Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 2, 2019

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 18C/14/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417213265
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alžbeta Marková

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2019:1417213265.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Alžbetou Markovou v spore žalobkyne: J.. K. P.,

predtým H., rodená K., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B. XX, Bratislava, zast. JUDr. Antonom Trusinom,
advokátom so sídlom Hálkova 1, Bratislava, proti žalovanému: J.. T. H. W.., nar. XX.X.XXXX, trvale
bytom W. X, Bratislava, doručovacia adresa: B. 6, Bratislava, zast. JUDr. Barborou Vrbovou, advokátkou
so sídlom Wilsonová 6, Bratislava o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobkyne J.. K. P., predtým H., rodenej K., nar. XX.X.XXXX a
žalovaného J.. T. H. W.., nar. XX.X.XXXX, k nehnuteľnostiam a to: bytu č. XX na X. poschodí o celkovej
rozlohe 72,45 m2 spolu s príslušenstvom a vybavením, ktoré sa nachádza v bytovom dome na W. ulici

č. X v Bratislave so súpis. č. XXXX, postaveného na parc. č. XXXX/XXX; spoluvlastníckemu podielu
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 7245/583794; spoluvlastníckemu
podielu na pozemku o veľkosti 7245/583794 na parc. č. XXXX/XXX, zastavané plochy a nádvoria o
výmere 884 m2, zapísané Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor na LV č. XXXX, pre okres
Bratislava IV, obec Karlova Ves, katastrálne územie Karlova Ves.

Byt č. XX na X. poschodí o celkovej rozlohe XX,XX m2 spolu s príslušenstvom a vybavením, ktoré sa

nachádza v bytovom dome na W. ulici č. X v Bratislave so súpis. č. XXXX, postavenom na parc. č.
XXXX/XXX; spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti
7245/583794; spoluvlastnícky podiel na pozemku o veľkosti 7245/583794 na parc. č. XXXX/XXX,
zastavané plochy a nádvoria o výmere 884 m2, zapísané Okresným úradom Bratislava, katastrálny
odbor na LV č. XXXX, pre okres Bratislava IV, obec Karlova Ves, katastrálne územie Karlova Ves, sa
prikazuje do výlučného vlastníctva žalobkyne J.. K. P., predtým H., rodenej K., nar. XX.X.XXXX.

Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému titulom náhrady za spoluvlastnícky podiel sumu 65.500 €, do

30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému v rámci širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva
sumu 11.684,27 €, do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd návrh žalovaného vo zvyšnej časti zamieta.

Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 31.10.2017 domáhala, aby súd zrušil podielové
spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného k nehnuteľnostiam a to: a) byt č. XX na X. poschodí o celkovej
rozlohe 72,45 m2 spolu s príslušenstvom a vybavením, ktoré sa nachádza v bytovom dome na W. ulicič. X v Bratislave so súpis. č. XXXX, postaveného na parc. č. XXXX/XXX; b) spoluvlastnícky podiel na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 7245/583794; c) spoluvlastnícky podiel
na pozemku o veľkosti 7245/583794 na parc. č. XXXX/XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere

884 m2, zapísané Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor na LV č. XXXX, pre okres Bratislava
IV, obec Karlova Ves, katastrálne územie Karlova Ves (ďalej len predmetné nehnuteľnosti). Ďalej, aby
súd určil, že výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností sa stáva žalobkyňa a žalobkyni uložil
povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 58.000 €, ako náhradu jeho spoluvlastníckeho podielu.

2. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tak, že so žalovaným nadobudli na základe Kúpnej zmluvy zo
dňa 18.4.2005 predmetné nehnuteľnosti, ktorých sú podielovými spoluvlastníkmi každý v 1. Strany
sporu sa pokúšali pred podaním žaloby mimosúdne dohodnúť, avšak bezúspešne. Keďže predmetné
nehnuteľnosti nie je možné reálne rozdeliť a strany sporu sa nevedia dohodnúť na ich užívaní, podala
žalobkyňa na súd žalobu vo veci samej.

3. Žalovaný potvrdil, že predmetné nehnuteľnosti boli nadobudnuté Kúpnou zmluvou zo dňa 18.4.2005
za kúpnu cenu 1.900.000 Sk (63.068,45 €), avšak poukázal na to, že žalobkyňa zaplatila 40 %
a žalovaný zaplatil 60 % kúpnej ceny. Na účet žalovaného boli dňa 16.2.2005 pripísané finančné
prostriedky od jeho starej mamy vo výške 400.000 Sk (13.277,56 €) a dňa 18.2.2005 boli pripísané
finančné prostriedky od jeho starého otca vo výške 800.000 Sk (26.555,13 €). Dňa 10.3.2005 žalovaný

previedol zo svojho účtu vedeného v C. banke, a.s. predávajúcemu časť kúpnej ceny vo výške
300.000 Sk (9.958,17 €) a dňa 21.4.2005 zaplatil ďalšiu časť kúpnej ceny vo výške 1.000.000 Sk
(33.193,91€).Žalobkyňapreviedlažalovanémudňa10.3.2005sumu100.000Sk(3.319,39€)anasumu
600.000 Sk (19.916,35 €) si žalobkyňa vzala hypotekárny úver. Z uvedeného tak vyplýva, že žalobkyňa
zaplatila 700.000 Sk (23.235,74 €) a žalovaný zaplatil 1.200.000 Sk (39.832,70 €) ako kúpnu cenu za

predmetné nehnuteľnosti. Žalovaný súhlasil, aby sa žalobkyňa stala výlučnou vlastníčkou predmetných
nehnuteľností, avšak nesúhlasil s výškou vyrovnávacieho podielu, nakoľko trhová cena nehnuteľností
je v súčasnej dobe 136.800 € a zároveň žalovaný zaplatil o 20 % viac ako žalobkyňa a preto navrhol,
aby súd zaviazal žalobkyňu na zaplatenie vyrovnávacieho podielu vo výške 82.080 €.

4. Žalobkyňa v replike uviedla, že na výške podielu jedna polovica k predmetným nehnuteľnostiam
sa strany dohodli z dôvodu, že žalobkyňa uhrádzala ďalšie výdavky spojené s kúpou nehnuteľnosti
a to právny servis, kolky a notárske poplatky, podľa dohody financovala kúpu nového zariadenia a
spotrebičov, výmenu plastových okien, renováciu kúpeľne a WC a sumu 8.333 € splatila žalovanému v
krátkom čase. Neskôr sa byt prenajímal a príjem z prenájmu nájomníci poukazovali žalovanému, ktorý

sa oň so žalobkyňou nedelil, čím získal majetkový prospech vo výške 17.226 €, pričom príjem zdaňovali
obaja rovným dielom podľa spoluvlastníckych podielov.

5. Žalovaný žiadal zrušiť podielové spoluvlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam, žalobkyni uložiť
povinnosť zaplatiť na vyrovnanie podielu zo zrušenia podielového spoluvlastníctva žalovanému sumu

rovnajúcu sa 50 % sumy nehnuteľnosti, ktorá vychádza zo znaleckého posudku; t.j. 65.500 € a zároveň
žalobkyni uložiť povinnosť zaplatiť žalovanému sumu, ktorá zohľadňuje vyporiadnaie v širšom slova
zmysle vo výške 20 % z celkovej sumy nehnuteľnosti; t.j. 26.200 €.

6. Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie výsluchom

žalobkyne a žalovaného a ďalej listinnými dôkazmi a to: Kúpna zmluva zo dňa 18.4.2005, LV č. XXXX,
výpisy z účtu, list zo dňa 16.2.2005, doklady, vyjadrenia strán sporu a ich právnych zástupcov založené
v spise, Znalecký posudok č. 33/2018 a zistil nasledovný skutkový stav:
6.1. Žalobkyňa pri výsluchu uviedla, že byt kúpili v máji 2005 spoločne so žalovaným za kúpnu cenu
1.900.000 Sk (63.068,45 €) ako rovnocenní poloviční vlastníci, čomu zodpovedal aj zápis v katastri

nehnuteľnosti. Vzhľadom na to, že boli partnermi už vyše 2 rokov nespochybňovali rovnaký pomer
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti aj s pohľadom do budúcnosti. O dva roky na to bola svadba. Kúpna
cena bola uhradená v dvoch splátkach prvá vo výške 300.000 Sk (9.958,17 €) bola realizovaná priamo z
prevodu z účtu žalovaného a to tak, že žalobkyňa najskôr previedla 100.000 Sk (3.319,39 €) na jeho účet
a žalovaný potom previedol 300.000 Sk (9.958,17 €) na účet predávajúcich. Druhá splátka 1.600.000 Sk

(53.110,27 €) bola realizovaná tak, že 600.000 Sk (19.916,35 €) bolo hradených z hypotekárneho úveru,
ktorý mala žalobkyňa sama a 1.000.000 Sk (33.193,91 €) previedol žalovaný z jeho účtu. Žalobkyňa v
tom čase pracovala v J., čiže uviedla, že bola pomerne dostatočne ekonomicky zabezpečená, mohla
si zobrať hypotéku, keďže žalovaný pracoval v štátnej sfére ako VŠ pedagóg a jemu nebol schválenýhypotekárny úver, ale mal možnosť požičať si finančné prostriedky od starého otca. Dohodli sa tak,
že žalovaný bude požičanú sumu starému otcovi splácať, nie na bežný účet, ale na sporiaci účet
žalovaného v J.. Žalovaný vkladal na tento účet 4.000 Sk (132,77 €) mesačne, čo bola suma, ktorú

bol schopný platiť. Posledná splátka hypotéky bola uhradená 10.2.2010. Byt bol zariadený výlučne z
finančných prostriedkov žalobkyne, avšak nakoľko to bolo 14 rokov dozadu, žalobkyňa nemá k dispozícii
účty ani žiadne doklady, ktoré by to preukázali, avšak suma sa vyšplhala na cca 100.000 Sk. Dá sa
povedať, že pri kúpe bytu bol tento v lepšom pôvodnom stave, bolo tam umakartové jadro, neboli všade
plastové okná, všetky tieto opravy a zariadenie bytu boli platené z finančných prostriedkov žalobkyne.

Žalobkyňa hradila aj právny servis, kolky a teda finančné prostriedky, ktoré s kúpou súviseli, dokopy
to bolo 20.000 Sk (663,87 €) a v ďalšom období výdavky, ktoré súviseli s bytom, napr. poistenie bytu,
internet, elektrina a pod. Náklady spojené s bytom - správu domu platil správcovi žalovaný. V roku 2013
sa presťahovali do novostavby v T., načo si zobrali so žalovaným, vtedy manželom, spoločnú hypotéku.
Byt, ktorý je predmetom tohto sporu a z ktorého sa odsťahovali do novostavby sa približne v júni 2013
začal prenajímať, avšak tento prenájom mal v réžii žalovaný, čiže nájomné zmluvy podpisoval výlučne

žalovaný a finančné prostriedky získané z nájmu boli posielané výlučne na jeho účet. Až do marca 2017
podľa výpočtov žalobkyne, žalovaný získal z prenájmu celkovo vyše 17.000 €, čím sa obohatil o 390 €
mesačne. Žalobkyňa priniesla do ich spoločného spolužitia celkovo 200.000 € a taktiež živila žalovaného
ešte pred rozvodom, po tom, čo odišiel dobrovoľne zo zamestnania. Počas manželstva od roku 2007 do
roku 2017 nemali strany sporu súdnym rozhodnutím zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov

a mali samostatné účty. Po rozvode žalobkyni prichádzajú na účet finančné prostriedky, ktoré netvoria
polovicu za prenájom bytu, ktorý je predmetom tohto sporu, nakoľko z prenájmu sú odrátané položky
ako klimatizácia a výdavky na ich syna. Polovica hypotéky takmer 10.000 € bola splatená k 20.6.2007
(k dátumu sobáša) a zvyšnú časť žalobkyňa financovala z vlastných úspor ešte pred uzatvorením
manželstva. Dane z prenájmu nehnuteľnosti platili obaja podľa výšky podielu čiže 50:50.

6.2. Žalovaný pri výsluchu uviedol, že je pravda, že z jeho účtu previedol spolu 1.300.000 Sk (43.152,09
€), pričom 100.000 Sk (3.319,39 €) previedla predtým na jeho účet žalobkyňa, čo boli jej našetrené
peniaze. Čo sa týka hypotekárneho úveru, ktorý si zobrala žalobkyňa, bol to úver na 600.000 Sk
(19.916,35 €) a túto sumu previedla banka priamo predávajúcemu, čiže má za to, že žalovaný zaplatil

63% a žalobkyňa 37% kúpnej ceny. Sumu 1.200.000 Sk (39.832,70 €) nadobudol od jeho starých
rodičov. Dohodli sa so žalobkyňou, že tento nevyrovnaný podiel mu vráti tak, že ho bude splácať
potom ako splatí svoj hypotekárny úver. Na základe vyššie uvedenej skutočnosti sa v máji 2005, keď
kupovali byt, dohodli so žalobkyňou pred zápisom na kataster, že predmetný byt zapíšu do podielového
spoluvlastníctva v podiele 1 každý. Peniaze od starých rodičov boli darom a neboli od žalovaného

žiadané spätne žiadne peniaze. Žalobkyňa žalovanému nesplatila rozdiel o ktorý on zaplatili vyššiu časť
kúpnej ceny dohodnutého obdobia marec 2015. Čo sa týka zhodnotenia bytu, ktorý mala financovať
žalobkyňauviedol,žesakupovalidveplastovéokná,ktoréfinancovalažalobkyňa,ďalejobkladyadlažby
jadra, materiál si zakúpili samy, prácu robil žalovaný sám. Má za to, že sa na tom spoločne podieľali,
ale presne si nepamätá kto, začo a v akej miere. Prenájom bytu vôbec nebol kompletne iba v réžii

žalovaného. Žalobkyňa uhrádzala 20 € za internet ako náklady a zvyšné náklady - poplatok za správu,
elektrina, koncesionárske poplatky, plyn a drobné opravy uhrádzal žalovaný. Po rozvode manželstva
posiela žalobkyni na účet peniaze, ktoré pozostávajú z položky náklady a z položky príjmy na tento
byt, pričom od príjmov odráta náklady a polovicu výslednej sumy zasiela žalobkyni na účet. Čo sa týka
príjmov počas manželstva, tie spotrebovali na náklady za druhý byt, pohonné hmoty a bežné nákupy.

6.3. Žalobkyňa a žalovaný ako kupujúci uzatvorili dňa 18.4.2005 Kúpnu zmluvu s predávajúcimi
B. F. a V. F., ktorej predmetom bol prevod vlastníckych práv k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v
Bratislave, katastrálne územie Karlova Ves, obec Bratislava - m.č. Karlova Ves a to: a) byt č. XX na
X. poschodí o celkovej rozlohe 72,45 m2 spolu s príslušenstvom a vybavením, ktoré sa nachádza

v bytovom dome na W. ulici č. X v Bratislave so súpis. č. XXXX, postaveného na parc. č. XXXX/
XXX; b) spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti
7245/583794; c) spoluvlastnícky podiel na pozemku o veľkosti 7245/583794 na parc. č. XXXX/XXX,
zastavané plochy a nádvoria o výmere 884 m2, zapísané Okresným úradom Bratislava, katastrálny
odbor.Kúpnacenaboladohodnutástranamina1.900.000Sk(63.068,45€)stým,žekupujúcipredmetnú

nehnuteľnosť kupujú do podielového spoluvlastníctva. Prvá časť kúpnej ceny vo výške 300.000 Sk
(9.958,17 €) mala byť vyplatená kupujúcimi bankovým prevodom na účet predávajúcich do troch dní
od podpísania Zmluvy o budúcej zmluve; predávajúci sa zaviazali z tejto čiastky vyplatiť nesplatenú
časť bytu - kvitanciu. Druhá časť kúpnej ceny vo výške 1.000.000 Sk (33.193,91 €) mala byť vyplatenákupujúcimi bankovým prevodom na účet predávajúcich v deň podpisu zmluvy. Zostávajúca časť kúpnej
ceny vo výške 600.000 Sk (19.916,35 €) mala byť vyplatená formou hypotekárneho úveru poskytnutého
M. bankou, a.s. jednorazovo na účet predávajúcich po predložení návrhu na vklad záložného práva voči

banke.

6.4. Podľa LV č. XXXX mal súd preukázané, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi
predmetných nehnuteľností o veľkosti podielu jedna polovica každý, ktorý nadobudli titulom Kúpnej
zmluvy V-XXXX/XX zo dňa 12.5.2005.

6.5. Z výpisov z účtov mal súd preukázané, že dňa 21.4.2005 žalovaný previedol na účet predávajúcich
sumu1.000.000Sk(33.193,91€),dňa10.3.2005previedlanaúčetžalovanéhožalobkyňasumu100.000
Sk (3.319,39 €) a následne previedol žalovaný sumu 300.000 Sk (9.958,17 €) na účet predávajúcich.
Dňa 16.2.2005 boli žalovanému poukázané finančné prostriedky v sume 400.000 Sk (13.277,56 €) a dňa
18.2.2005 boli pripísané finančné prostriedky od jeho starého otca vo výške 800.000 Sk (26.555,13 €).

6.6. Listom zo dňa 16.2.2005, ktorý bol adresovaný S. reality s.r.o., si žalobkyňa objednala u tejto
spoločnostiprávneslužbyspojenéskúpoupredmetnejnehnuteľnostivcelkovejsume20.000Sk(663,87
€), pričom jej bol vystavený aj doklad o zaplatení tejto sumy a zároveň aj doklad o zakúpení kolkov v
sume 8.000 Sk (265,55 €) zo dňa 20.4.2005.

6.7. Z dokladov založených žalobkyňou do spisu vyplýva, že žalobkyňa na základe faktúry č. FV091498
zo dňa 8.6.2009 uhradila zálohu za plastové okná v sume 89 € a na základe faktúry č. FV092073 zo
dňa 8.7.2009 uhradila montáž plastových okien v sume 765,71 €; t.j. uhradila celkové náklady spojené
s výmenou plastových okien v sume 943,71 €. Vyhlásením zo dňa 6.12.2016 nájomca bytu na W. X

v Bratislave, Q. B., potvrdil, že od 29.6.2013 platí nájomné za užívanie bytu v sume 180 € mesačne
do 20.9.2013 a v sume 185 € mesačne od 21.10.2013. Vyhlásením zo dňa 6.12.2016 nájomníčka bytu
na W. X v Bratislave, V. A., potvrdila, že od 20.9.2013 platí nájomné za užívanie bytu v sume 138 €
mesačne. Z prehľadu príjmov a výdavkov z prenájmu bytu na W. X vyhotoveného žalobkyňou súd zistil,
že celkový príjem žalovaného z prenájmu je 17.025,95 €, pričom nevyplatená polovica predstavuje sumu

8.512,98 €. Úhrady štyroch nájomníkov bytu za mesiac 03/2017 predstavujú spolu 616 €.

6.8. Zo súkromného znaleckého posudku č. 33/2018 vypracovaného dňa 5.11.2018 J.. Q. S., znalcom
z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností je zrejmé, že všeobecná hodnota
predmetnej nehnuteľnosti je po zaokrúhlení spolu vo výške 131.000 €.

7. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné

správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

8. S poukazom na citované ustanovenie je zrejmé, že pokiaľ sa spoluvlastníci nedohodnú na zrušení a
vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, rozhodne o tejto otázke súd. Zákon striktne stanovuje, v akom

poradízhľadiskaprioritymásúdzvažovaťspôsobvyporiadaniazrušenéhopodielovéhospoluvlastníctva
a tiež hľadiská, ku ktorým má súd pri rozhodnutí o vyporiadaní prihliadať. Ako prvé zákon uvádza
rozdelenie veci a ak toto nie je dobre možné, či už z hľadiska účelného využitia veci, prípadne z iných
dôvodov, prichádza do úvahy prikázanie veci do výlučného vlastníctva niektorému zo spoluvlastníkov.
Ak ani to nie je možné, ako krajné riešenie prichádza do úvahy nariadenie predaja veci a rozdelenia

výťažku z predaja.

9.Súdnazákladevykonanéhodokazovaniamalzapreukázané,žežalobkyňaažalovanýsúpodielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor na LV č.
XXXX, pre okres Bratislava IV, obec Karlova Ves, katastrálne územie Karlova Ves a to: a) bytu č. XX

na X. poschodí o celkovej rozlohe 72,45 m2 spolu s príslušenstvom a vybavením, ktoré sa nachádza
v bytovom dome na W. ulici č. X v Bratislave so súpis. č. XXXX, postaveného na parc. č. XXXX/
XXX; b) spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti
7245/583794; c) spoluvlastníckeho podielu na pozemku o veľkosti 7245/583794 na parc. č. XXXX/XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 884 m2. V danom prípade nebolo medzi stranami sporné,
že predmetné nehnuteľnosti nadobudli do podielového spoluvlastníctva, pričom ich podiely sú na
základe ich vzájomnej dohody rovnaké vo veľkosti jednej polovice u každého. Rovnako bolo nesporné

samotnézrušenieavyporiadaniepodielovéhospoluvlastníctvakpredmetnýmnehnuteľnostiam,keďobe
strany sporu zhodne súhlasili, aby súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo tak, že predmetné
nehnuteľnosti prikáže do výlučného vlastníctva žalobkyni. Z uvedených dôvodov, na základe zhodných
vyjadrení strán sporu súd zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného k predmetným
nehnuteľnostiam a tieto prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyni.

10. Spočiatku bola sporná výška vyrovnacieho podielu ako náhrady za spoluvlastnícky podiel, ktorý by
mala žalobkyňa žalovanému vyplatiť. Žalobkyňa navrhla výšku vyrovnacieho podielu v sume 58.000 €, s
čím však žalovaný nesúhlasil a žiadal, aby súd žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť mu titulom vyrovnania
sumu vo výške 65.500 €, ako sumu rovnajúcu sa 50 % sumy nehnuteľnosti stanovenej súkromným
znaleckým posudkom. Napokon žalobkyňa poukazujúc na rovnosť podielov, navrhla rešpektovať podiel

vo výške 65.500 € a z opatrnosti vzniesla námietku premlčania k sume 1.200.000 Sk (39.832,70 €),
ktorú mal doplatiť žalovaný ako kúpnu cenu. Pri stanovení výšky náhrady za spoluvlastnícky podiel súd
vychádzal zo záveru súkromného Znaleckého posudku č. 33/2018 vypracovaného znalcom J.. Q. S.
dňa 5.11.2018, podľa ktorého je všeobecná hodnota predmetnej nehnuteľnosti po zaokrúhlení spolu
vo výške 131.000 € a preto vzhľadom na výšku spoluvlastníckych podielov (každý v jednej polovici) a

napokon aj zhodnosť strán sporu, súd uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanému titulom náhrady
za spoluvlastnícky podiel sumu 65.500 €, ako polovicu všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti stanovenej
znaleckýmposudkom,pričomsprihliadnutímnavšetkyokolnostisatátosumajavísúduakospravodlivá.
Čo sa týka vznesenej námietky premlčania žalobkyňou, súd túto námietku považoval za nedôvodnú,
keď žalobkyňa jasne neuviedla a nešpecifikovala konkrétne akého nároku sa námietka premlčania týka

a od kedy je potrebné premlčanie počítať. Uviedla len, že rešpektuje podiel vo výške 65.500 € a z
opatrnosti vznáša námietku premlčania k sume 1.200.000 Sk, ktorú mal doplatiť žalovaný. Vzhľadom
na nejasnosť vznesenej námietky premlčania súd považoval túto námietku za nedôvodnú a má za to,
že v danom prípade ani k premlčaniu nedošlo. Taktiež nemožno opomenúť, že žalobkyňa vzniesla, ako
sama uviedla, túto námietku len z opatrnosti, bez bližšieho vysvetlenia.

11. Napokon spornou bola aj otázka širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva, kedy sa
žalovaný domáhal od žalobkyne zaplatenia 20 % z celkovej sumy nehnuteľnosti t.j. 26.200 € z dôvodu,
že preukázateľne zaplatil o 20 % viac ako žalobkyňa, keďže žalovaný zaplatil časť kúpnej ceny vo výške
1.200.000 Sk (39.832,70 €) a žalobkyňa zaplatila časť kúpnej ceny vo výške 700.000 Sk (23.235,74 €).

Žalobkyňa výšku uvedených súm nerozporovala, avšak uviedla, že byt kúpili v roku 2005 a následne
o dva roky sa zosobášili. Byt bol zariadený výlučne z jej finančných prostriedkov v odhadovanej sume
100.000 Sk (33.193,91 €), hradila právny servis v sume 20.000 SK (663,87 €), poistenie bytu, internet,
elektrinu. Správu domu platil žalovaný. V júni 2013 sa odsťahovali do novostavby v T., pričom byt, ktorý je
predmetom tohto sporu začali prenajímať a finančné prostriedky získané z nájmu boli posielané výlučne

na účet žalovaného, ktorý tak z prenájmu získal celkovo 17.000 €. Ďalej žalobkyňa investovala do
výmeny plastových okien v celkovej sume 943,71 €. Žalovaný nenamietal výmenu plastových okien, ale
poukázal na skutočnosť, že čo sa týka faktúr a príjmových a pokladničných dokladov, tie boli vystavené
a zaplatené v čase existencie bezpodielového spoluvlastníctva manželov strán sporu a preto išlo o
investíciu spoločnú kde sa nedá určiť podiel.

Súd pri určení nároku titulom širšieho vysporiadania vychádzal zo skutočností a dôkazov podstatných
pre rozhodnutie o tejto otázke, pričom mal preukázané, že kúpna cena predmetnej nehnuteľnosti bola vo
výške1.900.000Sk(63.068,45€),pričomžalobkyňazaplatilasumu700.000Sk(23.235,74€)ažalovaný
zaplatil sumu (39.832,70 €) a teda žalobkyňa zaplatila 36,84 % kúpnej ceny a žalovaný zaplatil 63,16
% kúpnej ceny. Žalovaný požadoval od žalobkyne (pozn. súdu: po zaokrúhlení v prospech žalobkyne,

keďže uvedený rozdiel žalovaný zaokrúhlil na 40% a 60 %) zaplatenie rozdielu 20 % kúpnej ceny, ktorú
sumu vyčíslil na 26.200 €, nakoľko pri výpočte vychádzal z aktuálne určenej výšky všeobecnej hodnoty
nehnuteľnosti 131.000 €, určenej znaleckým posudkom. Súd považoval nárok žalovaného na zaplatenie
rozdielu investícií strán sporu do nehnuteľnosti vo výške 20 % za dôvodný, avšak pri určení konkrétnej
výšky sumy, ktorú má žalobkyňa zaplatiť žalovanému v rámci širšieho vyporiadania, súd vychádzal z

kúpnej ceny nehnuteľnosti určenej kúpou zmluvou zo dňa 18.4.2005; t.j. 1.900.000 Sk (63.068,45 €)
a nie z aktuálnej hodnoty nehnuteľnosti určenej znaleckým posudkom v sume 131.000 €, nakoľko je
potrebné vychádzať zo sumy, ktorú strany sporu reálne vynaložili na kúpu spoločnej veci zapísanej v
podielovom spoluvlastníctve v pomere jednej polovice každý. Z uvedeného tak, vyplýva, že žalovanémuvznikol voči žalobkyni nárok na zaplatenie sumy predstavujúcej 20 % kúpnej ceny nehnuteľnosti a to vo
výške 12.613,69 €. Súd však zohľadnil aj investície žalobkyne vynaložené na spoločnú nehnuteľnosť a
uvedenú sumu znížil o sumu 20.000 Sk (663,87 €), ktorú žalobkyňa preukázateľne vynaložila na právne

služby spojené s kúpou nehnuteľnosti (tieto uhradila dňa 16.2.2005) a o sumu 8.000 Sk (265,55 €),
ktorú zaplatila za kolky dňa 20.4.2005. Súd sa zaoberal aj ďalšími investíciami žalobkyne, na ktoré v
priebehu konania poukázala a to zariadenie bytu, poistenie, internet, elektrina, avšak tieto súd nemohol
pri rozhodovaní zohľadniť, nakoľko uvedené investície žalobkyňa nepreukázala žiadnymi dokladmi a
v rámci svojej obrany nenavrhla vykonať také dokazovanie, ktoré by uvedené tvrdenia preukazovalo.

Naopak v konaní síce žalobkyňa predloženými dokladmi preukázala výmenu plastových okien, na
základe faktúry č. FV091498 zo dňa 8.6.2009 uhradila zálohu za plastové okná v sume 89 € a na
základe faktúry č. FV092073 zo dňa 8.7.2009 uhradila montáž plastových okien v sume 765,71 €; t.j.
uhradila celkové náklady spojené s výmenou plastových okien v sume 943,71 €, avšak súd sa stotožnil
s tvrdením žalovaného a tieto investície žalobkyne nezohľadnil, keďže boli uhradené v čase trvania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov so žalovaným a preto išlo o spoločnú investíciu strán sporu.

Navyše žalobkyňa ani nepreukázala, že uvedené náklady hradila z vlastných finančných prostriedkov.
Rovnako súd nemohol zohľadniť ani príjmy a výdavky spojené s prenájmom bytu, keďže tieto boli
rovnako realizované v čase trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súd preto žalobkyni
uložil povinnosť zaplatiť žalovanému v rámci širšieho vyporiadania sumu 11.684,27 € a vo zvyšku návrh
žalovaného ako nedôvodný zamietol.

12. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255
ods. 1,2 C. s. p. Vzhľadom na to, že konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je
konaním, v ktorom majú obe strany tak postavenie žalobcu, ako aj postavenie žalovaného (tzv. iudicium
duplex), nie je možné konštatovať, že úspech v konaní mal ten, kto podal žalobu, nakoľko ide o spor,

ktorý môže začať na návrh ktoréhokoľvek podielového spoluvlastníka /porov. Rozsudok Krajského súdu
v Banskej Bystrici sp. zn. 12Co 288/2017 zo dňa 19.7.2018/. Nakoľko v danom prípade ani jedna strana
sporu nemala plný úspech a každá strana má úspech len čiastočný, súd v poukazom na vyššie uvedené
skutočnosti žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo,
na Okresnom súde Bratislava IV.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 C. s. p. ) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 C. s. p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ( § 365 ods. 3 C. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie.