Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, April 1, 2019

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 12P/64/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2218204020
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bíróová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2019:2218204020.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v rodinnoprávnej veci starostlivosti súdu

o maloletú E. F. Á., H.. XX.XX.XXXX a maloletého M. Z. Á., H.. XX.XX.XXXX, deti bytom u matky,
deti v konaní zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská
Streda, dieťa rodičov: matka - E. Á. D., H.. XX.XX.XXXX, R. C. M. Š., O.Á. XXX/XX, a otec - T. Á., H..
XX.XX.XXXX, R.. Č.. C. M. K., H. N. XXXX/XX, zastúpený JUDr. Gejzom Sidóom, advokátom, Dunajská
Streda, Malá 13, o návrhu otca na zníženie výživného takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

(1) Návrhom zo dňa 10.09.2018 sa otec (navrhovateľ) domáhal zníženia výživného voči maloletým
deťom na sumu 30 eur mesačne na každé dieťa. Návrh odôvodnil tým, že rozsudkom tunajšieho súdu

v roku 2010 bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené, dohodou rodičov maloleté deti boli
zverené do osobnej starostlivosti matke a otec sa zaviazal platiť na ne výživné po 100 eur mesačne. Na
jeseň 2011 nastúpil do výkonu trestu odňatia slobody, do mája 2012. Od roku 2015 sa pomery na jeho
strane zmenili v dôsledku ukončenia pracovného pomeru v Q., vyživovaciu povinnosť si plnil v určenom
rozsahu naďalej zo svojich úspor a za finančnej pomoci rodiny. Od novembra 2017 do marca 2018 bol
vedený na úrade práce, v súčasnosti poberá dávku v hmotnej núdzi 61,60 eur mesačne.

(2) K návrhu otca sa vyjadrila matka písomným podaním z 02.11.2018 tým, že návrh otca považuje za
vrcholne nezodpovedný. Poukázala na to, že ide o zdravého muža, schopného pracovať, podľa matky
otec pracuje bez zmluvy, s príjmom nad 1.000 eur, má dlžoby a exekúcie. Sama má príjem okolo 1.000
eur mesačne, pracuje v Q., denne cestuje domov, aby opatrila deti. Nesúhlasí s návrhom znížiť otcovi
výživné, skôr by sa dalo uvažovať o jeho zvýšení.

(3) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, oboznámením sa s predloženými listinnými

dôkazmi, rozhodnutím súdu k predchádzajúcej úprave výživného a zistil nasledovný skutkový stav veci:
(4) Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 12P/83/2010-21 zo dňa 05.05.2010 boli maloleté deti zverené na
čas po rozvode do starostlivosti matke, otec sa zaviazal k plateniu výživného sumou po 100 eur mesačne
na každé dieťa. Styk otca s deťmi upravený nebol. V tom čase mal maloleté deti 4 roky a 1 rok, výrazne
zvýšené výdavky na deti matka neuviedla, staršie dieťa chodilo do škôlky s výdavkami okolo 25 eur
mesačne, poberala rodičovský príspevok a prídavky na tri deti. S troma deťmi bývala v prenajatom byte,
finančne ju podporovali rodičia. Otec uviedol príjem 700 eur mesačne.

(5) Matka vo svojej výpovedi (v spojení s tvrdeniami v písomnom vyjadrení k návrhu a predloženými
dokladmi) uviedla, že je zamestnaná, pracuje už 16 rokov v Rakúsku, výdavky na cestovnom má 300 eur
mesačne. Príjem vykázala za rok 2018 v priemere 886,75 eur mesačne, za mesiac január t. r. vo výške1.157,81 eur, poberá prídavky na deti, vyplácané spätne jednorazovo ročne po schválení (v roku 2018
v priemere 349,50 mesačne, v tomto roku by mali byť vyplatené v sume 221,20 eur na mesiac). S deťmi
býva v obecnom byte s nájmom 240 eur mesačne. Deti navštevujú cirkevnú školu v obci, výdavky na

školské akcie má 80 eur mesačne na obe deti. Staršie dieťa má od augusta minulého roka predpísané
okuliare. Ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá.

(6)Otecvosvojejvýpovedi(vspojenístvrdeniamivpísomnomnávrhuapredloženýmidokladmi)uviedol,
že býva u svojej matky, poberá dávku v hmotnej núdzi 61,60 eur mesačne. Má zdravotné problémy s

chrbticou, prejavili sa pred rokom a pol. Podľa predložených lekárskych správ (z januára a marca t. r.) sa
má vyvarovať dlhšej statickej a fyzickej záťaži, po predpísanej liečbe mal stav zlepšený. V Q. pracoval
ako pomocný robotník, z predložených pracovných podmienok vyplýva príjem otca vo výške cca 1.200
eur brutto. Odkedy skončil s prácou v Q., zamestnaný nebol. Prácu si hľadá. Evidovaný na úrade práce
nie je (od 13.03.2018). Predložil potvrdenia (10 ks) o hľadaní práce (v období od februára do marca
t. r.).

(7) Procesný opatrovník navrhol návrh otca zamietnuť, nakoľko zníženie výživného nie je v záujme
maloletých detí.
(8)Plnenievyživovacejpovinnostirodičovkdeťomjeichzákonnápovinnosť,ktorátrvádočasu,kým deti
nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,

možnostíamajetkovýchpomerov.Dieťamáprávopodieľaťsanaživotnejúrovnirodičov.Každýrodičbez
ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť
v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa
alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne

súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy
výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (§ 62 ods. 1 až 5 zákona č. 36/2005 Z.
z. o rodine)

(9) Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať
ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov
a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších
skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška
jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 63 ods.

1 zák. o rodine)
(10) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba

berie. (§ 75 ods.1 zák. o rodine)

(11) Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
(§ 76 ods. 1 zák. o rodine)

(12) Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov,
ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa,
ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých
potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú však reálne možnosti a schopnosti rodičov
väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na

okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Teda pri určení výživného
treba vychádzať zo zásady, že životná úroveň dieťaťa má byť úmerná životnej úrovni rodičov. Je
potrebné, aby rodičia poskytovali podľa svojich schopností a možností toľko prostriedkov na výživu detí,
aby z nich boli uspokojené osobné potreby dieťaťa, pokiaľ ide o výživu, ako i potreby na prehlbovanie
vzdelania, rozvoj záujmov a záľub, na prípravu na povolanie. Súd sa pri určovaní výšky výživného riadi

základnými pravidlami, a to odôvodnenými potrebami oprávnenej osoby a schopnosťami, možnosťami
a majetkovými pomermi povinnej osoby. Odôvodnené potreby oprávnenej osoby závisia od veku,
zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám a postarať sa o seba. Na strane povinného súd skúma
faktické príjmy, ale prihliada tiež na to, čo je objektívne možné, aby zarobil (podľa veku, zdravotnéhostavu, kvalifikácie, odbornosti, situácie na trhu práce, pracovných skúseností), majetkové pomery, tiež
počet, druh a výšku ďalších vyživovacích povinností.

(13) Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného
pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo
zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene
pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. (§ 78 zák. o rodine)

(14) Na opakované rozhodovanie o veci musí byť splnená hmotno-právna podmienka, ktorou je zmena
pomerov. Táto sa môže prejaviť subjektívne, teda okolnosťami na strane povinnej alebo oprávnenej
osoby, alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Zmenou pomerov v zmysle § 78 sa rozumie
výrazná zmena okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Pre
určenie okamihu zmeny skoršieho súdneho rozhodnutia o výživnom pre dieťa nie je rozhodujúca doba
začatia súdneho konania o novú úpravu výživného, ale doba, keď došlo k výraznej zmene pomerov. Pre

posúdenie predpokladov na zmenu právoplatného rozsudku o výživnom musí byť preukázaný záver,
že došlo k zmene pomerov a že v dôsledku toho treba zmeniť aj výšku výživného. Nepostačí len
úvaha o tom, či doterajšie výživné je primerané. Účelom výživného je uhradzovanie nielen priebežne
sa vyskytujúcich (bežných) potrieb maloletého dieťaťa, ale aj všetkých potrieb prospešných pre jeho
všestranný vývoj. Pri rozhodovaní o výživnom sa prihliada aj na potreby vyskytujúce sa nepravidelne za

dlhšie obdobie, prípadne potreby celkom náhodné.

(15) Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že od poslednej úpravy výživného
(pred 9 rokmi) došlo k zásadnej zmene pomerov na strane maloletých detí, ktoré sú vo veku 13
a necelých 10 rokov, ktorá skutočnosť neodôvodňuje zníženie výšky určenej vyživovacej povinnosti.

Otec od roku 2015 riadne nepracuje, zdravotné problémy nepreukázal v tvrdenom rozsahu, že by mu
bránili zamestnať sa a tak si zabezpečiť riadny a stály príjem, z ktorého by bol schopný plniť si aj
vyživovaciu povinnosť v určenej výške, pričom po tak značnom časovom odstupe je skôr na zváženie
zvýšenie výživného, vzhľadom na podstatne zvýšené odôvodnené potreby detí, ktoré si v súčasnosti už
plnia povinnú školskú dochádzku na základnej škole, staršie dieťa dokonca už postúpilo na II. stupeň.

Dlhoročnábezdôvodnástagnáciaslabýchpomerovotcanemôžeísťnaúkorjehovyživovacejpovinnosti.
Zníženie výživného nie je v záujme maloletých detí, ktorých odôvodnené potreby sa ich fyzickým a
duševným vývojom neustále zvyšujú (a budú zvyšovať naďalej). Na strane matky sa síce jej zárobkové
pomery výrazne zlepšili, deťom však zabezpečuje bývanie a bežné potreby a nemožno na úkor jej snahy
podporiť návrh otca, v ktorého schopnostiach určite je zabezpečenie takého príjmu, aby sa rovnako ako

matka podieľal na pokrytí súčasných odôvodnených potrieb detí, keďže navyše sa inak ako vyživovacou
povinnosťou na ich starostlivosti nepodieľa. Na základe uvedeného súd návrh na zníženie výživného
zamietol.

(16) Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon

neustanovuje inak. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu,
rozhoduje súd len na návrh.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP) do 15 dní
odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu (§ 362 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh) - § 363 CSP.
Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 CMP)