Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 17, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/147/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8516200591
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8516200591.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Martina Barana, v právnej veci žalobcu Intrum Slovakia, s.r.o., so
sídlom Karadžičova 8, Bratislava, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48,
Bratislava proti žalovanej T. C., nar. XX.X.XXXX, bytom U. o zaplatenie 2.105,48 eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 3.10.2017 č.k. 2C/33/2016
- 92 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách konania.

Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie o zaplatenie istiny 603,70 eur s prísl. zastavil, v
prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Čiastočné zastavenie konania odôvodnil súd prvej inštancie späťvzatím žaloby zo strany žalobcu,
ktorý tak urobil pred prvým pojednávaním vo veci, a preto nebol potrebný súhlas žalovanej. Ďalej sa súd
prvej inštancie zaoberal vecou samou, otázkou aktívnej legitimácie žalobcu, a teda otázkou platnosti
postúpenia pohľadávky z jeho právneho predchodcu VÚB, a.s. na nebankový subjekt žalobcu. Súd

prvej inštancie mal za to, že veriteľ - banka v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, musela pred
postúpením pohľadávky dlžníka písomne vyzvať na plnenie, výzva musela byť písomná, musela sa
dostať do dispozičnej sféry dlžníka, omeškanie muselo trvať viac ako 90 dní a možné bolo postúpiť
len splatnú pohľadávku. Podmienky predpokladané ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách v danom
prípade podľa súdu prvej inštancie splnené neboli, a preto pre nedostatok aktívnej legitimácie súd prvej
inštancie žalobu zamietol. Naviac poukázal aj na tú skutočnosť, že zmluva uzatvorená medzi právnym
predchodcom a žalovanou neobsahuje všetky obsahové náležitosti podľa § 9 zákona o spotrebiteľských

úveroch. Predovšetkým v predmetnej zmluve chýba údaj o adrese veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ
uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť podľa § 9 ods. 2 písm. c/ citovaného zákona. Ďalej pokiaľ ide o údaj o
RPMN, súd prvej inštancie zastáva názor, že aj pri revolvingovom úvere je možné RPMN vypočítať podľa
počiatočných základných údajov v zmluve a tento nedostatok zmluvy nemožno obhájiť ani prípadným
tvrdením, že všetky podmienky čerpania a splácania revolvingového úveru sú uvedené v Obchodných
podmienkach. V zmluve tiež chýba údaj o termíne splatnosti jednotlivých splátok. Mal za preukázané,
že žalovaná spolu čerpala úver v sume 1.495,09 eur, do podania žaloby splatila sumu 1.528,73 eur a

po podaní žaloby sumu 200,- eur, teda splatila viac ako jej právny predchodca žalobcu titulom úveru
poskytol. Preto žalobu zamietol a o trovách konania strán sporu rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP.3. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách konania,
podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol v tejto časti rozsudok zmeniť tak, aby jeho žalobe bolo
v celom rozsahu vyhovené. Uplatnil si tiež nárok na náhradu trov konania. Právny názor súdu prvej

inštancie v zmysle tom, že úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu
neuvedenia RPMN nie je správny podľa žalobcu. Zdôraznil, že v danom prípade ide o osobitný typ
spotrebiteľského úveru, a to revolvingový úver, ktorý je typický tým, že ho veriteľ dopĺňa a úverový
vzťah môže fungovať neurčitú dobu. V priebehu trvania revolvingu tak nie je možné na počiatku
zmluvného vzťahu určiť výšku RPMN pre celú dobu trvania úverového vzťahu. Taktiež nesúhlasí s

tým, že dôvodom beúročnosti a bezpoplatkovosti úveru je skutočnosť, že chýba rozloženie splátky
istiny, úrokov a poplatkov podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch. V tejto
súvislosti žalobca poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C - 42/15, z ktorého možno vyvodiť
záver, že iba porušenie povinnosti veriteľa podstatným spôsobom môže byť sankcionované zánikom
nároku veriteľa na úroky a poplatky. Právny predchodca žalobca neporušil žiadne povinnosti, preto
vznikol nárok aj na zaplatenie zmluvne dojednaných úrokov ako odplaty poskytnutého úveru. Zároveň

žalobca poukázal aj na rozhodnutie Súdneho dvore EÚ C - 565/2012, podľa ktorého tvrdosť sankcií pre
veriteľa musí byť primeraná závažnosti jeho porušení, ako aj na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C -
348/2014, podľa ktorého čl. 4 Smernice vyžaduje, aby dlžník pri uzavretí zmluvy o úvere poznal všetky
okolnosti, ktoré môžu mať vplyv na rozsahu jeho záväzku. Ak nebude v zmluve uvedená náležitosť,
ktorá nemôže mať vplyv na schopnosť dlžníka posúdiť rozsahu jeho záväzku, nebude spravidla v

zásade sankcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti primeraná. V zmysle týchto dôvodov navrhol žalobca
podanému odvolaniu vyhovieť.

4. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

5. Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutých výrokoch o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej
časti a o trovách konania v zmysle zásad vyjadrených v § 379 a nasl. zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec
prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je
neopodstatnené.

6.Vovecisavdostatočnomrozsahuzistilskutkovýstavazozistenýchskutočnostíbolvyvodenýsprávny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

7. Je potrebné predovšetkým konštatovať, že pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku, sa súd
prvej inštancie predovšetkým správne zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto
konaní. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého účastník je
subjektom práva (povinnosti), ktoré je predmetom konania.

8. V danom prípade zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 19.9.2016 právny predchodca žalobcu
postúpil na žalobcu aj pohľadávku uplatňovanú v tomto konaní voči žalovanej zo zmluvy o O. C. D. zo
dňa XX.XX.XXXX.

9. Podľa ustanovenia § 92 ods. 8 zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky
alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez

súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať

postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.10. V tomto ustanovení zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách ako špeciálny právny predpis upravoval
osobitný postup pri postúpení pohľadávky inej osobe a to aj osobe, ktorá nie je bankou. Zákonnými

podmienkami pre takéto postúpenie boli existencia písomnej výzvy k zaplateniu a dlžníkove omeškanie
so splnením trvajúce nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní.

11. Čo sa týka podmienky písomnej výzvy, pre jej splnenie bolo nevyhnutné, aby sa písomná výzva
dostala do dispozičnej sféry dlžníka. Nestačilo teda len písomnú výzvu vyhotoviť, ale ju aj odoslať a

doručiť dlžníkovi.

12. V tejto súvislosti súd prvej inštancie opodstatnene vyhodnotil, že písomné podanie z 2.3.2013
nesvedčí o preukázaní zosplatnenia celého úveru a tiež písomná výzva na zaplatenie dlžnej sumy z č.l.
74 spisu, keďže vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru a výzva pred zosplatnením nebola realizovaná
veriteľom pohľadávky, ale treťou osobou, u ktorej nebol preukázaný titul, na základe ktorého by takáto

spoločnosť bola oprávnená konať za veriteľa - právneho predchodcu žalobcu. V prípade, ak zo strany
právnehopredchodcužalobcunebolisplnenévšetkypodmienkyvyžadovanéprepostúpeniepohľadávky
podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2007 Z.z. o bankách, k platnému postúpeniu pohľadávky na žalobcu
dôjsť nemohlo a súd prvej inštancie postupoval správne, ak žalobu z dôvodu nedostatku vecnej aktívnej
legitimácie žalobcu zamietol.

13. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť odvolacích dôvodov v kontexte s
namietanýmnesprávnymprávnymposúdením, točisúdprvejinštancienazistenýskutkovýstavsprávne
aplikoval príslušné právne podpisy a či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil s prihliadnutím na to, že v
odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom

prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd
SR II. ÚS 78/05).

14. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd dospel k záveru o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu v
tomto konaní, z vyššie uvádzaných dôvodov nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími

námietkami žalobcu, ktoré by samostatne, ale ani vo vzájomnom kontexte neboli spôsobilé privodiť iné
právne posúdenie veci odvolacím súdom.

15. Keďže je správny aj výrok o trovách konania strán sporu, odvolací súd v súlade s uvedenými
dôvodmi, rozsudok v napadnutom rozsahu potvrdil ako vecne správny postupom podľa § 387 CSP.

16. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP. Žalobca vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov a žalovanej v
tomto štádiu konania žiadne preukázateľné trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).