Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, August 14, 2018

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 1T/5/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115010055
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Trnková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2018:4115010055.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Trnkovej a prísediacich Márie

Kasperkevičovej a Viery Pňačekovej v trestnej veci proti D. L. pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1,
2 písm. b/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Nitre dňa 14.8.2018 rozhodol

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
D. L. É. P. S. Á. D. G. Š., narodený X.X.XXXX F. M., trvale bytom L., Š. E. Č. XXX/XX,

j e v i n n ý, ž e :

v presne nezistenú dobu a čas v mesiaci marec 2012 v osobnom motorovom vozidle zn. Fiat Brava, V.:
M. XXX V., šedej tmavej metalízy, na odstavnej ploche medzi obcami L. a F. R., násilím donútil mal. P.R.
k súloži a to tým spôsobom, že ako táto sedela na sedadle spolujazdca, začal ju bozkávať, chytať za
prsia cez oblečenie, aj napriek tomu, že mu uviedla, že sa jej to nepáči, jej rozopol gombík na rifliach,
poškodená začala kričať, že to povie svojmu otcovi, na čo jej obžalovaný povedal, že on jej nič neurobí,

že sa nemá báť, dal jej dolu rifle, následne nohavičky, pričom poškodená neustále kričala, aby jej dal
pokoj, aby to nerobil, odsacovala ho od seba, následne si obžalovaný vyzliekol tepláky a spodné prádlo,
pričom poškodená sa medzi tým pokúsila z auta ujsť, čo sa jej nepodarilo, následne obžalovaný k nej
prešiel na spolujazdcove sedadlo a vykonal na nej súlož,

t e d a :

násilím donútil ženu k súloži a čin spáchal na chránenej osobe,

t ý m s p á c h a l :

zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, 2 písm. b/ Trestného zákona (ďalej len Tr. zák.) s poukazom na
ustanovenia § 127 ods. 1 a § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.

z a t o m u s ú d u k l a d á :Podľa § 199 ods. 2 Tr. zák., s prihliadnutím na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zák., nezistiac
priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. a § 39 ods. 1, 3 písm.
d/ Tr.zák. trest odňatia slobody v trvaní 4(štyri) roky nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. ho súd zaraďuje do výkonu trestu do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavných pojednávaniach vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného D. L., výsluchom
maloletej poškodenej U. D., jej zákonnej zástupkyne, svedkyne F. R., svedkov U. D. J. R. Q., výsluchom

znalcov U.. L. Q., L.. B. S. J. D.. L.. R. B. a prečítaním celého na vec sa vzťahujúceho spisového
materiálu.

Obžalovaný D. L. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutku, ktorý mu je
kladený za vinu v obžalobe. Ďalej k veci uviedol, že pozná U. D. zvidenia z dediny. Chodievala okolo

nich do školy po ulici. Nemal s ňou žiadny styk. Necíti sa byť vinným z toho, že ju znásilnil alebo inak
zneužil. Nikdy nesedela v jeho aute. Pozná ju iba zvidenia a niekedy sa stalo, že sa pri nich zastavila a
opýtala sa ho, ako sa má a čo robí. Odpovedal jej, lebo aj sama videla, čo robí, keď robil okolo domu.
Neznásilnil ju, ani nezneužil a nikdy s ňou nikde nebol. Ona mu dala číslo svojho mobilného telefónu a
ona mu aj posielala SMS správy. Na ne reagoval tak, že jej odpovedal. Nikdy si nevolali. Komunikácia

medzi ním a U. D. prebiehala niekedy dávno, dátum si nepamätá a ani netuší, kedy to bolo. Nebolo to
pre neho dôležité a nebola ani dôležitá pre neho ani jej rodina. Z jej rodiny pozná jej krstného otca U.
D. a tiež U. D.. Ten nevie, v akom je s ňou vzťahu, ale ho pozná od malička. Pred skutkom, ktorý mu
je kladený za vinu, nemal žiadny kontakt s rodinou poškodenej. Nemali žiadne konflikty. Nevie vysvetliť,
prečo to na neho povedala, netuší to a chcel by to vedieť. Po skutku, ktorý sa mal stať, ho kontaktoval

U. D. a chcel od neho peniaze za to, že mal údajne znásilniť jeho neter alebo krstnú dcéru. Za to mu
mal priniesť 2.500,-- eur. Nebol si vedomý toho, že by niekoho znásilnil a preto mu povedal, že mu
peniaze nedonesie. Následne nato U. D. kontaktoval jeho rodičov, ktorí boli z toho sklamaní a zhrození a
následne sa rozhodli podať trestné oznámenie z dôvodu vydierania, lebo aj od nich chcel U. D. peniaze.
Tak aj spravili a trestné oznámenie podali. Vie výsledok trestného oznámenia a skončilo to tak, že súd

U. D. odsúdil na tri roky.

Svedkyňa F. R. - matka maloletej poškodenej na hlavnom pojednávaní uviedla, že vie iba to, že
obžalovaný znásilnil jej dcéru. Nepoznali sa s obžalovaným a ani ho nekontaktovali. Nasťahovali sa do
Mojmíroviec, dcéra tam chodievala do školy a obžalovaný si ju asi obkukal. V čase skutku tam bývali rok

alebo rok a pol. Dcéra a obžalovaný sa asi poznali zo školy. Dcéra chodievala iba do školy a zo školy,
mala aj nejakých kamarátov. To, čo sa stalo, jej povedal švagor a povedal jej, že dcéra bola za ním a bola
sa mu priznať. Nepamätá si presne kedy to bolo. Bolo to však neskôr, ako sa to stalo. Povedal jej, že mu
dcéra povedala, že bola znásilnená. Nepovedala jej o tom, len bola smutná a bolo jej zle, bála sa a bola
vystrašená. Vzťah jej dcéry k U. D. nie je síce bližší ako k nej, ale U. D. je rodina a preto mu to povedala.

Dcéra má dobrý vzťah aj k jeho žene. U. D. jej to povedal hneď, ako sa to od dcéry dozvedel. Povedal jej,
že ho ona sama vyhľadala, že mu chce niečo dôležité povedať. Hneď ako jej to povedal, vec oznámila
na polícii. To, čo jej povedala dcéra, o tom sa jej ťažko hovorí a povedala jej asi to, čo je napísané v
obžalobe. Dcéra to veľmi zle znášala a boli s ňou aj u psychológa v Leviciach a aj v Nitre. Nechodili tam
častejšie, boli len na jednom sedení. Predtým ako sa toto stalo, dcéra nemala priateľa a ani sa s nikým

nestretávala. Predtým ako sa toto stalo, poznala rodinu obžalovaného, no nemali žiadny konflikt medzi
sebou. Na polícii znásilnenie svojej dcéry oznámila hneď v tom roku, keď sa to malo stať. Bolo to na jar v
tom roku, keď sa to stalo. Je pravda, že na polícii bola vypočúvaná len ona, dcéra sa nedostavila, lebo jej
to neodporučili psychológovia. Dcéra bola na polícii vtedy, keď podali trestné oznámenie. Nevie povedať,
či vyšetrovateľ dcéru aj potom neskôr volal na výsluch. Nepýtali od obžalovaného žiadne peniaze a

nepýtalodnehožiadnepeniazeaniU.D..PoznásilnenísaU.D.nestretolsobžalovaným.Potom,keďsa
to stalo, dcéra sedávala doma, po znásilnení nechodievala von. Bola smutná. Je pravda, že majú doma
internet a používala ho aj dcéra. Dcéra používala internet na kontakt, lebo má kamarátov a aj kamarátky.
Po znásilnení sa dcéra vo vzťahu k svojmu okoliu správala smutne a myslí si, že nikdy nezverejnila na
internete, že bola znásilnená. Je pravda, že tam zverejnila svoje fotografie a tieto fotografie aj sama

videla.Nevievysvetliť,prečojejdcéranepovedala,žebolaznásilnená.Súdobrírodičiaasúdržnárodina.Keď sa s tým zdôverila U. D., bola vtedy prítomná aj jeho manželka. Možno jej to dcéra nepovedala
preto, lebo nevedela, ako jej to má povedať. Vie, že v minulosti bol U. D. právoplatne odsúdený a vie aj
to, že sa to týkalo zneužitia maloletej osoby. Napriek tejto skutočnosti jej nevadil kontakt jej dcéry s U.

D.. U. D. v súvislosti so znásilnením jej dcéry nepýtal peniaze od obžalovaného a nepýtal ani od nikoho
iného. Nevie za čo bol naposledy odsúdený U. D.. Dcéra je študentkou Strednej spojenej školy v Nitre,
na P. E.. Spočiatku mala dcéra problémy po znásilnení, aj sa horšie učila, ale potom sa to všetko vrátilo
späť do pôvodných koľají. V súčasnosti má v škole dobrý vzťah k spolužiakom a aj k učiteľom, nemá
tam žiadne problémy. Aspoň o tom nevie, ona o tom nehovorila. Študijné výsledky dosahuje priemerné.

Poškodená L.. U. D. na hlavnom pojednávaní dňa 19.6.2016 napriek tomu, že po zákonnom poučení
uviedla, že bude vypovedať, jej výsluch nebol vykonaný, pretože maloletá poškodená neustále plakala.
Bolavypočutánahlavnompojednávanídňa5.12.2017zaprítomnostisvojejzákonnejzástupkyne,matky
F. R. a znalkyne z odboru psychológie, odvetvia klinickej psychológie detí a dospelých, U.. L. Q., a
uviedla, že keď sa presťahovali do Mojmíroviec, tam chodila na základnú školu a ako viedla cesta do

školy, tam býval obžalovaný. Nevie, či si ju všimol, ale začal jej vypisovať. Nechcela sa s ním stretnúť.
Sadla si k nemu do auta, bolo to okolo Veľkej noci, keď mala 13 alebo 14 rokov. Teraz bude mať 20 rokov.
Znásilnil ju. Písali si na internete. Stalo sa to tak, že ju odviezol do F. R., na opustené miesto vzadu, ktoré
bližšie popísať nevie, lebo to tam nepozná. Nedá sa o tom rozprávať, je to strašné. Keď už boli na mieste,
zamkol auto, bolo to strašné násilie a je to hrozné, keď vám niekto niečo robí nasilu. Kričala, prosila ho,

ale nič nepomáhalo. Tá chvíľa trvala večnosť. Začalo to tak, že ju počkal o ulicu ďalej ako bývajú, sadla
si k nemu do auta a on ju zobral na to miesto, ktoré ani dodnes nepozná. Keď tam došli, začal ju chytať,
vyzliekať a prosila ho a kričala a snažila sa otvoriť auto, ale nešlo to. Potom sa vyzliekol aj on a znásilnil
ju. Na otázku koľko to trvalo neodpovedala. Strašne plakala. Keď bolo po tom, ešte v aute jej obžalovaný
povedal,žeakniekomuotompovie,potompadnúvyhrážky,žeuvidí.Potomjuodviezolnatoistémiesto,

kde ju nakladal. Obžalovaný vedel, koľko má rokov, poznali sa iba chvíľu cez internet na facebooku.
Nevie, prečo k nemu nastúpila do auta. Vtedy mu ešte verila. Určite ju prehováral, aby nastúpila k nemu
do auta. Hovoril jej, že nechce, aby to niekto videl, že sa stretnú, lebo má málo rokov. Keď ju priviezol
na to isté miesto, kde k nemu nastúpila do auta, nedokázala ísť domov. Išla ku krstnému otcovi k Petrovi
Ráczovi. Bol v izbe a jeho žena v kuchyni. Plakala a nechcela nikomu povedať, čo sa jej stalo. Krstný

zbadal, že plače a kázal jej, aby mu povedala, čo sa stalo. Sú prísne veriaca rodina a tak nechcela,
aby to povedali jej rodičom, lebo ich miluje, dali jej všetko a nechcela im ublížiť. Napokon to povedala
manželke krstného otca. Chvíľu to nechali tak, ale asi bol krstný otec za ním a stretol sa s ním. Nikdy
predtým nemala pohlavný styk s iným mužom. Po tomto znásilnení ju už obžalovaný nekontaktoval.
Okrem internetovej komunikácie s obžalovaným komunikovali prostredníctvom mobilného telefónu, lebo

jej dal svoje číslo. Trestné oznámenie ihneď po skutku nepodávala, podali ho až po tom, keď sa to
dozvedeli jej rodičia. Hneď trestné oznámenie nepodali, lebo sa bála. Oni sú bohatá rodina a ublížia
ako chcú (rodina obžalovaného). Tiež nepodávala trestné oznámenie kvôli vyhrážkam. Oni sú zlí ľudia.
Vyhrážal sa jej obžalovaný, vyhrážal sa jej preto, lebo ju znásilnil. Vyhrážal sa jej ešte predtým, ako
podala na neho trestné oznámenie. Boli to tie vyhrážky, ktoré jej povedal v aute. Jej rodičom to povedal

krstný otec U. D., sama by to nedokázala. V ten deň, keď U. D. toto povedal jej rodičom, tak išli na
políciu. U. D. jej povedal, že je aj na neho podané trestné oznámenie. Bolo to v podobnom čase, ako
podávala trestné oznámenie ona. Prvej o tom povedala, že ju obžalovaný znásilnil, vtedajšej družke jej
krstného otca, L. Q., ktorá je teraz jeho manželkou. Nikomu inému pred podaním trestného oznámenia
o tom nehovorila. V SMS správach jej obžalovaný písal o tom, ako chce ísť so ňou von. Vedela, kde

obžalovaný býva, lebo to mala po ceste do školy. Po prečítaní jej výpovede z prípravného konania
uviedla, že nespomínala L. Q. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní, lebo je to taký nepodstatný
človek, ktorý v tejto veci nič neurobil.
Svedok U. D. na hlavnom pojednávaní uviedol, že keď mala jeho neter U. 13 alebo 14 rokov prišla
k nim a vtedy jeho družke, toho času jeho manželke povedala, že bola zneužitá alebo znásilnená a

povedala, že jej to urobil obžalovaný. Povedala, že sa to stalo smerom na R., ako je repná kampaň.
Plakala, bála sa to povedať rodičom, lebo jej otec je veľmi prísny. Zdôverila sa jeho manželke, lebo
manželku má o 20 rokov mladšiu. S odstupom času si už nepamätá kedy to bolo. Vie, že neter mala
vtedy 13 alebo 14 rokov. Prišla za jeho manželkou a tej o tom povedala. Počul to a začal kričať. Neter
sa rozplakala a povedala, aby to nehovorili jej rodičom. Bála sa rodičov, že išla s niekým do auta. Je

pravda, že kontaktoval obžalovaného, pretože zvykol čakať neter pred školou. Je pravda aj to, že mu
povedal, že keď sa to dozvie jej otec vyrazí mu všetky zuby. On toto urobil aj viacerým dievčatám, nielen
jeho neteri. Kontaktoval ho aj prostredníctvom mobilného telefónu a jeho číslo vedel od netere. Myslí si,
že mu volal aj do práce, ale tam nikto nezdvíhal. Bol aj u neho, v jeho dome, kde sa ho pýtal čo sa staloa vtedy sa priznal, že je to pravda a tak mu povedal, že ak sa to zopakuje, bude mať veľké problémy
s ním aj s jeho bratom. Tento ich rozhovor počula jeho manželka. Chcel ho zbiť už aj u nich doma, ale
potom si to rozmyslel. Oni sú na vyššej úrovni ako ostatní občania Mojmíroviec a matka obžalovaného

sa každému vyhráža. Povedal to aj jeho otcovi. Jeho otec je iný ako jeho matka a sám na neho nadával,
že je hajzel a čo to urobil. Povedal to aj matke poškodenej, ale bolo to oveľa neskôr. Videl, že to nikam
nevedie, lebo obžalovaný navštevoval neter v škole. Nepovedal to hneď, lebo neter má prísneho otca a
nechcel,abytrpela.Podnetompreto,abytopovedaljejmatkeboloto,žeobžalovanýjustálenavštevoval
v škole a matka obžalovaného sa stále vyhrážala. Oni podali na neho podnet, že ich vydieral. Trestné

oznámenie, ktoré na neho podal obžalovaný je ukončené a bol za to odsúdený. Myslí si, že jeho neter im
nepovedala čo sa jej stalo hneď v ten deň, keď sa to stalo, ale asi neskôr. Pýtal sa jej, kto jej to spravil, kto
ju znásilnil, ale nechcela to povedať až neskôr to povedala jeho družke. Vedel číslo mobilného telefónu
obžalovaného, lebo často volal neteri a posielal jej aj SMS správy. Nevie, či ona volala jemu. Nevie ani
to, či sa ešte stretli po tomto skutku. Nevie presne povedať aký dlhý čas obžalovaný po skutku ešte
čakal neter pred školou do oznámenia jej matke čo sa jej stalo. Trestné oznámenie na obžalovaného

skôr nepodal preto, lebo tak ako uviedol, neter má prísnych rodičov a nechcela mať hanbu v dedine.
Mal ho zmrzačiť vtedy u nich doma, lebo neter nebola sama čo jej to spravil. Jeho švagriná T. D. vie
presne, ktoré dievča z I. U. M. obžalovaný znásilnil, ale oni trestné oznámenie nepodali, lebo matka
obžalovaného sa im vyhrážala, že dá dievča zabiť. Musel to riešiť preto, aby nechodil za ňou do školy.
Ona cestou zo školy mala chodiť okolo nich, ale obžalovaný na ňu zvykol kričať, tak musela chodiť

okľukou cez celú dedinu. Neter sa bude o dva mesiace vydávať za svojho prvého chlapca, nepočítajúc
obžalovaného, preto aby zabudla na to čo sa jej stalo. V dôsledku toho čo sa jej stalo bola vážne chorá,
bola onkologickou pacientkou, lebo mala nález na maternici a lekár povedal, že tieto zdravotné problémy
má preto, lebo mala pohlavný styk v takom mladom veku. Matka obžalovaného sa konkrétne vyhrážala
tomu dievčaťu z I. U. M. a tiež U.. To, že obžalovaný čakal neter pred školou vie od nej, lebo mu to

povedala. Po prečítaní časti jeho výpovede z prípravného konania rozdiel medzi výpoveďami svedok
vysvetlil tak, že už si to presne nepamätá. Vie, že obžalovaný obťažoval aj neter T. D.. Už si to všetko
presne nepamätá, pretože je to 5-6 rokov dozadu. Je však pravda, že keď uskutočnil ten telefonát, bola
vtedy u neho aj T.. Vtedy mala 15-16 rokov. K tomuto rozhovoru došlo preto, lebo T. mama povedala, že
tých dievčat je viac nielen T. J. U.. Vtedy aj spomenula to dievča z I. U. M.. Ďalej uviedol, že bolo to tak,

ako dnes uviedol. Neter U.Í. išla za jeho manželkou a tej povedala, že ju niekto znásilnil. Nechcela však
povedať meno. Potom začal kričať a potom až jemu povedala to meno.

Svedkyňa R. Q. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaného pozná od konca roku 2011, zoznámili
sa na diskotéke. V roku 2012 sa dali dokopy. Intímny vzťah majú od konca roku 2011. V čase, keď sa

zoznámili, obžalovaný mal auto značky Fiat Brava, poznala jeho auto, lebo chodil pre ňu aj do školy na
ňom a aj ho spoločne upratovali. Toto auto malo sivo-modrú farbu, viac sivú a v aute boli textilné poťahy
sivo-modrejfarby.Vnútroautamalvždyobžalovanýčisté.Nevšimlasizačiatkomroku2012,žebypoťahy
jeho auta boli znečistené. V tom čase mala vlasy plavej farby, nie takéto čierne ako teraz. Dvere na aute
obžalovaného sa dali otvoriť aj počas jazdy a aj v čase, keď auto stálo. Auto malo centrálne zamykanie,

ktoré sa dalo použiť len zvonka. Poškodenú nepozná, videla ju len na fotografii. Obžalovaný sa jej nikdy
nezveril, že by mal záujem o poškodenú. Spomínal iba to, že má problémy, ktoré súvisia s týmto stíhaním
a že ho to trápi. Nikdy nevnímala obžalovaného, že by bol násilnícky typ, naopak je romantický, vždy
jej pomôže, keď potrebuje, odvezie ju keď to potrebuje a vidí ho ako dobrého človeka. Nikdy si odo nej
násilným spôsobom nevyžadoval sex a ani ju nenútil k sexu. Nikdy si nevšimla v aute obžalovanému

škvrny od krvi. Dosť často sa vozila v aute obžalovaného, lebo keď nebol v službe, tak ju vozil aj zo školy
a bolo to asi 2-3 krát do týždňa. Tiež s ním cez víkendy chodila na výlety, hlavne do Ružomberka, kde
má starých rodičov. Vzťah s obžalovaným nadviazali na konci roku 2011 a trvá doposiaľ. V súčasnosti
žijú v spoločnej domácnosti s obžalovaným, v byte spoločne s ich synom, ktorý sa narodil v októbri roku
2017. Predtým rok žila s obžalovaným u jeho rodičov, teda žijú spolu od roku 2016.

Znalkyňa z odboru psychológie, odvetvia klinickej psychológie detí a dospelých, U.. L. Q., na hlavnom
pojednávaní uviedla, že priebeh vyšetrenia poškodenej U. D. bol štandardný, spontánny, prebiehal u nej
v ambulancii v Banskej Bystrici. Porozprávala sa s poškodenou, vykonali psychodiagnostické techniky.
Na základe toho zistila skutočnosti, týkajúce sa vierohodnosti jej doterajších výpovedí a odpoveď je v

závere jej znaleckého posudku v bode 3/. Zo záverov vyšetrenia vyplýva, že neboli zistené faktory, ktoré
by znižovali jej všeobecnú vierohodnosť. Špecifická vierohodnosť sa taktiež javí ako bez výrazného
zníženia a to aj z dôvodu, že nebol zistený motív a profit z uvádzania nepravdivých údajov, lebo
popisované prežité udalosti subjektívne vníma ako negatívne a zahanbujúce, čo aj bol pre ňu dôvodnesnažiť sa riešiť veci v úvode oficiálnou cestou. Doteraz to zostal pre ňu dôvod, pre ktorý má ťažkosti
vypovedať o udalostiach verejne na súde alebo aspoň v prítomnosti terapeuta a to napriek tomu,
že aktuálnym vyšetrením bolo zistené, že pretrvávajú pocity diskomfortu v prežívaní a obmedzenia

v správaní v interpersonálnej oblasti a vo vzťahu k druhému pohlaviu. Došlo u nej k určitej zmene
v osobnostnom prejave, kedy osobnosť pôvodne prevažne extrovertovaná, vitálna, optimistická, hoci
emočne menej zrelá a labilná, aktuálne prežíva zvýraznenú nespokojnosť so sebou až sebadegradáviu
a ťažkosti so sociálnou adjustáciou, kedy môže byť viac zaujatá vlastnými problémami než okolím. V
súčasnosti je nespokojná so životom i so sebou. Extrémne negatívne vníma intimitu i minulosť, v ktorej

ako subjektívne najhorší zážitok uvádza znásilnenie. Čo sa týka skutočností, že s touto nepríjemnou
udalosťou a nepríjemným zážitkom sa poškodená zdôverila najprv krstnému otcovi a nie svojej matke
bolopreto,lebomásilnýemocionálnyvzťahkmatkeanechcelajejublížiť.Nechcela,abysatozverejnilo,
tak ako uvádzala aj na tomto hlavnom pojednávaní. Vyšetrením bolo preukázané, že poškodená nemá
narušený kontakt s realitou. Môže sa stať, že nie vždy úplne podrobne uvedie vo výpovedi všetky
skutočnosti, ale nezistila, že by pamäťovú stopu nahrádzala vymyslenou reprodukciou. Poškodená vie

vnímať prežité udalosti, vie ich aj reprodukovať, aj keď nie vždy dostatočne podrobne. Rozdiel medzi
všeobecnou a špecifickou vierohodnosťou je nasledovný. Pri všeobecnej vierohodnosti skúma kapacitu
osobnosti, ako je človek schopný vierohodne vypovedať o všetkých prežitých okolnostiach. Špecifická
vierohodnosť sa zaoberá posúdením konkrétnej výpovede, či obsahuje znaky, ktoré svedčia skôr o tom,
že skúmaná osoba reprodukuje to, čo skutočne prežila alebo z výpovede je zrejmé, že by mohla byť

vymyslená. Maloletá poškodená U. D. brala ako súčasť rodiny, tak ako o tom hovorila, že sú tam pevné
rodinné vzťahy. Keď robila závery svojho znaleckého posudku, mala vedomosť o tom, že U. D. bol v
súvislosti s touto vecou trestne stíhaný. Nepýtala sa poškodenej ako prežíva trestné stíhanie U. D. a ona
sama jej to ani nepopisovala, myslí si, že na celej tej veci nebola zaangažovaná. Zo spisového materiálu
vyplýva, že celú túto vec poškodená začala riešiť oficiálne až po tom, čo bolo podané trestné oznámenie

na U. D.. Ak by nebola k tomu dotlačená, tak by to doposiaľ oficiálne neriešila, lebo aj doteraz veľmi
negatívne vníma to, čo sa stalo a nemala žiadny motív to zverejniť.

Znalec z odboru psychológie, odvetvia klinickej psychológie dospelých a detí, L.. B. S., na hlavnom
pojednávaní uviedol, že v roku 2013 vypracoval v tejto trestnej veci znalecký posudok a od vtedy sa

nedozvedel žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu záverov jeho znaleckého posudku.
Pridržiava sa záverov, ktoré sú uvedené v písomnom vyhotovení znaleckého posudku. Kriminálna
minulosťU.D.-strýkapoškodenejmuznámavčasevypracovaniaznaleckéhoposudkunebola.Maloletá
poškodená povedala strýkovi, čo sa jej malo stať. Skúmal vierohodnosť výpovede maloletej poškodenej.
Vie, že bol konflikt medzi strýkom maloletej poškodenej a obžalovaným. U. D. nevyšetroval a okolnosti

vzťahu medzi ním a obžalovaným nepoznal. Pri výsluchu dňa 25.10.2013 sa vyjadril, ale nezistil žiadne
konkrétne motívy. Vie, že bol konflikt medzi obžalovaným a U. D., pretože U. D. mal kontaktovať
obžalovaného v súvislosti s touto vecou. Strýko maloletej poškodenej mal zasahovať do tejto veci a
až na jeho podnet malo začať vyšetrovanie. Heteronomna morálka znamená, že maloletá nebola ešte
stotožnená s tým, čo očakáva a čo robí, nakoľko ešte deti v jej veku sa spoliehajú na názory dospelých.

Deti okolo 14. a 15. roku veku začínajú rozmýšľať nad morálkou, menšie deti sa spoliehajú na dospelých,
hlavne na rodičov a učiteľov. Aj maloletá poškodená v čase výsluchu nebola ešte stotožnená s tým
čo robí, bola skôr úzkostlivá pred prísnou mamou. Nebola ešte dostatočne zrelá ako dospelá osoba.
Heteronomna morálka znamená, že je to detská morálka závislá od nejakej autority. Maloletá poškodená
nemala poruchy správania ani doma, ani v škole, rešpektovala autority. Neskúmal vzťah maloletej

poškodenej k jej strýkovi U. D.. Bola tam však prísna mama, ktorá vychovávala aj ju, aj jej brata sama.
Záver svojho znaleckého posudku v bode 2/ na č. l. 190-191 spisu vysvetľuje nasledovne. Maloletá
nevedela popísať vzťah k podozrivému, nevedela presne popísať čo sa medzi nimi odohrávalo, nakoľko
mali ísť autom, mali si písať, ale nevedela uviesť, či jej je obžalovaný sympatický alebo nesympatický.
Mal jej hovoriť, že budú len kamaráti. V čase keď sa to stalo maloletá bola nezrelá, nemala predtým

žiadny vzťah, preto nevedela popísať vzťah k obžalovanému. V tomto smere nebola jej výpoveď taká
diferencovaná. Čo sa však týka znásilnenia, o tom rozprávala zahanbene, červenala sa a keďže predtým
nemala žiadny vzťah ani intímny styk, tak to bola pre ňu nepoznaná časť jej života, bola prekvapená čo
sa s ňou stalo. Zároveň uviedla vlastné pocity ako bolestivosť pri styku, krvácanie, strach z pomsty, ak
by prezradila, že mala s obžalovaným pohlavný styk. Bola v tom čase ešte nezrelá, bola dieťa a preto ani

nevedela popísať vzťah k obžalovanému. Do celej veci vstúpil strýko, ale napokon trestné oznámenie
podala jej mama. Bola zahanbená, preto nepovedala o tom najprv mame. Nezistil, že by jej výpoveď
bola naučená zo strany strýka alebo jej mamy. Nebol prítomný pri výsluchu poškodenej na hlavnom
pojednávaní, ale v roku 2013, keď ju vyšetroval, nezistil žiadne konfabulatórne myslenie u poškodenej.Vypovedala aj na polícii a vyjadrovala sa k tomu aj u neho pri vyšetrení. Jej prvá výpoveď na polícii bola
detailnejšia ako u neho. K výpovedi na hlavnom pojednávaní sa vyjadriť nevie.

Znalec z odboru psychológie, odvetvia klinickej psychológie dospelých a psychológie sexuality, D.. L..
R. B., U.., na hlavnom pojednávaní uviedol, že posudok obsahuje informácie týkajúce sa osobnosti
obžalovaného tak vo všeobecnosti ako aj so špeciálnym zameraním na rysy osobnosti, ktoré sa
vzťahujú k stavu jeho psychologického a sociosexuálneho vývoja. Okrem toho posudok obsahuje
informácie o analýze jeho všeobecnej vierohodnosti ako charakteristiky osoby, ako aj špecifickej

vierohodnosti ako charakteristiky výpovede. Súčasťou komplexného vyšetrenia bolo prístrojové PPG
vyšetrenie so zameraním na preferenciu, respektíve vplyv podnetov zobrazujúcich násilie a dominanciu
vo vzťahu k tumesenčným (erektívným) mechanizmom. V zmysle uvedenej štruktúry v osobnosti
vyšetreného nezistili zvýraznenie rysov disociálnosti alebo emočnej nestability, ktoré by mohli mať vzťah
k posudzovanému skutku. Ďalším zistením je absencia agresivity ako dominantného rysu osobnosti,
ktorý by prevažným spôsobom určoval správanie obžalovaného, čo sa odráža aj v sexuálnom správaní.

PPG vyšetrením bolo zistené, že ide o osobu s preferenciou dospelých heterosexuálnych osôb,
respektíve osôb s vyvinutými sekundárnymi pohlavnými znakmi. Zvláštnosťou nálezu je, že zobrazené
násilné scény vedú k tzv. detumensecii, čo je odrazom pravdepodobnej úzkosti pri používaní násilných
foriem v sexuálnom správaní. Toto vyšetrenie poukazuje na zníženie pravdepodobnosti schopnosti
zachovania primeraných erektívnych mechanizmov pri odpore objektu, kde absentuje kooperatívnosť

objektu. Vo vzťahu k všeobecnej vierohodnosti zistili, že obžalovaný ako osoba má zachovanú
schopnosť vypovedať v súlade s tým čo zažil, respektíve vnímal. Na strane 17 a 18 posudku je
podrobná analýza špecifickej vierohodnosti výpovede u znalca, ktorého rezultátom je konštatovanie
o primeranej špecifickej vierohodnosti výpovede u znalca tak, ako je opísaná v posudku. Záverom
chce ešte dodať, že mal k dispozícii niekoľko psychologických posudkov vyhotovených v minulosti

v tomto konaní, z ktorých sa domnieva, že vyjadrenia špecifikovanosti a vierohodnosti sú v týchto
posudkoch zmätočné, preto považoval za potrebné uviesť tieto pojmy do súladu s realitou v odbornej
literatúre. Všeobecná vierohodnosť je charakteristika osoby, nemá nič spoločného s tým čo vypovedal.
Pre ilustráciu, človek trpiaci demenciou je svedok všeobecne nevierohodný bez ohľadu na to čo hovorí.
Aj človek, ktorý je všeobecne nevierohodný, môže podať vierohodnú výpoveď. Špecifická vierohodnosť

sa môže posudzovať len vo vzťahu k výpovedi, ktorú svedok podáva. Nie je možné sa vyjadriť k
špecifickej vierohodnosti výpovede, pri ktorej neboli. Je to preto, lebo kritéria pre posúdenie špecifickej
vierohodnosti sa zaoberajú hlavne spôsobom akým svedok vypovedá k veci. Je logické, že sa nemôže
zopsychologickéhohľadiskazaoberaťfaktickoustránkou,keďžetútoniktonepozná.Naotázkuakoaak,
odpovedá, že špecifická vierohodnosť výpovede je predovšetkým pravdepodobnosťou s akou vyšetrený

vypovedá v súlade s tým čo zažil a vnímal. Špecifická vierohodnosť nie je hodnotenie toho či sa skutok
stalalebonestal.Totouvádzaakopríkladsituácie,keďnapríkladniektodržívrukenôžasvedoktovníma
tak, že ho ním ohrozuje, tak špecifická vierohodnosť sa vyjadruje v tom, ako to vnímal, nie ako to bolo.
Toto je presný stav. Je to o súlade toho ako človek vníma situáciu. Vo vzťahu k týmto charakteristikám
špecifickej vierohodnosti je názoru, že obžalovaný u neho vypovedal k veci tak, ako realitu zažil a

vnímal. Psychologickým vyšetrením zistil, že pozitivita sebaobrazu obžalovaného je krehká, zraniteľná.
Ďalej zistil, že ku charakteristike prístupu k zvládaniu a rozhodovaniu, patrí vyhýbavosť. Situácia, kde
obžalovaný vstupuje do rizika zlyhania alebo odmietnutia, je pre neho záťažovou a s vysokou
pravdepodobnosťou bude reagovať vyhýbavo. Spomenutá emočná blízkosť je stabilizujúcim faktorom
vo vzťahu k sebahodnote, dáva obžalovanému pocit vyššej hodnoty ako aj zníženého rizika zlyhania.

Preto predpokladá aj vzhľadom k výsledkom PPG vyšetrenia, že pravdepodobnosť vstupu do interakcie,
vrátane sexuálnej, kde môže zažiť zníženie svojej sebahodnoty v podobe odmietnutia alebo odporu
je nízka. Záverom dodáva k tejto otázke, že psychologickým vyšetrením bolo zistené, že funkčnosť
obžalovaného je primeraná hlavne k prostrediu, ktoré mu poskytuje istotu, tzn. je štruktúrovaná a
jednoznačnejšia. Vo vzťahu k tomu, čo tu počul, toto by zodpovedalo obrazu dominantnej matky.

Charakteristicky uvedené v posudku sú osobnostnými charakteristikami, ktoré považujú za relatívne
stabilné, trvalé. On je taký, ako povedal. Ako ho vidí na základe tohto vyšetrenia. U obžalovaného je
dominantná vyhýbavosť, ktorá je funkčná len do stavu, kedy nároky situácie začnú prevyšovať kapacitu
pre zvládanie, za súčasnej podpory obranných mechanizmov a následne dôjde k dezorganizácii.
Znamená to, že sa zhoršuje stav kontroly a regulačných mechanizmov, ktorý je spojený s menej

adaptívnou moduláciou uvoľňovania emočného napätia. Uvoľňovanie emočného napätia sa môže
prejavovať zhoršenou reguláciou emočných prejavov, napríklad krikom, plačom, búchaním po stole,
agresiou vo všeobecnosti. U každého človeka pri dezorganizácii kontroly sa zvyšuje pravdepodobnosť
agresie, pričom táto agresia môže byť smerovaná navonok, ale aj do vnútra, to znamená, že v náhlomprísune agresívnych impulzov môže človek agresivitu otočiť aj proti sebe. Obžalovaný je sociálne
menej zrelý, pričom nároky na sociálne interakcie a vytvorenie blízkych vzťahov sú zachované, čo je
dôležité pre ochranu jeho sebaobrazu, to znamená, že je rád s niekým, kto mu poskytuje upevnenie

jeho sebadôvery. Od partnerky očakáva, že ho bude oceňovať a chváliť. Vo vzťahu k obžalovanému
nezisťuje nápadnosti pri nárokoch na dominanciu vo vzťahu. Obžalovaný pri svojej neistote ťažšie
znáša zlyhanie. Takémuto zlyhaniu sa vyhne, respektíve zníži jeho pravdepodobnosť, ak si podnetovú
situáciu zjednoduší. PPG vyšetrenie je prístrojová metóda, kde vyšetrený sedí pred obrazovkou a na
penise má snímač. Tento snímač registruje prílev alebo úbytok krvi v penise. Predpokladá sa, že keď

vzrušenie narastá je spojené s erekciou, čiže so zmenami v penise. Na obrazovke vyšetrený pozoruje
podnety, ktorých štruktúra je vo vzťahu k posudzovanému prípadu. V našom prípade použili podnety bez
obsahu násilia, ako aj podnety vyjadrujúce násilie v sexuálnom správaní, dominanciu muža nad ženou,
znehybňovanie obete. Medzi jednotlivými podnetmi sú pauzy. Prístroj zaznamenáva reakciu penisu na
podnety. Nález z vyšetrenia je uvedený v posudku. Ide o podnety vyjadrujúce násilie (škrtenie, nútenie
k styku, vyjadrenie negatívnych emócii u obete, znehybňovanie). Konfabuláciou sa rozumie vypĺňanie

pamäťových medzier fantazijnými obsahmi. Vyskytuje sa u ľudí s poruchou pamäte. Príkladom môže byť
napríklad alkoholik, ktorý vzhľadom k poruche pamäte si nepamätá čo bolo včera a aby mu to logicky
sedelo, tak si tam doplní obsahy, ktoré mu vyhovujú. U obžalovaného nezistil poruchy pamäte. Ak niekto
vedome nehovorí pravdu, tak vedome klame. Žiaden psychologický znalecký posudok a je názoru, že
ani znalecký posudok iných odborov, nemôžu vylúčiť, že sa niečo stalo alebo nestalo. Ide o limity, ktoré

vyplývajú priamo z podstaty vedy.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutku, ktorý mu je kladený za
vinu v obžalobe. Napriek tomu vyhláseniu obžalovaného mal súd na základe vykonaného dokazovania
preukázané, že sa stal skutok tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a že ho spáchal obžalovaný

D. L..

Zo spáchania skutku bol obžalovaný usvedčený výpoveďou maloletej poškodenej, ktorá aj v prípravnom
konaní a aj v konaní pred súdom popísala priebeh skutku. Z jej výpovede vyplynulo, že sa to stalo
okolo Veľkej noci, keď mala 13 alebo 14 rokov. Obžalovaný ju znásilnil. Stalo sa to tak, že ju odviezol

do F. R., na opustené miesto vzadu a keď už boli na mieste, zamkol auto, kričala, prosila ho, ale nič
nepomáhalo. Keď tam došli, začal ju chytať, vyzliekať a prosila ho a kričala a snažila sa otvoriť auto, ale
nešlo to. Potom sa vyzliekol aj on a znásilnil ju. Keď bolo po tom, ešte v aute jej obžalovaný povedal,
že ak niekomu o tom povie, potom padnú vyhrážky, že uvidí. Potom ju odviezol na to isté miesto, kde
ju nakladal. Obžalovaný vedel, koľko má rokov, poznali sa iba chvíľu cez internet na facebooku, písali

si. Nevie, prečo k nemu nastúpila do auta. Vtedy mu ešte verila. Hovoril jej, že nechce, aby to niekto
videl, že sa stretnú, lebo má málo rokov. Keď ju priviezol na to isté miesto, kde k nemu nastúpila do
auta, nedokázala ísť domov. Išla ku krstnému otcovi, k U. D.. Bol v izbe a jeho žena v kuchyni. Plakala
a nechcela nikomu povedať, čo sa jej stalo. Krstný zbadal, že plače a kázal jej, aby mu povedala, čo sa
stalo. Sú prísne veriaca rodina a tak nechcela, aby to povedali jej rodičom, lebo ich miluje, dali jej všetko

a nechcela im ublížiť. Napokon to povedala manželke krstného otca. Súd nemal dôvod pochybovať o
pravdivosti usvedčujúcej výpovede maloletej poškodenej, nakoľko je v súlade s tým, čo uviedol svedok
U. D. ako aj znalci U.. L. Q. J. L.. B. S.. Svedok U. D. potvrdil, že keď mala jeho neter Patrícia 13
alebo 14 rokov prišla k nim a vtedy jeho družke, toho času jeho manželke povedala, že bola zneužitá
alebo znásilnená a povedala, že jej to urobil obžalovaný. Povedala, že sa to stalo smerom na R., ako

je repná kampaň. Plakala, bála sa to povedať rodičom, lebo jej otec je veľmi prísny. Počul to a začal
kričať. Neter sa rozplakala a povedala, aby to nehovorili jej rodičom. Bála sa rodičov, že išla s niekým do
auta. Je pravda, že kontaktoval obžalovaného, pretože zvykol čakať neter pred školou. Je pravda aj to,
že mu povedal, že keď sa to dozvie jej otec vyrazí mu všetky zuby. Kontaktoval ho aj prostredníctvom
mobilného telefónu a jeho číslo vedel od netere. Obžalovaný bol aj u neho, v jeho dome, kde sa ho

pýtal čo sa stalo a vtedy sa priznal, že je to pravda a tak mu povedal, že ak sa to zopakuje, bude mať
veľké problémy s ním aj s jeho bratom. Chcel ho zbiť už aj u nich doma, ale potom si to rozmyslel.
Povedal to matke poškodenej, ale bolo to oveľa neskôr. Videl, že to nikam nevedie, lebo obžalovaný
navštevoval neter v škole. Podnetom preto, aby to povedal jej matke bolo to, že obžalovaný ju stále
navštevoval v škole a matka obžalovaného sa stále vyhrážala. Maloletá poškodená bola vyšetrená v

prípravnom konaní znalkyňou z odboru psychológie U.. S. Q., no súd pre objektívnosť pribral do konania
znalkyňu U.. L. Q., ktorá pôsobí v inom kraji ako sa stal skutok a ako majú bydlisko obžalovaný aj
poškodená. Znalkyňa PhDr. L. Q. na hlavnom pojednávaní uviedla, že zo záverov vyšetrenia vyplýva,
že neboli zistené faktory, ktoré by znižovali všeobecnú vierohodnosť výpovede maloletej poškodenej.Špecifická vierohodnosť sa taktiež javí ako bez výrazného zníženia a to aj z dôvodu, že nebol zistený
motív a profit z uvádzania nepravdivých údajov, lebo popisované prežité udalosti subjektívne vníma
ako negatívne a zahanbujúce, čo aj bol pre ňu dôvod nesnažiť sa riešiť veci v úvode oficiálnou cestou.

Skutočnosť, že s touto nepríjemnou udalosťou a nepríjemným zážitkom sa poškodená zdôverila najprv
krstnému otcovi a nie svojej matke bolo preto, lebo má silný emocionálny vzťah k matke a nechcela jej
ublížiť. Nechcela, aby sa to zverejnilo, tak ako uvádzala aj na hlavnom pojednávaní. Vyšetrením bolo
preukázané, že poškodená nemá narušený kontakt s realitou. Môže sa stať, že nie vždy úplne podrobne
uvedie vo výpovedi všetky skutočnosti, ale nezistila, že by pamäťovú stopu nahrádzala vymyslenou

reprodukciou. Poškodená vie vnímať prežité udalosti, vie ich aj reprodukovať, aj keď nie vždy dostatočne
podrobne. Maloletá poškodená brala U. D. ako súčasť rodiny, tak ako o tom hovorila, že sú tam pevné
rodinné vzťahy. Znalec Mgr. B. S. uviedol, že v čase keď sa to stalo maloletá bola nezrelá, nemala
predtým žiadny vzťah, preto nevedela popísať vzťah k obžalovanému. Čo sa však týka znásilnenia, o
tom rozprávala zahanbene, červenala sa a keďže predtým nemala žiadny vzťah ani intímny styk, tak to
bola pre ňu nepoznaná časť jej života, bola prekvapená čo sa s ňou stalo. Zároveň uviedla vlastné pocity

ako bolestivosť pri styku, krvácanie, strach z pomsty, ak by prezradila, že mala s obžalovaným pohlavný
styk. Bola v tom čase ešte nezrelá, bola dieťa a preto ani nevedela popísať vzťah k obžalovanému.
Do celej veci vstúpil strýko, ale napokon trestné oznámenie podala jej mama. Bola zahanbená, preto
nepovedalaotomnajprvmame.Nezistil,žebyjejvýpoveďbolanaučenázostranystrýkaalebojejmamy.
Pri vyšetrení nezistil žiadne konfabulatórne myslenie u maloletej poškodenej. Zo znaleckých posudkov

týchto znalcov ako aj z ich výpovedí na hlavnom pojednávaní súd zistil, že maloletá poškodená nemala
zníženú schopnosť správne vnímať prežité udalosti a je schopná hodnoverne reprodukovať udalosti,
ktoré prežila. Vzhľadom na jej vek v čase skutku a neskúsenosť nebola spôsobilá klásť väčší aktívny
odpor obžalovanému, len kričala a prosila ho, ale to nepomohlo. Tento odpor obžalovaný prekonal a
maloletú poškodenú donútil k súloži.

Obžalovaný na svoju obranu uviedol, že maloletú poškodenú neznásilnil. Na podporu svojej obrany si
dal ako strana konania vyhotoviť znalecký posudok znalcom z odboru psychológie, odvetvia klinickej
psychológie dospelých a psychológie sexuality, RNDr. Mgr. R. B., U... Znalec bol vypočutý na hlavnom
pojednávaní a zotrval na záveroch svojho znaleckého posudku. Okrem iného uviedol, že súčasťou

komplexného vyšetrenia bolo prístrojové PPG vyšetrenie so zameraním na preferenciu, respektíve vplyv
podnetov zobrazujúcich násilie a dominanciu vo vzťahu k tumesenčným (erektívným) mechanizmom. V
osobnosti vyšetreného nezistil zvýraznenie rysov disociálnosti alebo emočnej nestability, ktoré by mohli
mať vzťah k posudzovanému skutku. Ďalším zistením je absencia agresivity ako dominantného rysu
osobnosti, ktorý by prevažným spôsobom určoval správanie obžalovaného, čo sa odráža aj v sexuálnom

správaní.PPGvyšetrenímbolozistené,žeideoosobuspreferencioudospelýchheterosexuálnychosôb,
respektíve osôb s vyvinutými sekundárnymi pohlavnými znakmi. Vo vzťahu k všeobecnej vierohodnosti
zistil, že obžalovaný ako osoba má zachovanú schopnosť vypovedať v súlade s tým čo zažil, respektíve
vnímal. Obžalovaný u neho vypovedal k veci tak, ako realitu zažil a vnímal. Psychologickým vyšetrením
zistil, že pozitivita sebaobrazu obžalovaného je krehká, zraniteľná. Ďalej zistil, že ku charakteristike

prístupu k zvládaniu a rozhodovaniu, patrí vyhýbavosť. Situácia, kde obžalovaný vstupuje do rizika
zlyhania alebo odmietnutia, je pre neho záťažovou a s vysokou pravdepodobnosťou bude reagovať
vyhýbavo. Spomenutá emočná blízkosť je stabilizujúcim faktorom vo vzťahu k sebahodnote, dáva
obžalovanému pocit vyššej hodnoty ako aj zníženého rizika zlyhania. Preto predpokladá, aj vzhľadom
k výsledkom PPG vyšetrenia, že pravdepodobnosť vstupu do interakcie, vrátane sexuálnej, kde môže

zažiť zníženie svojej sebahodnoty v podobe odmietnutia alebo odporu je nízka. U obžalovaného je
dominantná vyhýbavosť, ktorá je funkčná len do stavu, kedy nároky situácie začnú prevyšovať kapacitu
pre zvládanie, za súčasnej podpory obranných mechanizmov a následne dôjde k dezorganizácii.
Znamená to, že sa zhoršuje stav kontroly a regulačných mechanizmov, ktorý je spojený s menej
adaptívnou moduláciou uvoľňovania emočného napätia. Uvoľňovanie emočného napätia sa môže

prejavovať zhoršenou reguláciou emočných prejavov, napríklad krikom, plačom, búchaním po stole,
agresiou vo všeobecnosti. U každého človeka pri

dezorganizácii kontroly sa zvyšuje pravdepodobnosť agresie, pričom táto agresia môže byť smerovaná

navonok, ale aj do vnútra, to znamená, že v náhlom prísune agresívnych impulzov môže človek
agresivitu otočiť aj proti sebe. Od partnerky očakáva, že ho bude oceňovať a chváliť. Obžalovaný
pri svojej neistote ťažšie znáša zlyhanie. Takémuto zlyhaniu sa vyhne, respektíve zníži jeho
pravdepodobnosť, ak si podnetovú situáciu zjednoduší. U obžalovaného nezistil poruchy pamäte. Akniekto vedome nehovorí pravdu, tak vedome klame. Žiaden psychologický znalecký posudok nemôže
vylúčiť, že sa niečo stalo alebo nestalo. Z týchto záverov preto nevyplýva, že obžalovaný skutok kladený
mu za vinu nespáchal alebo nemohol spáchať. Obrana obžalovaného, že svedok U. D. vykonštruoval

skutok kladený mu za vinu na základe svojej vlastnej skúsenosti, pretože bol za takýto skutok odsúdený,
tiež nebola preukázaná. Svedok U. D.K. bol odsúdený za zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201
ods. 1 Trestného zákona, nie za zločin znásilnenia, skutok sa stal v meste, na husto obývanom sídlisku,
nie extraviláne ako ho spáchal obžalovaný. Svedok U. D. maloletú poškodenú iba bozkával a chytal v
oblastivnútornýchstehien,nevyzliekaljejoblečenieakoobžalovanýapojejobranevpodobeodkláňania

sa od neho od svojho konania upustil.

Súd na základe vykonaného dokazovania, po vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo, a
aj v ich súvislostiach, mal preukázané, že sa stal skutok, ktorý je uvedený vo výroku tohto rozsudku a
že ho spáchal obžalovaný. Súd tento skutok kvalifikoval ako zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, 2
písm. b/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenia § 127 ods. 1 a § 139 ods. 1 písm. a/

Trestného zákona, pretože mal preukázané, že obžalovaný násilím donútil ženu k súloži a čin spáchal
na chránenej osobe. Podľa § 139 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona chránenou osobou sa rozumie
dieťa. Podľa § 127 ods. 1 Trestného zákona dieťaťom sa rozumie osoba mladšia ako osemnásť rokov.
Poškodená U. D. v čase skutku bola podľa Trestného zákona dieťaťom, pretože nemala ešte osemnásť
rokov. O tom, že maloletá poškodená nemá osemnásť rokov obžalovaný dobre vedel, nakoľko v čase

skutku bola žiačkou základnej školy. Na tento záver súdu nemala vplyv ani výpoveď svedkyne R. Q.,
ktorá je družkou obžalovaného a matkou ich spoločného dieťaťa.

Obžalovaný D. L.Š. z miesta trvalého bydliska nie je bližšie hodnotený. Za priestupky bol trikrát
postihnutý, všetky sú proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Súdne trestaný doposiaľ nebol.

Súd pri rozhodovaní o výmere a druhu trestu sa spravoval ustanovením § 34 Trestného zákona,
ktorý upravuje zásady ukladania trestov. Prihliadol na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/
Trestnéhozákona,ktoráspočívavtom,žepredspáchanímskutkuviedolriadnyživot.Súdnezistilžiadnu
priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona. Súd ukladal obžalovanému trest s použitím § 38

ods. 2, 3 Trestného zákona, pretože prevažovala poľahčujúca okolnosť nad priťažujúcou. Súd považoval
použitie trestnej sadzby ustanovenej v § 199 ods. 2 Trestného zákona vo výmere sedem rokov až
pätnásť rokov odňatia slobody pre obžalovaného za neprimerane prísny a na ochranu spoločnosti
postačuje uloženie aj kratšieho trestu, preto mu súd uložil trest pod dolnou hranicou trestnej sadzby.
Pri výmere trestu prihliadol na ustanovenie § 39 ods. 1, 3 písm. d/ Trestného zákona, podľa ktorého pri

ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však súd nesmie uložiť trest odňatia slobody
kratší ako dva roky, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia
slobody aspoň päť rokov. Po zvážení všetkých okolností tohto prípadu, spôsobu spáchania skutku,
následku konania obžalovaného, osoby obžalovaného, jeho postoj k trestnej

činnosti a možnosť jeho nápravy, súd dospel k záveru, že trest odňatia slobody vo výmere 4(štyri) roky
nepodmienečne je dostačujúci na jeho nápravu. Do výkonu trestu ho súd zaradil do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, pretože doposiaľ nebol vo výkone trestu.

Súd o náhrade škody nerozhodol, pretože matka maloletej poškodenej, F. R., ako jej zákonná

zástupkyňa si v trestnom konaní neuplatnila nárok na náhradu škody.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje,
do 15(pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku.

V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje
aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé,
v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku
predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.