Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 7, 2019

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 15C/16/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3118202803
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Gabriela Chudovská
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2019:3118202803.6

Rozhodnutie

Okresný súd Trenčín v konaní pred sudkyňou Mgr. Gabrielou Chudovskou v právnej veci žalobkyne :
S. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom XX.októbra XXXX/XX, T., právne zastúpená: JUDr. Zuzana Loffayová,
advokátka, so sídlom Beckovská Vieska 623, Kočovce, proti žalovanému: K.. N. D., nar. XX.XX.XXXX,
bytom H. C. 23/15, T., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Jaroslav Čibenka, s.r.o., so
sídlom F. Urbánka 797/14, Púchov, o vylúčenie žalovaného z užívania bytu, takto

r o z h o d o l :

I.Súd žalobu zamieta.

II. Súd v celom rozsahu zrušuje neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu
Trenčín č.k.21C/12/2018-15 zo dňa 14.3.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k.
5Co/114/2018-39 zo dňa 31.5.2018 .

III. Žalovaný má proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 28.03.2018 domáhala, aby súd úplne vylúčil žalovaného z
užívania bytu č. 51 v bytovom dome na ul. XX.októbra XXXX/XX v Trenčíne zapísaného na LV č XXXX
pre k.ú. T. (ďalej len „byt“) až do doby vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej
len „BSM“) a aby žalovaného zaviazal na náhradu trov konania.

2. Žalobu skutkovo odôvodnila tým, že so žalovaným uzavreli manželstvo dňa 16.10.1999, ktoré
bolo rozsudkom Okresného súdu Trenčín právoplatným dňa 22.02.2017 rozvedené a z manželstva
pochádzajú dve mal. deti - dcéra E. syn F.. Počas manželstva strany sporu nadobudli do BSM byt, v
ktorom počas manželstva spoločne žili. Žalovaný sa z bytu odsťahoval cca pred 1,5 rokom pred podaním
žaloby. Byt užíva žalobkyňa s dvomi deťmi, vedie sa konanie o vyporiadanie BSM. Žalobkyňa tvrdila,

že žalovaný do bytu neustále neohlásene chodí, vracia sa do minulosti, osočuje žalobkyňu pred deťmi.
Žalovaný má manipulatívne sklony, má pocit, že aj po rozvode musí žalobkyňu ovládať. Prvýkrát došlo
k útoku na žalobkyňu v týždni okolo 22.03.2017, kedy žalobkyni žalovaný vošiel do spálne, nechcela
sa s ním rozprávať, preto sa žalovaný nahneval, chytil žalobkyňu pod krk, triasol ňou a vykrikoval, že
sa s ním musí rozprávať. Žalobkyňa mu povedala, nech ju nechá na pokoji, žalovaný s z bytu odišiel a
následne sa doň vrátil späť o 4:00 hod ráno a dožadoval sa komunikácie, načo žalobkyňu začal škrtiť.

Toto prvé napadnutie žalobkyňa na polícii neriešila. K ďalšiemu napadnutiu došlo 09.04.2017, kedy
večer žalovaný prišiel neohlásene do bytu, chcel sa so žalobkyňou rozprávať, útočil na ňu tým, že to
ona je zodpovedná za rozpad manželstva. Rozhovor sa zvrtol na hádku, žalovaný stiahol žalobkyňu
na zem za vlasy a na zemi do nej kopol. Žalobkyňa kričala o pomoc, načo dobehla dcéra sa plačom a
prosila otca, aby mamu nebil. Syn sa zavrel na WC a odmietol vyjsť. Dcéra neprestávala plakať, na čo ju
žalovaný strčil do vane pod studenú sprchu, aby sa skľudnila a žalobkyni bránil ísť za ňou. Žalobkyňa sa

pretisla za dcérou, vytiahla ju z vane, dcéra stále plakala, žalobkyňa ukľudňovala aj dcéru aj žalovaného.
Aby deťom nespôsobovala stresy, opäť nešla na políciu, ale začala riešiť vyporiadanie BSM. Žalovanýdo bytu chodil neustále za deťmi, žalobkyňa sa mu snažila vyhýbať a z bytu vždy odísť. Naposledy
došlo k útoku dňa 05.03.2018, kedy žalovaný prišiel neohlásene do bytu, začal kontrolovať chladničku,
mrazničku, potravinovú skriňu, komentoval, že keď on býval v byte, vždy mali deti čo jesť a že teraz

tam žalobkyňa nič nemá. Opäť sa chcel rozprávať, vyťahoval veci z minulosti, žalobkyňu slovne napádal
a pred deťmi vykresľoval ako chuderu. Žalobkyňa sa snažila vyhnúť sa debate a jeho psychickému
nátlaku vo forme vynucovania sa komunikácie, chcela preto z bytu odísť, na čo jej žalovaný zatarasil
dvere so slovami, že nikam nejde. Keď žalobkyňa povedala, že zavolá políciu, žalovaný jej vyrazil z
ruky mobil a zobral jej ho. Deti otcovi dohovárali, aby mame vrátil mobil. Po tejto skúsenosti žalobkyňa

išla na políciu v Trenčíne, kde podala oznámenie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu,
na základe čoho OO PZ Trenčín vydalo rozhodnutie o vykázaní žalovaného zo spoločného obydlia na
dobu 10 dní a zákaz približovať sa počas vykázania k ohrozenej osobe na vzdialenosť menšiu ako 10
m. Žalobkyňa má dôvodné podozrenie, že ju žalovaný sleduje, alebo necháva sledovať, vie totiž, kde
žalobkyňa je a s kým. V minulosti strávil so žalobkyňou celý deň v práci, všade s ňou chodil, aby vedel,
kde sa pohybuje a mal po celý čas pod kontrolou jej mobil. Dňa 06.03.2018 navštívila žalobkyňa aj svoju

obvodnú lekárku, pričom bola spísaná lekárska správa. Dňa 14.03.2018 na návrh žalobkyne súd vydal
neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému zakázal vstupovať do bytu a uložil žalobkyni povinnosť podať
túto žalobu vo veci samej. Žalobkyňa má dôvodnú obavu o svoj život a zdravie, je potrebné zabrániť
prípadným ďalším útokom na žalobkyňu. Žalovaný hoci v byte nežije cca 2,5 roka, do bytu vstupuje
kedykoľvek bez súhlasu žalobkyne, v dôsledku čoho je žalobkyňa v neustálom strese.

3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Poprel skutočnosti uvedené v žalobe. Mal za to,
že ak by žalobkyňu skutočne dňa 22.03.2017 napadol a keby z neho mala strach, určite by ho následne
nepozvala na rodinnú oslavu, ktorá sa konala v dňoch 25.03.-26.03.2017. Oslava sa uskutočnila okrem
iných aj za účasti jej súrodencov s rodinami, ako i jej otca s priateľkou. Počas tejto oslavy sa plánovala

oslava 70-tky svokra žalovaného, rozdeľovali sa úlohy, kto čo zabezpečí a bol pozvaný aj žalovaný a
žalobkyňa sa k žalovanému správala bežným spôsobom. Na oslavu žalobkyňa doviezla žalovaného
svojim autom a aj ho odviezla späť do Trenčína. Predmetná oslava sa konala u sestry žalobkyne
v Novom K. nad C.. Vo večerných hodinách po odchode svokra žalovaného domov sa správanie
žalovanej ku žalovanému zmenilo, a to tak, že veľmi ochladlo. Na otázku žalovaného čo sa stalo

žalobkyňa odpovedala, že nič, že sa to žalovanému iba zdá. Na druhý deň žalobkyňa žalovaného
opäť kontaktovala, že sa s ním chce rozprávať a či môže prísť. Po príchode žalovaného mu žalobkyňa
oznámila, že sestrám povedala o ich rozvode. Do tohto času žalobkyňa sama žiadala žalovaného, aby
to nikto nikomu nehovoril a na tomto sa dohodli aj s deťmi. Obvinenia týkajúce sa dňa 09.04.2017 sa
rovnako tak podľa žalovaného nezakladajú na pravde okrem skutočnosti, že žalovaný bol v predmetnom

byte. V poobedňajších hodinách žalovaný cestou na futbalový zápas AS Trenčín na H. ulici stretol na
križovatke žalobkyňu s dvomi motorkármi. Žalovaný na ňu zatrúbil, na čo žalobkyňu jeden z motorkárov
upozornil, avšak žalobkyňa sa tvárila, že žalovaného nevidí. Následne jej žalovaný viackrát telefonoval,
ale žalobkyňa nezdvíhala. Nakoľko jej žalovaný chcel doniesť výživné na deti, kontaktoval aj deti, nech
mu žalobkyňa zavolá, keď sa vráti. Večer žalobkyňa zavolala žalovanému, a ten jej následne šiel zaniesť

peniaze. Po jeho príchode došlo k slovnému konfliktu, nakoľko do toho času žalobkyňa neustále tvrdila,
že sú rodina a ona sa chce vrátiť. Žalovaný ju požiadal, aby s ním išla svokrovi žalovaného (otcovi
žalobkyne) oznámiť skutočnosti týkajúce sa ich rozvodu, ktorý o tom nevedel. Žalovaná sedela na gauči,
žalovaný k nej pristúpil a chytil ju za ruku, aby sa zodvihla a išli spoločne za svokrom žalovaného.
Žalobkyňa sa však hodila na zem, metala sa a vykrikovala na deti, aby jej prišli pomôcť. Žalovaný jej

chcel pomôcť vstať zo zeme, no žalobkyňa sa úmyselne váľala po zemi a hystericky vykrikovala po
deťoch. Žalovaný ju požiadal, aby s tým prestala a položil jej otázku, že či aj k svojim neverám volala
deti. Žalobkyňa však ďalej pokračovala vo svojom hysterickom výstupe a prestala až vtedy, keď videla,
aký to má vplyv na deti. Po tom, čo deti prišli zo svojej izby a videli výstup matky, dcéra zostala v
šoku, nakoľko nič také dovtedy doma nezažila. Žalovaný sa preto išiel venovať dcére, ktorá plakala a

nedala sa utíšiť. Žalovaný vyzval žalobkyňu, aby dcéru zobrali do nemocnice, aby jej dal lekár niečo
na upokojenie, čo ona odmietla. Nakoľko aj napriek upokojovaniu dcéra stále plakala žalovaný navrhol,
aby ju ochladili sprchou, s čím žalobkyňa súhlasila. Dcéra sama odišla do kúpeľne, kde ju žalovaný
spolu so žalobkyňou osprchovali. Potom dcéra ležala na gauči a ticho plakala. Nechcela sa baviť ani
so žalovaným, ani so žalobkyňou a chcela ísť preč z domu. Následne jej žalobkyňa podala nejaký liek,

po ktorom zaspala. Syn bol už v tom čase vo svojej izbe. Žalovaný sa ho ešte spýtal, či je všetko v
poriadku, na čo mu odpovedal, že áno. Žalovaný počkal ešte chvíľu, kým dcéra zaspí a dohodol sa so
žalobkyňou, že na druhý deň príde a podľa potreby pôjde s deťmi k lekárovi. Na druhý deň si žalovaný
ráno v práci vybavil voľno, a po dohode so žalobkyňou ani deti nešli školy a žalobkyňa im napísalaospravedlnenie. Okolo 9-tej žalovaný vyzdvihol deti a zobral do OC Voderady, nakoľko s nimi ešte v
predchádzajúcom týždni dva dni chodil po obchodoch s úmyslom kúpiť dcére oblečenie, avšak ona si
nevedela vybrať. Žalovaný sa celý deň venoval deťom, a obidve deti mu potvrdili, že sú v poriadku a

nechcú ísť k lekárovi. Na nákupy volali aj žalobkyňu, ktorá však tvrdila, že má prácu a odmietla ísť.
Žalobkyňu počas dňa niekoľko krát telefonicky kontaktoval buď žalovaný osobne alebo deti, a dokonca
ju spolu pozvali na obed. Žalobkyňa nemala problém s komunikáciou a obed odmietla z dôvodu, že už
bola po obede. Žalobkyňa následne 15.04.2017 zorganizovala rodinný výlet do Rajeckej Lesnej, na ktorý
pozvalaajžalovaného.Vsobotuosobnevyzdvihlažalovanéhodomasvojimautomapovýletehovyložila

pred štadiónom AS Trenčín, kde sa žalovaný zúčastnil 2-hého polčasu majstrovského zápasu. Počas
dňa sa so žalovaným rozprávala úplne normálne a uvoľnene. Žalobkyňa ešte povedala žalovanému,
že keby bola vedela že je futbal, tak mohli ísť inokedy. Čo sa týka posledného obvinenia týkajúceho sa
dňa 05.03.2018, cez víkend boli deti u žalovaného a boli spolu hrať hokej na jazerách. V pondelok išiel
žalovaný vyložiť hokejky a korčule do garáže, pričom zistil, že si deti v aute zabudli rukavice a tak im ich
išiel žalovaný zaniesť. Pri tejto príležitosti si žalovaný chcel z domu vziať ploskačku, nakoľko sa chystal

lyžovať. Po príchode ju žalovaný nevidel na mieste, kde bežne bývala, a tak sa spýtal žalobkyne, či ju
nevidela. Súčasne sa jej spýtal, ako si ona predstavuje oslavu dcérinej birmovky, ktorá sa má konať
28.04.2018, z dôvodu, že treba rezervovať reštauráciu a upresniť počet hostí. Žalovaná s ním odmietla
komunikovať. Spolu sa presunuli do chodby, kde sa žalobkyňa začala obúvať a obliekať. Následne sa
začala žalovanému vyhrážať, že naňho zavolá políciu. Následne žalobkyňa opustila byt a žalovaný sa

rozlúčil s deťmi a tiež odišiel do Kauflandu na nákup. Po nákupe žalovaný zistil, že mu chýba mobil. Vrátil
sa preto domov a poprosil dcéru, aby ho prezvonila, či mu tam telefón náhodou nevypadol. Žalobkyňa
sa medzičasom vrátila domov a hneď obvinila žalovaného, že ju sleduje. Žalovaný opätovne požiadal
žalobkyňu o dohodu k pripravovanej birmovke, o ktorej sa následne rozprávali. Žalovaný ešte stihol
upozorniť žalobkyňu, že jej končí platnosť parkovacej karty, nakoľko jej ju minulý rok pomáhal vybavovať.

Žalobkyňa povedala, že o tom vie, nakoľko ju mesto o tejto skutočnosti informovalo e-mailom. Vzhľadom
k tomu, že žalovanému daný e-mail neprišiel, poprosil ju, aby mu túto správu poslala. Žalobkyňa
uviedla, že keď pôjde robiť papiere do práce, tak mu ho prepošle. Zároveň požiadala žalovaného, aby
jej opravil prietokový ohrievač, ktorý jej žalovaný následne chcel opraviť, avšak nevykazoval žiadnu
vadu. Deti potvrdili tvrdenie žalobkyne, že niekedy nezapáli na prvý krát. Nakoľko žalovaný so sebou

nemal potrebné vybavenie, dohodli sa, že v stredu po návrate zo služobnej cesty príde prietokový
ohrievač opraviť. Žalobkyňa ho požiadala, aby pozrel aj vypínač svetla v kuchyni, a žalovaný usúdil, že
ho treba vymeniť, tak sa dohodli sa na stredu 07.03.2018. Následne žalovaný ešte debatoval s deťmi
a žalobkyňa robila niečo v kuchyni. Keď žalovaný odchádzal, žalobkyňa ho slušne pozdravila a bola
úplne kľudná. Žalovaný šiel naspäť do práce, kde našiel svoj mobil. Zistil však, že jeho zamestnanecká

karta zostala u žalobkyne. Následne zavolal dcére, aby ju doma pozrela a tá potvrdila, že ju našla, tak
ju žalovaný poprosil, aby ju doniesla pred dom, keď tam príde autom. Žalovaný zavolal dcére, ale bola
nedostupná, potom synovi, že je vonku a následne mu dcéra doniesla zamestnaneckú kartu. Ešte v ten
deň o 18:21 hod. žalobkyňa poslala žalovanému SMS s údajmi na parkovaciu kartu. Dňa 06.03.2018 bol
žalovaný na pracovnej ceste, preto nie je možné, aby bolo potvrdenie OOPZ o vykázaní zo spoločného

obydlia zo dňa 06.03.2018 o 9:00 hod., č. DU: 463/TN-2018. Žalovaný bol v tento deň telefonicky
kontaktovaný pracovníkom polície, ktorý ho upozornil, že manželka podala sťažnosť voči občianskemu
spolunažívaniu a požiadal žalovaného, aby hneď po príchode z pracovnej cesty kontaktoval pracovníkov
polície za účelom podania vysvetlenia. Žalovaný ihneď po návrate z pracovnej cesty navštívil oddelenie
Policajného Zboru v Trenčíne.

4. Žalobkyňa sa k okolnostiam vylíčeným žalovaným vyjadrila tak, že čo sa týka spoločnej rodinnej
oslavy, nikto z nej rodiny nevedel, že sú rozvedení, nechcela svojej rodine kaziť oslavu a chcela im to
oznámiť až po nej. Aj preto bol na oslave aj žalovaný, nikto nebol osobitne pozývaný, všetci brali ako
samozrejmé, že na oslavu prídu ako rodina. Sám žalovaný navrhol, aby sa k sebe správali tak, aby si

ostatní mysleli, že sa snažia všetko urovnať. Otec žalobkyne je chorý na srdce, žalobkyňa sa snažila
ich problémy pred ním skryť slušným správaním. Po skončení oslavy na izbe začala opäť psychická
tyrania, neustále výčitky a snaha o komunikáciu, osočovanie, na čo žalobkyňa z izby ušla, chcela zavolať
sestru, aby jej pomohla. Žalovaný ju však pri dverách dobehol, prikázal jej zvýšeným hlasom sa vrátiť
do izby, to sa udialo v dome sestry v Novom Meste nad Váhom. Žalobkyňa sa bála a nechcela ďalší

konflikt, do izby sa vrátila, pričom všetko pokračovalo ďalej. Na oslavu jej otca nebol žalovaný osobitne
pozývaný, zase všetci brali ako samozrejmé, že na oslavu prídu ako rodina. Žalobkyňa nikdy nechcela,
aby sa so žalovaným dali dokopy a žili po rozvode ako rodina. Situácia ohľadom hysterického záchvatu
žalobkyne je výmysel, ona nikdy takýmito záchvatmi netrpela. Pri incidente z 09.04.2017 si žalobkyňanedokázala pomôcť, preto zakričala na dcéru, ktorá otcovi povedala „ tato, nechaj ju“ a plakala tak, že
až na chvíľu stratila vedomie. Žalovaný dcéru napriek nesúhlasu matky osprchoval studenou vodou a
žalobkyňu za ňou nechcel pustiť. Je pravdou, že na druhý deň deti nešli do školy, ale s otcom na nákupy

do OC Voderady, nikdy ich takto však nebrával a aj preto má žalobkyňa za to, že chcel celý incident pred
deťmi takto odčiniť. Čo sa týka napadnutia z 05.03.2018, tento sa udial tak, ako ho žalobkyňa opísala.
Keď jej žalovaný zatarasil dvere, vytiahla mobil, že zavolá políciu, na čo jej žalovaný mobil z ruky vytrhol.
Deti pri tom prítomné neboli, avšak keď prišli z izby, videli, že mamin mobil má v rukách žalovaný, dcéra
mu povedala, nech mame mobil vráti. Žalobkyňa potom odišla na nákup do Kauflandu, žalovaný šiel za

ňou, žalovaný si potom v byte stále niečo zabúdal, aby mal zámienku do bytu prísť. Keď ho žalobkyňa
žiadala, aby jej výživné na deti posielal na účet, žalovaný tvrdil, že v rozsudku je napísané, že ho má
poukazovať k jej rukám, a teda jej ho musí nosiť osobne. Po tomto poslednom útoku ráno šla na políciu,
pretože už nevedela, ako sa má proti jeho psychopatickému správaniu brániť.

5. Žalovaný poukazoval na to, že odkedy žalobkyňa požiadala žalovaného, aby opustil byt, až do času

spomínanej oslavy u sestry žalobkyne, sa konalo niekoľko osláv v rodine žalobkyne, na žiadnej z nich
žalovaný nebol, ani na svadbe v rodine žalobkyne v čase, keď ešte boli manželmi, žalovaný nebol, keďže
mu bolo povedané, že on pozvaný nie je. Po týchto skúsenostiach by sa žalovaný určite nedožadoval
účasti na oslave. Poukázal na to, že žalobkyňa opakovane vyvíjala aktivitu na spoločne strávený čas so
žalovaným, ak by malo dôjsť k incidentu dňa 05.03.2018, asi by ho žalobkyňa následne na to nevolala

opraviť prietokový ohrievač. Tiež poukázal na stretnutie v apríli 2017, kde za žalobkyňou prišiel ohľadom
dohody o starostlivosti o spoločné deti, kde bol žalovaný vulgárne napadnutý sestrou žalobkyne, ktorá
mu povedala, že má také kontakty, ktoré sú schopné mu fyzicky ublížiť, že má právničku, ktorá ho
finančne aj spoločensky zničí. Všetko vyvrcholilo tým, že mu sestra žalobkyne povedala, že zavolá
políciu a dosvedčia si so žalobkyňou navzájom, že ich fyzicky napadol. To sa ale nikdy nestalo. Žalovaný

opustil po tomto incidente areál a žalobkyňa ho šla ešte aj vyprevadiť k bráne. Od tohto momentu sa
žalovaný vyhýba kontaktu so žalobkyňou osamote, stretáva sa s ňou len na verejnosti, aby ich kontakt
nemohol byť vyhodnotený ako fyzický útok. Tvrdil, že nie on týra žalobkyňu, ale ona ho citovo vydiera,
rozhoduje, kedy deti s ním budú tráviť čas a kedy nie, opísal prípad cez prázdniny a na Štedrý deň, kedy
žalobkyňa napriek predchádzajúcej dohode zmenila plány a deti nemohli stráviť plánový čas s otcom.

Okrem toho opísal situáciu, kedy synovi matka opakovane nedvíhala telefón, hoci mu bolo veľmi zle,
otec ho doviezol domov, kde sa po otvorení bytu povracal, avšak pre zákaz vstupu do bytu žalovaný
nemohol do bytu vstúpiť, postarať sa o syna ani po ňom upratať, preto musel o pomoc požiadať susedu.
Žalobkyňa následne povedala synovi, že bola pri grile, a preto nemala čas dvíhať mu telefón.

6. V ďalšom konaní žalobkyňa ako dôkaz o manipulatívnych sklonoch žalovaného uvádzala, že chcel
so žalobkyňou a jej právnou zástupkyňou ohľadom vyporiadania BSM riešiť doma v ich spoločnom
byte, čo svedčí o tom, že sa v byte cíti silný, ako pán. To, že žalobkyňa komunikovala so žalovaným,
nepreukazuje, že by k nemu prechovávala lásku, snažila sa do rozvodu s ním slušne komunikovať
najmä kvôli deťom, situácia sa vyhrotila po rozvode, s ktorým sa žalovaný nezmieril. Odkedy má

zakázaný vstup do bytu, žalobkyňa sa pozviechala, napriek tomu sa ho stále bojí. Napriek tomu, že
priestupkové konanie bolo zastavené, má za to, že násilie bolo preukázané s poukazom na výpoveď
dcéry v priestupkovom konaní. Žalovaný podľa nej musí mať stále veci pod kontrolou, stále má od bytu
i vchodu kľúče. Incidenty žalobkyňa skôr neriešila najmä kvôli deťom. Po poslednom psychickom útoku
však už toho bolo príliš a žalobkyňa sa rozhodla veci riešiť na polícii. Ak nebolo po vôli žalovaného,

nebol ochotný sa žiadnym spôsobom prispôsobiť, všetko chcel mať vo svojej réžii a žiaden iný názor
nepripúšťal. Takýmto spôsobom neustále manipuloval žalobkyňou, ak sa s ním nechcela rozprávať.
Považovala za neprípustné, aby žalovaný sliedil po žalobkyni, v byte kontroloval chladničku, mrazničku,
potravinovú skriňu a následne potom žalobkyni niečo vyčítal. Veľký zásah do osobnej sféry žalobkyne
je podľa nej aj to, že žalovaný chodil do jej počítača, že sa nabúral do jej sociálnych sietí, sledoval

korešpondenciu. Žalovaný si vynucoval poslúchanie a vzťah založený na podradenosti žalobkyne.
Žalovaný si podľa žalobkyne stále neuvedomuje, že žalobkyňa jeho nátlakový spôsob komunikácie
a sledovanie považuje za psychické týranie, pre žalovaného je možno tento spôsob komunikácie
prijateľný, pričom v komunikácii používa výrazne manipulačné techniky. Žalovaný ďalej tvrdil, že
žaloba je účelová, aby si žalobkyňa privodila výhodnejšiu pozíciu vrámci konania o vyporiadanie BSM,

žalobkyňa po rozvode so žalovaným normálne komunikovala, prebehlo niekoľko stretnutí, žalobkyňa
sama iniciovala stretnutia, dokonca ho požiadala o ruku. Následne sa dozvedel, že žalobkyňa udržiava
iné vzťahy, pred rozvodom aj po ňom však tvrdila, že sa chce vrátiť, čo tvrdila aj deťom. Žalovaný tvrdil,
že žalobkyňa posielala erotické fotografie cez sociálne siete. K údajnému prenasledovaniu do Kauflandudňa 05.03.2018 uviedol, že on ani nevedel, že tam bola až následne mu žalobkyňa povedala, že ho tam
videla. V ten deň chcel so žalobkyňou vyriešiť oslavu birmovky dcéry a ukončenie jej poistky v poisťovni
Union, k hádke síce došlo, ale k žiadnu konfliktu nedošlo. Tvrdil, že žalobkyňa ho vydiera cez deti,

pýta od neho peniaze, jej správanie sa zvrtlo vtedy, keď jej povedal, že nič nad rámec súdom určeného
výživného jej platiť nebude, hoci jej aj v čase, keď na jej požiadanie z bytu odišiel, dával peniaze do ruky,
hoci už spolu nežili. Majetkové veci nechcel riešiť u advokátky preto, že táto má sídlo v Novom Meste nad
Váhom, nemal záujem mať výdavky s cestovaním k nej, v Trenčíne majú dva trojizbové byty, všetko sa
mohlo vyriešiť tam a nemal záujem riešiť majetkové záležitosti ani po kaviarňach. Žalovaný ďalej tvrdil,

že jednou z podmienok na obmedzenie užívacieho práva je obývanie spoločnej domácnosti, pričom je
nesporné, že žalovaný byt neužíva, pretože sa odsťahoval, ďalej tvrdil, že neexistuje čo i len hrozba
násilia. Poukázal na to, že deti potvrdili, že žalovaný má kľudnú povahu, a dcéra tvrdila žalovanému aj
to, že v zápisnici z priestupkového konania nie sú uvedené jej slová tak, ako ich povedala. Poukázal na
neliečený psychický stav žalobkyne od roku 2013, ktorý si žalobkyňa vytvára sama a ktorý je následkom
neusporiadaného života a straty finančného zabezpečenia. Komunikáciu žalovaného so žalobkyňou

považuje za pochopiteľnú, keďže majú spoločné dve deti, pričom poprel, že by sa bol schopný nabúrať
do počítača žalobkyne. Bola to ona, ktorá mala prístup k jeho emailom, do jeho telefónu a odpovedala
na jeho maily a ich mazala.

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi

nachádzajúcimi sa v súdnom spis, vrátane obsahu pripojeného spisu z priestupkového konania, konania
o rozvod a vyporiadanie BSM, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

8. Súd mal zo spisu Okresného súdu Trenčín sp.zn. 34P/157/2016 zistené, že strany sporu uzavreli
manželstvo dňa 16.10.1999, pričom manželstvo bolo rozvedené rozsudkom č.k. 34P/157/2016-37 zo

dňa 25.01.2017 s tým, že bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej sa mal. deti pochádzajúce
z manželstva Emma a F. na čas po rozvode zverujú do osobnej starostlivosti matky, právo zastupovať
ich, spravovať ich majetok majú obaja rodičia, pričom otec sa zaviazal prispievať na ich výživu každému
sumou po 150,- eur mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 22.02.2017. Ďalej bolo zo spisu
tunajšieho súdu sp.zn. 12C/11/2018 zistené, že dňa 05.03.2018 žalobkyňa podala žalobu o vyporiadanie

BSM po rozvode manželstva, pričom predmetom vyporiadania je o.i. aj predmetný byt. Konanie nie je t.č.
právoplatne skončené, pričom z obsahu spisu vyplynulo, že strany sporu ohľadom vyporiadania BSM
komunikovali aj pred podaním žaloby (november - december 2017), ale k dohode nedošlo, strany neboli
schopné zladiť termín a miesto stretnutia ohľadom prerokovania prípadných návrhov vyporiadania.
Súčasne zo skoršej mailovej komunikácie (máj 2017) vyplýva, že bol spracovaný aj návrh dohody o

vyporiadaní BSM, k podpisu ktorej strany ale nepristúpili.
9. Z obsahu spisu Okresného súdu Trenčín sp.zn. 21C/12/2018 súd zistil, že uznesením zo dňa
14.03.2018 súd nariadil neodkladné opatrenie, na základe ktorého žalovanému zakázal vstupovať do
bytu a žalobkyni uložil povinnosť do 30 dní od právoplatnosti uznesenia podať vo veci samej proti
žalovanému žalobu o vylúčenie žalovaného z užívania bytu. Rozhodnutie bolo potvrdené uznesením

Krajského súdu v Trenčíne č.k. 5Co/114/2018-39 zo dňa 31.05.2018. Žalobu vo veci samej žalobkyňa
následne podala dňa 28.03.2018.

10. Z listiny „Späťvzatie návrhu na rozvod datovanej dňa 02.01.2017 vyplynulo, že žalobkyňa mala
v úmysle vziať späť návrh na rozvod manželstva sp.zn. 34P/157/2016, čo však nezrealizovala. Z

predloženej telefonickej komunikácie vyplýva, že dňa 17.01.2017 žalobkyňa kontaktovala žalovaného
s tým, že premýšľala, že keď to všetko skončí a prejde čas, že ako ho požiada o ruku, že to myslí vážne
a nevie, prečo ju to napadlo. Ďalej mu napísala, aby veľmi necvičil, nech má koho o ruku požiadať a
že nechce kostru. Dňa 18.01.2017 žalobkyňa pozvala žalovaného do kina, keď bude mať voľno. Ďalej
21.01.2017 kontaktovala ho s tým, že žalobkyňa chce dcére urobiť oslavu a bola by rada, keby aj

žalovaný bol s nimi, ak nebude mať iný program a že sa na neho tešia. Dňa 22.01.2017 žalobkyňa
iniciovala stretnutie so žalovaným s otázkou, či by mu mohla prísť sprehádzať byt, na čo žalovaný
odpísal, že „jasné“. Dňa 08.02.2017 žalobkyňa žalovanému napísala, že v ten deň pri obede mu mala
chuť povedať, aby sa vrátil domov, ale nenašla odvahu, určite by sa rozplakala, že nechce, aby to spravil
hneď, že to asi momentálne nejde, ale keď bude chcieť, mohli by to znovu skúsiť a dúfa, že sa to časom

podarí. Ďalej žalobkyňa žalovaného dňa 12.03.2017 kontaktovala s tým, že mu oznámila, že dedo ho
chce pozvať na oslavu 70tky dňa 17.júna a že sa má rozhodnúť. Táto komunikácie teda je spred obdobia
žalobkyňou v žalobe opisovaných incidentov.11. Prvý žalobkyňou opísaný incident sa mal stať okolo dňa 22.03.2017. Žalovaný predložil vzájomnú
sms komunikáciu z 27.03.2017, v ktorom sa mu žalobkyňa ospravedlňuje za to, že problémy medzi nimi
nevie riešiť tak pohotovo a analyzovať a že asi pred problémami uteká. V sms správe z 31.03.2017 mu

žalobkyňa ďalej píše, že keď sa včera bavili pohodovo na rybníkoch, bolo to super a že sa jej veľmi
páčilo, ako žalovaný zhodnotil, aby sa jej sestry s ním normálne bavili, že sa takouto nenútenou formou
dostanú ďalej a môžu spolu vychádzať. V komunikácii z 03.04.2017 žalobkyňa žalovanému napísala,
že bolo fajn a že by mu aj navrhla, aby zostal a mohli si spraviť pekný večer, ale jej hrdosť jej to
nedovolila.Ďalšíincidentsamalodohraťdňa09.04.2017,načožalovanýpredložilvýpiszúčtu,zktorého

vyplýva, že dňa 15.04.2017 vykonal úhradu obeda na spoločnom rodinnom výlete strán sporu a ich
detí na Kľaku, čo žalobkyňa nerozporovala. Dňa 19.06.2017 žalobkyňa žalovanému poslala fotografiu
vyúčtovania elektriny s požiadavkou, že ak mu to neprekáža, prepíše si elektriku na seba. Posledný
incident sa mal stať dňa 05.03.2018, v nadväznosti na čo žalovaný predložil sms komunikáciu, ktorou mu
žalobkyňa preposlala platobné údaje k úhrade poplatku za parkovaciu kartu. V konaní nebolo sporné,
že dňa 06.03.2018 odišiel žalovaný na pracovnú cestu, k čomu predložil vyúčtovanie pracovnej cesty

trvajúcej od 06.03.2018 do 07.03.2018 a následne z 09.03.2018.

12.ZlekárskejsprávyMUDr.K.A.z06.03.2018vyplynulo,žežalobkyňanavštívilalekára,pretožechcela
spísať správu o napadnutí manželom 09.04.2017 a situáciu chce riešiť aj s orgánmi činnými v trestnom
konaní. Žalobkyňa opísala, že sa nemá dobre, má stavy strachu a úzkosti, tlaky na hrudníku, občas

búšenie, zle spáva, žije s manželom v byte, ktorý vlastnia napoly, nie sú majetkovo vyrovnaní. V správe
opísala incidenty z 09.04.2017 a 22.03.2017 tak, ako sú opísané v žalobe, uviedla, že sa žalovaného
bojí,nikdenavyšetrenípoútokochmanželanebola,aninalekárskejslužbeprvejpomoci,aninachirurgii,
ani na polícii, správanie žalovaného opísala ako nevypočitateľné, uviedla, že momentálne sa fyzicky cíti
dobre. Ako objektívny nález je uvedené „ t.č. bez známok traumy“.

13. Z pripojeného priestupkového spisu Okresného úradu Trenčín, odboru všeobecnej vnútornej správy,
odd. priestupkov č. OU- TN- OVVS2-2018/015567 súd mal zistené, že dňa 06.03.2018 sa žalobkyňa
dostavila na OO PZ Trenčín a oznámila priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. Z úradného
záznamu z 06.03.2018 bolo zistené, že v tento deň v čase o 09.00 hod bol žalovaný bez jeho prítomnosti

vykázaný zo spoločného obydlia, pričom bol telefonicky kontaktovaný a poučený, aby sa po návrate zo
služobnej cesty neodkladne dostavil na OO PZ Trenčín. Z potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia
z 06.03.2018 vyplynulo, že vykázanie bolo uložené na dobu 10 dní, počas ktorých je vykázaná osoba
povinná nepribližovať sa k ohrozenej osobe na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov. V priestupkovom
konaní boli vypočuté strany sporu, ktoré v podstate uviedli priebeh udalostí tak, ako ho opisovali aj v

tomto súdnom konaní. Syn F. k udalosti zo dňa 05.03.2018 uviedol, že bol v izbe, počul ako sa rodičia
hádali, pri hádke nebol, on si to nevšímal, až následne šiel za nimi a v tom videl, že otec drží mamin
mobil v ruke, pozrel sa len, čo sa zase deje, otec nekričal, len matka plakala. Následne otec matke
mobil vrátil, ďalej bol s nimi v byte, bol kľudný, rozprával sa s matkou, len matka sa s ním rozprávať
nechcela. K napadnutiu z roku 2017 uviedol, že si nepamätá nič, lebo bol v tom čase v sprche, a keď

prišiel za nimi do obývačky, tak sa zase iba hádali ako obvykle a na ďalšie napadnutia si nepamätá.
Dcéra E. k udalosti z 05.03.2018 uviedla, že si pamätá len to, že sa rodičia na chodbe rozprávali, začali
sa hádať, mama začala plakať, otec ju ukľudňoval, ale nekričal, celý čas rozprával normálne. Následne
mal otec vyraziť matke mobil z ruky, nechcel jej ho dať, pretože sa s ňou chcel o niečom dohodnúť, ale
ona nechcela, nakoniec dcéra prišla k otcovi, povedala, mu nech mame vráti mobil a to bolo všetko. K

napadnutiu v roku 2017 si pamätá raz, keď bola vo svojej izbe, počula, ako matka kričala o pomoc z
obývačky, ona na to do obývačky dobehla, mama sedela opretá o stenu a otec nad ňou stál a držal ju
za vlasy, Bála sa, že jej niečo spraví, snažila sa ho od matky odtiahnuť a to je všetko, čo si pamätá.
Listom zo dňa 16.04.2018 OOPZ v Trenčíne predložilo správu o výsledku objasňovania priestupku
Okresnému úradu Trenčín ako podnet na začatie konania o priestupku. Záznamom Okresného úradu

Trenčín, odboru všeobecnej vnútornej správy, odd. priestupkov zo dňa 27.04.2018 bola predmetná
priestupková vec odložená za použitia zásady in dubio pro reo z dôvodu, že správanie žalovaného
nenapĺňa znaky skutkovej podstaty priestupku proti občianskemu spolunažívaniu a došlé oznámenie
neodôvodňuje začatie konania o priestupku.

14. Žalovaný predložil na meno žalobkyne vystavenú faktúru na nákup niekoľko kusov spodnej bielizne
s tým, že táto je celkom nezrozumiteľne datovaná dňom 05.11.2024.15. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že žalobu sa rozhodla podať, pretože si myslí, že žalovaný
chce mať na ňu stále dosah, má potrebu ju sledovať, kontrolovať s kým žije, ako žije. Myslí, že chodil
do bytu, keď nebola doma, lašoval jej v osobných veciach a dokumentoch, aj predložená faktúra o

zakúpení bielizne je jej osobný dokument, nevie, odkiaľ ho má. Podľa nej používal žalovaný kľúče od
bytu, hoci on uvádza, že nie. Psychické útoky aj fyzické ataky z jeho strany sa vyskytli až po rozvode.
V súčasnosti, keď je stále účinné neodkladné opatrenie, sa s ním snaží komunikovať len cez SMS,
nie sú žiadne osobné stretnutia, cíti sa teraz dobre, má kľudný život, nepociťuje žiaden tlak z jeho
strany ani psychické napätie. S deťmi vychádza dobre, tieto si vyzdvihne vždy pred domom. Čo sa týka

spomínaného incidentu, ktorý sa mal stať okolo 22.3.2017 o 4 hodine ráno, uviedla, že žalovaný vtedy
prišiel sám do bytu, použil kľúče, otvoril si vchodové dvere od domu aj od bytu. Ona nikdy tieto jeho
útoky predtým neriešila, nechcela to riešiť ani s lekármi ani s políciou, myslela si, že s tým prestane.
V roku 2015 mali problémy v manželstve, nezhody ohľadom jeho vysokej školy, v tom čase jej všetko
dával žalovaný za vinu a uvádzal, že si všetko vymýšľa a navštívila z dôvodu psychických problémov
psychiatrickú ambulanciu, kedy jej boli predpísané lieky. Čo sa týka správ, ktoré žalovanému posielala,

ktoré žalovaný do spisu doložil, uviedla, že raz za čas prišlo aj obdobie, že jej bolo smutno, že bola
rozcitlivená a myslela, že manželstvo dajú dokopy najmä kvôli deťom. V takom citovom rozpoložení mu
písala, že jej chýba, že by ho chcela naspäť, manželstvo zachrániť. Čo sa týka predloženého späťvzatia
návrhu na rozvod z januára 2017, toto mala spísané, ale na súd ho nepodala. Šla s tým aj na súd, ale
bolo už po úradných hodinách, preto ho nemohla podať a následne aj dospela k záveru, že bude lepšie,

keď ho nepodá a manželstvo bude rozvedené. Žalovaný jej sám povedal, že jej napadol počítač, poštu
a sociálnej siete. Čo sa týka návštev u lekára v súvislosti s tvrdenými incidentmi, nikde inde nebola len
u doktorky Dostálovej, kde bola dva krát. Prvý krát to bolo po incidente zo dňa 9.4.2017, kedy doktorka
A. spísala správu, odmerala jej tlak a poslala ju na kardiológiu, vtedy spoločne spísali správu, ale na
žalobkyninu výslovnú žiadosť sa dohodli tak, že záznam zostane len v jej počítači, keďže jej povedala, že

tonechceriešiťspolíciou.DruhýkrátbolaudoktorkyA.dňa6.3.2018,tedapoincidentezodňa5.3.2018.
Čo sa týka skorších problémov, ktoré uvádzala, kedy po roku 2015 navštívila psychiatrickú ambulanciu,
uviedla, že hoci žalovaný ukončil vysokoškolské štúdium v roku 2013, vzájomné problémy sa ťahali až
do tohto obdobia, ona ho upodozrievala z mimomanželského vzťahu, mala depresiu, pocit viny, a preto
toto riešila s psychiatrom. Pri výsluchoch detí v rámci priestupkového konania bola prítomná. Po roku

2015 už nevyhľadala psychiatrickú pomoc. V roku 2013 najprv navštívila psychologičku doktorku J.,
s ňou absolvovala jedno sedenie, ale ona jej povedala, že tieto problémy nie sú v jej kompetencii a
nasmerovala ju k psychiatrovi. Čo sa týka vyšetrenia u psychiatra v roku 2015, bol jej predpísaný Neurol,
tento aj užívala, ale tieto problémy neriešila absolvovaním ďalších sedení. Dnes už Neurol neužíva,
pretože je psychicky v pohode. Dňa 5.3.2018 sa udialo to, že jej žalovaný zatarasil cestu a vyrazil mobil z

ruky tak, ale nedošlo k fyzickému útoku. Lekárske vyšetrenie dňa 6.3.2018 absolvovala po telefonickom
rozhovore s právničkou a na žiadosť policajného zboru s tým, že doktorka A. vytlačila správu spred
roka. Čo sa týka vyšetrenia zo dňa 6.3.2018, doktorka ju poslala na kardiologické vyšetrenia, inú liečbu
nenasadila. Žalobkyňa žalovaného sama po rozvode nekontaktovala, on väčšinou kontaktoval ju, prišiel
sám od seba do bytu, chodil po byte, hľadal si zámienky, aby mohol prísť, vždy prišiel nevinne, ale jeho

návšteva sa končila tým, že sa nevedel vysporiadať s minulosťou, začal vyťahovať staré veci a hovoril,
že za všetko môže žalobkyňa. Je pravda, že žalovaný opravil v byte elektrický vypínač, ale bolo to tak,
že mu deti povedali, že vypínač je pokazený, a žalobkyňa na to reagovala tak, že keď chce, môže sa
na to pozrieť. On to opravil. Návštevu lekára a polície dňa 5.3.2018 neabsolvovala preto, že z celého
diania v ten deň bola citovo rozladená, nemohla celú noc spať, rozmyslela si to tak, že už má toho dosť

a že ju žalovaný musí prestať psychicky týrať a že to prejde len vtedy, keď pôjde na políciu. Čo sa týka
komunikácie z 5.3.2018, žalovaný ju len požiadal, či mu môže poslať údaje k parkovacej karte, ona mu
ich len preposlala, nič viac. Potvrdila, že je pravdou, že sa zúčastnila dňa 15.4.2017 so žalovaným a
deťmi spoločného rodinného výletu do W. Lesnej, tento výlet prebiehal úplne normálne, žalobkyňa sa
so žalovaným vždy pokúšala vychádzať v dobrom. Tak to prezentovali aj pred deťmi, aj teraz im hovorí,

že proti otcovi nemá nič a je rada, že dobre vychádzajú aj s jeho novou partnerkou. K stretnutiu na
rybníkoch, o ktorom sa píše v sms zo dňa 31.3.2017, uviedla, že si presne nepamätá na toto stretnutie,
ale táto správa je prejavom toho, že sa snažila so žalovaným vychádzať dobre a ide o jej snahy o to,
že sa ďalej spolu dostanú, pokiaľ budú vychádzať v dobrom a nenútene. Čo sa týka oslavy birmovky
spoločnej dcéry, žalovaný prišiel za ňou, že sa chce dohodnúť na oslave birmovky, ale žalobkyňa mu

povedala, že ona s jej rodinou spraví oslavu zvlášť a on nech jej spraví oslavu zvlášť so svojou rodinou.
Tak to nakoniec aj bolo. Každý túto oslavu organizoval po svojom. Čo sa týka rodinnej oslavy u sestry,
žalobkyňa potvrdila, že tam boli spoločne aj so žalovaným aj s deťmi. Oslava prebiehala v pohode,
nikto v tom čase ešte nevedel o ich problémoch, bolo to už po rozvode, nikto nevedel, že sú rozvedení.Žalovaný nástojil na tom, aby žalobkyňa vedľa neho sedela, prišiel za ňou, že kde je, keď pomáhala
sestre v kuchyni. Hovoril, že patria k sebe. Sestra im dala izbu, tam na ňu žalovaný psychicky tlačil, že
sa chce rozprávať, nechcel ju pustiť von, aj sa jej podarilo utiecť z izby až po vchodové dvere, kde ju

žalovaný dobehol a znova tvrdil, že sa chce rozprávať a že sa má vrátiť do izby. Žalobkyňa plakala, bola
rozrušená nakoniec zaspala. Ráno sa žalovaný tváril, že sa nič nestalo, volal ju spoločne si vypiť kávu
na terase. Vtedy sa jej nepodarilo dobehnúť za sestrou, aby jej povedala o ich problémoch. Čo sa týka
oslavy 70tky otca, na túto oslavu žalovaný nikdy nebol oficiálne pozvaný. SMS, ktorú mu žalobkyňa
poslala, mu napísala tak, že otec zvažuje, že ho na oslavu pozve, ale keď sa dozvedel, ako to medzi nimi

je, nechcel ho tam otec už mať. Nakoniec žalovaný na oslave ani nebol. Keď uvádzala, že na začiatku aj
mala snahu manželstvo obnoviť, tak to si hovorila len krátko po rozvode, že dá tomu šancu, ale potom po
tých jeho útokoch a psychických atakoch si žalobkyňa povedala, že to už nie a že to sa nikdy neskončí
a stále jej bude vyčítať to, čo sa stalo. Tak od tej myšlienky ustúpila.

16. Žalovaný vrámci svojho výsluchu uvádzal, že do bytu chodil tak jeden, dva tri krát do mesiaca.

Manželka ho vyhodila z domu. Mal aj kľúče, ale bolo mu povedané, že má vždy zvoniť, preto aj vždy
zazvonil, keď prišiel a určite v byte nebol v žiadnych nočných hodinách. Doteraz má v byte svoje osobné
veci. Má podozrenie, že niektoré jeho veci aj zmizli, napr. fotky z detstva, niektoré veci mu žalobkyňa
zabalila a poslala po deťoch, diplom z vysokej školy mu dala do vreca medzi letáky a takto mu to poslala.
Chýbajú mu doklady, doteraz tam má oblečenie, šperky a žalobkyňa používa aj jeho notebook hoci mu

sľúbila, že si svoje veci z neho stiahne a potom mu ho vráti. Čo sa týka údajného psychického tlaku,
nie je pravda, že by tento na ňu vyvíjal. Vytvárala si ho sama v dôsledku svojich mileneckých avantúr,
ktoré neboli ojedinelé a kvôli milencovi bol aj vyhodený z bytu. Po rozvode ho žalobkyňa kontaktovala
vždy za účelom peňazí. Aby dal deťom peniaze, že keď nebude platiť výživné, budú mu z platu strhať
exekúciu. Ešte raz ho potom kontaktovala ohľadom prepisu elektriny. Po jeho odchode z bytu v roku

2015 spolu s deťmi, aj manželka bola pritom, v dotknutom byte spolu hrávali poker, X-box, s deťmi sa
žalovaný učil vzhľadom na jeho pracovné vyťaženie to nebolo často, ale ak aj deti niečo nevedeli z
matematiky, prírodných vied, manželka ich nasmerovala na neho. Teraz ho deti aj samé kontaktujú, keď
niečo potrebujú. Takéto spoločné aktivity v byte sa vykonávali až do času, dokedy nemal neodkladným
opatrením zakázaný vstup do bytu, takmer rok v byte už nebol. Do februára 2017 hradil všetky úhrady

spojené s užívaním bytu mimo plynu, od marca 2017 prebrala všetky platby žalobkyňa. Hoci do bytu
má zakázaný vstup a garáž nevyužíva, stále platí za ne mestskú daň. Čo sa týka výsluchu spoločných
deti na polícií, žalovaný sa to dozvedel až potom, čo sa v tomto súdnom konaní oboznámil s obsahom
priestupkového spisu. Deti mu potvrdili, že na polícii boli vypovedať. Potvrdili, že vypovedali v prítomnosti
matky. Syn mu povedal, že s tým nesúhlasil a dcéra mu výslovne povedala, že skutočnosti v zápisnici

uvedené, nie sú tak, ako ich povedala a že matka vstupovala deťom do výsluchu. Uviedol, že po rozvode
sa konala oslava narodenín dcéry, bol na ňu pozvaný, bolo to už v čase, keď s rodinou nebýval. Bola
na nej výhradne rodina žalobkyne, bol na nej aj žalovaný a žalobkyňa trvala na tom, že nebudú nikomu
hovoriť, že sú rozvedení. Čo sa týka oslavy u sestry žalobkyne v Novom Meste nad Váhom, toto sa
neuskutočnilo tak, ako žalobkyňa uvádza. Bolo to v čase, ako mu žalobkyňa výslovne povedala, kedy

mala problémy s milencom, ktorý sa s ňou nechcel rozprávať a stretávať do času, kým sa rozvedú.
Povedala žalovanému, že milenca nechce, a preto aj žalovaného zavolala na oslavu. Ešte predtým, dňa
12.1.2017, bol to deň, keď bol žalovaný s dcérou na zdravotnej prehliadke a vybaviť občiansky preukaz a
v Južanke na nákupy aj so žalobkyňou, potom spoločne dcéru odviezli do školy a boli so žalobkyňou na
obed. Dňa 13.1.2017 ho poslala žalobkyňa s dcérou na hokej a ona za ten čas šla za svojim milencom.

Nie je pravda, že sa mal nejaký incident udiať na oslave žalobkyninej sestry. Usporiadanie domu ani
neumožňuje, aby sa to udialo tak, ako hovorí. Izba je malá, nemusela nikam utekať, keď sa rozložil
gauč, bola hneď pri dverách. Ak by kričala, spali tam tri rodiny, všetci by sa zobudili. Aj počas oslavy
to bolo tak, že ona odišla do kuchyne, žalovaný sa bavil dobre so švagrami, bola to asi trištvrte hodina,
čo žalobkyňa bola v kuchyni, žalovaný šiel za nimi, spýtať sa, čo robia a žalobkyňa vyšla následne von,

dobrovoľne bez nátlaku. Po oslave ho sama autom doviezla do jeho bytu a asi do hodiny bola späť s
plačom a povedala mu, že rodine oznámila, že sú rozvedení. Dňa 20.1.2017 bol so žalobkyňou v kine.
Žalobkyňa navrhla kino, prespala u neho v byte, detibolidoma. Čo sa týka predloženej faktúry na spodné
prádlo, žalovaný ju má od jej kamarátky, bolo zakúpené určite niekedy okolo 19.mája 2016, žalobkyňa
si nakupovala erotické spodné prádlo, táto kamarátka fotila žalobkyňu nahú na motorke a tieto fotky

ona potom posielala svojmu milencovi. Žalovaný aj stretol žalobkyňu, keď mala toto prádlo zbalené v
taštičke, mala tam aj dve erotické pomôcky a chválila sa tým aj kamarátkam. Okrem toho žalobkyňa
už v čase, keď žalovaný s ňou už nežil, pýtala od neho peniaze na auto, nechala si ho ním zaplatiť,
dokonca mu oznámila, že potrebuje kúpiť nové auto a ukazovala mu už na wiberi fotky áut, aké chcelis milencom kúpiť, žalovaný jej povedal, že toto auto jej už nekúpi. Okrem toho žalovaný uviedol, že jej
prispieval dobrovoľne 200,- eur už aj v čase, keď spolu nebývali v hotovosti a keď jej ich nedal, tak
ho kontaktovala, aby jej ich doniesol. Čo sa týka oslavy 70tky bývalého svokra, je pravda, že nedostal

písomnú oficiálnu pozvánku, ale osobne bol pozvaný bývalým svokrom, už na oslave u sestry žalobkyne
v Novom Meste, kde sa rozdeľovali úlohy. Na oslave 70tky žalovaný síce nebol, ale nie preto, že by mu
niekto povedal, aby nechodil, ale preto, že keď svokrovi telefonicky chcel zablahoželať k narodeninám,
položil mu telefón. Nevie, čo mu žalobkyňa predtým povedala, ale rozprávala aj deťom, že sa žalovaný
nanichvykašľal.Dňa5.3.2018komunikovalsožalobkyňouohľadomukončenejpoistkydcéryvpoisťovni

Union, keďže poistka skončila, ale nebol skončený trvalý príkaz a stále sťahovali peniaze. On to vybavil
v poisťovni v piatok predtým, no a toho 5.3.2018 to chcel riešiť so žalobkyňou. Je pravda, že žalobkyňa
pobehovala po byte, ale potom si sadli, porozprávali sa o tom a dohodli sa, že to už vybaví žalobkyňa.
Medzičasom šla žalobkyňa do Kauflandu , potom šla variť, s deťmi zostali sedieť v obývačke, žalobkyňa
bola kľudná, keď žalovaný odchádzal, ho aj pozdravila a ešte ho aj požiadala, aby opravil prietokový
ohrievač. Na jeho oprave sa dohodli na stredu, k čomu už ale nedošlo, lebo v utorok podala oznámenie

na polícii. Kľúče od bytu nepoužíva. Bol so žalobkyňou aj po rozvode niekoľko krát v práci. Bol som s
ňou aj dokladať tovar a väčšinou skončili spolu na obede. Čo sa týka toho, že dňa 5.3.2018 skontroloval
chladničku, uviedol, že on sám na tú chladničku prispel polovicou peňazí, bol ju aj kúpiť, zabezpečil
dovoz, tak ju skontroloval, keďže v tej domácnosti žijú jeho deti, ktoré boli zvyknuté na určitý štandard.
Videl, čo deti u neho zjedia a chcel skontrolovať takisto aj mrazák, čo v ňom je. Zistil, že chladnička

je prázdna, aj mrazák, aj potravinová skriňa. Uviedol, že si nikdy nevynucoval spoločné debaty. Nikdy
mu žalobkyňa nepovedala, že sa s ním nechce baviť, len to, že potrebuje viac času, ktorý on jej dal,
no nepredpokladal, že nechce s ním komunikovať. Nevracal sa k rozvodu, chcel riešiť majetok v BSM.
Uvažoval, že by sa k sebe vrátili, žalobkyňa mu sľubovala, že to všetko skončí, ale bolo to len do času,
kým zistil, keď ju videl na Hasičskej ulici s motorkárom, že ho stále klame a ide jej len o finančné

zabezpečenie. Nebol žiarlivý, nežiarlil ani keď si žena kúpila erotické spodné prádlo, ale dotklo sa ho to
a urazilo, stále boli zobratí a videl aj jej nahé fotky a nebolo to nič príjemné. Aj ja on si našiel partnerku,
ale bolo to v čase , keď vedel, že ho žalobkyňa podvádza, že posiela milencovi svoje fotky. Uviedol, že
žalobkyňa sa dožadovala odo neho sexu, aj ho navštevovala v jeho byte zhruba do marca 2017. On
zistil, že žalobkyňa má milenca, keď videl, že je pohryzená na nohe, žalobkyňa ho klamala aj v roku

2013, keď mu tvrdila, že bola na biopsii a má rakovinu prsníka. Nie je podľa neho pravda, že incident
z 9.4.2017 sa udial tak, ako aj uviedla dcéra v zápisnici. On do bytu prišiel, žalobkyňa bola v nočnej
košeli, chcel, aby oznámili rozvod jej otcovi, žalobkyňa sa zviezla na zem, začala sa metať a kričať,
chcela privolať deti, aby vyšiel z toho on ako ten zlý. O stenu sa v obývačke ani oprieť nedá, keďže je
celá zastavaná nábytkom. Čo sa týka incidentu z 5.3.2018, on jej žiaden mobil nevytrhol z ruky, mobil

spadol, on ho zdvihol a podal, na to žalobkyňa z bytu odišla. Chodba je tak úzka, že dcéra, ak tam aj
stála, nemohla spoza žalobkyne nič vidieť. Jeho komunikáciu nemohla žalobkyňa vnímať ako psychický
nátlak, považuje to celé za vykonštruované, aby si zabezpečila lepšie postavenie pri vyporiadaní BSM.
So žalobkyňou sa poznajú od jej 16 rokov. On sa o ňu staral celý ten čas, a je v rozpore s logikou, že
by ju začal údajne napádať až vtedy, keď jej prestal platiť. Ona ho v roku 2013 napadla, keď prišla z

biopsie. On nezdôrazňoval nikdy svoje zásluhy v manželstve, len povedal, že chce späť z majetku to,
čo mal ešte za slobodna.

17. Zákonné ustanovenia:

Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže
byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému

bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka

Podľa § 144 vety prvej pred bodkočiarkou Občianskeho zákonníka, Veci v bezpodielovom
spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne

Podľa § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka, Ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo
hrozby takého násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo
byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov obmedziť užívacieprávo druhého manžela k domu alebo bytu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva, prípadne
ho z jeho užívania úplne vylúčiť.

Podľa § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené
ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom
aj účelom im najbližšie.

18. V ustanovení § 146 ods. 2 OZ je upravený osobitný dôvod pre obmedzenie užívacieho

práva druhého manžela k domu alebo bytu, ktorý tvorí predmet bezpodielového spoluvlastníctva.
Predpokladom pre použitie občianskoprávnej sankcie proti druhému manželovi a to aj bývalému,
buď vo forme obmedzenia jeho užívacieho práva k bytu, alebo vo forme jeho úplného vylúčenia z
užívacieho práva, sú existencia bezpodielového spoluvlastníckeho vzťahu manželov k bytu, spolužitie
obidvoch manželov v dome, fyzické alebo psychické násilie, eventuálne existencia čo i len hrozby
takéhoto násilia, realizácia násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom

dome a neznesiteľnosť ďalšieho spolužitia z dôvodov existencie fyzického alebo psychického násilia
alebo hrozby takéhoto násilia, prípadne samotnej realizácie násilia, pričom neznesiteľnosť spolužitia
v dôsledku fyzického alebo psychického násilia musí mať značnú intenzitu, t.j. musí byť spôsobilá
natoľko znížiť kvalitu spolužitia v spoločnej nehnuteľnosti, že toto spolužitie bude možné objektívne
považovať za neznesiteľné, keďže obmedzenie alebo úplné vylúčenie z užívacieho práva je zásahom

do výkonu vlastníckeho práva a vo svojej podstate predstavuje občianskoprávnu sankciu vo vzťahu k
páchateľovi násilia. Toto násilie nemusí vykazovať znaky trestného činu. Postačí, ak pôjde o priestupok
proti občianskemu spolužitiu. Ide o prípady, keď ďalšie spolužitie manželov nemožno zniesť, strpieť
a vydržať. O zásahu do užívacieho práva k domu alebo bytu môže súd rozhodnúť, ak ide o sústavné
fyzické alebo psychické týranie alebo hrubé ponižovanie druhého manžela. Táto skutočnosť musí byť

súdu preukázaná s tým, že dôkaznú povinnosť má ten z manželov, voči ktorému násilie alebo hrozba
násilím smeruje a tento musí preukázať, že násilie spôsobilo zníženie kvality spolužitia v spoločnej
nehnuteľnosti do tej miery, že spolužitie sa stalo neznesiteľným a že medzi násilím a neznesiteľnosťou
spolužitia existuje príčinná súvislosť. Subjektom právnej ochrany je manžel alebo blízka osoba, ktorá
býva v spoločnom dome alebo v byte s násilníkom. Spoločným domom alebo spoločným bytom je dom

alebo byt, ktorý predstavuje predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Právnym prostriedkom
ochrany je návrh manžela, aby súd obmedzil užívacie právo druhého násilného manžela k domu alebo
bytu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva alebo aby ho z jeho užívania celkom vylúčil. Na
základerozsudkusúdusaužívacieprávokdomualebobytumôžezúžiťaleboúplnevylúčiť.Obmedzenie
užívania spoločného bytu alebo domu spočíva v zúžení užívacieho práva na vymedzený priestor v dome

alebo v byte, ak takého riešenie umožňuje stavebné usporiadanie domu alebo bytu. Na základe úplného
vylúčenia z užívania spoločného domu alebo bytu musí manžel dom alebo byt opustiť. Súd o úplnom
vylúčení z užívacieho práva nemôže rozhodnúť bez časového obmedzenia; v opačnom prípade by išlo
o neprípustný zásah do vlastníckeho práva.

19.Vkonanínebolosporné,žebytstranysporunadobudlispoločnedoBSM,majetkovýrežimbytuajeho
súčasť ako masy BSM teda ani jedna zo strán nerozporovala. Možno preto hovoriť o spoločnom byte tak,
akohománamysli§146ods.2OZ.Ďalejbolopreukázané,žestranysporubolimanželmiod16.10.1999,
pričom manželstvo bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu právoplatným dňa 22.02.2017. Ohľadom
vyporiadania BSM k dohode medzi stranami nedošlo, toto je predmetom vyporiadania v aktuálne

prebiehajúcom súdnom konaní. Strany sporu majú navzájom postavenie bývalých manželov. V tejto
súvislosti súd poukazuje na to, že zákon výslovne neupravuje možnosť vylúčenia bývalého manžela z
užívania bytu/domu, pokiaľ nedošlo ešte k vyporiadaniu BSM medzi manželmi, a preto na posúdenie
žaloby bolo potrebné s poukazom na § 853 ods. 1 OZ použiť zákonné ustanovenie, ktoré upravuje
vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie, z ktorého dôvodu bolo potrebné na daný vzťah aplikovať ust

§ 146 ods. 2 OZ. Na podanie tohto návrhu je pritom aktívne legitimovaný vždy len manžel (s poukazom
na znenie predchádzajúcej vety teda aj bývalý manžel), aj keby násilie smerovalo voči blízkym osobám
bývajúcim v spoločnom dome alebo byte. Žalobkyňa ako bývalá manželka a súčasná obeť tvrdeného
násilného správania je aktívne legitimovaná na podanie tejto žaloby, a to proti druhému bývalému
manželovi, ktorý sa má údajného násilného správania dopúšťať. Preto i žalovaný je v konaní pasívne

vecne legitimovaný.20. Čo sa týka splnenia vyššie uvedených predpokladov pre možné vyhovenie žalobe, súd dospel k
záveru, že žalobkyni sa nepodarilo v konaní preukázať splnenie všetkých uvádzaných predpokladov,
čo súd odôvodňuje podrobne nasledovne:

21. Čo sa týka podmienky spolužitia manželov, resp. bývalých manželov v spoločnom byte, súd
konštatuje, že strany sporu ako bývalí manželia v spoločnom byte spolu už dlhšiu dobu nežijú. Na
toto poukazoval od počiatku aj žalovaný, ktorý už len pre nesplnenie tejto podmienky žiadal žalobu
bez ďalšieho zamietnuť. V konaní bolo preukázané, že na podnet žalobkyne sa žalovaný v roku 2015

ešte keď boli manželmi, zo spoločného bytu dobrovoľne odsťahoval, pričom až doposiaľ býva žalovaný
v inom byte na inej adrese. V spoločnom byte býva žalobkyňa a dve spoločné deti. Ďalej však bolo
preukázané ( a potvrdil to aj sám žalovaný), že hoci so žalobkyňou neviedli spoločnú domácnosť v
spoločnom byte a sústavne v ňom spoločne nežili, žalovaný chodieval do bytu opakovane, ako sám
uviedol, do bytu chodieval za deťmi, hrávať sa s nimi, učiť sa s nimi, pričom takéto spoločné aktivity
v spoločnom byte prebiehali, až dokiaľ mu neodkladným opatrením v roku 2018 nebol vstup do bytu

súdom zakázaný. Možno teda konštatovať, že síce podmienka spolužitia (vo význame spoločného
trvalého sústavného každodenného žitia strán sporu v byte) nebola v konaní zistená, no na druhej strane
zase treba konštatovať, že žalovaný nepravidelne byt užíval aj po tom, čo sa z bytu odsťahoval a založil
druhú domácnosť a v ďalšom (aj keď len obmedzenom) užívaní mu v súčasnosti bráni prakticky iba
neodkladné opatrenie. Nebyť neho teda by žalovaný celkom zrejme v takomto sporadickom užívaní

bytu pokračoval a mohol by doň vstupovať za akýmkoľvek účelom, na akýkoľvek dlhý čas. Preto síce
podmienka sústavného spolužitia manželov, resp. bývalých manželov v spoločnom byte splnená nebola,
no nemožno konštatovať ani to, že by žalovaný byt neužíval vôbec, že by sa v ňom nezdržiaval, netrávil
čas. Súd má preto za to, že len pre úplne „doslovné“ nesplnenie tejto podmienky by nemohol žalobu
zamietnuť bez toho aby skúmal, či je preukázaná existencia násilia alebo jej hrozby. Takýto výklad

by bol príliš formalistický a nenapĺňal by sa ním účel tohto ustanovenia, a síce ochrana obete pred
násilníkom (ktorý, ak je násilníkom, je ním či už byt užíva nepravidelne, alebo každý deň). Teda len pre
nesplnenie tejto podmienky by súd k zamietnutiu žaloby nepristúpil, ale skúmal by aj splnenie ďalších
predpokladov. V prejednávanej veci však po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel
k záveru, že nebola preukázaná existencia násilia (či už fyzického alebo psychického), avšak ani len

existencia takejto hrozby a už vôbec nie v takej intenzite, ktorá by mala ďalšie spoločné užívanie bytu
robiť neznesiteľný, nevydržateľným.

22. Násilie žalovaného bolo tvrdené iba vo vzťahu k žalobkyni. Vzťah žalovaného a detí ako blízkych
osôb tiež v spoločnom byte žijúcich, bol hodnotený ako pekný, aj žalobkyňa uvádzala, že je rada, že

deti majú s otcom dobrý vzťah a že aj ona sa snažila, aby to tak bolo. Jediné tvrdené násilie žalovaného
teda podľa tvrdení žalobkyne malo byť nasmerované voči nej, pričom žalobkyňa popisovala v žalobe
a počas konania celkovo 3 incidenty, ktoré sa mali odohrať v spoločnom byte (okolo dňa 22.03.2017,
a ďalej 09.04.2017 a 05.03.2018) a ďalší opisovaný incident, kedy mala pociťovať nátlak žalovaného
(oslava sestry v Novom Meste nad Váhom v dňoch 25.-26.03.2017). Žalovaný všetky tieto incidenty

tak, ako ich popísala žalobkyňa, poprel, pričom ku každému uviedol opakovane svoj priebeh ich deja,
preto možno hovoriť o účinnom popretí skutkových tvrdení zo strany žalovaného (§ 151 ods. 2 CSP).
Tieto teda boli sporné, pričom bolo povinnosťou žalobkyne preukázať, že sa stali tak, ako ich opísala
ona, že sú prejavom násilia voči nej, vzbudzujúcim v nej strach, obavu o svoj život, zdravie a integritu,
ktoré by u nej spôsobovalo ujmu. Toto sa však žalobkyni v konaní preukázať nepodarilo. V podstate

jediným žalobkyňou produkovaným dôkazom o priebehu týchto opisovaných stretov (nad rámec jej
výpovede ako strany sporu) sú výpovede detí v priestupkovom konaní. Syn F. k napadnutiam z roku
2017 si nepamätal nič, rodičia sa iba hádali ako obvykle a k napadnutiu z roku 2018 uviedol len
toľko, že zo svojej izby počul, že rodičia sa zase hádali, keď prišiel za nimi, videl, že otec drží mamin
mobil v ruke, pozrel sa len, čo sa zase deje, otec nekričal, len matka plakala. Následne otec matke

mobil vrátil, ďalej bol s nimi v byte, bol kľudný, rozprával sa s matkou, len matka sa s ním rozprávať
nechcela. Jeho výpoveď teda nepotvrdila žiadne ataky žalovaného násilného charakteru tak, ako ich
tvrdí žalobkyňa. Aj dcéra Emma potvrdila, že dňa 05.03.2018 sa rodičia na chodbe rozprávali, začali
sa hádať, mama začala plakať, otec ju ukľudňoval, ale nekričal, celý čas rozprával normálne. Kľudné
reakcie žalovaného opisované obomi deťmi zrejme nenapovedajú o agresívnej povahe žalovaného.

Následne mal podľa dcéry otec vyraziť matke mobil z ruky, nechcel jej ho dať, pretože sa s ňou chcel
o niečom dohodnúť, ale ona nechcela, nakoniec dcéra prišla k otcovi, povedala, mu nech mame vráti
mobil a to bolo všetko. Ak by aj vyrazenie mobilu z ruku bolo pravdivé, toto nemožno v žiadnom
prípade považovať za čin, pre ktorý by bolo možné hovoriť o nevydržateľnom násilníckom správanížalovaného. K činu v roku 2017 dcéra uvádzala, že zo svojej izby počula, ako matka kričala o pomoc
z obývačky, ona na to do obývačky dobehla, mama sedela opretá o stenu a otec nad ňou stál a držal
ju za vlasy, Bála sa, že jej niečo spraví, snažila sa ho od matky odtiahnuť. V tomto prípade teda dcéra

uvádzala, že mama sedela a otec nad ňou stál a držal ju držal za vlasy, ale toto jednorazové konanie
bez ďalšieho rovnako nemožno považovať za sústavné násilné správanie, pre ktoré by mal súd vyhovieť
žalobe. Okrem toho pravdivosť dcérinej svedeckej výpovede v priestupkovom konaní bola žalovaným
výslovne namietaná, keď tento v konaní tvrdil, že deti mu zhodne uviedli, že matka bola prítomná pri
ich výsluchu (čo sama tiež výslovne potvrdila) a dcéra povedala, že mama do jej výsluchu zasahovala.

Žalobkyňa pritom počas celého súdneho konania sa k tomuto tvrdeniu žalovaného vôbec nevyjadrovala
a nenamietala proti tomuto zisteniu, a teda ho ani nerozporovala. Ak teda matka deťom do priebehu
výsluchu zasahovala, potom popisované deje takto nimi prezentované sú logicky v značnej miere
odrazom vnímania situácie matkou a ich dôveryhodnosť je výrazne spochybnená. Iné dôkazy pritom tiež
nepotvrdili, že by sa tieto incidenty mali odohrať tak, ako to žalobkyňa tvrdila. Pokiaľ bola predložená
lekárska správa žalobkyne, treba uviesť, že táto opäť obsahuje len popis situácie tak, ako ho opísala

lekárke žalobkyňa. V lekárskej správe z 06.03.2018 žalobkyňa pritom uviedla, že deň po poslednom
opisovanom útoku z 05.03.2018 sa „fyzicky cíti dobre“, čo tiež nenasvedčuje známkam násilia a súčasne
lekárka v časti objektívneho nálezu konštatovala „t.č. bez známok traumy“, čo taktiež nesvedčí tomu, že
by žalobkyňa vykazovala známky osoby, na ktorej je páchané násilie. Okrem toho žalobkyňa uvádzala,
že lekárku dňa 06.03.2018 vyhľadala až po konzultácii s právnym zástupcom a na odporúčanie polície,

čo samo osobe tiež nevypovedá o tom, že by žalobkyňa lekára po spomínanom incidente navštívila
zo subjektívneho presvedčenia. Lekárka tiež deň po poslednom opisovanom incidente nenasadila ani
neodporučila či nenariadila podľa lekárskej správy žiadne liečenie ani lieky (žalobkyňa tvrdila, že bola
poslaná len na kardiológiu), čo tiež nenapovedá tomu, že by žalobkyňa bola z priebehu opisovaného
stretudňa05.03.2018psychickyotrasená,rozrušená,žebysitovyžadovalonasadenieliečbypsychiatra

alebo klinického psychológa, ako by sa dalo predpokladať. Ani z tohto listinného dôkazu preto nemožno
vyvodiť, že by žalobkyňa trpela údajným násilníckym správaním žalovaného. Toto nebolo preukázané
ani z pripojeného priestupkového spisu, keď oznámenie žalobkyne o spáchaní priestupku bolo odložené
záznamom, pretože po vykonanom šetrení bolo vyhodnotené, že správanie žalovaného nenapĺňa znaky
skutkovej podstaty priestupku proti občianskemu spolunažívaniu a došlé oznámenie neodôvodňuje ani

začatie konania o priestupku. Iné konanie (trestné, priestupkové) v súvislosti s opisovaným neprístojným
správaním žalovaného pritom nebolo ani vedené. Žalobkyňa za celý čas (tvrdené obdobie od marca
2017 do marca 2018) nepožiadala o pomoc ani políciu, až po roku 2018 podala oznámenie o priestupku,
na základe ktorého priestupkové konanie ani nebolo začaté a lekára navštívila tiež až po tom, čo sa o
tomto kroku poradila s právnym zástupcom.

23. Pociťovanie ujmy či útrap na strane žalobkyne z opisovaného správania žalovaného však nemožno
vyvodiť ani z jej celkového správania, ktoré nasledovalo po jednotlivých opisovaných vyhrotených
stretoch s bývalým manželom. Po týchto stretoch totiž vždy nasledovalo také správanie žalobkyne, ktorá
so žalovaným trávila spoločný čas, dokonca takéto spoločné stretnutia opakovane aj sama iniciovala,

čo nesvedčí o tom, že by ňou popisované skutky mali byť sprevádzané násilím či už fyzickým alebo
psychickým, či hrozbou takéhoto násilia. Nesvedčí to vôbec o tom, že by žalobkyňa mala zo žalovaného
strach, že by mala obavu o svoj život, zdravie. Žalobkyňa sa totiž spoločnému kontaktu so žalovaným
nevyhýbala, ale opakovane žalovaného sama kontaktovala v priateľskom duchu. To potom vylučuje
jej tvrdenia, že by prítomnosťou žalovaného mala trpieť a že by na ňu prítomnosť žalovaného mala

negatívne doliehať. Prvý opisovaný atak sa mal udiať niekedy okolo 22.03.2017, následne na to
žalobkyňa dobrovoľne šla so žalovaným a ich deťmi na oslavu k svojej sestre, kde trávila čas so svojou
rodinou a žalovaným, i napriek tomu, že pár dní pred tým mal na ňu žalovaný fyzicky zaútočiť, a to
dokonca opakovane (žalobkyňa opisuje, ako ju v spálni chytil za krk a triasol ňou, vtlačil ju na posteľ a
následne ako opäť o 4 hod v noci ju mal škrtiť). Žalobkyňa pritom nepreukázala svoje tvrdenia o tom,

že k incidentu malo dôjsť aj na oslave sestry žalobkyne, keď toto tvrdenie žalovaný výslovne poprel
a uviedol dôvody, pre ktoré sa ňou uvádzaný dej nemohol udiať tak, ako opisuje. Ani súdu sa nejaví
ako pravdepodobné, aby po tom, ako na sestrinej oslave malo údajne dôjsť k večernému incidentu,
žalobkyňa dobrovoľne na druhý deň žalovaného odviezla z oslavy domov a opakovane sa k nemu ešte v
tenistýdeňsamavrátila,akotoopísalžalovaný,ktorétvrdeniežalobkyňaakonepravdivéneoznačila.Na

dôvažok, dňa 27.03.2017 žalobkyňa kontaktovala žalovaného s ospravedlnením, že nevie tak rozvážne
riešiť problémy ako on a dokonca dňa 31.03.2017 mu písala, ako sa cítila príjemne, keď deň predtým
spolu strávili čas na rybníkoch. Ak by skutočne žalobkyňa mala strach pred žalovaným a ak by skutočne
mal žalovaný na ňu opakovane fyzicky zaútočiť, potom by s určitosťou s ním netrávila spoločný čas,ktorý označuje ako „super“, určite by sa mu neospravedlnila za to, že nevie tak pohotovo riešiť problémy
a nevyhľadávala by iniciatívne jeho spoločnosť, práve naopak, bolo by logickým, aby sa jeho spoločnosti
stránila v obave o svoj život a zdravie. Dokonca dňa 03.04.2017 mu písala, že mu chcela navrhnúť, aby

u nej ostal, čo je v úplnom protiklade s tvrdením žalobkyne prezentovanom v konaní, že v predmetnom
spoločnom byte sa žalovaný cíti ako pán a má tam potrebu všetko mať pod kontrolou. Ak by to tak
bolo (a žalobkyni by to prekážalo), tak by určite ani neuvažovala a nieto ešte navonok prezentovala
svoj úmysel navrhnúť žalovanému, aby si spravili v byte spolu „pekný večer“, ako to bolo obsahom sms
správy. To isté musí súd konštatovať aj ohľadom opisovaného incidentu z 09.04.2017, kedy pár dní po

ňom žalobkyňa zorganizovala spoločný výlet s deťmi a so žalovaným v Rajeckej Lesnej sprevádzaný
spoločným obedom, a teda je vidieť, že žalobkyňa napriek deklarovanému strachu z manžela s
ním opakovane či už sama alebo s deťmi trávila voľný čas a prebiehal medzi nimi čulý kontakt, ktorý
neobmedzila, správy posielané žalovanému v spornom období možno hodnotiť ako správy s prejavom
jej citov a náklonnosti k nemu. Po tom, ako sa malo stať nedorozumenie dňa 05.03.2018, žalobkyňa
(ak to aj deti navrhli a nie ona, ako žalobkyňa tvrdila) nič nenamietala proti tomu, aby na ďalší deň

mal žalovaný do bytu prísť opäť a opraviť pokazený vypínač a prietokový ohrievač a tiež nemala nič
proti tomu, že za ňu vybaví predĺženie parkovacej karty, platobné údaje k čomu mu v ten istý deň aj
preposlala. Žalovaný navyše tvrdil a žalobkyňa to nenamietala, že až dokiaľ mu neodkladným opatrením
súdnezakázalvstupdobytu,sdeťmiajsožalobkyňoutrávilvbytespoločnýčas,hralipoker,Xbox,ateda
sasúdujavíakonepochopiteľné,abynapriekopakovanýmúrokom,strachuaobávosvojživotžalobkyňa

bez problémov trpela účasť žalovaného v spoločnom byte a podieľala sa na spoločných aktivitách.
Nelogické sú tiež tvrdenia žalobkyne, že ataky a agresívne správanie žalovaného sa začali prejavovať
po rozvode, ak s ním ešte v tomto čase žalobkyňa opakovane dobrovoľne trávila čas, kontaktovala ho,
dokonca, keď žalovaný potvrdil, že aj po rozvode bol s ňou niekoľkokrát v práci a väčšinou skončili
na spoločnom obede, čo žalobkyňa nenamietala ako nepravdivé. Žalobkyňa nielenže neprejavila vôľu

nebyť so žalovaným v kontakte, ale sama s ním dobrovoľne trávila svoj voľný čas a spoločné trávenie
časuajniekoľkokrátiniciovala.Porozvodedokoncažalobkyňapozvalažalovanéhonaoslavunarodením
dcéry, kde opäť na podnet žalobkyne trávil žalovaný čas aj v kruhu širšej rodiny žalobkyne, nielen s
ňou a s deťmi. Toto tvrdenie žalovaného tiež nebolo žalobkyňou rozporované. Okrem toho žalovaný
tvrdil, že medzi stranami sporu prebiehali aj intímne stretnutia asi do marca 2017 a žalobkyňa aj neskôr,

počas tvrdených násilných atakov žalovaného, mala udržiavať pomer s iným mužom, čo rovnako skôr
nevypovedá o tom, že by mala byť obeťou domáceho násilia zo strany svojho bývalého manžela. Pokiaľ
žalobkyňa ako dôkaz o manipulatívnom správaním žalovaného označila to, že sa mal žalovaný údajne
„nabúrať“ do jej emailovej schránky a sociálnej siete, toto tvrdenie zostalo v rovine ničím nepodložených
tvrdení, pričom žalovaný výslovne poprel, že by tak niekedy učinil, poprel, že by sa tým bol niekedy

žalobkyni pochválil a uviedol, že ani sám nie je tak technicky zdatný, aby sa vôbec vedel takto niekomu
napojiť na email a sociálnu sieť. V neposlednom rade treba tiež dodať, že ak by to aj bola pravda,
žalobkyňa nerozporovala tvrdenie žalovaného, keď povedal, že i ona mala prístup k jeho mailom a do
jeho telefónu. Tiež žalobkyňa neprodukovala vôbec žiadne dôkazy na preukázanie toho, že žalovaný ju
prenasledoval a prehľadával jej osobné veci, toto zostalo v rovine subjektívnej domnienky žalobkyne. Ak

sa žalobkyňa bránila tým, že žalovaného kontaktovala vyššie opisovanými sms správami v záujme detí,
toto tvrdenie je podľa súdu účelové, nakoľko, ak by žalobkyňa skutočne pociťovala strach zo žalovaného
a ak by bol žalovaný k nej násilnícky, bolo by nelogické, aby iniciovala s ním stretnutia len preto, že to
tak deti chcú a spoločných chvíľ by sa celkom logicky zrejme sama dobrovoľne nezúčastňovala.

24. Súd v kontexte vyššie uvedeného zhodnotenia dospel preto k záveru, že žalobkyňa nepreukázala,
že by bol žalovaný násilnej povahy, že by sa dopúšťal fyzického alebo psychického násilia, alebo
by takýmto násilím hrozil, keď za týmto účelom nenavrhla vykonať žiadne ďalšie dôkazy (nakoniec
netrvala ani na výsluchu v konaní najskôr ňou navrhovaných svedkov, a od tohto návrhu na dokazovanie
žalobkyňa úplne upustila). Nebola splnená preto táto ďalšia podmienka potrebná pre vyhovenie žalobe.

S tým súvisí potom aj nesplnenie ďalšej podmienky, a síce preukázanie takej intenzity násilného
správania, pre ktoré by sa ďalšie súžitie v spoločnom byte javilo ako neúnosné, keďže neboli preukázané
žiadne sústavné, opakované násilné ataky žalovaného, práve naopak, prístup žalobkyne po údajných
opisovaných incidentoch nenasvedčujú tomu, že by prítomnosť žalovaného žalobkyňa vnímala ako
niečo, čo jej spôsobuje ujmu na jej psychickom a fyzickom stave, strach, či obavu. Za takýchto okolností

súdu preto neostávalo nič iné, ako žalobu vyhodnotiac ju ako nedôvodnú, zamietnuť.

25. Už len pre úplnosť súd uvádza (hoci žalobkyňa následne na tomto podaní netrvala), že pokiaľ
žalobkyňa dňa 09.11.2018 podala podanie označené ako zmena žaloby, toto podľa svojho obsahuzmenou žaloby nebolo. Pokiaľ navrhovala úplné vylúčenie žalovaného z užívania bytu a prípadne, v
prípade nesplnenia podmienok pre úplné vylúčenie, navrhovala obmedzenie žalovaného v užívaní bytu
a to v čase, v ktorom sa žalobkyňa v byte nachádza, uvedené nie je zmenou žaloby, pretože úplné

vylúčenie žalovaného z užívania bytu subsumuje aj prípadné obmedzenie a ak aj je navrhované úplné
vylúčenie z užívania bytu, tak súd môže žalovaného v užívaní aj len obmedziť (a nerozhodne tým nad
petit). Okrem toho navrhované obmedzenie na čas, kedy sa žalobkyňa v byte nachádza, je prakticky
nevykonateľné.

26. Súd zamietol žalovaným navrhovaný výsluch dcéry Emmy, nakoľko považoval toto dokazovanie za
nadbytočné, a to v kontexte ostatných zistení, ktoré absolútne už sami osebe nenasvedčujú existencii
násilia na žalobkyni (predovšetkým správanie žalobkyne samej absolútne nenasvedčuje, že by mala byť
obeťou týrania). Svedkyňa sa mala vyjadriť k tomu, ako prebiehal jej výsluch v priestupkovom konaní
a k tomu, či do jej výpovede mala zasahovať matka. Súd však konštatuje, že ak by aj výpoveď dcéry
Emmyvpriestupkovomkonaníbolapravdivá,taktoňoutvrdenéskutočnostiitaknepreukazujúexistenciu

neznesiteľného násilia páchaného na žalobkyni, ktoré žalobkyňa tvrdí. Výsluch tejto svedkyne súd preto
považoval za nadbytočný.

27. Podľa § 336 ods. 1, ods. 4 CSP, Ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto

povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami. Ak bola žaloba odmietnutá alebo zamietnutá alebo ak bolo konanie vo
veci samej zastavené, platí ustanovenie § 335 primerane.

28. Podľa § 335 ods. 1 CSP, Neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej súd prvej

inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta alebo ktorým konanie
vo veci samej zastavuje.

29. Súd s poukazom na citované zákonné ustanovenia zrušil neodkladné opatrenie nariadené pred
začatím konania, nakoľko žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá.

30. Podľa § 255 ods. 1 CSP, Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. V prejednávanej veci vzhľadom na zamietnutie žaloby mal plný úspech žalovaný, ktorý má z tohto
dôvodu voči plne neúspešnej žalobkyni nárok na plnú náhradu trov konania. Z obsahu spisu mu pritom

vyplývajú trovy konania, keďže bol zastúpený v konaní advokátom. S poukazom na to súd žalovanému
proti žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania
rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku podľa § 262 ods.
2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Trenčín.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.