žalovaný U. M. v podanom odpore vzniesol kompenzačnú námietku a žiadal
započítať bezdôvodné obohatenie, ktoré mal, vo vzťahu k žalobcovi SMSCREDITS s.r.o. vo výške
180,- eur na pohľadávku, ktorú si uplatnil žalobca SMSCREDITS s.r.o.. Keďže si teda žalovaný U.

M. uplatnil započítací úkon v nižšom ako žalobcom uplatnený nárok, tak v momente stretu týchto
pohľadávok dochádza k hmotnoprávnemu zániku tohto záväzku. Súd prvej inštancie považoval za
potrebné uviesť, že úkon smerujúci k započítaniu pohľadávky nemá žiadne právne účinky, ak ho veriteľ
vykonal predtým, než by vyzval samotného dlžníka k zaplateniu pohľadávky. V tejto súvislosti poukázal
na to, že žalovaný U. M. si v podanom odpore (č.l. 50 spisu 8Csp/71/2016) uplatnil túto kompenzačnú

námietku ako prostriedok jeho procesnej obrany v predmetnom konaní. V spojenom spore žalobca U.
M. vo vzťahu k žalovanému SMSCREDITS s.r.o. si uplatnil žalobou, ktorá bola doručená žalovanému
SMSCREDITS s.r.o., nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 516,04 eur. Predmetná
žaloba bola doručená v spojenom konaní žalovanému SMSCREDITS s.r.o. dňa 09.01.2017, t.j., žetýmto bol vyzvaný na zaplatenie pohľadávky žalobcu U. M. titulom vydania bezdôvodného obohatenia
vo výške 516,04 eur. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie zobral do úvahy tento kompenzačný prejav,
kompenzačnú námietku žalovaného U. M. s tým, že predmetný kompenzačný prejav bol vyhodnotený za

dôvodný a z tohto dôvodu došlo k zániku pohľadávok okamihom, kedy sa tieto stretli, t.j. keď sa stretli ako
pohľadávky spôsobilé na kompenzáciu (a nie až od kompenzačného prejavu účastníka). To znamená,
že k započítaniu nedochádza už v dobe, keď bola prejavená vôľa započítať pohľadávky, ale spravidla v
dobe, keď sa stala splatnou započítavaná pohľadávka. Predmetná započítavacia pohľadávka sa stala
splatnou dňom doručenia žaloby v spojenom konaní 11Csp/18/2016, teda žalovanému SMSCREDITS

s.r.o., ktorý prevzal žalobu 09.01.2017 a bol povinný zaplatiť žalobcovi U. M. bezdôvodné obohatenie
deň nasledujúci po doručení predmetnej žaloby, t.j. 10.01.2017. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie
priznal žalobcovi SMSCREDITS s.r.o. len nárok na úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy
180,- eur od 31.08.2016 do 10.01.2017. Vo zvyšku žalobu žalobcu SMSCREDITS s.r.o. zamietol. Čo
sa týka spojeného konania 11Csp/18/2016, keďže bol dôvodný nárok v tomto konaní žalobcu U. M.
o vydanie bezdôvodného obohatenia, súd prvej inštancie zobral do úvahy tú skutočnosť, že došlo k

započítaniu z predmetného vydania bezdôvodného obohatenia pohľadávky vo výške 180,- eur. Z tohto
dôvodu priznal v spojenom konaní žalobcovi U. M. len nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
z predmetných zmlúv v celkovej sume 336,64 eur, t.j. o sumu 180,- eur menej, keďže túto zobral do
úvahy ako kompenzačnú námietku v spojenom konaní 8Csp/71/2016. Súd teda zaviazal žalovaného
SMSCREDITS s.r.o., aby zaplatil žalobcovi U. M. titulom vydania bezdôvodného obohatenia sumu vo

výške336,64eurdotrochdníodprávoplatnostirozsudku.ŽalobcaU.M.siuplatňovalsamostatnévýroky
o priznaní bezdôvodného obohatenia z jednotlivých zmlúv, avšak súd prvej inštancie mal za to, že výrok
v takejto forme nie je v rozpore s petitom, ktorý požadoval žalobca U. M. vo svojej podanej žalobe v rámci
pripustenia jej zmeny. Vo zvyšku žalobu žalobcu U. M. zamietol. Ohľadne konania o nároku žalobcu
SMSCREDITS, s.r.o. proti žalovanému U. M. súd prvej inštancie dôvodil, že v rámci tohto konania a

rozhodovania o tomto nároku by bol úspešný žalovaný, a to U. M.. Tento si však nárok na náhradu trov
konanianeuplatnilaztohtodôvodumalzato,žemunároknanáhradutrovkonanianevznikol.Čosatýka
konania, ktoré bolo spojené 11Csp/18/2016, tak v tomto konaní by bol takisto pomerne úspešný žalobca
U. M.. Tento si však trovy konania žiadne neuplatnil. Súd vo výroku uviedol, že žalovaný (žalobca) U.
M. nemá nárok na náhradu trov konania.

4. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca SMSCREDITS s.r.o., ktorý namietal, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a z dôvodu, že
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Poukázal na to, že odmeny, ktoré požaduje
SMSCREDITS s.r.o. za poskytnutie pôžičiek, sú v súlade s právnym poriadkom. Nestotožňuje sa s

tvrdením súdu, že ustanovenie § 657 a § 658 OZ je pôžička buď bezodplatná alebo odplatná, avšak
odplata je možná len vo forme úrokov. Má za to, že odplata, ktorú žalovaný U. M. za poskytnutie
peňažných prostriedkov požadoval od žalobcu, bola plne primeraná s ohľadom na všetky okolnosti
ich poskytnutia a mieru rizika s tým spojenú. Výšku poplatkov požadoval vždy v primeranej výške, a
to s ohľadom na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem

poskytnutých peňažných prostriedkov, spôsob poskytnutia pôžičky a lehotu splatnosti. Zo strany
žalovaného nedošlo a ani nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu, nakoľko výška
odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov je určená v jednotlivých zmluvách o pôžičkách, na
základe príslušných právnych predpisov, nie je teda dôvod pre určenie vzniku bezdôvodného obohatenia
na úkor žalobcu.

5. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný U. M. tak, že navrhuje rozsudok potvrdiť, keďže
rozhodnutie zodpovedá zákonným požiadavkám, kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Dodal, že
RPMN, aj keď sa nachádza vo VOP, svedčí o tom, že odplata je neprimerane vysoká a v zmluvách
absentuje okrem iného, zákonom vyžadovaná záležitosť, a to priemerná hodnota RPMN.

6. V replike žalobca SMSCREDITS s.r.o. uviedol, že práve poskytovanie krátkodobých pôžičiek sa
vyznačuje vyššou mierou rizikovosti a preto podotýka, že žalovaný SMSCREDITS s.r.o. peňažné
prostriedky poskytoval po prijatí žiadosti od žalobcu U. M., a to takmer obratom. Preto odplata
požadovaná za poskytnutie finančných prostriedkov s ohľadom na všetky okolnosti jej poskytnutia a

mieru rizika s tým spojenú bola plne primeraná. Žiada rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že
žalobu U. M. zamietne v celom rozsahu.7. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v
rozsahu danom ustanovením § 379, § 380 C. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
C. s. p. a contrario) napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým vo zvyšku žalobu

žalobcu SMSCREDITS s. r. o. zamietol, vo výroku III. o nároku na náhradu trov konania, vo
výroku IV., ktorým uložil žalovanému SMSCREDITS s.r.o. povinnosť zaplatiť žalobcovi U. M. titulom
vydania bezdôvodného obohatenia sumu 336,64 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku
VI. o nároku na náhradu trov konania postupom podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 C. s. p. potvrdil. Vo
zvyšnej časti sa rozsudku súdu prvej inštancie nedotkol.

8. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a
svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C. s. p.. Odôvodnenie rozhodnutia
súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z

uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 C. s. p.).

9. Pre úplnosť odvolací súd k odvolacím dôvodom uvádza, že dôkazy hodnotí súd prvej inštancie podľa
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo

prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo (§ 191 ods. 1 C. s. p.). Hodnotením dôkazov je
činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre
rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a
s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného
hodnotenia dôkazov.

10. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie dôsledne uviedol rozhodujúci skutkový stav,
primeraným spôsobom opísal výsledky vykonaného dokazovania, riadne citoval právne predpisy, ktoré
na prejednávaný prípad aplikoval a z nich vyvodil svoje právne závery, ktoré riadne vysvetlil, pričom
dostatočne a presvedčivo objasnil, z akých úvah vychádzal. Jeho rozhodnutie tak nemožno považovať

za také, ktoré by bolo v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Pri výklade aplikácie právnych predpisov
sa súd prvej inštancie neodchýlil od znenia príslušných ustanovení, nepoprel ich účel ani podstatu, a
preto rozhodnutie odvolací súd považoval za ústavne konformné. Nakoľko ostatné odvolacie dôvody
boli neopodstatnené a neboli zistené ani nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, tento odvolací súd
potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny.

11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania, týkajúceho sa nároku žalobcu SMSCREDITS s.r.o.,
ktorý bol vo zvyšku zamietnutý, odvolací súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 C. s. p. tak, že nárok na náhradu trov odvolacieho konania má žalovaný U.
M. v plnom rozsahu, keďže bol v odvolacom konaní proti žalobcovi úspešný.

12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania, týkajúceho sa nároku žalobcu U. M., ktorý bol vo
zvyšku zamietnutý, odvolací súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s ustanovením
§ 255 ods. 1 C. s. p. tak, že nárok na náhradu trov odvolacieho konania má žalovaný SMSCREDITS
s.r.o. v plnom rozsahu, keďže bol v odvolacom konaní proti žalobcovi úspešný.

13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s . p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 C. s. p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)