Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 22, 2017

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 8C/207/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616215311
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Balážová
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2017:6616215311.4

Uznesenie

Okresný súd Lučenec v spore žalobcu: J.. Q. X., N. XX.X.XXXX, A. N. XXX/XX, XXX XX W., štátny
občan SR, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Jozef Veselý, Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš, IČO:
50 659 537, proti žalovanej: Q.. J. A., N. X.X.XXXX, A. M. M. XXX, XXX XX K., štátna občianka SR,
zastúpená: JUDr. Daniel Janšo, advokát, Advokátska kancelária Horná 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO:
42 304 253, o ochranu osobnosti a zaplatenia nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie z a s t a v u j e .

II. Súd p r i z n á v a žalovanej náhradu trov konania od žalobcu v plnom rozsahu, o výške náhrady
rozhodne súd prvej inštancie v osobitnom uznesení.

III. Súd v r a c i a žalobcovi súdny poplatok v osobitnom uznesení.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca prostredníctvom zástupcu doručil súdu žalobu, ktorou sa domáhal proti žalovanej ochrany
osobnosti a zaplatenia nemajetkovej ujmy v sume 7.000 Eur. Žiadal priznať náhradu trov konania.

2.Po vyjadrení žalovanej k žalobe dňa 27.01.2017, ktoré bolo súdu doručené dňa 30.01.2017, podaním
zo dňa 14.11.2017, doručeným súdu dňa 20.11.2017 a pred prvým pojednávaním vzal žalobca žalobu

celkom späť, žiadal vrátiť súdny poplatok a žiadnej zo strán sporu nepriznať právo na náhradu
trov konania. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil ustanovením § 251 zák. č. 160/2015
Z.z. (Civilný sporový poriadok, ďalej „C.s.p.“) podľa ktorého trovy konania sú všetky preukázané,
odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo
bránením práva. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania
podľa pomeru jej úspechu vo veci. V ustanovení § 255 C.s.p. sa premieta zásada úspechu v spore

ako esenciálne kritérium priznania náhrady trov konania. V sporovom konaní je kritérium procesného
úspechu prvoradým kritériom posudzovania náhrady trov konania, čomu zodpovedá i systematické
začlenenie tohto ustanovenia. Podľa ustanovenia § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov
konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. V dôvodovej správe k právnej úprave Civilného
sporovéhoporiadkujeuvedené,žeprávnaúpravaponechávaosobitnékritériumnanepriznanienáhrady
trov konania podľa predošlých zásad. Civilný sporový poriadok je v princípe postavený na zásade

úspechu pre priznanie trov konania z hľadiska úspešnosti súdneho konania s tým, že výnimku z tohto
inštitútu tvorí ustanovenie § 257 C.s.p.

3.S poukazom na vyššie uvedené Najvyšší súd SR v rozsudku sp.zn. 5Obo/43/2008 deklaruje použitie
ustanovenia § 150 Občianskeho súdneho poriadku, na ktoré sa odvoláva aj nová právna úprava
v ustanovení § 257 C.s.p., ako určité dosiahnutie spravodlivosti: „ustanovenie § 150 Občianskeho

súdneho poriadku má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti, teda k dosiahnutiu spravodlivosti
pre účastníkov konania. Nepriznanie náhrady trov konania celkom alebo sčasti z dôvodov hodnýchosobitného zreteľa musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam prípadu a nesmie odporovať dobrým
mravom.“

4.Ide o zákonné ustanovenie, ktoré z hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku zo zásady
zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnené
tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania, by mohla v konkrétnych prípadoch
viesť k nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť
rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov

konania. Toto zákonné ustanovenie dopadá na toho účastníka, ktorý by inak mal právo na náhradu trov
konania. Predpokladom jeho použitia je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie
náhrady trov inak úspešnému účastníkovi a existencia výnimočnosti daného prípadu (tiež Zbierka
rozhodnutí a stanovísk vydávaná Najvyšším súdom ČSFR R 24/1964, uznesenie Ústavného súdu SR
zo dňa 20.11.2007 sp.zn. II.ÚS 229/07-10, uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 09.06.2010 sp.zn.
5Cdo/67/2010). Z uvedeného výkladu ustanovenia § 150 Občianskeho súdneho poriadku vyplýva, že pri

aplikácii tohto zákonného ustanovenia možno prihliadať i na okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku
na súde (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4MCdo/2/2008 zo dňa 25.02.2009).

5.„Základnízásadou,kteráovládározhodováníonáhraděnákladůcivilnéhosporníhoprocesujezásada
úspěchu ve věci. V této zásadě se promítá myšlenka, že ten, kdo důvodně bránil své subjektivní právo

nebo právem chráněný zájem, by mněl mít právo na náhradu nákladů, jež při této procesní činnosti
účelně vynaložil, proti účastníku, jenž do jeho právní sféry bezdůvodně zasahoval. Ustanovení § 150
o.s.ř. slouží k řešení situace, v níž je nespravedlivé, aby ten, kdo důvodně hájil svá porušená nebo
ohrožená práva nebo právem chráněné zájmy, obdržel náhradu nákladů, které při této činnosti účelně
vynaložil. Rozhodnutí v souladu s nímž si ten, kdo v řízení uspěl, také ponese sám své náklady.“ (nález

Ústavního soudu ČR sp.zn. I.ÚS 1030/08 ze dne 12.01.2010).

6. Aplikácia ustanovenia § 150 Občianskeho súdneho poriadku pri rozhodovaní o náhrade trov konania
prichádzadoúvahyvprípadoch,keďsúnaplnenévšetkypredpokladynapriznanienáhradytrovkonania,
avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom

alebo sčasti neprizná. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach
na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať
na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania, a tiež na okolnosti, ktoré
viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady trov konania
musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj

to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi a, aby neodporovalo
dobrým mravom (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/67/2010 zo dňa 09.06.2010).

7. Žalobca v späťvzatí žaloby tvrdil, že dôvodom pre ktorý vzal žalobu celkom späť je tá skutočnosť,
že v čase podania žaloby sa oprávnene domnieval, že žalovaná zasahuje do jeho osobnostných práv

neadekvátnym spôsobom, vzhľadom k úkonom, ktoré boli vykonané formou notárskej zápisnice, o
ktorých vzhľadom na ubezpečenie zo strany príslušného notára, nemal pochybnosti. Žalovaná svojimi
úkonmi spôsobila, že difamačné a nepravdivé informácie o osobe žalobcu sa dostali medzi širokú
verejnosť, pričom množstvo ľudí na základe týchto informácií žalobcu konfrontovalo. Musel vyvinúť
značné úsilie a čas, aby nepravdivé obvinenia zo strany žalovanej vyvracal a ľuďom vysvetlil skutočný

stav vo veci. Pokiaľ sa preukázal opak, v súvislosti s pochybením, ktoré nastalo pri spisovaní notárskej
zápisnice, tak tieto skutočnosti nezavinil žalobca a preto žiada, aby súd vyslovil, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania a to aj z vyššie uvedených dôvodov, ktoré považuje za dôvody
hodné osobitného zreteľa.

8. Podľa ustanovenia § 144 C.s.p. žalobca môže vziať žalobu späť.

9. Podľa ustanovenia § 145 ods. 1 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Žalobca
vzal žalobu celkom späť pred začatím prvého pojednávania a súd konanie v súlade s ustanovením §
144 C.s.p. zastavil.

10. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 a 2 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvejinštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

11. Podľa ustanovenia § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná
náhradu trov konania protistrane.

12. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená
zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie vyjadrenej v ustanovení § 256 C.s.p. a znamená, že

trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Zmyslom využitia zásady zavinenia je
sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu
tomu, kto ich vznik zavinil. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu.
Pojem „procesné zavinenie“, použitý v ustanovení § 256 C.s.p., sa posudzuje výlučne z procesného
hľadiska. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie sa uplatní pre každé konanie bez ohľadu na to,
z akého dôvodu bolo zastavené, ak už vznikol procesnoprávny vzťah medzi súdom a obom a stranami

v spore a medzi stranami sporu navzájom. Zavinenie môže existovať na strane žalobcu aj na strane
žalovaného.

13. Dôvodom späťvzatia žaloby je podľa žalobcu skutočnosť, že sa oprávnene domnieval v čase
podania žaloby zásahu žalovanej do jeho osobnostných práv neadekvátnym spôsobom, o tomto zásahu

nemal pochybnosti a tiež preto, že žalovaná svojim konaním spôsobila šírenie nepravdivých informácií
o žalobcovi medzi širokú verejnosť. V tejto súvislosti súd konštatuje, že z vyjadrenia žalovanej k
žalobe vyplýva, že žalovaná je advokátkou, zapísanou v Zozname advokátov Slovenskej advokátskej
komory pod č. 3496, so začiatkom výkonu advokátskej činnosti od septembra 2002. Žalovaná ako
zástupkyňa Mesta Poltár i Združeného poľnohospodárskeho družstva Poltár zastupovala tieto strany

sporu v súdnych konaniach vedených na Okresnom súde Lučenec pod sp.zn. 6C/80/2014, sp.zn.
13C/137/2014 (obe právoplatne skončené) a sp.zn. 6C/174/2014 (ešte právoplatne skončené nie je).
Protistranou týchto sporov bol žalobca. V konaní vedenom pod sp.zn. 6C/174/2014 boli žalovanej
ako splnomocnenému zástupcovi Združeného poľnohospodárskeho družstva Poltár so sídlom Ul. 9.
mája 479/40, 987 01 Poltár, doručené žalobcom listinné dôkazy a medzi nimi 1) Osvedčenie podľa

§ 63a Notárskeho poriadku spísané dňa 27.04.2015 notárom JUDr. Jánom Šimovom so sídlom
Lučenec, Komenského vo forme notárskej zápisnice Nz 14127/2015, NCRls 14455/2015, N 196/2015;
2) pokračujúca notárska zápisnica Nz 15737/2015, NCRls 14455/2015, N 196/2015 ako dodatok k
Osvedčeniu podľa § 63a Notárskeho poriadku spísaná dňa 11.05.2015 notárom JUDr. Jánom Šimovom
a 3) vyjadrenie Okresného úradu Poltár č. K2-806/2014 zo dňa 11.11.2014. Žalovaná ako zástupkyňa

strany v spore sp.zn. 6C/174/2014 nadobudla pochybnosti o spôsobilosti týchto listín na nadobudnutie
vlastníckeho práva žalobcom a preto požiadala o prešetrenie postupu pri ich vydaní aj prostredníctvom
príslušných orgánov a to: Okresná prokuratúra Lučenec, Krajská prokuratúra Banská Bystrica, úrad
Geodézie, kartografie a katastra SR aj Generálna prokuratúra SR. Zo všetkých ňou urobených podaní
vyplynulo, že ich učinila ako advokátka zastupujúca stranu v spore. Toto konanie žalovanej považoval

žalobca v čase podania žaloby za také, ktoré u neho vyvolalo právo na podanie žaloby podľa
ustanovenia § 11 a 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Keďže súdne konanie ešte prebieha, súd sa
nestotožňuje s názorom žalobcu, že dôvodom späťvzatia jeho žaloby je skutočnosť, „že v čase
podania žaloby sa Žalobca oprávnene domnieval, že Žalovaná zasahuje do jeho osobnostných práv
neadekvátnym spôsobom.“, ale konštatuje, že žalobca zavinil zastavenie konania späťvzatím žaloby

podľa ustanovenia § 256 ods. 1 C.s.p.

14. Súd konštatuje, že nie sú splnené predpoklady pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania
podľa ustanovenia § 257 C.s.p. podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú
dôvody hodné osobitného zreteľa. Dôvody hodné osobitného zreteľa predstavujú odchýlku od zásady

zodpovednosti za výsledok. Civilný sporový poriadok vyžaduje na rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov
konania kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné
okolnosti. Aj napriek tomu, že zákon dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti bližšie
nešpecifikuje, neznamená to pre súd voľnú možnosť jeho aplikácie. K aplikácii ustanovenia § 257 C.s.p.
dochádza nielen zo sociálnych aspektov, súd prihliada aj na majetkové, osobné, zárobkové a iné pomery

strán sporu, jeho aplikácia prichádza do úvahy aj vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej
procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo
procesnej situácie akou je zložitá doposiaľ nevyriešená právna problematika, zložité prípady výkladu
medzinárodnej zmluvy, či osobné pomery strany sporu. Súd dospel k záveru, že dôvody uvedenéžalobcom v späťvzatí žaloby celkom, nemožno pokladať za dôvody hodné osobitného zreteľa a preto
nemožno rozhodnúť o náhrade trov konania podľa ustanovenia § 257 C.s.p.

15. Dňa 16.12.2016 žalobca zaplatil na účet Slovenskej pošty a.s. súdny poplatok za podanú žalobu
vo výške 276,00 Eur.

16. Podľa ustanovenia § 11 ods. 3 a 4 zák. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z
registra trestov v znení neskorších predpisoch (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“) poplatok splatný

podaním žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa
vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu
konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol
vydanýplatobnýrozkaz;toneplatí,akbolodovolanieodmietnutézdôvodu,žesmerujeprotirozhodnutiu,
proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Ak sa návrh na začatie konania o rozvod manželstva vzal späť
po prvom pojednávaní na príslušnej inštancii súdov, vráti sa polovica všetkých zaplatených poplatkov. V

konaní pred správnym súdom sa poplatok vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa správna žaloba, kasačná
sťažnosť alebo žaloba na obnovu konania odmietla alebo vzala späť pred prejednaním veci. Okrem
poplatkuvkonaníorozvodmanželstvaapoplatku,ktorýsavraciapodľaodseku1,sapoplatokalebojeho
časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením
poplatku, poplatok sa nevyrubuje.

17. Podľa ustanovenia § 11 ods. 6 zákona o súdnych poplatkoch orgány uvedené v ustanovení § 3,
ktoré a) nie sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu
odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku daňovému úradu príslušnému podľa
trvalého pobytu alebo sídla poplatníka, ktorý poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo

dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej
správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe
vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona a daňový úrad vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo
dňa doručenia písomného upovedomenia, b) sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov,
zašlú bez zbytočného odkladu odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku

prevádzkovateľovi systému, ktorý poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia
odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej správy súdov
alebo orgán prokuratúry nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia
sťažnosti podľa osobitného zákona a prevádzkovateľ systému vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo
dňa doručenia písomného upovedomenia.

18. Vzhľadom k tomu, že sa konanie zastavilo v dôsledku späťvzatia žaloby na ochranu osobnosti a o
zaplatenie nemajetkovej ujmy pred prvým pojednávaním, má žalobca v zmysle ustanovenia § 11 ods. 3
a 4 zákona o súdnych poplatkoch nárok na vrátenie súdneho poplatku kráteného o 1%, najmenej však
6,70 eura, o čom rozhodne súd v osobitnom uznesení.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia,
prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd Banská
Bystrica, a to písomne.

Podľa ustanovenia § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis

zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj
tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má
vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ustanovenia § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa ustanovenia § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa ustanovenia § 389 ods. l C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,

ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali.
Ak nebude povinnosť týmto rozhodnutím stanovená splnená dobrovoľne, možno sa jej plnenia domáhať
návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.