Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 11, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/23/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1617205485
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1617205485.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu
JUDr.OndrejaKrajčaaJUDr.MonikyHolickejvsporežalobcu:BENCONTCOLLECTION,a.s.,sosídlom
Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Veronika
Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, Bratislava, proti žalovanej: A. V., K.. XX.XX.XXXX,
O. Š. XXX, B.É. J., o zaplatenie: 4763,38 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku

Okresného súdu Malacky zo dňa 06.októbra 2017, č. k. 31Csp/4/2017-84, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
3.959,82 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne od 09.05.2014 do zaplatenia, vo
zvyšku žalobu zamietol a priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 66,26%. Zo zmluvy o
úvere uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu V. O., U..W.. a žalovanou zo dňa 04.03.2013

zistil údaj o výške úveru 5.000,- eur, údaj o výške mesačnej splátky 118,- eur, dátum prvej platby dňa
09.04.2013, dátum ďalšej platby k 9. dňu v mesiaci, dátum konečnej splatnosti úveru dňa 09.03.2019,
počet splátok 72 mesiacov, údaj o úrokovej sadzbe 19% p.a., údaj o RPMN 20,74%, priemernú RPMN
na trhu 18,86% p.a. a celkovú výšku nákladov 3.398,81 eur. Konštatoval, že pod týmito údajmi bolo
uvedené, že celkovú čiastku úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov
spojených s úverom. Právny predchodca žalobcu výzvou zo dňa 09.05.2014 predčasne zosplatnil úver

poskytnutý žalovanej ku dňu 09.05.2014 z dôvodu, že žalovaná svojím konaním podstatným spôsobom
porušila ustanovenia zmluvy o úvere. Súčasne právny predchodca žalobcu uviedol aj výšku dlhu ku
dňu zosplatnenia, ktorý tvorili dlžná istina: 4.763,38 eur, úrok 3.34,98 eur, poplatky za upomienky: 29,32
eur. Z výpisu zo systému V. O., U..W.. s označením Aktuálny stav úveru ku dňu 24.04.2017 zistil, že
predmetný výpis je značne neprehľadný a miestami zmätočný. Z plánu splátok je možné vyčítať, že
žalovaná uhradila dňa od 09.04.2013 do 09.12.2013 osem splátok po 118,- eur a jednu splátku
o výške 56,34 eur. Ďalej medzi nezaplatenými poplatkami sú uvedené poplatok za 2. upomienku vo

výške 24,90 eur a poplatok za upozornenie pred výzvou a za výzvu na splatenie úveru vo výške 1,10
eur a 3,32 eur. Takto zistený skutkový stav po právnej stránke posúdil podľa § § 497, § 502 ods. 1, §
503 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s § 52 ods.1,2, § 53 ods. 1,2,4, § 53 ods.
5, § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), d), § 9 ods. 2, písm. j), k), § 11
ods. 1 písm. b), d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov, a dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná.

Konštatoval,že medziprávnympredchodcomžalobcuažalovanouboladňa04.03.2013platneuzavretá
zmluvaoúvereč.XXXXXXXXXX,ktorúpovažovalza tzv.typovúaleboformulárovú zmluvu,vyhotovenú
pre širší neurčený okruh spotrebiteľov s minimálnou možnosťou spotrebiteľa zasiahnuť do obsahuzmluvy a tak podstatným spôsobom ovplyvniť jej obsah. Právny vzťah založený zmluvou posúdil ako
spotrebiteľský a zmluvu o úvere považoval za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č.
129/2010 Z.z. Na základe tejto zmluvy žalobca poskytol žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 5.000,-

eur a žalovaná sa zaviazala žalobcovi poskytnuté peňažné prostriedky v dohodnutých splátkach vrátiť
a zaplatiť mu dohodnuté úroky. Túto povinnosť žalovaná porušila a poskytnutý spotrebiteľský úver v
súlade s uzatvorenou zmluvou nesplácala, v dôsledku čoho žalobca pristúpil dňa
09.05.2014 k vyhláseniu predčasnej splatnosti úverovej pohľadávky a vyzval žalovanú k úhrade dlžnej
sumy. Dospel k záveru, že zmluva o úvere obsahuje nesprávny výpočet ročnej percentuálnej miery

nákladov. Žalovaná mala podľa zmluvy uhradiť 72 splátok po 118,- eur, a teda vynásobením počtu
splátok a ich mesačnej výšky je celková suma, ktorú mala žalovaná zaplatiť vo výške 8.496,- eur, avšak
v zmluve je uvedená výška úveru 5.000,- eur a celková výška nákladov 3.398,81 eur, čo predstavuje ich
súčtom sumu 8.398,81 eur, ktorá je nižšia ako suma 8.496,- eur. Výpočtom prostredníctvom kalkulačky
na webovej stránke vypočítal RPMN vo výške 21,50%, pričom
v uzatvorenej zmluve o úvere bola uvedená nižšia RPMN vo výške 20,74%. Vzhľadom na uvedenie

nesprávnej výšky RPMN v neprospech spotrebiteľa dospel k záveru, že podľa § 11 ods. 1 písm.
d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch je poskytnutý úver bez poplatkov a bezúročný.
Zdôraznil, že zákon č. 129/2010 Z.z. stanovuje podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
medzi ktoré v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. patrí aj údaj o celkovej čiastke,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítanej na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o

spotrebiteľskomúvere.Účelomzavedeniatejtonáležitostizmluvyoúverebolodocieliťto,abyspotrebiteľ
bol už pri podpise zmluvy informovaný o celkovej sume, ktorú musí na základe spotrebiteľského úveru
veriteľovi zaplatiť a mohol tak posúdiť výhodnosť takéhoto úveru a urobiť najvýhodnejšiu voľbu medzi
viacerými úverovými produktmi. Vzhľadom k tomu, že predmetná zmluva neobsahuje údaj o celkovej
čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, ale len všeobecnú informáciu o spôsobe jej výpočtu (súčet výšky

úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom), uzavrel, že zmluva
neobsahuje podstatnú náležitosť vyžadovanú v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z.
Ďalej zistil, že zmluva o úvere neobsahuje ani údaje o výške, počte a termínoch splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, a preto sa poskytnutý spotrebiteľský úver sa v zmysle § 11 ods. 1
písm. a) toho istého zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov. Nakoľko je poskytnutý úver bez

úrokov a bez poplatkov, žalovanej vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi len sumu vypočítanú ako rozdiel
výšky poskytnutého úveru a sumy uskutočnených úhrad, a preto uložil žalovanej povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 3.959,82 eur ( suma úveru 5.000,- eur - zaplatená čiastka vo výške 1.040,18 eur).
Vo zvyšnej časti, ktorá predstavuje úroky a poplatky, žalobu zamietol. Žalobca si uplatnil taktiež voči
žalovanejúrokzomeškaniavovýške5,25%ročnezosumy4.763,38eur,pričomtentoúroksiuplatnilako

vyčíslený odo dňa zosplatnenia úveru do 25.04.2017 a odo dňa 25.04.2017 do zaplatenia. Nakoľko sa
žalovaná dostala s plnením do omeškania, vznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania, ktorý si uplatnil
v zákonnej výške. Priznal preto žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 3.959,82
eur od 09.05.2014 (odo dňa zosplatnenia) do zaplatenia. O trovách konania rozhodoval v
zmysle § 255 ods. 1, 2 C.s.p.

2. Proti tomuto rozsudku, do výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá, podal v
zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. a) až h)
C.s.p., domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne
jeho zmeny tak, aby bolo jeho žalobe v celom rozsahu vyhovené. Vytýkal súdu prvej inštancie, že jeho
rozhodnutie je nepreskúmateľné a na podporu svojej argumentácie poukázal na nález Ústavného súdu

ČR sp.zn. IV. ÚS 1551/08, rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Cdo/25/2007,
nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 114/08, IV. ÚS 252/04, II. ÚS 85/06, II. ÚS
380/2013. Namietal, že úvaha súdu o správnej výške RPMN sa nezakladá na reálnych podkladoch,
nakoľko ako vyplýva z predpisu splátok, 72. splátka už predstavovala len sumu 20,80 eura, z toho
suma 0,30 eur bola započítaná na úroky a suma 20,50 eur na zostatok istiny. Na základe uvedeného je

zrejmé, že celkové náklady na úver boli vo výške 3.398,80 eur (71 x 118 + 20,80 je 8.398,80 - 5.000 je
3.398,80 eur), nie 8.496 eur ako to nesprávne ustálil súd prvej inštancie na základe čoho úver posúdil
ako bezúročný a bez poplatkov. Na základe uvedeného považoval za zrejmé, že celková výška nákladov
bola vypočítaná správne. V tejto súvislosti považoval za nevyhnutné poukázať na rozhodnutie Súdneho
dvora zo dňa 09. 11. 2016 vo veci C 42/15 a v nadväznosti na obsah uvedeného rozhodnutia

zdôraznil skutočnosť, že zmluva o úvere obsahuje odkaz na obchodné podmienky, všeobecné obchodné
podmienky ako aj na sadzobník poplatkov Poštovej banky, a.s. Mal zato, že celková výška nákladov ako
aj RPMN bola vypočítaná správne, a preto súd nesprávne rozhodol, keď zmluvu o úvere posúdil ako
bezúročnú a bez poplatkov. Záverom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn.23Cdo/ 1201/2009 a zdôraznil, že súdy sú povinné skúmať konkrétne okolnosti uzatvorenia zmluvy, aj
ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade ju nie je možné chápať ako obranu
jeho ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti. Žalobca uzavrel zmluvu dobrovoľne, bez

pripomienok a nátlaku. Poukázal tiež na odlišné stanovisko podpredsedu Ústavného súdu Slovenskej
republiky JUDr. Milana Ľalíka.
3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.
4. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej (zamietajúcej) časti a v
medziach uplatňovaných odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez

nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.)
a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k
záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.
5. V preskúmavanej veci bolo nesporné, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej na základe
zmluvy o úvere zo dňa 04.03.2013 úver vo výške 5.000,- eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v 72
mesačných splátkach po 118,- eur, splatných mesačne k 9. dňu pri ročnej úrokovej sadzbe

19 % a výške RPMN 20,74 % s tým, že celková výška nákladov má byť 3.398,81 eur. Celková čiastka
úveru nebola vyjadrená číselne, len slovne ako súčet úveru a celkových nákladov spojených s úverom.
Prvá splátka bola splatná 09.04.2013 a posledná splátka dňa 09.03.2019. Výzvou zo dňa 09.05.2014
právny predchodca žalobcu zosplatnil úver z dôvodu porušenia zmluvy žalovanou.
6. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie považoval poskytnutý úver za bezúročný a

bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. z troch samostatných právnych dôvodov.
Pokiaľ žalobca vo vzťahu k právnym záverom súdu prvej inštancie namietal nepreskúmateľnosť
rozsudku, poukazuje odvolací súd na to, že odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie obsahuje
relevantné a podstatné dôvody, pre ktoré žalobu vo zvyšnej časti zamietol. Súd prvej inštancie uviedol
právne predpisy, ktoré na zistený skutkový stav aplikoval a aké právne závery, na základe ich výkladu, z

nich vyvodil. Proti týmto jeho záverom mohol žalobca náležite skutkovo, a najmä právne argumentovať,
a preto v tejto súvislosti bolo zachované základné právo žalobcu na spravodlivý súdny proces a
nebola mu ani odňatá možnosť konať pred súdom; napadnutý rozsudok nebol nepreskúmateľný do tej
miery, že by ho nebolo možné v odvolacom konaní preskúmať z hľadiska správnosti zaujatých
právnych záverov. Odvolacia námietka žalobcu týkajúca sa nepreskúmateľnosti rozsudku súdu prvej

inštancie preto nemôže obstáť.
7. Súd prvej inštancie považoval za nesprávny výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, keď
žalovaná mala podľa zmluvy uhradiť 72 splátok po 118,- eur, a preto celkovú sumu, ktorú mala žalovaná
zaplatiť, vypočítal vo výške 8.496,- eur, čo predstavuje RPMN vo výške 21,50%, a preto dospel k záveru,
že nižšia RPMN 20,74% bola v zmluve nesprávne uvedená v neprospech spotrebiteľa. Z uvedeného

dôvodu súd prvej inštancie žalobu v časti zamietol s poukazom na § 11 ods. 1 písm. d) zákona č.
129/2010 Z.z.
8. Žalobca v podanom odvolaní dôvodne argumentuje, že súd prvej inštancie pri svojom závere o
celkovej výške nákladov nevychádzal z reálnych údajov týkajúcich sa skladby splátok úveru. Celková
čiastka nákladov spojených so spotrebiteľským úverom bola v tomto prípade žalobcom stanovená

správne, nakoľko žalovaná musela zaplatiť za poskytnutý úver celkovú sumu 8.398,81 eur, t.j. 71 splátok
po 118,- eur a 1 splátka po 20,80 eur, čo predstavuje celkové náklady na úver vo výške 3.398,81 eur,
čo vyplýva aj z listinného dokladu na č.l. 71 preukazujúcom výpočet RPMN. Súd prvej inštancie preto
vychádzal pri výpočte RPMN z nesprávneho vstupného údaju o celkovej čiastke úveru 8.496,- eur ako
súčinu72splátokpo118,-eur.VýškuRPMNuvedenúvzmluvepretopovažovalodvolacísúdzasprávnu.

9. Ďalšími dôvodmi, pre ktoré súd prvej inštancie považoval úver za bezúročný a bez poplatkov, bola
absencia podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 písm. j), písm.
k) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Súd prvej inštancie v tejto
súvislosti konštatoval, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je uvedený údaj o celkovej čiastke, ktorú
musí spotrebiteľ zaplatiť a údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Aj

z uvedených dôvodov súd prvej inštancie považoval úver za bezúročný a bez poplatkov, a preto žalobu
aj s poukazom na § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. vo zvyšku zamietol.
10. Pre náležité uplatnenie odvolacieho dôvodu nie je postačujúce, keď odvolateľ v odvolaní
označí niektorý z odvolacích dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. a) až h) C.s.p. len tým, že poukáže
na označenie ustanovenia zákona alebo odcituje jeho text. Odvolateľ musí uviesť nielen to, konkrétne z

ktorých dôvodov napáda rozhodnutie prvoinštančného súdu, ale musí aj dostatočne určito vymedziť, v
čom konkrétne vidí nesprávnosť rozhodnutia, prípadne postupu súdu (ust. § 363 C.s.p.). Predpokladom
toho je, že odvolateľ bližšie popíše (špecifikuje) dôvody, z ktorých usudzuje, že určitý odvolací dôvod
je daný, a že dostatočne konkrétne uvedie, v čom vidí nesprávnosť rozhodnutia prvoinštančného súdu.Pokiaľ v odvolaní absentuje táto (osobitná) náležitosť, nie je (vzhľadom na viazanosť odvolacieho súdu
dôvodmi odvolania podľa ust. § 380 ods. 1 C.s.p.) vymedzený obsah prieskumnej činnosti odvolacieho
súdu a rozhodnutie prvoinštančného súdu napadnuté odvolaním nie je možné preskúmať z hľadiska

opodstatnenosti takto nedostatočne uplatneného odvolacieho dôvodu.
11. Žalobca v podanom odvolaní neuviedol, že považuje za nesprávne aj právne závery súdu prvej
inštancie o tom, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov z dôvodu absencie podstatných
náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010
Z.z.; žalobca neuviedol či vôbec a z akých konkrétnych dôvodov vyvodzuje nesprávnosť právneho

posúdenia veci prvoinštančným súdom v tejto časti. Za riadne uplatnenie odvolacích dôvodov žalobcom
nepovažoval odvolací súd odkaz na rozhodnutia súdov ani citácie vybrané z rozhodnutia Súdneho
dvora zo dňa 09.11.2016 vo veci C 42/15, nakoľko neboli použiteľné na zistený skutkový stav v
danej veci a jeho právne posúdenie. Žalobca tak sám odvolaciemu súdu obmedzil rozsah preskúmania
správnosti rozsudku prvoinštančného súdu z hľadiska právneho posúdenia veci. Odvolací súd za
daného stavu nemohol na základe žalobcom podaného odvolania vykonať úplný prieskum správnosti

rozsudkusúduprvejinštanciezhľadiskaprávnehoposúdeniaveci,nakoľkomuneprináležaloformulovať
za odvolateľa dôvody nesprávneho právneho posúdenia aj ďalších náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom
úvere prvoinštančným súdom a dopĺňať tak neúplnú odvolaciu argumentáciu žalobcu v jeho prospech.
12. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd obmedzil len na prieskum správnosti záverov súdu prvej
inštancie z hľadiska aplikácie § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z., teda či sa považuje

spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu nesprávne uvedenej RPMN v neprospech
spotrebiteľa. Vzhľadom na to, že žalobca podaným odvolaním nenapadol aj správnosť právnych záverov
súdu prvej inštancie z hľadiska aplikácie § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z., odvolací
súd viazaný odvolacími dôvodmi; vrátane ich obsahového vymedzenia žalobcom; dospel k záveru, že
nakoľko nie sú v tejto časti splnené podmienky pre zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie ani pre jeho

zmenu, je potrebné ho považovať v tejto časti osobitne nenapadnutej odvolacími dôvodmi za správny.
Obsah odvolania žalobcu tak nie je spôsobilý v plnom rozsahu spochybniť správnosť záverov súdu
prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutej zamietajúcej časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.
13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p.

v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Žalovanej, ktorá mala v odvolacom konaní úspech, priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
14. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v

plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je

prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok

minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvopohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom

fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo

odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania ( § 430 C.s.p.).