Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 16, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/151/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114234503
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5114234503.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka

a členov senátu JUDr. Jozefa Turzu a JUDr. Jána Burika, v právnej veci žalobcu: CASH REAL, s.r.o.,
so sídlom v Žiline, Komenského 63A/8357, IČO: 44 884 231, zastúpeného JUDr. Rastislavom Skybom,
advokátom so sídlom F. X, U., proti žalovanej: E. J., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXX, v konaní o zaplatenie
70.000,- Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k.
8C/140/2015-38 zo dňa 5. augusta 2015 v spojení s opravným uznesením č.k. 8C/140/2015-60 zo dňa
5. januára 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmrozsudkomokresnýsúduložilžalovanejpovinnosťzaplatiťžalobcovi70.000,-Eursúrokom
zomeškaniavovýške6%ročneod16.10.2013dozaplateniaatakistouložilžalovanejpovinnosťzaplatiť
žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Rastislava Skybu náhradu trov právneho zastúpenia
vo výške 1.134,66 Eur a iných trov konania vo výške 4.200,- Eur, vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol.
Vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že došlo k poskytnutiu peňažných prostriedkov priamo
žalovanejspoluvovýške69.810,20Eur,aajplneniesúdnejexekútorkeJUDr.Verešovejvovýške279,80

Eur bolo zo strany žalobcu poskytnuté v prospech žalovanej, čo inak podľa cit. ust. § 454 OZ podľa práva
žalovanámalaplniťsama.(Medziúčastníkmibolauzatvorenázmluvaokúpenehnuteľnosti,ktoráneskôr
v súdnom konaní bola vyhodnotená ako neplatná. Suma 70 000 Eur predstavovala kúpnu cenu, ktorú
zaplatil žalobca.) Súd tak ako bezdôvodné obohatenie vo výške vyplateného plnenia priznal žalovanú
sumu 70.000,- Eur. Výrokom vyhláseným na pojednávaní súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo
výške 6 %, keď postupoval podľa cit. ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z..
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § l42 ods. 3 O.s.p. a priznal ju žalobcovi, ktorý mal vo

veci prevažný úspech proti žalovanej, ktorá vo veci mala úspech iba v pomerne nepatrnej časti rozdielu
sadzieb úroku z omeškania.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná navrhujúc rozhodnutie
zmeniť a návrh zamietnuť alternatívne rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie prvostupňovému
súdu. Súd rozhodol na pojednávaní, na ktorom nebol prítomný ani jeden z účastníkov. Jej nedoručil
predvolanie na uvedený termín a nemala o ňom vedomosť. V čase pred nariadeným pojednávaním bola

hospitalizovaná. Spochybnila platné udelenie plnej moci zástupcovi v tomto konaní. Poukázala na to, že
dlh za ňu hradila fyzická osoba - X. J. ako fyzická osoba, a nie ako konateľ spoločnosti. Súd nevykonal
riadne dokazovanie a rozhodol na základe nesprávne zisteného skutkového stavu. Takisto nie je zrejmé,
z akého dôvodu súd priznal žalobcovi úrok z omeškania práve od 16.10.2013. Namietala aktívnu vecnúlegitimáciu žalobcu. Vzniesla námietku zaujatosti, keď mala za to, že premlčacia doba uplynula dňa
20.9.2014 a žaloba bola podaná dňa 23.10.2014.

K podanému odvolaniu sa vyjadril žalobca, reagujúc na vznesené tvrdenia navrhol, aby odvolací súd
rozsudok potvrdil a aby rozhodol o povinnosti žalovanej nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods.

2 O.s.p. tento rozsudok podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v
tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v
takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 219 ods. 2 O.s.p.), keď ani zo strany odvolateľky neboli v
priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal prvostupňový súd

v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

Odvolateľka namietala, že o termíne pojednávania sa nedozvedela, nakoľko bola v dňoch 16.7. -
18.7.2015 hospitalizovaná. Ako vyplynulo z doručenky zásielky, ktorá obsahovala predvolanie pre
žalovanú, tá bola doručovaná dňa 13.7.2015 a opakovane dňa 14.7.2015, t.j. v dňoch, kedy žalovaná

nebola hospitalizovaná a ani nijakým spôsobom nepreukázala, že by sa zdržiavala na inom mieste a
o zásielke sa nemohla dozvedieť. Predmetná zásielka sa vrátila na súd až 30.7.2015, t.j. žalovaná si
ju mohla vyzdvihnúť na pošte po vykonanom chirurgickom zákroku, hoci je invalidná dôchodkyňa a má
pohybové ťažkosti.
Ako vyplynulo zo spisu zástupcovi žalobcu v tomto konaní bola udelená plná moc dňa 5.5.2014, pričom

žalovaná tvrdila, že ju udelil X. J., ktorý už v tom čase nebol konateľom spoločnosti. Ako vyplýva z
Obchodného registra SR (a vyjadrenia žalobcu) X. J. bol konateľom spoločnosti až do 30.6.2014, t.j.
plnomocenstvo bolo udelené osobou na to oprávnenou. Pokiaľ žalobca nevypovedal v ďalšom konaní
plnú moc, je toto udelené plnomocenstvo aj naďalej v platnosti a zástupca má právo (a povinnosť)
zastupovať žalobcu v tomto konaní. Dátum podania žaloby potom nie je relevantný pre posúdenie

platnosti plnej moci.
Pokiaľ aj odvolateľka poukázala na to, že platby v jej prospech/za ňu neboli vykonané spoločnosťou -
žalobcom, ale X. J. ako fyzickou osobou, a nie ako konateľom žalobcu, mal odvolací súd za to, že aj
keď je na príjmových dokladoch uvedené meno X. J., tento konal ako konateľ žalobcu, a nešlo o jeho
vlastné prostriedky, ktoré by on poskytol za žalovanú/v jej prospech.

Úrok z omeškania, na ktorý poukázala v odvolaní, bol stanovený odo dňa vykonateľnosti rozsudku
č.k. 4C/185/2012-106 zo dňa 28.6.2013, ktorým súd určil, že ona je výlučnou vlastníčkou tam
špecifikovaných nehnuteľností. S týmto dátumom ako začiatkom pre priznanie úroku z omeškania sa
odvolací súd stotožňuje.
Odvolateľka vzniesla aj námietku premlčania, pričom za začiatok plynutia premlčacej doby považovala

dátum, kedy mal žalobca za ňu plniť, t.j. 19.9.2011. V danom prípade mal súd za to, že relevantným
dátumom pre začatie plynutia premlčacej doby je rozhodnutie o tom, že žalovaná je vlastníčkou
predmetných nehnuteľností. Dátumom vykonateľnosti začala plynúť aj premlčacia doba. Až týmto
momentom bolo zrejmé, že došlo k bezdôvodnému obohateniu žalovanej na úkor žalobcu.
Vzhľadomnauvedené,keďodvolacívyhodnotilodvolaciemunámietkyžalovanejakonedôvodné,dospel

k záveru, že rozhodnutie prvostupňového súdu je vecne správne, a preto ho potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods.
1 O.s.p.. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorý si síce náhradu trov odvolacieho konania
postupom podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p. uplatnil, no trovy odvolacieho konania nevyčíslil, a preto

rozhodol krajský súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.