Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, June 28, 2018

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 12C/7/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617201763
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Šulajová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2018:6617201763.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Renátou Šulajovou v spore žalobcu Q.. K. I., narodená

XX.XX.XXXX, bytom E. S., Č. S.Ň. XXX, E., štátna občianka SR, zast. Mgr. Martin Čižmár, advokát
so sídlom Banská Bystrica, Československej armády 1617/24 proti žalovanej Q.. B. B., narodená
XX.XX.XXXX, trvale bytom J., U. XXXX/XX, štátna občianka SR, zast. Mgr. Ľudovít Paulovič, advokát
so sídlom Lučenec, M. Rázusa 19, v konaní o ochranu osobnosti, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná do3dníodprávoplatnostirozsudkuzabezpečiťnavlastnénákladyzverejnenie
na úradnej tabuli Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, pobočka Lučenec, listom adresovaným
generálnemu riaditeľovi Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, ospravedlnenie žalobkyni

v tomto znení:
"Ospravedlňujem sa Q.. K. I., zato, že som svojim neprofesionálnym a protiprávnym konaním poškodila
jej dobré meno, znížila jej autoritu u jej podriadených zamestnancov, voči Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny v Lučenci, ako aj voči Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava."

Žaloba v časti zabezpečenia zverejnenia ospravedlnenia žalovanou žalobkyni v regionálnom periodiku,
vychádzajúcom pre región okresu Lučenec s a z a m i e t a .

Žalobkyni s a p r i z n á v a od žalovanej náhrada trov konania v plnom rozsahu, o ktorej výške súd
rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku.

Žaloba v časti zaplatenia sumy 10 000,--Eur z titulu náhrady nemajetkovej ujmy s a z a m i e t a .

Žalovanej s a p r i z n á v a od žalobkyni náhrada trov konania v plnom rozsahu, o ktorej výške súd
rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku osobitným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 08.02.2017 domáhala svojho práva na ochranu
osobnosti. Uviedla, že podala žalobu, nakoľko žalovaná svojimi ďalej opísanými tvrdeniami a konaním
intenzívne a neoprávnene zasiahla do zákonom chráneného práva na ochranu osobnosti žalobkyne, v
značnej miere znížila jej dôstojnosť a vážnosť v spoločnosti, ohrozila jej možnosť riadne sa uplatniť v
pracovnom procese u iného zamestnávateľa, hrubým spôsobom narušila jej rodinné a priateľské vzťahy
a vážne poškodila jej občiansku česť a dobré meno.

2. V celom okruhu difamujúcich tvrdení a konaní žalovanej namierených voči osobe žalobkyne,
ktoré sú podrobne opísané v žalobe, sú z najzávažnejších zásahov spočívajúcich v nepravdivých
tvrdeniach žalovanej o tom, že dňa 11.11.2013 v presne nezistenom čase mala žalobkyňa v Lučenci,
v budove ÚP,SVaR verbálne atakovať žalovanú ako svoju priamu nadriadenú, a to so slovami, žeje nekompetentná politická nominantka, že udržiava intímny pomer s vysoko postavenou osobou a
tieto informácie o menovanej mala žalobkyňa údajne šíriť v rámci ÚP,SVaR Lučenec, a že následne
dňa 14.01.2014 mala počas pracovného stretnutia oddelenia sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej

kurately na ÚP,SVaR v Lučenci počas diskusie opätovne verbálne atakovať Q.. B. B., pričom na ňu mala
neúmerne zvyšovať hlas, urážať ju ako človeka a ako vedúceho zamestnanca a uvedeným konaním
mala Q.. B. B. uraziť na cti.

3. Tieto nepravdivé tvrdenia voči osobe žalobkyne vzniesla žalovaná tak v obsahu jej trestného

oznámenia zo dňa 22.11.2013, Obvodného oddelenia Policajného zboru v Lučenci ČVS: ORP-1689/LC-
LC-2013 a najmä aj v obsahu jej návrhu na prejednanie priestupku voči občianskemu spolunažívaniu,
OU-LC-OVVS-2014/003402 Okresného úradu Lučenec, Odbor všeobecnej vnútornej správy, zo
dňa 15.05.2014. Ako bolo v priebehu dokazovania vykonaného v uvedených veciach (trestnom i
priestupkovom konaní) preukázané z výpovedí jednotlivých vo veci vypočutých svedkov aj tieto tvrdenia
voči osobe žalobkyne sa preukázali ako nepravdivé. V tomto bode treba z hľadiska intenzity zásahu do

osobnej integrity žalobkyne zdôrazniť, že žalovaná nepravdivo prisudzovala žalobkyni konania, ktoré
mali dosahovať až úroveň trestnej činnosti. Ďalšie zásahy do zákonom chráneného práva na ochranu
osobnosti žalobkyne sú opísané v článku II. žaloby, kde sú opísané aj širšie súvislosti a pozadie udalosti
spočívajúcich v dlhodobom a cielenom prenasledovaní a šikane žalobkyne, ktorej sa aktívne - svojim
konaním zúčastnila aj žalovaná, a ktorým konaním významným spôsobom a v značnej miere znížila

jej dôstojnosť a vážnosť v spoločnosti, ohrozila jej možnosť riadne sa uplatniť v pracovnom procese u
iného zamestnávateľa, hrubým spôsobom narušila jej rodinné a priateľské vzťahy a vážne poškodila jej
občiansku česť a dobré meno. Tvrdenia a konanie žalovanej sa preukázali ako nepravdivé, pričom tieto
majú difamačnú povahu.

4. Dala do pozornosti, že aj protiprávne konanie žalovanej vo vzájomnej postupnosti vyústilo
do nezákonného odvolania žalobkyne z funkcie vedúceho zamestnanca - vedúcej oddelenia
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, listinou
vydanou dňa 07.11.2014, spis č.: LCl/OSU/OSB/2014/19-34, ktorej neplatnosť je predmetom konania
vedeného pred Okresným súdom Bratislava I, sp. zn.: 17C/143/2015, ako aj nezákonného skončenia

štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou zo dňa 17.08.2015, ktorej neplatnosť je tiež predmetom
konania pred Okresným súdom Bratislava I. sp. zn.: 15Cpr/l/2016.

5. Difamujúcimi výrokmi a konaním žalovanej bolo zásadným spôsobom poškodené dobré meno
žalobkyne a jej autorita, tak pred jej podriadenými zamestnancami ako aj pred inými zamestnancami

Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec. Taktiež bolo poškodené jej dobré meno a povesť vo
verejnosti,čosaprejavilotým,žeosoby,ktoréprvsožalobkyňouudržiavalipriateľskévzťahysadôsledku
nepravdivých výrokov začali žalobkyne strániť a prerušili s ňou osobné kontakty. Narušenie dobrého
mena a povesti žalobkyne v ponímaní širšej verejnosti sa prejavilo aj tým, že po nezákonnej strate
zamestnania na ÚP,SVaR Lučenec, napriek tomu, že žalobkyňa je odborne erudovaná osoba so 17

ročnou odbornou praxou v oblasti sociálnej práce, si nemohla a nemôže nájsť zamestnanie vo svojom
odboreatotonijaknesúvisísotázkouzamestnanostivdanomregióneajevýsledkomkonaniažalovanej.
V dôsledku difamujúcich výrokov a konaní žalovanej žalobkyňa prežívala a prežíva psychické útrapy,
ktoré sa v konečnom dôsledku prejavili aj na jej celkovom zdravotnom stave a sťaženej rodinnej situácii.
Možno nepochybne konštatovať, že výroky a konania žalovanej mali a doposiaľ majú deštruktívny vplyv

na jednotlivé zložky života žalobkyne.

6. Žalobkyňa ďalej uvádza, že žalobu na Q.. B. B. podala ako na jednu z osôb, ktorá bola vykonávateľom
nezákonného spolčenia, ktorého organizátorom bol jej stranícky nadriadený, a to predseda strany
SMER-SD a prednosta Okresného úradu H.. O. Z., pričom na tomto spolčení sa podieľala aj Okresná

prokuratúra pod vedením X.. V., Obvodné oddelenie PZ v Lučenci pod vedením bývalého riaditeľa O..
Z., pričom žalobkyňa poukazuje na to, že dotknuté inštitúcie, sú práve tie, ktoré majú chrániť zákon
a poriadok, a tieto sa rôznou mierou podieľali na tomto zločine voči osobe žalobkyne. Žalovaná ako
bývalá sekretárka Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Lučenec bola dosadená práve pánom Z.Á.
do funkcie riaditeľky odboru sociálnych vecí Úradu práce sociálnych vecí a rodiny. Fakticky Q.. B. B.

je jednou z vykonávateľov horeuvedeného sprisahania, ktorá svojím konaním poškodila dobré meno
žalobkyne na verejnosti a v pracovnej oblasti vo vzťahu k podriadeným zamestnancom, a na jednotlivých
pracoviskách Úradu práce v okrese Lučenec, aj vo vzťahu k osobe žalobkyne, ktorej spôsobila následné
vážne zdravotné ťažkosti.7. Žalobkyňa je presvedčená, že je potrebné jasne a ucelene popísať sled udalostí, na ktorých sa
žalovaná podieľala. Osobné prenasledovanie žalobkyne započala Q.. B. B. fakticky dňa 14.10.2013,

keď si žalobkyňu zavolala k sebe do kancelárie a ukázala jej anonymné podanie na syna žalobkyne P.
I. podané na pošte v Y. dňa 10.10.2013 doručené dňa 11.10.2013 Úradu práce v Lučenci. Odosielateľ
aj adresát neexistujúci.

8.Dňa14.10.2013žalobkyňaosobnepodalažiadosťdotknutejzákladnejškolevoFiľakovesodôvodním,

aby sa k anonymnému podaniu vyjadrili.

9. Odpoveď základnej Školy vo Fiľakove zo dňa 15.10.2013 na jej žiadosť bola jasná a zrozumiteľná.
Cituje: "zástupcovia rodičov žiadnu otázku ohľadom sociálnej siete facebook nevzniesli, ani v súvislosti
s registráciou žiaka P. I.. Nežiadali sme ani nežiadame prešetrenie uvedenej veci. Horeuvedenú
skutočnosť považujeme za vykonštruovanú a znevažujúcu dobré meno školy."

10. Následne žalobkyňa doručila uvedené vyjadrenie vedeniu základnej školy vo Fiľakove Úradu práce,
soc. vecí a rodiny v Lučenci. V liste ústredie práce upozornila na znemožnenie vykonávať riadne prácu
vedúcej oddelenia SPODaSK.

11. Žalovaná, napriek tomu, že stanovisko školy bolo jasné a zrozumiteľné, a teda že syn žalobkyne
sa ničoho nedopustil, pokračovala v šikane žalobkyne a určila pracovisko Poltár vedúcu H.. S., aby
vykonali pohovor s jej synom - maloletým P. I. v základnej škole. Dáva do pozornosti, že takéto konanie
je v rozpore s platnou právnou úpravou, pretože nie je možné vykonať pohovor s maloletým bez
upovedomenia rodičov. K uvedenej veci zaujal jasné a zrozumiteľné stanovisko i Najvyšší kontrolný

úrad, ktorý konštatoval v uvedenej veci, že anonymné podania sa neprešetrujú. Dňa 16.10.2013 bolo
doručené anonymné podanie na ústredie práce Bratislava. Následné vyjadrenie Základnej školy bolo
doručené 24.10.2013.

12. Žalovaná 08.11.2013 ju telefonicky kontaktovala (vtom čase na dovolenke) s tým, že či poslala list

na ústredie do Bratislavy. Zastrašovala ju s tým, že ak list pošle bude veľmi, veľmi zle. Žiadala žalobkyňu
aby jej dala vedieť, či svoje stanovisko poslala, lebo ona sa to aj tak dozvie.

13. Dňa 08.11.2013 žalobkyňa podala trestné oznámenie na anonymného páchateľa Okresnej
prokuratúre v Lučenci. Uznesenie OO PZ vo Fiľakove, citovaný výňatok uznesenia: "Anonym Q.. K.J. I.

zamestnanej na úrade práce v Lučenci preukázateľne znížil vážnosť u spoluobčanov u zamestnávateľa
a priamo ju vystavil hrozbe poškodenia nielen v rodine, ale aj v práci.

14. Dňa 11.11.2013 žalovaná zneužívajúc svojej postavenie zakázala žalobkyni podpisovať príslušnú
pracovnú agendu v rozpore so Zákonom o štátnej službe č. 400/2009 Z. z. o čom upovedomila

žalobkyňa listom Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava.

15. Dňa 18.11.2013 obdržala žalobkyňa dva záznamy porušenia služobnej disciplíny, ktoré v zmysle
zákona sú nevyhnutné pre odvolanie z funkcie.

16. Dňa 18.11.2013 sa jasne a zrozumiteľne vyjadrila žalobkyňa k hore uvedeným záznamom o porušení
služobnejdisciplíny.Vovyjadreniachuviedlavšetkypotrebnédôkazyotom,žesajednáocielenýútokna
jejosobu.Zvyjadreniakzáznamuoporušeníslužobnejdisciplíny,citát:"VedúcikontrolyXX.samasnažil
presviedčať, aby som vo veci ďalej nekonala, že úrad mi chce pomôcť, a oni vedia, že to pravdepodobne
poslal niekto z úradu, vedia, že je to vykonštruované a nepravdivé". V konaní pred okresným úradom

sa jasne preukázalo, že išlo o výmysly žalovanej.

17. Dňa 12.11.2013 bola žalovaná odvolaná z funkcie zástupkyne riaditeľky odboru sociálnych vecí a
rodiny v Lučenci.

18. Dňa 22.11.2013 podala žalovaná na žalobkyňu vyfabrikované a nepravdivé trestné oznámenie
podané OO PZ v Lučenci. Podľa Trestného poriadku § 62 ods. 2 bola žalovaná poučená o
trestnej zodpovednosti za trestný čin krivého obvinenia a uvedenú zápisnicu s poučením podpísala
vlastnoručným podpisom. Poverená policajtka K.. V. Y. v deň spísania zápisnice o trestnom oznámeníbez akéhokoľvek čo i len náznaku, že by mohlo dôjsť k popisovaným skutkom a bez vypočutia Q.. K.
I. (čo možno považovať za štandardný postup) vydala dňa 22.12.2013 uznesenie o trestnom stíhaní, z
ktorého bola obvinená žalobkyňa. V uznesení K.. V. Y. fakticky opísala a nekriticky prevzala, to čo uviedla

žalovaná v trestnom oznámení. V poučení uvádza policajtka: "Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je
prípustná". Takýto postup poverenej policajtky považuje za postup v rozpore s Trestným poriadkom. Dňa
22.12.2013 zaslala upovedomenie žalovanej o začatí trestného stíhania na základe jej oznámenia. V
zápisnicizodňa25.02.2014žalovanánapriekpoučeniuvosvojejvýpovediopakujúcouvádzanepravdivé
tvrdenia difamujúceho charakteru, tak ako sú tieto opísané v uvedenej zápisnici, pričom tieto sa ukázali

ako nepravdivé. V ďalšom konaní pred Okresným úradom v Lučenci svedkovia, ktorých žalovaná
označila a boli okresným úradom predvolaní, vyvrátili jej tvrdenia popísané v trestnom oznámení.
Následne dňa 19.11.2013 žalobkyňa spracovala a podala sťažnosť na vedúcu pracoviska Poltár H..
S. v súvislosti s anonymným podaním, kde pracovisko Poltár porušilo zákon pri takzvanom šetrení
iniciovanom žalovanou. V súvislosti so sťažnosťou, ktorú podala žalobkyňa na H.. S. dňa 10.januára
2014 vykonal osobnú návštevu žalobkyne vedúci oddelenia kontroly Úradu práce v Lučenci H.. Č. a

prehováral žalobkyňu, aby svoje podanie - sťažnosť stiahla, pretože by musel úrad vyvodiť sankcie
voči vedúcej pracoviska Poltár. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalobkyňa už v tom čase disponovala
dôveryhodnými informáciami o tom, že má byť odvolaná za pomoci trestného oznámenia podaného
žalovanou, pričom udalosti, ktoré sa udiali potvrdzovali tieto informácie a H.. S. bola vykonávateľkou
príkazovžalovanejavosobnomrozhovoresažalobkyniospravedlnila.ŽalobkyňaQ..K.I.svojusťažnosť

stiahla. Vzhľadom k neustálemu prenasledovaniu a porušovaniu zákona o štátnej službe žalovanou sa
zdravotný stav žalobkyne (v dôsledku neustáleho stresu) zhoršoval, a preto žiadala žalovanú, aby mohla
navštíviť lekára. Žalovaná toto nedôvodne odmietla. Žalobkyňa napísala sťažnosť riaditeľovi úradu V..
Š., kde uviedla porušenie zákonníka práce s presným citovaním paragrafu. Policajtka K.. V. Y., ktorá
viedla voči osobe žalobkyne, na základe klamlivých tvrdení žalovanej a jej nepodložených výmyslov

obsiahnutých v trestnom oznámení podanom žalovanou trestné stíhanie, kontaktovala telefonicky
riaditeľa V.. Q. Š., V.. a oznámila mu, že voči žalobkyni je vedené trestné stíhanie. Oznámenie K.. V.
Y., riaditeľ Š. podľa jeho výpovede odmietol a uviedol, že uvádzané skutočnosti nesúvisia s pracovnou
činnosťou a odmietol žalobkyňu odvolať z funkcie. Vzhľadom ku skutočnosť, že riaditeľ V.. Q. Š., V..
odmietol odvolať žalobkyňu stanovený úmysel na veci spolčených osôb bol neúspešný a účelové trestné

stíhanie stratilo opodstatnenie a bez ďalšieho bolo trestné stíhanie zastavené dňa 26.03.2014 a bol
zvolený iný postup, prostredníctvom diskreditácie žalobkyne v priestupkovom konaní vedenom pred
Okresným úradom Lučenec. Šokujúce sú ale dôvody, pre ktoré bol odstúpený spis OO PZ v Lučenci
na priestupkové konanie na Okresný úrad v Lučenci. Na strane 3 predmetného uznesenia zo dňa
26.03.2014 sa uvádza: "V priebehu skráteného vyšetrovania bolo preukázané, že konanie Q.. K.J. I.

nemožno posudzovať ako prečin ohovárania podľa § 373 ods. 1 Trestného zákona, a to z dôvodu, že
konanie Q.. K. I. nespôsobilo žiadny následok v rámci pracovného pomeru, ani v rodinných vzťahov, teda
nedošlo k naplneniu zákonných znakov skutkovej podstaty tohto prečinu. Konanie, respektíve správanie
Q..I.jepotrebnékvalifikovaťakopriestupokprotiobčianskemuspolunažívaniupodľa§49ods.1písm.d)
zákona č. 372/1990 Zb., na ktorého prejednanie je príslušný obvodný úrad, odbor všeobecnej vnútornej

správyLučenec,apretobolopotrebnérozhodnúťtak,akojeuvedenévovýrokovejčastitohtouznesenia.

19. Žalobkyňa ďalej uviedla, že na nezákonnom spolčení sa podieľal aj Okresný úrad v Lučenci, ktorého
prednostom je regionálny predseda skorumpovanej organizácie SMER-SD O. Z.. V liste vyzýva H.. X.
Q. žalovanú, aby podala návrh na prejednanie priestupku, pretože takýto návrh sa v spise nenachádza.

Z listu je zrejmé, že okresný úrad manipuloval so spisom a svojvoľne prekvalifikoval údajný priestupok z
kvalifikácie npor. V. Y. z § 49 ods. l písm. d) na § 49 ods. l písm. a/. V zmysle zákona o priestupkoch § 68
sa tento typ priestupku prejednáva len na návrh dotknutej osoby. Okresný úrad svojvoľne manipuloval a
prispôsoboval spisovú dokumentáciu. Podstatné je však to, že aj obsahom svojho návrhu na prejednanie
priestupku voči občianskemu spolunažívaniu, OU-LC-OVS-2014/003402 Okresného úradu Lučenec,

Odbor všeobecnej vnútornej správy doručeného OÚ Lučenec 15.05.2014 žalovaná pokračovala vo
svojich nepravdivých a difamujúcich výrokoch. Na pojednávaní dňa 03.06.2014 sa preukázalo zhodnými
výpoveďami viacerých svedkov navrhnutých žalovanou, že nedošlo k žiadnemu skutku popisovanému
žalovanou, čo by i v náznaku mohlo byť považované za priestupok. Okresný úrad napriek tomu, že
žalobkyňa požadovala verdikt, že skutok sa nestal okresný úrad, aby zachránil situáciu skonštatoval,

(aby zachránil žalovanú), že skutok sa stal, ale nie je priestupkom. Žalobkyňa v rámci procesu podala
odvolanie OÚ, odboru opravných prostriedkov Banská Bystrica, ktorý bez akéhokoľvek odôvodnenia
odvolanie zamietol. Následne podala žalobkyňa Q.. K. I. žalobu na Krajský súd Banská Bystrica na
preskúmanie rozhodnutí správneho orgánu.20. Pre dosiahnutie cieľa odvolať žalobkyňu Q.. K. I. bolo spracované ďalšie anonymné podanie na
syna žalobkyne maloletého P. I.. Opäť svoju úlohu tak, ako predchádzajúce vykonávala žalovaná

Q.. B. B.. V tomto prípade sa obálka, v ktorom bolo anonymné podanie nenašla a list bol doručený
opäť žalovanej, ktorá bez súhlasu riaditeľa úradu opäť dávala príkazy pracoviskám úradu Lučenec.
Súčasťou anonymného podania boli účelovo vyrobené fotografie, ktoré mali údajne predstavovať
nahého maloletého syna žalobkyne K. I. a list obsahoval tvrdenie, že sa tieto obrázky nachádzali na
internete. Pričom pri pohľade na fotomontážou vytvorené obrázky je zrejmé, že sa nemohli na internete

nachádzať, pretože neobsahujú známky, ktoré by potvrdzovali, že by mohli byť umiestnené na internete.
Bola to opäť diskreditácia za účelom odvolania žalobkyne z funkcie. K týmto praktikám dochádzalo
z dôvodu, že osoby spolčené na veci v odborných činnostiach vedomosťami, znalosťou zákonov,
znalosťou chodu pracoviska žalobkyne nedosahovali úrovne, aby po stránke odbornej našli nedostatky
v práci žalobkyne. Počas jej pôsobenia sa nestalo ani jedno pochybenie zo strany jej podriadených
pracovníkov. Zdôrazňuje, že tvrdeniami a konaním žalovaná veľmi intenzívne a neoprávnene zasiahla

do zákonom chráneného práva na ochranu osobnosti žalobkyne, v značnej miere znížila jej dôstojnosť
a vážnosť v spoločnosti, ohrozila jej možnosť riadne sa uplatniť v pracovnom procese u iného
zamestnávateľa, hrubým spôsobom narušila jej rodinné a priateľské vzťahy a vážne poškodila jej
občiansku česť a dobré meno. Žalobkyňa poukázala na to, že zadosťučinenie spočívajúce len v
písomnom ospravedlnení spôsobom uvedeným v bode 1. petitu žaloby sa vzhľadom na závažnosť a

intenzitu zásahu žalovanej do práv žalobkyne na ochranu osobnosti javí ako nedostatočné. Sú teda
dané dôvody, aby žalobkyňa podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka žiadala voči žalovanej aj
náhradunemajetkovejujmy,ktorújejžalovanáspôsobila,vpeniazoch.Zaprimeranúžalobkyňapovažuje
finančnú náhradu vo výške najmenej 10.000,--Eur.

21. Žalobkyňa ani jej zástupca sa vytýčeného termínu pojednávania na deň 12.06.2018 nedostavili,
zástupca žalobkyne mal doručenie riadne a včas vykázané, svoju neúčasť neospravedlnil, nepožiadal o
odročenie pojednávania, preto súd vec prejednal a rozhodol bez prítomnosti žalobkyne a jej zástupcu.

22. Žalovaná na pojednávaní súdu dňa 12.06.2018 uviedla, že celú žalobu považuje za nedôvodnú a

žiada ju zamietnuť. Má za to, že žalobkyňa v predmetnom konaní žiadnym spôsobom neuniesla dôkazné
bremeno o tom, že by ona zasiahla do jej práva na ochranu osobnosti, a to ani len nejakým nepatrným
spôsobom. Celú žalobu považuje za vymyslenú, a to z dôvodu, že žalobkyňu ani nemohla pripraviť o
prácu a dať jej žiaden postih, a to z dôvodu, že v júli roku 2014 bola odvolaná z funkcie riaditeľky Úradu
práce, odboru sociálnych vecí v Lučenci, a to práve z titulu mobingu zo strany žalobkyne voči jej osobe,

keďže na ňu vypisovala rôzne klamstvá a lži, listy adresované štatutárovi úradu, Ústrediu úradu práce
ako aj Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny a vtedajšiemu premiérovi. Počnúc od 01.08.2014 je
zamestnaná u iného zamestnávateľa.

23. Čo sa týka dňa 11.11.2013 kedy ju mala žalobkyňa verbálne atakovať ako svoju nadriadenú

rôznymi invektívami, klamstvami a spochybňovať jej autoritu k tomuto uviedla, že toto je skutočnosťou,
takto sa to aj stalo medzi štyrmi očami, preto neuviedla k tomuto žiadnych svedkov. Tieto skutočnosti
žalobkyňa hovorila priamo jej, a ďalej tieto informácie šírila aj všeobecne medzi zamestnancami, ktorí
jej to prišli povedať, išlo o radových zamestnancov a vedúcich zamestnancov. Dňa 14.01.2014 sa
konalo pracovné stretnutie, pracovná porada na oddelení sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej

kurately, kde ju žalobkyňa opätovne atakovala, urážala ju a zvyšovala na ňu hlas, ako na človeka a
vedúceho zamestnanca. Na základe uvedeného podala na ňu na polícii oznámenie pre urážku na cti,
pričom v tejto veci bolo vedené aj priestupkové konanie, ktoré bolo zastavené podľa § 76 ods. 1 písm.
c/ priestupkového zákona, s čím žalobkyňa nesúhlasila, odvolala sa, lebo chcela, aby bolo konanie
zastavené podľa § 76 ods. 1 písm. a/ priestupkového zákona. Krajský súd však potvrdil rozhodnutie o

zastavení konania ako aj Najvyšší súd SR. Dodala, že voči žalobkyni sa nedopustila žiadneho konania
s tým, že by bola porušená nejaká jej ochrana osobnosti, práve naopak, žalobkyňa sa dopustila voči
nej konania, na základe ktorého utrpela morálnu, finančnú a zdravotnú ujmu, nakoľko kvôli nej bola
prepustená, prišla o prácu a musela si obhajovať svoje meno v okrese Lučenec, aby sa zamestnala.

24. Žalovaná ďalej poukázala na skutočnosť, že žalobkyňa v samotnej žalobe uvádza, že dôkazy o
údajne jej protiprávnom konaní predloží na pojednávaní, pričom sa tak nestalo, rovnako žalobkyňa súdu
neoznačila ani žiadnych svedkov, ktorých navrhla vypočuť v predmetnom konaní. Z uvedeného má za to,že žalobkyňa žiadnym spôsobom neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala, že by žalovaná zasiahla
do jej práva na ochranu osobnosti.

25.Súdvykonaldokazovanievýsluchomžalovanej,prečítanímOznámeniazdruženiarodičovžiakovZŠ,
Školská, Fiľakovo vo veci maloletého P. I., Žiadosti o zaslanie vyjadrenia zo strany žalobkyne, Odpovede
na žiadosť zo dňa 15.10.2013 žalobkyne Základnou školou, Školská 1, Fiľakovo, Vyjadrenia žalobkyne
adresovanej O.. Q.. J. P., odbor SPOD a SK, Špitalská 8, Bratislava, Uznesenia OO PZ Fiľakovo zo
dňa 16.12.2013 ČVS: ORP-1667/Fi-LC-2013, Vyjadrenia k záznamu o prerokovaní porušenia služobnej

disciplíny, Zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 22.11.2013 kde bola vypočutá žalovaná, Uznesenia
ČVS: ORP 1689/LC-LC-2013 zo dňa 22.12.2013, Upovedomenia o začatí trestného stíhania, Uznesenia
ČVS: ORP 1689/LC-LC-2013 z vyšetrovacieho spisu, ktorý je pripojený k spisu zo dňa 26.03.2014
o postúpení trestnej veci na prejednanie Okresnému úradu Lučenec, odboru všeobecnej a vnútornej
správy v Lučenci vo veci žalobkyne a trestného oznámenia žalovanej na žalobkyňu, z pripojeného
spisu OÚ Lučenec, OVVS-2018/000506 vo veci žalobkyne, Rozhodnutie o priestupku Okresného

úradu Lučenec zo dňa 25.06.2014 OÚ-LC-OVVS-2014-003402-608, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
11.08.2014, Rozhodnutia Okresného úradu Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov č. OÚ-
BB-OOP1-2015/003410-007/6GM zo dňa 23.01.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.02.2015,
RozsudkuKrajskéhosúduBanskáBystricaspisováznačka24S/52/2015,ktorýnadobudolprávoplatnosť
dňa 27.02.2018 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžo 70/2016 zo dňa 25.01.2018

a zistil nasledovný skutkový stav:

26. Dňa 10.10.2013, nepodpísané podanie označené ako zo strany Združenia rodičov žiakov ZŠ,
Školská, Fiľakovo zaslalo list vo veci maloletého P. I. označené ako Oznámenie na syna žalobkyne
riaditeľovi ZŠ ÚP,SVaR oddelenie sociálnych vecí a rodiny, Q.. B.Y. B. - žalovanej ako aj Úradu práce,

sociálnych vecí a rodiny Lučenec, Ing. Q. B. do Bratislavy, z ktorého má byť zrejmé, že Združenie rodičov
Základnej školy chce upriamiť pozornosť príslušných štátnych orgánov na skutočnosť, že maloletý P.K.
I. je riadne registrovaným členom zoznamovacej sociálnej siete Facebook, čo je však v priamom rozpore
so základnými ustanoveniami a podmienkami registrácie na tejto sociálnej sieti, čo má negatívny vplyv
na zdravý vývoj a vývin dieťaťa. Súčasťou listu je aj ospravedlnenie, že list nie je podpísaný, nakoľko sa

vie, že matka maloletého K. I. - žalobkyňa pracuje Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Lučenci vo
vedúcom postavení, a nechcú aby z titulu jej postavenia boli napádaní.

27. Žalobkyňa následne listom, ktorý adresovala Základnej škole, Školská 1, Fiľakovo žiadala zaslať
vyjadrenie vo veci podaného oznámenia na jej syna zo strany školy, kedy zasadalo združenie rodičov, čo

bolo prejednávané ohľadne sociálnej sieti Facebook, a či bol prejednávaný a jej syn. Zároveň požiadala
o zaslanie stanoviska školy žalovanej a H.. Q. B., riaditeľovi Ústredia ÚP,SVaR, Špitálska 8, Bratislava.

28. Základná škola, Školská 1, Fiľakovo listom zo dňa 15.10.2013 žalobkyni odpovedala na jej žiadosť
s tým, že Združenie rodičov a priateľov školy zasadalo 30.09.2013, pričom na uvedenom zasadnutí

nebola prejednávaná sociálna sieť Facebook a ani neboli vznesené zo strany zástupcov rodičov žiadne
otázky ohľadne sociálnej siete Facebook a registrácii jej syna. Taktiež uviedli, že oznámenie považujú
za anonymné.

29. Listom zo dňa 18.11.2013 sa žalobkyňa vo veci svojho syna maloletého P. I. vyjadrila O.. U.. Q..

J. P., odbor SPODaSK, Špitálska 8, Bratislava s tým, že bol vyvíjaný na jej osobu nátlak zo strany
žalovanej ako riaditeľky, aby svoje vyjadrenie v žiadnom prípade nezasielala Ústrediu, lebo bude veľmi
zle, a taktiež, že 11.11.2013 si ju žalovaná ako riaditeľka zavolala k sebe do kancelárie a oznámila jej, že
od zajtrajšieho dňa nebude jej zástupkyňou a nemôže podpisovať korešpondenciu týkajúcu sa výkonu
práce na oddelení, čím jej znemožňuje vykonávať prácu vedúcej oddelenia.

30. Uznesením OO PZ, Biskupická 33, Fiľakovo, ČVS: ORP-1667/Fi-LC-2013 zo dňa 16.12.2013 bola
vec z podozrenia z prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Trestného zákona na základe písomného
trestného oznámenia žalobkyne zo dňa 18.12.2013, kde anonym v mene Združenia rodičov a žiakov ZŚ
vo Fiľakove, Školská podal písomné oznámenie, odmietnutá, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného

stíhania alebo postupu podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku.

31. Zo záznamov o prerokovaní porušenia služobnej disciplíny, ktoré do súdneho spisu predložila
žalobkyňa zo dňa 18.11.2013 vyplýva, že žalovaná ako nadriadená žalobkyni dala porušenie služobnejdisciplíny tým, že dňa 11.11.2013 ju žalobkyňa mala verbálne atakovať ako priamu nadriadenú rôznymi
invektívami,klamstvami,spochybňovalajejautorituakovedúcejzamestnankyne,urážalajuakočloveka,
čím porušila ustanovenia § 60 ods. 1 písm. a/ zákona 400/2009 Z. z. o štátnej službe, a taktiež porušenie

služobnej disciplíny na tom skutkovom základe, že žalobkyňa ako matka nesúhlasila s rozhovorom
dieťaťa bez jej prítomnosti a následne nesúhlasila vykonať rozhovor ani jej v prítomnosti v rámci
ÚP,SVaR Lučenec, pracovisko Poltár, čím znemožnila vykonať šetrenie vo veci maloletého P. I., jej syna
na základe anonymného podania Združenia rodičov žiakov ZŠ, ulica Školská, Fiľakovo. K uvedeným
záznamom o porušení služobnej disciplíny sa žalobkyňa vyjadrila písomne.

32.Dňa22.11.2013žalovanápodalanažalobkyňutrestnéoznámenieakosúkromnáosoba,niezpozície
nadriadenej, nakoľko o nej šíri nepravdivé údaje, ktoré ju urážajú a zasahujú do jej súkromného života.
Následne OO PZ Lučenec dňa 22.12.2013 pod ČVS: ORP-1689/LC-LC-2013 začalo trestné stíhanie vo
veci prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Trestného zákona.

33. Z pripojeného spisu OO PZ Lučenec, ČVS: ORP-1689/LC-LC-2013 má súd preukázané, že
uznesením OO PZ Lučenec, ČVS: ORP-1689/LC-LC-2013 zo dňa 26.03.2014 bola vec trestného
oznámenia žalovanej postúpená na prejednanie Okresnému úradu Lučenec, odboru všeobecnej
vnútornej správy, nakoľko výsledky skráteného vyšetrovania preukazujú, že vo veci nejde o trestný čin,
ale o skutok, ktorý by mohol byť posúdený ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa §

49 ods. 1 písm. d/ zákona o priestupkoch.

34. Zo spisu Okresného úradu Lučenec, odbor všeobecnej vnútornej správy 2018/000506 má súd
preukázané, že žalovaná bola vyzvaná listom zo dňa 05.05.2014 na podanie návrhu na prejednanie
priestupku, nakoľko takýto návrh sa v priestupkovom spise nenachádza s tým, že priestupky v zmysle

ustanovenia § 49 ods. 1 písm. a/ zákona o priestupkoch sa prejednávajú len na návrh postihnutej osoby.
Dňa 12.05.2014 na základe výzvy žalovaná podala návrh na prejednanie priestupku voči občianskemu
spolunažívaniu proti žalobkyni, z dôvodu že žalobkyňa ju dňa 11.11.2013 a 14.01.2014 opakovane
verbálne atakovala ako svoju priamu nadriadenú aj ako človeka. Dňa 11.11.2013 v kancelárii riaditeľky v
dopoludňajších hodinách bez prítomnosti svedkov ju žalobkyňa verbálne napadla, že je nekompetentná,

politická nominantka, že nemá žiadnu autoritu o podriadených a podobne, čím toto konanie jej ohrozilo
vážnosť a jej profesionálnu česť a urazila ju na cti aj osobne ako človeka. Opakovane dňa 14.01.2014
v raňajších hodinách pred zamestnancami oddelenia SPODaSK ako aj pracovísk Fiľakova v Poltári
ju verbálne atakovala, zvyšovala na ňu hlas a urážala ju ako človeka aj ako vedúceho zamestnanca,
čím opätovne ohrozila jej profesionálnu česť ako riaditeľky odboru. Účastnými pri uvedenom verbálnom

ataku bola aj H.. S., H.. S., Q.. Q., Q.. R., Q.. B., O.. T., O.. B.Á..

35. Okresný úrad Lučenec, odbor všeobecnej vnútornej správy dňa 25.06.2014 vydal rozhodnutie o
priestupku č. j.: OÚ-LC-OVVS-2014/003402-608, kde predmetný návrh žalovanej voči žalobkyni ako
obvinenej podľa § 76 ods. 1 písm. a/ zákona o priestupkoch zastavil, nakoľko skutok, o ktorom sa

koná, nie je priestupkom. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.08.2014. Na základe odvolania
žalobkyne Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov dňa 23.01.2015 pod č. OÚ-BB-
OOP1-2015/003410-007/6GM vydal rozhodnutie, ktorým zmenil výrok rozhodnutia Okresného úradu
Lučenec, odboru všeobecnej vnútornej správy č. j.: OÚ-LC-OVVS-2014/003402-608 zo dňa 25.06.2014,
z dôvodu že prvostupňový správny orgán zahrnul do skutkovej veci výrokovej časti rozhodnutia aj popis

konania,ktorýnebolobsiahnutývnávrhunaprejednaniepriestupkuzodňa12.05.2014,akonanietaktiež
zastavil podľa § 76 ods. 1 písm. a/ zákona o priestupkoch, z dôvodu, že skutky o ktorých sa koná, nie
sú priestupkami.

36.VočirozhodnutiuOkresnéhoúraduBanskáBystrica,odboropravnýchprostriedkovpodalažalobkyňa

žalobu, ktorou sa domáhala preskúmania rozhodnutia č. OÚ-BB-OOP1-2015/003410-007/6GM zo dňa
23.01.2015. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom číslo konania 24S/52/2015-33 zo dňa 15.04.2016
žalobu žalobkyne zamietol. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť v spojení s rozhodnutím Najvyššieho
súdu SR, ktorým bol napadnutý rozsudok potvrdený dňa 27.02.2018.

37. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.38. Podľa § 13 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby
sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere
znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti,
za ktorých k porušeniu práva došlo.

39. Podľa § 153 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, strany sú povinné uplatniť prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo
so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí

súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších
úkonov súdu.

40. Podľa § 154 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

41. Podľa § 217 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho
vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.

42. Žaloba podľa jej obsahu a petitu žaloby, je kumuláciou dvoch samostatných procesných nárokov,

práva na ochranu osobnosti podľa § 11 Občianskeho zákonníka, t. j. žaloby na určenie právnej
skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu (§ 137 písm. d) CSP) a práva na nemajetkovú ujmu
vyjadrenú v peniazoch podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, t.j. žaloby na splnenie povinnosti
podľa § 137 písm. a) CSP).

43. V prejednávanej veci súd vychádzal z § 11 Občianskeho zákonníka, ktorý priznáva každej fyzickej
osobe právo na ochranu proti zásahom do osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej
dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Zákon nedefinuje pojem
zásah ani nepodáva výpočet konkrétnych foriem zásahov, ktorými môžu byť dotknuté jej osobnostné
práva. Je ním však bezpochyby tak aktívne konanie, ako aj pasívne správanie, ktoré má v zákone

uvedené znaky. Týmito znakmi sú predovšetkým neoprávnenosť zásahu a jeho objektívna spôsobilosť
negatívne dopadnúť na chránené osobnostné práva fyzickej osoby. Medzi neoprávneným zásahom a
poškodením (ohrozením) niektorého z osobnostných práv musí byť vzťah príčinnej súvislosti. Ak určité
konanie vykazuje zákonné znaky zásahu do chránených osobnostných práv, má fyzická osoba právo
najmä domáhať sa, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov a aby jej bolo poskytnuté primerané

zadosťučinenie (§ 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Vznik právneho vzťahu, obsahom ktorého je
na jednej strane právo domáhať sa ochrany podľa § 11Občianskeho zákonníka a na druhej strane
povinnosť znášať sankcie uložené súdom, je podmienený tým, že ide o zásah neoprávnený a tiež
objektívne spôsobilý privodiť ujmu na osobnosti. Účastníkom, ktorý je v rámci tohto právneho vzťahu
nositeľom uvedeného oprávnenia (subjektom ochrany), je fyzická osoba, do osobnostných práv ktorej

bolo zasiahnuté. Účastníkom, ktorý je nositeľom povinnosti upustiť od neoprávnených zásahov do práva
na ochranu osobnosti alebo odstrániť následky zásahov alebo poskytnúť primerané zadosťučinenie,
je fyzická alebo právnická osoba, ktorá sa dopustila určitého konania neoprávnene zasahujúceho do
chránených osobnostných práv (je pôvodcom, resp. subjektom zásahu). Predpokladom úspešného
uplatnenia práva na ochranu osobnosti je nielen zistenie, že žalobca je fyzickou osobou, ktorej

osobnostné práva boli porušené alebo ohrozené, ale rovnako tiež zistenie, že žalovaný sa dopustil
toho konania, ktoré žalobca v konaní skutkovo vymedzoval a považoval za zásah do jeho chránených
osobnostných práv. Obe zisťovania sú súčasťou skúmania, kto je v tom ktorom konaní vecne
legitimovaný. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, v rámci ktorého je
jeden z účastníkov nositeľom oprávnenia (je aktívne legitimovaný) a druhý účastník je nositeľom právnej

povinnosti (je pasívne legitimovaný).

44. Súd považuje za potrebné osobitne zdôrazniť, že pokiaľ pre vznik práva na ochranu osobnosti
je postačujúca i len možnosť, že určitým konaním bolo zasiahnuté do osobnostných práv (tátomožnosť vyplýva z objektívnej podstaty toho - ktorého konania vykazujúceho znaky zásahu do
osobnostných práv, a preto sa nedokazuje dôkaznými prostriedkami), pre vznik práva na náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch sama táto možnosť nie je postačujúca, lebo Občiansky zákonník

priznanie uvedenej náhrady podmieňuje tým, že kvalifikovaná ujma na osobnostných právach skutočne
nastala a je so zásahom spojená nie iba ako možný (do úvahy prichádzajúci) následok, ale ako reálny
a výsledkami dokazovania preukázaný dôsledok negatívneho pôsobenia zásahu na osobnosť fyzickej
osoby (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 3Cdo/180/2011).

45. Na základe vykonaného dokazovania s poukazom aj na skutočnosť, že i napriek tomu, že žalobkyňa
sa pojednávania nezúčastnila, svoju neúčasť neospravedlnila, hoci doručenie na pojednávanie jej bolo
riadne a včas vykázané (jej zástupcovi), súd v predmetnej veci vychádzal z listinných dôkazov, ktoré
boli súčasťou žaloby, a ktoré v samotnej žalobe žalobkyňa ako listinné dôkazy navrhla súdu zadovážiť
(spis OO PZ ČVS: ORP-1689/LC-LC-2013, spis Okresného úradu Lučenec OVVS-2018/00506). Z
uvedenýchlistinnýchdôkazovjednoznačnebolipreukázanétvrdeniažalobkynevžalobe,žežalovanána

ňupodalatrestnéoznámenie,ktorénáslednebolouznesenímOOPZLučenecdňa22.12.2013podČVS:
ORP-1689/LC-LC-2013 aj začaté vo veci prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Trestného zákona na
tomskutkovomzáklade,žepáchateľkadňa11.11.2013verbálneatakovalaQ..B.B.(žalovanú)akosvoju
priamu nadriadenú, že je nekompetentná, politická nominantka, že udržiava intímny pomer s vysoko
postavenou osobou, a tieto informácie šíri aj v rámci inštitúcie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny

Lučenec, čím uvedeným konaním ohrozila vážnosť a profesionálnu česť riaditeľky odboru sociálnych
vecí a rodiny pri Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, Q.. B. B. (žalovanej). Následne
uznesením OO PZ pod ČVS: ORP-1689/LC-LC-2013 dňa 26.03.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 18.04.2017 bola vec postúpená na prejednanie Okresnému úradu Lučenec, odboru všeobecnej
vnútornej správy.

46. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. j. OU-LC-OVVS-2014/003402-608 zo dňa 25.06.2014
podľa§ 76 ods. 1 písm. a) Zákona o priestupkoch z dôvodu, že skutok, o ktorom sa koná, nie je
priestupkom, zastavil konanie vedené proti obvinenej Q.. K. I. vo veci priestupkov proti občianskemu
spolunažívaniu ublížením na cti urážkami podľa § 49 ods. 1 písm. a) Zákona o priestupkoch, ktorých sa

mala obvinená dopustiť tým, že mala inému ublížiť na cti tým, že ho mala uraziť tým, že dňa 11.11.2013
v presnene zistenom čase mala v Lučenci v budove Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny verbálne
atakovať Q.. B. B., nar. XXXX, ako svoju priamu nadriadenú a to slovami, že je nekompetentná, politická
nominantka, že udržiava intímny pomer s vysoko postavenou osobou a tieto informácie o menovanej
mala šíriť v rámci ÚP,SVaR Lučenec. Následne dňa 14.01.2014 mala počas pracovného stretnutia

Oddelenia sociálno-právnej ochrany detí na ÚP,SVaR v Lučenci počas diskusie opätovne verbálne
atakovať Q.. B. B., pričom mala na ňu neúmerne zvyšovať hlas, urážať ju ako človeka a ako vedúceho
zamestnanca, čím mala Q.. B. B. uraziť na cti. Prvostupňový správny orgán súčasne uložil žalobkyni Q..
B. B. povinnosť uhradiť štátu trovy konania vo výške 16,--Eur.

47. Prvostupňový správny orgán v rozhodnutí uviedol, že na základe vykonaného dokazovania
vychádzajúc z výpovede obvinenej Q.. I., ktorá vo svojej výpovedi pred správnym orgánom spáchanie
uvedeného skutku svojou osobou dôrazne opakovane odmietla, ďalej z výpovedi žalobkyne Q.. B.Y.
B., ktorá vo svojej výpovedi pred správnym orgánom opakovane trvala na tom, že obvinená Q.. K. I. ju
svojim konaním opakovane hlboko urazila na cti, nerešpektovala a nerešpektuje aj naďalej jej autoritu

ako vedúceho štátneho zamestnanca, osoby, pričom ju nazvala politickým nominantom a naďalej o nej
rozširuje lživé klamstvá a reči, z výpovedí svedkýň, ktoré navrhla v danej veci vypočuť žalobkyňa Q.. B.
B., ktoré vo svojich výpovediach pred správnym orgánom nepotvrdili protiprávnosť konania obvinenej
Q.. K. I. počas pracovnej porady dňa 14.01.2014, ktoré uviedli, že obvinená Q.. K. I. reagovala na výzvu
Q.. B. B., aby sa vyjadrila k prerokovanej problematike, zvýšeným hlasom, no bez použitia invektívov

a vulgárnych slov na adresu žalobkyni Q.. B. B. a z ďalšieho spisového materiálu rozhodol v súlade s
§ 76 ods. 1 písm. a) Zákona o priestupkoch zastavením konania, nakoľko skutok, o ktorom sa koná,
nie je priestupkom.

48. Žalobkyňa podala proti vyššie uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, o ktorom

rozhodol Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov rozhodnutím, ktorým zmenil
výrok prvostupňového rozhodnutia tak, že: "Konanie vo veci priestupkov proti občianskemu
spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. a) Zákona č. 372/1990Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov (ďalej len Zákon o priestupkoch), ktorých sa mala dopustiť obvinená Q.. K. I. tým, že maladňa 11.11.2013 v dopoludňajších hodinách v kancelárii riaditeľky Odboru sociálnych vecí a rodiny Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny na T.. V. Č.. XX B. J. bez prítomnosti svedkov povedať žalobkyni, že je
nekompetentná, politická nominantka a že nemá žiadnu autoritu u podriadených, čím mala ohroziť jej

vážnosť a profesionálnu česť a dňa 14.01.2014 v ranných hodinách v čase medzi deviatou až desiatou
hodinou v zasadačke na prvom poschodí budovy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny na T.. V. Č.. XX
B. J. mala žalobkyňu pred zamestnancami Oddelenia sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately,
ako aj pred zamestnancami z pracovísk Fiľakovo a Poltár opakovane verbálne atakovať, zvyšovať na ňu
hlas a urážať ju ako človeka a ako vedúceho zamestnanca, čím mala opätovne ohroziť jej profesionálnu

česť ako riaditeľky odboru, aj ako človeka, a teda mala žalobkyni ublížiť na cti urážkami, sa podľa§
76 ods. 1 písm. a) Zákona o priestupkoch zastavuje z dôvodu, že skutky, o ktorých sa koná, nie sú
priestupkami."

49. Z obsahu podaného návrhu v spojení so zdokumentovanými svedeckými výpoveďami vyvodil, že
verbálne prejavy obvinenej, ktoré mali žalobkyňu (Q.. B.) uraziť na cti, sa vzťahovali k postaveniu

žalobkyne ako verejného činiteľa vo funkcii riaditeľky Odboru sociálnych vecí na Úrade práce, sociálnych
vecí a rodiny v Lučenci. Z uvedeného dôvodu absentuje objekt ako obligatórny znak skutkovej podstaty
priestupku, a preto voči obvinenej nebolo možné vyvodiť administratívno-právnu zodpovednosť za
priestupok podľa § 49 ods.1 písm. a) Zákona o priestupkoch a konanie bolo potrebné podľa § 76 ods.
1 písm. a) Zákona o priestupkoch zastaviť z dôvodu, že skutky, o ktorých sa koná, nie sú priestupkami.

Absencia akéhokoľvek obligatórneho znaku skutkovej podstaty priestupku znamená, že sa o priestupok
nejedná a takýto záver má vzhľadom na zákonom ustanovené poradie dôvodov zastavenia konania
podľa § 76 ods. 1 Zákona o priestupkoch prednosť pred záverom, že spáchanie skutku nebolo obvinenej
preukázané. Rovnako tak nebol daný dôvod pre vyslovenie záveru, že sa skutok nestal, pretože
ohľadom verbálnych prejavov obvinenej z 11.11.2013 sa jedná o tvrdenie proti tvrdeniu a dňa 14.01.2014

počas konania pracovnej porady mohlo dôjsť k niektorým prejavom uvádzaným žalobkyňou, ktoré táto
subjektívne vnímala ako urážlivé, avšak s poukazom na vyššie uvedené, najmä na absenciu objektu
ako obligatórneho znaku priestupku, bolo podľa Okresného úradu Banská Bystrica, odboru opravných
prostriedkov potrebné vyvodiť záver, že konanie kladené obvinenej za vinu, nie je priestupkom. Okresný
úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu

zmenil z dôvodu, že prvostupňový správny orgán zahrnul do skutkovej vety výrokovej časti rozhodnutia
aj popis konania, ktorý nebol obsiahnutý v návrhu na prejednanie priestupku z 12.05.2014. S ohľadom
na dispozičnú zásadu, ktorou sa spravuje konanie o priestupkoch podľa § 49 ods. 1 písm. a) Zákona o
priestupkoch ako o tzv. návrhových priestupkoch, predmet konania a účastníci konania sú vymedzení
podaným návrhom, od ktorého sa správny orgán nemôže odchýliť. Uvedená skutočnosť však nemala

vplyv na výsledok konania začatého z titulu podaného návrhu. O skutkoch, ktoré sú predmetom návrhu
Q.. B. B. z 12.05.2014 bolo podľa Okresného úradu Banská Bystrica, odboru opravných prostriedkov
rozhodnuté v súlade so zákonom.

50. Z vyššie uvedených listinných dôkazov ako aj zo samotnej výpovede žalovanej na pojednávaní dňa

12.06.2018, vyplývajú skutočnosti na ktoré žalobkyňa v žalobe poukazuje.

51. Súd má za preukázané, vzhľadom na výsledok Rozhodnutia o priestupku Okresného úradu Lučenec,
odboru všeobecnej vnútornej správy zo dňa 25.06.2014 pod č. OÚ-LC-OVVS-2014/003402-608, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 11.08.2014, že toto bolo zastavené v zmysle § 76 ods. 1 písm. a/ zákona

o priestupkoch, nakoľko skutok, o ktorom sa koná, nie je priestupkom. V tejto súvislosti súd považuje
za potrebné uviesť, že ani z obsahu odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu, či už prvostupňového
alebo druhostupňového, nie je možné vyvodiť záver, že skutky, ktoré boli vo výroku opísané sa stali,
akurát nie sú priestupkami.

52. Z uvedeného jednoznačne vyplynulo to, že tvrdenia žalovanej, ktoré uviedla v trestnom oznámení a
návrhu na prejednanie priestupku sa nestali, a tak tieto podania žalovanej voči žalobkyni boli objektívne
spôsobilé privodiť jej ujmu na chránených osobnostných právach. Súd poukazuje na to, že v danom
konaní dôkaznú povinnosť tvrdenia, že tieto skutky, ktoré boli predmetom uvedených konaní (trestného,
priestupkového konania) sa stali, mala žalovaná, na ktorej bolo dôkazné bremeno v konaní pred súdom

preukázať, že jej tvrdenia boli pravdivé a uvedené skutky sa stali. Súd zdôrazňuje, že v sporovom
konaní, o ktoré ide aj v preskúmavanej veci, sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak
povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne
nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Aby účastníkmohol splniť svoju povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí najskôr splniť svoju povinnosť tvrdenia.
Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba.
Neunesením dôkazného bremena sa pritom rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to,

že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej
v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých
prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva.

53. V danom prípade súd mal za to, že žalobkyňa povinnosť tvrdenia v žalobe primerane splnila a

poukázala na listinné dôkazy (rozhodnutia správneho orgánu), ktoré preukázali, že žalovaná zasiahla
do jej osobnosti, a že zásah bol objektívne spôsobilý privodiť jej ujmu na chránených osobnostných
právach, a naopak žalovaná žiadnym dôkazom nepreukázala, že jej tvrdenia boli pravdivé a skutky sa
stali. V tomto smere ju zaťažovalo dôkazné bremeno a uplatnenie prostriedkov procesného útoku a
procesnej obrany včas s poukazom na ustanovenie § 153 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku a §
154 Civilného sporového poriadku.

54. Čo sa týka poukazovania žalobkyni na vyjadrenie zástupcov rodičov Základnej školy vo Fiľakove
zo dňa 10.10.2013, tieto boli predmetom záznamu a prerokovania porušenia služobnej disciplíny voči
žalobkyni (viď č. l. 25 spisu), čo bude predmetom dokazovania v konaní o neplatnosť skončenia štátno-
zamestnaneckého pomeru žalobkyni, ktorá je predmetom konania na Okresnom súde Bratislava I pod

spisovouznačkou15Cpr/1/2016,akoajpredmetomkonaniavedenéhopredOkresnýmsúdomBratislava
I spisová značka 17C/143/2015, kde sa žalobkyňa domáha určenia neplatnosti odvolania z funkcie
vedúceho zamestnanca. Keďže otázka skončenia pracovného pomeru, resp. odvolania z funkcie je
predmetom konania iných konaní, na ktoré priamo v žalobe žalobkyňa poukazuje, súd sa v tomto konaní
s týmito dôkazmi nezaoberal.

55. Na základe vyššie uvedených dôvodov mal súd za to, že konaním žalovanej, a to podaním
jednak trestného oznámenia na žalobkyňu ako aj návrhu na prejednanie priestupku, ktorý bol skončený
zastavením konania o priestupku, žalovaná neoprávnene zasiahla do zákonom chráneného práva
na ochranu osobnosti žalobkyne, čím poškodila jej občiansku česť a dobré meno, ako aj znížila jej

dôstojnosť a vážnosť v spoločnosti, pretože konanie žalovanej vyššie uvedené bolo objektívne spôsobilé
privodiť ujmu na chránených osobnostných právach žalobkyne. Súd preto uložil povinnosť žalovanej
ako primerané zadosťučinenie v zmysle § 11, § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ospravedlniť
sa žalobkyni v tomto znení:
"Ospravedlňujem sa Q.. K. I. za to, že som svojim neprofesionálnym a protiprávnym konaním poškodila

jej dobré meno, znížila jej autoritu u jej podriadených zamestnancov, voči Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny v Lučenci ako aj voči Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava."
a povinnosť zverejniť to na úradnej tabuli Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, pobočka Lučenec a
listom adresovaným generálnemu riaditeľovi Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava.

56. Čo sa týka zverejnenia ospravedlnenia v uvedenom znení v regionálnom periodiku vychádzajúcom
pre región okresu Lučenec, súd mal zato, že v tejto časti je žaloba nedôvodná, nakoľko k zásahu na
chránenýchosobnostnýchprávachžalobkynedošlolenvrámcijejbývaléhozamestnávateľa,tedaÚradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec a nie v rámci celého regiónu. V tejto časti preto súd žalobu
zamietol.

57. Pokiaľ sa v konaní žalobkyňa domáhala aj náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 10 000,--Eur,
z dôvodu, že zadosťučinenie spočívajúce len v písomnom ospravedlnení, vzhľadom na závažnosť
a intenzitu zásahu žalovanej do jej práv sa javí ako nedostatočné, súd poukazuje na to, že pokiaľ
sa žalobkyňa domáha aj náhrady nemajetkovej ujmy, musí v rámci svojich tvrdení uviesť aká ujma

jej vznikla. Z tohto bremena tvrdenia pre žalobkyňu vyplýva dôkazné bremeno preukázať skutočnosti
svedčiace o existencii zásahu. V prípade, že sa domáha aj náhrady nemajetkovej ujmy, musí na
konkrétnych skutkových okolnostiach preukázať, že zásah nielen mohol, ale i skutočne vyvolal následnú
reakciu, napríklad v jej rodinnom, pracovnom, či inom prostredí. Len, ak sú tieto skutočnosti preukázané,
môže súd konštatovať, že žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. (rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR 3Cdo/108/2011).

58. Tak, ako už súd uviedol a zdôvodnil vyššie, že pokiaľ pre vznik práva na ochranu osobnosti je
postačujúca i len možnosť, že určitým konaním bolo zasiahnuté do osobnostných práv, čo sa nedokazujedôkaznými prostriedkami, pre vznik práva na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, sama táto
možnosť nie je postačujúca, lebo Občiansky zákonník priznanie uvedenej náhrady podmieňuje tým, že
kvalifikovaná ujma na osobnostných právach skutočne nastala, a je so zásahom spojená nie iba ako

možnýnásledok,aleakoreálnyavýsledkamidokazovaniapreukázanýdôsledoknegatívnehopôsobenia
zásahu na osobnosť fyzickej osoby.

59. V danom prípade tak mala žalobkyňa nielen bremeno tvrdenia, ale aj bremeno dôkazu čo sa
týka náhrady nemajetkovej ujmy, ktorú požaduje vo výške 10 000,--Eur, avšak nepredložila dôkazy o

konkrétnych následných reakciách, vyvolaných zásahom vo sfére jej osobného, rodinného, pracovného
a spoločenského života. Negatívne dopady zásahu síce tvrdila, avšak na preukázanie svojich tvrdení
neposkytla listinné dôkazy, okrem tých, ktoré boli spôsobilé spôsobiť ujmu do jej osobnostných práv.
V tomto smere súd poukazuje na ustanovenie § 153 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku a § 154
Civilného sporového poriadku, žalovaná v tomto smere čo sa týka požadovania náhrady nemajetkovej
ujmy, neuplatnila prostriedky procesnej obrany a útoku včas, s princípom hospodárnosti. Nepredložením

listinných dôkazov žalobkyňa v tomto smere neuniesla dôkazné bremeno.

60. I napriek tomu, že žalobkyňa v tomto smere bola nečinná, súd zdôrazňuje, že vzhľadom na konanie
žalovanej súd mal za to, že zadosťučinenie spočívajúce v písomnom ospravedlnení spôsobom ako
vyplýva z výroku rozsudku, je dostačujúce.

61. Na základe vyššie uvedených dôvodov súd žalobu v časti, ktorou sa žalobkyňa domáhala od
žalovanej náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 10 000,--Eur zamietol.

62. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci.

63. Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa

konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

64. Súd žalobkyni čo do prvého výroku priznal plnú náhradu trov konania, aj keď žalobu v časti prvého
výroku čo sa týka uverejnenia ospravedlnenia v regionálnom periodiku, vychádzajúcom pre región
okresu Lučenec zamietol, nakoľko mal za to, že čo do právneho základu bola žalobkyňa úspešná s tým,

že jej vzniklo právo na ochranu osobnosti. Čo sa týka zamietajúcej časti žaloby v druhom výroku, ktorým
sa žalobkyňa domáhala z titulu nemajetkovej ujmy zaplatenia sumy 10 000,--Eur, súd tu prisúdil náhradu
trov konania žalovanej, nakoľko v tejto časti petitu mala žalovaná plný úspech. O výške náhrady trov
konania rozhodne súd osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia
písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984
37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží

potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,

ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie,
nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným
skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré
subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od
rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý

spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá
ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej
splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.

Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať.
Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať

späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť
napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od
právoplatnostinapadnutéhorozhodnutia,plynúvtakomprípadeodprávoplatnostiuzneseniaozastavení

odvolacieho konania.

Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo
späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa
ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.