Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, December 14, 2017

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 11C/117/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712213337
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Sabadošová
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2017:7712213337.20

Uznesenie

Okresný súd Michalovce v spore žalobcov: 1/ K.. R. V., nar. X.XX.XXXX, bytom v Y., J. Q. XX, 2/ R.
U., nar. XX.X.XXXX, bytom v A., U. A. č. XXX, obaja zastúpení advokátkou JUDr. Ivetou Fejlekovou so
sídlom Nám. Osloboditeľov 25, 071 01 Michalovce, proti žalovaným: 1/ R. V., nar. XX.XX.XXXX, 2/ Y. V.,
nar. XX.X.XXXX, obaja bytom v A., U. A. č. XXX, zastúpených KAIFER advokátska kancelária, s.r.o. so
sídlom Fibichova 11, 040 01 Košice, IČO: 36 861 561, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti takto

r o z h o d o l :

I. Konanie z a s t a v u j e .

II. Priznáva žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania voči žalobcom v 1. a 2. rade.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobkyne v 1. rade - R. U. a žalobkyňa v 2. rade sa žalobou doručenou súdu
23.8.2012 pôvodne domáhali proti žalovaným v 1. a v 2. rade toho, aby súd určil, že hranica medzi

parcela C KN č. XXX a XXX prebieha tak, že parcela C KN č. XXX má v prednej časti šírku XX,XX m a
prebieha vo vzdialenosti XX cm po celej dĺžke nového domu žalovaných bez úskoku X,XX cm vzadu za
domom. Zároveň aby im žalovaní v 1. a v 2. rade uhradili spoločne a nerozdielne trovy konania. Žalobu
odôvodnili tým, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XX k.ú. A. ako
parcely č. XXX - záhrady o výmere XX m2, č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, č.
XXX - záhrady o výmere XXXX m2, č. XXX - záhrady o výmere XXXX m2, ktoré nehnuteľnosti nadobudli

vseptembriXXXXtitulomprideleniapozemkudoosobnéhoužívaniaodbývaléhoONV,ktoréužívaniezo
zákona prešlo do ich vlastníctva. Na týchto nehnuteľnostiach si postavili rodinný dom, v ktorom dodnes
bývajú. Na liste vlastníctva č. XXXX k.ú. A. sú zapísané parcely č. XXX - záhrady o výmere XXXX m2, č.
XXX - záhrady o výmere XXX m2, č. XXX/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, č. XXX/2 -
zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, kde ako bezpodieloví spoluvlastníci sú vedení žalovaní
v 1. a 2.rade, ktoré nehnuteľnosti títo nadobudli titulom kúpy V XXX/XX zo dňa XX.X.XXXX a to od vnuka

predchádzajúcej vlastníčky E. T., rod. V.. Táto v susednom dome bývala v čase, keď žalobcovia zakúpili
svoje nehnuteľnosti. V tom čase hranicu tvoril pôvodne múr starého domu a keďže pôvodná vlastníčka
nemala odkvapové rúry, tak žalobcovia z dôvodu, aby jej dom nenasával vlhkosť umiestnili pod jej dom
hrubé gumové pásy, ktoré sa tam nachádzajú aj ku dňu podania žaloby. Žalovaní však starý dom zbúrali
a postavili si nový dom. Pri zameraní ich domu, však bola zistená chyba vo vektorovej katastrálnej mape.
V júli 2011 žalovaný v 1. rade požiadal Správu katastra v Michalovciach o prešetrenie priebehu hranice

medzi parcelami C KN č. XXX, ktorého bezpodielovými spoluvlastníkmi sú žalobcovia a parcelou C KN
č. XXX, ktorých bezpodielovými spoluvlastníkmi sú žalovaní. Koncom augusta 2011 žalovaný v 1. rade
spolu s geometrickým zameraním plota žiadal o opravu chyby v katastri a to z dôvodu nesúladu medzi
vektorovou katastrálnou mapou (VKM) a meračským a vyšetrovacím náčrtom. Keďže začalo medzi
stranami dochádzať k sporom, tak právny predchodca žalobkyne v 1. rade tiež podal v októbri 2011
žiadosť o určenie hranice pozemku. Tieto podnety na prešetrenie sa na Správe katastra v Michalovciach

viedli pod č.k. D a XXX/XXXX. Záver zo šetrenia správou katastra bol vyhotovený XX.X.XXXX, kde sa
konštatuje, že: „Priebeh hraníc C KN č. XXX, XXX, XXX, XXX a XXX v platnej vektorovej katastrálnejmape katastrálneho územia A. je chybný.“ Uviedli, že ak by zúčastnené strany uzavreli medzi sebou
dohodu, tak správa katastra by ju akceptovala ale v opačnom prípade bolo potrebné podať žalobu na
súd. Keďže stanoviská strán sporu boli diametrálne odlišné, tak žalobcovia sa v tomto spore domáhajú

súdnej ochrany. Správa katastra konštatovala, že došlo k nezrovnalostiam pri obnove operátu novým
mapovaním, pri ktorom sa nesprávne vyhodnotila súradnica bodu, ktorý tvorí hranicu medzi parcelami
C KN č. XXX a XXX, čo potvrdzujú aj údaje na fotogrametrickom náčrte č. 21, kde sú zamerané šírky
pozemkov, a ktorý je súčasťou nimi označeného spisu. Navrhli, aby si súd vyžiadal vyššie označené
spisy zo Správy katastra v Michalovciach, aby vypočul pracovníčku katastra K.. Y. T. prípadne, aby

nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru geodézie a kartografie. Žalobcovia poukázali na to,
že v prednú časť pozemku užívajú od roku XXXX vo výmere XXXX m2, kedy ho nadobudli najprv do
užívania a následne do vlastníctva. Tento užívali nerušene až do roku XXXX. Hranica medzi pozemkami
bola vytvorená pred 60 rokmi a aj dnes je v prírode viditeľná. Tvrdili, že správny priebeh hranice je
taký ako bol v roku XXXX a žiaden úskok o rozmeroch X,XX cm za domom nikdy nebol, čo potvrdilo i
porovnávanie fotogrametrického náčrtu i stavu z pozemkovej mapy z roku XXXX. V konečnom dôsledku

aj správa katastra došla k záveru, že základy starého domu právnych predchodcov žalovaných vedú vo
vzdialenosti cca XX - XX cm pozdĺž nového domu manželov V. - žalovaných. Pokiaľ odkvapový chodník
bol ďalších XX cm, tak hranica medzi spornými parcelami, by mala viesť vo vzdialenosti XX - XX cm.
Poukázali na ust. § 70 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a
iných práv k nehnuteľnostiam, podľa ktorého údaje katastra o právach k nehnuteľnostiam, parcelné čísla

avýmerakatastrálnehoúzemia,názovkatastrálnehoúzemia,výmerapoľnohospodárskejjednotkyalebo
organizačné jednotky, údaje o podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako
aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, pokiaľ sa nepreukáže opak. Tvrdili, že
v ich prípade, však opak bol preukázaný, k dohode medzi stranami nedošlo a preto navrhli, aby súd ich
žalobe vyhovel a určil hranicu medzi parcelami C KN č. XXX a XXX, tak ako to navrhli.

2. Žalovaní navrhli žalobu voči ním ako nedôvodnú zamietnuť a namietali tvrdenia žalobcov. Považovali
ichnárokyzaneoprávnenéazanepodloženétvrdiac,ževôbecnezodpovedajúskutočnémuskutkovému
stavu. Uviedli, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX k.ú.
A.. Nehnuteľnosti a toho času rodinný dom súp. č. XXX, ktorý bol postavený na pôvodnej parcele C

KN č. XXX nadobudli žalovaní do bezpodielového spoluvlastníctva na základe kúpnej zmluvy uzavretej
X.X.XXXX a následného rozhodnutia o povolení vkladu Správy katastra Michalovce XX.X.XXXX.
Namietali petit žaloby, ktorý považovali za neurčitý a zmätočný, a nevykonateľný tvrdiac, že pokiaľ
ide o určenie hranice, ktorej určenia medzi parcelami sa žalobcovia domáhajú, tento nezodpovedá
aktuálnemu právnemu stavu. Ich žalobný návrh predstavuje len popis nimi želaného stavu bez

premietnutia do reálneho prostredia, keďže žiadajú určenie šírky pozemku v prednej časti a vzdialenosti
priebehu hranice po celej dĺžke nového domu žalovaných bez zohľadnenia ďalšieho priebehu hranice a
so zrušením nejakého úskoku za domom, ktorý tam ani nie je. Tento návrh nezohľadňuje a neurčuje ani
dopad na výmeru a rozmery dotknutých pozemkov a ich vyobrazenie v platnej katastrálnej mape. Ďalej
poukázali žalovaní na skutočnosť, že za účelom toho, že si postavili nový rodinný dom, tak dali zbúrať

starý rodinný dom, ktorý stál na parcele č. XXX. Po asanácii tohto starého domu začali s výstavbou
nového rodinného domu tak, aby medzi hranicou pozemku a múrom nového rodinného pozemku
vznikol priestor o šírke najmenej 1XX cm. Rozpory ohľadom hranice pozemkov medzi žalobcami
a žalovanými nastali až po začiatku výstavby nového rodinného domu žalovanými. Po ukončení
stavebných prác na novom dome, si žalovaní dali vyhotoviť po realizačné zameranie novopostaveného

rodinného domu za účelom vydania kolaudačného rozhodnutia, ktoré bolo vyhotovené geometrickým
plánom č. XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX (č.l. XX). Na základe právoplatného rozhodnutia
o kolaudácii bolo stavbe rodinného domu rozhodnutím obce pridelené súpisné číslo a bola následne
zapísaná do katastra nehnuteľností. Ako dôkaz o tejto skutočností predložili označený geometrický
plán. Poukázali na skutočnosť, že ich právni predchodcovia nadobudli nehnuteľnosti zapísané na LV

č. XXXX k.ú. A. na základe rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. 6C 1229/87-14, ku ktorému bol
aj doložený geometrický plán č. XXX-XXXX-XXX/X,X,X-XX, ktorý určuje majetkoprávne vysporiadanie
parciel reg. C KN č. XXX, XXX a XXX a teda toto vlastníctvo nadobudli na základe rozhodnutia
štátneho orgánu, ktoré sa zaraďuje medzi originárne spôsoby nadobudnutia vlastníckeho práva, kde sa
právo vlastníka neodvodzuje od jeho právneho predchodcu. Nevyhnutným predpokladom nadobudnutia

vlastníckeho práva rozhodnutím štátneho orgánu je právo štátneho orgánu rozhodovať o vlastníckom
práve, ktorým súd nepochybne orgánom na to oprávneným určiť vlastnícke právo je. Poukázali
na ust. § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého vlastníctvo veci možno nadobudnúť
kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe inýchskutočností, ustanovených zákonom. V danej veci už Okresný súd Michalovce rozhodol o vlastníckom
práve právnych predchodcov žalovaných a to vyššie označeným rozsudkom 6C/1229/87-14. Tento
rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť a teda kvalitu res iudicata. V tomto konaní súd

rozhodol rozsudkom o určení vlastníckeho práva právnych predchodcov žalovaných. Proti tomuto
rozsudku nikdy nebol podaný žiaden riadny, ani mimoriadny opravný prostriedok a je právoplatný a
vykonateľný. Žalovaní nadobudli vlastníckeho právo k sporným nehnuteľnostiam na základe označenej
kúpnej zmluvy od svojich právnych predchodcov. Vlastnícke právo riadne preukázali a je potvrdené aj
vyššie označeným právoplatným rozsudkom tunajšieho súdu a preto aj považujú návrh žalobcov za

neopostatnený. Navrhli, aby súd pripojil rozsudok, na ktorý poukázali a geometrický plán. Čo sa týka
tvrdenia žalobcov v žalobe, že hranicu pozemku tvoril múr starého domu tak uviedli, že nie je pravdivé,
pretože hranicu pozemku tvorila tzv. odlivka, ktorá patrila a slúžila pôvodnému starému rodinnému domu
na odvod dažďovej vody zo strechy domu, nakoľko pôvodný dom nemal na streche odkvapový žľab
slúžiaci na odvod dažďovej vody zo strechy tohto domu. O pravdivosti tohto tvrdenia svedčia okrem
mapového vyobrazenia aj praktické dôvody. Vzhľadom na vek pôvodného starého rodinného domu tak

v čase keď bol postavený sa nepoužívali plechové žľaby na odvod vody zo strechy domu a nikto by
nepostavil dom hneď na hranici pozemku, kedy by nemal zabezpečený odvod tejto vody. Navyše aj
samotná strecha a to predovšetkým pri tzv. konštrukcii strechy typu „A“ ako tomu bolo aj v tomto prípade
vždy prečnieva obvodové múry domu tak, aby dažďová voda nepoškodila fasádu samotného domu a
nikto by nepostavil a ani si nedovolil postaviť dom, tak aby obvodové múry boli na jeho pozemku a

prečnievajúca strecha na susednom pozemku a to obzvlášť pred takmer 100 rokmi, keď vlastníci prísne
dbali na hranice pozemkov. Z účelového hľadiska je pochybné, že táto „odlivka“ slúžila pôvodného
starému rodinnému domu a bola určená na jeho obsluhu a teda bola vo vlastníctve vlastníka tohto domu,
resp. pozemku, na ktorom stojí. Vlastníci susedného domu - žalobcovia sa neskôr do tejto „odlivky“
len napojili a to tak, že krížom cez ich pozemok osadili do zeme rúru, ktorá odvádzala dažďovú vodu

do odlivky patriacej žalovaným, resp. ich právnym predchodcom. Z tohto je zrejmé, že táto odlivka
nebola určená na obsluhu domu postaveného na vedľajšej parcele C KN č. XXX, ale bola určená a
patrila vlastníkovi domu ležiaceho na pôvodnej C KN parcele č. XXX k.ú. A., teda žalovaným v 1. a
2. rade. Okrem uvedeného praktickým a logickým odôvodnením je medzera medzi pôvodným starým
rodinným domom a hranicou susedného pozemku vyobrazená aj na všetkých mapových dielach a to

predovšetkým na geometrickom pláne č. XXX-XXXX-XXX/X,X,X-XX, ktorý je doložený k rozsudku č.k.
6C/1229/87-14, ktorý nadobudol právoplatnosť a výrok tohto rozsudku nebol nikdy nikým a právne
ani inak napadnutý a spochybnený, ale aj v platnej katastrálnej mape z konca XX-tych rokov, ako
aj v katastrálnej mape platnej v čase kúpy rodinného domu priľahlého pozemku a v čase asanácie
pôvodného starého domu. Priestor medzi starým rodinným domom a hranicou pozemku predstavoval

vzdialenosť najmenej 77 cm, čo potvrdzuje už aj meranie pravítkom a voľným okom na geometrickom
pláne č. XXX-XXXX-XXX/X,X,X-XX, na ktorom sú zamerané parcely C KN č. XXX, XXX a XXX k.ú.
A., ako aj ich hranice a rovnako aj starý rodinný dom postavený na parcele č. XXX. Pri tomto meraní
je vzdialenosť medzi rodinným domom a hranicou pozemku približne X,X mm, kde pri mierke X:XXXX
jeden milimeter predstavuje jeden meter a teda nameraná vzdialenosť predstavuje XX cm, čo plne

korešponduje s tvrdením žalovaných. Opakovane poukázali na to, že tento právny stav bol založený
označeným právoplatným rozsudkom tunajšieho súdu, na základe ktorého sa stali vlastníkmi pôvodnej
C KN parcely č. XXX o výmere 654 m2, kde vzdialenosť hranice pozemku od múra starého domu
predstavovala najmenej 77 cm, tak ako je to vyobrazené na vyššie označenom geometrickom pláne.
Toto rozhodnutie nie je možné nejako spochybniť. Poukázali aj na to, že pri výstavbe nového rodinného

domu umiestnili základy nového domu popri základoch starého rodinného domu, tak aby vzdialenosť
od hranice pozemku bola po obvodový múr nového rodinného domu aspoň 1XX cm, čiže najmenej 70
cm o vzdialenosti od základov starého domu, čo je možné zistiť aj vykonaním znaleckého dokazovania
znalcom z odboru geodézie a kartografie. Poukázali aj na rozpor v tvrdeniach žalobcov, ktorí v úvode
žaloby poukázali na to, že hranice pozemku tvoril múr starého domu, pričom v závere žaloby už tvrdia, že

hranice pozemkov tvoril odkvapový chodník a aj v petite žaloby žiadajú určenie hranice vo vzdialenosti
XX cm po celej dĺžke nového domu žalovaných. Teda tým jasne a nepochybne uznávajú, že odkvapový
chodník tzv. odlivka je a vždy bola vo vlastníctve žalovaných, resp. ich právnych predchodcov. Tieto
tvrdenia žalobcov považujú žalovaní iba za špekulatívne tvrdenia žalobcov za účelom rozšírenia, podľa
vyjadrenia žalobcov ich už aj tak úzkeho pozemku na úkor pozemku žalovaných. Poukázali na to, že

žalobcovia odôvodňujú svoj nárok práve z obsahu dokumentu označeného ako „Záznam z prešetrenia
zmienúdajovkatastra“,ktorýbolvyhotovenýSprávoukatastraMichalovce,kdesaodvolávajúžalobcovia
na konštatovanie správy katastra a to, že: „Priebeh hraníc parciel C KN č. XXX, XXX, XXX, XXX a XXX v
platnej vektorovej katastrálnej mape k.ú. A. je chybný“, kde konštatovala, že „k daným nezrovnalostiamdošlo pri obnove operátu novým mapovaním, pri ktorom sa nesprávne vyhodnotila súradnica bodu, ktorý
tvorí hranicu medzi parcelami C KN č. XXX a XXX“. Tu poukázali žalovaní na to, že tieto vety žalobcovia
vytrhli z kontextu, pretože tento dokument nijako nespochybňuje vlastnícke právo žalovaných z dôvodu,

že síce konštatuje Správa katastra Michalovce, že priebeh hraníc vo vektorovej katastrálnej mape je
chybný, avšak nikde neuvádza v čom je chybný a aký je správny priebeh hranice. Ďalej poukázali
žalovaní aj na to, že správa katastra konštatovala chybný priebeh hraníc označených parciel, avšak
žalobcovia sa odvolávajú len na sporný priebeh hranice parcely č. XXX a č. XXX. Z tohto dokumentu
katastra nevyplýva v čom je priebeh hranice chybný, ako k chybe došlo. Obmedzila sa správa katastra

len na konštatovanie, že k nezrovnalostiam došlo pri obnove operátu novým mapovaním, pri ktorom
sa nesprávne vyhodnotila súradnica bodu, ktorý tvorí hranicu medzi parcelami C KN č. XXX a č. XXX,
ale neuvádza, ako k týmto nezrovnalostiam došlo, ako mala byť správne vyhodnotená táto súradnica a
aké by malo byť správne vyobrazenie vektorovej mapy katastrálneho operátu a či má toto nesprávne
vyhodnotenie vplyv na výmeru parciel C KN č. XXX a č. XXX, alebo na vzdialenosti medzi dvoma bodmi.
Správa katastra ani neodôvodnila ako k týmto záverom dospela a obmedzila sa iba na konštatovanie,

že to vyplýva z vyobrazenia na iných mapových dielach, pričom každé z nich vykazuje odlišné údaje.
Ďalej uviedli, že správou katastra boli zistené rozporné údaje na jednej strane ohľadom šírky pozemku
žalovaných, t.j. pôvodnej parcele C KN č. XXX, ale na strane druhej aj na pozemku žalobcov, t.j.
parciel C KN č. XXX a č. XXX. Šírka pozemku žalobcov vpredu od ulice na fotogrametrickom náčrte
č. XX predstavuje XX,XX m a šírka zameraná v teréne predstavuje XX,XX m, pričom šírka pozemku

žalovaných vpredu od ulice na fotogrametrickom náčrte č. XX predstavuje XX,XX m a šírka pozemku
nameraná v teréne predstavuje XX,XX m. Vzhľadom na uvedené, je teda možné skonštatovať, že
toto meranie potvrdzuje súlad skutočného stavu so stavom pôvodným, podľa merania fotogrametrickou
metódou a že tieto rozmery sú identické a to najmä s prihliadnutím na povolenú odchýlku presnosti
každého merania a dĺžky plynutia času od pôvodného merania, čo je vyše 30 rokov. Preto odchýlku

5 cm pri danej vzdialenosti, dĺžke času a povolenej odchýlke presnosti merania možno jednoznačne
považovať za zanedbateľnú. Navyše, aj samotní žalobcovia sa domáhajú žalobou, aby súd určil šírku
parcely C KN č. XXX v prednej časti na XX,XX m a teda šírku, ktorá bola skutočne nameraná v teréne
posledným meraním a týmto uznávajú skutočný stav. Z tohto vyplýva, že šírka pozemku žalovaných je
nezmenená a taká, akú ju aj pôvodne nadobudli právni predchodcovia žalovaných a nijak nezasahuje do

vlastníckeho práva žalobcov a naopak žalobcovia žalobou zasahujú do vlastníckeho práva žalovaných,
pričom právni predchodcovia žalovaných nadobudli vlastnícke právo k pôvodnej parcele C KN č. XXX
na základe označeného právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Michalovce a to s výmerou 654
m2 a rozmermi tak, ako je to vyobrazené na označenom geometrickom pláne a tento rozsudok nie
je možné spochybniť s tým, že poukázali aj na to, že takéto zameranie neprekážalo nikomu takmer

25 rokov. Skonštatovali, že napokon aj samotná Správa katastra Michalovce v katastrálnom konaní,
ktoré uskutočnila dňa 1.2.2012 na základe zistených skutočností navrhla opraviť zákres parciel C
KN č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX podľa geometrického plánu č. XXX-XXXX-XXX/X,X,X-XX, ktorý
bol určený na majetkoprávne vysporiadanie parciel C KN č. XXX, XXX, XXX rozsudkom Okresného
súdu Michalovce č.k. 6C/1229/87-14 a teda Správa katastra Michalovce ani v priebehu konania, ani v

konečnej správe tohto konania označenej ako „Záznam z prešetrenia zmien údajov katastra“ zo dňa
11.5.2012 nespochybnila vlastnícke právo žalovaných a výmeru nimi nadobudnutých pozemkov. Čo sa
týka tvrdenia a odvolávania sa žalobcov na prešetrenie na mieste samom zo dňa 4.4.2012 vykonané
Správou katastra Michalovce, ktoré vykonali zamestnankyne správy katastra, a teda sa odvolávajú na
vyhodnotenie údajov nameraných nimi, na základe ktorých správa katastra dospela k záveru, že základy

starého domu vedú vo vzdialenosti cca XX - XX cm pozdĺž nového domu žalovaných a odlivka, tzv.
odkvapový chodník na starom dome bola cca XX cm. Podľa správy katastra, s čím sa aj stotožnili
žalobcovia v žalobe, teda podľa nich vyplýva, že odlivka, čiže hranica medzi obidvoma susedmi od
nového domu žalovaných, by mala viesť vo vzdialenosti cca XX - XX cm. Tu však poukázali žalovaní na
rozpor v tvrdeniach žalobcov a to, že žalobcovia v žalobe na úvod uviedli, že hranicu pozemku tvoril múr

starého domu. Preto sa žalovaní nemôžu stotožniť so záverom z merania Správy katastra Michalovce,
pretože nezodpovedá skutočnému stavu a považujú ho za nesprávny a nepresný. Toto vyplýva aj z
tvrdenia správy katastra, že meraním zistila, že základy starého domu vedú vo vzdialenosti cca XX
- XX cm pozdĺž nového domu, pričom je zrejmé, že odhad XX - XX cm nie je meraním, keď rozdiel
vo vzdialenosti je 25 %, čo nemôže byť smerodajným pre toto konanie. Správa katastra uviedla, že:

„odkvapový chodník na starom dome, tzv. odlivka bola cca XX cm“, pritom v Zázname z prešetrovania
správa katastra vôbec neuvádza na základe čoho alebo akého merania k rozmeru XX cm dospela a či
tým mysleli vzdialenosť od „odlivky“ od starého domu alebo sa môžu teda žalovaní domnievať, že tým
pravdepodobne mysleli šírku „odlivky“. Uviedli, že starý dom mal strechu typu „A“, kde len táto strechaprečnievala obvodové múry domu určite o viac ako XX cm a že vonkajší okraj odlivky bol vo vzdialenosti
najmenej 77 cm od steny obvodového múra starého domu. Poukázali aj skutočnosť, že žalobcovia
svoje tvrdenia v žalobe opierajú hlavne o označený Záznam z prešetrovania zmien údajov katastra z

XX.X.XXXX,ktorývyhotovilaSprávakatastraMichalovce,ktorývšakniejerozhodnutímvzmyslezákona
č. 71/XXXX Zb. o správnom konaní ani podľa zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise
vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov a nie je
preto materiálne ani formálne spôsobilý byť podkladom pre rozhodnutie v tejto veci a nepotvrdzuje a ani
nedokazuje tvrdenia žalobcov a nijako nespochybňuje vlastnícke právo žalovaných, ktoré nadobudli k

sporným nehnuteľnostiam.

3. Žalobcovia, pokiaľ ide o tvrdenia žalovaných, že títo nadobudli vlastnícke právo na základe
označeného súdneho rozhodnutia tvrdili v priebehu konania, že od roku XXXX prišli o 36 m2 chybou
katastra, ktorú skutočnosť odvodzovali už z údajov v Záznamov o prešetrení chýb zápisov katastra.
Tvrdili, že pri vypracovaní geometrického plánu, ktorý bol vyhotovený pre súdne konanie v roku 1987,

z ktorého vychádzal aj súd vtedy pri rozhodnutí vo veci, nevychádzal z aktuálnych listinných dôkazov
tvrdiac, že v roku 1979 došlo k chybe a jednak namietali, že súdne rozhodnutie, na ktoré poukazovali
žalovaní z roku 1987, nie je záväzné pre žalobcov, pretože neboli účastníkmi tohto konania.

4. Žalobkyňa v 2. rade vo svojej výpovedi pred súdom uviedla, že v roku XXXX nadobudli sporné

nehnuteľnosti od Československého štátu a to o rozlohe 16,39 árov. V tom čase správcom tohto
pozemku bol Miestny národný výbor. Išlo o stavebný pozemok, na ktorom sa nachádzali ešte zbytky
pareniska. Predtým to užívalo družstvo a z obidvoch strán už stáli rodinné domy, ktoré boli oplotené
starými plotmi, avšak zo strany pozemku, ktorej vlastníkmi sú žalovaní plot nestál, resp. tvrdila, že tam
bol tam len múrik aj s drevenými latkami, ktorý tam stojí doteraz. V roku 1970 žalobcovia začali stavať

rodinný dom a v roku 1975 sa tam nasťahovali a odvtedy tam žijú už 38 rokov. Uviedla, že 15 rokov
žili v susedstve s právnymi predchodcami žalovaných manželmi T.. Keď jeden z manželov T. zomrel,
tak druhý sa niekedy v roku XXXX alebo XXXX odsťahoval k dcére. Nehnuteľnosť patriacu žalovaným
začali potom užívať dedičia ich právnych predchodcov s tým, že v tom čase nebol problém s hranicou
pozemku. Spornú hranicu, tvrdila žalobkyňa v 1. rade tvoril v prednej časti drevený plot a v zadnej

časti pokračoval plot zhotovený z pletiva s tým, že sa hranice nikdy nemenili. V zadnej časti od starého
domu bola umiestnená hrubá guma tzv. odlivka, do ktorej sa odvádzali splašky z nehnuteľností žalobcov
a z nehnuteľností právnych predchodcov žalovaných. V roku 2008 predmetnú nehnuteľnosť odkúpili
žalovaní a začali stavať rodinný dom s tým, že žalovaní starý rodinný dom zbúrali a na tom istom mieste,
resp. trochu ďalej od cesty postavili nový dom, ale nie v pôvodnej dĺžke starého domu. Žalovaní začali

tvrdiť, že čo sa týka hranice ich pozemkov, tak v prednej časti v dĺžke XX m a šírke XX cm zasahuje ich
pozemok do pozemku žalobcov a že majú na to listinné dôkazy. Žalobkyňa tvrdila, že listinné dôkazy a
to situačné náčrty a listiny mali aj oni z roku XXXX, ktoré aj predložili k žalobe. Keďže medzi nimi vznikali
problémy s hranicou pozemkov, požiadali geodetickú firmu, aby tieto hranice pozemkov zamerali, ktorí
to však odmietli z dôvodu, že zistili tak rozdiel medzi vektorovou mapou a meracím náčrtom a takisto, že

aj žalovaní si chceli dať zamerať túto hranicu a to isté povedali aj im, takže ich odkázali, aby to riešili so
správoukatastra.Následnetedapožiadalisprávukatastraoprešetrenie,kdebolozistené,žepokiaľideo
výmeru pozemku žalobcov, tak nejde o výmeru XX,XX m2, ale len XX,XX m2 a čo sa týka šírky pozemku,
táto nie je XX,XX m2 ale len XX,XX m2, pričom 45 rokov boli presvedčení, že šírka ich pozemku je XX,XX
m2. Správa katastra potom čo vykonali šetrenie zistili pri porovnávaní vektorovej katastrálnej mapy, že

táto nie je v súlade s mapou v evidencii nehnuteľností a keď došlo k obnoveniu evidencie nehnuteľností
v roku XXXX a k novému mapovaniu pozemkov, tak došlo k nesprávnemu vyhodnoteniu hranice medzi
parcelami č. XXX a XXX. Tvrdila, že si takticky priznali chybu a táto chyba spôsobila, že sa zhoršili
medzi stranami susedské vzťahy. Boli poučení, že pokiaľ sa nedohodnú so žalovanými a teda nedôjde k
oprave, musia to riešiť súdnou cestou. Žalobkyňa v 1. rade tvrdila, že čo sa týka prednej časti ich dvora,

dĺžka XX cm a šírka 45 cm, tak bol vytvorený výklenok a pokiaľ by došlo k tomu, žeby z ich pozemku sa
odčlenilo 45 cm, tak by cez ich dvor neprešlo väčšie auto, pretože už aj tak majú úzky dvor, len 4 metre.
Čo sa týka zadnej časti ich pozemku, tak im tam to nevadí, ale problematická je predná časť pozemku.
Keďže ten výklenok alebo odskok o šírke 45 cm nebol v žiadnej staršej mape evidovaný, tak vlastne
ani o tom nemohli vedieť. Tento bol zistený až pracovníkmi správy katastra, ktorá z mapového listu z

roku XXXX skonštatovala, že žiaden úskok tam nebol a hranica pozemku prebiehala v priamke. Uviedla,
že došlo k šetreniu vykonanému pracovníčkami katastra na mieste samom 4.4.2012, kde žalovaný v 1.
rade odkryl časť základov starého domu a kde pracovníčky katastra zistili, že čo sa týka dĺžky hranice,tá predstavuje XX - XX cm a nie 135 cm, ako to tvrdia žalovaní. Keďže sa nedohodli so žalovanými a
každý z nich má svoju pravdu, tak museli podať žalobu.

5. Žalovaná v 2. rade vo svojej výpovedi pred súdom uviedla, že potom čo v roku 2008 sa stali
bezpodielovými spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností a to na základe kúpnej zmluvy, ktorú uzavreli s
predávajúcimiY.Y.,Y.Y.aR.T.dňaX.X.XXXX,takzbúralistarýrodinnýdom,ktorýtamstálovzdialenosti
8 až 9 m od cesty v prednej časti pozemku a to na základe búracieho povolenia z dôvodu, že si chceli
postaviť nový rodinný dom. Hrúbka múrov starého rodinného domu, ktorý zbúrali bola 70 - XX cm.

Uviedla, že ešte stará hospodárska budova na tomto pozemku stále stojí. Strecha starého rodinného
domu bola typu „A“, čo znamená, že z nej voda stekala priamo do priestoru za starým rodinným domom.
Pred výstavbou nového rodinného domu boli vymeriavané základy nového rodinného domu, tak aj
stavebný dozor pri jeho zameraní posunul základy tohto nového rodinného domu tak, aby to bolo v
poriadku a posunuli ho dozadu na 12 m a pokiaľ ide o šírku, viac do ich dvora a takýmto spôsobom,
teda vznikol už označovaný úskok. To znamená, že ich nový rodinný dom bol posunutý o 1XX cm a

tak vznikol skok. Poukázala aj na skutočnosť, že pokiaľ ide o samotnú výmeru ich nehnuteľnosti, táto
súhlasí presne s výmerou, tak ako ju pôvodne odkúpili a vyplýva z rozsudku, na ktorý poukázali, ktorý
pozemok v tejto výmere získali aj ich právni predchodcovia. V čase keď došlo ku kolaudácii, tak na
jej účely došlo k zameraniu a vyhotoveniu geometrického plánu, ktorý vyhotovil geodet K.. Treščák
a výmera pozemku v tom čase bola v poriadku. Poukázala aj na to, že na správe katastra boli na

dvoch rokovaniach, kde na rokovaní dňa 27.2.2012, potom čo ich prehovárali pracovníčky katastra tak
súhlasili, že 20 cm zo 157 cm, kvôli dobrým susedským vzťahom sú ochotní poskytnúť žalobcom, avšak
žalobcovia s tým nesúhlasili a tak došlo k vykonaniu šetrenia pracovníkmi katastra na mieste samom,
kde sa však nezúčastnila z dôvodu pracovných povinností. Tvrdila, že následne im prišiel záznam zo
šetrenia, kde tvrdila správa katastra, že by im malo stačiť len XX cm, pričom poukázala na to, že majú

pozemok riadne zameraný a aj strechu typu „A“ so šírkou 100 cm. V prípade, žeby to bolo len XX cm,
tak by bol vytvorený priestor od ich domu, t.j. od múru domu k priestoru susediaceho pozemku. Ešte
predtým, ako bola podaná žaloba žalobcami, požiadali geodetickú firmu, aby bola zameraná hranica
pozemkov s čím však žalobcovia nesúhlasili. Poukázala aj na skutočnosť, že tento sporný priestor
nie je oplotený, žalobcovia im bránia v postavení plota, pričom majú psa, ktorý sa pohybuje na ich

pozemku. Tvrdila, že čo sa týka určenia hranice, tak hranicu tvorí predný múrik so zadným múrikom a
nejde o rovnú priamku, ako sa domnievajú žalobcovia. Poukázala aj na to, že predtým ako nadobudli
nehnuteľnosti kúpou, tak dlhodobo tieto nehnuteľnosti nikto neužíval, boli zdevastované a žalobcovia od
ich právnych predchodcov sa nedomáhali určenia hranice a prečo teraz sa domáhajú voči ním. Takisto
zistili len náhodne, že žalobcovia majú zahrabanú v zemi rúru, ktorá viedla od ich domu do odlivky

k domu žalovaných, pričom si predtým nemohli vysvetliť zamokrenie ich základov domu. Žalovaná
poukázala aj na to, že čo sa týka samotnej hranice domu, predtým ako odkúpili túto nehnuteľnosť tak im
pôvodná vlastníčka nehnuteľností Anna Y. tvrdila, že k jej pozemku patrí aj tzv. odlivka, čiže k pozemku,
ktorý aj odkúpili. Žalovaný v 2. rade vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že v čase keď stavali
nový rodinný dom, tak zaťovi žalobcov ukazoval geometrický plán, ktorý mali zhotovený a ktorý bol

aj súčasťou súdneho rozhodnutia z roku 1987, keďže je stavebným inžinierom a rozumel tomu a on
tento nespochybňoval. Keďže sa viackrát rozprávali so žalobcami, kade vedie hranica ich pozemkov,
tak žalobcovia stále mali na to iný názor a žalobkyňa chcela časť pozemku od nich odkúpiť, ale k tomu
nedošlo. Žalovaní zdôrazňovali v priebehu konania, že súdne rozhodnutie z roku 1987, ktorého boli
účastníkmi ich právni predchodcovia a od ktorých odkúpili tieto nehnuteľností a užívajú ich v takom

rozsahu, ako ich nadobudli ich právni predchodcovia na základe tohto rozhodnutia.

6.Súduznesenímč.k.11C117/2012-61dňa27.3.2013nariadilvoveciznaleckédokazovanieaustanovil
znalca z odboru geodézia a kartografia, odvetvie geodézie K.. Miloša R., PhD., ktoré uložil povinnosť
vypracovať znalecký posudok, ktorým by zameral priebeh hranice medzi parcelami C KN č. XXX,

zapísanej na LV č. XX k.ú. A. o výmere XXXm2, ktorých bezpodielovými spoluvlastníkmi sú žalobcovia a
parcelami C KN č. XXX/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a XXX/2 - zastavané plochy
a nádvoria o výmere XXX m2, vedených LV č. XXXX k.ú. v A., ktorých bezpodielovými spoluvlastníkmi
sú žalovaní. Žalovaní následne navrhli, aby súd doplnil uznesenie o znaleckom dokazovaní a uložil
znalcovi, aby zodpovedal aj na ďalšie otázky. Odôvodnili to tým, že existuje rozpor v skutkových

tvrdeniach žalobcov a žalovaných a nesúlad mapových diel, spomínaných v spore a tento rozpor je
potrebné, podľa nich odstrániť a zistiť, kde a v akej vzdialenosti stál pôvodný starý dom stojaci na
pozemku žalovaných, a teda zistiť skutočný stav v teréne a to akým spôsobom strany sporu užívali
predmetné nehnuteľnosti v skutočnosti. Poukázali na skutočnosť, že nepochybne odlivka pôvodnéhostarého domu, ktorý ležal na parcele C KN č. XXX slúžila na obsluhu starého domu, tvorila aj hranicu
medzi pozemkami strán sporu, resp. ich právnych predchodcov, preto zodpovedanie tejto otázky má
tiež podstatný význam v tomto spore, pretože je sporný reálny priebeh hranice a nárok žalobcov je

aj v rozpore s priebehom hranice, ktorá bola určená rozsudkom z roku XXXX. Súd vyhovel návrhu
žalovaných a uznesením č.k. 11C 117/2012-72 zo dňa 22.4.2013 v spojení s opravným uznesením č.k.
11C 117/2012-85 zo dňa XX.6.2013 (kde opravil otázku 1/ a 3/ v zmysle návrhu žalovaných) a doplnil
vyššie označené uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania s tým, že uložil povinnosť znalcovi
okrem určenia priebehu hranice medzi spornými pozemkami aj zodpovedať tieto otázky:

1/ zistiť aká je vzdialenosť od hranice pozemkov žalobcov a žalovaných, t.j. parcely C KN č. XXX -
zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 vedenej na LV č. XX k.ú. A. a pôvodnej parcely C
KN č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX vedenej na LV č. XXXX k.ú. A., k základom
pôvodného domu žalovaných ležiaceho na pôvodnej parcele C KN č. XXX zastavané plochy a nádvoria
o výmere XXX m2 vedenej LV č. XXXX k.ú. A. podľa zamerania vyobrazeného geometrickým plánom

č. XXX-XXXX-XXX/X,X,X - 37 zo dňa 30.10.XXXX.

2/ zistiť aká je vzdialenosť steny novopostaveného domu žalovaných súp. č. XXX ležiaceho na parcele
C KN č. XXX/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 v smere kolmo od steny tohto domu
k odlivke, a to najbližšej jej strany k parcele žalobcov C KN č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o

výmere XXX m2 vedenej na LV č. XX k.ú. A.,

3/ zistiť aká je vzdialenosť základov pôvodného domu žalovaných (strana základov ležiaca najbližšie a
rovnobežne k parcele žalobcov C KN č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 vedenej
na LV č. XX k.ú. A.) ležiaceho na pôvodnej parcele C KN č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere

XXX vedenej toho času tiež na LV č. XXXX k.ú. A., v smere kolmo od týchto základov k odlivke, a to
najbližšej strane odlivky k parcele žalobcov C KN č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX
m2 vedenej na LV č. XX k.ú. A..

7. Proti uzneseniu podali žalobcovia odvolanie a namietali, aby znalec zodpovedal aj otázky navrhované

žalovanými. žalovanými, ktoré navrhli zodpovedať. Odvolací súd o ich odvolaní rozhodol dňa 31.3.2014,
kde toto odvolanie odmietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 9.6.2014. Medzitým dňa 5.5.2014
bol doručený súdu návrh na vydanie predbežného opatrenia, kde žalobcovia navrhli, aby súd nariadil
žalovaným, aby sa zdržali výstavby plota medzi spornými parcelami do právoplatného rozhodnutia v
tejto veci. Žalobcovia však ešte predtým ako súd o tomto návrhu rozhodol, vzali tento návrh podaním

doručeným súdu 27.5.2014 späť a súd uznesením č.k. 11C 117/2012-113 zo dňa 5.6.2014 konanie o
nariadení predbežného opatrenia zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 3.7.2014.

8. Znalec súdu doručil 13.1.2015 znalecký posudok č. XX/XXXX (č.l. 124-167 spisu). Z dôvodu, že
znalec nezodpovedal všetky otázky, ktoré mu súd uložil, t.j. neurčil priebeh hranice a odpovedal len na

otázky, ktoré boli predmetom doplneného uznesenia, ktoré navrhli zodpovedať žalovaní tak mu súd bol
spis vrátil za účelom doplnenia znaleckého posudku a znalecký posudok znalec doplnil Doplnkom č. 1
k znaleckému posudku č. XX/XXXX zo dňa 7.7.2015, ktorý doručil súdu 9.7.2015 (č.l. 186-199 spisu).
Znalec zakreslil priebeh spoločnej hranice, ktorý vymedzil spojnicou lomových bodov a spoločným
bodom troch parciel č. XXX, XXX a XXX a zároveň vypracoval geometrický plán č. 11C 117/2012-

XX/XXXX (č.l. 196 spisu), kde túto hranicu stanovil. Znalec pokiaľ ide o odpovede, ktoré mu uložil
zodpovedať súd v uznesení, ktorým doplnil uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania, odpovedal
v závere a to tak, že pokiaľ ide o vzdialenosť od hranice pozemkov žalobcov a žalovaných parcely C
KN XXX vedenej na LV č. XX k.ú. A. a pôvodnej parcely C KN č. XXX - zastavané plochy a nádvoria
o výmere XXX m2 vedenej na LV č. XXXX k.ú. A. k základom pôvodného domu žalovaných ležiaceho

na pôvodnej parcele C KN č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 vedenej na LV
č. XXXX k.ú. A. (viď príloha č. 15 a 16 ZP) je: a/ 0,77 m - v prednej časti domu (čelo domu) a 0,36
m v zadnej časti domu, tak ako to bolo zamerané pri THM mapovaní v roku XXXX, b/ 1,10m - podľa
toho, kde základy označili žalobcovia, c/ 0,XX m - podľa toho kde základy označili žalovaní, podľa
zamerania vyobrazeného geometrickým plánom č. XXX-XXXX-XXX/X,X,X-87 z 30.10.1987 (predmetný

GP neriešil a nezameral dom a ten prevzal z merania THM a preto platí odpoveď a/). K otázke č. 3 aká
je vzdialenosť základov pôvodného domu žalovaných (strana základov ležiaca najbližšie a rovnobežne
k parcele žalobcov C KN č. XXX) ležiaceho na pôvodnej parcele C KN č. XXX vedenej t.č. na LV č.
XXXX v smere kolmo od týchto základov k odlivke a to k najbližšej strane odlivky k parcele žalobcov Ckn č. XXX je: a/ podľa údajov z THM = 0,XX m - tak ako je to uvedené v fotogrametickom náčrte č. XX
a na strane 13 ZP (ak je vlastnícka hranica totožná s odlivkou, tak ako sa aj pri zameraní zúčastnené
strany zhodli), b/ 0,70 m podľa toho kde základy označili žalobcovia, c/ 0,XX m podľa toho kde základy

označili žalovaní, d/ podľa mapy EN a zákresu v pôvodnej katastrálnej mape = 1 m pozdĺž nového
domu žalovaných, čo je totožné s tým čo označili. Uviedol, že uvedené dokazuje, že rozdiel medzi takto
označenou vlastníckou hranicou je totožný so stavom EN a od THM zadefinovanej hranice sa odchyľuje
o 0,XX m. Ďalej pokiaľ ide o doplnenie znaleckého posudku tak sa znalec vyjadril, že všetky dostupné
získané grafické podklady definujú vzájomný priebeh spornej hranice medzi parcelami C KN č. XXX,

XXX (teraz XXX/1) ako priamku bez záskoku - lomu, ktorý vznikol, len ako výsledok fotogrametrického
vyhodnotenia bodov č. 10 - 951 a 10 - 937 so záskokom na 10 - 938 a pokračuje na 10 - 932 vykresleným
meračskom náčrte č. XX, ktorý je v prílohe č. 6 znaleckého posudku. Znalec preto navrhol aby bol
obnovený právny stav a to tým, že sa vyhotoví geometrický plán, v ktorom by sa opravili, spresnili riešené
hranice. Tvrdil, že by sa obnovil právny stav pre THM, nakoľko priebeh hranice pred THM (stav EN) a
po THM nie je totožný a nebol právny titul na zmenu spoločnej hranice (príloha č. 13 ZP). Vychádzajúc

z grafickej identifikácie parciel, ktorý sa nachádza v prílohe č. 13 Znaleckého posudku, znalec dospel k
tomu, že priebeh hranice evidovanej EN existujúceho oplotenia medzi C KN č. XXX a XXX je správny,
čo bolo potvrdené kontrolným meraním a preto navrhol obnoviť priebeh hranice spred roka 1978,
kedy platil pôvodný právny stav podľa evidencie nehnuteľností a kedy žalobcovia nadobudli predmetné
nehnuteľností, pretože ako tvrdil tak údajne v ďalšom období už nedošlo k právnemu titulu zmeny

priebehu hranice a znalec vykreslil červenou farbou správny priebeh spoločnej hranice, tak ako k nemu
dospel. Na základe krokov, ktoré opísal v znaleckom posudku č. XX/XXXX, ktorý vymedzil lomovými
bodmi č. 1, 2, 3 a spoločným bodom (č.b. 2XX0100932 Y= 209XXX.38 X=1237822.74) parciel č. XXX,
XXX(podľageometrickéhoplánuXXX/1)aXXX.Uviedol,ževprípade,žesastotožnísúdsvyhotoveným
geometrickým plánom tak ho predloží úradne overený na OÚ, odbor katastrálny Michalovce.

9. Následne sa strany sporu k záverom k znaleckému posudku vyjadrili. Žalobcovia poukázali na závery
znaleckého posudku, kde podľa ich názoru znalec doporučuje obnovenie právneho stavu pre THM,
pretože priebeh hranice pred THM (stav EN) a po THM nie je totožný a neexistuje právny titulu na
zmenu spoločnej hranice. Podľa ich názoru ďalej vyplynulo zo znaleckého dokazovania, že zápisom

geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XXXX, ZPMZ č. XXX došlo k podlomeniu kmeňovej parcely
C KN č. XXX a k zápisu parciel č. XXX/1 a č. XXX/2 (dom súpisné číslo XXX), ktorá skutočnosť bola
deklarovaná v Zázname zo šetrenia zo dňa 11.5.2012 na vtedajšej Správe katastra v Michalovciach č.p.
D, 4XX/2011, ktoré predchádzalo podaniu žaloby. Odvolávajúc sa na ust. § 70 ods. 2 Katastrálneho
zákona uviedli, že sú toho názoru, že znaleckým dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že

nesprávnym vyhodnotením súradníc bodov, ktoré tvorili hranice parciel C KN č. XXX, XXX, XXX, XXX,
XXX a XXX žalobcom sa znížila výmera im patriaceho pozemku o XX m2 a znalec zadefinoval správny
priebeh hranice vyhotoveným geometrickým plánom, ktorý tvorí prílohu 3 Doplnku č. 1 Znaleckého
posudku a preto navrhli, aby sa súd stotožnil s týmto geometrickým plánom, ktorý je vkladu schopnou
listinou a v prípade, že sa stotožní tak spresnia žalobný petit.

10. Žalovaní namietali závery znaleckého posudku a tvrdili, že tento je neúplný a nemôže byť spôsobilým
a plnohodnotným dôkazom v tomto spore. Ako dôvod uviedli, že sa znalec odpovedal iba na tri z
položených štyroch otázok a podal neúplný znalecký posudok. Ďalej poukázali aj na to, že merania
znalca, ktoré boli obsiahnuté v závere znaleckého posudku, na základe ktorých zistil znalec, že

vzdialenosť od hranice pozemkov žalobcov a žalovaných, k základom pôvodného domu žalovaných je
0,77 m v prednej časti domu (čelo domu) a 0,36 m v zadanej časti domu, tak ako to bolo zamerané pri
THM mapovaní v roku XXXX. Tvrdili, že k rovnakému záveru odhliadnuc od zanedbateľnej odchýlky 3
cm dospeli aj oni, pretože aj podľa ich názoru je vzdialenosť od hranice pozemkov žalobcov žalovaných
k základom pôvodného domu žalovaných 0,XX m. Znalec pokiaľ ide o otázku 3. súdu, ktorou mal

znalec zistiť, aká je vzdialenosť od hranice pozemkov žalobcov a žalovaných k základom pôvodného
domu žalovaných, podľa zamerania vyobrazeného geometrickým plánom z roku 1987 odpovedal, že
tento geometrický plán neriešil a nezameral dom, len prevzal z merania THM a tieto zistenia poukázali
na to, že korešpondujú aj s ich tvrdeniami, pretože priebeh hranice vo vzdialenosti najmenej 77 cm
od starého domu žalovaných odôvodnili najmä s poukazom na geometrický plán č. XXX-XXXX-XXX/

X,X,X-87 vypracovaného 30.10.XXXX. Poukázali aj na skutočnosť, že nameranú vzdialenosť od hranice
pozemkov žalobcov a žalovaných k základom pôvodného domu žalovaných v dĺžke 0,77 m v prednej
časti a 0,36 m v zadnej časti domu, znalec odôvodnil predovšetkým na merania pri THM mapovaní v
roku XXXX, teda poukázal na merania vykonané pred vyhotovením vektorovej katastrálnej mapy, ktorábola podľa Správy katastra Michalovce vyhotovená na základe nesprávne vykonanej fotogrametrickej
metódy ukončenej v roku XXXX. Znalec na otázku, týkajúcu sa toho, aká je vzdialenosť základov
pôvodného domu žalovaných k smere kolmo od základov k odlivke a to k najbližšej strane odlivky k

parcele žalobcov, uviedol v ZP: podľa údajov z THM = 0,XX tak ako je to uvedené vo fotogrametickom
náčrte č. XX a na str. 13 ZP (ak je vlastnícka hranica totožná s odlivkou, tak ako sa pri zameraní zhodli
zúčastnené strany), 0,70 m - podľa toho, kde označili základy žalobcovia, 0,XX m - podľa toho kde
označili základy žalovaní a podľa mapy EN a zákresu v pôvodnej katastrálnej mape = 1 m pozdĺž nového
domu žalovaných, čo je totožné s tým, kde základy označili. Ďalej žalovaní uviedli, že tieto zistenia

znalca sú v rozpore s jeho odpoveďou na predchádzajúcu otázku a to, aká je vzdialenosť od hranice
pozemkov žalobcov a žalovaných k základom pôvodného domu žalovaných a to hlavne kvôli tomu, že
hranicu pozemkov žalobcu a žalovaných tvorí práve predmetná odlivka, jej najbližšia strana k parcele
žalobcov, ktorá odlivka patrila a slúžila pôvodnému starému domu právnych predchodcov žalovaných
na odvod dažďovej vody zo strechy domu, pretože pôvodný dom právnych predchodcov žalovaných
nemal na streche odkvapový žľab a slúžil na odvod dažďovej vody zo strechy tohto domu. Totožnosť

tejto hranice pozemkov strán sporu potvrdzujú nielen vyjadrenia žalobcov, ktorí samotní tvrdia v žalobe,
že hranicu týchto pozemkov tvoril odkvapový chodník, ale aj znalec, ktorý tiež konštatoval v znaleckom
posudku, že sa zhodli strany na tom, že vlastnícka hranica je totožná s odlivkou. Preto podľa ich názoru,
by vzdialenosť od hranice pozemkov strán sporu k základom pôvodného domu žalovaných a vzdialenosť
od základov pôvodného domu žalovaných k odlivke, mala byť meraná na základe rovnakých určovacích

bodov a teda zo základov pôvodného domu žalovaných na jednej strane a hranice pozemkov žalobcov
a žalovaných, ktorá je podľa tvrdení strán sporu, totožná s odlivkou na druhej strane. Vzhľadom na
tieto závery znaleckého posudku, ktoré podľa žalovaných si navzájom odporujú a nezodpovedajú stavu,
zaznamenanému na žiadnom z mapových diel, ktoré sa spomínajú v tomto spore a ani tvrdeniam strán
sporu o totožnosti hranice pozemkov s odlivkou. Vzhľadom na to ako znalec zodpovedal otázku č. 1. tak

je nutné skonštatovali nesprávnosť meraní znalca, pokiaľ ide o odpoveď na otázku č. 3, ktorá preukazuje
tieto rozpory a štvrtá odpoveď na otázku - aká je vzdialenosť od základov pôvodného domu žalovaných
k odlivke (jej najbližšej strany k parcele žalobcov) skonštatoval znalec, že „......podľa mapy EN a zákresu
vpôvodnejkatastrálnejmape=1,00mpozdĺžnovéhodomužalovaných,čojetotožnéstým,kdezáklady
označili.....“ Z toho je zrejmé, čo by mala predstavovať vzdialenosť 1,00 m pozdĺž nového domu a ani kto

označil spomenuté základy, s ktorými je toto meranie totožné. S týmto však nesúhlasili, pretože trvali na
tom, že táto vzdialenosť by mala predstavovať súčet šírky odlivky 0,XX m a vzdialenosti nového domu
od základov pôvodného domu v dĺžke 0,70 m, tak ako túto vzdialenosť označili žalovaní pri meraniach
znalca priamo v teréne, čo preukazuje aj znalecký posudok na str. 11. Ďalej žalovaní namietali, že
tým, že znalec vypracoval geometrický plán, z ktorého záverov je zrejmé, že žalobcovia by na základe

neho mali nadobudnúť vlastnícke právo k novovytvorenej parcele reg. C č. XXX/3 - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 27 m2, ktorá vznikne odčlenením od parcely reg. C č. XXX/1 - zastavané plochy
a nádvoria o výmere XXX m2, a k novovytvorenej parcele reg. C č. XXX/2 - záhrady o výmere 13 m2,
ktorá vznikne odčlenením od parcely reg. C č. XXX - záhrady o výmere XXX m2, na základe ktorých,
by sa mal podľa vyjadrenia znalca obnoviť priebeh hranice z roku 1978, kedy platil pôvodný právny

stav podľa evidencie nehnuteľností, pretože týmto návrhom geometrického plánu sa zasahuje do ich
vlastníckeho práva, najmä z dôvodu, že ich právni predchodcovia nadobudli vlastnícke právo k pôvodnej
parcele reg. C č. XXX - záhrady o výmere XXX m2 a č. XXX - dom, dvor o výmere XXX m2, na základe
právoplatného rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. 6C 1229/87-14 s výmerou a rozmermi, tak
ako boli vyobrazené v geometrickom pláne č. 266-3XX2-194/1,2,3-87. Takto určené vlastnícke právo v

zmysle tohto návrhu by bolo v rozpore s právnym stavom, ktorý bol založený označeným rozsudkom a
predstavoval by nepriaznivý dopad nielen na výmeru a rozmery parcely reg. C č. XXX/1 ale aj na výmeru
parcely reg. C č. XXX, ktoré v súčasnej dobe sú v ich výlučnom vlastníctve. Poukázali na to, že znalec
vychádzal z nesprávne a nedostatočne zisteného skutkového stavu, pokiaľ navrhoval, aby bol obnovený
priebeh hranice z roku XXXX, kedy platil pôvodný právny stav podľa EN (evidencie nehnuteľností) a kedy

nehnuteľnosti nadobudli žalobcovia a to preto, že v ďalšom období nedošlo k právnemu titulu zmeny
priebehuhranicetakznovapoukázalinato,žeprávedňa28.12.1987nadobudolprávoplatnosťoznačený
rozsudok okresného súdu, kde nadobudli právni predchodcovia žalovaných vlastnícke právo k pôvodnej
parcele reg. C č. XXX a XXX a to s výmermi a rozmermi ako boli vyobrazené vo vyššie geometrickom
plánezroku1987avzhľadomnaexistenciutakéhotoprávoplatnéhorozhodnutiatvrdia,žeznalecdospel

k svojim záverom v znaleckom posudku a jeho doplnku na základe nesprávnych skutkových zistení a
preto tento znalecký posudok považujú za nespôsobilý, plnohodnotný dôkaz v tomto súdnom spore.
Navrhli preto, aby znalec odstránil tieto rozpory v znaleckom posudku.11. V priebehu konania - dňa 18.3.2016 zomrel žalobca v 1. rade - R. U., ktorá skutočnosť vyplýva
z úmrtného listu vyhotoveného XX.3.2016 Matričným úradom Obce A. (č.l. 271), ktoré úmrtie bolo
zapísané v Knihe úmrtí Matričného úradu A. vo zv. 3, ročník XXXX, na str. XX, pod por.č. 1. Následne

bolo prejednané dedičstvo po neb. žalobcovi v 1. rade a ako bolo zistené z Osvedčenia o dedičstve
XXD XX4/2016 Dnot 112/2016 zo dňa 4.10.XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť 4.10.201 právnou
nástupníčkou po neb. žalobcovi v 1. rade - poručiteľovi sa stala na základe dedičskej dohody pokiaľ ide o
nadobudnutie jeho podielu v spornej nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XX k.ú. A. o veľkosti 1-ice z celku
titulom dedenia nadobudla R. V. - terajšia žalobkyňa v 1. rade. L. v zmysle § 64 CSP teda uznesením

zo dňa 18.10.2016 č.k. 11c 117/2012-306 rozhodol, že namiesto žalobcu v 1. rade pokračuje v konaní
v s jeho právnou nástupkyňou žalobkyňou v 1.rade. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 26.10.2016.

12. Následne žalobkyne podaním došlým súdu dňa 9.2.2017 (č.l. 318 spisu) navrhli, aby súd pripustil
zmenu žalobného petitu a to tak, aby súd určil, že žalobcovia v 1.a 2. rade sú v celosti podielovými
spoluvlastníčkami a to každá v podiele 1 parcely reg. C č. XXX/2 záhrada vo výmere 13 m2 a parc.

reg. C č. XXX/3 zastavaná plocha o výmere 27 m2, ktoré boli vytvorené geometrickým plánom č.
11C 117/2012-XX/XXXX zo dňa 15.6.2015 vyhotoviteľa K.. Miloša R. PhD. znalca z odboru geodézie a
kartografie, Mieru XX, Sobrance, ktorý bol autorizačne overený dňa 15.6.2015. Odôvodnili to tým, že
žaloba o určenie priebehu hranice sa použije vtedy keď správnosť hranice medzi susednými pozemkami
je medzi účastníkmi sporná a jeden zo susedov sa obráti na súd s cieľom dosiahnuť jej určenie.

Vytýčenie hranice pozemku nemá konštitutívny účinok a vytýčením hranice nevznikajú, nemenia sa a
ani nezanikajú právne vzťahy k nehnuteľnostiam. Vytýčenie hranice má deklaratórny charakter, pretože
ide o prenesenie súradníc z katastrálnej dokumentácie autorizovanou osobou na tvár miesta. Vytýčením
hraníc sa iba deklaruje stav, ktorý vychádza zo súboru geodetických informácii katastra nehnuteľností.
Určenie lomových bodov hraníc predstavuje transformáciu údajov zo súboru geodetických informácii

katastra nehnuteľností priamo do terénu. Vytýčením hranice sa nemenia, ani nezakladajú právne vzťahy
k dotknutým pozemkom. Ak je hranica objektívne zistiteľná súdne rozhodnutie má deklarovať existujúce
vlastnícke právo. Poukázali na to, že v ich prípade bol priebeh hranice sporný a zároveň došlo aj k
zásahu do vlastníckych práv žalobcov a preto súčasťou sporu je aj spor o vlastníctvo k určitej ploche.
Ide tu o prípad petitórnej ochrany vlastníckeho práva. Podstatou žaloby je vyriešenie otázky k spornej

ploche pozemku a súd je povinný sa zaoberať otázkou hranice pozemku bez ohľadu na to ako je
naformulovaný žalobný petit a preto ho upravili tak, že sa domáhajú aby súd určil, že sú podielovými
spoluvlastníčkami novovytvorených parciel reg. C č. XXX/2 a XXX/3, ktoré boli vytvorené geometrickým
plánom, ktorý vyhotovil znalec v tomto spore. Tvrdili, že v tomto prípade nejde o určovací petit v zmysle
ust. § XX písm. c/ a súčasného § 137 písm. c/ CSP ale o vyjadrenie nároku (vyjadrovací spôsob)

podľa § 4 Obč. zákonníka v takej podobe, aby bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie vykonateľné a
v konečnom dôsledku, aby výsledok konania mohol byť zapísaný v katastri nehnuteľnosti. Vzhľadom
k tomu, že geometrický plán nie je úradne overený ako to predpokladá § 9 zák. č. XX5/1995 Z.z. o
geodézii a kartografii podľa ktorého výsledky geodetických a kartografických činností musia byť overené
aj správou katastra. Z tohto dôvodu žiadali o stotožnenie sa s geometrickým plánom, aby mohlo dôjsť

k jeho úradnému overeniu, keďže nesmie ho vykonať tá istá osoba ako tá, čo overila geometrický plán
autorizačne. Zároveň uviedli, že považujú za vhodné, aby súd vyriešil otázku vlastníctva k sporným
častiam pozemku.

13. L. uznesením zo dňa 5.6.2017 č.k. 11C 117/2012-XX0 rozhodol tak, že pripustil zmenu žalobného

návrhu takto: „L. určuje, že žalobcovia v 1.a 2. rade sú v celosti podielovými spoluvlastníčkami a to
každá v podiele 1/2 parc. reg. C č. XXX/2 záhrada vo výmere 13 m2 a parc. reg. C č. XXX/3 zastavaná
plocha o výmere 27 m2, ktoré boli vytvorené geometrickým plánom č. 11C 117/2012-XX/XXXX zo
dňa 15.6.2015 vyhotoviteľa K.. Miloša R. PhD. znalca z odboru geodézie a kartografie, Mieru XX,
Sobrance, ktorý bol autorizačne overený dňa 15.6.2015. Žalovaní 1-2 sú povinní nahradiť žalobcom

trovy tohto konania v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku." Žalobkyne podaním doručeným
súdu dňa 25.9.2017 (č.l. 360) spresnili žalobný petit tak, že sa domáhali, aby súd rozhodol rozsudkom
tak, že: „L. určuje, že žalobkyne v 1. a 2. rade sú v celosti podielovými spoluvlastníčkami a to každá
v podiele 1/2 nehnuteľnosti a to parcely reg. C č. XXX/2 - záhrada vo výmere 13 m2 a parcely reg. C
č. XXX/3 - zastavaná plocha o výmere 27 m2, ktoré boli vytvorené z parcely reg. C č. XXX - záhrada

o výmere 825 m2 a parcely reg. C č. XXX/1 - zastavaná plocha o výmere XXX m2, zapísaných na
LV č. XXXX k.ú. A., geometrickým plánom č. 11C 117/2012-XX/XXXX zo dňa 15.6.2015 vypracovaný
K.. Milošom R. PhD. znalcom z odboru geodézie a kartografie, so sídlom Mieru XX, Sobrance, ktorý
bol autorizačne overený dňa 15.6.2015. Žalovaní v 1.a 2. rade sú povinní nahradiť žalobcom trovytohto konania v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.“ Uviedli v tomto podaní, že predmetné
parcely, ku ktorých určenia vlastníckeho práva sa domáhajú, boli vytvorené z parciel reg. C č. XXX -
záhrada o výmere 825 m2 a XXX/1 - zastavaná plocha o výmere XXX m2, zapísaných na LV č. XXXX

k.ú. A. zapísané na LV č. XXXX k.ú. A., vytvorené geometrickým plánom vyhotoveným K.. Milošom R.,
PhD. znalcom z odboru geodézie a kartografie č. 11C 117/2012-XX/XXXX zo dňa 15.6.2015, ktorý bol
autorizačneoverený15.6.2015.Poukázalinaskutočnosť,žepotomčosprávakatastravykonalašetrenia
zistila, že pri obnove operátu novým mapovaním došlo k nezrovnalostiam, pri ktorých sa nesprávne
vyhodnotila súradnica bodu, ktorý tvorí hranicu medzi parcelami C KN XXX a XXX, čo potvrdzujú aj

údaje na fotogrametrickom náčrte č. XX, na ktorom sú zamerané šírky pozemkov. Porovnaním zákresu
hranice medzi pozemkami strán sporu na mape evidencie nehnuteľností mapový list XXIX-13-18, ktorá
bola vyhotovená podľa pozemkovej mapy vykazujúcej stav koncom roka XXXX, skonštatovala správa
katastra, že na tejto mape nebol vedený žiaden úskok X,XX cm, avšak vo vektorovej mape k.ú. A.
hranica medzi pozemkami už vedie s úskokom X,XX cm do pozemku žalobcov. Práve na podklade tejto
chybnej vektorovej mapy, bol vyhotovený aj geometrický plán, na ktorý už viackrát poukazovali žalovaní

a to č. XXX-XXXX-XXX/X,X,X-XX a pri šetrení správou katastra bolo zistené, že pri obnove operátu
novým mapovaním, boli nesprávne vyhodnotené súradnice bodov, ktoré tvoria hranice parciel C KN
č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX a XXX a nesprávne boli vyhodnotené aj súradnice starého rodinného
domu, na podklade ktorých bola vyhotovená vektorová katastrálna mapa a taktiež aj geometrický plán,
na ktorý poukázali. Strany sporu boli správou katastra oboznámení s týmito zisteniami a bol im daný

priestor na uzavretie dohody a keďže nedošlo k dohode, tak podali na odporúčanie správy katastra
žalobu. Poukázali na ust. § 129 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s
vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Takisto aj na ust. § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o
hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Tieto zákonné ustanovenia uviedli z dôvodu,

že žalovaní tvrdili, že: „je preto nepochybným, že hranica podľa ktorej žalovaní pokojne a dobromyseľne
užívali predmetné pozemky, sa tak následkom vydržania mohla stať aj hranicou vlastníckou“. Poukázali
na to, že aj po vyhotovení geometrického plánu č. 266-3XXXX94/1,2,3-87, ktorý bol súčasťou spisu
okresného súdu v roku 1987, ktorého žalobcovia a ich právni predchodcovia neboli účastníkmi sa na
užívacom stave nezmenilo nič. Žalobcovia doposiaľ užívajú im patriace nehnuteľnosti v takom rozsahu a

v takej podobe, ako aj pred rokom 1987 a užívajú ich do dnešného dňa. Čiže základná podmienka držby
v tomto prípade nebola naplnená, pretože žalovaní a ani ich právni predchodcovia nehnuteľností nikdy
neužívali a nerušene rešpektovali daný stav. Nemali vedomosť žalovaní a ani ich právni predchodcovia,
ako boli zamerané im patriace nehnuteľnosti na základe označeného geometrického plánu. Dozvedeli
sa o tom až keď bolo potrebné porealizačné zameranie pre účely kolaudácie, teda v roku 2012, o čom

svedčí Záznam zo šetrenia z XX.X.XXXX, kde súhlasili žalovaní, aby šírka ich pozemku bola opravená
podľa ich geometrického plánu.

14. L. uznesením zo dňa 4.10.2017 č.k. 11C 117/2012-364 rozhodol tak, že pripustil zmenu žalobného
návrhu tak ako to žalobcovia navrhli. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 16.10.2017.

15. K tejto zmene žalobného petitu sa vyjadrili žalovaní tak, že znova len zotrvali na svojom stanovisku,
že rozsudkom Okresného súdu v Michalovciach zo dňa 18.12.1987 v spojení s geometrickým plánom
vypracovaným 30.10.1987 bolo jednoznačne vymedzené vlastnícke právo ich právnych predchodcov
k sporným pozemkov, ako aj priebeh hranice medzi pozemkami strán sporu. Túto správnosť ich

tvrdení umocňuje aj ustálená judikatúra všeobecných súdov, na ktorú poukázali a to pokiaľ ide o
rozsudok Krajského súdu v Prešove 2Co 44/2014 zo dňa 18.2.2015, ktorý sa stotožnil s právnym
názorom súdu prvého stupňa, že opätovným riešením otázky hranice pozemkov, by došlo k úplnému
negovaniu právoplatného rozhodnutia súdu v predchádzajúcom konaní, v ktorom súd v rámci konania o
určenie vlastníckeho práva žalobcov právoplatne vyriešil aj otázku hranice medzi pozemkami účastníkov

konania ako predbežnú otázku a tento rozsudok aj súdu pripojili. Poukázali na to, že po zmenení petitu
žaloby sa jedná o prekážku rozsúdenej veci res iudicata a to z toho dôvodu, že už v rozhodnutí sp.
zn. 6C 1229/87, kde súd riešil otázku určenia vlastníckeho práva právnych predchodcov žalovaných,
právoplatne bolo vyriešené vlastnícke právo k predmetným pozemkom, aj v rozsahu novovytvorenej
parcelyregCč.XXX/3-zastavanéplochyanádvoriaovýmere27m2,ktorábolavdanomčasesúčasťou

pôvodnej parcely č. XXX o výmere XXX m2 a parcely reg. C č. XXX/2 - záhrada o výmere 13 m2,
ktorá bola v danom čase súčasťou pôvodnej parcely č. XXX o výmere XXX m2, ktoré boli vymedzené
geometrickým plánom, ktorý vypracoval znalec 15.6.2015, ku ktorým sa domáhajú určenia vlastníckeho
práva zmenenou žalobou žalobcovia. Pokiaľ ide o námietku žalobcov, že neboli účastníkmi tohto sporua ani ich právni predchodcovia a preto nemôže ísť o prekážku už rozhodnutej veci, tak poukázali
na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo 115/2016 zo dňa 28.6.2017, kde súd tiež v konaní o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam prijal právny názor podľa, ktorého sa na žalovanú vzťahujú aj

prejudiciálne dôsledky vyplývajúce zo súvisiaceho konania, ktorého žalovaného nebola účastníkom.
NS SR dal do pozornosti, že v zmysle konštantnej judikatúry a riadiac sa zásadami prejudiciality a
viazanosti súdu právoplatnými rozhodnutiami vydanými v inom konaní, ak bola medzi účastníkmi s
konečnou platnosťou vyriešená otázka hmotnoprávneho vzťahu. L. v inom, v novom občianskom súdom
konaní nemôže posudzovať danú otázku inak, pričom je viazaný iba výrokom rozhodnutia, nie jeho

odôvodnením. Vzhľadom na uvedené, tak dovolací súd dospel k záveru, že v danom prípade nebránila k
uplatneniu týchto zásad ani skutočnosť, že žalovaná nebola účastníkom súvisiaceho konania, keďže sa
medzičasom stala nadobúdateľom veci, o ktorej vydanie sa v uvedenom konaní viedol spor. Pokiaľ ide
o tvrdenie žalobcov, že sa aj po vyhotovení geometrického plánu znalcom v tomto spore, nič nezmenilo
na užívacom stave nehnuteľností a že užívajú žalobcovia im patriace nehnuteľností v takom rozsahu
a v takej podobe, ako pred rokom 1987 tak aj do dnešného dňa a že základná podmienka držby v

tomto prípade nebola podľa nich naplnená, pretože tak žalobcovia ale ani ich právni predchodcovia
nikdy neužívali tieto nehnuteľností a nerušene rešpektovali daný stav tak považujú ich tvrdenia v hrubom
rozpore so skutočným stavom veci. V prvom rade poukázali na funkciu odlivky a s ňou spojené jej
polohové umiestnenie, keď z mapových diel týkajúcich sa sporným pozemkov strán sporu ako zo
znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný 7.1.2015 pod číslom XX/XXXX v tomto konaní, je zrejmé

a v konaní to nebolo ani rozporované, že tzv. odlivka patrila a slúžila pôvodnému domu žalovaných
postavenému na pôvodnej parcele C KN č. XXX k.ú. A. a to na odvod vody zo strechy pôvodného domu
žalovaných, ktorý nemal odkvapový žľab, slúžiaci na odvod vody zo strechy. Toto funkčné prepojenie
odlivky s pôvodným domom žalovaných svedčí o tej skutočností, že odlivka bola a vždy aj musela byť vo
vlastníctve vlastníka domu, na obsluhu ktorého bola táto odlivka vybudovaná. Skutočnosť, že odlivka,

ako aj časť pozemku, na ktorom sa odlivka nachádza patrí a vždy patrila žalovaným, vyplýva okrem
mapových diel predložených v tomto konaní aj s vyjadrením znalca z odboru geodézia a kartografia,
odvetvie geodézia K.. Miloša R., PhD., ktorý na pojednávaní, ktoré bolo dňa 15.3.2016 sa stotožnil a so
záverom, že odlivka patrila k pôvodnému domu žalovaných a nachádzala sa na pozemku žalovaných
a to na pôvodnej parcele C KN č. XXX na ľavej strane od múru pôvodného domu žalovaných, resp.

aj v súčasnej dobe sa nachádza táto odlivka na parcele žalovaných C KN č. XXX/1 na ľavej strane
od múru nového domu žalovaných. Toto vyjadrenie sa nachádza v zápisnici na str. 10. Vlastnícke aj
užívacie právo k odlivke v prospech žalovaných potvrdila aj samotná žalobkyňa v 2. rade vo svojej
výpovedi na pojednávaní 8.2.2013, kde na otázku sudkyne, aby uviedla, koho bola odlivka a koho bola
guma nachádzajúca sa na odlivke, povedala, že oni gumu natiahli so súhlasom právnych predchodcov

žalovaných. Z čoho je možné prijať len jeden záver a to, že odlivka patrila žalovaným, resp. ich
právnym predchodcom, inak by si žalobcovia nežiadali od právnych predchodcov súhlas od žalovaných
s uložením ich gumy na odvod vody z ich pozemku. Nemožno teda prijať argumenty žalobcov, že
dotknuté pozemky, ktorých určenia vlastníckeho práva je predmetom tohto konania, boli v užívaní
žalobcov a že žalovaní resp. ich právni predchodcovia tieto nehnuteľností nikdy neužívali a nerušenie

rešpektovali daný stav, nakoľko uvedené skutočnosti vyvracajú a ide len o účelové tvrdenia žalobcov,
ktoré žalobcovia ničím nepodložili, žiadnym relevantnými dôkazmi. Žalovaní trvali na svojom právnom
názore, že v prípade, ak by opätovne bolo určené vlastnícke právo k novovytvoreným parcelám, v
prospech žalobcov, tak by bolo porušené ich právo na súdnu ochranu, z dôvodu popretia prejudiciálnej
záväznosti právoplatného súdneho rozhodnutia rozsudku zo dňa 18.12.1987, ktorým už bol priebeh

hranice medzi pozemkami strán sporu, ako aj určenie vlastníckeho práva k predmetným pozemkom
v rozsahu novovytvorených parciel záväzne a nezmeniteľne určený. Zároveň z dôvodu právnej istoty
žalovaní poukázali aj na to, že už ich právni predchodcovia mohli nadobudnúť vlastnícke právo k
pozemkom, ktorého vlastníckeho práva sa žalobcovia domáhajú v tomto konaní vydržaním, ako na čo
už poukázali aj vo svojom predchádzajúcom vyjadrení a to uplynutím vydržacej doby 10 rokov do dňa

právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku zo dňa 18.12.1987 a v prípade, žeby súd vyhovel žalobe,
tak by došlo k neoprávnenému zásahu do ich vlastníckeho práva, ktoré už preukázali k predmetným
nehnuteľnostiam.

16. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho

vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
17. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje
sa im rovnaká právna ochrana.18. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou
alebo kto vykonáva právo pre seba.

19. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.

20. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou

alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.
XX. Podľa § 134 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide
o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom
vlastníctva,alebokveciam,ktorémôžubyťlenvovlastníctveštátualebozákonomurčenýchprávnických

osôb. Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny
predchodca. Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí
premlčacej doby.

22. Predmetom sporu je teda v zmysle zmeneného petitu žalobcov určenie vlastníckeho práva, kde

žalobcovia sa domáhajú určenia vlastníckeho práva k novovytvoreným parcelám reg. C č. XXX/2 -
záhrada vo výmere 13 m2 a parcely reg. C č. XXX/3 - zastavaná plocha o výmere 27 m2, ktoré boli
vytvorené z parciel reg. C č. XXX - záhrada o výmere XXX m2 a č. XXX/1 - zastavaná plocha o výmere
XXX m2, zapísaných na LV č. XXXX k.ú. A., geometrickým plánom č. 11C 117/2012-XX/XXXX zo dňa
15.6.2015 vypracovaný K.. Milošom R. PhD. znalcom z odboru geodézie a kartografie, so sídlom Mieru

XX, Sobrance, ktorý bol autorizačne overený dňa 15.6.2015.

23. L. z predložených výpisov z listov vlastníctva týkajúcich sa sporných nehnuteľností stranami sporu
zistil, že na LV č. XX k.ú. A. sú zapísané nehnuteľnosti parciel reg. „C“ č. XXX - záhrady o výmere XX
m2, č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, č. XXX - záhrady o výmere XXXX m2, č.

XXX - záhrady o výmere XXXX m2 a rodinný dom súp.č. 301 stojaci na parcele č. XXX. Bezpodielovými
spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností boli v čase podania žaloby právny predchodca žalobkyne
v 1. rade R. U. a žalobkyňa v 2. rade. Tieto nadobudli titulmi: parcelu č. XXX a č. XXX titulom Dohody
RII 15X/XX č.z. 1XX/XX, parcelu č. XXX titulom kúpy V XXXX/XX . z.d. 7.5.XXXX č.z. 2X/X3. Stavba
bola zapísaná na základe rozhodnutia obecného úradu č. 7/XXXX z XX.X.XXXX, Z XXX/XX - čz XX/XX.

Podiel R.a Vaška nadobudla dedením žalobkyňa v 1. rade. Na LV č. XXXX k.ú. A. sú zapísané parcely
reg. „C“ č. XXX - záhrady o výmere XXXX m2, XXX - záhrady o výmere XXX m2, XXX/1 - zastavané
plochy a nádvoria o výmere XXX m2, XXX/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, rodinný
dom - ARD Junior súp.č. XXX, stojaci na parcele č. XXX/2, ktorých bezpodielovými spoluvlastníkmi sú
žalovaní v 1. a 2. rade v podiele 1/1, ktoré nehnuteľností nadobudli titulom kúpnej zmluvy V-XXX/XX z.d.

XX.X.XXXX S., výmaz stavby súp.č. XXX na parcele č. XXX rozhodnutím obce č..3XX/XX, ČZ-XXX/XX
a zápis stavby - rozhodnutie o určení súp. čísla Obec A. č. X/XXXX z.d. XX.X.XXXX, Z XXXX/XXXX -
č.z. XX/XXXX. Zaznamenaný je aj GP-XXXXXXXX-XX/XXXX (CKN XXX/1, XXX/2) - čz XX/XXX2.

24. L. ďalej vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a to rozsudkom tunajšieho súdu 6C 1229/87-14 zo

dňa 18.12.1987 (č.l. 27), keďže sa jedná spis, ktorý bol skartovaný a v archíve súdu sa nachádzalo
len jedno vyhotovenie tohto rozhodnutia, bez všetkých listinných dôkazov, ktoré boli v tom čase
pripojené do spisu, a z ktorých súd vychádzal pri rozhodnutí vo veci samej. Tento rozsudok nadobudol
právoplatnosť28.12.XXXX.Akovyplývazobsahutohtorozsudkutakúčastníkmikonaniabolivpostavení
navrhovateľov: v 1. rade - Anna Y., rod. T., nar. 11.6.1923, dôchodkyňa, bytom Y. ul. V.. XXX, v 2.

rade JP.k, nar. XX.X.XXXX, obaja zastúpení advokátom JUDr. Michalom U. a odporcami: v 1. rade -
Československý štát, zastúpený Miestnym národným výborom v A. a v 2. rade R., bytom na neznámom
mieste, zastúpený súdom ustanoveným opatrovníkom. Predmetom sporu bolo určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam a to konkrétne k parcelám EN XXX - záhrada o výmere XXXX m2, EN XXX
- záhrada o výmere XXX m2, EN XXX - dom č. XXX s dvorom o výmere XXX m2 k.ú. Obec A., ktoré

boli vytvorené geometrickým plánom č. XXX-XXXX-XXX/X,X,X-87 zo dňa 30.10.1987 z reálne vydelenej
časti pozemnoknižnej parcely č. XXX zapísanej v zápisnici č. XXX k.ú. obce Veľké A. s tým, že súd určil,
že tieto patria v 1-ici vlastníckym právom navrhovateľovi v 2. rade a v druhej 1-ici do dedičstva po neb. E.
rod. V., nar. 3.8.1XX2, ktorá zomrela 1X.X.XXXX. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že navrhovatelia sadomáhajú určenia vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam na tom základe, že tieto nehnuteľnosti
ako aj samotný dom nadobudla navrhovateľka v 1. rade aj s navrhovateľom v 2. rade, resp. ich právny
predchodcavrokuXXXX,odktorejdobyichužívalichprávnypredchodcanerušeneakosvojevlastníctvo

až do smrti, vrátane podielu odporcu v 2. rade, ktorý ako reálne vydelenú nadobudol od menovaného
kúpou v „XX roku“. L. pri rozhodnutí v tejto veci vychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania, ktorým
zistil, že parcely EN XXX, XXX a XXX boli vytvorené vyššie označeným geometrickým plánom z reálne
vydelenej časti pozemnoknižnej parcely č. XXX zapísanej v zápisnici č. XXX k.ú. obce Veľké A.,
kde sú vedené ako podielové spoluvlastníctvo navrhovateľa v 2. rade a odporcov v 1. a 2. rade. L.

skonštatoval, že zistil, že skutočný stav bol v rozpore s tým ako to vykazuje pozemková kniha, pretože
bolo nesporné preukázané, že v roku 1891 otec navrhovateľa v 2. rade Y. odkúpil od obce Veľké A. 1-
icu z pozemnoknižnej parcely č. XXX, reálne vydelenú v terajších parcelách, ktoré sú predmetom sporu,
pričom druhú 1-icu, ktorá predstavuje terajšie parcely EN XXX až XXX si ponechala obec Veľké A. pre
seba a slúžili ako kováčska dielňa pre obec a prenajímané boli obecnému kováčovi. Tento stav trval
od roku XX, teda spred konca minulého storočia. „Čo sa týka parciel EN XXX až XXX, tieto boli dané

do užívania R.a U.vi, kde si postavil tento rodinný dom a užíva ho aj toho času a časti týchto mal aj
zriadené právo osobného užívania.“ Čo sa týka parciel, ktoré boli predmetom sporu, tieto ako súd zistil,
užíval nerušene ako svoje vlastníctvo navrhovateľ v 2. rade JP.k a spoločne so svojou manželkou E.
rod. V. a nadobudli kúpou aj podiely súrodencov menovaného, ako aj podiel odporcu v 2. rade pred
jeho vysťahovaním do USA dôkazom čoho je obecné svedectvo z roku 1973 vyhotovené na MNV v

A., z ktorého bola zistená táto skutočnosť, týkajúca sa nadobudnutia podielu od odporcu v 2. rade,
ktorý ho nadobudol ešte v roku XXXX. Keďže tieto nehnuteľnosti menovaní užívali nerušene ako svoje
vlastníctvo, pričom po neb. E., rod. V. na základe dedičského rozhodnutia D 1026/86 Štátnym notárskom
v Michalovciach bolo potvrdené navrhovateľovi v 1. rade, súd za použitia §§ 115, 116, 145 zákona č. 141/
XX Zb. a § 498 Občianskeho zákonníka rozhodol tak, ako je to vo výrokovej časti rozsudku uvedené.

Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 28.12.XXXX.

25. L. sa v prvom rade zaoberal námietkou žalovaných, ktorí tvrdili, že v tomto prípade nie sú splnené
procesné podmienky, za ktorých súd môže konať a vo veci rozhodnúť a to o prekážku rozhodnutej veci
- res iudicata z vyššie nimi uvedených dôvodov.

26. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
27. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.
28. Podľa § 230 Civilného sporového poriadku, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa

prejednávať a rozhodovať znova.
29. Podľa cit. ustanovenia len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.
Uvedené ustanovenie určuje, že keď už bolo o veci právoplatne rozhodnuté, nemôže byť tá istá vec v
rozsahu záväznosti výroku rozsudku prejednávaná znova. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej (res
iudicata) teda bráni tomu, aby vec, o ktorej bolo právoplatne rozhodnuté bola prejednávaná znova. V

zmysle tohto ustanovenia ide o rovnakú vec vtedy, ak v neskoršom konaní ide o ten istý nárok alebo
stav, o ktorom už bolo v inom konaní právoplatne rozhodnuté, a týka sa rovnakého predmetu konania
a rovnakých osôb. Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený
žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t.j. ak vyplýva z
rovnakého skutku). Podstatu skutku treba vidieť predovšetkým v spôsobe účasti účastníkov vo všetkých

formách prejavu na určitej udalosti a následku, ktorý bol ňou spôsobený v podobe vzniku, zmeny alebo
zániku občianskoprávneho vzťahu. Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej,
nie je významné, ako bol skutok posúdený po právnej stránke. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej
je daná aj vtedy, keď skutok bol súdom po právnej stránke posúdený nesprávne alebo neúplne. O
konanie tých istých osôb ide aj vtedy, keď v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných

účastníkov konania (či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie); pritom nie je významné,
či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v
skoršom konaní žalobcom, je žalobcom aj v novom konaní alebo má postavenie žalovaného, resp. či ten,
kto v skoršom konaní vystupoval ako žalovaný, má alebo nemá v novom konaní procesné postavenie
žalovaného). Ak by sa teda začalo konanie o veci, o ktorej sa už právoplatne rozhodlo, ktorá sa týka

tých istých strán sporu a toho istého predmetu konania, súd takéto konanie podľa § 161 ods. 2 CSP s
poukazom na § 230 CSP zastaví. O tie isté strany ide aj vtedy, ak v konaní vystupujú nositelia práv
z rovnakého právneho vzťahu v opačnom procesnom postavení, a tiež vtedy, ak v neskoršom konaní
vystupujú právni nástupcovia strán už skončeného konania. Totožnosť predmetu konania je daná vtedy,keď ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na
základe ktorých bol uplatnený (t.j. ak je založený na rovnakých skutkových okolnostiach a rovnakom
právnom dôvode). Podmienky totožnosti strán sporu a totožnosti predmetu konania musia byť splnené

súčasne.

30. Za tú istú vec treba v novom konaní považovať ten istý nárok, o ktorom sa už prv právoplatne
rozhodlo, ak sa opiera o ten istý právny dôvod vyplývajúci z totožného skutkového stavu. O prekážku
rozsúdenej veci nejde, ak chýba čo i len jeden z uvedených znakov (uznesenie Najvyššieho súdu SR

z 20. októbra 2011, sp. zn. 5 Cdo 2XX/2010).

31. Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) nastáva vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá
vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo
právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Pritom nie je
významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie (či ten,

kto bol v skoršom konaní žalobcom, je žalobcom aj v novom konaní, alebo má postavenie žalovaného
a naopak). Ten istý predmet konania je daný, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom
vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t.j. vyplýva z rovnakého skutku).
Konanie sa týka tých istých osôb v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných
účastníkov (či už z dôvodu univerzálnej, alebo singulárnej sukcesie). Pre posúdenie, či je daná prekážka

veciprávoplatnerozhodnutej,niejevýznamné,akosúdpoprávnejstránkeposúdilskutkovýdej,ktorýbol
predmetom pôvodného konania. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý
skutkový dej (skutok) bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený nesprávne alebo neúplne,
resp. inak. ( Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13. októbra 2009, sp. zn. 5 Cdo 120/2009).
32. Ustanovenie § 159 ods. 3 OSP ustanovuje, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže

sa prejednávať znova. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej teda bráni tomu, aby vec, o ktorej
bolo právoplatne rozhodnuté, bola znovu prejednávaná. V zmysle tohto zákonného ustanovenia ide
o rovnakú (tú istú) vec vtedy, ak ide v novom konaní o ten istý nárok alebo stav, o ktorom bolo už
právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka toho istého predmetu konania a tých istých účastníkov. Totožnosť
predmetu konania je daná vtedy, keď ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva

z rovnakých skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený, t.j. o nárok založený na rovnakom
právnom dôvode a vyplývajúci z rovnakých skutkových okolností. Pre posúdenie, či je daná prekážka
právoplatne rozhodnutej veci, nie je významné, ako bol skutok, ktorý bol predmetom konania, posúdený
po právnej stránke. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, keď bol skutok súdom
posúdený po právnej stránke nesprávne alebo neúplne. Pokiaľ ide o totožnosť účastníkov, nie je samo

osebe významné, ak majú tí istí účastníci v rôznych konaniach rozdielne procesné postavenie (napr.
ak v jednom konaní vystupujú ako žalovaní a v druhom ako žalobcovia). Tých istých účastníkov sa
konanie týka aj vtedy, ak v neskoršom konaní vystupujú právni nástupcovia (z dôvodu singulárnej
alebo univerzálnej sukcesie) účastníkov, ktorí sú (boli) účastníkmi už skončeného konania. Uznesenie
Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 2 Cdo 105/2003.

XX. L. skúmal, či v tomto prípade sú splnené podmienky, ktoré sa vyžadujú v prípade, ak nie je splnená
podmienky konania, t.j. prekážka rozhodnutej veci - res iudicata:
A/ Totožnosť predmetu sporu:

Ako súd zistil tak účastníkmi právoplatne skončeného konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn.

6C 1229/87 boli v postavení navrhovateľov: v 1. rade - Anna Y., rod. T., nar. XX.X.XXXX, dôchodkyňa,
bytom Y., v 2. rade R. T., nar. XX.X.XXXX, obaja zastúpení advokátom JUDr. Michalom U. a odporcami:
v 1. rade - Československý štát, zastúpený Miestnym národným výborom v A. a v 2. rade R., bytom
na neznámom mieste, zastúpený súdom ustanoveným opatrovníkom. Predmetom sporu bolo určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a to konkrétne k parcelám EN XXX - záhrada o výmere XXXX

m2, EN XXX - záhrada o výmere XXX m2, EN XXX - dom č. XXX s dvorom o výmere XXX m2 k.ú.
Obec A., ktoré boli vytvorené geometrickým plánom č. XXX-XXXX-XXX/X,X,X-87 zo dňa XX.XX.XXXX
z reálne vydelenej časti pozemnoknižnej parcely č. XXX zapísanej v zápisnici č. XXX k.ú. obce Veľké
A., ktorého určenia vlastníckeho práva sa domáhali účastníci z titulu vydržania. Z rozsudku je zrejmé, že
predmetom označeného konania boli aj parcely EN XXX a XXX, z ktorých geometrickým plánom č. 11C

117/2012-XX/XXXX zo dňa 15.6.2015 vypracovaným v tomto spore znalcom K.. Milošom R. PhD. boli
novovytvorené parcely reg. C: č. XXX/2 - záhrada vo výmere 13 m2 a č. XXX/3 - zastavaná plocha o
výmere XX m2 (reg. C č. XXX - záhrada o výmere XXX m2 a č. XXX/1 - zastavaná plocha o výmere XXX
m2, zapísané na LV č. XXXX k.ú. A.), ku ktorým určenia vlastníckeho práva sa žalobcovia na základezmenenej žaloby v tomto spore domáhajú. Totožnosť predmetu konania je daná vtedy, keď ten istý nárok
alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na základe ktorých
bol uplatnený, t.j. o nárok založený na rovnakom právnom dôvode a vyplývajúci z rovnakých skutkových

okolností. V konaní vedenom pod sp. zn. 6C 1229/87 sa právni predchodcovia žalovaných domáhali
určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktorých časť je aj predmetom tohto sporu na základe
vydržania a súd im vyhovel a určil vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vrátane nehnuteľností, ktoré sú
predmetom aj tohto sporu na tom skutkovom základe, že dospel k záveru, že potom čo ich nerušene
a pokojne užívali právni predchodcovia žalovaných tak splnili podmienky nadobudnutia vlastníckeho

práva vydržaním v súlade s ust. § 115, 116 a 145 zák. č. 141/XXXX Zb., ktoré ustanovenia upravovali
držbu a nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. V tomto spore potom čo žalobcovia v priebehu
sporu zmenili žalobu tak sa domáhajú určenia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, ktoré boli
vytvorené - vyčlenené z nehnuteľností, ktoré boli predmetom konania sp. zn. 6C 1229/87. V odôvodnení
návrhu na zmenu žaloby, poukázali na ust. § 129 Občianskeho zákonníka a to, že držiteľom je ten, kto
s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Takisto aj na ust. § 134 ods. 1

Občianskeho zákonníka, že oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po
dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Žalobcovia však na
druhej strane tvrdili, že v tomto prípade nejde o určovací petit v zmysle ust. § XX písm. c/ a súčasného
§ 137 písm. c/ CSP ale len o vyjadrenie nároku (vyjadrovací spôsob) podľa § 4 Obč. zákonníka v takej
podobe, aby bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie vykonateľné a v konečnom dôsledku, aby výsledok

konania mohol byť zapísaný v katastri nehnuteľnosti. L. však poukazuje na to, že jednoznačne v tomto
spore žalobcovia napádajú správnosť existujúcej hranice potom čo bol vypracovaný znalecký posudok a
uplatňujú si vlastnícke právo k časti susediacej parcely, ktorej vlastníkmi sú žalovaní, a to k ploche, ktorá
doteraz nebola geometricky z tejto susednej parcely vyčlenená (včlenil ju geometrickým plánom znalec v
tomto spore), pričom svoje vlastnícke právo vyvodzujú z vydržania a ide o zistenie, či sa žalobcovia stali

vlastníkomtejtoplochy,ktorápodľaevidencienehnuteľností,jevedenáakovlastníctvožalovaných. L.sa
stotožňuje s právnym názorom žalovaných keď poukázali na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo 115/2016
zo dňa 28.6.2017, kde súd tiež v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam prijal právny
názor, podľa ktorého sa na žalovanú vzťahujú aj prejudiciálne dôsledky vyplývajúce zo súvisiaceho
konania, ktorého žalovaného nebola účastníkom. NS SR dal do pozornosti, že v zmysle konštantnej

judikatúry a riadiac sa zásadami prejudiciality a viazanosti súdu právoplatnými rozhodnutiami vydanými
v inom konaní, ak bola medzi účastníkmi s konečnou platnosťou vyriešená otázka hmotnoprávneho
vzťahu. L. v inom, v novom občianskom súdom konaní nemôže posudzovať danú otázku inak, pričom je
viazanýibavýrokomrozhodnutia,niejehoodôvodnením.Vzhľadomnauvedené,takdovolacísúddospel
k záveru, že v danom prípade nebránila k uplatneniu týchto zásad ani skutočnosť, že žalovaná nebola

účastníkom súvisiaceho konania, keďže sa medzičasom stala nadobúdateľom veci, o ktorej vydanie sa
v uvedenom konaní viedol spor. L. na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že predmet sporu
vedeného pod sp. zn. 6C 1229/87 a sporu vedeného pod sp. zn. 11C 717/2012 je totožný.

B/ Totožnosť strán sporu:

Žalovaní nadobudli sporné parcely č. XXX a XXX do bezpodielového spoluvlastníctva titulom kúpy -
kúpna zmluva uzavretá dňa X.X.XXXX medzi predávajúcimi: Y. Y., Y. Y., rod T., U. U. a R. T. a žalovanými
ako kupujúcimi čo vyplýva z kópie tejto zmluvy nachádzajúcej sa v pripojenom spise KÚ v Košiciach č.
sp. XXXX/XXXX č.l. 27, na základe ktorej vklad vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam bol
povolený pod č. V-XXX/XX dňa XX.X.XXXX. Predávajúci boli právnymi nástupcami účastníkov konania

vedeného pod sp. sp. zn. 6C 1229/87 R. T. a E. Y., rod T. (jej právna predchodkyňa E. T. rod. V.)
- navrhovateľov čo je preukázané z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v pripojenom spise KÚ v
Košiciach č. sp. XXXX/XXXXX č.l. 27 kde sú predchádzajúce LV č. XXXX, z ktorých je zrejmé, že Y. Y. -
podielový spoluvlastník podielu o veľkosti 3 z celku (nadobudol svoj podiel titulom daru V XXX/95 z.d.
19.9.1995 - právna predchodkyňa E. Y. rod. T.), R. T., Y. Y., rod. T., U. U., rod. T. podieloví spoluvlastníci

podielov každý v 1/XX z celku, ktoré podiely nadobudli od právnej predchodkyne Y. T., rod. Y. titulom
dedenia 5D 982/04 z.d. 14.9.2004 (táto nadobudla podiel o veľkosti 1 z celku titulom dedenia D XXXX/01
z.d. 4.1.2003 vz. XX/XX po R. T.). Je pravdou, že v tom čase neboli účastníkmi konania sp. zn. 6C
1229/87 žalobcovia, avšak v odôvodnení rozsudku sa konštatuje: „skutočný stav je však v rozpore s
tým ako to vykazuje pozemková kniha, nakoľko v konaní bolo nesporné preukázané, že ešte v roku

1891 otec navrhovateľa v 2. rade Y. T. odkúpil od obce Veľké A. polovicu z pozemnoknižnej parcely č.
XXX, reálne vydelenú v terajších parcelách, ktoré sú predmetom sporu, pričom druhú polovicu, ktorá
predstavuje terajšie parcely EN XXX až XXX si ponechala obec Veľké A. pre seba a slúžili ako kováčska
dielňa pre obec a prenajímané boli obecnému kováčovi. Takýto stav trval od vyššie uvedeného dátumu(pozn. rok XX), teda z pred konca minulého storočia. Pokiaľ ide o terajšie parcely EN XXX až XXX, tieto
boli dané do užívania R.a U.vi, menovaní si na nich postavil rodinný dom a užíva ich aj toho času a v časti
týchto mal aj zriadené právo osobného užívania.“ Z rozsudku a geometrického plánu č. XXX-XXXX-XXX/

X,X,X-87 zo dňa 30.10.1987 vypracovaného M. M. (č.l. 68 a nasl. spisu) je zrejmé, že tak parcely EN
XXX a EN XXX ako aj EN XXX a EN XXX boli vytvorené (reálne vyčlenené) z parcely č. XXX zapísanej
v PKV XXX obec Veľké A.. Účastníkom označeného konania bol v 1. rade aj Československý štát, od
ktorého nadobudli žalobcovia neskôr druhú polovicu parcely č. XXX zapísanej v PKV XXX obec Veľké
A., ktorú mali v tom čase v osobnom užívaní, ktoré nehnuteľnosti sú teraz zapísané na LV č. XX k.ú. A.,

ktorých sú žalobcovia podielovými spoluvlastníkmi. Ako vyplýva z LV č. XX K.ú. A. právny predchodca
R. U. a žalobkyňa v 2. rade nadobudli do bezpodielového vlastníctva parcelu č. XXX titulom dohody RII
XXX/67 - čz XXX/67 a parcelu č. XXX titulom kúpy V XXXX/02 z.d. 7.5.2003. Československý štát bol
teda právnym predchodcom žalobcov. O tie isté strany ide aj vtedy, ak v konaní vystupujú nositelia práv
z rovnakého právneho vzťahu v opačnom procesnom postavení, a tiež vtedy, ak v neskoršom konaní
vystupujú právni nástupcovia strán už skončeného konania. Na základe uvedených skutočností súd

dospel k záveru, že aj ďalšia podmienka a to totožnosť strán sporu vedeného pod sp. zn. 6C 1229/87
a sporu vedeného pod sp. zn. 11C 717/2012 je splnená.

34. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej (rei iudicatae) znamená, že sa už raz v tej istej veci
právoplatne rozhodlo. Je vyslovená v ustanovení § 159 ods. 3 OSP. K jej porušeniu dôjde vtedy, ak sa

začne opätovne konať medzi tými istými účastníkmi a o tej istej veci, hoci už bolo vo veci právoplatne
rozhodnuté.Zatúistúvectrebavnovomkonanípovažovaťtenistýnárok,oktoromsaužprvprávoplatne
rozhodlo, ak sa opiera o ten istý stý právny dôvod vyplývajúci z totožného skutkového stavu. O prekážku
rozsúdenej veci nejde, ak chýba čo i len jeden z uvedených znakov. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR
z 20. októbra 2011, sp. zn. 5 Cdo 2XX/2010). Vzhľadom k tomu, že po preskúmaní podmienok súd

dospel k záveru (stotožnil sa právnym názorom žalovaných), že už bolo raz právoplatne o veci, ktorá je
predmetom tohto sporu rozhodnuté rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 6C 1229/87-14 zo dňa 18.12.1987
(č.l. 27), čo zakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata) a ktorá je neodstrániteľným
podmienkou konania tak súd podľa § 161 ods. 2 CSP s poukazom na § 230 CSP konanie zastavil.

35. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

36. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

37. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania,
súd prizná náhradu trov konania protistrane.

38. V tejto právnej veci z procesného hľadiska zavinili zastavenie konania žalobcovia v 1. a 2. rade,
nakoľkoiniciovalikonanie,opredmetektoréhoužbolovminulostiprávoplatnerozhodnuté,t.z.ževyvolali
súdny spor napriek tomu, že tu existovala prekážka právoplatne rozhodnutej veci, pre ktorú prekážku
muselo byť konanie v tejto veci zastavené. L. preto podľa cit. ust. § 256 ods. 1 CSP priznal náhradu
trov konania žalovaným v 1. a 2. rade, o ktorých výške rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti

tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 (pätnástich) dní od jeho doručenia
na tunajšom súde v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní musí byť uvedené, a/ ktorému súdu je určené, b/ kto ho robí, c/ ktorej veci sa týka,d/ čo sa
ním sleduje a e/ podpis a uvedenie spisovej značky konania (§ 127 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.(§ 365 ods. 1

CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP).