Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, November 21, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/58/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716207138
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8716207138.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a sudkýň JUDr.
Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Moniky Juskovej v spore žalobcu: Poštová banka, a.s., so sídlom
Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, právne zastúpený Advokátska kancelária
JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, proti žalovanému: K. Y.,
V.. XX.X.XXXX, P. Q. XXX/XX, XXX XX K. B., o zaplatenie 1.183,77 eur s príslušenstvom, o odvolaní

žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 20Csp/29/2016-45 zo dňa 20.12.2016 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok vo výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a súvisiaci výrok o trovách
konania a v rozsahu zrušenia vracia vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie prvoinštančnému súdu.

Odmieta odvolanie žalobcu proti vyhovujúcemu výroku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.183,77 eur spolu s úrokmi vo výške 253,30 eur a poplatkami vo
výške 39,28 eur, to všetko spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.476,35 eur od
1.5.2016 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu
zamietol. Vyslovil, že žalobca má právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 53 ods. 6, § 54 ods. 1 a 2, § 488, § 517 Občianskeho zákonníka,

§ 4 ods. 1 až 3, § 4 ods. 5 a 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 3 nariadenia vlády
SR č. 87/1995 Z.z..
V odôvodnení uviedol, že podaným návrhom sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým bude
žalovaný zaviazaný povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 1.183,77 eur a ďalej úrok vo výške 253,30
eur, úroky z omeškania vo výške 563,52 eur a úrok vo výške 25,5 % ročne z istiny 1.183,77 eur od
1.5.2016 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.183,77 eur od 1.5.2016

do zaplatenia. Súčasne sa žalobca domáhal náhrady trov konania.
Účastníci uzavreli dňa 28.11.2013 úverovú zmluvu č. 1371239765, v zmysle ktorej žalobca žalovanému
poskytol peňažné prostriedky vo výške 1.200,- eur a poskytnutý úver s úrokom sa žalovaný zaviazal
splácať pravidelnými mesačnými splátkami po 33,- eur, pričom mal splatiť celkovo 72 mesačných
splátok. RPMN záväzku nebola v zmluve uvedená. Prípisom zo dňa 13.10.2014 bol žalovaný
pre neplnenie podmienok zmluvy vyzvaný na predčasné splatenie poskytnutého úveru do dátumu

uvedeného na výzve. Pohľadávka voči žalovanému ku dňu predčasného zosplatnenia predstavovala
sumu 1.476,35 eur a pozostávala z istiny vo výške 1.193,77 eur, úrokov vo výške 253,30 eur, poplatkov
za upomienky vo výške 39,28 eur.
Keďže jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného
úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania
spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru,

s protiprávnym stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie, nakoľko spotrebiteľ je v omeškaní s
vrátením uvedenej sumy.V protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim
pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nar. vl. 87/1995 Z. z. Ak by
sa žalobca odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti dojednania dovolával aj

v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto nároky testom citovaných
ustanovení Občianskeho zákonníka a nar. vl. alternatívne (podľa povahy zmluvnej úpravy) subsidiárne
ani testom § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka.
Sohľadomnauvedenésúdnepriznalžalobcovipožadovanézmluvnéúrokyavtejtočastinávrhzamietol.
Súčasne súd vo zvyšku uplatneného nároku návrhu vyhovel a priznal žalobcovi nárok na nesplatenú

časť istiny a tiež ním uplatnené príslušenstvo a trovy konania v zmysle § 255 C.s.p.

2. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal nepreskúmateľnosť
rozhodnutia súdu prvej inštancie. Nie je pravdivým tvrdenie súdu o absencii údaja RPMN v zmluve,
nakoľko tento je uvedený v čl. 2 zmluvy. Nie je zrejmé, z akého právneho predpisu súd vychádzal, keď
dospelkzáveru,žepovyhlásenípredčasnejsplatnostiúveružalobcanemánároknadohodnutézmluvné

úroky. Úroky predstavujú dohodnuté zmluvné plnenie akcesorickej povahy, čo znamená, že uvedené
plnenie je nevyhnutne spojené s istinou úveru, od ktorej existencie závisí aj samotný zmluvný úrok ako
forma odmeny žalobcu za poskytnutie úveru. Už z jazykového výkladu ust. § 503 ods. 3 Obchodného
zákonníka je zrejmé, že veriteľ má nárok na úroky až do splatenia úveru. Zosplatnenie úveru je len
zmena termínu splatnosti. Súd okrem zmluvných úrokov zamietol žalobu aj v časti uplatnených úrokov

z omeškania, pričom s touto skutočnosťou sa v rozhodnutí nijakým spôsobom nevysporiadal. Žalobca
mal nárok na úroky z omeškania odo dňa vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, pričom tieto odo
dňa 13.10.2014 do 30.04.2016 vyčíslil pevne stanovenou sumou a následne si uplatnil percentuálnu
zložkuúrokovzomeškania.Súduboliposkytnutévšetkyrelevantnédôkazypreukazujúcenárokžalobcu.
Vychádzajúc z čl. II bod 1, čl. II bod 7 zákona č. 102/2014 Z.z., na ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho

zákonníka sa vzťahuje zákaz retroaktivity, preto ho nie je možné aplikovať na vzťahy, ktoré vznikli
pred 01.04.2015. Na všetky úverové vzťahy je potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka.
Ochrana spotrebiteľa je síce dôležitým faktorom v spoločnosti, ale nemožno mu poskytovať takú
ochranu, ktorá by viedla k jeho jednostrannému zvýhodňovaniu. Z uvedených dôvodov navrhol, aby
odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne, aby žalobe

vyhovel v celom rozsahu a žalovaného zaviazal na náhradu trov konania.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona

č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal napadnutý rozsudok spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470 ods. 1 a 2 CSP,
bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu proti zamietavému výroku
je dôvodné a v prevyšujúcej časti je potrebné odvolanie odmietnuť.

5. Právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jednou zo súčastí základného práva na
spravodlivý proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
ktorým je Slovenská republika viazaná. Toto právo je podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej
republiky implikované aj v čl. 46 ods. 1 ústavy. Odôvodnenie rozhodnutia je tou časťou, v ktorej súd
vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Zákon stanovuje

zákonné požiadavky na obsah odôvodnenia rozsudku (§ 220 ods. 2 CSP) tak, aby z neho bola
zrejmá jeho opodstatnenosť, zákonnosť, spravodlivosť. Dostatočné odôvodnenie je nevyhnutné aj z
pohľaduprávaneúspešnejstranynamietaťkonkrétneskutkovéaleboprávnezáverysúdupriuplatňovaní
opravných prostriedkov. Je nevyhnutné, aby text odôvodnenia nebol len popisný a formálny, ale aby
naopak obsahoval jasné a logické argumenty, ktoré sú konzistentné a navzájom si neodporujú.

Odvolací súd konštatuje, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je možné zistiť rozsah a
dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie žalobu v časti zamietol. Vychádzajúc zo znenia žalobného
petitu a rozsahu, v ktorom súd žalobe čiastočne vyhovel vyplýva, že žaloba bola zamietnutá v časti
zodpovedajúcej nároku žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania v sume 563,52 Eur a nároku na úrok
vo výške 25,5 % ročne zo sumy 1183,77 Eur od 01.05.2016 do zaplatenia.

Súd prvej inštancie v rozhodnutí konštatoval, že žalobca nemá nárok na zmluvné úroky po zosplatnení,
pričom uviedol, že žalobcovi požadované zmluvné úroky nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia vôbec
nekonkretizoval v akej výške, z akej sumy a za aké obdobie predmetné zmluvné úroky nepriznal. Z
vykonaného dokazovania vyplynulo, že k predčasnému zosplatneniu dlhu došlo 13.10.2014. Ako užbolo vyššie uvedené, súd však nárok na zmluvný úrok vo výške 25,5 % ročne zamietol za obdobie od
01.05.2016 do zaplatenia. Vychádzajúc z výrokovej časti rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie
úrokyvčastipriznal,atovsume253,30Eur.Zrozhodnutianemožnozistiť,zaakéobdobiebolpredmetný

úrok, na základe akej výšky úrokovej sadzby a z akej sumy vyčíslený, rovnako nie je možné zistiť ani
dôvody, pre ktoré žalobcovi nárok na úrok v danej výške vznikol.
V odôvodnení absentuje akékoľvek odôvodnenie vo vzťahu k zmietnutiu žaloby v časti o zaplatenie
kapitalizovaného úroku z omeškania vo výške 563,52 Eur.
Z rozhodnutia nie je zrejmé, z akých skutkových okolností súd vychádzal a akými právnymi úvahami sa

riadil, keď dospel k záveru, že žalobca má nárok na zaplatenie istiny vo výške 1183,77 Eur.
Súd konštatoval, že žalobca má nárok na príslušenstvo, toto príslušenstvo vôbec nekonkretizoval a
neuviedol ani skutkové či právne posúdenie dôvodnosti nároku na príslušenstvo.
Z uvedeného je zrejmé, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie nekorešponduje s jeho
výrokovou časťou, rozhodnutie je pre nedostatok dôvodov a zmätočnosť nepreskúmateľné.
Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie náležite neodôvodnil, čo je v rozpore so zásadami spravodlivého

súdnehoprocesu(čl.46ÚstavySR,čl.45ods.1Dohovoruoochraneľudskýchpráv).Týmodňalstranám
sporu právo konať pred súdom a zaťažil svoje rozhodnutie vadou, pre ktorú bolo potrebné rozhodnutie
súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a v súvisiacom výroku o trovách
konania zrušiť a vec v rozsahu zrušenia vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm.
b) CSP.

Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne posúdiť dôvodnosť žaloby v časti, v ktorej bola napadnutým
rozsudkom v prevyšujúcej časti zamietnutá a svoje rozhodnutie odôvodniť tak, aby zodpovedalo
požiadavkám stanoveným v ust. § 220 ods. 2 CSP. V novom rozhodnutí rozhodne o náhrade trov
konania, vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

6. Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 386 písm. b) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

7. Vo vzťahu k výroku rozhodnutia, ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené odvolací súd uvádza, že
toto bolo vydané v prospech žalobcu. Žalobca preto nie je osobou oprávnenou na podanie odvolania

proti predmetnému výroku rozsudku. Z uvedeného dôvodu odvolací súd odvolanie žalobcu proti
vyhovujúcemu výroku rozsudku súdu prvej inštancie postupom podľa § 386 písm. b) CSP odmietol.

8. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.