Decision was made at the court Krajský súd Trnava
Judgement was issued by JUDr. Rastislav Kresl
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3Tos/77/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118012226
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Kresl
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2118012226.1
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr.
Janky Klčovej a JUDr. Kataríny Stanislavskej, v trestnej veci odsúdeného N. K., nar. XX.XX.XXXX v
Trnave, v konaní o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody,
na neverejnom zasadnutí konanom dňa 04.04.2019 v Trnave, prejednal sťažnosť odsúdeného proti
uzneseniu Okresného súdu v Trnave zo dňa 24.10.2018, sp. zn. 1PP/123/2018, a takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného N. K., nar. XX.XX.XXXX, z a
m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 67 odsek 1 Trestného zákona a § 66 odsek 1, odsek 2
Trestného zákona návrh odsúdeného N. K. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody,
ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 22.05.2017 sp. zn. 33T/122/2014,
zamietol.
Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č.l. 35-37 spisu.
Súd I. stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že u odsúdeného bola splnená prvá zákonná (formálna)
podmienka a to, že odsúdený už vykonal potrebnú časť výmery uloženého trestu odňatia slobody.
Druhá zákonná (materiálna) podmienka, a to tá, že počas doterajšieho výkonu trestu preukazuje
schopnosť viesť riadny život a to plnením svojich pracovných a mimopracovných úloh, vrátane
dodržiavania všetkých právnych noriem vzťahujúcich sa na výkon trestu, sa nejavila ako splnená,
pretože odsúdený počas prevažnej časti doteraz vykonaného trestu odňatia slobody (najmä od
11.08.2014 do 12.03.2018), nepreukázal žiadne polepšenie, resp. vzhľadom k jeho psychickému stavu
nebolo možné, aby sa počas výkonu trestu riadnym spôsobom v danom smere „prejavil“ v pozitívnom
smere. Z hodnotenia riaditeľa ústavu je zrejmé, že bol dňa 08.07.2014 premiestnený do ÚVTOS
Hrnčiarovce nad Parnou na ďalší výkon trestu, pričom bol najskôr umiestnený na oddiel s diferenciačnou
skupinou „B“, kde jeho správanie a vystupovanie nebolo na požadovanej úrovni. Dňa 11.08.2014
bol premiestnený na oddiel špecializovaného zaobchádzania. Počas pobytu na tomto oddiely boli
evidovanéviacerézávažnénegatívnepoznatky(opakovanenadväzovalnepovolenékontakty,nedodržal
zásady slušného správania) a vzhľadom na tieto okolnosti bol preradený dňa 01.06.2015 na oddiel
s diferenciačnou skupinou „C“, kde jeho správanie a vystupovanie bolo spočiatku na slabej úrovni.
Jeho správanie sa postupne stabilizovalo a dňa 12.03.2018 bol odsúdený preradený na oddiel s
diferenciačnou skupinou „B“, kde jeho správanie a vystupovanie od preradenia bolo na požadovanej
úrovni. Počas výkonu trestu nebol disciplinárne odmenený, disciplinárne tresty nemá vykázané to
znamená, boli mu uložené, ale odsúdený splnil zákonné podmienky na to, aby si tieto zahladil.Splnená nebola ani tretia t.j. dôvodné očakávanie vedenia riadneho života odsúdeného na slobode. V
prípade odsúdeného podľa názoru súdu I. stupňa je riziko recidívy príliš vysoké. Okresný súd poukázal
naminulosťodsúdeného,ktorýbol11-krátsúdnetrestaný,vposlednomobdobíibapremajetkovútrestnú
činnosť pričom opakovane sa dostal zo strany viacerých súdov možnosť preukázať, že nie je potrebné
mu ukladať najprísnejší druh trestu a že účel trestu bude naplnený uložením trestu odňatia slobody
nespojeného s jeho výkonom. Odsúdený však túto možnosť nevyužil, resp. tieto viaceré podmienečné
tresty ho neodradili od toho, aby sa do budúcna ďalšej trestnej činnosti nedopúšťal. Odsúdený
pokračoval v páchaní tej istej trestnej činnosti, pričom sa dopustil aj trestnej činnosti, pri ktorej spôsobil
závažnejší následok a to škodu veľkého rozsahu. Jeho recidívne konanie preto nesvedčilo tomu, že účel
týchto podmienečných trestov odňatia slobody splnil svoj účel, keďže ide tzv. špeciálného recidivistu,
pretože pokračoval ďalej v páchaní tých istých trestných činov. Nemenej podstatnou skutočnosťou je to,
že odsúdený je v kontexte páchania majetkovej trestnej činnosti starobným dôchodcom, je nevyučený,
má naviac vyživovaciu povinnosť ešte na dve svoje deti.
Súd I. stupňa sa stotožnil s tým, že jeho resocializačná prognóza je menej priaznivá z dôvodov v
hodnotení uvedených. Podľa názoru súdu I. stupňa u odsúdeného N. K. nebola daná dostatočná záruka,
že bude na slobode viesť riadny život, vedenie ktorého nepreukázal dostatočne ani počas doterajšieho
výkonu trestu odňatia slobody.
Protitomutouzneseniuvzákonomstanovenejlehote,ihneďpovyhlásenínaverejnomzasadnutízahlásil
sťažnosť odsúdený (č.l. 33 spisu).
Prokurátor prítomný pri verejnom zasadnutí sa vzdal práva na podanie sťažnosti.
Obhajca odsúdeného písomne odôvodnil zahlásenú sťažnosť v rozsahu č.l. 40 spisu, v ktorej uviedol,
že doposiaľ vykonaný trest bol pre neho dostatočne dlhý na to, aby si uvedomil chyby, ktoré ho doviedli
do súčasnej situácie a začal viesť riadny život. Premiestnenie do ústavu Hrnčiarovce nad Parnou po
psychickej stránke znášal horšie, no postupe došlo k jeho zásadnej zmene a jeho správanie sa polepšilo.
Bol preradený do diferenciačnej skupiny „B“, kde bolo správanie hodnotené pozitívne. Ďalej poukazuje
na to, že nemá vykázané žiadne disciplinárne tresty, vo výkone trestu je prvýkrát, doposiaľ vykonaný
trest naplnil svoj účel a je toho názoru, že by mu mala byť daná možnosť byť podmienečne prepustený
a dokázať, že je schopný viesť riadny život. V závere navrhol odvolaciemu súdu, aby zrušil napadnuté
uznesenie a rozhodol tak, že bude z výkonu trestu odňatia slobody podmienečne prepustený.
Odsúdený písomne odôvodnil zahlásenú sťažnosť v rozsahu č.l. 41-42 spisu, v ktorej poukázal na
skutočnosť, že okresný súd vo svojom rozhodnutí z hodnotenia ÚVTOS použil iba výťažok, neprihliadol
na to, že sa zúčastňoval na brigádach a ďalších vzdelávacích činnostiach a vzhľadom na znak jeho
polepšenia, bol vrátený do diferenciačnej skupiny „B“. Čiže je evidentné, že išlo o nápravu. Pokiaľ
ide o tretiu podmienku na skutočnosť, že by nemal viesť riadny život po prepustení na podmienečné
prepustenie uvádza, že súd poukazoval na počet súdnych rozhodnutí a neprihliadol nato, že vo väzení
za ten istý skutok aj keď v minulosti bol súdne trestaný tak nikdy nebol vo väzení. Poukázal na to, že
poberá dôchodok a má svoj vek Poukázal na závery hodnotenia v ktorom bolo konštatované, že sa
odporúča jeho prepustenie a vzhľadom na vek, zdravotný stav a pravidelný dôchodok žiada, aby mu
bola daná šanca zaradiť sa do normálneho života.
Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti preskúmal v zmysle vyššie citovaného ustanovenia
§ 192 odsek 1 Trestného poriadku správnosť výrokov napadnutého uznesenia proti ktorým sťažovateľ
podal sťažnosť, ako i konanie predchádzajúce tomuto výroku a tak zistil, že sťažnosť odsúdeného nie
je dôvodná.
Z obsahu pripojeného spisu sťažnostný súd, zhodne ako súd I. stupňa zistil, že :
• odsúdený vykonáva trest odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Nitra sp.
zn. 33T/122/2014 zo dňa 22.5.2017 pre zločin podľa § 221 odsek 4 Trestného zákona v trvaní 6 rokov, so
zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia pre obzvlášť závažný zločin. Na podanie žiadosti
splnil 10.08.2018, predpokladaný koniec trestu má mať 10.02.2020;
• z hodnotenia riaditeľa ÚVTOS č.l. 27 vyplýva, že odsúdený bol zaradený ústavu na oddiel s
diferenciačnou skupinou „B“, kde jeho správanie nebolo na počiatku na požadovanej úrovni, od12.03.2018 je preradený na oddiel s diferenciačnou skupinou „B“, kde jeho správanie je na požadovanej
úrovni,
· disciplinárne odmenený nebol, disciplinárne tresty nemá vykázané,
· pracovne zaradený nebol z dôvodu nedostatku vhodných pracovných príležitostí vzhľadom na jeho
zdravotné obmedzenia, má vyživovaciu povinnosť na dve deti, ktoré si neplní
· odsúdený čiastočne plní ciele stanovené programom zaobchádzania, u odsúdeného je stredné riziko
sociálneho zlyhania, resocializačná prognóza sa u odsúdeného javí ako menej priaznivá (opakovaná
trestná činnosť, spáchaný zločin, iba základná škola), v súčasnosti je voči nemu vedené ďalšie trestné
stíhanie
· zo záveru riaditeľa ústavu vyplýva, že odsúdený čiastočne preukazuje splnenie podmienok na
podmienečné prepustenie a odporúča sa ho podmienečne prepustiť s dohľadom.
• z odpisu registra trestov odsúdeného vyplýva, že bol 11-krát súdne trestaný.
Podľa § 67 odsek 1 Trestného zákona, osoba odsúdená za obzvlášť závažný zločin alebo osoba
odsúdená na trest odňatia slobody podľa § 47 odsek 2 okrem osoby odsúdenej na doživotie môže byť
podmienečne prepustená až po výkone troch štvrtín uloženého trestu odňatia slobody.
Podľa § 66 odsek 1 Trestného zákona, súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak
odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojim správaním preukázal polepšenie a môže
sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.
a/ ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia
slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu
odňatia slobody.
b/ ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia
slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu
odňatia slobody.
Podľa § 66 odsek 2 Trestného zákona pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení prihliadne súd aj
na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.
Krajský súd je toho názoru, že okresný súd po obdržaní žiadosti odsúdeného o podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody postupoval procesne bez akýchkoľvek pochybení, keď
vo veci určil termín verejného zasadnutia, kde mal odsúdený možnosť vyjadriť sa k svojmu správaniu
vo výkone trestu odňatia slobody, vykonal všetky dôkazy, ktoré sú potrebné pre objektívne a zákonné
rozhodnutie o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody a
rozhodol spôsobom, ktorý si osvojil aj krajský súd.
Vo svojom uznesení okresný súd v súlade s ustanovením § 176 odsek 2 Trestného poriadku rozviedol
všetky zákonné a právne skutočnosti, na základe ktorých má za to, že žiadosti odsúdeného o
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nie je možné vyhovieť.
Krajský súd sa s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení stotožňuje a osvojil si ich pritom v
podrobnostiach na ne odkazuje.
Aj podľa sťažnostného súdu odsúdený splnil formálnu podmienku pre podmienečné prepustenie keď
vykonal požadovanú časť uloženého trestu, nespĺňa však materiálne podmienky a to, že počas výkonu
trestu odňatia slobody svojim správaním preukázal dostatočnú snahu po polepšení, čo vyplýva najmä z
tej skutočnosti, že odsúdený stanovené ciele programu zaobchádzania plní len čiastočne, disciplinárne
odmenený nebol ani jedenkrát, disciplinárne tresty má zahladené resp. nemá vykázané a vzhľadom
na osobu odsúdeného nie je možné od neho ani bezpečne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny
život, najmä zo skúsenosti z jeho predchádzajúcim spôsobom života, ktorý nesvedčí v prospech možnej
prognózy, že by v prípade prepustenia na slobodu viedol riadny život. Takéto očakávanie nie je reálne,
pretože odsúdený sa počas pobytu na slobode dopúšťal opakovane trestnej činnosti, za ktorú bol 11-krát
súdne trestaný a podmienečnými odsúdeniami mu bola daná možnosť preukázať snahu po polepšenísa, túto však nevyužil a dopustil sa obzvlášť závažného zločinu pre ktorý je vo výkone trestu odňatia
slobody.
K sťažnostným námietkam odsúdeného krajský súd uvádza, že na to aby mohol byť odsúdený
podmienečne prepustený je potrebné aby počas celého výkonu trestu odňatia slobody svojim správaním
preukázal snahu po polepšení, čo u odsúdeného nemožno konštatovať, nakoľko jeho správanie
nebolo po celú dobu doposiaľ vykonaného trestu na požadovanej úrovni. Z uvedeného dôvodu bol od
11.08.2014 do 01.06.2015 umiestnený na oddiely špecializovaného zaobchádzania a 01.06.2015 bol na
oddiely s diferenciačnou skupinou „C“. Správanie odsúdeného bolo na slabej úrovni, k stabilizácii prišlo
až postupe, kedy bol 12.03.2018 preradený na oddiel s diferenciačnou skupinou „B“. Taktiež nemožno
opomenúť,žeodsúdenýnedosiaholanijednudisciplinárnuodmenuresp.tietobolipoužiténazahladenie
disciplinárnych trestov.
V danom prípade je však potrebné skonštatovať, že výkon trestu plní svoj účel iba čiastočne a taktiež sú
čiastočne plnené ciele programu zaobchádzania. Na to, aby mohol byť odsúdený prepustený z výkonu
trestuodňatiaslobodyjepotrebné,abyvýkontrestuodňatiaslobodysplnilsvojúčel.Keďženiejesplnená
táto podmienka, nebolo možné žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie vyhovieť.
Podľa § 193 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku, nadriadený orgán zamietne sťažnosť ak nie je
dôvodná.
Keďže krajský súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu napadnutého uznesenia, ktoré by bolo v prospech
odsúdeného, sťažnosť ako nedôvodnú v zmysle ustanovenia § 193 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku
zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.