Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, February 27, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/83/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5615204736
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5615204736.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej
a členov JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnej veci žalobkyne: X. P., nar.
XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, G. V., zastúpenej JUDr. Janou Čončolovou, advokátkou, so sídlom B. XX,
J. Q., proti žalovanému: Ing. Y. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, o odvolaniach žalobkyne a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu

Liptovský Mikuláš č.k. 8C/184/2015-634 zo dňa 26.10.2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 8C/184/2015-634 zo dňa 26. 10. 2016 vo výroku I.
p o t v r d z u j e .

M e n í rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 8C/184/2015-634 zo dňa 26. 10. 2016 vo
výroku II. tak, že žalovaný j e p o v i n n ý vyplatiť žalobkyni na vyrovnanie hodnoty jej
podielu sumu 26.035,73 CAD do 3 mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej len
„BSM“) strán sporu, ktoré vzniklo XX.XX.XXXX a zaniklo XX.XX.XXXX tak, že do výlučného vlastníctva
žalobkyne prikázal hnuteľné veci špecifikované vo výroku I. rozsudku v celkovej hodnote
530,00 CAD a do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal hnuteľné veci označené tiež vo výroku I.

rozsudku v celkovej hodnote 6.061,45 CAD. Zároveň uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni na
vyrovnanie podielov sumu 26.781,75 CAD v lehote 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku (výrok II.). O
trovách konania rozhodol tak, že žiadnej zo strán nepriznal právo na ich náhradu (výrok III.).
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že na základe vykonaného dokazovania pri aplikácii
ust. §143, § 148 ods. 1 § 149 ods. 1 a 3 a § 150 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) dospel
k záveru, že BSM strán sporu zaniklo dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku Okresného súdu
Liptovský Mikuláš č.k. 4P/77/2014-45 z XX.XX.XXXX., t.j. dňa XX.XX.XXXX, ktorým súd manželstvo

strán sporu rozviedol a upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas
po rozvode. Do masy BSM okresný súd zaradil hnuteľné veci na základe zhodných tvrdení strán
sporu, vrátane súhlasného určenia ich hodnoty. Pri prikazovaní hnuteľných vecí okrem zásady rovnosti
podielov sa konajúci súd riadil účelnosťou ich využitia a ich prikázaním tomu z bývalých manželov,
ktorý ich má alebo mal naposledy v držbe. Okresný súd prikázal do výlučného vlastníctva každého
z bývalých manželov jednotlivé hnuteľné veci tak, ako ich špecifikoval vo výrokovej časti rozsudku.

Uviedol, že strany sporu oproti žalobe zhodne navrhli vypustiť z masy BSM čierny hardisk externý
zn. Clickfree, strieborný hardisk externý zn. Clickfree, staré mince v mene CAD. Do masy BSM
okresný súd tiež nezaradil fotoaparát zn. Nicon, pretože ani jedna zo strán neuniesla dôkazné bremenoohľadne jeho nadobudnutia. Okresný súd do bezpodielového vlastníctva manželov nezaradil ani výnos
z prenájmu nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovaného, a to bytu č. XX, na X. posch., vchod X,
bytového domu XX O. v J. Z., ul. V. XXX/X, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, pre kat. úz. J. Z.,

Mesto J. Z., okres J. Q. vedeného Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor vo výške
7.629,50 Eur (žalobkyňa si nárokovala na polovicu sumy, t.j. 3.814,75 Eur). Ďalej súd konštatoval, že do
vyrovnávacieho podielu, na zaplatenie ktorého žalovaného zaviazal, by bolo možné zahrnúť polovicu
z výnosov z prenájmu za predpokladu, ak by žalovaný s týmito prostriedkami disponoval a tieto boli
sústredené osobitne, oddelene od ostatného majetku. Okresný súd mal preukázané, že žalovaný bol

majiteľom jediného účtu vedeného v W. W., U. č. ú.: XXXXXXXX/XXXX, na ktorom boli rôzne pohyby,
vklady, výbery. Podľa názoru súdu tieto prostriedky boli najpravdepodobnejšie spotrebované za trvania
manželstva, a preto prvoinštančný súd na tieto peňažné prostriedky neprihliadol. Žalobkyni
priznal nárok na zaplatenie sumy 17.500,00 CAD ako polovicu finančných prostriedkov (zo
sumy35.000,00CAD),ktoréžalovanýpoužilnazaplatenievlastnéhozáväzku-titulomzaniknutéhoBSM
vyplatilbývalúmanželkuI.F..Vtomtosmerekonajúcisúduviedol,ževôľabývaléhomanžela(žalobkyne)

previesť za týmto účelom finančné prostriedky je bezprávneho významu. Tento záväzok žalovaného
má individuálny charakter a nemôže byť na ťarchu BSM prejednávaného v tomto konaní. Zo sumy
11.000,00 CAD, ktorá bola zo spoločných prostriedkov vynaložená na výlučné záväzky žalovaného,
okresný súd zohľadnil časť vo výške 7.500,00 CAD a do výplatku zahrnul polovicu tejto sumy (3.500,00
CAD). Mal totiž preukázané, že táto suma bolo použitá žalovaným na plnenie vyživovacej povinnosti

k deťom z predchádzajúceho manželstva, a preto nie je povinnosťou žalobkyne podieľať sa na týchto
výlučných záväzkoch žalovaného. Zostávajúcu časť v sume 3.500,00 CAD (zo sumy 11.000,00 CAD)
ako pohľadávku BSM voči žalovanému titulom úhrady jeho dlhov a záväzkov na Slovensku (daňové,
sociálne a zdravotné odvody) okresný súd nezohľadnil, pretože žalobkyňa nepreukázala, ktoré platby
uvedené v sume 3.500,00 CAD boli uhrádzané pred uzavretím manželstva a ktoré až po jeho uzavretí.

Zároveň súd uviedol, že aj žalobkyňa si rovnako počas trvania manželstva plnila svoje zákonné
povinnosti z prostriedkov bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Konštatoval zákonnosť postupu
žalobkyne, ktorá si voči BSM uplatnila sumu 50.000,00 CAD, t.j. to, čo zo svojho majetku
preukázateľne vynaložila na spoločný majetok (kúpu nehnuteľnosti v Kanade). Keďže žalobkyňa si túto
sumu uhradila z prostriedkov bezpodielového spoluvlastníctva manželov pred jeho vyporiadaním, pri

určovaní vyrovnávacieho podielu konajúci súd na ňu neprihliadol. Pri vyporiadaní spoločných úspor v
preukázanej výške 55.960,00 CAD, okresný súd vychádzal z vôle strán rozdeliť si úspory vzájomnou
dohodou nerovným pomerom (žalobkyni v sume 25.960,00 CAD a žalobcovi v sume 30.000,00 CAD)
Vzhľadom na odstup troch rokov od prevodu finančných prostriedkov na účet žalovaného v SR v sume
30.000,00 CAD (určených na spoločné živobytie) nemal okresný súd preukázané, že

týmito prostriedkami by žalovaný disponoval. Preto do výplatku nezahrnul sumu 2.020.00 CAD ako
polovicu rozdielu uvádzaných súm (30.000,00 CAD - 25.960,00 CAD). Výšku vyrovnávacieho podielu
prvoinštančný súd určil ako súčet sumy na vyrovnanie hodnoty hnuteľných vecí prikázaných žalobkyni
5.531,45 CAD, ku ktorej pripočítal nárok žalobkyne vo výške 17.500,00 CAD a 3.750,00 CAD, teda
celkovo zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie jej podielu sumu 26.781,75

CAD v lehote 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Výrok rozsudku o plnení v peniazoch vyjadril
v cudzej mene (§ 218 ods. 2 CSP), v mene kanadský dolár, pretože hodnota vecí ako aj nárokov (s
výnimkou nájmu, poznámka odvolacieho súdu) strany sporu vyčíslili v tejto mene.
3. Na rozhodnutie o trovách konania okresný súd aplikoval ust. § 255 ods. 2 CSP.

4. Proti tomuto rozsudku, do výrokov II. a III. (t.j. o povinnosti žalovaného vyplatiť žalobkyni vyrovnávací
podiel, a tiež proti výroku o trovách konania), podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa,
ktorá sa domáhala, aby ho odvolací súd zmenil tak, že žalovanému uložiť povinnosť uhradiť
žalobkyni sumu 24.421,56 Eur a súčasne jej prizná nárok náhradu trov konania v rozsahu100 % , všetko
do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

5. Svoj opravný prostriedok odôvodnila ust. § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP. Uviedla, že súd prvej inštancie
postupoval nesprávne, keď do masy BSM nezaradil výnos z prenájmu bytu č. XX nachádzajúceho sa
v bytovom dome č. súp. XXX na ulici V. v J. Z. vo vlastníctve žalovaného vo výške
7.629,50 Eur tak, ako to vyplýva z troch nájomných zmlúv, ktoré sú súčasťou spisu. Namietala tiež,
že súd nemal preukázané, že výnosy z prenájmu tohto bytu (hradené výlučne na účet žalovaného)

boli spotrebované obidvoma stranami sporu. Zároveň v konaní nebolo preukázané, že časť výnosov
z prenájmu (zložené zálohy) žalovaný nájomcom vrátil a uhradil tvrdené provízie za sprostredkovanie
prenájmu. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na rozhodnutie NS ČR sp.zn. 22Cdo 4926/2008,
podľa ktorého výnos z podnikania, rovnako ako mzda z pracovného pomeru, patriaca jednému zbývalých manželov, je najčastejším zdrojom BSM. Zo žiadneho ustanovenia Občianskeho zákonníka
nevyplýva, že spoločným majetkom by mal byť len zisk (rozdiel medzi výnosom z podnikania a nákladmi
vynaloženými na podnikanie), preto nie je žiadny dôvod, aby výnos z podnikania bol vylúčený z BSM.

Odvolateľka tiež poukázala na nespornú skutočnosť, že po návrate z Kanady v novembri 2013, manželia
už spolu nežili a každý z nich viedol samostatnú domácnosť. Z uvedeného dôvodu nemohli byť tieto
prostriedkyspotrebovanéinakakonavýlučnépotrebyžalovaného(hocimanželstvožalobkyneažalobcu
v tom čase trvalo). Súd prvej inštancie však výnosy z prenájmu predmetného bytu vo výške 7.629,50 Eur
nezaradil do masy BSM len preto, že sa priklonil k pravdepodobnosti ich spotrebovania počas trvania

manželstva bez toho, aby si ujasnil, či sa tak mohlo stať po návrate na Slovensko v novembri 2013
pri oddelenej domácnosti rozvedených manželov, resp. na akom základe dospel k záveru, že tieto boli
spotrebované, a to aj žalobkyňou. Z dôvodu, že tieto skutočnosti neboli súdom prvej inštancie spoľahlivo
zistené, z titulu vyporiadania podielov patrí žalobkyni polovica minimálne čistého výnosu z prenájmu
bytu, t.j. suma 3.814,75 Eur.
6. Okresný súd tiež nesprávne právne posúdil právo žalobkyne na vyrovnanie hodnoty jej podielu v

časti 2.020,00 CAD (rozdiel medzi sumou 30.000,00 CAD vyplatenou dňa 20.11.2013 zo spoločných
prostriedkov na účet žalovaného na Slovensku a sumou 25.960,00 CAD, ktorá zo
spoločných prostriedkov zostala v držbe žalobkyne). Uvedenú sumu si žalovaný ponechal a žalobkyni
nikdy neumožnil tieto prostriedky čerpať. Odvolateľka namietala, že zo žiadneho jej vyjadrenia a
ani vyjadrenia žalovaného nevyplýva dohoda o nerovnomernom rozdelení spoločných finančných

prostriedkov. Situácia, že po návrate na Slovensko žalobkyňa a žalovaný spolu nežili, vyvracia názor
súdu prvej inštancie, o tom, že tieto prostriedky skutočne slúžili na spoločné živobytie, a
preto celá suma spoločných úspor patrí do BSM. Žalovaný v konaní netvrdil, že by finančné prostriedky
prevedené na jeho účet, alebo ich časť, použila aj žalobkyňa.
7. Podľa názoru žalobkyne by jej mal žalovaný na vyrovnanie podielov vyplatiť sumu vo výške 24.421,56

Eur (ku dňu 26.01.2016 - právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva - bol kurz 1,00 Eur = 1,4009
CAD), ktorá pozostáva zo sumy 2.020,00 CAD (1.441,00 Eur) - vyporiadanie finančných prostriedkov,
sumy 3.997,00 Eur - vyporiadanie hnuteľných vecí, sumy 3.814,75 Eur - vyporiadania výnosu z
prenájmubytu,sumy12.491,96Eur(17.500,00CAD)-vyporiadaniespoločnýchfinančnýchprostriedkov
vynaložených na majetok žalovaného, sumy 2.676,85 Eur (3.750,00 CAD pôvodne uplatnená v sume

11.000,00 CAD).
8. Odvolateľka tiež namietala, že súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania v rozpore s ust. §
255 ods. 1 CSP. Takéto jeho rozhodnutie však nie je v súlade s dobrými mravmi a je v rozpore s jedným
zo základných princípov CSP (článkom 17 CSP) i zásadou koncentrácie konania a tiež s ust. § 470 ods.
1 CSP. Doterajšia súdna prax, podľa ktorej súdy v konaniach o vyporiadanie BSM vo výroku o náhrade

trov konania často rozhodovali tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania, je už prekonaná. Je nesporné, že žalovaný zavinil začatie konania o vyporiadanie
BSM a tým aj vznik trov konania. Žalobkyňa sa pokúsila o mimosúdne vyporiadanie BSM pred podaním
žaloby, preukázateľne doručila žalovanému návrh dohody o vyporiadaní BSM (obsahovo totožný s
neskôr podanou žalobou), ku ktorému pripojila aj listinné dôkazy preukazujúce jej tvrdenia. Právo

na uplatnenie prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany nemožno žalovanému uprieť, avšak
toto jeho právo nemôže byť nadradené nad právo strany v spore (žalobkyne) na hospodárne konanie
pred súdom a konanie bez zbytočných prieťahov. Zároveň treba rozlíšiť, či prieťahy v konaní zavinil súd
alebo či sú len výsledkom zneužitia práv niektorej zo strán sporu. Napriek viacnásobnému poučeniu zo
strany súdu žalovaný na pojednávaniach neustále opakoval svoje tvrdenia, ktoré s vecou nesúviseli,

cielene naťahoval čas a účelovo zahlcoval spis nesúvisiacimi podaniami, pričom vo vzťahu k meritu veci
neprodukoval žiadne relevantné dôkazy. Pokiaľ zákonná sudkyňa oznámila, že žalovaný bude povinný
zaplatiť žalobkyni sumu najmenej 15.000,00 Eur v zmysle § 150 OZ, žalovaný uviedol, že nemá peniaze
a následne sa účelovo zbavil svojho jediného nehnuteľného majetku (rodinného domu č. s. XXX vo B. s
prísl., ktorý darovacou zmluvou previedol na svojho syna z prvého manželstva J. F.), hoci musel vedieť,

že titulom vyporiadania BSM bude zaviazaný zaplatením vyššej sumy v prospech žalobkyne.

9. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote aj žalovaný, a to proti
jeho všetkým výrokom, ktorý sa domáhal, aby ho odvolací súd zrušil a rozhodol tak, že
a/ žalobkyňa je povinná vyplatiť žalovanému na vyrovnanie podielu vecí patriacich do BSM strán

sporu sumu 9.740,00 CAD do troch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku; b/ žalobkyňa je
povinná vrátiť žalovanému jeho osobné veci (uvedené v prílohe č. 5 Žiadosť o vydanie osobných vecí);
c/ žalobkyni prináleží suma 35.623,52 CAD (úspory žalobkyne pred manželstvom na spoločnom účte)
a suma 14.281,00 CAD (polovica celkového výplatku z BSM poukázaného I. F.), spolu suma 49.905,00CAD; d/ žalobkyňa je povinná predložiť potrebné dôkazy, ktoré konkretizoval v odôvodnení odvolania a
nahradiť mu trovy súdneho konania do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.
10. Svoj opravný prostriedok odvolateľ odôvodnil aplikáciou ust. § 205 ods. 1, písm. b/, c/, d/, e/, f/

OSP, ktorými namietal správnosť rozsudku a postupu okresného súdu. Uviedol, že
napadnutý rozsudok neobsahuje žiadne relevantné dôkazné prostriedky na preukázanie tvrdení
žalobkyne, ako aj súdu. Žalobkyňa a žalovaný uzatvorili manželstvo v Kanade, ktoré bolo rozvedené
rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.zn. 4P/77/2014 zo dňa 30.12.2014, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 26.01.2015. Od uzavretia manželstva žalovaný žil a pracoval v Kanade až do

21.11.2013. Masa spoločne nadobudnutého nehnuteľného a hnuteľného majetku, ako aj finančných
prostriedkov bola manželmi výlučne nadobudnutá v Kanade. Z uvedeného dôvodu by mali do masy
BSM byť zahrnuté všetky skutočné príjmy oboch manželov, čo sa však v tomto prípade nestalo. Väčšiu
časť príjmov žalovaného žalobkyňa zatajila a príjmy vkladala na účty, ktoré súdu nepredložila. Túto
skutočnosť žalovaný dostatočne preukázal v konaní dôkazmi založenými v súdnom spise. Odvolateľ
opätovne žiadal súd, aby žalobkyňu vyzval na predloženie výpisov zo všetkých účtov, na ktoré boli

vkladané peniaze z výkonu prác obidvoch manželov počas trvania ich manželstva. Žiadal tiež o
preverenie a predloženie všetkých účtov žalobkyne, ktorými počas manželstva disponovala a ktoré
boli vedené na jej priezvisko za slobodna slečna X. P. alebo Y. F., slečna X. P. alebo F. M., jej bývalý
partner, slečna X. F. alebo slečna X. P.. Tieto účty boli vedené v banke V. D. E. D. a I. O. D. I..
Ako dôkaz odvolateľ predložil vyfiltrované výpisy z účtov. Na vysvetlenie uviedol, že žalobkyňa nikdy

oficiálne nepriznala spoločné manželské priezvisko. V roku 2010 si vybavila kanadský cestovný pas
na svoje rodné priezvisko X. P. napriek spoločnému pri sobáši prijatému priezvisku „F..“ Žalovaný ďalej
uviedol, že s účtami na jeho meno mohol disponovať len čiastočne, a preto nemal prístup a možnosť
vyžiadať si podrobné výpisy. Napriek požiadavkám žalovaného, tak žalobkyňa nespravila a táto ani
nebola na to vyzvaná konajúcim súdom. Od spoločného príchodu na Slovensko v

novembri 2013 bola žalobkyňa dvakrát v Kanade. V máji 2014, počas pobytu v Kanade, bez vedomia
žalovanéhopoprevádzalapeniazezospoločnýchúčtovnainéaniektoréajzrušila. Žalobkyňatakurobila
účelovo, plánovane, aby zneprehľadnila spoločne nadobudnuté úspory ešte za trvania manželstva
pred vysporiadaním BSM. Taktiež predala spoločné auto SUV Hyunday Tucson, ako aj niektoré veci z
hnuteľného majetku, ktoré zostali v Kanade. Peniaze v hotovosti z predaja uvedených vecí si žalobkyňa

ponechala. V Kanade bola žalobkyňa aj v období od 15.06.2016 do 20.08.2016, kedy
mala možnosť žiadané výpisy z účtov v Kanade zabezpečiť a predložiť ich súdu, (ak by jej tvrdenie o
príjmoch bolo pravdivé).
Na základe skutočností vyplývajúcich z pôvodne podaného návrhu na vyporiadanie
BSM žalobkyňou na súd podal žalovaný 05.10.2016 trestné oznámenie voči žalobkyni pod

č. 1Pn 396/16-5505-4, ktoré predložil ako dôkaz.
11. Žalovaný tiež nesúhlasil s rozhodnutím o vyporiadaní hnuteľných vecí, pri ktorom konajúci súd
vychádzal zo zhodných tvrdení strán. Listom zo dňa 04.06.2015 žalovaný požiadal žalobkyňu o vydanie
osobných vecí, pretože všetky spoločné veci z Kanady žalobkyňa prevzala a ukryla ich v dome svojich
rodičov (dôkaz výpis o zaplatení kontajneru). Až na príkaz sudkyne v decembri 2015 časť osobných

vecí žalobkyňa vrátila žalovanému. Veci, ktoré boli vrátené žalovanému, svojou povahou slúžili na jeho
osobnú potrebu alebo na výkon jeho povolania (v Kanade vykonával žalovaný práce v
oblasti stavebníctva). Z uvedených dôvodov veci uvedené v rozsudku okresného súdu nepatria do BSM.
Odvolateľ ďalej poukázal na rozsudok NS SR sp.zn. 2Cdo/168/2005 z 31.03.2006 a ako dôkaz predložil
i označenú žiadosť o vydanie osobných vecí. Motorové vozidlo Volkswagen Golf nadobudol žalovaný

výlučnezpeňazízpredajamotorovéhovozidlaŠkodaFabiaCombi1,4MPivsume4.300,00Eur(dôkaz-
kúpna zmluva) a z daru jeho rodičov v sume 1.900,00 Eur (dôkaz - čestné prehlásenie). Motorové vozidlo
Škoda Fabia bolo vo výlučnom vlastníctve žalovaného ešte pred uzavretím manželstva od 27.11.2006
(dôkaz - vyplatený úver). Žalovaný nesúhlasil s tým, že súd žalobkyni priznal výplatok sumy 17.500,00
CAD (polovicu zo sumy 35.000,00 CAD) titulom vyporiadania BSM jeho bývalej manželky I. F.. Podľa

predloženej mediačnej dohody a príkazu na úhradu na účet I. F. sa jednalo o sumu 20.030,00
Eur, t.j. 28.563,00 CAD (polovica z tejto sumy je 14.281,05 CAD). Nesúhlasil a rozporoval aj nárok na
vyplatenie polovice sumy 7.500,00 CAD, ktoré boli vyplatené na účet syna žalovaného J. F.. Peniaze
boli zasielané na účet syna len počas jeho štúdia na vysokej škole a slúžili výhradne na úhradu
študijných nákladov obidvoch jeho synov J. a Y.. Tieto peniaze boli dobrovoľne posielané žalobkyňou.

Bol to finančný dar synom žalovaného počas ich vysokoškolského štúdia, keďže ich matka by finančne
štúdium dvoch detí nezvládla. Odvolateľ argumentoval aj tým, že spoločná dcéra strán sporu - A. Q.
F. dostala v decembri 2008 na študijný šetriaci účet sumu 27.500,00 CAD. Jednalo sa tiež o spoločné
peniaze manželov a žalovaný si nenárokoval na podiel z tejto sumy, hoci správkyňou tohtoúčtu je žalobkyňa. Žalovaný popieral i nárok žalobkyne na vyplatenie sumy 50.000,00 CAD, ktorú sumu
mala zo svojich prostriedkov žalobkyňa použiť na kúpu domu v Kanade. Na kúpu predmetného
domu boli totiž vynaložené peniaze zo spoločných úspor manželov. V spoločnej žiadosti žalobkyne a

žalovaného o hypotéku z mesiaca september 2009 žalobkyňa uvádzala spoločné sumy na
účtoch v celkovej výške 77.000,00 CAD (dôkaz príloha č. 11 Client Credit Application). Po
uzavretí manželstva dňa 18.02.2007 boli na účte č. XXXXXXXXXX vedený v V. D. E. poukazované
príjmy z výkonu prác oboch manželov. Žalovaný zároveň uznal, že suma vo výške 35.623,52 CAD bola
na tomto účte pred uzatvorením manželstva so žalobkyňou.

12. Po predaji domu v Kanade 20.11.2013 bolo na účte č. XXXX-XXXXXXX vedených v I. 91.045,99
CAD. Po realizácii vkladov z predaja hnuteľných vecí bolo na účte 95.231,29 CAD. Z tejto sumy bolo
na účet žalovaného prevedených 30.050,00 CAD a zostatok t.j. čiastku 65.181,00 CAD si ponechala
žalobkyňa(dôkazvýpiszúčtuI.O.).Žalobkyňauvádzala, ženaspoločnomúčteč.XXXXXXXXXXvV.D.
E. bola k 16.05.2014 suma 18.787,34 CAD, ktorú si tiež ponechala. Hoci žalovaný žiadal predložiť výpisy
z tohto účtu z novembra 2013, (kedy na označenom účte bolo minimálne 30.000,00 CAD), žalobkyňa

ich súdu nepredložila. Odvolateľ tiež nesúhlasil s tvrdením žalobkyne, že v roku 2007 nemal žiadne
príjmy. V tom čase mal totiž príjmy vo výške 40.810,00 CAD, z toho bola hotovosť 7.860,00 CAD a
suma 32.950,00 CAD bola v šekoch, ktoré žalobkyňa poukazovala na jemu neznámy účet a výpisy z
účtu odmietla predložiť. Žalobkyňa tvrdila, že v roku 2009 zarobila 41.739,00 CAD. Podľa výpisov zo
spoločného účtu jej mesačný príjem bol 2.117,92 CAD a ročný príjem 25.415,04 CAD. Rozdiel 16.323,96

CAD dávala žalobkyňa na svoje dôchodkové sporenie, ktoré nebolo zahrnuté do masy BSM a účet s
týmto sporením zatajila.
13. Žalovaný nesúhlasil ani s vyčíslením výplatku na vyrovnanie hodnoty podielu žalobkyne za hnuteľné
veci vo výške 5.531,45 CAD. Uviedol, že hodnota hnuteľných vecí, ktoré si ponechala alebo predala
žalobkyňa, je 19.480,00 CAD (ako dôkaz o tom predložil do spisu zoznam a orientačnú hodnota

spoločných hnuteľných vecí, fotografie predaného auta VW Jetta, foto predaného auta Hyunday
Tucson). Hnuteľné veci pridelené súdom žalovanému boli veci výhradne potrebné k výkonu prác, ktoré
žalovaný vykonával a ich hodnota bola odčítaná z príjmov žalovaného. Polovica zo sumy hnuteľných
vecí, ktoré by mali pripadnúť žalovanému z titulu výplatku na vyrovnanie podielu žalovaného za hnuteľné
veci, mala byť v sume 9.740,00 CAD.

14.Žalobkyňavovyjadreníkodvolaniužalovaného(doručenomsúdu05.01.2017,č.l.720spisu)uviedla,
že žiaden z odvolacích dôvodov žalovaného neobstojí. Pokiaľ odvolateľ namietal, že konajúci súd mu
nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovanie procesných práv v takej miere, že došlo k
porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces, z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že tomu tak

nie je. Dala pritom do pozornosti obsah zápisnice z pojednávania dňa 12.09.2016, z ktorej vyplýva, že
súd prvej inštancie poučil strany o povinnosti uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany
včas v zmysle ust. § 153 ods. 1 CSP. Z obsahu zápisníc z pojednávaní (12.09.2016 a 07.10.2016)
vyplýva, že strany sporu (a teda aj žalovaný) žiadne ďalšie návrhy na dokazovanie neuplatňovali.
Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie nielenže neuplatnil pred skončením dokazovania žiadne

dôkazné návrhy, ale vo svojom odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti a dôkazy, ktoré nemohol
uplatniť už v konaní pred súdom prvej inštancie, čím nie je daná možnosť použitia ust. § 366 CSP.
Žalobkyňa ďalej uviedla, že ani námietka žalovaného, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci neobstojí. Žalovaný tento dovolací dôvod síce tvrdil, no
žiadnym spôsobom ho nešpecifikoval. K odvolaciemu dôvodu, že súd prvej inštancie neúplne zistil

skutkovýstavveci,žalobkyňauviedla,žežalovanýbolzostranysúduodzačiatkukonaniaupozorňovaný
na dôkaznú povinnosť, ktorá okrem povinnosti tvrdenia v sebe zahŕňa aj
povinnosť tieto tvrdenia preukázať. V prejednávanej veci mal súd prvej inštancie preukázanú výšku
príjmovžalovanéhopočaspobytuvKanade,ktorú následnezohľadnilvrovnostipodielovprivyporiadaní
zaniknutého BSM. Z uvedeného dôvodu okresný súd nevykonal žalovaným navrhnuté dokazovanie

na zistenie jeho zárobku žalovaného počas manželstva. Súd mal totiž preukázaný tok a vlastníctvo
finančných prostriedkov použitých na kúpu domu v Kanade z originálov listinných dôkazov, (výpisov z
účtov tak spoločných, ako aj vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, spolu s ich úradným prekladom). Týmito
dôkazmi žalobkyňa preukázala svoje tvrdenia, na základe ktorých konajúci súd správne zistil skutkový
stav. Súd preto nemal dôvod spochybňovať tieto dôkazy produkované žalobkyňou a uveriť len ničím

nepodloženému tvrdeniu žalovaného o ich „filtrácii“. Žalobkyňa tiež zdôraznila, že disponentom všetkých
spoločných účtov bol aj žalovaný, ktorý preto mohol predložiť súdu výpisy z týchto účtov za akékoľvek
obdobie úplne rovnakým spôsobom ako žalobkyňa. Dodala, že žalovaný je vysokoškolsky vzdelaný a
ovláda anglický jazyk. Je teda zrejmé, že pokiaľ by jeho tvrdenia v odvolaní nemali výlučne obštrukčnýcharakter, bol by si bez problémov zabezpečil dôkazy, ktorými by mohol preukazovať opak dôkazu.
Pokiaľ ide o dôvod, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam
a tento dôvod sa má týkať výroku súdu, ktorým rozhodol prikázaní hnuteľných vecí do vlastníctva strán

sporu, žalobkyňa poukázala na to, že súd tak rozhodol na základe výslovného súhlasu každej strany
sporu (komu pripadne každá jednotlivá hnuteľná vec patriaca do BSM, včítane jej zostatkovej hodnoty).
V čase konania, ako aj v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku nebolo žalovaným tvrdené a tým ani
preukazované, že niektorá z hnuteľných vecí zaradených do masy BSM slúžila alebo slúži osobnej
potrebe alebo výkonu povolania žalovaného. Žalovaný počas konania a v čase vyhlásenia rozsudku

vykonával prácu plavčíka v aquaparku. Práve preto nemohol preukázať, že niektorá z hnuteľných vecí
slúžila na výkon jeho povolania alebo jeho osobnej potrebe. Súd prvej inštancie správne zaradil
do masy BSM motorové vozidlo Volkswagen Golf EČ LM: 503CI, keďže mal z výpovede samotného
žalovaného preukázané, že predmetné vozidlo bolo nadobudnuté zo spoločných prostriedkov (obsah
zápisnice z pojednávania zo dňa 18.01.2016 ). Žalovaný sám potvrdil, že peniaze za
predaj motorového vozidla Škoda Fabia v jeho výlučnom vlastníctve boli spotrebované v domácnosti,

a preto nemohli byť použité na kúpu iného motorového vozidla. Ak sa posledný uvedený odvolací
dôvod mal vzťahovať aj na výrok II. napadnutého rozsudku, žalobkyňa v tomto smere poukázala na
obsah svojho odvolania. Pokiaľ ide o finančnú čiastku 1.900,00 Eur, o ktorej žalovaný tvrdil, že ju
získal od rodičov, v tomto smere žalobkyňa poukázala na výpovede žalovaného, v ktorej sa vyjadril, že
sumu 1.900,00 Eur získanú od rodičov do Kanady nebral. Tým súčasne potvrdil, že tieto prostriedky

nemohol použiť na splátku časti hypotéky na kúpu domu v Kanade. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný
vo svojom odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti a nenavrhol vykonať žiadne nové prostriedky
procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré by už netvrdil počas konania na súde prvej inštancie.
Z uvedeného dôvodu neobstojí ani odvolací dôvod, že sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Následne žalobkyňa poukázala na

svoje argumenty uvedené v jej opravnom prostriedku, vrátane odvolacieho návrhu.

15. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne (doručenom súdu 20.01.2017, č.l. 727 spisu) k
napadnutémuvýrokuII.rozsudkuuviedol,žeondostatočnepreukázalvýnosyzprenájmubytu,prenájom
bytu nebol podnikaním, výnosy z neho boli spotrebované počas trvania manželstva obidvoma stranami

spoločne, vrátane záloh. Doplnil do spisu čestné prehlásenie od pani V. a pani P. o vrátení zálohy (s tým,
že čestné prehlásenie od pána F. nemal možnosť predložiť). K úhrade za sprostredkovanie prenájmu
bytu žalovaný uviedol, že je logické, že sprostredkovateľ prenájmu bytov nerobil túto službu bez
finančnej odmeny. Táto mu bola vyplatená pri podpise zmluvy v hotovosti, o čom svedčia i dôkazy v
spise. Zároveň uviedol, že žalobkyňa mu nevrátila letenku, aby mu tak znemožnila spoločne vycestovať

do Kanady a vybaviť si potrebné spoločné finančné záležitosti a predaj spoločného hnuteľného majetku.
Počas pobytu žalobkyne v Kanade sa žalovaný staral o dcérku. Uviedol, že žalobkyňa mala na
Slovensku účty v bankách. Požiadal preto, aby žalobkyňa predložila súdu potvrdenia o ich vedení.
Žalovaný dôrazne odmietol, že by zavinil začatie konania o vysporiadanie BSM. Vznik trov tohto
konania zapríčinila jednoznačne žalobkyňa a trovy, ktoré žalovanému vznikli si bude preto voči nej

uplatňovať. V danej súvislosti žalovaný poukázal na to, že mimosúdny návrh dohody o vyporiadaní BSM
pred podaním žaloby je preukázateľne odlišný a zopakoval svoju argumentáciu z odvolania ohľadom
účelových dôkazných prostriedkov predložených žalobkyňou i o nezdokladovaní jej príjmov a úspor
nadobudnutých v Kanade. Žalovaný tiež konštatoval zneužitie iného daňového systému fungujúceho v
Kanadežalobkyňou,pričítanímsijehozárobkovkjej,čímsitakžalobkyňanavýšiladôchodok.Žalobkyňa

za žalovaného neplatila sociálne poistenie. Tým žalovaný stratil za šesť legálne odpracovaných rokov
v Kanade nárok na dôchodok. Žalovaný tiež odmietol tvrdenie žalobkyne, že by svojím správaním
predlžoval prebiehajúce konanie. Vždy totiž tvrdil skutočnosti, ktoré mali súvis s vecou, nevyhýbal
sa súdnym pojednávaniam. Obhajoval sa sám, čo mu zákon umožňuje. Ku všetkému sa vyjadroval
a dokladal to dostupnými dôkazmi. Je scestné tvrdiť, že neúspech žalovaného vo veci je 100 %.

Advokátka žalobkyne koná len v záujme svojho finančného obohatenia sa, a nie v záujme zákonnej
spravodlivosti. Žalobkyňa disponuje veľkým finančným majetkom v Kanade, ktorý nadobudla počas
manželstva so žalovaným, preto si môže dovoliť platiť advokátku.

16. V odvolacej replike (doručenej súdu 03.02.2017, č.l. 736 spisu) žalovaný uviedol, že jeho odvolanie

ako aj všetky v ňom uvedené odvolacie dôvody a dôkazy obstoja. Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvej
inštancie o náhrade trov konania žalovanej (správne má byť žalobkyne - pozn. odvol. súdu) rozhodol
správne, žalobkyňa nemá právo na náhradu trov konania. Okresný súd nepostupoval správne, keď
nevzal do úvahy návrhy žalovaného na dokazovanie, čím došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivýproces. Žalobkyňa zneužila dvojité štátne občianstvo a súdu v konaní poskytla len tie informácie a
dôkazy, ktoré jej vyhovovali. Zároveň však nepredložila súdu prvej inštancie doklady a výpisy z účtov,
ktorými by zdokladovala svoje príjmy a úspory počas trvania spoločného manželstva od februára 2007

dojanuára2015výlučnenadobudnutévKanade.Súdjejtoanineprikázal,napriektomu,žeotožalovaný
žiadal. Zopakoval, že nesúhlasí s rozdelením hnuteľných vecí podľa verdiktu súdu prvej inštancie a v
tomto smere opätovne uvádzal argumentáciu uvedenú k tejto časti vo svojom odvolaní. Poukázal tiež na
zavádzajúce tvrdenie žalobkyne o dare od rodičov vo výške 1.900,00 Eur. Tieto peniaze, ako aj peniaze
za odpredaj osobného motorového vozidla Fabia, ktoré bolo vo výlučnom vlastníctve žalovaného, zlaté

retiazky synov žalovaného, zlatý prsteň s monogramom R - dar rodičov žalovaného k promóciám,
žalovaná uložila v trezore v banke v meste Sardis, kde počas manželstva bývali spolu s úsporami
žalovanej v anglických librách. Pri odchode z Kanady v novembri 2013 označené veci žalobkyňa vybrala
ztrezoruazobralaichnaSlovensko.Žiadnecennostiapeniazevšakžalovanémunevrátila.Zdôraznil,že
peniaze poukazované na účet syna J. F., boli výlučne na účel finančnej pomoci pri štúdiu obidvoch synov
J. a Y.. V prepočte išlo o dva mesačné platy žalovaného, ktoré v tej dobe zarábal v Kanade. Žalovaný

odmietolajtvrdeniežalobkyne,žesaúčelovozbavilsvojhonehnuteľnéhomajetku,tentomajetokdaroval
svojmu synovi. Následne zopakoval svoju argumentáciu prezentovanú v jeho odvolaní, na
ktorej v celom rozsahu zotrval.

17. Žalobkyňa v odvolacej replike (doručenej súdu 09.02.2017, č.k. 740 spisu) zopakovala doterajšiu

odvolaciu argumentáciu. Dodala, že čestné prehlásenia I. V. a pani P. o vrátení záloh nie sú dôkazmi,
ktoré možno posúdiť ako novoty v odvolacom konaní. Žalovaný mal možnosť uplatniť dôkazy tohto druhu
už v štádiu doručenia žaloby, minimálne počas konania na súde prvej inštancie. Súčasne žalobkyňa
namietala hodnovernosť oboch čestných prehlásení. Žalobkyňa tiež opravila zrejmú chybu v písaní, keď
vo svojom odvolaní navrhla, aby súd uložil žalovanému vyplatiť žalobkyni sumu 3.814,75 Eur z titulu

vyporiadania výnosu z prenájmu bytu, nesprávne na adrese B. XXX, správne bytu č. XX v bytovom dome
č. s. XXX na ulici V. v J. Z.. Opätovne zdôraznila, že žalovaný vo svojom odvolaní, ako
aj v následných vyjadreniach neuviedol žiadne nové skutočnosti a dôkazy, ktoré nemohol uplatniť už v
konaní pred súdom prvej inštancie. Preto navrhla, aby odvolací súd na tieto neprihliadol.

18. Žalovaný v odvolacej duplike (doručenej súdu 05.04.2017, č.k. 745 spisu) zhrnul svoju doterajšiu
argumentáciu predloženú v v odvolaní a vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne. Okrem toho upriamil
pozornosť na životné náklady žalobkyne od novembra 2013 do januára 2017, keď na Slovensku nikde
nepracovala v porovnaní s výdavkami v súkromných domácnostiach podľa štatistických údajov (na
osobu v roku 2015 boli 380,00 Eur na mesiac). V tomto období bola žalobkyňa dvakrát na pobyte v

Kanade, nechala sa zastupovať v troch súdnych konaniach advokátkou. Opätovne poslala do Kanady
kontajner so spoločnými hnuteľnými vecami a od novembra 2014 do júna 2015 bývala v nájme. Z týchto
dôvodov navrhol, aby krajský súd dôkladne preveril zdroje finančných prostriedkov, ktoré žalobkyňa
používala na úhradu svojho živobytia počas jej pobytu na Slovensku, keď nikde nepracovala a tvrdila,
že žiadne účty na Slovensku nemala.

19. Odvolacia duplika žalovaného bola okresným súdom zaslaná v zmysle § 374 CSP protistrane na
vyjadrenie, ktorá na túto už nereagovala.

20. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu

vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v
spojení s § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP) toto rozhodnutie v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP
vo výroku I. (o vyporiadaní hnuteľných vecí) potvrdil a vo výroku II. (o povinnosti vyplatiť vyrovnávací
podiel) v zmysle ust. § 388 CSP zmenil v rozsahu uvedenom vo výroku tohto rozhodnutia.

21. Za nevyhnutné považuje krajský súd zdôrazniť, že odvolací prieskum je striktne vymedzený
odvolacími dôvodmi formulovanými v podanom opravnom prostriedku a prípadne ďalšia argumentácia
vo vyjadreniach nie je pre rozhodovanie odvolacieho súdu relevantná (§ 365 ods. 3 CSP).

22. Odvolací súd preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v potvrdzujúcej

časti sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. V tejto
časti okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre rozhodnutie o vyporiadaní
hnuteľných vecí, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením §
236 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naňpoukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní v tej časti, v
ktorej rozsudok okresného súdu potvrdil, obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

23. Odvolací súd vzhľadom na obsah podaného odvolania žalovaného (čiastočne aj z dôvodu
nepriznania čiastkových nárokov žalobkyne) považuje za vhodné upriamiť pozornosť na
základné procesné povinnosti strán sporu.

24. Navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§
132 ods. 1, § 150 ods. 1 CSP). Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže strana plniť od začiatku
konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania,
pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli
v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti
je okamih vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania (§ 154 CSP). Cieľom povinnosti tvrdenia a

dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva
na strane konania, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so
sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých
stranou v opačnom procesnom postavení než je ten, kto nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju
dôkaznú povinnosť.

25. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi strany v spore závisí na tom, ako
vymedzuje právna norma ich práva a povinnosti. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované
právomusítvrdiťžalobca,zatiaľčookolnostitotoprávovylučujúcesúzáležitosťoužalovaného.Bremeno
tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu

sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu.

26. Skutočnosti a dôkazy, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie nemožno
v zásade pred odvolacím súdom uplatniť (výnimky formuluje ustanovenie § 366 CSP). V civilnom
procese sa uplatňuje tzv. neúplný apelačný systém, kedy súd je viazaný rozsahom a dôvodmi podaného

odvolania a strana môže v odvolacom konaní vzniesť námietky proti postupu prvoinštančného súdu
len v prípade, ak dané námietky boli už predmetom posudzovania zo strany tohto súdu. Súd druhej
inštancie vystupuje len ako opravný súd, jeho úlohou nie je vykonávať nové dôkazy, či zaoberať sa
novými skutočnosťami, ktoré v prvoinštančnom konaní neboli produkované.

27. Preskúmaním spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci okresný
súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre vyvodenie správnych skutkových záverov
smerujúcich k jeho rozhodnutiu o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalovanej vyrovnávací podiel -
finančnú čiastku na vyrovnanie hodnoty jej podielu. Odvolací súd vychádzal z nezmenených skutkových
záverov súdu prvej inštancie, no na základe iného právneho posúdenia zmenil výrok II. napadnutého

rozsudku - o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni vyrovnávací podiel.

28. Celkovo okresný súd zaviazal žalovaného vyplatiť žalobkyni na vyrovnanie hodnoty jej podielu sumu
26.781,75 CAD pozostávajúcu:

- zo sumy 5.531,45 CAD - vyrovnanie hodnoty podielu za hnuteľné veci,
- zo sumy 3.750 CAD - 1 zo sumy 7.500,- CAD vyplatenej na účet syna žalovaného,
- zo sumy 17.500,- CAD - 1 zo sumy 35.000,- CAD poskytnutý výplatok BSM žalovaným bývalej
manželky.

29. Prioritne odvolací súd dáva do pozornosti zrejmú nesprávnosť, ktorej sa súd prvej inštancie
dopustil pri výpočte sumy na vyrovnanie hodnoty podielu žalobkyne za hnuteľné veci. K odstráneniu
tejto nesprávnosti pristúpil krajský súd v rámci odvolacieho konania. Vychádzajúc z celkovej hodnoty
hnuteľných vecí zaradených do masy BSM strán sporu vo výške 6.591,45 CAD a hodnoty hnuteľných
vecí pripadajúci do výlučného vlastníctva strán sporu (žalobkyňa - 530,00 CAD, žalovaný - 6.061,45

CAD), potom na vyrovnanie podielu žalobkyne za hnuteľné veci (pri hodnote hnuteľných vecí 3.295,73
CAD pripadajúcej na každého) patrí suma 2.765,73 CAD (hodnota hnuteľných vecí pripadajúcej na
každého v sume 3.295,73 CAD mínus hodnota vecí pripadnutých žalobkyni 530,00 CAD), a nie suma
5.531,45 CAD ako to v napadnutom rozhodnutí určil súd prvej inštancie.30. Na rozdiel od okresného súdu odvolací súd dospel k záveru, že žalobkyňa má nárok aj
na sumu 2.020,00 CAD, ktorý predstavuje dorovnanie do rozdelenia spoločných úspor. V konaní bolo

preukázané,žecelkovéúsporystránsporubolivsume55.960,00CAD,zktorýchsižalobkyňaponechala
sumu 25.960,00 CAD a na jediný účet na Slovensku previedli sumu 30.000,00 CAD (30.000,00 CAD
- 25.960,00 CAD:2). Pokiaľ peniaze zaslané na účet v SR mali slúžiť pre potreby oboch bývalých
manželov, nemožno prijať záver, že bývali manželia si uvedeným spôsobom (nerovnomerne) rozdelili
spoločné úspory.

31. Celková suma, ktorú je žalovaný povinný na vyrovnanie hodnoty podielu žalobkyni vyplatiť je
26.035,73 CAD, ktorej skladba vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolacieho súdu je oproti
rozhodnutiu okresného súdu iná (pozostáva zo súm 2.765,73 CAD, 3.750,00 CAD, 17.500,00 CAD a
2.020,00 CAD).

32. Vo zvyšnej časti (pokiaľ ide o nezaradenia výnosov z prenájmu nehnuteľnosti vo
výlučnom vlastníctve žalovaného do BSM) sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej
inštancie, ktorý nezaradil výnos z prenájmu do masy BSM z dôvodu, že žalobkyňa v tomto smere
neuniesla dôkazné bremeno. Odvolací súd nespochybňuje ustálenú súdnu prax, že zdrojom tvorby
bezpodielového spoluvlastníctva manželov sú zásadne všetky príjmy, výnosy a iný majetok získaný

manželmi počas trvania manželstva s výnimkou tých príjmov (vecí), ktoré zákon ako zdroj tvorby
bezpodielového spoluvlastníctva výslovne vylučuje. Ostatne podľa konštantnej judikatúry (R 42/1972,
str.243)ajvýnosyzoddelenéhomajetkujednéhozmanželovpatriadobezpodielovéhospoluvlastníctva.
Inak povedané predmetom BSM sú i výnosy bez ohľadu na to, či ide o veci patriace do BSM alebo vo
výlučného vlastníctva jedného z manželov. Platí zásada, že príjem sa stane predmetom bezpodielového

spoluvlastníctva až v čase, keď ho oprávnený prevzal. Samotný nárok na vyplatenie príjmu nie je
predmetom bezpodielového spoluvlastníctva, keďže nejde o vec, ale o pohľadávku. Na strane druhej
odvolací súd dodáva, že na to aby sa výnos z prenájmu stal súčasťou BSM nestačí preukázať len
existenciu zmluvných vzťahov a z nich vyplývajúcich nárokov, ale aj vyplatenie týchto peňažných
prostriedkov a ich existenciu (oddelene od ostatného majetku) tak, ako to správne konštatoval okresný

súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ tomu tak nie je, ďalšia úvaha okresného súdu o
pravdepodobnom spotrebovaní takto nadobudnutých peňažných prostriedkov je správna.

33. Žalovaný napadol odvolaním rozsudok súdu prvej inštancie takmer zo všetkých zákonných
dôvodov uvedených v CSP (hoci citoval ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku). Z odôvodnenia

jeho opravného prostriedku vyplýva, že namieta nesprávnosť procesného postupu okresného súdu
pri zisťovaní skutkového stavu veci, v čom namietal porušenie jeho práva na spravodlivý proces,
nesprávnosť skutkových záverov a následne nesprávnosť právneho posúdenia prejednávanej veci.
Odvolacia argumentácia žalovaného vychádzala z jeho argumentácie uplatnenej v konaní pred súdom
prvej inštancie. Prílohu jeho odvolania tvorili dôkazy predkladané aj v konaní pred súdom prvej inštancie,

resp. dôkazy, ktoré mohol predložiť v prvoinštančnom konaní a tieto predložil až v odvolacom konaní
(čestné prehlásenia ohľadom vrátenia zloženej zálohy pri prenájme). Vo vzťahu k obrane žalovaného
produkovanej v priebehu konania platí, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ním tvrdených
skutočností. Nesplnil si základné procesné povinnosti strany sporu tak ako ich odvolací súd formuloval
v odsekoch 24. až 26. odôvodnenia svojho rozhodnutia. Hoci bol žalovaný zo strany konajúceho súdu

viackrát upozorňovaný o procesných právach a povinnostiach, nepreložil súdu relevantný návrh na
vykonanie dôkazov o podstatných na vec sa vzťahujúcich skutočnostiach, napr. aj prostredníctvom
dožiadania kanadského súdu.

34. Z obsahu opravného prostriedku vyplýva, že žalovaný nijakým spôsobom nespochybnil závery

vyslovené súdom prvej inštancie k relevantným právnym otázkam týkajúcim sa predmetu sporu, v
dôsledku čoho odvolací súd vyhodnotil jeho odvolanie ako nedôvodné.

35. V zásade je potrebné uviesť, že žalobkyňa si voči všetkým nárokom, ktoré jej boli v konaní
priznané (osobitne pokiaľ ide o výpočet vyrovnávacieho podielu) dôsledne splnila dôkaznú povinnosť.

Týka sa to predovšetkým preukázania investovaných finančných prostriedkov z výlučného majetku
žalobkyne do spoločného majetku v sume 50.000,00 CAD, vyplatenia bývalej manželky žalovaného v
sume 35.000,00 CAD, poukázanie sumy 7.500,00 CAD na účet syna žalovaného za účelom plnenia
vyživovacejpovinnosti,výškyspoločnýchúsporpredloženímjednotlivýchvýpisovzúčtovsichoverenýmprekladom. Uvedené dôkazy žalovaný v konaní účinne nevyvrátil a svoje tvrdenia prezentované v
konaní nepreukázal. Opätovne sa žiada zdôrazniť, že predmetom konania o vyporiadanie BSM nie je
zisťovanie výšky príjmov oboch manželov počas celého trvania manželstva ako podstatného zdroja

spoločne nadobudnutých vecí manželmi. Príjmom dosahovaným v zamestnaní žalovaný zabezpečoval
starostlivosť o rodinu a súčasne týmto spôsobom prispel a zaslúžil sa o nadobudnutie a udržanie
spoločných vecí, ktorú skutočnosť okresný súd zohľadnil a premietol do rovnosti podielov manželov pri
vyporiadaní BSM (§ 150 Občianskeho zákonníka). Uvedené zdôrazňoval súd prvej inštancie v priebehu
celého konania a žalovaného v tomto smere poučil. Z tohto dôvodu už ďalšie dokazovanie týmto smerom

nevykonával. Takýto procesný postup súdu prvej inštancie bol správny. Nemožno preto súhlasiť s
námietkou žalovaného, že pokiaľ konajúci súd nevyzval žalobkyňu na preukázanie jej príjmov, resp.
ďalších účtov, postupoval nesprávne a porušil tým právo žalovaného na spravodlivý proces.

36. Odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby
sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS

252/04), ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo
v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa článku 46 ods. 1
Ústavy a práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo strany sporu
vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou
navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Odvolacie námietky žalovaného

k spôsobu vyhodnotenia dokazovania okresným súdom z uvedených dôvodov krajský súd vyhodnotil
ako nedôvodné Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, prečo BSM strán sporu
vyporiadal spôsobom uvedeným vo výrokovej časti svojho rozhodnutia a ku svojim záverom dospel v
kontexte všetkých vykonaných dôkazov.

37. Pokiaľ ide o vyporiadanie hnuteľných vecí, z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že súd prvej
inštancie vyporiadal všetky hnuteľné veci označené v návrhu, na ich hodnote sa strany sporu dohodli,
strany označili veci, ktoré navrhli z tejto masy vypustiť, bola zohľadnená účelnosť využitia veci. Odvolací
súd mal preukázané, že hnuteľné veci si strany sporu v priebehu konania navzájom vydali, preto nebolo
potrebné do napadnutého rozhodnutia súdu zahrnúť aj výrok s uložením povinnosti vydať tej-ktorej

strane sporu nejakú vec. Zrejme nedopatrením okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku neuviedol, že
strany sporu zhodne navrhli vypustiť z masy BSM LG televízor a domáce kino a detský bicykel, uvedené
skutočnosti však vyplývajú z obsahu dokazovania ním vykonaného. Uvedený nedostatok
však nemá vplyv na správnosť jeho záveru o vyporiadaní hnuteľných veci patriacich do BSM. Okresný
súd správne do masy hnuteľných vecí zaradil aj osobné motorové vozidlo Volkswagen Golf rok výroby

2003, EVČ: LM 503 CI s príslušenstvom, pretože žalovaný nepreukázal, že uvedené motorové vozidlo
bolo nadobudnuté z finančných prostriedkov v jeho výlučnom vlastníctve (z predaja iného motorového
vozidla, ktoré mal žalovaný vo výlučnom vlastníctve a finančného daru jeho rodičov v sume 1.900,00
Eur). V tomto smere okresný súd správne vyhodnotil výpovede žalovaného. Neunesenie dôkazného
bremena sa týka aj tvrdenia žalovaného, že vyporiadavané náradie považoval za veci, ktoré mali slúžiť

výlučne na výkon jeho povolania, ktorý však v konaní túto podmienku nepreukázal. Okrem toho ide o
veci majúce bežné uplatnenie v domácnosti, dokonca sám žalovaný pripustil, že niektoré používal doma
v záhrade (v čase keď manželia bývali v Kanade). Pokiaľ ide o veci podľa zoznamu tvoriace vybavenie
domácnostivKanade (vhodnote19.280,00CAD)-odvolacísúdupriamujepozornosťnafakt,
že zariadenie domácnosti sa predalo v Kanade z dôvodu spoločného odchodu manželov (strán sporu)

na Slovensko, o ktorej skutočnosti mal žalovaný vedomosť. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že
predmetom vyporiadania BSM môžu byť len veci, ktoré v čase zániku manželstva existovali. Veci, ktoré
si žalovaný uskladnil v domácnosti rodičov žalobkyne pred jeho odchodom do Kanady nepatria do masy
BSM a nemôžu byť predmetom vyporiadania.

38. Na základe vyššie uvedených skutočností a právnej argumentácie odvolací súd rozsudok okresného
súdu v časti vo výroku I. potvrdil a vo výroku II. v zmysle ust. § 388 CSP zmenil spôsobom vyplývajúcim
z výrokovej časti tohto rozhodnutia.

39. O nároku na náhradu trov konania krajský súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s §

255ods.2CSPa§396ods.2CSPtak,žežiadnazostránnemáprávonanáhradutrov(prvoinštančného
i odvolacieho) konania.40. Rozhodnutie o trovách konania v konaní o vyporiadanie BSM má svoje špecifiká spočívajúce v
tom, že rozhodnutie o vyporiadaní BSM je v záujme oboch strán sporu, ktoré sú povinné vyporiadanie
uskutočniť. V konaní o vyporiadanie BSM sa premieta, že tu ide o „iudicium duplex“ (žalobu môžu podať

obe strany, súd nie je viazaný žalobou). Pri stanovení úspechu s poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP
nie je možné vychádzať z toho, kto podal žalobu, kto sa ako v konaní bránil, ale úspech v konaní je až
v tom, akého podielu sa komu dostane a v tomto smere na žalobe nezáleží. Nedá sa preto povedať,
že plný úspech má ten, kto podal žalobu o vyporiadanie BSM. Súd postupuje v konaní o vyporiadanie
BSM ex offo, preto spravidla, ak sa dodrží základná parita podielov, čo je daný prípad, je na mieste, aby

si každá strana platila náklady konania zo svojho, čo vedie nepochybne za takejto situácie k aplikácii
§ 255 ods. 2 CSP.
41.Kodvolacímnámietkamžalobkyneohľadomtrov(prvoinštančného)konaniaodvolacísúduvádza,že
spôsob vedenia konania je v dispozícii súdu, preto nemožno tvrdiť, že zvolený spôsob obrany žalovaným
bol príčinou prieťahov v konaní, a preto by mal žalovaný niesť zodpovednosť za trovy konania. Nie
je možné súhlasiť so žalobkyňou ani v tom, že žalovaný zavinil konanie ako také, pretože nesúhlasil

s mimosúdnou dohodou iniciovanou žalobkyňou. Mimosúdna dohoda nie je obsahom spisu, preto nie
je možné prijať záver, že žalovaný mimosúdnu dohodu (podľa tvrdenia žalobkyne zhodnú so žalobou)
bezdôvodne odmietol.

42. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).