Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 30, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5CoPr/1/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5917204088
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5917204088.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej

a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcu: U. I.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. č. XXX/XXA, XXX XX H. - S., právne zastúpeného JUDr. Martinom
Olosom, advokátom so sídlom kancelárie, Karola Kašjaka 1, 013 13 Rajecké Teplice, IČO: 42 055 148,
proti žalovanému: Mobis Slovakia s.r.o., so sídlom MOBIS ulica 1, 013 02 Gbeľany, okres Žilina, IČO:
35 876 557, právne zastúpeného JUDr. Martou Wertlenovou, advokátkou, so sídlom kancelárie M. č.
XXXX/XB, XXX XX H., o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a o náhradu
mzdy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č. k. 9Cpr/9/2017-189 zo dňa

03.08.2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol, že žalobu žalobcu v celom rozsahu zamieta a zároveň

priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 01.06.2017 sa žalobca prostredníctvom svojho právneho
zástupcu domáhal, aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalovaným žalobcovi
listom zo dňa 11.04.2017 označeným ako „Oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru“ je
neplatné, žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy vo výške 1.208,68 Eur mesačne
za obdobie od 13.04.2017 až do vyhlásenia rozsudku a súčasne, aby mu uložil povinnosť nahradiť
žalobcovi trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia. Súd okrem výsluchu žalobcu, svedkov Ing.

M. N., K. I., W. U., M. M., M. A., M. M., V. M., B. A., X. W., B. C., a Ing. U. T., vykonal dokazovanie
oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, ako aj pripojeným spisom
Inšpektorátu práce Žilina sp. zn. IZA-13-49-2.3/P-E22, 24, 25-17 (IPZA/IPZA-OPTV/Klon/2017/3480,
keď na základe týchto v spore vykonaných dôkazov v spojení so skutkovými tvrdeniami žalobcu a
žalovaného dospel k nasledujúcim skutkovým a právnym záverom. Dňa 20.09.2010 uzatvoril žalobca v
právnompostavenízamestnancasožalovanýmvprávnompostavenízamestnávateľapracovnúzmluvu.
V čl. I. bode 1.1 predmetnej pracovnej zmluvy sa zamestnávateľ (žalovaný) dohodol so zamestnancom

(žalobcom), že tento bude pre zamestnávateľa vykonávať pracovnú činnosť v pozícii uvedenej v Prílohe
A tejto zmluvy. Z bodu 1.3 pracovnej zmluvy vyplynulo, že „podstata zamestnancových povinností bude
vždy taká, aká sa zvyčajne vzťahuje na jeho pracovné zaradenie, vrátane povinností zamestnanca,
ktoré sú vymedzené v Prílohe A tejto zmluvy a iných povinností, ktoré priebežne určí zamestnávateľ.Zamestnanec sa zaväzuje venovať celý svoj pracovný čas, znalosti a úsilie výlučne vykonávaním
svojich povinností pre zamestnávateľa“. Z prílohy A bodu 1 k pracovnej zmluve žalobcu uzavretej so
zamestnávateľom vyplynulo, že žalobca ako zamestnanec bude zastávať pracovné postavenie a funkciu

robotník, keď pracovnou náplňou v zmysle bodu 2 prílohy A bolo „svedomité a zodpovedné plnenie si
úloh na zverenom pracovisku Injection oddelenia, dodržiavanie pracovnej a technologickej disciplíny,
dodržiavanie pravidiel BOZP a PO, spolupráca pri zvyšovaní kvality a kvantity produkcie, starostlivosť
o zverené stroje a zariadenia, dodržiavanie poriadku a čistoty na pracovisku, dodržiavanie pravidiel
systému riadenia kvality podľa ISO noriem, spolupráca s ostatnými spolupracovníkmi pri zabezpečovaní

plnenia úloh spoločnosti a riadenie sa pokynmi nadriadených“. Dňa 26.01.2016 utrpel žalobca u
žalovanéhopracovnýúrazspočívajúcivpodvrtnutíľavéhokolena,následkomčohobolod26.01.2016do
16.01.2017 dlhodobo práceneschopný. Z odborného vyjadrenia k zaradeniu zamestnanca, t.j. žalobcu
vypracovaného dňa 18.01.2017 spoločnosťou Pro Benefit s.r.o. vyplynulo, že žalobca bol pred nástupom
na PN zaradený na pozíciu obsluha vstrekovacích lisov na pracovisku Injection, keď na pracovisku
sa vykonáva rotácia cca po 2,5 hodinách práce na rôznych staniciach, pričom žalobca najčastejšie

pracoval pri vstrekovacom lise MC 2/MC 3-výrobok TL Carrier/QL carrier - stanica 1-3 a na týchto
pracoviskách manipuloval s bremenami o hmotnosti do 7,6 kg (komplet nárazník TL). Prácu vykonával
trvale v stoji, poprípade v stoji s popochádzaním v 3-zmennej prevádzke po 8-hodinových pracovných
zmenách s celkovou dĺžkou prestávok 30 minút. Z odborného vyjadrenia vyplynulo, že zo zdravotného
hľadiska je táto práca pre žalobcu nevhodná (trvalá práca v stoji, manipulácia s bremenami), keď vhodné

pracovné miesto pre žalobcu by malo spĺňať podmienky spočívajúce vo vylúčení práce so záťažou
dolných končatín - práca v drepe, podrepe, kľaku, opakované flexie (ohýbanie) kolien, opakované
nastupovanie/vystupovanie z auta, úklony tela s prenesením váhy na jednu končatinu a pod., vylúčenie
práce dlhodobo v stoji a dlhodobo v sede, pričom vhodná pozícia je pri práci so striedaním sed-stoj a
vylúčenie práce s ťažkými bremenami (nad 5 kg). Z odborného vyjadrenia k zaradeniu zamestnanca

(žalobcu) spoločnosti Pro Benefit, s.r.o. zo dňa 14.02.2017 mal súd preukázané, že žalovaný z dôvodu
zhoršeného zdravotného stavu žalobcu spôsobeného pracovným úrazom vytypoval žalobcovi pozíciu
robotníka/workera na pracovisku Parts Quality, na ktorom bola dňa 08.02.2016 vykonaná pracovníkom
PZS Pro Benefit, s.r.o. (O. J.) a zástupcami zamestnávateľa (B. R., M. M., W. U.) obhliadka pracoviska,
pričom bolo zistené, že práca robotníka Parts Quality je vykonávaná v 3-zmennej prevádzke po 8-

hodinových pracovných zmenách a spočíva v kontrole kvality výrobkov, a to konkrétne vizuálnej a
hmatovejkontrolevýrobkov,ichvybaľovaníichzprepravnýchobalov(prebaľovaniemateriálu)aukladaní
do regálov - iných balení, krabíc (70 %), vyraďovaní nezhodných - poškodených dielov (25 %), riešení
problémov s dielmi JIT ( 5 %), keď žalobcovi bola určená vyššie uvedená náplň práce pre konkrétne diely
- GARNISH TAILGATE; COVER RR COMBINATION LAMP LH, RH, LAMP ASSY-SIDE REPEATER

RH, LH, pričom hmotnosti uvedených dielov pri GARNISH TAILGATE sú 0,26 - 0,40 kg (počet ks/
balenie - 180 ks/box), pri COVER RR COMBINATION LAMP LH, RH sú 0,060 kg, (počet ks/balenie
- 42 ks/box; hmotnosť jedného boxu 3,3 kg) a hmotnosť dielu LAMP ASSY-SIDE REPEATER RH,
LH je 0,020 kg (počet kusov/balenie - 120 ks/box; hmotnosť boxu 6,68 kg), keď priemerná hmotnosť
kontrolovaných a prebalených výrobkov za jednu zmenu je 121 kg. Zo záveru predmetného odborného

vyjadrenia vyplynulo, že uvedená práca robotníka na oddelení Parts Quality s vyššie uvedenými
dielmi je zo zdravotného hľadiska pre žalobcu vhodná pri zabezpečení vyššie uvedených podmienok
a spĺňa podmienky vyžadované zdravotným stavom žalobcu. Zo záznamu o preradení zamestnanca,
t.j. žalobcu na inú prácu vyplynulo, že žalobca bol žalovaným od 30.01.2017 dočasne (do vyšetrenia
situácie) preradený na inú prácu, a to na oddelenie Parts Quality v súlade s pracovnou zmluvou z

dôvodu, že vzhľadom na jeho zdravotný stav podľa lekárskeho posudku zo dňa 16.01.2017 dočasne
stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, keď pracovná náplň na tomto pracovnom mieste spĺňa
podmienky uvedené v odbornom vyjadrení o zaradení zamestnancov zo dňa 18.01.2017 vypracovaným
PZS Pro Benefit. Z predmetného záznamu o preradení zamestnanca na inú prácu datovaným dňom
30.01.2017 (žalobcom prevzatým dňa 13.02.2017) vyplynulo, že žalobca nesúhlasil s preradením z

dôvodu, že jeho zdravotný stav nevyhovuje práci na danej pozícii a požiadal zamestnávateľa, t.j.
žalovaného o kópiou pracovného postupu na ponúknutú pracovnú pozíciu. Dňa 13.02.2017 si žalobca
súčasne prevzal popis pracovnej činnosti, podľa ktorého mal vykonávať prácu robotníka spočívajúcu
vo vyradzovaní poškodených dielov, prebaľovaní materiálu, a to GARNISH ASSY TAILGATE, COVER
RR COMBINATION LAMP LH, RH. Zo záznamu o vykonaní pohovoru o porušení pracovnej disciplíny a

prijatí rozhodnutia zo dňa 21.02.2017 vyplynulo, že žalobca v dňoch 20.02.2017 - 21.02.2017, a to počas
celej pracovnej doby (napriek tomu, že z odborných vyjadrení PZS Pro Benefit vyplynulo, že je spôsobilý
na výkon práce na oddelení Parts Quality) výkon práce na uvedenom oddelení opakovane odmietol
s dôvodom, že daná práca môže negatívne pôsobiť na jeho zdravie, čím porušil základné povinnostizamestnanca podľa § 81 ZP, ako aj podľa čl. 7.2. bodu b) Pracovného poriadku zamestnávateľa, keďže
ako zamestnanec bol povinný byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas
na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času. Súčasne bol žalobca upozornený,

že v prípade opakovaného porušenia pracovnej disciplíny môže byť s ním skončený pracovný pomer
podľa § 63 ods. 1 písm. e) ZP. K uvedenému pohovoru o porušení pracovnej disciplíny žalobca vyjadril
nesúhlasné stanovisko s tým, že ponúknutá práca nevyhovuje jeho zdravotnému stavu a ohrozuje
jeho zdravie. Z listiny označenej ako „Oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru zo
dňa 11.04.2017“ mal súd preukázané, že zamestnávateľ, t.j. žalovaný skončil so žalobcom okamžite

pracovný pomer podľa § 68 ods. 1 písm. b) ZP z dôvodu, že 1/ napriek tomu, že so závermi odborných
vyjadrení PZS Pro Benefit zo dňa 18.01.2017 a zo dňa 14.02.2017 bol preukázateľné oboznámený, v
období od preradenia až do oznámenia o okamžitom skončení pracovného pomeru, neustále odmietal
pracovať na pridelenej pracovnej pozícii, a to aj po opakovaných výzvach, 2/ počas pracovného
času sa pritom navyše opakovane a bez vedomia vedúcich zamestnancov pohyboval mimo svojho
pracoviska, trávil čas využívaním súkromných elektronických zariadení, alebo kontrolou pracovných

postupov zamestnávateľa na rôznych pracoviskách a ani po opakovaných ústnych upozorneniach na
porušenie pracovnej disciplíny nedošlo k náprave jeho správania a naďalej porušoval svoje povinnosti
zamestnanca,akoajpokynynadriadenýcha3/dňa20.02.2017svojímmobilnýmtelefónombezvedomia
a súhlasu zamestnávateľa fotil, prípadne aj zhotovoval videozáznam skladových priestorov, výrobkov
a zamestnancov a na toto jeho konanie ho upozornili aj dotknutí zamestnanci, ktorí sa ním cítili

obťažovaní a zmienili sa aj o jeho opakovaní, keď intenzita konania žalobcu je taká vysoká, že nevhodne
ovplyvňuje iných zamestnancov a narúša pracovné prostredie, čím mal žalobca porušiť povinnosti podľa
§ 81 ZP, čl. 7.2. písm. a), b), f) a čl. 7.3. písm. f), g), r), z) a aa) Pracovného poriadku žalovaného.
Podaním zo dňa 11.04.2017 oznámil žalobca žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní zo strany
žalovaného a žiada, aby mu bola prideľovaná práca v zmysle platne uzatvorenej pracovnej zmluvy zo

dňa 20.09.2010. Žaloba o určení neplatnosti právneho úkonu o skončení pracovného pomeru podľa
§ 77 Zákonníka práce je podľa § 137 písm. d) CSP (ďalej len „CSP“) žalobou o určení právnej
skutočnosti. Z predmetného oznámenia o okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 11.04.2017
mal okresný súd preukázané, že predmetný pracovný pomer bol so žalobcom ako zamestnancom
žalovaného skončený z dôvodu prezumovaného § 68 ods. 1 písm. b) ZP, keď z uvedeného oznámenia

súčasne vyplýva, že pracovný pomer končí dňom doručenia predmetného oznámenia. Podľa § 68 ods.
1 písm. b) ZP môže zamestnávateľ okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne, a to iba vtedy, ak
zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu. Pokiaľ žalobca vzniesol námietky spočívajúce v tom,
že v oznámení o okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 11.04.2017 nie je jasne uvedené, že
žalovaný pracovný pomer so žalobcom okamžite končí, okresný súd v napadnutom rozsudku poukazuje

na to, že z uvedenej listiny jednoznačne vyplýva vôľa žalovaného okamžite skončiť pracovný pomer v
zmysle § 68 ods. 1 písm. b) ZP so súčasným uvedením okamihu skončenia pracovného pomeru, t.j.
deň doručenia predmetného oznámenia. Uvedený prejav vôle žalovaného jednoznačne vykazuje znaky
dostatočnej jasnosti a určitosti prejavenej vôle, keď navyše tomuto prejavu vôle žalovaného bezpochyby
porozumel aj samotný žalobca, ktorý na uvedené oznámenie reagoval listom zo dňa 11.04.2017 tým

spôsobom, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 11.04.2017 považuje za neplatné tak
z vecných, ako aj formálnych dôvodov a nesúhlasí s ním. Pokiaľ ide dôvod okamžitého skončenia
pracovného pomeru (uvedený pod bodom 1 Oznámenia o okamžitom skončení pracovného pomeru
zo dňa 11.04.2017) spočívajúci v tom, že žalobca v období od jeho preradenia až do okamžitého
skončenia pracovného pomeru neustále odmietal pracovať na pridelenej pracovnej pozícii, a to aj

po opakovaných výzvach, okresný súd dospel k záveru, že uvedené porušenie pracovnej disciplíny
zakladá dôvodnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany žalovaného. Pokiaľ žalobca
prvotne po tom, ako mu bol doručený záznam o preradení zamestnanca na inú prácu dňa 13.02.2017
nesúhlasil s preradením z dôvodu, že jeho zdravotný stav nevyhovuje práci na danej pozícii a žiadal
žalovaného o kópiu pracovného posudku na ponúknutú pracovnú pozíciu, súd poukazuje na to, že

žalovaný po vyslovení nesúhlasného stanoviska s preradením na inú prácu si dal dňa 14.02.2017
dodatočne vypracovať odborné vyjadrenie k zaradeniu žalobcu spoločnosťou Pro Benefit, s.r.o. (s ktorou
mal žalobca uzatvorenú zmluvu o poskytovaní lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci
v rámci pracovnej zdravotnej služby zo dňa 16.04.2013), t.j. v poradí už druhé odborné vyjadrenie,
žalobcovi doručené dňa 15.02.2017 (tomuto odbornému vyjadreniu predchádzalo odborné vyjadrenie

spoločnosti Pro Benefit s.r.o., zo dňa 18.01.2017), z ktorého vyplynulo, že žalobca je zdravotne
spôsobilý na prácu, na ktorú bol preradený. Žalovaný navyše nevzniesol žiadne relevantné námietky
týkajúce sa obsahových alebo formálnych nedostatkov odborného vyjadrenia. Keďže žalobca v konaní
nijakým spôsobom nepreukázal, že by predmetné odborné vyjadrenia dospeli k nesprávnym záveromohľadne jeho spôsobilosti vykonávať prácu na oddelení Parts Quality (skutočnosť, že mu zdravotný
stav neumožňoval vykonávať pracou na pôvodnej pozícii na oddelení Injection medzi stranami nebola
sporná) a v konaní ani len nevyslovil žiadne tvrdenia, ktoré by spochybňovali správnosť týchto záverov,

okresný súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že mu zdravotný stav po pracovnom úraze bránil
vykonávať práce na novej pracovnej pozícii na oddelení Parts Quality v zmysle odborného vyjadrenia
spoločnosti Pro Benefit, s.r.o. zo dňa 14.02.2017 a práve naopak, bol to žalovaný, ktorý preukázal, že
žalobca bol na výkon týchto prác zdravotne spôsobilý. Medzi žalobcom a žalovaným došlo podľa názoru
súdu k platnému dojednaniu druhu práce v pracovnej zmluve, keď samotná charakteristika tohto druhu

práce vyplýva z následného konkludentného prejavu vôle žalovaného, ktorý prideľoval žalobcovi prácu
s určitým obsahom a žalobcu, ktorý túto prácu vykonával. Pri porovnaní charakteru pracovnej činnosti,
ktorú vykonával dobrovoľne a bez námietok žalobca predtým ako sa mu stal predmetný pracovný úraz
s prácou, ktorú mal vykonávať na základe záznamu o preradení na inú prácu zo dňa 30.01.2017, súd
potom dospel k záveru, že sa nejednalo o zmenu druhu práce, ale iba o preradenie zamestnanca v
rámci existujúcej pracovnej pozície „robotník“ pri oboma stranami dovtedy akceptovanom druhu práce.

Pokiaľ žalobca súčasne namietal, že on nebol školený z BOZP, súd poukazuje na to, že táto skutočnosť
by odôvodňovala odmietnutie výkonu práce z jeho strany iba do 20.03.2017, kedy bol preškolený z
predpisov BOZP. Aj z následného správania sa žalobcu je však zrejmé, že aj po tomto školení odmietal
vykonávať práce. K uvedenému záveru možno dospieť aj ohľadne odmietania výkonu prác zo strany
žalobcu z dôvodu nejestvujúceho posúdenia zdravotnej spôsobilosti žalobcu na prácu v noci, ktorému sa

podrobil dňa 23.03.2017, avšak ani následne po tomto dátume nezačal vykonávať práce, čím porušoval
pracovnú disciplínu. Pokiaľ ide o ďalší dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uvedený
pod bodom 2 oznámenia o okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 11.04.2017 spočívajúci
v tom, že žalobca sa mal opakovane a bez vedomia vedúcich zamestnancov pohybovať mimo svojho
pracoviska, tráviť čas využívaním súkromných elektronických zariadení alebo kontrolou pracovných

postupov zamestnávateľa na rôznych pracoviskách, a ani po opakovaných ústnych upozorneniach
na porušenie pracovnej disciplíny nedošlo u neho k náprave správania a naďalej porušoval svoje
povinnosti zamestnanca, ako aj pokyny nadriadených, súd dospel k záveru, že takto vymedzený dôvod
okamžitého skončenia pracovného pomeru nevykazuje prvky jasnosti a určitosti, keď z uvedeného
popisu porušenia pracovnej disciplíny nie je zrejmé kedy a akým spôsobom sa mal žalobca dopustiť

porušenia pracovnej disciplíny keď uvedený opis porušenia pracovnej disciplíny nie je vymedzený
dostatočne určito tak, aby ho bolo možné jednoznačne odlíšiť od iných skutkových dôvodov. Pokiaľ
ide o taký dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru spočívajúci v tom, že žalobca mal dňa
20.02.2017 svojím mobilným telefónom bez vedomia a súhlasu zamestnávateľa fotiť, poprípade aj
zhotovovať videozáznam skladových priestorov výrobkov a zamestnancov, na ktoré konanie žalovaného

upozornili aj dotknutí zamestnanci, ktorí sa cítili obťažovaní a zmienili sa aj o jeho opakovaní, pričom
intenzita konania žalobcu mala byť taká vysoká, že nevhodne ovplyvňuje iných zamestnancov a narúša
pracovné prostredie, okresný súd dospel k záveru, že uvedené porušenie pracovnej disciplíny žalovaný
v spore preukázal iba čiastočne. Pokiaľ sa žalovaný domáhal, aby súd pre prípad, že by vyhovel žalobe
rozhodol, že od žalovaného nemožno spravodlivo požadovať, aby žalobcu naďalej zamestnával resp.,

aby žalobcovi nepriznal náhradu mzdy za obdobie prevyšujúce 12 mesiacov, súd o týchto návrhoch
nerozhodoval, keďže žalobu zamietol v celom rozsahu. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.
1 CSP tak, že priznal žalovanému, ktorý mal v spore plný úspech náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Okresný súd opomenul,

že len na základe dohodnutej zmeny pracovnej zmluvy (§ 54 ZP) alebo vo výnimočných prípadoch tam,
kde to právny predpis výslovne pripúšťa (§ 55 ZP), je možné alebo nutné zamestnanca preradiť na iné
pracovné miesto alebo funkciu, než ktorú dovtedy vykonával. Žalovaný v tomto prípade postupoval v
rozpore s ust. § 54 ZP, a preto jeho jednostranný právny úkon ani nemohol nikdy nadobudnúť účinnosť.
Žalovaný ho od 30.01.2017 dočasne preradil na inú prácu na oddelenie Parts Quality, s čím žalobca

nesúhlasil najmä zo zdravotných dôvodov, pričom svoj nesúhlas vyjadril priamo v zázname o preradení
na inú prácu. Treba uviesť, že okamžité skončenie pracovného pomeru vykonané žalovaným je neplatné
tak z vecných ako aj z formálnych dôvodov. Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo vykonané
zjavne účelovo a absentuje v ňom riadne skutkové vymedzenie okamžitého skončenia pracovného
pomeru. Žalovaný deklaroval, že žalobca mal závažne porušiť pracovnú disciplínu, a to viacnásobne

(celkom tri krát). Ani jeden z deklarovaných dôvodov pritom nie je závažným porušením pracovnej
disciplíny. Rozhodne nekonal spôsobom, ktoré by bolo možné považovať za závažné porušenie
pracovnej disciplíny a za dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm.
b/ ZP. V okamžitom skončení pracovného pomeru žalovaný dokonca tvrdí, že žalobca bol preradenýv súlade s § 55 ods. 2 písm. a) ZP k 30.01.2017 (informoval ho pritom o preradení až 13.02.2017
a dátum chcel úmyselne upraviť aby neporušil zákon), a to s údajným zachovaním druhu práce
(reálne však ide pritom o celkom iný druh práce). Žalovaný požadoval, aby žalobca vykonával nočnú

prácu, pričom žalovaného viac krát upozorňoval, že nemá lekársku prehliadku na prácu v noci a ani
školenie BOZP. V neposlednom rade z formálnej stránky v oznámení o okamžitom skončení pracovného
pomeru zo dňa 11.04.2017 ani nie je jasne slovne uvedené, že žalovaný jeho pracovný pomer
okamžite končí. Slovná formulácia použitá žalovaným je formálne nesprávna a zmätočná. Z preradenia
pritom vôbec nevyplývala charakteristika (t.j. špecifikácia) práce, konkretizovaný popis pracovného

miesta na ktoré bol žalobca preradený. Označenie práce pri snahe žalovaného o preradenie iba
názvom pracoviska je zjavne nedostatočné a nezákonné a nezodpovedá ani požiadavkám pracovného
poriadku, ktorý vydal sám žalovaný. V danej veci išlo o individuálny pracovný spor ohľadom preradenia
zamestnanca, pričom žalovaný konal protichodne, nezákonne a na úkor žalobcu. To, že sa žalobca
bránil, za daného stavu nemožno hodnotiť ako závažné porušenie pracovnej disciplíny. V prípade, že
by preradenie bez výhrad akceptoval, došlo by k zmene pracovnej zmluvy konkludentne, čo okresný

súd plne opomenul. Navyše v zázname o vykonaní pohovoru o porušení pracovnej disciplíny zo
dňa 21.02.2017 sám žalovaný kvalifikoval konanie žalobcu iba ako porušenie prac. disciplíny (a nie
ako závažné porušenie pracovnej disciplíny) a upozornil ho na možnosť podania výpovede podľa
63 ods. 1 písm. e/ ZP v prípade opakovaného porušenia pracovnej disciplíny. Samotné vyjadrenie
žalovaného tak preukazuje, že o závažné porušenie prac. disciplíny nešlo a nemohlo ísť. Dokonca

sám okresný súd na str. 15 odôvodnenia opakovane hovorí iba o porušení prac. disciplíny a nie o
závažnom porušení prac. disciplíny, ktoré je nutné na danie okamžitého skončenia pracovného pomeru.
Z vykonaného dokazovania (listinných dôkazov, svedeckých výpovedí najmä svedkov B. A., B. C. ale i
iných) bolo pritom zrejmé, že žalovaným bol žalobca ako zamestnávateľom školený výlučne na obsluhu
vstrekovacích lisov, čo bolo aj jeho druhom práce v zmysle dohodnutej Prílohy č. A k pracovnej zmluve.

Nepretržite u žalovaného pracoval na pozícii obsluha vstrekovacích lisov na oddelení Injection, nie
inde. Treba uviesť, že kvalitár rozhodne nie je „robotník“, ide o špecializovanú činnosť na výstupe z
výroby spočívajúcu v kontrole už zhotovených výrobkov a tovarov, kde sa vyžadujú špecifické zručnosti a
odbornosť (presná znalosť meracích postupov a parametrov kvality). Naproti tomu žalobca bol pracovník
vo výrobe (plastové blatníky), čo je úplne odlišný druh práce ako kvalitár. V pracovnej náplni má pritom

výslovne dohodnuté, že bude pracovať na oddelení Injection = oddelenia vstrekovacích lisov (a nie
Parts quality = oddelenia kvality). Na základe týchto skutočností navrhuje, aby krajský súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie v plnom rozsahu zmenil tak, že určí, že okamžité skončenie pracovného
pomeru dané žalovaným žalobcovi listom zo dňa 11.04.2017 označeným ako „Oznámenie o okamžitom
skončení pracovného pomeru“ je neplatné. Žalovaný je povinný žalobcovi zaplatiť náhradu mzdy vo

výške 1.208,68 Eur mesačne za obdobie od 13.04.2017 do 13.04.2018. Žalovaný je povinný nahradiť
žalobcovi trovy prvostupňového a odvolacieho konania v rozsahu 100 % na účet PZ žalobcu. Ak krajský
súd rozsudok súdu prvej inštancie nezmení, eventuálne žalobca navrhuje, aby krajský súd rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil okresnému súdu s vyslovením právneho názoru na ďalšie konanie.

3. K podanému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný. Žalovaný žiada v celom rozsahu
v zmysle ustanovenia § 387 CSP prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Žalovaný sa
stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. K dôvodu závažného porušenia
pracovnej disciplíny, ktorý súd prvej inštancie považuje za dôvodné pre okamžité skončenie pracovného
pomeru platne uvádza, že žalobca odmietal vykonávať prácu, ktorá mu bola pridelená v rámci

dohodnutého druhu práce. Správal sa tak, že vzbudzoval pohoršenie ostatných zamestnancov a
zamestnávateľa. Z vykonaných dôkazov nesporne vyplýva, že žalobca konal účelovo v snahe docieliť
skončenie jeho pracovného pomeru zo zdravotných dôvodov podľa ust. § 63 ods. 1 písm. c) ZP s
vyplatením odstupného, čo je konanie v rozpore s dobrými mravmi, zneužíval situáciu, že v dôsledku
pracovného úrazu, ku ktorému došlo 26.01.2016, zo zdravotných dôvodov nie je spôsobilý vykonávať

prácu v robotníckej pozícii na pracovisku Injection, pričom odmietol vykonávať inú pracovnú náplň v
rámci dohodnutého druhu práce robotník na oddelení Parts quality, a ktorá preukázateľne zodpovedá
jeho zdravotnému stavu. Žalovaný po ukončení práceneschopnosti žalobcu vykonal sám dobrovoľne
úkony potrebné k tomu, aby mohol zadávať v rámci dohodnutého druhu práce žalobcovi takú pracovnú
náplň, ktorá by plne vyhovovala jeho aktuálnemu zdravotnému stavu. Žalovaný požiadal o zdravotné

posúdenie jednak vhodnosti ďalšieho prideľovania pôvodne žalobcom vykonávanej pracovnej náplne
na pracovisku Injection, následne tiež aj o zdravotné posúdenie vhodnosti inej pracovnej náplne, ktorú
mu zamýšľal zadávať v rámci dohodnutého druhu práce. Pracovná náplň na pracovisku Parts Quality
spĺňala všetky podmienky uvedené v odbornom lekárskom posudku, tak ako bolo uvedené a pripojenék vyjadreniu žalovaného k žalobe zo dňa 03.07.2017. Žalobca síce uviedol, že uvedenú prácu odmieta
vykonávať z dôvodu, že táto nevyhovuje jeho zdravotnému stavu. V čom nevyhovuje jeho zdravotnému
stavu však neuviedol a ani ničím nepreukázal. Odmietanie vykonávania práce tak z jeho strany ostalo iba

v polohe ničím nepodloženého tvrdenia. Žalovaný mal zo zdravotných posudkov preukázanú pracovnú
spôsobilosť žalobcu vykonávať zadávanú prácu v oddelení Parts Quality, ktorá spočívala v kontrole
kvality výrobkov vizuálne a hmatovou kontrolou výrobkov, ich vybaľovaním z prepravných obalov,
ukladaním do regálov v rozsahu 70% pracovnej činnosti, vyraďovaním nezhodných a poškodených
dielov v rozsahu 25% pracovnej činnosti, riešení problémov s dielmi JIT v rozsahu 5% s tým, že

kontrolované výrobky a dielce neprekračujú svojou hmotnosťou limit daný v odbornom posudku PZS.
Nie je pravdivým tvrdením, a táto skutočnosť bola aj preukázaná svedeckými výpoveďami, že v oddelení
Parts Quality mala byť žalobcovi prideľovaná práca, na ktorú nemal potrebnú kvalifikáciu, respektíve
na ktorú by bola vyžadovaná vyššia kvalifikácia, ako mal žalobca. Žalovaný nikdy nevyžadoval pre
túto pracovnú činnosť žiadnu špeciálnu odbornosť (kvalifikáciu). Jednalo sa o jednoduché pracovné
činnosti, pri ktorých mal žalobca iba vizuálne posudzovať zhodnosť výrobkov, pričom nebolo z jeho

strany potrebné vykonávať žiadne špeciálne a odborné skúšky, merania, či iné posudzovanie výrobkov
s následným vyhodnocovaním. Jednalo sa výlučne o pracovné činnosti, ku ktorým od žiadneho zo
zamestnancov žalovaného nebola nikdy požadovaná zvýšená kvalifikácia. Počas celého priebehu sporu
žalobca zamieňa účelovým spôsobom pojmy prideľovanie pracovnej náplne v rámci dohodnutého druhu
práce s preradením na iný druh práce. Svoje tvrdenia sa snaží odôvodniť tým, že pridelenú prácu

mal vykonávať v oddelení Parts Quality a nie v oddelení Injection (ako mal uvedené v Prílohe č. A
pracovnej zmluvy), a preto sa jednalo o zmenu dohodnutého druhu práce, ku ktorej zamestnávateľ
- žalovaný potreboval jeho súhlas. Žalobca trvá na tom, že v konkrétnom prejednávanom prípade
sa nejedná o preradenie zamestnanca (žalobcu) na iný druh práce alebo preloženie na iné miesto
výkonu práce, než aké boli dohodnuté v pracovnej zmluve. V konaní na súde prvej inštancie bolo

preukázane, že žalobca nepredložil žalovanému žiadny relevantný lekársky posudok, z ktorého by
vyplývali ním opakované tvrdenia, že prideľovaná práca nevyhovuje jeho zdravotnému stavu. Žalovaný
však neignoroval žalobcove námietky týkajúce sa vhodnosti prideľovaných pracovných činností, aj keď
tieto neboli zo strany žalobcu ničím podložené. Sám z vlastnej iniciatívy ešte pred jednostranným
pridelením inej náplne práce skúmal, či pracovné činnosti, ktoré mal v úmysle prideliť žalobcovi budú

vyhovovať jeho zdravotnému obmedzeniu. Zo záveru Odborného lekárskeho vyjadrenia vyplynulo, že
práca robotníka s pracovnou náplňou vyradzovanie poškodených dielov v rozsahu 25% zo všetkých
pracovných činností, kontrola a prebaľovanie materiálu GARNISH ASSZ TAIGATE, COVER RR
COMBINATION LAMP LH, RH v rozsahu 70% zo všetkých pracovných činností, riešenie problémov
s dielmi patriacimi JIT v rozsahu 5% pracovných činností, na pracovisku Parts Quality sú pre žalobcu

vhodné a spĺňajú tiež podmienky uvedené v prechádzajúcom vyjadrení lekárky zo dňa 18.01.2017.
Žalovaný tiež poukazuje na skutočnosť, že v rámci konania na súde prvej inštancie bolo výpoveďami
svedkov jednoznačne preukázané, že žalovaný aj pred tým, ako žalobca utrpel úraz kolena, prideľoval
mu rôznu pracovnú náplň podľa aktuálnej potreby. Žalobca však nikdy pred utrpením pracovného úrazu
nenamietal, že žalovaný mu v rozpore so Zákonníkom práce zadáva prácu mimo dohodnutého druhu

práce v pracovnej zmluve bez predchádzajúcej dohody. Zo všetkých týchto dôvodov žalovaný žiada
v celom rozsahu v zmysle ustanovenia § 387 CSP odvolaním napadnutý Rozsudok Okresného súdu
Ružomberok zo dňa 03.08.2018, č. k. 9Cpr/9/2017-189 ako vecne správny potvrdiť. Žalovaný žiada, aby
bola žalobcovi uložená povinnosť nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania vo výške 100%.

4. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril nasledovne. Plne trvá na obsahu a dôvodoch svojho
odvolania. Žalovaný všeobecne hovorí o údajnom zákaze zneužitia práva. Aké právo a akým spôsobom
ho mal žalobca zneužiť, už nešpecifikuje. Podľa žalovaného žalobca nemal žiadne oprávnenie na
zaujímanie sa splnení podmienok o BOZP. Predmetné právo pritom vyplýva zo zákona každému
zamestnancovi bez rozdielu. Žalovaný bol pritom kontrolnými orgánmi i na základe podnetu žalobcu

právoplatnepostihnutýzaporušenieBOZP.Žalovanýpozabudol,ženajehopracoviskudošlokviacerým
úrazom, aj k smrteľnému prac. úrazu, a to v dôsledku hrubého porušenia BOZP žalovaným. Žalovaný
neustále tvrdí, že všetci jeho zamestnanci vykonávajú jedno identické "robotnícke povolanie" a žalovaný
zamestnancom prideľuje rôzne práce podľa potreby. Žalovaný nerozlišuje vôbec odborné profesie,
všetko zastrešuje pojmom "robotník". Robotníkom je dokonca podľa žalovaného aj kvalitár, ktorý pritom

nič nevyrába v procese výroby, ale činí iba výstupnú kontrolu už vyrobených produktov. Navyše v
zázname o vykonaní pohovoru o porušení prac. disciplíny zo dňa 21.02.2017 sám žalovaný kvalifikoval
konanie žalobcu iba ako porušenie prac. disciplíny (a nie ako závažné porušenie prac. disciplíny) a
upozornil ho na možnosť podania výpovede podľa 63 ods. 1 písm. e/ ZP v prípade opakovanéhoporušeniaprac.disciplíny.Samotnévyjadreniežalovanéhotakpreukazuje,žeozávažnéporušenieprac.
disciplíny nešlo a nemohlo ísť. Dokonca sám okresný súd na str. 15 odôvodnenia opakovane hovorí iba o
porušení prac. disciplíny a nie o závažnom porušení prac. disciplíny, ktoré je nutné na danie okamžitého

skončenia pracovného pomeru. Na základe týchto skutočností navrhuje, aby krajský súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie v plnom rozsahu zmenil tak, že určí, že okamžité skončenie pracovného
pomeru dané žalovaným žalobcovi listom zo dňa 11.04.2017 označeným ako „Oznámenie o okamžitom
skončení pracovného pomeru“ je neplatné. Žalovaný je povinný žalobcovi zaplatiť náhradu mzdy vo
výške 1.208,68 Eur mesačne za obdobie od 13.04.2017 do 13.04.2018. Žalovaný je povinný nahradiť

žalobcovi trovy prvostupňového a odvolacieho konania v rozsahu 100 % na účet PZ žalobcu. Ak krajský
súd rozsudok súdu prvej inštancie nezmení, eventuálne žalobca navrhuje, aby krajský súd rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil okresnému súdu s vyslovením právneho názoru na ďalšie konanie.

5. Žalovaný sa k podanému vyjadreniu žalobcu vyjadril nasledovne. V celom rozsahu žalovaný zotrváva
na všetkých skutkových a právnych tvrdeniach uvedených vo svojom vyjadrení k odvolaniu odvolateľa

zo dňa 01.10.2018 a z dôvodu hospodárnosti a efektívnosti ich nebude v odvolacej duplike opakovať.
Bol to práve žalovaný, čo sa aj preukázalo v konaní na súde prvej inštancie, kto zabezpečil odborné
posúdenie zdravotného stavu žalobcu. Tiež zabezpečil lekárske posúdenie pracovných činnosti, ktoré
zamýšľal prideľovať žalobcovi po návrate do práce. Žalovaný vykonal všetko, čo bolo v jeho možnostiach
a schopnostiach, aby po tom, čo žalobca odmietal pracovať s odvolaním sa na jeho zdravotný stav,

zistil, aký je skutočný zdravotný stav žalobcu, zistil, či žalovaným navrhované pracovné činnosti bude
alebo nebude s ohľadom na zdravotný stav schopný žalobca vykonávať. Žalobca krátko po tom, čo
bol s ním skončený pracovný pomer u žalovaného okamžitým skončením pracovného pomeru zo
strany žalovaného, sa zamestnal v cudzine, dodnes odmieta uviesť, u akého zamestnávateľa pracuje,
na akej pozícii a aké pracovné činnosti vykonáva. Je preto nanajvýš dôvodné tvrdenie, že konanie

žalobcu bolo účelové s cieľom dosiahnuť skončenie pracovného pomeru zo zdravotných dôvodov s
vyplatením odstupného. Skutočnosť, že zo strany žalobcu išlo výlučne iba o skončenie pracovného
pomeru s vyplatením odstupného, preukazuje i postoj žalobcu v rámci rokovaní o skončení sporu
dohodou, keď jedinou jeho podmienkou pre ukončenie sporu dohodou bolo vyplatenie sumy odstupného
v konkrétnej výške, pričom o požadovanej výške však žalobca nebol ochotný rokovať a dohodnúť sa na

obojstrannom kompromise. Pokiaľ sa jedná o intenzitu porušovania pracovnej disciplíny s následkom
okamžitého skončenia pracovného pomeru, súd prvej inštancie vykonal rozsiahle dokazovanie i v
tomto smere a dospel k záveru, že intenzita porušovania pracovnej disciplíny v prípade odmietania
vykonávať prácu odôvodňovala pre žalovaného okamžité skončenie pracovného pomeru. Skutočnosť,
že súd pri ďalšom odôvodňovaní svojho rozhodnutia neuvádza slovné spojenie „závažné porušenie

pracovne disciplíny“, nič nemení na súdom posúdenej intenzite porušovania pracovnej disciplíny. Súd sa
dostatočne vysporiadal s odôvodnením v čom vidí intenzitu porušovania disciplíny ako závažnú. Žalobca
v čase, kedy odmietal vykonávať akúkoľvek prácu, nevykonával ani funkciu zástupcu zamestnancov,
ktorí sú v pracovnom pomere u zamestnávateľa. Z tejto pozície bol odvolaný z dôvodu protiprávneho
konania. Preto mu nepatrilo ani právo podľa ust. § 150 ods. 2 ZP, v zmysle ktorého zástupcovia

zamestnancov v pracovnom pomere u zamestnávateľa svojou kontrolnou činnosťou podľa § 239 ZP
môžu zisťovať dodržiavanie resp. porušovanie pracovnoprávnych predpisov a môžu podať podnet
na inšpektorát práce. Žalovaný tiež trvá na tom, že pridelenie žalobcovi inej pracovnej náplne v
rámci dohodnutého druhu práce (preradenie), bolo vykonané v súlade s podmienkami dohodnutými v
pracovnej zmluve a v súlade so Zákonníkom práce. Takéto preradenie bolo nutné z dôvodu zdravotného

stavužalobcu,apretonaňžalovanýnepotrebovalžalobcovsúhlas.Zovšetkýchtýchtodôvodovžalovaný
žiada v celom rozsahu v zmysle ustanovenia § 387 CSP odvolaním napadnutý Rozsudok Okresného
súduRužomberokzodňa03.08.2018,č.k.9Cpr/9/2017-189akovecnesprávnypotvrdiť.Žalovanýžiada,
aby bola žalobcovi uložená povinnosť nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania vo výške 100%.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu
v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení
s ust. § 219 ods. 3 CSP) napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP
potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

7. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.8. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

9. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v
odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s

podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

10. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné
pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220
ods. 2 CSP v spojení s ust. § 234 ods. 2 CSP, pričom výstižne a dostatočne odôvodnil, čo ho viedlo k
vydaniurozhodnutiaavyporiadalsasrozhodujúcimi skutočnosťami.Rozhodnutieprvostupňovéhosúdu

zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne
záveryprimeranevysvetlil.Odvolateľvpodanomodvolaníneuviedol skutočnosti,sktorýmbysaokresný

súd nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijaté právne
závery. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň
poukazuje aj krajský súd.

11. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ďalej uvádza nasledovné:

12. Žaloba o určení neplatnosti právneho úkonu o skončení pracovného pomeru podľa § 77 ZP je podľa
§ 137 písm. d) CSP (ďalej len „CSP“) žalobou o určení právnej skutočnosti. Z predmetného oznámenia o
okamžitomskončenípracovnéhopomeruzodňa11.04.2017malokresnýsúdpreukázané,žepredmetný
pracovný pomer bol so žalobcom ako zamestnancom žalovaného skončený z dôvodu prezumovaného

§ 68 ods. 1 písm. b) ZP, keď z uvedeného oznámenia súčasne vyplýva, že pracovný pomer končí dňom
doručenia predmetného oznámenia.

13. Podľa § 68 ods. 1 písm. b) ZP môže zamestnávateľ okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne,
a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu. Okamžité skončenie pracovného

pomeru je výnimočným spôsobom skončenia pracovného pomeru. Ide o jednostranný právny úkon
zamestnávateľa, ktorý smeruje ku skončeniu pracovného pomeru so zamestnancom okamihom
doručenia jeho písomného vyhotovenia zamestnancovi. Zamestnávateľ môže so zamestnancom
okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne, a to len z dôvodov taxatívne uvedených v zákone. Jedným
z dôvodov, pre ktorý môže zamestnávateľ použiť tento výnimočný spôsob skončenia pracovného

pomeru, je porušenie pracovnej disciplíny zamestnancom závažným spôsobom. Povinnosť dodržiavať
pracovnú disciplínu patrí medzi základné povinnosti zamestnanca (§ 47 ods. 1 písm. b), § 81
a 82). Na okamžité skončenie pracovného pomeru sa vyžaduje, aby išlo o zavinené konanie zo
strany zamestnanca, a to aj z nedbanlivosti, a musí dosahovať intenzitu porušenia pracovných
povinností závažným spôsobom. Intenzita porušenia pracovnej disciplíny je jedným zo základných

hľadísk pri rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej disciplíny. Za porušenie pracovnej disciplíny
závažným spôsobom možno považovať napríklad opakovanú neospravedlnenú neprítomnosť v práci,
napadnutie nadriadeného alebo spoluzamestnanca a pod. Odvolací súd ďalej uvádza, že z obsahu
Oznámenia o okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 11.04.2017 jednoznačne a nepochybne
vyplýva, že zamestnávateľ končí pracovný pomer v zmysle § 68 ods. 1 písm. b) ZP, pričom okamih

skončenia pracovného pomeru je deň doručenia tohto oznámenia. Táto vôľa zamestnávateľa vyplýva
už so samotného pomenovania veci v záhlaví dokumentu „Vec: Oznámenie o okamžitom skončení
pracovného pomeru“.

14. Okresný súd sa ďalej zaoberal dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru (uvedený pod

bodom 1 Oznámenia o okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 11.04.2017) spočívajúci v tom,
že žalobca v období od jeho preradenia až do okamžitého skončenia pracovného pomeru neustále
odmietal pracovať na pridelenej pracovnej pozícii, a to aj po opakovaných výzvach. Odvolací súdsa stotožňuje s názorom okresného súdu, čo sa týka dôvodnosti okamžitého skončenia pracovného
pomeru.

15. Odvolací súd podotýka, že je zásadný rozdiel medzi druhom práce, ktorý je obsiahnutý
v dvojstrannom právnom úkone - pracovnej zmluve, ktorý musí byť vždy výslovne dohodnutý
medzi zamestnancom a zamestnávateľom, a pracovnou náplňou, ktorá je jednostranným príkazom
zamestnávateľa, ktorou sa zamestnancovi bližšie špecifikujú úlohy v rámci v zmluve dohodnutého druhu
práce. Druh práce je dohodnutý účastníkmi pracovného pomeru v pracovnej zmluve, preto je možné ho

meniť len vzájomnou dohodou účastníkov pracovného pomeru a nie je možné ho meniť jednostranne
zo strany zamestnávateľa. Podľa ustanovenia § 54 ZP dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno
zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Zamestnávateľ je
povinný zmenu pracovnej zmluvy vyhotoviť písomne. V danom prípade zamestnávateľ nemenil druh
práce, tak ako bol dohodnutý v pracovnej zmluve v prílohe A bod 1 Pracovné postavenie „robotník“.
V predmetnej pracovnej zmluve absentuje stručná charakteristika druhu práce, na ktorý bol žalobca

u žalovaného prijatý, čo konštatoval aj IP Žilina v časti Pracovnoprávne vzťahy v odseku B v bode 7
protokolu č. IZA-013-49-2.3/P-E22, 24, 25 -17 zo dňa 07.04.2017. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom
okresného súdu, že absencia bližšieho špecifikovania druhu práce nie je dôvodom neplatnosti pracovnej
zmluvy a teda pracovného vzťahu medzi zamestnancom a zamestnávateľom, nakoľko z následného
správania strán pracovného vzťahu možno jednoznačne vyvodiť konkludentnú dohodu, čo sa týka duhu

práce. Žalobca až do pracovného úrazu nenamietal druh práce, ale vykonával prácu podľa pokynov
zamestnávateľa. Absenciu stručnej charakteristiky druhu práce v pracovnej zmluve začal namietať až v
súvislosti so vznikom sporu ohľadne jeho preradenia na inú prácu.

16. Odvolací súd konštatuje, že okresný súd správne vyhodnotil právny záver, čo sa týka otázky

súhlasu zamestnanca na jeho preradenie. V danom prípade na základe vyššie uvedeného sa jednalo
o preradenie zamestnanca v rámci dojednaného druhu práce v pôvodnej pracovnej zmluve. Nešlo o
zmenu druhu práce. Práce vykonávané pred preradením na inú prácu, ako aj po preradení na inú
prácu, mali byť jednoduchými prácami, na ktoré sa nevyžadovalo žiadne osobitné vzdelanie, odbornejšie
školenie, alebo vyšší kvalifikačný predpoklad. Navyše tieto práce čiastočne obsahovo súviseli, keď

jednou z činností v rámci pracovnej náplne pred pracovným úrazom žalobcu bola aj následná kontrola
finálneho produktu a po preradení na inú prácu bola touto náplňou kontrola dodávaných produktov. Išlo
teda o preradenie zamestnanca v rámci existujúcej pracovnej pozície „robotník“ pri oboma stranami
dovtedy akceptovanom druhu práce, kde sa nevyžaduje súhlas zamestnanca.

17. Miesto výkonu práce podľa pracovnej zmluvy čl. I. bod 1.6 je sídlo zamestnávateľa. Oddelenie
Injection bolo určené ako pracovisko v rámci výrobnej štruktúry zamestnávateľa, avšak pri splnení
podmienok § 55 ods. 2 písm. a) ZP, ods. 3 ZP nie je zamestnávateľ pri ponuke práce limitovaný iba na
pôvodné pracovisko, ale na všetky jeho pracoviská v rámci dojednaného miesta výkonu práce.

18. Po pracovnom úraze, ukončení práceneschopnosti zamestnanca bol žalobca podrobený lekárskej
prehliadke u lekára PZS (MUDr. A.), pričom lekár stanovil jeho pracovné obmedzenia v súvislosti s
pracovnou pozíciou, ktorú dovtedy vykonával, a to vylúčenie práce so záťažou dolných končatín - práca
v drepe, podrepe, kľaku, opakované flexie (ohýbanie) kolien, opakované nastupovanie/vystupovanie
z auta, úkony tela s prenesením váhy na jednu končatinu a pod., vylúčenie práce dlhodobo v stoji

a dlhodobo v sede, keď za vhodnú pozíciu pri práci bola stanovená pozícia so striedaním sed - stoj
a vylúčenie práce s ťažkými bremenami, t.j. nad 5 kg. Zo záveru mimoriadnej lekárskej prehliadky
vyplynulo, že práca operátora na pracovisku Injection je pre žalobcu nevhodná a podľa odborného
vyjadrenia zo dňa 18.01.2017 (MUDr. J.) bol žalobca uznaný ako zdravotne nespôsobilý na doterajšiu
prácu na pozícii obsluha vstrekovacích lisov na pracovisku Injection. Následne bolo vypracované

odbornévyjadreniekzaradeniuzamestnancazodňa14.02.2017,vktoromMUDr.J.vzáverekonštatuje,
že práca robotníka na pracovisku Parts Quality je pre pracovníka pri zabezpečení vo vyjadrení
uvedených podmienok zo zdravotného hľadiska vhodná a spĺňa podmienky práce.

19. Zamestnávateľ vytvoril zamestnancovi primerané pracovné podmienky, preradil ho na inú prácu

(bez potreby súhlasu zamestnanca, nakoľko išlo o preradenie v rámci dojednaného druhu práce v
pracovnej zmluve), ktorú mohol podľa lekárskeho posudku vykonávať vzhľadom na jeho zdravotný stav
po pracovnom úraze a dlhodobej práceneschopnosti. Zamestnanec (žalobca) odmietal pracovať, pričom
na to nemal objektívne dôvody, čo založilo dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru zo stranyzamestnávateľa pre hrubé porušenie pracovnej disciplíny zo strany zamestnanca v zmysle § § 68 ods.
1 písm. b) ZP.

20. S poukazom na skutkové okolnosti prejednávanej veci a vykonané dokazovanie odvolací súd sa
stotožnil so súdom prvej inštancie a jeho postup považoval za plne v súlade so zákonom. Odvolací
súd neuznal opodstatnenosť argumentov odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolacie dôvody, a preto
napadnutý rozsudok okresného súdu, potvrdil ako vecne správny.

21. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 396 ods.
1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnom odvolacom konaní mala plný úspech strana žalovaného,
a preto odvolací súd priznal žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu. Ďalej o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

22. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427
ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)