Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, April 16, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 14Co/7/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8311203716
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8311203716.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov

senátu JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Mareka Košča, v spore žalobcov: 1/ M.., právne zastúpení
JUDr. Miroslavom Korchom, advokátom, Kukorelliho 1505/50, 066 01 Humenné, IČO: 42033063, proti
žalovanému: F. samostatne hospodáriaci roľník, IČO: XXXXXXXX, bytom F., právne zastúpenému
JUDr. Jánom Holotom, advokátom, Komenského 2791/35, 069 01 Snina, IČO: 30629675, o zaplatenie
3.330,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k.
15C/88/2011-560 zo dňa 13.7.2018, takto

r o z h o d o l :

Odmieta odvolanie žalobcov proti výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie.

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku pod bodom II. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej
časti.

Zrušuje rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania a v rozsahu zrušenia mu vracia
vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 13.7.2018 rozhodol tak, že :

„I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 3061,54 eur z a s t a v u j e.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade sumu 67,56 eur a úrok z omeškania vo výške
10,5% ročne zo sumy 6,756 eur od 01.01.2009 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo
sumy 6,756 eur od 01.01.2010 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 6,756 eur
od 01.01.2011 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 6,756 eur od 01.01.2012
do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 6,756 eur od 01.01.2013 do zaplatenia,

úrok z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 6,756 eur od 01.01.2014 do zaplatenia, úrok z
omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 6,756 eur od 01.01.2015 do zaplatenia, úrok z omeškania
vo výške 8,05% ročne zo sumy 6,756 eur od 01.01.2016 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške
8% ročne zo sumy 6,756 eur od 01.01.2017 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

IV. Žalovanému vo vzťahu k žalobcom p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým,
že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“2. Žalobcovia sa pôvodne uplatnenou žalobou zo dňa 6.4.2011 domáhali, aby súd zaviazal žalovaného
zaplatiť im sumu vo výške 3.300,- eur, úroky z omeškania vo výške 10,5 % ročne zo sumy 1.100,- eur
od 1.1.2009 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.100,- eur od 1.1.2010 do

zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.100,- eur od 1.1.2011 do zaplatenia a
nahradiť im trovy konania. Z hľadiska právneho vzťahu sporových strán, žalobcovia sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi v spoluvlastníckom podiele 1/1 k nehnuteľnostiam - pozemkom nachádzajúcim sa v k.ú.
R.,obecR.,okresS.,zapísanýchnaLVč.XXXX,XXXXač.XXXXvedenýchKatastrálnymúradomW.Š.,
Správou katastra S. na základe listov vlastníctva, tvoriacich prílohu znaleckého posudku č. 96/2010

zo dňa 17.12.2010 a žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľností: stavby - kravín postavenej na
parcele č. XX a senáreň - postavenej na parcele č. XX, obe zapísané na LV č. XXXX, pričom žalovaný
užíva predmetné pozemky žalobcov pre svoje podnikateľské potreby bez nájomnej zmluvy, resp. iného
užívacieho práva k týmto nehnuteľnostiam a za ich užívanie žalobcom neposkytuje žiadne plnenie.

3. V spore bol súdom prvej inštancie vydaný platobný rozkaz č.k. XXRo/XX/XXXX-XX dňa 19.4.2011,

voči ktorému podal žalovaný odpor, namietajúc jeho vecnú pasívnu legitimáciu.

4. Po rozšírení žaloby zo dňa 7.2.2012 žalobcami na sumu 4.730,26 eur spolu s úrokmi z omeškania vo
výške 10,5 % ročne zo sumy 1.100,- eur od 1.1.2009 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 1.100,-
eur od 1.1.2010 do zaplatenia, zo sumy 1.265,13 eur od 1.1.2011 do zaplatenia a zo sumy 1.265,13

eur od 1.1.2012 do zaplatenia, uznesením č.k. 15C/88/2011-66 zo dňa 14.2.2012 súd prvej inštancie
pripustil rozšírenie žaloby a zmenu petitu návrhu v zmysle návrhu žalobcov.

5. Následne súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom č.k. 15C/88/2011-168 zo dňa 25.9.2012, ktorým
žalobe v celom rozsahu vyhovel a ktorý bol na základe odvolania žalovaného uznesením Krajského

súdu v Prešove č.k. 14Co/103/2012-237 zo dňa 13.6.2013 zrušený a vec bola vrátená prvoinštančnému
súdu na ďalšie konanie.

6. V priebehu konania žalobcovia opakovane upravovali žalobný petit, až napokon podaním zo dňa
9.3.2017 (č.l. 512) navrhli, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť sumu 1.668,72 eur spolu s úrokom z

omeškania vo výške 10,5 % ročne zo sumy 320,91 eur od 1.1.2009 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne
zo sumy 180,72 eur od 1.1.2010 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 163,83 eur od 1.1.2011
do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 167,21 eur od 1.1.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75 %
ročne zo sumy 167,21 eur od 1.1.2013 do zaplatenia, vo výške 8,25 % ročne zo sumy 167,21 eur od
1.1.2014 do zaplatenia, vo výške 8,05 % ročne zo sumy 167,21 eur od 1.1.2015 do zaplatenia, vo výške

8,05 % ročne zo sumy 167,21 eur od 1.1.2016 do zaplatenia, vo výške 8 % ročne zo sumy 167,21 eur
od 1.1.2017 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti zobrali návrh späť a žiadali konanie zastaviť. V súlade
s ustanovením § 144 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) súd prvej
inštancie konanie o zaplatenie sumy 3.061,54 eur zastavil (výrok I.).

7. Po vykonanom dokazovaní v predmetnom spore na základe predložených a získaných dokladov súd
prvej inštancie z výpisu z katastra nehnuteľností zistil, že na pozemky registra C parc. č. XX, XX, XX nie
je založený list vlastníctva. Na základe geometrického plánu XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa 19.8.2015
sa pozemok parc. č. XX o výmere 694 m2 skladá z dielov číslo 1, 2, 3, 4 parciel 179, 180, 181, 182,
zapísaných na LV č. XXXX, vlastníkom ktorých sú žalobcovia v 1/ a 2/ rade. Na základe toho istého

geometrického plánu sa pozemok parc. č. XX o výmere 776 m2 skladá z dielov číslo 5, 6, 7, 8, 9,
10 parciel XXX, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX, XXX, zapísaných na LV č. XXXX, vlastníkom ktorých sú
žalobcovia v 1/ a 2/ rade. Na základe geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa 19.8.2015
bola vytvorená parcela číslo XX/X o výmere 219 m2, parcela XX/X o výmere 60 m2, pričom súčet výmer
uvedených parciel zodpovedá výmere pôvodnej parcely č. XX o výmere 279 m2. Pozemok parcela č.

XX/X sa skladá z dielov číslo 12, 13, 14 parciel XXX/X, XXX zapísaných na LV č. XXXX a ich vlastníkom
sú žalobcovia. Pozemok KN - C parcela číslo XX/X bola vytvorená z časti pozemku KN - E parc. číslo
XXX, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX vo vlastníctve žalobcov v 1/ a 2/ rade. Na LV č. XXXX sú pozemky
parcely registra E evidované ako druh pozemku orná pôda, v zmysle geometrického plánu a výpisu z
katastra nehnuteľností sú pozemky katastra C uvedené ako druh pozemku zastavané plochy a nádvoria.

Vlastníkmi predmetných nehnuteľností sú žalobcovia, a to v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov.
Žalovaný je vlastníkom nehnuteľností, postavených na predmetných pozemkoch, patriacich žalobcom,
a to konkrétne stavieb „senáreň“ na parc. č. XX, kravín na parcele č. XX a skladiska na parc. č. XX.
Vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam žalovaný nadobudol na základe kúpnej zmluvy, uzatvorenejmedzi Q.. Ľ. A., správcom konkurznej podstaty úpadcu Poľnohospodárske družstvo Udavské v konkurze
so sídlom v Udavskom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim dňa 25.1.2001.

8. Súd prvej inštancie, riadiac sa právnym názorom Krajského súdu v Prešove, vyslovenom v uznesení
sp.zn.14Co/103/2012zodňa13.6.2013,dospelkzáveru,žemedzivlastníkminehnuteľností-žalobcami
a doterajším užívateľom - žalovaným nedošlo k vzniku nájomného vzťahu v súlade s ustanovením § 22
ods. 6 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu
majetku. Pôvodným vlastníkom predmetných nehnuteľností bola akciová spoločnosť P. so sídlom v

Humennom a výmazom z obchodného registra ku dňu 27.1.2005 došlo ex offo k zániku tejto spoločnosti.
Predmetné pozemky nadobudli žalobcovia na základe kúpnych zmlúv, uzatvorených dňa 7.9.2007,
9.10.2007, 24.10.2007, 6.11.2007, 29.1.2008, 30.1.2008 a 21.12.2015 a medzi žalobcami a žalovaným
tak nemohlo dôjsť k vzniku nájomného vzťahu v zmysle ustanovenia § 22 ods. 6 zákona č. 229/1991 Zb..
K pozemkom neexistuje nájom ex lege podľa cit. ustanovenia Zákona o úprave vlastníckych vzťahov k
pôde, pričom nebolo preukázané, že by medzi právnymi predchodcami účastníkov existovala písomná

nájomná zmluva k predmetným pozemkom. Žalovaný užíva nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov bez
právneho dôvodu.

9. Aplikujúc na nájom poľnohospodárskych pozemkov všeobecnú úpravu nájomnej zmluvy podľa §
663 až § 684 Občianskeho zákonníka a ustanovenie § 22 ods. 2 a 6, 8 a 9 zákona č. 226/1991

Zb. v znení neskorších predpisov, v zmysle ustanovenia § 1, § 10 ods.1 zákona č. 504/2003 Z.z.,
§ 451 Občianskeho zákonníka, dospel súd prvej inštancie k záveru, že návrh bol žalobcami podaný
dôvodne. Za preukázané považoval, že žalobcovia sú vlastníkmi predmetných pozemkov, ktoré sú
čiastočne užívané žalovaným, keďže sú na nich postavené nehnuteľnosti určené na poľnohospodárske
účely, a to bez uzatvorenej nájomnej zmluvy alebo iného právneho titulu. Keďže žalobcovia nadobudli

predmetné nehnuteľnosti v priebehu rokov 2007 a 2008, pokračoval v užívaní nehnuteľností žalovaný
bez uzatvorenej nájomnej zmluvy, nakoľko nedošlo k dohode o výške nájomného a nájom nevznikol
ani zo zákona. Týmto bolo preukázané, že žalovaný užíva nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov bez
právneho dôvodu a keďže za užívanie nehnuteľnosti nezaplatil žalobcom žiadnu čiastku, bezdôvodne
sa obohatil na ich úkor. Napokon, sám žalovaný dňa 8.4.2018, ako aj na pojednávaní dňa 15.6.2018

navrhol vydať rozhodnutie v zmysle záverov znaleckých posudkov J.. Š. a J.. V. a priznať hodnotu nájmu
pozemkov podľa vypracovaných znaleckých posudkov v zmysle uvedeného zákona č. 504/2003 Z.z..

10. Za spornú v konaní ďalej považoval súd prvej inštancie výšku bezdôvodného obohatenia, za
preukázaného stavu, že pozemky slúžia na poľnohospodárske účely, keďže boli a sú využívané v

súvislosti s chovom zvierat, sú súčasťou areálu žalovaného a nachádzajú sa na nich stavby určené na
poľnohospodárske účely (zastavané do 29.6.1991).

11. Pri určení výšky nájomného predmetných pozemkov, obvyklej s prihliadnutím na zákon č. 504/2003
Z.z. a teda na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania, vychádzal súd prvej inštancie z výsledkov

znaleckého posudku, v zmysle ktorého znalkyňa J.. V. určila obvyklú výšku nájomného za 1 m2 v rokoch
2008, 2009, 2010 a 2011 sumou 0,004 €/MJ [€/rok], t.j. od 1.1.2008 do 31.12.2008 vo výške 6,756 eur;
spolu 1.689 m2 x 0,004 eur a v rovnakej výške aj za ďalšie nasledujúce roky. U žalovaného tak došlo
za dobu 10 rokov od roku 2008 do roku 2017, k bezdôvodnému obohateniu vo výške 10 x 6,756 eur, t.j.
v sume 67,56 eur. Súd prvej inštancie preto v znení výrokovej časti rozsudku vyhovel žalobe v časti o

zaplatenie sumy 67,56 eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

12. Citujúc ustanovenia § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, v spojení s § 3 nariadenia vlády SR
č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, účinnom v čase
vzniku právneho vzťahu, t.j. v roku 2008, priznal súd prvej inštancie žalobcom zároveň uplatnené úroky

z omeškania vo výške 10,5 %, 9 %, 8,75 %, 8,25 %, 8,05 % a 8 % ročne za jednotlivé roky omeškania,
v znení výrokovej časti rozsudku, keďže sa žalovaný s plnením svojho peňažného záväzku dostal do
omeškania, čím žalobcom vznikol nárok na úroky z omeškania, uplatnené nie v rozpore s citovanými
zákonnými ustanoveniami.

13. Napokon, súd prvej inštancie rozhodol v napadnutom rozsudku o nároku na náhradu trov konania
podľa § 255 ods.1, 2 v spojení s § 262 ods. 1 CSP. V dôvodoch rozhodnutia o nároku na náhradu trov
konania súd prvej inštancie konštatoval, že po pripustení rozšírenia žaloby uznesením zo dňa 14.2.2012,
predmetomkonaniabolozaplateniesumy4.730,26eurspríslušenstvom.Pospäťvzatí žalobyžalobcamiv časti o zaplatenie sumy 3.061,54 eur, predmetom konania ostalo zaplatenie sumy 1.668,72 eur. Súd
napokon priznal žalobcom sumu 67,56 eur, čo možno považovať za zanedbateľný neúspech žalobcu
(správne žalovaného) v pomere k neúspechu žalobcov, preto súd priznal žalovanému ako úspešnej

strane sporu vo vzťahu k žalobcom nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o ich výške
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

14. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podali v zákonnej lehote elektronickým podaním
dňa 30.7.2018 odvolanie žalobcovia v 1/ a v 2/ rade, doplneným elektronickým podaním dňa 27.12.2018

v zmysle výzvy súdu prvej inštancie uznesením zo dňa 12.12.2018 sp.zn. 15C/88/2011 na základe
uznesenia Krajského súdu v Prešove zo dňa 28.11.2018 č.k. 14Co/32/2018-582. Podaným odvolaním
navrhli zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie a vrátenie mu veci na nové konanie a rozhodnutie z
dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), h) CSP.

15. Odvolatelia namietali nesprávny záver súdu prvej inštancie o tom, že výšku bezdôvodného

obohatenia žalovaného treba posudzovať podľa zákona č. 504/2003 Z.z.. K spornosti, z ktorého
právneho predpisu je potrebné vychádzať, tvrdia jednoznačne, že z vyhlášky č. 492/2004 Z.z., ktorou
sa stanovuje všeobecné cena v danom mieste a čase. Medzi žalobcom a žalovaným neexistuje žiadna
nájomná zmluva. Žalobca bol podielovým spoluvlastníkom niektorých parciel aj pred účinnosťou zák.
č. 504/2003 Z.z.. Pôvodný nájomný vzťah, vyplývajúci zo Zákona o pôde [(§ 22 ods. 1, písm. a)],

skončil 30.7.1996 dohodami s P. o skončení nájmu poľnohospodárskeho pozemku. Na spoločnosť P.
bol vyhlásený konkurz 30.3.1998, správcom sa stal J.. Q.. B.. Žalovaný stavby na pozemkoch žalobcu
odkúpil až kúpnymi zmluvami M. XXX/XX zo dňa 25.1.2001, M. XXX/XX zo dňa 26.3.2002 a M. XXX/
XX zo dňa 3.6.2002. Pozemok je zastavaný, nachádza sa v intraviláne obce a napr. stavba s. č. 33
na liste vlastníctva s pôvodným popisom stavby „kravín“ nezodpovedá skutočnosti, je to sklad - viď ZP

č. 100/2015 str.106. Na samotné prevádzkovanie kravínu v intraviláne prímestskej obce by žalovaný
ani nedostal užívacie povolenie. Žalovaný predložil do konania Nájomnú zmluvu č. 01561/2012 dňa
20.5.2012, uzatvorenú so Slovenským pozemkovým fondom a v tejto nájomnej zmluve je zahrnutá
dokonca aj parc. CKN XX, čo považujú žalobcovia za zavádzanie žalovaným, pretože SPF pozemky
pod parcelou CKN nespravuje, vlastníkom (EKN XXX/X, XXX, XXX) je žalobca od 23.11.2007. Konanie

žalovaného je v rozpore s čl. IX bod 3 označenej zmluvy. Vlastníkovi, t.j. žalobcom patrí primeraná
náhrada, aká sa poskytuje za iný porovnateľný pozemok a iba preto, že stavba je označená ako kravín
nemožno zvýhodniť vlastníka stavby oproti iným vlastníkom a znevýhodniť vlastníka pozemku oproti
iným vlastníkom pozemkov. Bolo by to v rozpore s Ústavou SR, najmä čl. 20 - nútené obmedzenie
vlastníckeho práva bez poskytnutia primeranej náhrady. Zákon č. 504/2003 Z.z. nie je oceňovacím

predpisom, a preto nie je použiteľný pre účely stanovenia hodnoty nájmu. Predmetom konania nie je
určenie výšky nájmu, ale bezdôvodného obohatenia, pričom pri určení výšky bezdôvodného obohatenia
sa vychádza z výšky obvyklého nájmu pozemku, ktorého užívanie je dôvodom vzniku bezdôvodného
obohatenia a ktorý nie je poľnohospodárskym pozemkom, s určenou BPEJ. Bezdôvodné obohatenie,
ktoré vzniká na strane žalovaného sa riadi ustanovením § 451 ods. 1 a Občianskeho zákonníka, v

zmysle ktorého, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným
obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu. Súd prvej inštancie sa
nesprávne vysporiadal s otázkou výšky bezdôvodného obohatenia, ktorú mal posúdiť v súlade s
vyhotoveným znaleckým posudkom, ktorý vychádzal z oceňovacieho predpisu vyhlášky MS SR č.
492/2004 Z.z o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších právnych predpisov. Citujúc

ustanovenia § 2 zákona č. 504/2003 o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho
podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých predpisov pozemok s odkazom na vyhlášku
Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 79/1996 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon
Národnej rady Slovenskej republiky o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, ktorý bol zrušený vyhl. č. 461/2009

Z.z., sa hodnota pozemku, ktorý tvorí poľnohospodársku pôdu a ostatnú plochu sa v zmysle § 1
Vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 38/2005 Z.z. určuje podľa pôdnoekologických jednotiek
a príslušných sadzieb uvedených v prílohe zákona. Bonitovanou pôdno-ekologickou jednotkou (BPEJ)
je klasifikačný a identifikačný údaj vyjadrujúci kvalitu a hodnotu produkčno-ekologického potenciálu
poľnohospodárskej pôdy na danom stanovišti.

16. Za nesprávny považujú odvolatelia aj výrok súdu o náhrade trov konania. Uviedli, že zásadu úspechu
vo veci podľa § 255 CSP treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo
od znaleckého posudku. V týchto prípadoch však nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bolapriznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku, nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť procesnou
zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe znaleckej činnosti. Pri rozhodovaní o náhrade trov
konania je potrebné rozlíšiť čo je základné a čo sprevádzajúce. Za základné sa považuje rozhodnutie, že

do žalobcovho práva bolo zasiahnuté, výška ujmy je potom druhotná a nadväzujúca. Rovnako odborná
otázka posudzovaná znalcom môže presahovať možnosti strany sporu, najmä v prejednávanej veci, keď
žalobcovia podávali žalobu na výšku, ktorú im stanovil znalec. Aj tu je primárny fakt, že žalobcovia majú
nárok na bezdôvodné obohatenie; jej výška nasleduje. Žalobcu v takejto veci preto treba považovať za
plne procesne úspešného, keďže mal plný úspech čo do základu uplatneného nároku a súčasne výška

plnenia, vyplývajúca z tohto jeho procesného úspechu, závisela výlučne od znaleckého dokazovania.
Nie je teda správny ani právny záver súdu prvej inštancie, že vo veci bol žalovaný úspešný a len
zanedbateľne neúspešný.

17. Žalovaný v elektronickom podaní zo dňa 26.3.2019 uviedol, že s odvolaním žalobcov nesúhlasí.
Súd prvej inštancie v konaní dostatočne zistil skutkový a právny stav, vysporiadal sa so všetkými

právnymi skutočnosťami, rozhodujúcimi pre rozhodnutie v spore, pričom žalobcovia neuviedli žiadne
nové skutočnosti, ktoré by už v spore neboli riešené. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

18. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP, účinný od 1.7.2016) prejednal podané odvolanie
v zmysle zásad daných aplikáciou ustanovenia § 378 a nasl. CSP s tým, že pri prieskume napadnutého

rozhodnutia súdu prvej inštancie bol odvolací súd v zmysle ustanovenia § 379 a § 380 ods. 1 CSP
viazaný rozsahom odvolania i uplatnenými odvolacími dôvodmi (s výnimkou v § 380 ods. 2 CSP)
tak, ako boli uplatnené v zákonnej odvolacej lehote, v znení jeho doplnenia. Odvolací súd prejednal
odvolanie žalobcov bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP, keďže nariadenie
pojednávania v predmetnej veci si nevyžadovala potreba zopakovania, či doplnenia dokazovania a ani

dôležitý verejný záujem. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť
skutkovým stavom, zisteným súdom prvej inštancie (§ 385 ods. 1, § 383 CSP). Termín verejného
vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu i na webovej stránke súdu, zodpovedajúco
ustanoveniu § 219 ods. 3 a § 378 ods. 1 CSP. Odvolací súd postupoval v odvolacom konaní v súlade s
ustanovením § 470 ods. 1, 2 veta prvá CSP, podľa ktorých, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon

aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, t.j. do 30.6.2016.

19.Odvolacísúdprioritneriešilotázkurozsahu,vakomodvolatelianapadlirozsudoksúduprvejinštancie
a tiež otázku ich subjektívnej legitimácie na podanie odvolania. Tak, ako bude uvedené ďalej, výrok
rozsudku súdu prvej inštancie pod bodom I. nebol napadnutý odvolaním žiadnou sporovou stranou. Tak,

ako to odvolací súd uviedol vo svojom uznesení zo dňa 28.11.2018 č.k. 14Co/32/2018-582 relevantným
je aj to, ktorá zo sporových strán je oprávnená napadnúť výrok rozsudku, ktorým žalobe bolo čiastočne
vyhovené. Z ust. § 359 CSP vyplýva, že odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané. Pri aplikácii tohto ustanovenia odvolací súd odmietol odvolanie žalobcov proti
II. výroku napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo žalobe v časti istiny 67,56 eur s

príslušenstvom v znení tohto výroku vyhovené (§ 386 písm. b) CSP). V tejto časti rozhodnutia súd
prvej inštancie uplatnenému nároku žalobcov čiastočne vyhovel a žalobcovia tak nie sú subjektmi
oprávnenými podať odvolanie proti výroku rozsudku, ktorý bol vydaný v ich prospech. Žalovaný proti
rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o čiastočnom priznaní uplatneného návrhu žalobcov odvolanie
nepodal. Aj podľa odpovede žalobcov na výzvu súdu na odstránenie vád odvolania odvolatelia nenapadli

odvolaním výrok rozsudku súdu prvej inštancie pod bodom I. o čiastočnom zastavení konania.

20. Na základe prieskumu ďalších výrokov napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, i konania
mu predchádzajúceho, dospel odvolací súd k záveru, že žalobcami uplatnené odvolacie dôvody nie sú
spôsobilé privodiť zmenu, či zrušenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v zamietavej časti

výroku, vo vzťahu ku ktorej boli žalobcovia oprávnenými odvolateľmi a v ktorej súd prvej inštancie
rozhodol v ich neprospech. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby (v znení III.
výroku) považuje odvolací súd za vecne správne a preto ho v tejto časti v súlade s ustanovením § 387
ods. 1, 2 CSP potvrdil, odkazujúc na zdôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie. Na zdôraznenie
správnosti rozhodnutia odvolací súd dopĺňa:

21. V konaní podľa poslednej realizovanej úpravy žalobného návrhu (pripustenej súdom) žalobcovia
proti žalovanému uplatňujú vydanie bezdôvodného obohatenia predstavujúceho „trhové“ nájomné za
užívanie ich nehnuteľností za čas od 1.1.2008 do 31.12.2016. To, čo v konaní bolo preukázané akovlastníctvožalobcovajeužívanéžalovanýmbezuzavretiazmluvy,činazákladeinéhoprávnehodôvodu,
nebolo a nie je už ani aktuálne v odvolacom konaní rozporované. Pre ten účel bol vypracovaný i
geometrický plán, na ktorý sa odkazuje v dôvodoch rozhodnutia prvoinštančného súdu. Podľa procesnej

iniciatívy strán (prostriedky procesného útoku i procesnej obrany) súd prvej inštancie správne a podľa
§ 215 ods. 1, 2 CSP uzavrel skutkovo to, čo je vlastníctvom žalobcov i rozsah a spôsob užívania
nehnuteľnosti žalobcov žalovaným. V súvislosti s odvolacou námietkou žalobcov, podľa obsahu dôkazov
realizovaných súdom prvej inštancie, ani odvolací súd nemá pochybnosti, že predmetné pozemky slúžia
na poľnohospodárske účely (viď bod 31 dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie). Nie je v tom smere

určujúcim, či ide o nehnuteľnosti v intraviláne alebo v extraviláne.

22. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu v časti uplatneného nároku žalobcov
na priznanie bezdôvodného obohatenia za užívanie predmetných pozemkov žalovaným, slúžiacich
preukázane na poľnohospodárske účely, keďže boli a sú využívané v súvislosti s chovom zvierat,
sú súčasťou areálu žalovaného a nachádzajú sa na nich stavby určené na poľnohospodárske účely

(zastavané do 29.6.1991), čo zhodne v zmysle záverov súdu prvej inštancie konštatuje aj odvolací súd.
Rozhodujúcim pre spor je posúdenie žalobou uplatneného nároku žalobcov ako vlastníkov pozemkov
na primeranú náhradu čo do výšky za ich užívanie žalovaným, vo vlastníctve ktorého sú stavby na nich
stojace, čo nie je medzi účastníkmi sporné, keďže žalovaný užíva nehnuteľnosť žalobcov bez právneho
dôvodu. Ak vlastník stavby tieto užíva na poľnohospodárske účely, musí zlegalizovať svoj vzťah aj k

vlastníkom pozemkov, na ktorých sú tieto stavby postavené. Do úvahy prichádza nájomná zmluva, ktorá
má špecifické postavenie vzhľadom na samotný predmet nájmu - poľnohospodársky pozemok. Sám
žalovaný v konaní navrhol vydať rozhodnutie v zmysle záverov znaleckých posudkov a priznať žalobcovi
hodnotu nájmu pozemkov podľa vypracovaných znaleckých posudkov v zmysle zákona č. 504/2003
Z.z.. Žalovaný, ako vlastník stavieb na predmetných nehnuteľnostiach, postavených pred 1991, tieto

pozemky užíva bez právneho dôvodu, čím sa obohatil na úkor žalobcu, keďže za užívanie nehnuteľnosti
mu nezaplatil žiadnu čiastku. Keďže medzi sporovými stranami neexistuje žiaden zmluvný vzťah k
predmetným nehnuteľnostiam, bezdôvodné obohatenie, ktoré vzniká na strane žalovaného sa tak riadi
ustanovením § 451 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého, kto sa na úkor iného
bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný

plnením bez právneho dôvodu. Pre rozhodnutie v predmetnej veci bolo určujúcim zodpovedanie otázky,
v akej výške patrí žalobcom náhrada za užívanie ich pozemkov. Žalovaný nepochybne užíva pozemky
žalobcov zastavené stavbami na poľnohospodárske účely do 24.6.1991. Spornou medzi stranami bola
výška bezdôvodného obohatenia a najmä spôsob jeho výpočtu, a to konkrétne, či je potrebné vychádzať
zo všeobecnej právnej úpravy - vyhlášky č. 492/2004 Z.z. alebo špeciálneho právneho predpisu, ktorým

je zák. č. 504/2003 Z.z. a s ním súvisiacej vyhlášky č. 38/2005 Z.z.

23. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa sa správne vysporiadal s otázkou výšky
bezdôvodného obohatenia, ktorú posúdil v súlade s vyhotoveným znaleckým posudkom, vychádzajúcim
zo zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku

a lesných pozemkov a o zmene niektorých predpisov (v znení účinnom v čase, ktorý je predmetom
tohto konania). Pozemok na účely tohto zákona je taký pozemok, ktorý je poľnohospodárskou pôdou,
alebo časť tohto pozemku, pozemok zastavaný stavbou na poľnohospodárske účely do 24.6.1991,
ako aj iný pozemok prenechaný na poľnohospodárske účely alebo časť tohto pozemku; ustanovenia
osobitnéhopredpisutýmniesúdotknuté.(OsobitnýmpredpisomjevyhláškaÚradugeodézie,kartografie

a katastra Slovenskej republiky č. 79/1996 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej
republiky o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny
zákon) v znení neskorších predpisov, ktorý bol zrušený a nahradený vyhl. č. 461/2009 Z.z.). Priznaná
výška bezdôvodného obohatenia, ktorú súd prvej inštancie posúdil v súlade s vyhotoveným znaleckým
posudkom s prihliadnutím na výšku nájomného podľa zákona č. 504/2003 Z.z. (v znení účinnom v čase,

ktorý je predmetom tohto konania) pre predmetné nehnuteľnosti, t.j. zastavané plochy a nádvoria, je
prvoinštančným súdom riadne odôvodnená a preskúmateľná.

24. Pozemkom, ktorý sa mohol spravovať zákonom o nájme poľnohospodárskych pozemkov,
poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov (účinným od 1.1.2004), bol len taký pozemok, ktorý

tvoril poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patril. Z dôvodovej správy k novele zákona číslo
504/2003 Z.z., vykonanej zákonom číslo 274/2009 Z.z. (účinnosť od 1.1.2008), vyplýva, že pôvodný
zákon sledoval, okrem iného aj posilnenie stability podnikateľského prostredia pri hospodárení na pôde,
čo bolo vyjadrené najmä zákonným zakotvením prednostného práva doterajších nájomcov, plniacich sizmluvné záväzky na uzatvorenie novej nájomnej zmluvy po uplynutí nájmu, resp. doteraz dohodnutej
doby nájmu. V tomto kontexte je potom pozemkom na účely tohto zákona okrem poľnohospodárskej
pôdy, aj pozemok zastavaný stavbou na poľnohospodárske účely, postavenou do 24.6.1991, ako aj

iný pozemok prenechaný na poľnohospodárske účely. To znamená, že za splnenia podmienok (§
1 ods. 2 a § 16 Zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov), aj v prípade, ak je pozemok
vedený v evidencii nehnuteľností katastra nehnuteľností, na liste vlastníctva, ako zastavané plochy a
nádvoria, môže sa tento pozemok spravovať ustanoveniami tohto zákona, pokiaľ je zastavaný stavbou
na poľnohospodárske účely, postavenou do 24.6.1991. Z tohto dôvodu, poukazujúc na ustanovenie

§ 1 ods. 2 Zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov, je jednoznačne možné konštatovať, že
výška nájomného, resp. v danom prípade výška bezdôvodného obohatenia je dôvodne určená podľa
§ 10 tohto zákona. Predmetné stavby spĺňajú charakteristiku stavieb uvedených v tomto ustanovení
po prijatí novely, s účinnosťou od 1.1.2008, t.j. v prípade pozemkov pod stavbami ide o pozemok
zastavaný stavbou na poľnohospodárske účely do 24.6.1991, ako aj iný pozemok prenechaný na
poľnohospodárske účely alebo časť tohto pozemku.

25. Súd prvej inštancie po predchádzajúcom rozhodnutí odvolacieho súdu uznesením č.k.
14Co/103/2012-237 zo 16.3.2013 ustálil za súčinnosti so žalobcami predmet konania a po skutkových
zisteniach o užívaní pozemkov bez právneho dôvodu zameral dokazovanie na objasnenie výšky
bezdôvodného obohatenia v odvolacím súdom vtedy naznačenom smere s potrebou aplikácie

ustanovením zák. č. 504/2003 Z.z. Odvolací súd nemá dôvod ani aktuálne na odklon od jeho vtedajších
úvah zdôrazňujúcich aj obsah dôvodovej správy k uvedenému zákonu (viď s. 6 - 7 dôvodov uznesenia
odvolacieho súdu č.k. 14Co/103/2012-237 zo 16.3.2013). Podpora týmto záverom je daná už aj z
viacerých rozhodnutí súdov rozhodujúcich o priznaní náhrad za užívanie v podobných skutkových
situáciách. Medzi také patria napr. rozhodnutia Krajského súdu v Prešove 1Co/11/2015-310 z 11.3.2015,

9Co/7/2017-180 z 5.10.2017, 18Co/13/2016 z 26.6.2016. V tejto súvislosti odvolací súd dáva do
pozornosti, že Ústavný súd SR opakovane vo svojej judikatúre poukazuje na to, že neoddeliteľnou
súčasťou princípov právneho štátu zaručeného podľa čl. 1 ústavy je aj princíp právnej istoty. Tento
spočíva okrem iného v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne
orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že ich budú správne vykladať a

aplikovať (napr. II.ÚS 10/99, II.ÚS 234/03, IV.ÚS 92/09). Obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie
právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach
dáva rovnaká odpoveď (napr. I.ÚS 87/93, PL.ÚS 16/95 a II.ÚS 80/99, III.ÚS 356/06). Rešpektovanie
princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti
normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá

dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci (IV.ÚS 92/09).
Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej
alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne
neudržateľná (IV.ÚS 209/2010, m. m. PL.ÚS 21/00, PL.ÚS 6/04, III.ÚS 328/05). Aj keď právne závery
všeobecných súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky

charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval
rozhodnúť identicky, napriek tomu protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch
neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty ani k dôvere v spravodlivé súdne
konanie (obdobne napr. IV.ÚS 49/06, III.ÚS 300/06).

26.Trebauviesť,žetakýtozáverovýškenáhradysaplikáciouustanovenízák.č.504/2003Z.zzpohľadu
ústavnosti hodnotil Ústavný súd SR aj vo svojom Náleze II.ÚS 687/2017 z 10.11.2017 a sťažnosť
sťažovateľov odmietol.

27. Napokon, pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania, v

tomto prípade odvolací súd vyhovel námietkam žalobcov a napadnutý výrok rozsudku (IV.) zrušil a v
rozsahu zrušenia vec vrátil prvoinštančnému súdu na nové rozhodnutie, považujúc odvolacie námietky
za dôvodné, keďže výška sčasti priznaného nároku v tomto prípade závisela od úvahy súdu a výsledkov
znaleckého dokazovania. Je preto potrebné aj z hľadiska spravodlivosti na túto okolnosť pri rozhodnutí o
náhrade trov prihliadať. Zároveň treba uviesť, že súd prvej inštancie v predmetnom konaní nerozhodol o

trováchštátu,predstavujúcichpriznanúnáhraduznalečnéhozavypracovanýznaleckýposudokč.1/2014
a znaleckú výpoveď na pojednávaní. Aj o trovách štátu sa žiada rozhodnúť v konečnom rozhodnutí.
Štátu patrí náhrada trov, ktoré skutočne vynaložil v súlade s v danom čase platnou procesnou normou,
t.j. s ustanovením § 148 O.s.p., podľa ktorej mu ex lege vznikol nárok na ich náhradu, a to napriek tomu,že nová procesná úprava CSP analogické ustanovenie neobsahuje. Aplikáciou základného princípu
uvedeného v čl. 4 ods. 2 CSP s použitím ustanovenia § 253 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením §
255 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP je možné štátu náhradu trov konania voči neúspešnej strane

sporu priznať aj za právnej úpravy Civilného sporového poriadku (viď aj R 75/2018 - Zbierka súdnych
rozhodnutí a stanovísk NS SR, zošit 9/2018).

28. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

29. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej
inštancie vo veci ďalej postupovať.

30. Tak, ako je už uvedené vyššie, úlohou súdu prvej inštancie bude teda rozhodnúť aj o náhrade trov

štátu a pri rozhodovaní o náhrade trov medzi sporovými stranami sa žiada aj pri aplikácii ust. § 255 ods.
1 , 2 CSP posúdiť aj skutočnosti, ktoré vyplývajú z obsahu spisu, najmä z toho, že rozhodnutie o výške
priznanej náhrady záviselo od znaleckého posúdenia nároku. Aktuálne znenie Civilného sporového
poriadku už neobsahuje ustanovenia obdobné predchádzajúcemu ustanoveniu § 142 ods. 3 O.s.p.,
ktoré sa uplatňovalo ako lex specialis vo vzťahu k § 142 ods. 2 O.s.p.. Na rozdiel od predchádzajúcej

právnej úpravy, nová právna neobsahuje tri špeciálne skutkové podstaty, ale len dve tak, ako sú uvedené
v § 255 ods. 1, 2 CSP. Na prvom mieste je zásada úspechu a v prípadoch, keď mala strana sporu
vo veci úspech len čiastočný, platí pravidlo obsiahnuté v § 255 ods. 2 CSP (pomer úspechu). Právna
teória (viď napr. Civilný sporový poriadok, komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, Števček M., Ficová S.,
Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič M. a kol., strana 926) vychádza z toho, že zásadu

úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu (sudcovské
právo) alebo znaleckého posudku. V týchto prípadoch však nejde o procesne neúspešného žalobcu,
ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku. Nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť
procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti.
Je namieste preto zvážiť, či napriek tomu, že žalovaný bol v prevažnej miere z hľadiska matematického

úspešným v konaní, sa nemajú skutočnosti rozhodujúce pre priznanie náhrady trov konania vyhodnotiť
inak, než to urobil v napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie. Pri absencii už vyššie uvedeného
rozhodnutia o náhrade trov štátu, odvolací súd nemal priestor, aby túto skutočnosť vyhodnocoval sám
aj s prihliadnutím na to, že o náhrade trov štátu bolo potrebné tiež rozhodnúť konečným rozhodnutím a
iné ďalšie rozhodnutie už neprichádzalo do úvahy.

31. Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP, § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).