Decision was made at the court Krajský súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Viera Kandriková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Zmenené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22Co/154/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317209763
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8317209763.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov
senátu JUDr. Petra Straku a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom
Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna
48, Bratislava, proti žalovaným: 1. Q. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XX, A., 2. F. Z., nar.
XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XX, A., o zaplatenie 4.976,46 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
a žalovaných v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č. k. 9Csp/264/2017-67 zo dňa
12.07.2018, takto jednohlasne
r o z h o d o l :
I. Mení sa rozsudok v napadnutej časti lehoty plnenia tak, že peňažné plnenie priznané týmto rozsudkom
povoľuje žalovaným v 1. a 2. rade zaplatiť v mesačných splátkach vo výške 50 eur, splatných vždy do 20.
dňa v kalendárnom mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že
omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
II. Potvrdzuje sa rozsudok vo výroku II. a III.
III. Náhrada trov odvolacieho konania sa stranám sporu nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že
cit.:,,I.Žalovanýv1.radeažalovanýv2.radesúpovinníspoločneanerozdielnezaplatiťžalobcovisumu
vo výške 3.905,87 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z tejto sumy od 20.01.2015
do zaplatenia, v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. II. V prevyšujúcej časti žalobu
zamieta. III. Žalobcovi priznáva náhradu trov konania v rozsahu 56,98 % proti žalovaným.“
2.Súdprvejinštanciecitovalust.§497zákonač.513/1991Zb.Obchodnéhozákonníka,§52ods.1a4,§
54ods.2Občianskehozákonníka,§1ods.2,§2písm.d),§9ods.1a2a§11ods.1zákonač.129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len ,,ZoSÚ“).
3. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že medzi pôvodným žalobcom a žalovanými bol založený
záväzkový vzťah, a to zmluvou o pôžičke zo dňa 29.11.2013, na základe ktorej bol žalovaným reálne
poskytnutý úver celkom vo výške 5.000 eur, ktorý sa zaviazali vrátiť formou pravidelných 60 mesačných
splátok vo výške 132,61 eura s ročnou úrokovou sadzbou 22 %, RPMN 22 %, pri priemernej hodnote
RPMN 21,09 %, s termínom konečnej splatnosti 11/2018, pri celkovej sume pôžičky 7.956,60 eura a
celkovými nákladmi spotrebiteľa vo výške 2.956,60 eura. Mal za nesporné, a to vzhľadom na povahu
účastníkov tejto zmluvy, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže pôvodný
žalobca ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a
uzavrel predmetnú zmluvu so žalovanými, ktorí sú fyzickou osobou - nepodnikateľom. Zároveň ide i ospotrebiteľský úver podľa ZoSÚ. Dospel k záveru, že v zmluve absentuje podstatná náležitosť podľa § 9
ods. 2 písm. j) ZoSÚ v súvislosti s tam uvedenou RPMN, a to uvedenie všetkých predpokladov použitých
navýpočettejtoročnejpercentuálnejmierynákladov.Vtejtosúvislosticitovalrozsudok Krajskéhosúduv
Prešove sp. zn. 5Co/59/2017 zo dňa 11.05.2017. Z dôvodu, že predmetná úverová zmluva nemá všetky
náležitosti predpísané zákonom o spotrebiteľských úveroch, súd prvej inštancie ju v zmysle § 11 ods.
1 písm. b) ZoSÚ považoval za bezúročnú a bez poplatkov. Na základe uvedeného dospel k záveru, že
žalobcovi zo zmluvy patrí len suma, ktorú žalovaní reálne čerpali titulom úveru. Žalovaní v danej veci
čerpali titulom úveru sumu 5.000 eur a jednotlivými splátkami uhradil sumu 1.094,13 eura. A preto súd
prvej inštancie žalobcovi priznal sumu 3.905,87 eura s príslušným úrokom z omeškania.
4. O trovách konania v danej veci súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 Civilného
sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“). V časti o zaplatenie 3.905,87 eura (78,49 %) súd žalobe vyhovel
a v časti o zaplatenie 1.070,59 eura (21,51 %) žalobu zamietol. Z uvedeného vyplýva, že v konečnom
dôsledku bol v konaní úspešnejší žalobca, ktorému patrí náhrada trov konania po odpočítaní neúspechu
v konaní, od jeho úspechu v konaní, a to v rozsahu 56,98 % z celkových trov konania, na ktoré by mal
nárok pri plnom úspechu.
5. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní v 1. a 2. rade. Požiadali
o poskytnutie splátkového kalendára z dôvodu vysoko nevyhovujúcej finančnej situácie. Uviedli, že
splácajú hypotekárny úver od D. vo výške 300 eur, nájomné za byt vo výške 140 eur, elektrinu vo výške
23,70 eura, plyn vo výške 10 eur, paušál vo výške 30 eur, výživné na mal. X. Z. vo výške XXX eur, zrážky
zo mzdy vo výške 140 eur a mnoho iných splátok, ktoré už bližšie nešpecifikovali. Žalovaný v 1. rade
pracuje ako elektrikár a jeho príjem je do výšky 200 eur. Žalovaná v 2. rade pracuje ako zamestnanec
v spoločnosti J. V., s. r. o. s momentálnym mesačným príjmom do 350 eur s po zrážkach zo mzdy.
Navrhli splátkový kalendár vo výške 50 eur mesačne, až do úplného splatenia dlhu. K odvolaniu priložili
písomné prílohy, o ktoré opreli svoje tvrdenia o pomeroch.
6. Proti tomuto rozsudku taktiež podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že súd prvej
inštancie dospel vykonaným dokazovaním k nesprávnemu záveru o bezúročnosti úveru. Názor súdu
prvej inštancie nie je správny a rozhodnutie je navyše nepreskúmateľné. Z rozhodnutia súdu prvej
inštancie nie je možné zistiť, ktoré konkrétne parametre pre výpočet RPMN v zmluve chýbajú a pre
absenciu ktorých parametrov má byť úver postihnutý prísnou sankciou bezúročnosti. Rozhodnutie súdu
prvej inštancie v tomto smere nezodpovedá požiadavke riadneho presvedčivého súdneho rozhodnutia
podľa § 220 ods. 2 CSP. Uviedol, že všetky parametre vstupujúce do celkového výpočtu RPMN sú v
zmluve riadne uvedené v jej základných náležitostiach. RPMN je v zmluve uvedená správne a preto
dôvod bezúročnosti úveru absenciou naplnenia zákonného ust. § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ neobstojí. Pre
správnosť výpočtu RPMN priložil výpočet RPMN podľa internetovej kalkulačky. Navrhol, aby odvolací
súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že zaviaže žalovaných v 1 a 2. rade zaplatiť žalobcovi
spoločne a nerozdielne sumu vo výške 1070,59 eura s príslušenstvom. Zároveň si uplatnil náhradu trov
prvoinstančného a odvolacieho konania.
7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie §
34 CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 CSP
a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v
Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie je potrebné v časti zmeniť a v časti potvrdiť.
8. Podľa § 232 ods. 3 a 4 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti
splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak
súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za
následok splatnosť celého plnenia.
9.ZcitovanýchustanoveníCSPvyplýva,žeaksúdpristupujekautoritatívnemurozhodnutiu(rozsudkom)
o žalobe na peňažné plnenie (o aký prípad ide aj v prejednávanej veci), zákonnou lehotou plnenia a
zároveňpravidlomjelehotatrochdní,počítanáodprávoplatnostirozsudku.Štandardnepretosúdukladá
splnenie povinnosti v takejto lehote. Na každú jednu výnimku z pravidla musia potom existovať dôvody,ktoré je potrebné riadne odôvodniť, čo platí aj pri odôvodňovaní rozhodnutia, a to či už pre dlhšiu než
trojdňovú lehotu, alebo pre povolenie splátok a určenie ich výšky a podmienok splatnosti.
10. Hľadiskami pre úvahu odvolacieho súdu, či má žalovaným v 1. a 2. rade, ktorým bola súdom prvej
inštancie určená povinnosť, priznať výhodu splátok, bude najmä výška priznaného plnenia, platobná
schopnosť, aj v konaní prejavená snaha o plnenie záväzku, možnosť žalobcu domáhať sa plnenia
jednotlivých splátok, v prípade ich nedodržania a skutočnosť, či by prípadné zdržanie plnení súdom
ustanovenej povinnosti nedodržaním jednotlivých splátok nebolo v riešenom prípade, vzhľadom na
osobné pomery strany sporu príliš ťaživé (R 117/1967)
11. Žalovaní v odvolaní uviedli, že síce súhlasia s dlžnou sumou a úrokmi, ale žiadajú o poskytnutie
splátkového kalendára. Svoju žiadosť o povolenie výhody splátok odôvodnili s poukazom na ich
nepriaznivú finančnú situáciu, ktorá im neumožňuje splniť dlžnú sumu jednorazovo, a preto žiadali o
možnosť splatiť dlžnú sumu v pravidelných mesačných splátkach po 50 eur mesačne. Poukázali na svoj
nízky mesačný príjem 200 eur (u žalovaného v 1. rade) a 320 eur (u žalovanej v 2. rade) a svoje náklady
v podobe hypotekárneho úveru vo výške 300 eur, nájomného za byt vo výške 140 eur, výživného na
mal. X. Z. vo výške 105 eur, zrážok zo mzdy vo výške 140 eur, ďalej elektriny 23,70 eura, plynu 10 eur
a paušálu za telefón 30 eur. Z dokladov, ktoré predložili žalovaní v 1. a 2. rade odvolací súd zistil, že
žalovaná v 2. rade mala mzdu zo zamestnania za mesiac február 2018 vo výške 349,02 eura. Ďalej bolo
zistené, že v máji a novembri 2016 žalovaný v 1. rade zaplatil po 105 eur H. Z. na účel výživného pre
X. Z. a zo V. lístkov to, že žalovaný v 1. rade má platiť nájomné za august 2018 vo výške 139,46 eura,
zálohu za elektrinu vo výške 23,80 eura a rozhlas a tv 4,64 eura. Odvolací súd zistil lustráciou v evidencii
V. poisťovne, že žalovaná v 2. rade mala ako zamestnanec u zamestnávateľa J. V. s.r.o. vymeriavací
základ (t. j. hrubá mzda) vo výške okolo 580 eur za obdobie od marca 2017 do decembra 2017. Následne
za obdobie od januára do augusta 2018 mala ako zamestnanec u toho istého zamestnávateľa mesačný
vymeriavací základ: január 820,94 eura, február 569 eur, marec 468,84 eura, apríl 79,13 eura, máj
60,46 eura, jún 0 eur, júl 0 eur a august 2018 226,70 eura. Ku dňu rozhodnutia odvolacieho súdu nebol
vedený v evidencii V. poisťovne žiaden príjem zo zamestnania, ani iný druh príjmu. Podľa údajov z
evidencieV.poisťovnežalovanýv1.radejevedenýodmarca2015dodňavydaniatohtorozhodnutiaako
zamestnanec u zamestnávateľa U. X., s.r.o, s vymeriavacím základom okolo 65 eur mesačne. Súčasne
mal žalovaný za obdobie rokov 2017 a 2018 príjem z Dohody o vykonaní prace u zamestnávateľa W.
- V. A. s vymeriavacím základom okolo 40-50 eur.
12. Naproti tomu žalobca je podnikajúci subjekt so základným imaním vo výške 1.850.000 eur a
tržbami za rok 2017 vo výške 4.818.990 eur (https://www.finstat.sk/XXXXXXXX), ktorému povolením
mesačných splátok nevznikne žiadna škoda. Povolením splátok bude žalobcovi splatená celá dlžná
suma priznaná rozsudkom, vrátane úrokov z omeškania len v dlhšom časovom horizonte.
13. Odvolací súd má za to, že výška priznaného plnenia, platobná schopnosť žalovaných, ako aj pomery
žalobcuodôvodňujúpovoleniesplátok50eurmesačne.Povoleniemesačnýchsplátokjepodmienenéich
riadnym a včasným plnením, inak v prípade omeškania žalovaní môžu stratiť výhodu splátok a vznikne
im povinnosť zaplatiť dlh jednorazovo.
14. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 388 CSP zmenil
rozsudok v napadnutej časti lehoty plnenia tak, že peňažné plnenie priznané rozsudkom súdu prvej
inštancie povolil žalovaným v 1. a 2 . rade zaplatiť v mesačných splátkach vo výške 50 eur, splatných
vždy do 20. dňa v kalendárnom mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto
rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
15. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ účinného v čase uzavretia zmluvy (29.11.2013) zmluva o spotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
16. Podľa § 11 ZoSÚ účinného v čase uzavretia zmluvy (29.11.2013) poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).17. Z obsahu spisu je zrejmé, že dňa 29.11.2013 uzatvoril právny predchodca žalobcu (G. D. A., a.
s.) so žalovanými zmluvu o poskytnutí manželskej pôžičky č. XXXXXXXXXX. Na základe tejto zmluvy
právny predchodca žalobcu schválil výšku pôžičky pre žalovaných vo výške 5.000 eur a títo sa zaviazali
pôžičku splácať v mesačných splátkach s poistením po 132,61 eura v počte mesačných splátok 72.
Ročná úroková sadzba bola v zmluve dohodnutá vo výške 22%, výška RPMN 22%, priemerná hodnota
RPMN vo výške 21,09%. Celková suma pôžičky bola vo výške 7.956,60 eura z čoho celkové náklady
spotrebiteľa predstavovali sumu 2,956,60 eura. Termín konečnej splatnosti bol dohodnutý na november
2018.
18. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že uvedená zmluva zo dňa
29.11.2013, i keď je označená ako zmluva o poskytnutí manželskej pôžičky, má charakter spotrebiteľskej
zmluvyatokonkrétnespotrebiteľskéhoúveru,apretopriprávnomposúdenívecisprávnesúd1.inštancie
zmluvu posudzoval v zmysle ustanovení ZoSÚ platného v čase uzatvorenia zmluvy.
19. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého
spotrebiteľského úveru na absencii predpokladov potrebných na výpočet RPMN. K údaju o RPMN
odvolací súd zdôrazňuje, že ide o jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa, pretože zohľadňuje
všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť, a preto je najlepším indikátorom posúdenia
výhodnosti či nevýhodnosti úveru. RPMN predstavuje údaj dôležitý pre vyjadrenie nákladov na úver a
spotrebiteľompomáhatentoúdajspoznať,akévšetkynákladybudúspojenésospotrebiteľskýmúverom.
Tým, že celkové náklady sú vyjadrené v percentuálnych bodoch, zjednodušuje sa tým spotrebiteľovi
porovnanie obdobných produktov na finančnom trhu a tak aj výber úveru, pre toho - konkrétneho
spotrebiteľa najvýhodnejšieho. Zároveň uvedenie všetkých predpokladov výpočtu RPMN umožňuje tak
spotrebiteľovi ako aj súdu zistiť, na základe čoho dospel veriteľ (dodávateľ) k výsledku o konečnej výške
RPMN, a či je výpočet RPMN správny. Pri údaji o RPMN sa musia uviesť všetky predpoklady použité
na jeho výpočet, teda nestačí len uvedenie jeho výšky.
20. Odvolací súd má za to, že v predloženej zmluve spomínaný údaj chýba, napriek tomu, že je
uvedená hodnota RPMN, čo však v zmysle citovaného zákonného ustanovenia nepostačuje. Odvolací
súd zastáva názor, že týmito predpokladmi sú uvedenie výšky úveru, výšky splátky, jej intervalu, počtu
splátok, uvedenie výšky úrokov, nákladov na poistenie a prípadných poplatkov. Je nepochybné, že v
predmetnej úverovej zmluve tento údaj chýba, nie je uvedené, aké predpoklady boli použité pre výpočet
RPMN, a preto už len z tohto dôvodu je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Tento
údaj v iných dokladoch by súd akceptoval len v prípade, ak by dlžník na túto skutočnosť bol upozornený
priamo v zmluve odkazom na príslušnú listinu. V zmluve však žiadny takýto odkaz nie je. Takýto záver
odvolací súd považuje za vecne správny a súladný s ust. § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ.
21. Z týchto dôvodov je podľa odvolacieho súdu plne legitímny záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru poskytnutého žalovaným, a to v súlade s ust. § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ, v zmysle ktorého
poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, zmluva o spotrebiteľskom
úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y). Odvolací súd podotýka, že pre
záver o bezúročnosti úveru, postačuje aj absencia čo i len jednej z obligatórnych náležitostí zmluvy o
spotrebiteľskom úvere.
22. Súd prvej inštancie vysvetlil, z akých dôvodov žalobe čiastočne nevyhovel, z akých dôvodov vo
zvyšku žalobu zamietol a jeho odôvodnenie prijatého rozhodnutia zodpovedá kritériám odôvodnenia,
ako sú upravené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Nie je možné teda konštatovať, že by rozhodovacím
procesom došlo k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom a k porušeniu práva na spravodlivý súdny
proces. Za odňatie možnosti konať pred súdom a za porušenie práva na spravodlivý proces nie je možné
považovať to, ak súd prvej inštancie neodôvodní svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa.
23. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania preukázané, že žalovaným bolo z úverovej
zmluvy poskytnuté peňažné plnenie v celkovej výške 5.000 eur. Nakoľko poskytnutý úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov a žalovaní uhradili z poskytnutého úveru sumu 1.094,13 eura, je dôvodná
žaloba žalobcu čo do sumy 3.905,87 eura (5.000 eur - 1.094,13 eura) a v tejto sume i návrhu súd
vyhovel spolu s úrokom z omeškania v zákonnej sadzbe z dlžnej sumy, tak ako boli vykonané priebežnéplatby zo strany žalovaných. V prevyšujúcej časti súd prvej inštancie správne žalobu ako nedôvodnú
zamietol.
24. Správnym výrokom vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania. Za daného stavu
odvolací súd rozsudok vo výroku II. a súvisiacom výroku III. o trovách konania, ako vecne správny
potvrdil (§ 387 ods. 1 a 2 CSP).
25. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 CSP.
Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalovaní boli úspešní, no v priebehu
odvolacieho konania im žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalobcovi ako procesne neúspešnej
stranenároknanáhradutrovodvolaciehokonanianevznikol.Odvolacísúdvychádzalzčl.17Základných
princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP
v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom
prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní
nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho
konania.
26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.