Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, July 31, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/16/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6916212583
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6916212583.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana
Ďuriana a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ľubomíra Šablu, ako členov senátu, v spore žalobcu:
Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35831154, so sídlom v Bratislave, Mýtna č. 48, zastúpeného JUDr. Jánom
Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave, Mýtna č. 48, proti žalovanému: Q. P., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom v A., č. XX, o zaplatenie sumy 41,60 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku

OkresnéhosúduRimavskáSobotač.k.14Csp/165/2016-58zodňa11.09.2017,akosúduprvejinštancie,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby (druhý výrok) a vo výroku o nároku na
náhradu trov konania (tretí výrok) z r u š u j e a vec mu v tomto rozsahu v r a c i a na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 prvá veta prvá rubrika Civilného sporového
poriadku; ďalej len „C.s.p.“).

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie pripustil zmenu žaloby v zmysle písomného podania
žalobcu zo dňa 04.09.2017 (prvý výrok), žalobu žalobcu zamietol (druhý výrok) a žalovanému nárok na
náhradu trov konania nepriznal (tretí výrok).

1.2 Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, podľa
ktorého pôvodný veriteľ Všeobecná úverová banka, a.s., uzavrel so žalovaným úverovú zmluvu zo
dňa 02.04.2012, ktorá bola obsiahnutá na tlačive označenom ako "žiadosť o aktiváciu Bankomatky
Quatro"; v úverovej zmluve boli uvedené len údaje týkajúce sa spotrebiteľského úveru, ktorý bol
poskytnutý žalovanému, a to výška úverového rámca (900,- €), výška mesačnej úverovej splátky (30,-

€) a výška úrokovej sadzby úroku z úveru (22,80 % ročne); z výpisov karty v súvislosti s účtom č.
XXXXXXXXXX/XXXX za obdobie od 24.04.2012 do 30.09.2016 vyplýva, že žalovaný čerpal peňažné
prostriedky pôvodného veriteľa v celkovej sume 935,74 € a žalovaný v prospech pôvodného veriteľa
zaplatil postupne sumu 2.008,93 €; podľa vypovedania zmluvy a vyhlásenia o predčasnej splatnosti
dlžného zostatku zo dňa 04.12.2013 pôvodný veriteľ vyhlásil okamžitú splatnosť celého neuhradeného
zostatku úveru v sume 1.181,69 €, pričom určil aj lehotu na jeho zaplatenie do 10 dní od doručenia

tohtovyhláseniažalovanémudňa09.12.2013;ohľadnepohľadávkypôvodnéhoveriteľavočižalovanému
uzavrel pôvodný veriteľ a žalobca zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 14.12.2016 a postúpenie
pohľadávky oznámil žalovanému.

1.3 Podľa právneho posúdenia veci zo strany súdu prvej inštancie nie je žaloba žalobcu dôvodná; dospel
k záveru, že zmluva o postúpení pohľadávok, ktorou mala byť sporná pohľadávka voči žalovanému

postúpená na žalobcu, predstavuje absolútne neplatný právny úkon a žalobca nie je v prejednávanom
spore aktívne vecne legitimovaný; žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok podľa § 92 ods.8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov jeho právnym predchodcom pred
postúpením spornej pohľadávky; z týchto dôvodov súd prvej inštancie žalobu žalobcu ako nedôvodnú
zamietol.

1.4 Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka v spojení s
ustanovením § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov; o pripustení
zmeny žaloby rozhodol podľa § 140 ods. 2 C.s.p.; o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p.

2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní (§ 393 ods.
2 prvá veta druhá rubrika C.s.p.).

2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas
odvolanie zo dňa 08.11.2017 (č.l. 63-64 spisu). Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v rozsahu
výroku o zamietnutí žaloby a výroku o trovách konania; podľa obsahu odvolania vyjadril názor, že

súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§
365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.); nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že nebola
preukázaná jeho aktívna legitimácia, pretože rozhodnutie súdu je v tomto smere v rozpore s obsahom
spisu; uviedol, že svoju aktívnu legitimáciu v spore preukazuje oznámením o postúpení pohľadávky,

ktoréboložalovanémuzaslanénaadresuuvedenúvzmluvedoporučenedňa20.12.2016,čopreukazuje
podacím hárkom; zdôraznil, že relevantným oznámením o postúpení pohľadávky postupcom riadne
hmotnoprávne preukázal svoju aktívnu legitimáciu v spore; nakoľko predmetom žaloby je zaplatenie
bankovej pohľadávky, za účelom preukázania svojej aktívnej legitimácie súdu prvej inštancie podaním
zo dňa 04.09.2017 predložil aj výzvu jeho právneho predchodcu zo dňa 04.12.2013 vrátane doručenky

zo dňa 09.12.2013 o prevzatí žalovaným, keď predloženou výzvou preukazuje splnenie zákonných
podmienok pre platné postúpenie pohľadávky podľa ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o
bankách; ich právny predchodca žalovanému dňa 04.12.2013 oznámil predčasné ukončenie úverového
vzťahu a vyzval ho na zaplatenie peňažného dlhu pred postúpením pohľadávky; nakoľko žalovaný
bol viac ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so zaplatením svojho dlhu, na zaplatenie ktorého bol

preukázateľne vyzvaný, boli splnené predpoklady na platné postúpenie pohľadávky podľa uvedeného
ustanovenia; uzavrel, že k postúpeniu pohľadávky došlo platne, čím je daná jeho aktívna legitimácia v
spore; na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil v zmysle
vyhovenia žalobe po pripustení jej zmeny.

2.2 Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril napriek jeho doručeniu do vlastných rúk dňa 15.12.2017
prostredníctvom pošty (č.l. 68 spisu).

3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie (§ 393 ods. 2 prvá veta tretia rubrika C.s.p.).

3.1 V prejednávanom spore nevykonal odvolací súd žiadne dôkazy a bol viazaný skutkovým stavom tak,
ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).

4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax
(§ 393 ods. 2 prvá veta štvrtá rubrika C.s.p.).

4.1 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec bez
potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania podľa
§ 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej
inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby (druhý výrok) podľa § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p. zrušil a podľa

§ 391 ods. 1 C.s.p. mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4.2 Podľa § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie
je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

4.3 Podľa § 391 ods. 1 C.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť
konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.4.4 Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky ako aj predchádzajúce konanie
spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že sú splnené zákonné

podmienky na zrušenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Z dôvodu, že odvolací súd je
rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný (§ 379 C.s.p.; § 380 C.s.p.), pri posudzovaní veci sa zaoberal
len námietkami uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal
vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok (§
380 ods. 2 C.s.p.).

4.5.1 Odvolanie žalobcu je dôvodné. Preskúmaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie,
podaného odvolania a ostatného obsahu spisu dospel odvolací súd k záveru, že skutkové zistenie súdu
prvej inštancie z vykonaného dokazovania ohľadne absencie písomnej výzvy právneho predchodcu
žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy pred postúpením pohľadávky ako aj právne posúdenie veci zo strany
súdu prvej inštancie ohľadne nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v prejednávanom spore nie

sú správne.

4.5.2 Podľa ustálenej súdnej praxe pod pojmom aktívna vecná legitimácia sa rozumie také
hmotnoprávne postavenie žalobcu, z ktorého mu z hmotného práva vyplýva uplatňovaný nárok
uplatnený žalobou v sporovom konaní; skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného

práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je
imanentnou súčasťou každého súdneho konania; súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v
prípade, že ju žiadna zo strán konania nenamieta. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vedie
vždy k zamietnutiu jeho žaloby. Aktívnu vecnú legitimáciu v spore je možné nadobudnúť aj postúpením
pohľadávky, ktorá je predmetom konania.

4.5.3 Súd prvej inštancie skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v prejednávanom spore a dospel k
záveru, že žalobca nie je nositeľom nároku voči žalovanému, ktorý bol uplatnený žalobou. Žalobca v
podanom odvolaní namietal, že aktívnu vecnú legitimáciu nadobudol zmluvou o postúpení pohľadávok,
pričom oznámenie o postúpení pohľadávok bolo bankou ako postupcom žalovanému oznámené.

4.5.3.1 Postúpenie pohľadávky podľa § 524 a nasledujúce Občianskeho zákonníka zakladá nový
záväzok len medzi postupníkom a postupcom; obsahom nového záväzku je prechod pohľadávky
z majetku postupcu do majetku postupníka; obsah pôvodného záväzku sa postúpením nemení a
samotným uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky sa nemení ani postavenie dlžníka; jeho postavenie

sa mení až tým, že mu postúpenie postupca alebo postupník oznámi (§ 526 Občianskeho zákonníka);
nemení sa nič na jeho postavení dlžníka, teda na jeho povinnosti dlh splatiť; postavenie dlžníka sa
po tom, ako mu niektorý z účastníkov zmluvy o postúpení pohľadávky postúpenie oznámi spôsobom
predpokladaným v ustanovení § 526 Občianskeho zákonníka, mení len v tom, že namiesto pôvodnému
veriteľovi musí dlh splniť postupníkovi; pokiaľ mu postúpenie neoznámia, musí plniť pôvodnému

veriteľovi a takýmto plnením sa zbaví záväzku (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 1ObdoV/82/2005 zo dňa 28.11.2007).

4.5.3.2 Súdna prax dospela k záveru, že relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení
pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky;

súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a
platnosť zmluvy o postúpení; dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy
o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie; to by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky
preukazoval zmluvou o postúpení postupník (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 4Obo/210/2001 zo dňa 11.06.2003 uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu

a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 119/2003); zo skutkových okolností veci, v ktorej
bolo vydané uvedené rozhodnutie R 119/2003 vyplýva, že riadne doručenie oznámenia o postúpení
pohľadávky zo strany postupcu dlžníkovi bolo v konaní nepochybne preukázané.

4.5.3.3 Neskoršia súdna prax sa čiastočne odklonila od uvedeného názoru v tom zmysle, že dlžník

je oprávnený domáhať sa skúmania platnosti postúpenia, ak zmluva o postúpení pohľadávok bola
uzavretá v rozpore so zákonom, kedy nie je rozhodujúce, či mu postúpenie oznámil postupca alebo
preukázal postupník (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Obo/49/2008
zo dňa 14.05.2008, ale najmä rozsudok sp. zn. 1Cdo/76/2007 zo dňa 28.01.2009 uverejnený v Zbierkestanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 46/2009); túto súdnu prax
odobrilajústavnýsúd(porovnajuznesenieÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikysp.zn.IV.ÚS/337/2012
zo dňa 03.07.2012).

4.5.3.4 Názor, že oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu
legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky, však zostal vo všeobecnosti nedotknutý
(porovnaj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS/409/2013 zo dňa 11.09.2014, ktorý
odmietol názor súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu v incidenčnom konaní sp. zn. 1Cbi/48/2009,

resp. sp. zn. 2CoKR/56/2010, že bolo nevyhnutnosťou a ich zákonnou povinnosťou z vlastnej iniciatívy
skúmať platnosť zmlúv o postúpení pohľadávok, ktorými mal postupník uplatňované pohľadávky
nadobudnúť, aj keď to dlžník nenamietal, pretože podľa ústavného súdu to nezodpovedá zákonnej
úprave ani ustálenej súdnej praxi, keď podľa ustanovenia § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí,
že oznámenie postúpenia doterajším veriteľom zbavuje dlžníka práva požadovať predloženie zmluvy
o postúpení; dlžník tak nemá právo ani zisťovať, či vôbec nejaká zmluva bola uzatvorená a nemôže

namietať ani nedostatky jej platnosti, ibaže by k postúpeniu pohľadávky došlo v rozpore so zákonom;
inak je vo vzťahu k dlžníkovi postúpenie založené len na oznámení veriteľa o tom, že došlo k postúpeniu,
t.j. zmene veriteľa podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka; podľa ústavného súdu je nerozhodné,
či je toto oznámenie kryté aj kauzálnym vzťahom (titulom) medzi postupcom a postupníkom, teda
zmluvou o postúpení pohľadávky, ktorej existencia je relevantná len vo vzťahu postupcu a postupníka,

ktorí sa prípadne môžu navzájom voči sebe domáhať vydania bezdôvodného obohatenia; na základe
uvedeného ústavný súd zjednodušený záver súdu prvej inštancie i odvolacieho súdu, že skúmanie
platnosti zmlúv o postúpení pohľadávok je akoby automaticky a bez ďalšieho súčasťou kompetencie
súdu v každom konaní, v ktorom sa daná pohľadávka uplatňuje, považoval na pozadí existujúcej
zákonnejúpravyzaarbitrárnyanezodpovedajúcipožiadavkámprávanasúdnuochranupodľačl.46ods.

1 Ústavy Slovenskej republiky). V zmysle vyššie uvedeného právnou skutočnosťou, na ktorú hmotné
právo viaže zmenu osoby oprávnenej prijať plnenie, je oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení
pohľadávky; dlžník v tomto prípade nie je oprávnený namietať neexistenciu alebo neplatnosť samotnej
zmluvy o postúpení pohľadávok, pretože ak podľa hmotného práva na určenie osoby oprávnenej
prijať plnenie dlžníka postačuje oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky dlžníkovi bez ohľadu

na existenciu alebo platnosť zmluvy o postúpení pohľadávok, nemôže byť táto skutočnosť významná
ani v súdnom konaní; súd skúma predovšetkým čo je dané podľa hmotného práva a to sa nemení
len preto, že dôjde k sporu (v podrobnostiach porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky
sp. zn. 33Cdo/4148/2014 zo dňa 30.03.2015); na prípadnú absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení
pohľadávok pre rozpor so zákonom (napríklad § 525 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka; § 92 ods. 8

zákona č. 483/2001 Z. z.) je však súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti, pretože absolútne neplatný
právny úkon podľa hmotného práva nespôsobuje žiadne právne následky.

4.5.3.5 Uvedené závery v plnom rozsahu platia za predpokladu, že k postúpeniu pohľadávky dôjde pred
začatím konania (ide o skúmanie vecnej legitimácie sporových strán). Len pre úplnosť odvolací súd

udáva, že rozdielna situácia vo vzťahu k nutnosti preukázať postúpenie pohľadávky predložením zmluvy
o postúpení pohľadávky nastáva v prípade, že k postúpeniu pohľadávky dôjde po začatí konania a je
na základe príslušného procesného návrhu potrebné rozhodnúť o zmene strán sporu podľa § 80 ods.
1 a 2 C.s.p. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/546/2014 zo dňa
10.09.2015).

4.5.3.6 Z ustanovenia § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka súčasne vyplýva, že v prípade, ak by
postupca svoju notifikačnú povinnosť voči dlžníkovi nesplnil, je potrebné, aby postúpenie pohľadávky
preukázal dlžníkovi postupník; na rozdiel od postupcu, ktorý dlžníkovi postúpenie pohľadávky oznamuje
bez toho, že by musel čokoľvek dokazovať, je v prípade postupníka potrebné, aby postúpenie

pohľadávky dlžníkovi preukázal; preukázaním sa má na mysli predloženie písomnej zmluvy o postúpení
pohľadávky dlžníkovi; v prípade vymáhania nároku postupníkom súdnou cestou stačí, ak je okolnosť
postúpenia pohľadávky súčasťou skutkového odôvodnenia žaloby a preukázaná priloženými dôkazmi
(ako prílohami žaloby) s tým, že doručením žaloby je oznámené (resp. preukázané v prípade absencie
oznámenia postupníka) postúpenie pohľadávky žalovanému ako dlžníkovi.

4.5.3.7 Odvolací súd po vyššie uvedenom zhodnotení právnej úpravy a relevantnej súdnej praxe
vzhľadom na konkrétne skutkové okolnosti prejednávaného sporu uvádza, že súd prvej inštancie
bol oprávnený skúmať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14.12.2016, ktorou malžalobca nadobudnúť spornú pohľadávku voči žalovanému, pretože súdna prax pripustila možnosť
skúmania platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky v prípade postúpenia pohľadávky v rozpore so
zákonom; v prejednávanom spore súd dôvodne skúmal platnosť postúpenia spornej pohľadávky voči

žalovanému v dôsledku možného postupu v rozpore s ustanovením zákona, ktoré slúži na ochranu
žalovaného ako klienta banky (pôvodného veriteľa); skúmanie platnosti postúpenia bolo preto správne,
pretože predstavuje overenie dodržania zákonného ustanovenia, ktorého účelom je ochrana žalovaného
(spotrebiteľa), ktorej sa inak nemôže domôcť. Samotné doručenie oznámenia postupcu o postúpení
pohľadávky žalovanému nebolo medzi stranami sporné.

4.5.4 Odvolací súd sa vo všeobecnosti stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého pre
platné nadobudnutie pohľadávky banky voči dlžníkovi postúpením je potrebné splnenie podmienok
podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov, ktorého prvá a
druhá veta ku dňu 14.12.2016 zneli: „Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej
banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti

svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka
zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou
zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou, aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka
alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil
banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho

príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého
peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok“. Z uvedeného
ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách (v znení účinnom v čase postúpenia
pohľadávky) jednoznačne vyplýva, že právo banky na postúpenie pohľadávky voči dlžníkovi tretej osobe
vznikne až po splnení zákonných podmienok, t.j. omeškanie dlžníka s plnením peňažného záväzku

nepretržitedlhšieako90dnínapriekpísomnejvýzvenaplnenie(podľaodvolaciehosúdučasťdruhejvety
za bodkočiarkou sa vzťahuje len na možnosť banky postúpiť pohľadávku aj napriek jej čiastočnej úhrade
v prípade ak omeškanie klienta presiahlo jeden rok, nemá však vplyv na povinnosť banky písomne
vyzvať dlžníka na plnenie). Účelom uvedeného ustanovenia je ochrana klientov pred postúpením
pohľadávky voči nim pred splnením na subjekty, ktoré nepodliehajú dohľadu národnej banky. Zákonné

predpoklady na vznik práva postúpiť pohľadávku musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky.
Postúpenie pohľadávky napriek nesplneniu zákonných podmienok predstavuje postup v rozpore so
zákonom, ktorý má za následok absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávok (vo vzťahu k
tejto pohľadávke) podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Podľa odvolacieho súdu predstavuje uvedené
ustanovenie špeciálnu úpravu vo vzťahu k všeobecnej úprave postúpenia pohľadávky v Občianskom

zákonníku. Predmetné ustanovenie nemá charakter len ochrany bankového tajomstva, pretože i keď
je zaradené v časti zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách upravujúcej bankové tajomstvo, podľa obsahu
nejde len o bankové tajomstvo v zmysle úpravy podmienok sprístupnenia neverejných informácií o
klientovi tretej osobe, ale o nadobudnutie pohľadávky a všetkých práv s ňou spojených, čo jednoznačne
presahuje inštitút bankového tajomstva (zaradenie ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.

z. o bankách do časti o bankovom tajomstve považuje odvolací súd za nedôslednosť zákonodarcu,
čo potvrdila aj neskoršia úprava, pretože s účinnosťou od 10.06.2013 došlo zákonom č. 132/2013 Z.
z. k zmene označenia uvedenej časti zákona na „ochrana klientov a bankové tajomstvo“); k záveru,
že nedodržanie podmienok predmetného ustanovenia zo strany banky pred postúpením pohľadávky
na tretiu osobu bez súhlasu dlžníka spôsobuje neplatnosť postúpenia dospela aj aktuálna súdna prax

(porovnaj rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/26/2017 zo dňa 28.03.2018 a
sp. zn. 1Cdo/147/2017 zo dňa 24.04.2018).

4.5.5 Odvolací súd sa nestotožnil so skutkovým zistením zo strany súdu prvej inštancie ohľadne
nepreukázania písomnej výzvy právneho predchodcu žalobcu na plnenie pred postúpením spornej

pohľadávkyaprávnymposúdenímveciohľadomneplatnostipredmetnejzmluvyopostúpenípohľadávok
zo dňa 14.12.2016 vo vzťahu k postúpeniu spornej pohľadávky pôvodného veriteľa Všeobecná úverová
banka, a.s., voči žalovanému z uzavretej zmluvy o úvere na žalobcu pre nesplnenie podmienok
podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov; z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že písomnou výzvou zo dňa 04.12.2013 (č.l. 48 spisu) vyzval právny predchodca

žalobcu žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy zo spornej zmluvy o úvere do 10 dní od doručenia
výzvy v dôsledku vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru; písomná výzva podľa odvolacieho súdu
spĺňa podmienky ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších
predpisov; nič na tom nemení skutočnosť, že túto výzvu realizovala spoločnosť Consumer FinanceHolding, a.s., pretože z obsahu výzvy jednoznačne vyplýva, že tak koná v mene právneho predchodcu
žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s. (pôvodného veriteľa); písomnú výzvu na plnenie podľa §
92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách je potrebné považovať za hmotnoprávny úkon, na

nastúpenie účinkov ktorého sa vzťahuje ustanovenie § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka (t.j. aby
vyvolalo zamýšľaný hmotnoprávny účinok musí sa dostať do dispozičnej sféry adresáta); z vykonaného
dokazovania súčasne vyplýva aj doručenie tejto písomnej výzvy na plnenie žalovanému dňa 09.12.2013
(č.l. 49 spisu), t.j. pred uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14.12.2016; právne posúdenie
veci zo strany súdu prvej inštancie ohľadne neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok vo vzťahu k

žalovanému a ohľadne nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu nebolo správne; na zamietnutie
žaloby žalobcu z dôvodu nedostatku jeho aktívnej vecnej legitimácie v spore v dôsledku absolútnej
neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14.12.2016 vo vzťahu k spornej pohľadávke voči
žalovanému zo strany súdu prvej inštancie neboli preto splnené podmienky.

4.5.6 Na základe uvedeného v dôsledku nesprávnych skutkových zistení z vykonaného dokazovania

a nesprávneho právneho posúdenia veci súd prvej inštancie nevykonal navrhované dôkazy ohľadne
dôvodnosti žaloby (formálne ich vykonal, ale v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci žiadnym
spôsobomnevyhodnotil)atentonedostatoknieje(vzhľadomnazásadneopravnýcharakterodvolacieho
konania) účelné napraviť v odvolacom konaní; na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru,
že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je nevyhnutné v napadnutom rozsahu zrušiť (§ 389 ods. 1

písm. c/ C.s.p.) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 C.s.p.).

5. Podstatné vyjadrenia strán prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení
rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s
§ 387 ods. 3 prvá veta C.s.p.).

5.1 V prejednávanom spore odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie
ani v obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia strán, s ktorými by sa súd prvej inštancie
nevysporiadal.

6. Podstatné tvrdenia strán uvedené v odvolaní (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení
s § 387 ods. 3 druhá veta C.s.p.).

6.1 Žalobca podané odvolanie ťažiskovo odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a tým, že

rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
písm. h/ C.s.p.). Odvolacie námietky žalobcu ohľadne nesprávneho právneho posúdenia veci vyhodnotil
odvolací súd ako dôvodné (bod 4.5.1 až 4.5.6 odôvodnenia).

7. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu

zamietnutia žaloby zrušil a vec mu v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací
súd zrušil aj závislý výrok napadnutého rozsudku o trovách konania (§ 379 písm. a/ C.s.p.). Ak bolo
rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je
viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 C.s.p.).

7.1 Podľa § 391 ods. 3 C.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej
inštancie vo veci ďalej postupovať.

7.2Vďalšomkonaníposúdisúdprvejinštancievecnúdôvodnosťžalobyžalobcupopripusteníjejzmeny;

v rámci posúdenia dôvodnosti žaloby sa vysporiada s námietkou žalovaného, že svoj dlh voči žalobcovi
(resp. jeho právnemu predchodcovi) zo zmluvy o úvere zo dňa 02.04.2012 v plnom rozsahu splnil; svoje
rozhodnutie súd prvej inštancie primeraným spôsobom odôvodní.

8. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o

náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky

minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).