Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, April 4, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2Tos/38/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3118011657
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3118011657.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a členov senátu JUDr.
Jozefa Janíka a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci proti odsúdenému C. V., nar. XX.XX.XXXX v K.
G., trvale bytom L. K., T. D. XX/X, okres W., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon
trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom, pre trestný čin prečinu zanedbania povinnej výživy podľa
§ 207 odsek 1, odsek 3 písm. b) s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zákona, na neverejnom zasadnutí

konanom v Trenčíne dňa 04. apríla 2019 prejednal sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín
proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 06. februára 2019 pod sp. zn. 1Pp/239/2018 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 odsek 1 písm. a) Tr. poriadku s a napadnuté uznesenie z r u š u j e v celom rozsahu.
Podľa § 66 odsek 1 písm. a), odsek 2 Tr. zákona s a návrh odsúdeného C. V., nar. XX.XX.XXXX na
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody z a m i e t a, pretože nie je dôvodný.

o d ô v o d n e n i e :

Odsúdený C. V., nar. XX.XX.XXXX vykonáva trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok, so
zaradením na jeho výkon do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, uložený mu rozsudkom
Okresného súdu Trenčín pod sp. zn. 8T/38/2015 zo dňa 15.04.2016 v spojení s ďalším uznesením zo
dňa 20.10.2017 a v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne pod sp. zn.23Tos/156/2017 zo dňa
11.12.2017 za spáchaný trestný čin prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3
písm. b) s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zákona. Na výkon trestu odsúdený nastúpil dňa 18.06.2018

a odsúdený má ukončiť výkon trestu odňatia slobody dňa 18.06.2019. Lehota pre to, aby mohol byť
odsúdený podmienečne prepustený mu plynie odo dňa 18.12.2018. Trest odňatia slobody odsúdený
vykonáva aktuálne v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom.

Dňa 20.11.2018 bol Okresnému súdu Trenčín doručený návrh odsúdeného C. V. na podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, v ktorom odôvodňoval naplnenie všetkých troch zákonných

podmienok tak, ako tieto vyplývajú z ustanovenia § 66 odsek 1 Tr. zákona pre to, aby mohol
byť podmienečne prepustený. Uviedol, že motívom na podanie návrhu na podmienečné prepustenie z
výkonu trestu bola tá skutočnosť, že sa trestného činu nedopustil úmyselným konaním, pretože nemal
dostatok finančných prostriedkov na úhradu výživného na jeho maloletého syna I. M., keďže poberal iba
dávku v hmotnej núdzi a súčasne u neho pretrvával nepriaznivý zdravotný stav (Q.) a má i vyšší vek,
ktoré skutočnosti mu bránili si nájsť vhodné zamestnanie. Ďalej poukázal aj na nepriaznivý zdravotný

stav (M.) jeho družky B. E., ktorá má oporu iba v jeho osobe.

Okresný súd Trenčín na verejnom zasadnutí konanom dňa 06. februára 2019 v Ústave na
výkon trestu odňatia slobody Dubnici nad Váhom, po výsluchu odsúdeného a vykonaní ďalších dôkazov
rozhodol uznesením toho istého dňa pod sp. zn. 1Pp/239/2018 tak, že podľa § 66 odsek 1, odsek 2
Tr. zákona v spojení s § 415 odsek 1 Tr. poriadku odsúdeného C. V., nar. XX.XX.XXXX podmienečne

prepúšťazvýkonutrestuodňatiaslobody,uloženéhomurozsudkomOkresnéhosúduTrenčínpodsp.zn.
8T/38/2015zodňa15.04.2016vspojenísďalšímuznesenímzodňa20.10.2017avspojenísuznesenímKrajského súdu v Trenčíne pod sp. zn. 23Tos/156/2017 zo dňa 11.12.2017. Podľa § 68
odsek 1 Tr. zákona súd určil odsúdenému skúšobnú dobu na 1 (jeden) rok s nariadeným probačným
dohľadom nad odsúdeným na 1 (jeden) rok, za súčasného uloženia povinnosti odsúdenému podľa 51

odsek 4 písm. j) Tr. zákona, spočívajúcej v príkaze, aby v určenej skúšobnej dobe sa zamestnal alebo
sa preukázateľne uchádzal o zamestnanie.

Vyššie citované uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, pretože ho ihneď po jeho vyhlásení napadol
sťažnosťou prokurátor prítomný na verejnom zasadnutí okresného súdu. V písomnom odôvodnení

sťažnosti prokurátorka poukázala na to, že dôvodom na podanie sťažnosti bola absencia materiálnej
podmienky pre podmienečné prepustenie odsúdeného. Podľa jej názoru okresný súd nedostatočne
vyhodnotil rizikové faktory u odsúdeného, ktorými sú stredné riziko sociálneho zlyhania, s menej
priaznivou resocializačnou prognózou, opakované páchanie trestnej činnosti rôzneho charakteru,
dlhodobá nezamestnanosť pred výkonom trestu odňatia slobody, finančné problémy a nízka úroveň
vzdelania. Uviedla, že podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nie je automaticky

udeľovanou odmenou za relatívne dobré správanie sa odsúdeného vo výkone trestu bez ohľadu na
jeho účel. Tieto skutočnosti odôvodňujú podmienečné prepustenie len vtedy, keď so zreteľom na ne, ale
aj so zreteľom na ďalšie okolnosti, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnená nádej, že
odsúdený bude viesť na slobode riadny život a pre spoločnosť to nepredstavuje príliš vysoké riziko. V
prejednávanom prípade nie je možné u odsúdeného predpokladať, že v budúcnosti povedie riadny život

a nie sú u neho tak splnené zákonné podmienky pre jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu
odňatia slobody. Preto navrhla, aby krajský súd napadnuté uznesenie okresného súdu v celom rozsahu
zrušil.
K odôvodneniu písomnej sťažnosti prokurátorky sa odsúdený do konania neverejného zasadnutia
krajského súdu vyjadril písomne tak, že prokurátor prítomný na verejnom zasadnutí okresného súdu

navrhoval jeho návrh zamietnuť z dôvodu, že zmaril nástup výkonu trestu odňatia slobody, ktoré konanie
ešte doposiaľ právoplatne ukončené nebolo a prokurátorka v písomných dôvodoch sťažnosti uvádza
iné skutočnosti, ktorými sa domáha toho, aby nebol z výkonu trestu odňatia slobody podmienečne
prepustený. Z uvedeného je zrejmé, že konanie prokuratúry je účelové. Preto navrhol, aby krajský súd
sťažnosť prokurátora ako nedôvodnú zamietol.

Krajský súd na podklade včas podanej sťažnosti prokurátora (v neprospech odsúdeného) preskúmal
podľa § 192 odsek 1 Tr. poriadku správnosť výroku napadnutého uznesenia a konanie, ktoré mu
predchádzalo a zistil, že okresný súd síce postupoval procesne správne, t. j. v súlade s Trestným
poriadkom, ale po vykonaní potrebných dôkazov okresný súd dospel k nesprávnym záverom o
kumulatívnom naplnení všetkých troch zákonných podmienok pre to, aby mohol byť odsúdený Miroslav

V. podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody.
Ustanovenie § 66 odsek 1 Tr. zákona podmieňuje podmienečné prepustenie splnením troch podmienok
- vykonaním príslušnej časti uloženého trestu, preukázaním polepšenia plnením svojich povinností a
svojím správaním vo výkone trestu a očakávaním, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život. Podľa
§ 66 odsek 2 Tr. zákona súd pri rozhodovaní prihliadne aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený

trest vykonáva.

V prvom rade krajský súd uvádza, že podmienky na rozhodovanie o žiadosti odsúdeného boli
splnené, pričom príslušnú časť trestu, ktorú musel odsúdený vykonať, aby splnil prvú formálnu
zákonnú podmienku a mohol by eventuálne byť podmienečne prepustený odsúdený vykonal tak, ako i

správne skonštatoval okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia, t. j. dňa 18.12.2018 (po 1/2
vykonaného uloženého a nariadeného trestu odňatia slobody).

Pokiaľ ide o ďalšiu (druhú) zákonnú podmienku, týkajúcu sa adekvátneho polepšenia odsúdeného
plnením svojich povinností a svojím správaním vo výkone trestu, v tomto smere krajský súd sa so

záverom okresného súdu stotožniť nemohol. Odsúdený tak, ako je hodnotený ústavom na výkon trestu
odňatia slobody počas doterajšieho výkonu trestu a ako aj podrobne na to okresný súd v napadnutom
uznesení poukázal, síce nie je hodnotený vo viacerých smeroch negatívne, avšak krajský súd nemohol
opomenúť tie skutočnosti, že odsúdenému sa doposiaľ nepodarilo od počiatku nástupu výkonu trestu
odňatia slobody získať ani jednu disciplinárnu odmenu a ani sa mu nedarí plniť stanovený program

zaobchádzania v celom rozsahu, t. j. aj v oblasti edukácie, a to z dôvodu iba čiastočne kritického postoja
k spáchanej trestnej činnosti. Uvedené preto zodpovedá aj konštatovaniu v hodnotení odsúdeného z
ústavu na výkon trestu, z ktorého vyplýva záver o tom, že odsúdený plní doposiaľ druhú zákonnúpodmienku pre to, aby mohol byť podmienečne prepustený iba v čiastočnej miere, teda v miere
nedostatočnej pre záver o adekvátnom stupni polepšenia u odsúdeného.

Krajský súd starostlivo posudzujúc všetky okolnosti prípadu, osobu odsúdeného a jeho chovanie
vo výkone trestu, stav prevýchovy, zvažoval, či na základe existujúcich viacerých rizík u
odsúdeného - predchádzajúce jeho viaceré odsúdenia za spáchanie rôznej trestnej činnosti, dlhodobá
nezamestnanosť pred výkonom trestu odňatia slobody, finančné problémy a nízka úroveň vzdelania,
možno odmietnuť predpoklad očakávania vedenia riadneho života po podmienečnom prepustení. Riziko

recidívy sa nedá vylúčiť nikdy, avšak je nutné posúdiť jeho mieru vzhľadom na ďalšie okolnosti prípadu.
V posudzovanom prípade krajský súd, na rozdiel od záverov okresného súdu v napadnutom uznesení
dospel k tomu, že riziko opätovného spáchania trestnej činnosti po podmienečnom prepustení u
odsúdeného nie je v takej miere, že existuje dostatočná záruka, že odsúdený opätovne nezlyhá. V
minulosti sa totiž, ako na to správne poukázala prokurátorka v dôvodoch sťažnosti, dopustil opakovane
trestnej činnosti a ani skutočnosť, že mu bola daná šanca už dvakrát podmienečným prepustením z

výkonu trestu odňatia slobody dokázať, že je schopný viesť už iba riadny život, odsúdený reagoval
tak, že sa opätovne dopustil trestnej činnosti. Z uvedeného je zrejmé, že odsúdený tak nemôže
spĺňať dôsledne i tretiu zákonnú podmienku, aby mu mohol opätovne dať súd, v poradí už tretiu
šancu v podobe opätovného podmienečného prepustenia, keď ani okresným súdom obligatórne určená
(inak neprimerane krátka) skúšobná doba spolu s uložením probačného dohľadu nad odsúdeným a

s uložením špecifikovanej povinnosti v napadnutom uznesení, krajský súd považuje za nedostatočné
rozhodnutie pre to, aby mohol odsúdený pokračovať v naplnení účelu trestu, až do jeho zavŕšenia, v
iných podmienkach, než v podmienkach bezprostredného výkonu trestu.

Vzhľadom na uvedené dôvody krajský súd podľa § 194 odsek 1 písm. a) Tr. poriadku
napadnuté uznesenie zrušil a na podklade relevantne a zákonným spôsobom vykonaných dôkazov pred
okresným súdom sám rozhodol tak, že návrh odsúdeného C. V. na podmienečné prepustenie z výkonu
predmetného trestu odňatia slobody, ako nedôvodný, podľa § 66 odsek 1 písm. a), odsek 2 Tr. zákona
zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.