Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, January 15, 2018

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 19C/31/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7711202070
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agáta Štefaničová
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2018:7711202070.29

Rozhodnutie

H. súd F. sudkyňou P.. T. V. v spore žalobcu D.. T. A., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXX, F., zastúpeného
P.. P. A., advokátom, Q. C. XX, F., proti žalovanému D.. L. A., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XX, F.,
zastúpenému P.. D. G., advokátkou, Z.. osloboditeľov XX, F., o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. I. podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXXX, obec F., k.ú. F.

a to k parc. reg. C č. XX-záhrady o výmere XXXX m2, k parc. reg. C č. XX-zastavané plochy a nádvoria
o výmere XXX m2, k parc. reg. C č. XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX a k rodinnému
domu č. súp. XXXX postaveného na parc. č. XX/X a vyporiadáva ho tak, že:
a/ do výlučného vlastníctva žalobcu prikazuje:
- dom č. súp. XXXX postavený na parc. č. XX/X
- parc. reg. C č. XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2

- parc. reg. C č. XX-zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2
- novovytvorené parcelu reg. C č. XX/X - záhrady o výmere XXXX mX vytvorenú z pôvodnej parcely reg.
C č. XX geometrickým plánom vypracovaným znalcom D.. F. P. X.. č. XXC/XX/XXXX-Xb/XXXX zo dňa
X.X.XXXX, ktorý tvorí súčasť rozsudku.
b/ do výlučného vlastníctva žalovaného prikazuje novovytvorenú parcelu reg. C č. XX/X-záhrady o

výmere XXXX mX vytvorenú z pôvodnej parcely reg. C č. XX geometrickým plánom vypracovaným
znalcom D.. F. P. X.. č. XXC/XX/XXXX-Xb/XXXX zo dňa X.X.Y., ktorý tvorí súčasť rozsudku.
II. I. podielové spoluvlastníctvo strán sporu k stavbe a to k stodole nezapísanej v katastri nehnuteľnosti
a postavenej na parc. reg. C. č. XX-zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXmX zapísanej na LV č.
XXXX k.ú. F. a vyporiadava ho tak, že nehnuteľnosť prikazuje do výlučného vlastníctva žalobcu.

D.. I. podielové spoluvlastníctvo strán sporu k vedľajšej stavbe nezapísanej v katastri nehnuteľnosti,
evidovanej na katastrálnej mape bez označenia a postavenej na parcele reg. C č. XX/X evidovanej na
LV č. XXXX k.ú. F. a vyporiadáva ju tak, že ju prikazuje do výlučného vlastníctva žalobcu.

IV. I. je povinný na vyrovnanie hodnoty vyporiadavaných podielov zaplatiť žalovanému sumu XX.XXX,XX
M. do XX dní od právoplatnosti rozsudku.

V. Q. sporu náhradu trov konania nepriznáva.

VI. X. Q. republike náhradu za vyplatené znalečné zo štátnych prostriedkov XXX,XX M., ktoré sú povinní
zaplatiť žalobca a žalovaný každý po XXX,XX M. na účet H. súdu F. do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

X.Žalobca sa žalobou doručenou súdu XX. 2. XXXX domáhal zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva číslo XXXX katastrálneho územiaF., a to k parcele registra C číslo XX - záhrady o výmere XXXX metrov štvorcových, číslo XX -
zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX metrov štvorcových, číslo XX/X - zastavané plochy a
nádvoria o výmere XXX metrov štvorcových a k rodinnému domu číslo súpisné XXXX postaveného

na parcele číslo XX/X, ktorých je podielovým spoluvlastníkom v podiele X/X k celku a žalovaný v
podiele X/X k celku. I. je zároveň vlastníkom susediacich nehnuteľností, a to parciel číslo XX/X, XX/
X a XX, ďalej rodinného domu číslo súpisné XXXX na parcele číslo XX/X, ktoré sú zapísané na liste
vlastníctva číslo XXXX katastrálneho územia F.. K nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom konania je
možný prístup iba cez nehnuteľnosti, ktoré sú vo vlastníctve žalobcu, a ktoré sú zapísané na liste

vlastníctva XXXX. I. mal záujem na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva dohodou, ale
pre neúmerné finančné nároky žalovaného sa mimosúdne nedohodli. R., že rozdelenie nehnuteľnosti
podľa výšky spoluvlastníckych podielov nie je dobre možné z dôvodu, že v prípade reálnej deľby by
žalovaný nemal prístup k vyčleneným nehnuteľnostiam. X. prichádza do úvahy iba spôsob vyporiadania
prikázanie veci za primeranú náhradu žalobcovi. V. na charakter súdených nehnuteľností a ich cenu
navrhol vyplatiť žalovanému za jeho spoluvlastnícky podiel k sumu X,XX euro za meter štvorcový. X. ide

o rodinný dom na parcele číslo XX/X, ide o starú schatralú stavbu, ktorej hrozí zrútenie a sú potrebné
značné náklady na ich búranie. I. materiálov z tejto stavby nepokryje náklady v súvislosti s búraním
a odstránením. Na parcele číslo XX sa nachádza stará stodola a za spoluvlastnícky podiel navrhuje
vyplatiť žalovanému sumu XXX euro. C. preto navrhuje vyplatiť za spoluvlastnícky podiel žalovanému
XX XXX euro.

X.Žalovaný súhlasil so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva, avšak nie navrhovaným
spôsobom. R., že podľa jeho názoru rozdelenie nehnuteľnosti je možné a ani otázka prístupu k
nehnuteľnostiam nie je problémová. X. na zákonné ustanovenie § 142 ods. X H. zákonníka, ktoré
citoval aj žalobca, avšak jeho návrh tomuto zákonnému ustanoveniu nezodpovedá. I. je väčšinovým

spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva číslo XXXX katastrálneho územia F.. O.
veľkosti podielov je v tomto prípade prvoradé. X. ide o reálnu deľbu nehnuteľnosti o tom niet pochýb,
pretože sa jedná o záhrady vo výmere XXXX metrov štvorcových a zastavané plochy a nádvoria vo
výmere XXX metrov štvorcových. V otázke prístupu k nehnuteľnostiam poukazuje na ustanovenie §
142 ods. X občianskeho zákonníka, a teda možnosť zriadenia vecného bremena práva prechodu. K

rodinnému domu číslo súpisné XXXX uviedol, že ide o starý kaštieľ - bývalú krčmu a nehnuteľnosť užíva
žalobca je to budova v schátralom stave, ktorá bola úmyselne poškodzovaná tak, aby sa zbúrala. Na
parcele XX je postavená stodola, ktorú navrhol ponechať vo svojom výlučnom vlastníctve, a za to sa
zriekne bez náhrady svojho podielu v rodinnom dome súpisné číslo XXXX. K ostatným nehnuteľnostiam
navrhol ustanoviť znalca z odboru geodézie za účelom vyhotovenia geometrického plánu, ktorý rozdelí

parcelu XX tak, aby žalobcovi pripadla časť záhrad v jemu patriacej výmere prihliadajúc na podiel,
ktorého je výlučným vlastníkom vo výmere XXXX metrov štvorcových a jemu by pripadla zvyšná časť
záhrad vo výmere XXXX metrov štvorcových. I. si uplatnil proti žalobcovi vzájomný návrh a žiadal, aby
súd už okrem uvedených nehnuteľností vyporiadal aj nehnuteľnosť stojacú na parcele číslo XX/X ako
nezapísaná stavba, pretože aj v tejto sú podielovými spoluvlastníkmi v podieloch X/X tretina v prospech

žalobcu a X/X v prospech žalovaného.

3. Q. vykonal dokazovanie predloženými listami vlastníctva číslo XXXX katastrálneho územia F., číslo
XXXX katastrálneho územia F., kópiou katastrálnej mapy, znaleckými posudkami, darovacími zmluvami,
výpoveďami strán sporu, ohliadkou a zistil tento skutkový stav:

4. Q. sporu sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva číslo XXXX
katastrálneho územia F., a to parciel registra C číslo XX - záhrady o výmere XXXX metrov štvorcových,
číslo XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX metrov štvorcových a číslo XX/X - zastavané
plochy a nádvoria o výmere XXX metrov štvorcových. I. sú podielovými spoluvlastníkmi rodinného domu

číslo súpisné XXXX postaveného na parcele číslo XX/X. X. B1 je evidovaný ako podielový spoluvlastník
žalobca v podiele X/X titulom dedenia D XXX/XX a titulom daru RI XX/XX. X. B X je evidovaný ako
podielový spoluvlastník žalovaný v podiele X/X titulom dedenia D XXX/XX a titulom daru RI XX/XX. I. je
zároveň výlučným vlastníkom nehnuteľností evidovaných na liste vlastníctva číslo XXXX katastrálneho
územia F. a to parciel číslo XX/X, XX/X, XX, rodinného domu číslo súpisné XXXX postaveného na

parcele číslo XX/X. X. kópie katastrálnej mapy nehnuteľnosti patriace žalobcovi priamo susedia
s vyporiadavanými nehnuteľnostiami, a to s parcelou XX/X a parcelou XX. Na katastrálnej mape je
evidovaná aj stavba postavená na parcele číslo XX/X patriacej žalobcovi bez súpisného čísla.X.Žalobca pred súdom okrem skutkových tvrdení v žalobe vypovedal, že rodinný dom číslo súpisné
XXXX, ktorý stojí na parcele č. XX/X je v schátralom stave, nie je schopný užívania. Z budovy opadáva
omietka a strop je v takom stave, že zateká a je možné očakávať, že každú chvíľu sa zbúra. B.

sa informovať na mestskom úrade a bolo mu vysvetlené, za akých podmienok je možné zbúrať
nehnuteľnosť a že na zbúranie nehnuteľnosti je potrebný súhlas všetkých podielových spoluvlastníkov.
H. žalovaného za tým účelom navštívil, avšak žalovaný súhlas na zbúranie nehnuteľnosti nedal, resp.
sa vôbec k tomuto návrhu nevyjadril. X. ide o parcelu č. XX, ide o záhradu, ktorú iba kosí, a tak isto
kosieva aj podiel patriaci žalovanému. X. ide o stodolu postavenú na parcele č. XX, táto už tak isto nie

je v najlepšom stave, je však pravda, že túto využíva ako skladovací priestor a využíva ju celú. X. jeho
názoru reálna deľba parcely č. XX nie je možná, pretože žalovaný pri reálnom rozdelení nehnuteľnosti
by nemal k tejto prístup. T. uvádza žalovaný vo svojom vyjadrení, že je možný prístup zo zadnej časti
záhrad, je tam síce chodník, chodievajú tam aj poľnohospodárske stroje, avšak pokiaľ má vedomosť, aj
táto časť patrí fyzickým osobám, a nevie, či by bol umožnený prístup cez ich pozemky. X. ide o prístup
z prednej časti nehnuteľnosti, konkrétne zľava po družstevnej ceste, tam priamy prístup za záhradu nie

je možný, pretože na prístupovej ceste je močiar, stojí tam voda. Je možné tieto nehnuteľnosti obísť
a dostať sa okľukou do zadnej časti záhrady. K vedľajšej stavbe na parcele XX/X uviedol, že keďže sa
považoval za jej vlastníka, túto asi v roku XXXX na povale betónoval

X.Žalovaný pred súdom vypovedal, že nie je pravda, že na parcelu XX nie je prístup, pretože za

záhradami je riadna prístupová poľná cesta, ktorú využívajú všetci vlastníci aj okolitých pozemkov. X.
by aj takým spôsobom nebol možný prístup na spomínaný pozemok, susedia z ľavej aj z pravej strany
p. F. A. a P.. F. ma ubezpečili , že v prípade potreby nie je problém, aby som cez ich pozemok prešiel,
a dostal sa k svojmu pozemku. K. isto niekoľko domov ďalej býva môj kmotor p. Q., ktorý mi tak isto
sľúbil, že môžem si zaparkovať auto u neho a poza záhrady sa môžem dostať k svojmu pozemku. Za

záhradami, za domami existuje poľná cesta od nepamäti, odkedy si ja pamätám a táto poľná cesta
sa bežne využívala na prístup všetkým obyvateľom v tomto katastrálnom území, a na tento účel sa
aj využívala. I. sa až do roku XXXX využívala na poľnohospodárske účely. X. sa riadne oral. V. X/X
pozemku, neskôr už využíval len polovicu, pretože brat si nasilu prioral časť, takže využíval polovicu
záhrady na poľnohospodárske účely. X. č. XX prestal užívať v roku XXXX z toho dôvodu, že odišiel

pracovať do V. B., a tiež preto, že s bratom mali neustále spor o užívaní parcely a to v tom zmysle,
že keď si obrobil X/X a niečo tam zasadil tak mu oberal úrodu. K domu č.s. XXXX na parcele XX/X
uviedol, že v ňom bývala ich matka, ktorá v roku XXXX zomrela a asi dva roky predtým v roku XXXX
sa prisťahovala bývať k nemu, neskôr bývala v L. dôchodcov. L. tak nie je obývaný od roku XXXX. K
vedľajšej stavbe na parcele XX/X uviedol, že táto bola postavená ešte za života jeho rodičov a ako

chlapec na nej pracoval. D. o podpivničenú letnú kuchyňu, garáž, chlievce a WC. Q. je v pôvodnom
stave, nič na nepristavovalo ani nebúralo.

X.Z rozhodnutia o dedičstve číslo D XXX/XX bolo zistené, že v tomto konaní bolo prejednané dedičstvo
po nebohom P. A. narodenom od 1. XX. XXXX, ktorý zomrel XX. 5. XXXX bez zanechania závetu.

L. pozostávalo z rodinného domu a príslušným pozemkom katastrálneho územia F. zapísané na liste
vlastníctva číslo XXXX ako parcela číslo XX/X, dom číslo XX, dvor vo výmere XXX metrov štvorcových,
parcela číslo XX záhrada o výmere XXXX metrov štvorcových, parcela číslo XX - stodola o výmere XXX
metrov štvorcových v celosti. L. po poručiteľovi boli manželka T. A. rodená G. a D.. T. A. a D.. L. A. každý
po jednej tretine. Z rozhodnutia ďalej vyplýva, že bola určená cena dedičstva, a to dom ohodnotený

sumou XX XXX korún, oplotenie XXX korún porasty XXX korún, vedľajšie stavby to je stodola a chlievce
sumou XX XXX korún a pozemok XX XXX korún.

X.Z notárskej zápisnice číslo N XXX/XX ďalej bolo zistené že T. A. rodená G., darovala svojmu synovi D..
L. A. svoj podiel na nehnuteľnostiach zapísaných na liste vlastníctva číslo XXXX katastrálneho územia

F., a to podiel v parcele číslo XX/X, v dome súpisné číslo XX, v dvore o výmere XXX metrov štvorcových,
v parcele číslo XX záhrada o výmere XXXX metrov štvorcových, k parcele číslo XX stodola o výmere
XXX metrov štvorcových a to X/X z celku. V zmluve sa ďalej uvádza, že daruje celý svoj podiel na vyššie
uvedených nehnuteľnostiach spolu s oplotením, porastami, garážou a vedľajšími stavbami synovi D.. L.
A. s tým, že jej poskytne doživotné bývanie a zaopatrenie. X. znaleckého posudku, ktorý bol podkladom

pre ocenenie darovaných nehnuteľností boli predmetom ocenenia rodinný dom, ploty, vedľajšie stavby,
garaž, porasty a pozemok.X.Žalobca tvrdil že nehnuteľnosť bez súpisného čísla stojaca na parcele číslo XX/X nemôže byť
predmetom vyporiadania pretože je v jeho výlučnom vlastníctve, pretože táto nehnuteľnosť nebola ani
predmetom dedenia ani darovacej zmluvy, pretože otec ešte pred smrťou daroval aj túto nehnuteľnosť

jemu pretože mu daroval pozemok číslo XX/X vrátane tam stojacej vedľajšej stavby. X. jeho názoru
je nelogické, aby daroval pozemok a stavby by opomenul. V čase darovania bola taká prax že pri
nadobúdaní pozemkovej nehnuteľnosti sa táto nadobúdala aj s príslušenstvom, teda aj s vedľajšími
stavbami, ktoré sa tam nachádzali. Z. je vylúčené, že podľa vtedy platného práva bolo možné rozdielne
vlastníctvo k stavbe na pozemku, avšak takáto prax bývala ojedinelá a naviac by musela byť osobitne

odôvodnená vzhľadom aj na situáciu, podľa ktorej by eventuálne iný vlastník stavby nemal prístup k
stavbe vzhľadom na vlastníctvo pozemku. Od uvedeného obdobia totiž užíval nehnuteľnosť ako svoje
vlastníctvo a eventuálne by splnil aj podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva k týmto na základe
inštitútu vydržania podľa § 134 občianskeho zákonníka. X. na samotný obsah darovacej zmluvy zo dňa
XX. XX. XXXX ktorou nadobudol podiel na súdených nehnuteľnostiach a kde v odseku X je uvedené že
darkyňa je spoluvlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV číslo XXXX v jednej tretine k celku a daruje

celý svoj podiel vo vyššie uvedených nehnuteľnostiach, teda predmet darovacej zmluvy bol vymedzený
konkrétne na podiely tam označené a špecifikácia uvedená v zmluve, že sa jednalo o rodinný dom s
pozemkom, oplotením, porastmi, garážou a vedľajšími stavbami je zrejmé nepresnou formuláciou aj
tým, že sa tam už nenachádza stodola, ale garáž a vedľajšie stavby. Z. totiž podľa obsahu tejto zmluvy
stotožniť, že by sa malo jednať o vedľajšie stavby na iných parcelách vzhľadom na to, že vymedzenie

v 1. odseku bolo jasné a zrozumiteľné a dodatok je vedľajším a nepresným konštatovaným toho, čo by
sa malo na uvedených parcelách ktoré tvorili predmet zmluvy nachádzať.

XX. X. darovacej zmluvy zo dňa 5. októbra XXXX darca P. A. daruje svojmu synovi obdarovanému D..
T. A. nehnuteľnosť zapísanú na liste vlastníctva číslo XXXX katastrálneho územia F. a to parcelu číslo

XX záhrada o výmere XX árov XX metrov štvorcových a súhlasí, aby táto nehnuteľnosť po registrácii na
štátnom notárstve bola zapísaná v celosti ako vlastníctvo obdarovaného.

XX. Q. uznesením zo dňa XX. februára XXXX nariadil znalecké dokazovanie znalcom D.. I. K. za
účelom zistenia ceny vyporiadavaných nehnuteľností, a to parcely číslo XX/X, XX, stodoly postavenej

na parcele č. XX a domu postaveného na parcele XX/X. I. podal posudok číslo X/XXXX zo dňa 4. 2.
XXXX, podľa ktorého je všeobecná hodnota rodinného domu číslo súpisné XXXX postaveného na
parcele číslo XX/X XXXX,XX M., stavba - hospodárska budova na parcele číslo XX/X v hodnote XX
XXX,XX euro, stodola na parcele číslo XX v sume XXX,XX euro, hodnota schodov do pivnice pod
kuchyňou XX,XX M., hodnota pozemku a to parcely číslo XX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere

XXX metrov štvorcových XXXX,XX euro, parcely číslo XX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX
metrov štvorcových XXXX,XX euro, pričom hodnota ohodnocovaných nehnuteľností spolu je XX XXX
euro.

XX.Žalobca so znaleckým posudkom nesúhlasil, uviedol, že pre mesto F. je vyhláškou stanovená

všeobecná hodnota pozemku X,XX eura za meter štvorcový, ktorá sa upravuje siedmimi koeficientami.
I.použilhodnoty,akobysa pozemokmal nachádzaťvširšomcentre F.,pričomohodnotenýpozemoksa
nachádza v časti F., ktorá nie je stavebne zrastená s F. a ide o okrajovú časť F., koeficient povyšujúcich
faktorov mal byť X,XX. V. hodnota XX,XX euro za meter štvorcový neprislúcha ani pozemkom v F. na
ulici X., čo je lokalita oveľa bližšie k centru F.. K hospodárskej budove na parcele číslo XX/X uviedol,

že znalec pochybil a zaradil stavbu medzi budovy pre výrobu a služby, ale neuviedol aké služby by sa
tam mali prevádzkovať. D. o obyčajný objekt, ktorý slúži pre osobné účely vlastníkov rodinného domu,
stavba je rozdelená na drobné objekty, z ktorých každý má osobitné znaky - letná kuchynka, garáž,
chliev, žiaden z týchto objektov nemá viac ako XX metrov zastavanej plochy, každý z týchto objektov
mal byť ohodnotený samostatne ako jednotlivé drobné stavby. I. ďalej nesprávne použil dĺžkovú mieru

budovy a to XX,X metra namiesto XX,XX metra pri výpočte zastavanej plochy, nesprávne uviedol, že
budova má hydroizoláciu, ďalej krov, ktorý je opatrený betónovým poterom bol realizovaný žalobcom a
zrejme jej nezohľadnený v posudku aj keď o to navrhovateľ žiadal. X. nesprávne vypočítal obstavaný
priestor stavby a následne došlo k nesprávnym výpočtom technickej a všeobecnej hodnoty stavby. K
rodinnému domu na parcele číslo XX/X uviedol že namietal znalecký posudok, pretože žiadny rozvod

teplej vody pre kuchyňu nebol zrealizovaný a v pivnici nie je osadené žiadne a je tam iba otvor v tvare
štvorca. X. koeficient polohovej diferenciácie X,XX je vhodný pre rodinné domy v širšom centre mesta
F. čo nie je prípad katastrálneho územia F. a X,XX je maximum, čo mohol znalec použiť. K. uviedol, že
nevie z akého dôvodu sa znalec na strane XX zaoberal zriadením práva pešieho prechodu a prejazduauta po cudzom pozemku, jeho úlohou bolo určiť správne koeficienty na hodnotu nehnuteľnosti a nie
na právne aspekty.

XX. I. sa k výhradám k posudku vyjadril a zotrval na správnosti svojich záverov. R. výhradu voči
namietanej dĺžke prístavby, pretože skutočne použil nesprávnu dlžku steny, a vzhľadom na túto chybu
znížil hodnotu prístavby o XXX,XX M..

XX. I. predložil ďalej súdu ako dôkaz o nesprávnosti určenia ceny nehnuteľnosti zo strany znalca kópie

internetových stránok realitných kancelárií, podľa ktorých bola cena nehnuteľností podstatne nižšia,
napr. B..sk uvádzal cenu XX M. za XmX, J..sk X M./m2, Z..sk X,XXmX, F. XX,XXmX.

XX.Súd vzhľadom na výhrady žalobcu voči posudku D.. K. a predložené ceny nehnuteľností uvádzané
realitnými kanceláriami v tejto lokalite, nariadil nové znalecké dokazovanie znalcom D.. J., ktorého
úlohou bolo posúdiť posudok D.. K., ďalej či sú odôvodnené námietky žalobcu proti posudku, či doklady

predložené do konania žalobcom sú relevantné z hľadiska možného spochybnenia správnosti určenia
ceny ohodnocovaných pozemkov v znaleckom posudku. Ak znalecký posudok nie je správny, nech
znalec určí, aká je všeobecná hodnota vyporiadavaných nehnuteľnosti.

XX. I. podal posudok číslo XXXXXX, v ktorom uviedol že znalecký posudok znalca D.. K. číslo X/XXXX

je správny a námietky žalobcu proti posudku sú neobjektívne. V. hodnota pozemku XX,XX euro za meter
štvorcových je správna, znalec vychádzal z porovnateľných údajov, ponúkaných prevodov dostupných
v čase zostavovania posudku. P. z takýchto podkladov bol aj doklad predložený žalobcom. X. cena
nemôže byť spochybňovaná, pretože znalec si sám zabezpečoval podklady a metóda porovnávaním
nemohla byť použitá, lebo neboli k dispozícii hodnoverné a preskúmateľné údaje o realizovaných

prevodoch. Z. k hospodárskej budove na parcele číslo XX/X sú malicherné, nesprávne použité
miery XX,XX metrov namiesto XX,XX metrov sú v znaleckom posudku opravené. X. rodinnom dome
postavenom na parcele číslo XX/X bol postup znalca správny a v súlade s metodikou, pretože rozvod
teplej vody v dome je a v pivnici je vetrací otvor v murive v hrúbke XX centimetrov a počíta sa za
okno. K. znalec správne vybral koeficient polohovej diferenciácie. Na základe týchto zistení určil znalec

v kontrolnom posudku cenu nehnuteľnosti tak, že rodinný dom číslo súpisné XXXX na parcele XX/X
ohodnotil sumou XXXX,XX eur, cenu stodoly na parcele XX určil na XXX,XX euro, hospodársku budovu
na parcele XX/X ocenil na XX XXX,XX eura, vonkajšie schody pri hospodárskej stavbe XX,XX, vonkajší
záchod XX,XX eur, parcelu číslo XX/X ohodnotil na XXXX,XX eur a parcelu číslo XX ohodnotil na
XXXX,XX eur, cena hodnotených nehnuteľností tak predstavuje XX XXX euro.

XX.Žalobca predložil do konania vlastný znalecký posudok znalca D.. L. X. číslo XXX/XXXX, podľa
ktorého je hodnota rodinného domu postaveného na parcele číslo XX/X na XXXX,XX eur, stavby na
parcele číslo XX/X hodnota XXXX,XX euro, stodoly na parcele XX je XXX,XX eur, parcely číslo XX/X
je XXX,XX euro a parcely číslo XX je XXX,XX euro. Q. XX XXX,XX M..

XX. Na reálnu deľbu nehnuteľnosti, a to parcely číslo XX súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom
D.. P., a po korekciách požiadaviek z oboch strán sporu, s ktorými obe strany sporu súhlasili, podal
znalecký posudok číslo X/XXXX vrátane geometrické plánu číslo XXC/XX/XXXX-Xb/XXXX, ktorým
rozdelil parcelu XX na dve samostatné parcely, a to parcelu XX/X - záhrady o výmere XXXX mX v

prospechžalovanéhoaparceluXX/X-záhradyovýmereXXXXmXvprospechžalobcu.X.ortofotomapy,
ktorú posudok obsahuje je za parcelou XX vyznačená poľná cesta. V rámci znaleckého dokazovania
bola vykonaná aj ohliadka parcely č. XX a bolo zistené, že parcela XX na konci smerom k poľnej ceste
nie je ohradená, za parcelou sa nachádza poľná cesta, ktorá nie je zakreslená na katastrálnej mape a
pravdepodobne prechádza cez parcely, ktoré hraničia s parcelou XX a susediacimi pozemkami. F. bolo

zistené, že poľná cesta z pohľadu od hlavnej cesty pokračuje z ľavej strany cez parcelu XX a pomedzi
stavbu zakreslenú na parcele XX a vyusťuje na hlavnú cestu. X. cesta z pravej strany pokračuje až ku
gréckokatolíckemu kostolu (vzdialenosť od parcely XX asi XXX-XXXm), kde sa začína vedľajšia cesta
ústiaca na hlavnú cestu.

XX.Žalovaný namietal geometrický plán číslo XXC/XX/XXXX-Xb/XXXX s odôvodnením, že v
geometrickom pláne došlo k chybnému zápisu dĺžky strán pri parcele žalobcu, pretože u žalovaného aj
matematicky dĺžky zodpovedajú jeho podielu na výmere, avšak u žalobcu to tak nie je. D. buď o chybupri odpočítavaní alebo chybu pri písaní pri určení rozmerov novovytvorenej parcely XX/X pokiaľ ide o
postranné dĺžky.

XX.K tejto výhrade žalobcu znalec odpovedal, že dĺžky uvedené v geometrickom pláne XXC/XX/XXXX-
Xb/XXXX zo dňa X.X.XXXX sú od novovytvoreného lomového bodu X a 4, ktoré sa napájajú na už
existujúcu vlastnícku hranicu po najbližší lomový bod a nie po koniec pozemku.

XX.Po vykonanom dokazovaní súd vec právne posúdil takto:

X. § X41 ods. 1 H. zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o
vzájomnom vyporiadaní.

X. § X42 ods. 1 H. zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie
na návrh niektorého spoluvlastníka súd. X. pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak

nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom. X. pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť.

XX.Zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je konštitutívnym rozhodnutím, ktorým súd
podľa zásad ustanovených v § 142 H. zákonníka na návrh niektorého zo spoluvlastníkov podielové

spoluvlastníctvo zruší a vyporiada. Q. je pritom viazaný poradím spôsobov vyporiadania určených v
zákone a nie je viazaný návrhmi strán sporu o spôsobe vyporiadania. X. súd preto skúma možnosť
reálnej deľby nehnuteľností a účelnosť ich využitia.

XX.Medzi stranami nebolo sporné, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností tak, ako sú

zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX katastrálneho územia F., a to parcely číslo XX, XX, XX/X a
domu č.s. stojaceho na parcele č. XX/X a stodoly stojacej na parcele XX v im patriacich podieloch X/X
v prospech žalobcu a X/X v prospech žalovaného. K. nebolo sporné že žalobca je výlučným vlastníkom
susediacich nehnuteľností zapísaný na liste vlastníctva číslo XXXX katastrálneho územia F. a to parciel
XX/X, XX/X a XX.

XX.Žalobca navrhoval, aby sa stal výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva
číslo XXXX z dôvodu, že nehnuteľnosti nie sú reálne deliteľné a k parcele číslo XX nie je prístup iba cez
pozemky patriace jemu. I. s takýmto návrhom nesúhlasil, žiadal, aby parcela XX bola reálne rozdelená
podľa veľkosti podielov jednotlivých podielových spoluvlastníkov, pretože prístup na parcelu je možný.

XX.Vzhľadom na to súd sa musel najprv vysporiadať s prvou zákonnou požiadavkou v prípade zrušenia
podielového spoluvlastníctva, a to s otázkou reálnej deliteľnosti vyporiadavaných nehnuteľností s
prihliadnutímnaveľkosťpodielovtak, abybolzachovanýajúčelichvyužitia.Q.sanestotožnilsnázorom
žalobcu, že parcela číslo XX nie je reálne deliteľná. Z katastrálnej mapy, z miesta ohliadky ako aj z

ortofotomapy , ktorá je pripojená pri znaleckom posudku D.. P. i výpovedí strán sporu vyplynulo, že
k nehnuteľnosti číslo XX je prístup po takzvanej poľnej ceste za parcelou XX vrátane bočnej cesty
z pohľadu od nehnuteľnosti XX/X od cesty, pričom ide o široké prístupové cesty prístupné pešo aj
motorovým vozidlom. I. navyše uviedol, že prístup na parcelu mu po dohode umožnia aj vlastníci
susediacich pozemkov. Q. vychádzal z toho, že bez zákonných dôvodov a proti vôli nie je možné zbaviť

vlastníka jedného z jeho základných práv zaručených Y. SR (čl. XX ods. X), a to práva vlastniť majetok.
Q. prihliadol aj na veľkosť podielu žalovaného X/X. X. zámerom súdu bolo pozdĺžne členenie parcely
XX tak, aby časť pripadajúca žalobcovi plynulo prechádzala z parcely číslo XX/X, ktorá mu patrí. Q.
vychádzal aj z toho, že vzhľadom na takýto spôsob reálnej deľby by pripadala do vlastníctva žalovaného
parcela XX aj na nej stojaca stodola a nebol by prakticky prístup k parcele XX/X, na ktorej stojí dom

č.s. XXXX z parcely XX. Na návrh súdu geodet vykonal návrhy reálnej deľby tak, aby boli zachované
veľkosti podielov podielových spoluvlastníkov. Z. priečne delenie podľa návrhov zasahovalo do parcely
XX a prakticky ju delilo na polovicu, preto súd pristúpil k pozdĺžnej deľbe. Po oznámení žalovaného,
že za parcelou XX/X sa nachádzajú základy stavby, ktoré bez súhlasu žalovaného začal vykonávať
žalobca a tieto nedokončil, žalobca súhlasil, aby došlo k priečnemu deleniu parcely XX tak, aby na

jeho časti zostala aj stodola, o ktorú prejavil záujem, s príslušným manipulačným priestorom, a aby sa
mu prikázala aj parcela XX, na ktorej stodola stojí. V takom prípade aby sa podiel žalovaného na parcele
XX započítal do jeho novovytvorenej parcely. U. plán č. XXC/XX/XXXX-Xb/XXXX zo dňa X.X.XXXX
vyhovel návrhom strán sporu a rozdelil parcelu XX tak, že novovytvorená parcela číslo XX/X o výmereXXXXmX pripadne žalovanému a novovytvorená parcela XX/X o výmere XXXXmX pripadne žalobcovi.
V. na to, že došlo k priečnemu deleniu parcely XX, nebolo už možné inak vyporiadať parcelu XX/X
a na nej stojací dom č.s. XXXX, pretože žalovaný by k týmto parcelám nemal prístup. X. katastrálnej

mapy parcela XX/X funkčne zasahuje do parcely XX/X, ktorá patrí žalobcovi, preto by ani z hľadiska
prístupu ani funkčnosti jednotlivých nehnuteľností neprichádzalo do úvahy jej reálne delenie. I. namietal
aj správnosť rozmerov strán novovytvorených parciel, a žiadal ich opraviť. I. napriek výhradám žalobcu
zotrval na svojom pôvodnom vyhotovení geometrického plánu. Q. preto vyhádzal z jeho pôvodného
vyhotovenia, pretože správnosť geometrického plánu pre účely reálnej deľby nehnuteľnosti potvrdila aj

Q. katastra F..

XX.Pokiaľ ide o vzájomný návrh žalovaného na vyporiadanie stavby nezapísanej v katastri nehnuteľnosti
postavenej na parcele XX/X, žalobca sa ním nesúhlasil, pretože podľa jeho názoru nehnuteľnosť nepatrí
do podielového spoluvlastníctva, ale je v jeho výlučnom vlastníctve. K., že bola predmetom darovania
v roku XXXX zo strany jeho otca. H. mu v roku XXXX daroval parcelu číslo EN XX - záhrada o výmere

XX árov a XX m2, o ktorej nie je spor, že jej súčasťou je aj terajšia parcela XX/X, na ktorej vedľajšia
stavba stojí. V písomnom vyjadrení žalobca namietal, že v čase darovania bola taká prax, že pri
nadobúdaní pozemkovej nehnuteľnosti sa táto nadobúdala aj s príslušenstvom, teda aj s vedľajšími
stavbami, ktoré sa tam nachádzali. Z. je vylúčené, že podľa vtedy platného práva bolo možné rozdielne
vlastníctvo k stavbe na pozemku, avšak takáto prax bývala ojedinelá a naviac by musela byť osobitne

odôvodnená vzhľadom aj na situáciu, podľa ktorej by eventuálne iný vlastník stavby nemal prístup k
stavbe vzhľadom na vlastníctvo pozemku. Od uvedeného obdobia totiž užíval nehnuteľnosť ako svoje
vlastníctvo a eventuálne by splnil aj podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva k týmto na základe
inštitútu vydržania podľa § 134 občianskeho zákonníka. K. úvahy žalobcu však nemajú žiadnu oporu ani
v právnych predpisoch ani v ustálenej súdnej praxi. Z darovacej zmluvy darcu P. A. žiadnym spôsobom

nevyplýva, že by predmetom darovania okrem pozemku, ktorý je v súčasnosti evidovaný aj pod číslom
XX/X boli aj prípadné stavby stojace na tomto pozemku. Z. tomu z darovacej zmluvy z roku XXXX,
ktorou darovala T. A. svoj podiel na nehnuteľnostiach synovi D.. L. A. vyplýva, že predmetom darovania
boli aj vedľajšie stavby a vedľajšie stavby boli aj predmetom dedenia. Aj keď sa žalobca odvolával na
praxpriprevodochnehnuteľností vrokuXXXX,súdutakátopraxznámanieje. Q.stojacenapozemkoch

nikdy neboli ich súčasťou a automaticky sa neprevádzali s pozemkom. Z hľadiska práva sú vedľajšie
stavby chápané ako príslušenstvo podľa ustanovenia § X21 ods. 1 H. zákonníka. X. tohto ustanovenia
zákona príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci a sú s ním určené na to, aby
sa s hlavnou vecou trvale užívali. Vo vzťahu k nehnuteľnostiam sú tzv. vedľajšie stavby chápané ako
príslušenstvo hlavnej stavby. V. stavby ako príslušenstvo hlavnej stavby sa mohli nadobúdať súčasne

s hlavnou vecou, ale aj nezávisle, záviselo to vždy od obsahu právneho úkonu prevodu. Q. nie je
jasné, z čoho hore uvedený výklad žalobcu vychádza, keď z darovacej zmluvy nevyplýva, že by sa
prevádzali aj vedľajšie stavby na pozemku stojace, a neboli ani predmetom samostatnej zmluvy. T. súd
už uviedol, v prípade darovacej zmluvy z roku XXXX je jasné, že súčasťou prevodu boli aj vedľajšie
stavby a takisto boli predmetom aj dedenia. Z. je preto možné prisvedčiť žalobcovi že spolu s pozemkom

XX/X sa previedli aj stavby na ňom stojace, pretože takýto výklad nemá oporu v zákone.

XX.Ďalšou spornou skutočnosťou v konaní bola cena vyporiadavaných nehnuteľností. A. nehnuteľnosť
XX nebola predmetom oceňovania, súd vykonal ocenenie parciel číslo XX a na nej stojacej stodoly,
ďalej parcely číslo XX/X a na nej stojaceho rodinného domu č.s. XXXX. I. posudok znalca D.. K. ocenil

hodnotu nehnuteľnosti na sumu XX XXX,XX M., ktorá bola korigovaná o sumu XXX,XX M. na sumu
XXXXX,XX kvôli nesprávne uvedenej dĺžke vedľajšej budovy. I. s cenou nesúhlasil a mal voči posudku
mnoho výhrad. I. predložil súdu internetové výpisy cien realitných kancelárií, ktoré určovali hodnotu
nehnuteľnosti podstatne inú ako ju určil znalec D.. K.. A. súd nevedel vyhodnotiť, či predložené listinné
dôkazy zo strany žalobcu sú primerané, a či sú spôsobilé spochybniť cenu znaleckého posudku D..

K., nariadil kontrolné znalecké dokazovanie znalcom D.. J. a žiadal o vyjadrenie, či cena znaleckým
posudkom D.. K. bola určená správne, či listinné dôkazy predložené žalobcom sú spôsobilé tieto
závery spochybniť a ak áno, aby sám znalec určil cenu ohodnocovaných nehnuteľností. Po nariadení
znaleckého dokazovania žalobca predložil svoj znalecký posudok, ktorý určoval cenu nehnuteľnosti
na polovicu hodnoty určenú znaleckým posudkom znalca D.. K. a žiadal zrušiť nariadené znalecké

dokazovanie. Q. ponechal uznesenie o nariadení kontrolného znaleckého dokazovania v platnosti s tým,
že ak by sa znalecký posudok znalca D.. J. výrazne odlišoval v prospech posudku znalca X., súd by
sa s tým vysporiadal v rámci ďalšieho dokazovania. A. znalecký posudok však určil, že závery posudku
znalca D.. K. boli v celom rozsahu správne až na nesprávne zistenú dĺžku nezapísanej budovy naparcele číslo XX/X a určil cenu nehnuteľností na sumu XXXXX,XX M., teda v minimálnom rozdiele oproti
pôvodnému znaleckému posudku D.. K. (XXXXX M.). Q. sporu s cenou určenou kontrolným znaleckým
posudkom XX XXX,XX M. súhlasili. Z tejto ceny na X/X podielu pripadá suma XXXX,XX M., na X/X suma

XXXXX,XXM..D.opodielžalovanéhonavyporiadavanýchnehnuteľnostiach.V.nato,žesažalovanému
zvyšoval podiel na parcele XX/X kvôli zahrnutiu parcely XX so stodolou do vlastníctva žalobcu, znížil súd
hodnotu XX XXX,XX M. o hodnotu podielu žalovaného na parcele XX. X. žalovaného na parcele XX je X/
X zo XXXmX, t.j. XX m2, čo pri cene XX,XX M. za meter štvorcový predstavuje hodnotu XXXX,XXm. Po
odpočítaní tejto sumy patrí žalovanému náhrada za jeho podiel na nehnuteľnostiach, ktoré boli prikázané

do vlastníctva žalobcu v sume XX XXX,XX M. (podiel žalovaného XX XXX M. mínus XXXX,XX M.).

XX.K znaleckým posudkom súd poznamenáva, a to aj pokiaľ ide o geometrický plán i oceňovanie
nehnuteľností, že znalecké dokazovanie sa nariaďuje v prípadoch, ak rozhodnutie závisí od posúdenia
skutočností, na ktoré treba odborné vedomosti. I. sú odborne spôsobilé osoby, ktoré zodpovedajú
za výkon svojej znaleckej činnosti a súd nie je spôsobilý z odborného hľadiska posúdiť správnosť

ich záverov. F. sa sústrediť iba na zjavné chyby, ako to bolo aj prípade nesprávne zmeranej dĺžky
vedľajšejstavbyznalcaD..K.,nemôževšakhodnotiťsprávnosťalebonesprávnosťzvolenýchodborných
postupov. Q. výhrad žalobcu bola aj skutočnosť, že znalci nezapočítali alebo nezohľadnili pri určení
ceny nehnuteľností aj náklady, ktoré vynaložil na úpravy vedľajšej stavby na parcele XX/X. Q. k tejto
námietke uvádza, že úlohou znalcov nebolo zohľadňovať prípadné náklady žalobcu na stavbu, ale

určiť jej hodnotu. I. počas celého konania nevzniesol v tomto smere proti žalovanému žiadne nároky,
a to či už vo forme zhodnotenia nehnuteľnosti alebo nákladov, ktoré na stavbu mal v rámci tzv.
širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva. V takom prípade súd môže rozhodovať o nároku
podielového spoluvlastníka len samostatným výrokom, ktorý musí vychádzať z odôvodneného a
preukázaného návrhu.

XX.O trovách konania súd rozhodol podľa § 257 C. tak, že ich žiadnej strane sporu nepriznal. V. pritom
z charakteru konania, ktorého cieľom je úprava práv a povinností medzi podielovými spoluvlastníkmi,
ktorí sa o ich výkone nedohodli. Z. je preto možné určiť, ktorá zo strán sporu je v konaní úspešná, preto
súd považuje za správne, aby vzhľadom na charakter konania každá strana znášala svoje trovy (§252

C.). O znalečnom znalcovi D.. J. súd rozhodne samostatným uznesením.

XX.Súd rozhodol aj o povinnosti strán sporu nahradiť štátu výdavky, ktoré mal v súvislosti s vykonávaním
dokazovania v konaní. X. § 259 C. ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami
inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

XX. Q. vo veci nariadil v záujme strán sporu znalecké dokazovanie znalcom D.. K. a uznesením zo
dňa XX.X.XXXX mu priznal znalečné. G. znalečného bola vyplatená z preddavkov zložených stranami
sporu, suma XXX,XX M. bola vyplatená z prostriedkov štátu, pretože preddavky nepokryli vyúčtované
znalečné. R. zo dňa X.X.XXXX bolo priznané znalcovi D.. K. znalečné za doplnenie znaleckého posudku

v sume XXX,XX M. a vyplatené bolo z prostriedkov štátu. I. sa dňa XX.X.XXXX zúčastnil pojednávania,
za ktoré mu bolo uznesením zo dňa XX.XX.XXXX priznané znalečné v sume XX,XX M. a vyplatené
bolo z prostriedkov štátu. Q. štát uhradil XXX,XX M.. I. dokazovanie bolo nariadené v záujme oboch
strán sporu, súd ich preto zaviazal nahradiť štátu výdavky, ktoré v súvislosti so súdnym konaním mal,
každého v 1.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 CSP uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinnosť uložená v tomto rozhodnutí nebude splnená, môže sa oprávnená osoba svojho nároku
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.

Podľa § 127 ods. 1 CSP ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

Podľa § 127 ods. 2 CSP ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj
uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.