Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Monday, April 15, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23CoSr/1/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316214714
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2316214714.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň:
JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobcu: J. Z., nar. XX.XX.XXXX,
bytom XXX XX O. Y. XXX, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09
Bratislava, IČO: 35 807 598, o určenie neplatnosti zmluvy o úvere a ďalšie, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Galanta, č. k. 35Cr/1/2016-105 zo dňa 20. novembra 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu I. inštancie sa v častiach zastavenia: v časti o určenie, že zmluva o úvere č. 2550216
zo dňa 23.1.2009, uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je neplatná (výrok III.) a v časti určenia, že
rozhodcovská doložka a zmenka zo zmluvy o úvere č. 2550216 sú neprijateľné podmienky (výrok V.)
a súvisiaceho výroku VI. o trovách konania r u š í a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd I. inštancie výrokom I. konanie o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku, sp. zn. SR
08333/10 zo dňa 01.10.2010, vydaného Stálym rozhodcovským súdom, Karloveské rameno 8, 841
04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zastavil. Výrokom II. žalobu o určenie neplatnosti rozhodcovského
rozsudku,sp.zn.SR08333/10zodňa01.10.2010,vydanéhoStálymrozhodcovskýmsúdom,Karloveské
rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zamietol. Vo výroku III. konanie o žalobe o určenie,
že zmluva o úvere č. 2550216 zo dňa 23.1.2009, uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je neplatná,

zastavil. Vo výroku IV. konanie o žalobe o určenie, že poskytnutý úver č. 2550216 je bezúročný a bez
poplatkov, zastavil. Výrokom V. konanie o žalobe, že rozhodcovská doložka a zmenka zo zmluvy o úvere
č. 2550216 sú neprijateľné podmienky, zastavil. O trovách konania rozhodol výrokom VI. tak, že žalobca
je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady
bude rozhodnuté samostatným uznesením.

2. Dňa 23.1.2009 bola medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom uzavretá zmluva o
úvere č. 2550216. V úvode zmluvy je uvedené, že je uzavretá v zmysle § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka.DlžníkjevzmluveoznačenýakoJ.Z.,trvalebytomXXXXXO.Y.XXX,uvedenéjejehorodné
číslo a číslo občianskeho preukazu, obchodné meno J. Z., IČO: 43 554 296, miesto podnikania Čierna
Voda 148, zapísaný v živnostenskom registri vedenom OU v Galante, číslo živn. reg. 220-23774. Na
základe zmluvy sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver v sume 800,- Eur a dlžník sa zaviazal zaplatiť

veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 772,- Eur, t.j. celkovo zaplatiť čiastku 1.572,-
Eur v 12 mesačných splátkach po 131,- Eur počnúc dňom 25.2.2009 na účet veriteľa špecifikovaný
vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru. Zaškrtnutím políčka dlžník prehlásil, že finančné
prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania (z možností: zamestnania, povolania, podnikania, iný
účel). V zmluve sa vedľa uvedených možností výberu účelu úveru nachádza podpis žalobcu ako dlžníka.
Ďalší podpis dlžníka sa spolu s podpisom mandatára žalovaného nachádza pod dátumom podpisu a

overenia podpisu zmluvy v ľavej spodnej časti prvej strany zmluvy. Tretí podpis dlžníka sa nachádza
v pravej spodnej časti zmluvy pri potvrdení dlžníka, že prevzal peňažnú hotovosť uvedenú v zmluvedňa 23.1.2009. Na rube listiny, obsahom ktorej je zmluva o úvere, sú uvedené Všeobecné podmienky
poskytnutia úveru.

3. Právoplatný rozsudok na plnenie z hľadiska identity predmetu konania tvorí prekážku rozhodnutej
veci pre konanie o žalobe o určenie, či tu právo je alebo nie je, nakoľko vychádza z toho istého
skutkového základu (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 1. augusta 2012, sp. zn. 5 Cdo 115/2012). Stály
rozhodcovský súd v rozhodcovskom konaní vedenom pod sp. zn. SR 08333/10 vydal dňa 1.10.2010
rozsudok na plnenie, ktorý nadobudol právoplatnosť 18.10.2010. K námietke žalobcu, že rozhodcovský

rozsudok mu nebol doručený, súd uvádza, že z obsahu spisu bolo zistené, že žalobca prevzal rozsudok
doručovaný poštou dňa 8.10.2010 prostredníctvom splnomocnenca. V zmysle uznesenia Najvyššieho
súdu SR z 25. apríla 2016, sp. zn. 3Obdo/28/2016 ak adresát zásielky splnomocnil na jej prevzatie
inú osobu, považuje sa zásielka za doručenú okamihom, kedy ju prevzal splnomocnenec adresáta.
Splnomocnením na preberanie písomností preberá na seba ich adresát aj zodpovednosť za následky
spojené s prevzatím zásielky prostredníctvom splnomocnenca (plynutie lehoty na splnenie povinnosti,

plynutie lehoty na podanie opravného prostriedku, a pod.). Na túto námietku preto súd neprihliadal.

4. Právoplatný rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 zákona o
rozhodcovskom konaní, má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu. Tým, že rozhodcovský
súd právoplatne rozhodol rozsudkom na plnenie, došlo k vzniku prekážky rozhodnutej veci pre konanie o

žalobeourčenie,čituprávojealebonieje.Rozhodcovskýsúdvrozhodcovskomkonaníposudzoval(mal
posúdiť) aj platnosť zmluvy o úvere a jednotlivých zmluvných dojednaní, platnosť rozhodcovskej doložky
a vystavenej zmenky. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd, z dôvodu existencie neodstrániteľnej
procesnej prekážky v konaní v podobe res iudicata, konanie o žalobe o určenie, že zmluva o úvere č.
2550216 zo dňa 23.1.2009, uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je neplatná (výrok III.) a o žalobe,

že rozhodcovská doložka a zmenka zo zmluvy o úvere č. 2550216 sú neprijateľné podmienky (výrok
V.), zastavil.

5. Pokiaľ ide o určenie neplatnosti rozhodcovského rozsudku, sp. zn. SR 08333/10 zo dňa 01.10.2010,
vydaného Stálym rozhodcovským súdom, Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, v

tejto časti súd žalobu ako zjavne nedôvodnú zamietol. Zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní
stanovuje ako prostriedok obrany proti rozhodcovskému rozsudku žalobu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku, na podanie ktorej stanovuje prekluzívnu lehotu. Žalobca v tomto konaní vzal návrh na
zrušenie rozhodcovského rozsudku späť a konanie v tejto časti bolo zastavené. Nakoľko právoplatný
rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu a jeho výrok je pre strany

záväzný (§ 228 CSP), nie je možné rozhodnutím všeobecného súdu vysloviť jeho neplatnosť. Nakoľko
žaloba o určenie neplatnosti rozhodcovského rozsudku nie je zákonným prostriedkom obrany proti jeho
účinkom, súd žalobu v časti výroku II. zamietol.

6. Žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, vzniklo v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP v časti, v ktorej súd

žalobu zamietol a § 256 ods. 1 CSP v časti, v ktorej súd konanie zastavil na základe späťvzatia žaloby,
resp. existencie prekážky res iudicata, kedy v oboch prípadoch zastavenie zavinil žalobca, právo na plnú
náhradu trov konania potrebných na účelné bránenie svojich práv voči žalobcovi. O výške náhrady trov
konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

7. Odvolanie žalobcu z dôvodov uvedených v ustanovení § 365 Civilného sporového poriadku d'alej
„CSP“ ods. 1, písmeno a/ b/, d/, e/, f/, g/, h/ Súd mu odňal ako občanovi Slovenskej republiky a
spotrebiteľovi zákonné právo na súdnu ochranu a konal v rozpore s únijnym právom. Domáhal svojho
práva v súlade so zákonom, s Ústavou Slovenskej republiky a únijovým právom pričom toto právo mu
bolo odmietnuté. Súd I. inštancie sa nevyporiadal s navrhnutými dôkazmi, potvrdzujúcimi úžeru pričom

ichnevykonal,vodôvodneníneuviedolčímmiuprelprávonaspravodlivýproces.Obhajobaúžerysúdom
I. inštancie je v demokratickom štáte neprípustná a tak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces, Súd I. inštancie zneužil svoje postavenie a odôvodnil výlučne formálne okolnosti
pričom sa nezaoberal základnými otázkami v konaní a to nezákonnou úžerou tak ako to ukladá zákon,

Ústava Slovenskej republiky a únijne právo najmä smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Súd mal osvedčené, že zmluvou mal byť poskytnutý úver vo
výške 800,--Eur. Súd mal osvedčené, že žalobca zaplatil 652,--Eur, potvrdené stranami konania. Súd
nemal osvedčenú skutočnú výšku poskytnutého úveru a na túto skutočnosť nevykonal dokazovanie.Žalobca tvrdil, že mu bola poskytnutá suma 669,--Eur. Žalovaný to nepoprel. Z dokazovania nebolo
preukázané či dlh žalobcu mal byť vo výške: 148,-- Eur vzniknutý rozdielom súm a to poskytnutý úver
800,-- Eur mínus 652,-- Eur, alebo 17,-- Eur vzniknutý rozdielom súm a to poskytnutý úver 669,--

Eur mínus 652,-- Eur. Navrhuje vykonať dôkaz : Výpis z úverového účtu dodávateľa POHOTOVOSŤ
s.r.o., na osvedčenie horeuvedených skutočností, ktorý mi nikdy nebol doručený a mám za to, že nie
je doručovaný občanom Slovenskej republiky vôbec, ako som sa dozvedel. Súd mal osvedčené, že
rozhodnutím na základe rozhodcovského súdu bol žalovanému priznaný nárok 1.285,83 Eur v prospech
žalovaného dodávateľa za v zmluve dohodnutú odplatu poplatok vo výške 772,--Eur a úrok 0,25 %

denne zo sumy 1.285,83 Eur pričom už tu ide o rozhodnutie v rozpore s dobrými mravmi a teda o úžeru
a úžernícky úrok vo výške 91,25 % p. a. teda ročne, čo mnohé súdy rozhodli a potvrdili v mnohých
rozhodnutiach, že ide o úžeru a rozpor s poukazom na ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Súd ignoroval
dôkaz predložený žalobcom, a to Oznámenie o zmene exekútora a výzva na úhradu pohľadávky zo
dňa 07.07.2016, v ktorom je žalobca vyzvaný na úhradu pohľadávky, jej príslušenstva a trovy exekúcie
vrátane DPH vo výške 12.354,77 Eur, ktorý súd nevykonal, nevysporiadal sa s ním v odôvodnení

napadnutého rozhodnutia a ktorý osvedčuje nielen konanie v rozpore so zákonom voči žalobcovi ale
konanie, ktoré má znaky trestného činu úžery. Súd sa oboznámil so spisom Okresného súdu Galanta
spisová značka 5Er/1346/2010, z ktorého mal preukázané skutočnosti uvedené v bode 13 odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia aj skutočnosť že súd v danej veci vydal poverenie na vymoženie uloženej
povinnosti 1.285,83 Eur, zmenkového úroku 0,25 % denne zo sumy 1.285,83 Eur od 23.3.2010 do

zaplatenia, čo predstavuje ročný úrok 91,25 % p. a., čo nemožno inak nazvať ako úžeru a zneužitie
právomoci verejného činiteľa konajúceho sudcu. Súd I. inštancie nepostupoval v súlade s právnymi
závermi súdov vyššieho stupňa vyplývajúcimi z ich uznesení, v ktorých je jednoznačne konštatované,
že ide o úžeru v prejednávanom prípade. Poukazuje na Uznesenie Krajského súdu (ďalej len KS) v
Košiciach: 5Co/587/2015-106 z 22.3.2016 poukazujúc v ňom na odôvodnenie rozsudku na SR 5Cdo

26/2011 z 26.4.2012. Vychádzajúc z uvedeného zastáva názor, že dohodnutá výška zmenkového úroku
91,25%ročnepodstatneprevyšujeúrokovúmieruobvyklúzpraxepeňažnýchústavovvčasevystavenia
zmenky, kedy úrokové sadzby boli nižšie ako 14 % ročne pri spotrebiteľských úveroch a ostatných
úveroch pre domácnosti poskytované bankami, z ktorého dôvodu je dohoda o zmenkovom úroku v
rozpore s dobrými mravmi, a teda neplatná podľa § 39 OZ ako celok. Dohoda o zmenkovom úroku tvorí

nedeliteľný celok a podľa obsahu ju nemožno deliť tak, ako to má „na mysli" § 410. z., a teda určiť za
neplatnú len tú časť dohody, ktorú vzhľadom na výšku dohodnutých úrokov považuje za neprimeranú a
v prevyšujúcej časti priznať zmenkový úrok. Z neplatnej dohody nie je možné priznať žiadne plnenie, a
teda ani zmenkový úrok po čiastočnom späťvzatí návrhu vo výške 0,06 % denne zo zmenkovej sumy.
Súd I. inštancie vec posudzoval a rozhodol, akoby išlo o bežný zmluvný záväzok, čo predstavuje

nesprávne právne posúdenie veci. Súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočne
nevyporiadal so skutočnosťou, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, priklonil sa na stranu žalovaného, že
zmluvu o úvere bola uzavretá s dlžníkom ako podnikateľom, označeným IČOM v zmysle Obchodného
zákonníka, pričom žalobca pri uzatváraní zmluvy nemal možnosť predtlačenú formulárovú zmluvu a
jej obsah ovplyvniť. Zároveň je v rozpore s dobrými mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za

cenu prevyšujúcu niekoľkonásobne priemernú cenu porovnateľných úverov poskytovaných bankami, ak
veriteľ využije tieseň spotrebiteľa, jeho neskúsenosť, ľahkomyseľnosť, rozrušenie. Aj pri nedbanlivosti
veriteľa ide o vykorisťovanie spotrebiteľa a v takomto prípade je úverová zmluva neplatná v celom
rozsahu(KrajskýsúdPrešov,sp.zn.19Co/44/2014).ZpredmetnejZmluvyoúverejezrejmé,ženemohol
individuálne ovplyvniť obsah jednotlivých ustanovení, nakoľko tieto boli už vopred „predtlačené".

Žalovaný v snahe obchádzať zákon určil režim právneho vzťahu podľa Obchodného zákonníka, avšak s
prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah zmluvy a vopred pripravený obsah zmluvy na predtlačenom
formulári treba Zmluvu posudzovať jednoznačne ako spotrebiteľskú. Súd dospel k rozhodnutiu na
základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácii príslušných právnych
predpisov a práva Európskej únie. Súd sa uspokojil s konštatovaním, že je oprávnený v každom

štádiu konania a v každom druhu konania skúmať z úradnej povinnosti, či sa nejedná v danej veci o
spotrebiteľský vzťah. Vzhľadom na to, že súd neuvádza žiadne konkrétne argumenty, rozhodnutie súdu
je potrebné považovať za arbitrárne a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čo predstavuje zásah
do práva na spravodlivý súdny proces a inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci (odvolací dôvod podľa ust.§ 205 ods. 2 písm. b) OSPZ odôvodnenia totiž musí vyplývať vzťah

medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na
stranedruhej.Porušenímprávanaspravodlivýprocesmôžebyťajsituácia,kedyvhodnotenískutkových
zistení absentuje určitá časť skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, ale súd ich náležitým spôsobomv celom súhrne posudzovaných skutočností nezhodnotil (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS
36/2010) tak ako v prejednávanej veci.
Súdbymalmaťnazretelizákladnýúčelkonania-poskytnutiespravodlivejochranysubjektívnymprávam

účastníkov (porov. Spravodlivosť nad formálne znenie zákona, správa prezidenta SR o stave republiky
z 18.06.2015). Ústavné články o súdnej ochrane ČI. 46 a nasl., ČI. 6 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd spolu s občianskym súdnym poriadkom predstavujú všeobecné požiadavky
spravodlivosti.
Žalobca uviedol pred súdom I. inštancie, že predloženú zmluvu podpísal, neprečítal si ju, nerozumel

by jej, pretože jeho materinský jazyk je maďarčina a v čase uzatvárania zmluvy ani slovensky riadne
nerozumel a ani mu neboli pred podpisom vysvetlené jednotlivé ustanovenia zmluvy a ani samotná
skutočnosť, že by mal v budúcnosti čeliť úžere.
Zistený skutkový stav v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neobstojí, pretože sú tu prípustné
ďalšie prostriedky procesnej obrany a ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
pretože súd I. inštancie ignoroval skutočnosť, že neexistuje Dohoda o vyplnení zmenky na sumu

1.285,83 Eur a skutočnosť, že žalobca nikdy nevystavil zmenku pričom v bode 11. odôvodnenia je
uvedené nepravdivé tvrdenie súdu, že Žalobca vyplnil dňa 21.6.2010 zmenku žalovaného v zmysle
Dohody o vyplnení zmenky na sumu 1.285,83 Eur s dátumom začiatku úročenia dňa 23.3.2010 a
táto bola žalovanému predložená na zaplatenie dňa 28.6.2010. Tieto skutočnosti súd I. inštancie
nemal osvedčené, nevykonal na ne dokazovanie čo má za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci. Takéto rozhodnutie prvoinštančného súdu je zjavne nezákonné a predpokladajúce svojvôľu.
Prvoinštančný súd úplne odignoroval rozsiahlu judikatúru vnútroštátnych súdov a Súdneho dvora EU,
keď v rozpore s ústavou SR, medzinárodnými dohovormi, judikatúrou EU nepriznal žalobcovi ochranu,
ktorá mu zo zákona prináleží. Súd I. inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočnosti a tak odňal možnosť konať žalobcovi podľa Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len ústavný súd), ak súd koná vo veci
uplatnenia práva osoby určenej v ČI. 46 ods.1 Ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným
zákonom, porušuje ústavou zaručené právo na súdnu ochranu (I.ÚS 4/94). Obsah práva na súdnu
ochranu v čl. 46 ods. 1 ústavy nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva
alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie

súdov. Žalovaného konanie nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného
obohatenia bez právneho dôvodu, minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech. V tejto
súvislosti je právne významne to, že rešpektovanie princípu ignorantia iuris non excusat (neznalosť
zákona neospravedlňuje) v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa (poskytovateľa,
podnikateľa) treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, porov. Uznesenie NS SR zo 16.1.2013 spisová

značka 6 MCdo /9/2012.
V rozhodovaní súdom I. inštancie došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a súd sa nevysporiadal
s každou námietkou, riadne neodôvodnil svoje rozhodnutie, pričom ide o arbitrárne rozhodnutie pričom
mám právo na riadne odôvodnenie.
On ako občan spotrebiteľ bol diskriminovaný postupmi dodávateľa o čom sa nemá ako dozvedieť a

spolieham sa na profesionalitu a odbornosť dodávateľa pri uzavieraní zmluvy, pričom dodávateľ koná
na ujmu mojich práv a ja nemá inú možnosť domôcť sa svojich práv len prostredníctvom žaloby na
príslušnom všeobecnom súde Slovenskej republiky, ktorý je jediným orgánom rozhodnúť o mojich
právach a právom chránených záujmov. Ak súd neprejedná jeho vec spôsobuje, že je vystavený
svôjvôlidodávateľa.Vdobrejvierepodpísalpredtlačenú,formulárovúzmluvu,ktorejobsahsomnemohol

ovplyvniť a musel som ju podpísať tak ako mi bola predložená. Zmluva musí byť obojstranne výhodná
a nie taká, kde môže vzniknúť v budúcnosti rozpor. Zodpovedný zo zákona je ten, kto zmluvu vyhotovil.
Vytýkam súdu I. inštancie, že neprejednal vec tak ako v mnohých prípadoch prejednali súdy Slovenskej
republiky a mne uprel právo na spravodlivý proces. Súd I. inštancie v zmysle uvedeného bol povinný
skúmať podmienky zmluvy čo zanedbal. Má za to, že je i nezákonné, protiústavné a nesprávne

odôvodnenie súdu o zastavení konania pre existenciu prekážky res iudicata, pretože žiaden podnikateľ
ani spoločnosť Stály rozhodcovský súd, Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761 nie
je Ústavou Slovenskej republiky zriadeným orgánom nezávislej súdnej moci aj napriek odôvodneniu
súdu I. inštancie v bode 34 napadnutého rozhodnutia s poukazom na ust. § 228 CSP. Nesúhlasí ani s
odôvodnením súdu I. inštancie v bode 35. napadnutého rozhodnutia, ktorým súd mal za to, že nakoľko

žaloba o určenie neplatnosti rozhodcovského rozsudku nie je zákonným prostriedkom obrany proti jeho
účinkom, súd žalobu v časti výroku II. zamietol, pretože ak niet zákonného prostriedku domáhať sa
svojho práva pred súdom ide o porušenie práva na spravodlivý proces a rozpor s článkom 4 Civilného
sporového poriadku. Žiada preto konajúci súd, aby rozhodnutie súdu I. inštancie zrušil v celom rozsahua vrátil vec na ďalšie konanie a spravodlivé rozhodnutie vo veci a aby zaviazal žalovaného na úhradu
trov konania.

8. Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu: Žalovaný sa plne stotožňuje s výrokmi Rozsudku Okresného
súdu Galanta, č. k. 35Cr/1/2016 zo dňa 20.11.2017 (ďalej len ,,Rozsudok“), proti ktorým smeruje
odvolanie žalobcu. Žalobca má za to, že súd I. inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania
k správnym skutkovým i právnym zisteniam a na základe týchto posúdil z hľadiska právneho vec v
tomto rozsahu správne a v súlade s platnými právnymi predpismi. Žalovaný posudzovanie žalobcu

ako spotrebiteľa i naďalej výslovne odmieta. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že dňa 23.01.2009
uzavrel so žalobcom zmluvu o úvere č. 2550216, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver na
účel podnikania. Žalobca v zmluve o úvere uviedol a aj osobitne podpísal vyhlásenie, že poskytované
peňažné prostriedky budú využité na tento účel (ďalej len ,,zmluva o úvere“). Žalobca zmluvu o úvere
uzatvoril ako dlžník pod obchodným menom J. Z., ako fyzickou osobou - podnikateľom označeného
identifikačným číslom 43554296, pričom pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojho

podnikania a finančné prostriedky boli poskytnuté na účel podnikania. Na základe vyššie uvedeného je
možné posudzovať vzťah ako obchodnoprávny a nie ako spotrebiteľský, nakoľko ide o zmluvný záväzok
medzi dvomi podnikateľskými subjektmi. Žalovaný si zároveň dovoľuje poznamenať, že žalobca má do
dnešného dňa aktívnu živnosť, čo vyplýva i zo živnostenského registra. V zmysle § 3 ods. 2 zákona
č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady

č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Zákon o
spotrebiteľských úveroch“) (časová verzia predpisu účinná od 01.01.2009 do 30.11.2009, t. j. v čase
uzatvorenia zmluvy o úvere): ,,Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver
na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.“ Podľa Zákona o spotrebiteľských
úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na

výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Dôležité teda je, na aký účel bol úver poskytnutý, a nie
na aký účel žalobca poskytnuté peňažné prostriedky v skutočnosti použil. Žalovaný v danom prípade
pri poskytnutí úveru vychádzal z vyhlásení žalobcu, že ide o úver poskytnutý na výkon podnikania.
Žalobca toto svoje vyhlásenie potvrdil svojím osobitným podpisom v zmluve o úvere. Skutočnosť, na čo
konkrétne bol žalobcom následne poskytnutý úver aj využitý, žalovaný neskúma, nakoľko je to pre neho

už nepodstatná informácia. Žalobca ako dlžník navyše nemá zo žiadneho zákona informačnú povinnosť
voči veriteľovi, aby preukazoval skutočné použitie finančných prostriedkov. Žalovaný preto z titulu platnej
legislatívnej úpravy nie je toho názoru, že musí vedieť či žalobca (dlžník) v praxi naozaj použil finančné
prostriedky na rovnaký účel ako deklaroval v zmluve o úvere. Taktiež Zákon o spotrebiteľských úveroch
neustanovuje, že žiadateľ o úver v čase poskytnutia úveru na podnikanie, zamestnanie alebo povolanie,

musí byť podnikateľom alebo zamestnaný. Preto pre právnu kvalifikáciu povahy poskytnutého úveru
je úplne postačujúci prejav vôle uvedený v zmluve. Zákonodarca v zákone o spotrebiteľských úveroch
upravil špeciálne prípady, keď záujemca o úver ešte nie je podnikateľom, ani zamestnaný, avšak
má záujem využiť úver na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Rovnaký právny názor
zaujal napríklad Okresný súd v Trebišove v uznesení zo dňa 25.11.2010, sp. zn. 6Er/699/2009-113.

V prípade postavenia žalovaného treba akceptovať jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu so
žalobcom vstupoval. Argumentácia žalovaného v tomto smere je napokon v plnom súlade s judikatúrou
Európskeho súdneho dvora v oblasti práva na ochranu spotrebiteľa. Pri výklade pojmu spotrebiteľ je
potrebné chrániť dobrú vieru druhej strany. Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je
spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa (ESD, C-464/01, vo

veci Johann Gruber proti Bay Wa AG publikovaný o.i. v Švestka, J., Spáčil, J., Škárová, M., Hulmák, M.
a kol. Občanský zákoník I. § 1 až 459. Komentář. 2. vydání. Praha : C. H. Beck, 2009, s. 468 - 469).
Obdobne, pokiaľ spotrebiteľ predstiera, že je podnikateľom (alebo v tomto smere uvedie dodávateľa do
omylu), je treba takúto obligáciu charakterizovať ako obchod, a nie spotrebiteľský záväzok, pretože je
potrebné chrániť dodávateľovu dobrú vieru, pretože dobrá viera je všeobecným princípom zmluvného

práva (Bundesgerichtshof, SRN, 22.12.2004, VIII ZR 91/04 publikovaný o.i. v Eliáš, K. a kol.: Občanský
zákoník. Velký akademický komentář. 1. svazek. § 1 - 487. Praha, Linde 2008, s. 324; Selucká, M.
Ochrana spotřebitele v soukromém právu. 1. vydání. Praha : C. H. Beck 2008, s. 54). Vzhľadom na
vyššie uvedené žalovaný navrhuje, aby súd I. inštancie Rozsudok ako vecne správny potvrdil.

9. Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného: Popiera tvrdenia žalovaného v celom rozsahu. Žalovaný
zneužil jeho tieseň a konal nekalo pri uzatváraní zmluvy o úvere tak ako to urobil v státisícoch prípadoch,
pretože za svojho pôsobenia uzatvoril so spotrebiteľmi cca 400.000 zmlúv. Nepodniká s peniazmi,
nepožičiava si ich, aby ich požičiaval a nie je predmetom jeho činnosti poskytovanie úverov a pôžičiekz čoho je osvedčené, že nekonal v rámci predmetu svojho podnikania a nie je pravda, že finančné
prostriedky boli poskytnuté na účel podnikania. Zmluvu uzatvoril ako občan Slovenskej republiky a
potreboval ich pre vtedy chorú matku. Žalovaný je známy ako úžerník, pretože v mnohých prípadoch

bolo osvedčené, že úroky a odplatu, ktorú žiada za poskytnutý úver nemožno inak nazvať ako úžera z
dôvodu, že úroky za ktoré žalovaný požičiava sú viac ako 100 % a v mnohých iných prípadoch viac ako
200 %. V žiadnom prípade nie je možné posudzovať vzťah zo zmluvy o úvere uzavretý medzi žalobcom
a žalovaným výlučne ako obchodnoprávny a nie ako spotrebiteľský. V tomto konaní ide o spotrebiteľský
vzťah medzi stranami. Uzatvorená zmluva medzi účastníkmi je jednoznačne spotrebiteľskou zmluvou. V

súkromnoprávnej rovine sú ustanovenia spotrebiteľských zmlúv uvedené v Občianskom zákonníku, ako
ajvostatnýchspotrebiteľskýchnormáchavovzťahukuvšetkýmostatnýmsúkromnoprávnympredpisom
slovenského právneho poriadku sú ustanoveniami špeciálnymi a v prevažnej miere kogentnými, čo
je dané tým, že konkrétne implementujú záväzné európske spotrebiteľské predpisy priamo v našom
právnom poriadku. Pokiaľ by sa zotrvalo paušálne na aplikácii Obchodného zákonníka pri každej
formulárovej zmluve, ktorá je označená (dodávateľom) ako úverová zmluva, skĺzli by sme inak do

povrchnosti, ktorá opomína obsah hodnoteného právneho úkonu a zároveň by sme ignorovali zmenu
spoločenskej situácie a predovšetkým kogentnú právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv, vrátane zmlúv o
spotrebiteľských úveroch. S poukazom na uvedené zastáva názor, že každá zmluva o spotrebiteľskom
úvere bez ohľadu na formu a typ spotrebiteľského úveru sa vždy spravuje špeciálnymi ustanoveniami
o spotrebiteľských zmluvách a podporne Občianskym zákonníkom. Uvedená právna argumentácia

a doterajšia judikatúra súdov sa premietla aj do novelizovaného znenia Občianskeho zákonníka,
konkrétne prostredníctvom zákona č. 1022014 z 25.03.2014, v zmysle ktorého sa ust. § 52 ods. 2
Občianskeho zákonníka mení tak, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa
vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva. Ako uviedol v odvolaní podľa SMERNICA RADY 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o

nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa uvádza: ...členské štáty musia zabezpečiť, aby
do zmlúv neboli zahrnuté nekalé podmienky, najmä preto, že táto smernica platí tiež pre obchody,
podnikanie alebo profesie verejného charakteru; z čoho je povinnosťou členských štátov a ich orgánov
podrobiť zmluvu o úvere súdnej kontrole a určiť neprijateľné podmienky. Keďže súd I. inštancie ignoroval
túto ústavnú povinnosť, povinný je odvolací súd, a to príslušný Krajský súd na konanie vo veci samej

a to znamená, že je povinný podrobiť zmluvu o úvere súdnej kontrole a zistiť neprijateľné podmienky,
ktoré sú pre spotrebiteľa nezáväzné a sú zakázané. Medzi základné práva účastníka patrí aj právo na
také odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne relevantné skutočnosti,
pričom riadne odôvodnenie je jednou z podmienok preskúmateľnosti takéhoto rozhodnutia a jeho
presvedčivosti vo vzťahu ku stranám sporu. Žalobca poukázal na skutočnosť, že predmetná zmluva

obsahujú neprijateľné podmienky a, že posúdenie spotrebiteľskej zmluvy súdom by pre neho prinieslo
priaznivejšie rozhodnutie pretože, by ho ako spotrebiteľa nezaväzovali. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka: Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom

je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva. V zmluve o úvere nič nedeklaroval iba podpísal zmluvu, ktorú mu
predložil sprostredkovateľ dodávateľa, pričom jej obsah nemohol ovplyvniť a podmienky v zmluve už
boli predformulované, nemal vôľu uzavrieť takú zmluvu, ktorou by mal byť v budúcnosti postihovaný

jeho majetok úžerou. Je absurdné a odsúdenia hodné stotožňovať sa s tvrdeniami žalovaného, že
som v čase uzatvárania zmluvy nebol spotrebiteľom. Bol som spotrebiteľom. Žiada preto konajúci súd,
aby rozhodnutie súdu I. inštancie zrušil v celom rozsahu a vrátil vec na ďalšie konanie a spravodlivé
rozhodnutie vo veci a aby zaviazal žalovaného na úhradu trov konania. V opačnom prípade je nutné, aby
vovecizasiaholgenerálnyprokurátorSlovenskejrepublikynaochranumojichprávaprávomchránených

záujmov.

10. Vyjadrenie žalovaného. Žalovaný má za to, že sa dostatočne vyjadril ku všetkým relevantným
skutočnostiam prostredníctvom svojich doterajších písomných podaní, na ktorých trvá v celom rozsahu.
Nakoľko žalobca vo svojom vyjadrení neuvádza žiadne nové skutočnosti, žalovaný považuje obsah

svojich písomných podaní za dostačujúci. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný navrhuje, aby súd I.
inštancie rozsudok ako vecne správny potvrdil.11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou stranou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané

náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3
CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k
záveru, že v napadnutej časti neboli splnené procesné podmienky pre zastavenie konania.

12. Súdna prax (po prekonaní názoru vyjadrenom v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 4MCdo/8/2012 zo dňa 26.02.2013, podľa ktorého oprávnenie posudzovať splnenie náležitostí
exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok prináleží výlučne exekučnému súdu v exekučnom
konaní a to nižšie citovaným rozhodnutím uverejneným v zbierke rozhodnutí) dospela nakoniec k
záveru, že k skúmaniu právomoci rozhodcovského súdu v tomto smere môže súd pristúpiť nielen v
exekučnom konaní, ale prejudiciálne aj v občianskom súdnom konaní (porovnaj uznesenie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/27/2011 zo dňa 29.01.2015 uverejnené v Zbierke stanovísk
najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 6/2015 ako R 77/2015, ale aj uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/458/2014 zo dňa 27.08.2015 a tento prístup
nepovažoval za svojvoľný a arbitrárny ani ústavný súd, keď k tomu pozri uznesenie.

13. Najvyšší súd v judikáte R 77/2015 uzavrel, že neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť
právomoc rozhodcovského súdu, preto ním vydaný rozhodcovský rozsudok nepredstavuje prekážku
veci právoplatne rozhodnutej pre občianskoprávne konanie o určenie neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy.
(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. januára 2015 3 Cdo 27/2011) Z odôvodnenia
vyplýva:

„Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) patrí k procesným podmienkam a jej existencia (zistenie) v
každom štádiu konania musí viesť k zastaveniu konania. Táto prekážka nastáva vtedy, ak má byť v
novom konaní prejednaná tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok
alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a
tých istých osôb. Pre účely preskúmavanej veci je potrebné poukázať na ustanovenie § 35 zákona č.

244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, v zmysle ktorého doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už
nemožno preskúmať podľa § 37 tohto zákona, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké
účinky, ako právoplatný rozsudok súdu. K tomu, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké
účinky ako rozsudok všeobecného súdu, sa už najvyšší súd vyjadril napríklad v uznesení z 13. októbra
2011 sp. zn. 3 Cdo 146/2011 (R 46/2012). V tomto uznesení, i keď pre účely exekučného konania,

konštatoval, že súd je povinný nakladať s takýmto rozsudkom rovnako ako s rozsudkom všeobecného
súdu, lebo inak by porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne by uplatnil rozdielny procesný postup
v prípade, ak sa uplatňuje právo na základe rozsudku vydaného všeobecným súdom a iný prístup, ak
sa uplatňuje právo na základe rozsudku vydaného v rozhodcovskom konaní. Tento právny záver je
opodstatnený nielen v exekučnom konaní, ale v každom občianskom súdnom konaní. Aj rozhodcovský

rozsudok ukladajúci povinnosť niečo plniť podľa spotrebiteľskej zmluvy môže predstavovať prekážku
veci rozsúdenej pre občianske súdne konanie, v ktorom sa žalobca domáha určenia, že spotrebiteľská
zmluva je neplatná. Tento právny záver je ale opodstatnený len vtedy, ak bol rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky - iba platná
rozhodcovská doložka alebo rozhodcovská zmluva totiž zakladá oprávnenie rozhodcovského súdu

prejednaťarozhodnúťspormedzidodávateľomaspotrebiteľom.Najvyššísúdvužspomenutomjudikáte
R 46/2012 konštatoval, že oprávnenie (exekučného) súdu skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo
na základe uzavretej rozhodcovskej doložky, nevedie k posudzovaniu vecnej správnosti rozsudku
rozhodcovského súdu, súvisí však s potrebou vyriešiť otázku, či a aké právne účinky má vydaný
rozhodcovský rozsudok. Pri posudzovaní, či v občianskom súdnom konaní predložený rozhodcovský

rozsudok má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky, ako právoplatný rozsudok súdu
(viď § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní), môže súd pristúpiť k riešeniu otázky
platnosti rozhodcovskej doložky alebo zmluvy nielen v exekučnom konaní (napríklad v súvislosti s
posudzovaním, či rozhodcovský rozsudok je alebo nie je vykonateľný exekučný titul), ale aj v iných
konaniach (napríklad pri riešení otázky, či vydaný rozhodcovský rozsudok zakladá pre občianske súdne

konanie prekážku res iudicata). Ak je rozhodcovská doložka (zmluva) absolútne neplatná, treba mať
na zreteli, že jej absolútna neplatnosť (negotium nullum) nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona (ex
lege), v dôsledku čoho sa na takúto doložku (zmluvu) hľadí tak, ako keby nebola nikdy urobená. Na
dôvod zakladajúci absolútnu neplatnosť (každého) právneho úkonu musí súd vždy prihliadnuť, a to ajbez návrhu (ex officio). V danom prípade bola súčasťou zmluvného dojednania účastníkov konania
rozhodcovská doložka, v zmysle ktorej všetky ich spory budú riešené pred Stálym rozhodcovským
súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu

na rozhodcovskom súde. K právnemu posúdenia rozhodcovskej doložky s takýmto (a obdobným)
obsahom už najvyšší súd zaujal závery v množstve svojich rozhodnutí, v ktorých konštatoval, že takáto
rozhodcovská doložka je neprijateľná a neplatná zmluvná podmienka, ktorá v neprospech spotrebiteľa
spôsobuje značnú nerovnováhu v ich právach a povinnostiach, lebo od spotrebiteľa fakticky vyžaduje
aby sa podriadil výlučne rozhodcovskému konaniu (k tomu viď rozhodnutia najvyššieho súdu napríklad

sp. zn. 1 ECdo 12/2014, 2 ECdo 147/2013, 3 Cdo 13/2013, 4 ECdo 92/2014, 5 Cdo 44/2013, 6
ECdo 184/2013). Neplatná rozhodcovská doložka nemohla ani v danom prípade založiť právomoc
rozhodcovského súdu, preto ním vydaný rozhodcovský rozsudok nemohol - z pohľadu preskúmavanej
veci - založiť prekážku veci právoplatne rozhodnutej.

14. Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské

rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, v konaní začatom na základe návrhu žalovaného
na začatie rozhodcovského konania zo dňa 12.7.2010, vydal dňa 1.10.2010 rozsudok sp. zn. SR
08333/10, ktorým žalobcovi (v rozhodcovskom konaní v postavení žalovaného) uložil povinnosť zaplatiť
žalovanému (v rozhodcovskom konaní v postavení žalobcu) sumu vo výške 1.285,83 Eur spolu so
zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.285,83 Eur od 23.3.2010 do zaplatenia,

zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 1.285,83 Eur od 28.6.2010 do zaplatenia a nahradiť
trovy rozhodcovského konania vo výške 318,75 Eur, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Z
odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobca a žalovaný zabezpečili svoj iný záväzkový vzťah (zmluvu
o úvere) neúplnou zmenkou (blankozmenkou) vystavenou 23.1.2009, kde žalovaný vystupuje ako
vystaviteľ a žalobca ako remitent. Žalovaný si svoju povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu

riadne nesplnil, čím sa stal dlh v zmysle dohodnutých podmienok splatný v celku dňa 23.3.2010. Žalobca
vyplnil dňa 21.6.2010 zmenku žalovaného v zmysle Dohody o vyplnení zmenky na sumu 1.285,83 Eur
s dátumom začiatku úročenia dňa 23.3.2010 a táto bola žalovanému predložená na zaplatenie dňa
28.6.2010. Účastníci konania sa v zmysle rozhodcovskej doložky dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú
z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú

z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej
zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred Stálym rozhodcovským
súdom, zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu
na rozhodcovskom súde. V tomto prípade rozhodcovské konanie má byť vedené podľa vnútorných
predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov

rozhodcovského súdu. Rozhodcovský súd po preskúmaní svojej právomoci dospel k záveru, že je
príslušný na rozhodnutie predmetnej veci.

15. Na základe návrhu žalovaného ako oprávneného a exekučného titulu - rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu, č. k. SR 08333/10 z 1.10.2010, požiadal súdny exekútor o udelenie poverenia na

vymoženie sumy 1.285,83 Eur s príslušenstvom. Okresný súd Galanta v konaní sp. zn. 5Er/1346/2010,
po oboznámení sa so spisom rozhodcovského súdu, dňa 16.2.2011 Okresný súd Galanta vydal
poverenie pre súdneho exekútora na vymoženie uloženej povinnosti 1.285,83 Eur, zmenkového úroku
0,25 % denne zo sumy 1.285,83 Eur od 23.3.2010 do zaplatenia, zákonného úroku 6 % ročne zo sumy
1.285,83 Eur od 28.6.2010 do zaplatenia, trov konania 318,75 Eur a ďalších trov exekúcie.

16. Vzhľadom k komu, že s poukazom na jud. R 77/201, že neplatná rozhodcovská doložka
nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu, preto ním vydaný rozhodcovský rozsudok
nepredstavuje prekážku veci právoplatne rozhodnutej pre občianskoprávne konanie o určenie

neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy, odvolací súd poukazuje, že z tohto dôvodu nemohol súd I. inštancie
zastaviť konanie, pre prekážku rozhodnutej veci, jeho rozhodnutie v týchto častiach musel podľa ust.
§ 389 ods. 1 písm. a CSP zrušiť a podľa ust. §391 ods. 1 vrátiť súdu I. inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie. Zároveň ho ako súvisiaci zrušený výrok o trovách konania, ktorý bol tiež prejednaný
v odvolacom konaní, hoci nebol odvolaním napadnutý s poukazom na ust. § § 379 písm. a) CSP.

17. V danom prípade bola súčasťou zmluvného dojednania účastníkov konania rozhodcovská
doložka, v zmysle ktorej všetky ich spory budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom
zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., ak žalujúca zmluvná strana podá žalobuna rozhodcovskom súde. K právnemu posúdenia rozhodcovskej doložky s takýmto (a obdobným)
obsahom už najvyšší súd zaujal závery v množstve svojich rozhodnutí, v ktorých konštatoval, že takáto
rozhodcovská doložka je neprijateľná a neplatná zmluvná podmienka, ktorá v neprospech spotrebiteľa

spôsobuje značnú nerovnováhu v ich právach a povinnostiach, lebo od spotrebiteľa fakticky vyžaduje
aby sa podriadil výlučne rozhodcovskému konaniu (k tomu viď rozhodnutia najvyššieho súdu napríklad
sp. zn. 1 ECdo 12/2014, 2 ECdo 147/2013, 3 Cdo 13/2013, 4 ECdo 92/2014, 5 Cdo 44/2013, 6
ECdo 184/2013). Neplatná rozhodcovská doložka nemohla ani v danom prípade založiť právomoc
rozhodcovského súdu, preto ním vydaný rozhodcovský rozsudok nemohol - z pohľadu preskúmavanej

veci - založiť prekážku veci právoplatne rozhodnutej.

18. Z týchto dôvodov preto odvolací súd musel rozsudok súdu I. inštancie v častiach: o určenie, že
zmluva o úvere č. 2550216 zo dňa 23.1.2009, uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je neplatná (výrok
III.) a v časti určenia, že rozhodcovská doložka a zmenka zo zmluvy o úvere č. 2550216 sú neprijateľné
podmienky (výrok V.) a súvisiaceho výroku VI. o trovách konania zrušiť a vec vrátiť súdu I. inštancie na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

19. Úlohou súdu I. inštancie preto bude riadne hmotnoprávne posúdiť nároky žalobcu, ktoré nesprávne
pre prekážku res iudicata zastavil. Jedná sa o určenie, že zmluva o úvere č. 2550216 zo dňa 23.1.2009,
uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je neplatná a určenie, že rozhodcovská doložka a zmenka zo

zmluvy o úvere č. 2550216 sú neprijateľné podmienky.

20. Opätovne zároveň rozhodne o trovách celého konania s poukazom na ust. § 396 CSP.

21. Senát odvolacieho súdu rozhodol vo veci pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde I. inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).