Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, January 28, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2To/5/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4617010171
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Kováčová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4617010171.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Kováčovej a sudkýň JUDr.

Ľubomíry Kubáňovej a JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej, PhD., v trestnej veci obžalovaného I. R.,
pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 2, odsek 3 písmeno c/ Trestného zákona,
o odvolaní obžalovaného I. R., proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 14. 11. 2018 sp. zn.
2To/48/2017, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 28. 1. 2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno d/, odsek 3 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý
rozsudok súdu I. stupňa vo výroku o treste.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa
obžalovanému
I. R., narodenému XX.XX.XXXX v R., trvale bytom obec N.,
t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Želiezovce,

u k l a d á

podľa § 212 odsek 4 Trestného zákona, nezistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Trestného zákona,
zistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m/ Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2,
odsek 7 Trestného zákona, za použitia § 42 odsek 1 Trestného zákona, podľa zásad uvedených v § 41
odsek 2 Trestného zákona a § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno e/ Trestného zákona, súhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 2 (dva) roky a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona sa zrušuje výrok o treste uložený obžalovanému skorším
rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 5T/8/2018 zo dňa 15.02.2018, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia
na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Topoľčany (ďalej len súd I. stupňa) bol obžalovaný I. R. (ďalej
len obžalovaný) uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm.
b/, písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom

základe, že:
hocimuzustanoveníZákonaorodinevyplývapovinnosťvyživovaťsvojedieťaatoD.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom u pestúnky W. P., R., nám. W. XXX, pričom rozsudkom Okresného súdu Mělník sp.zn.
42P/16/2004 zo dňa 23.01.2008, právoplatného dňa 14.02.2008 bol zaviazaný prispievať na jej výživusumou 1000,-Kč mesačne na účet Úradu práce ČR - Krajská pobočka v Příbrami, Nová 2571, Mělník,
vyživovaciu povinnosť si v mieste bydliska ako aj na iných miestach riadne neplnil, plneniu sa úmyselne
vyhýbal tým, že nikde nepracoval, o prácu nejavil záujem, pretože bol z úradu práce vyradený pre

nespoluprácu a živil sa príležitostnou prácou, čím mu za obdobie od 03.09.2015 do 26.12.2017 vznikol
dlhnavýživnomvočiÚradupráceČR-KrajskápobočkavPříbrami,Nová2571,Mělníkvovýške1056,60
Eur (28.000,-Kč), hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin prepustený
z výkonu trestu odňatia slobody dňa 10.06.2015, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu
Topoľčany sp.zn. 1T/137/2012 zo dňa 25.09.2013, právoplatného dňa 07.12.2013.

Za to uložil obžalovanému podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 37 písm. m/ Tr. zák., § 38 ods. 2,
ods. 4 Tr. zák., trest odňatia slobody v trvaní 2 roky a 6 mesiacov so zaradením podľa § 48 ods. 2 písm.
b/ Tr. zák. do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný.

V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že súd I. stupňa sa nevysporiadal s jeho námietkami a tieto
doslovne ignoroval. Poukázal na to, že nie je otcom dieťaťa, čo potvrdila i matka dieťaťa a preto od
neho žiadne peniaze nežiadala. Podal žiadosť o zrušenie otcovstva na Okresnom súde v Mělníku v
Českej republike ešte v r.2001. Nechápe, prečo sa v spise nikde nenachádza jeho žiadosť o zrušenie
otcovstva. Maloletú D. P. si vzala do pestúnskej starostlivosti pani W. P., keďže biologická matka sa

o dieťa nestarala. Po osvojení si dieťaťa W. P., bol od januára 2008 zaviazaný ako otec prispievať na
výživu sumou 1.000,- Kč na účet Úradu práce ČR, o čom nevedel. Poukázal na skutočnosť, že nikdy
ho nikto nekontaktoval, že dieťa bolo dané do pestúnskej starostlivosti a že má platiť výživné úradu
práce. Toto sa dozvedel prvýkrát až v roku 2013 v konaní na Okresnom súde v Topoľčanoch. Namietal,
že mu doposiaľ nebol doručený rozsudok z konania vedeného na Okresnom súde v Mělníku sp. zn.

42P/16/2004 ohľadne platenia výživného. V čase výkonu trestu vyživovaciu povinnosť nahlásil. Ďalej
uviedol, že súdom I. stupňa bol vydaný najskôr trestný rozkaz, kde mu bol uložený za prejednávaný
skutok nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok a 4 mesiace a nevie prečo trvalo súdu 8
mesiacov zistiť, že sa nachádza vo výkone trestu. Taktiež namietol, že nie je pravdou, že by si prácu
nehľadal, ale nikto ho nechcel zamestnať. Konštatoval, že mu sudkyňa súdu I. stupňa rozšírila obžalobu,

že mal spáchať skutok závažnejším spôsobom, čím mu bola navýšená spodná hranica trestnej sadzby a
bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 roky a 6 mesiacov. Žiadal tiež o zmenu obhajcu pre stratu
dôvery a neplnenie si povinností obhajcom a namietol nezaujatosť zákonnej sudkyne, ktorá ignorovala
dôvody jeho obhajoby a vedome porušovala zákon v jeho neprospech. Preto žiadal vec odňať uvedenej
sudkyni. V konečnom návrhu žiadal, aby krajský súd odvolaniu vyhovel a napadnutý rozsudok zrušil,

pričom konštatoval potrebu ukladania súhrnného trestu, vo vzťahu k trestu, ktorý vykonáva.
Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí o odvolaní uviedol, že písomné odvolanie obžalovaného
obsahuje všetky potrebné atribúty, ktorých sa chcel dotknúť. Za najzávažnejšiu námietku považuje
potrebu uloženia súhrnného trestu. Čo sa týka ostatných námietok, poukázal na písomné zdôvodnenie
odvolania obžalovaným. Navrhol uložiť obžalovanému súhrnný trest na dolnej hranici zákonom

stanovenej trestnej sadzby.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že celá vec sa týka rozsudku Okresného
súdu Mělník z 23. 1. 2008, ktorý mu bol krajským súdom doručený. Nie je však z neho zrejmé, kedy a
kde došlo k zrušeniu pôvodného rozsudku, ktorým bol zaviazaný k vyživovacej povinnosti ešte v roku

2001 vo vzťahu k biologickej matke dieťaťa. Preto má dva rozsudky a nevie, ktorý je právoplatný a podľa
ktorého má platiť. Podotkol, že druhé konanie na Okresnom súde Mělník prebehlo bez neho a v konaní v
roku 2001, v ktorom bol zaviazaný platiť na dieťa biologickej matke výživné, si podal žiadosť o zrušenie
otcovstva a nevie prečo o nej nie je rozhodnuté.

Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí uviedol, že súd I. stupňa na základe správne
vykonaného dokazovania a ustáleného skutkového stavu vec aj správne právne posúdil. Pokiaľ ide
o uložený trest, konštatoval, že medzičasom bol obžalovaný odsúdený právoplatným rozsudkom
Okresného súdu Nitra z 15. 2. 2018 a prejednávaný skutok predchádza tomuto vyhlásenému
právoplatnému rozsudku. Preto bol dôvod na uloženie súhrnného trestu obžalovanému. Navrhol podľa

§ 321 ods. 1 písm. b/, písm. d/, ods. 3 Tr. por. zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste a podľa §
322 ods. 3 Tr. por. mu uložiť podľa § 212 ods. 4 Tr. zák. súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody
vo výmere 2 roky a 6 mesiacov a zaradiť ho na výkon trestu do ústavu na výkon trestu so strednýmstupňom stráženia. Súčasne navrhol zrušiť výrok o treste uložený obžalovanému rozsudkom Okresného
súdu Nitra sp. zn. 5T/8/2018 zo dňa 15. 2. 2018.

Na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou, Krajský súd v Nitre ako súd odvolací
podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti
ktorým odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby,
ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa §
371 ods. 1 Tr. por.

Preskúmaním predloženého spisového materiálu krajský súd zistil, že predmetná vec už bola
predmetom preskúmavacej povinnosti odvolacieho súdu potom, ako bol vo veci vyhlásený dňa 27. 6.
2018 odsudzujúci rozsudok. V dôsledku odvolania obžalovaného bol tento následne Krajským súdom
v Nitre dňa 18. 9. 2018 pod sp. zn. 2To 77/2018 zrušený a vec vrátená súdu I. stupňa na opätovné
prejednanie a rozhodnutie pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutému rozsudku predchádzali a
porušenie ustanovení, ktorými sa má zabezpečiť právo obhajoby, keď obžalovaný nebol vopred v súlade

s § 284 ods. 2 Tr. por. poučený na možnosť prísnejšej právnej kvalifikácie.

Po vrátení veci na nové prejednanie a rozhodnutie súd I. stupňa najskôr písomne upozornil
obžalovaného, že žalovaný skutok môže byť ďalej v konaní právne posúdený ako prečin zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b/, písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr.

zák. a po vykonaní hlavného pojednávania opäť vo veci rozhodol tak, že obžalovaného uznal vinného
zo skutku uvedeného v obžalobe právne kvalifikovaného ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa
§ 207 ods. 2, ods. 3 písm. b/, písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák.

Krajský súd po preskúmaní veci zistil, že súd I. stupňa sa dôsledne vysporiadal so všetkými okolnosťami

významnými pre rozhodnutie, vykonal dokazovanie zákonným spôsobom, náležite zistil skutkový stav
veci v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie o podanej obžalobe tak, ako to vyžaduje ustanovenie §
2 ods. 10 Tr. por. a skutkové zistenia uvedené vo výroku o vine napadnutého rozsudku sú v súlade s
vykonanými dôkazmi a vyznievajú jednoznačne a tvoria ucelenú reťaz tak priamych ako aj nepriamych
dôkazov, z ktorých možno vyvodiť bezpečný záver o tom, že obžalovaný spáchal skutok tak, ako je

uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.

V odôvodnení napadnutého rozsudku súd I. stupňa v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por.
v dostatočnom rozsahu uviedol svoje úvahy, akými sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov,
s ktorými aj odvolací súd súhlasí, keďže pri tomto hodnotení postupoval v súlade so zásadami

vyplývajúcimi z ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por., preto na ne v podrobnostiach len poukazuje.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu I. stupňa, že z vykonaného dokazovania niet pochýb o tom,
že skutok sa stal, tento spáchal obžalovaný I. spôsobom uvedeným vo výroku napadnutého rozsudku
a skutok správne po vykonaní dokazovania právne kvalifikoval ako prečin zanedbania povinnej výživy

podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b/, písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák.

Obžalovaný podal odvolanie dôvodiac, že je nevinný, nemohol platiť výživné na mal. D., keďže mu
dodnes nebol doručený rozsudok Okresného súdu Mělník o tom, že je dieťa umiestnené do pestúnskej
starostlivosti a že má platiť Úradu práce ČR, krajskej pobočke Příbram výživné vo výške 1.000,- Kč.

Súčasne namietol, že podal žiadosť o zrušenie otcovstva na Okresný súd Mělník a nevie, kam sa podela.

Odvolací súd sa napriek uvedenej obrane obžalovaného stotožňuje so záverom súdu I. stupňa, že vina
obžalovaného bola nepochybne preukázaná najmä výpoveďou zástupkyne Úradu práce ČR, krajskej
pobočky Příbram C. N., ktorá potvrdila, že obžalovaný platil výživné na mal. D. iba v dobe, kedy bol

vo výkone trestu, pričom dlh na výživnom má od 3. 9. 2015 do 26. 12. 2017 vo výške 28.000,- Kč.
Taktiež svedkyňa W. P., v ktorej pestúnskej starostlivosti sa dieťa nachádza, potvrdila, že obžalovaný jej
s výnimkou 100,- eur v r. 2017 (čo označil za dar) neposlal na výživu mal. D. žiadnu sumu.

Výpoveď uvedených svedkýň podporujú aj listinné dôkazy zadokumentované v spise, a to najmä

rozsudok Okresného súdu v Mělníku sp. zn. 42P/16/2004 zo dňa 7. 3. 2007, ktorým bola mal. D.
zverená do opatery W. P.; rozsudok Okresného súdu v Mělníku sp. zn. 42P/16/2004 zo dňa 23. 1.
2008, právoplatný dňa 14. 2. 2008, ktorým bol obžalovaný povinný prispievať na výživu dcéry D. sumou
vo výške 1000,- Kč na účet Úradu práce ČR, krajskej pobočky Příbram; aktuálny rodný list mal. D. zktorého vyplýva, že obžalovaný je otcom dieťaťa (bez ohľadu na skutočnosť, či podal návrh na zrušenie
otcovstva); rozsudok Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 1T/173/2012 zo dňa 25. 9. 2013, z ktorého
vyplýva, že už bol za neplatenie vyživovacej povinnosti na mal. D. voči Úradu práce ČR uznaný vinným z

rovnakého trestného činu. V neposlednom rade jeho vina a zavinenie je preukázané i zo správy ÚVTOS
Želiezovce, z ktorej vyplýva, že počas výkonu trestu od 25. 6. 2013 do 10. 6. 20105 nahlásil vyživovaciu
povinnosť a boli mu vykonávané zrážky z pracovnej odmeny v dôsledku vyživovacej povinnosti na mal.
Blanku.

Poukazujúc na uvedené skutočnosti a závery vyplývajúce z vykonaných dôkazov aj krajský súd, rovnako
ako súd I. stupňa, mal za nepochybne preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku popísaného vo
výroku napadnutého rozsudku. Súčasne krajský súd zistil, že skutok bol súdom I. stupňa správne právne
kvalifikovaný prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b/, písm. c/ Tr. zák. s
poukazomna§138písm.b/Tr.zák.,keďúmyselneneplatilvýživné,prácusiaktívnenehľadal,nepoberal
dávky v nezamestnanosti, a výživné neplatil po dlhší čas a to napriek tomu, že už bol za taký skutok v

posledných 2 rokoch odsúdený (Okresný súd Topoľčany sp. zn. 1T/137/2012) .

Pokiaľ ide o subjektívnu stránku žalovaného prečinu, táto bola naplnená priamym úmyslom
obžalovaného v zmysle ustanovenia § 15 písm. a/ Tr. zák., keď chcel svojím spávaním porušiť
alebo ohroziť záujem chránený Trestným zákonom, čoho dôkazom je spôsob vykonania skutku, ako

i skutočnosť, že už minimálne v predchádzajúcom trestnom konaní vedenom pred Okresným súdom
Topoľčany sp. zn. 1T/137/2012 sa obžalovaný dozvedel, že má platiť výživné na mal. D. vo výške 1.000,-
Kč Úradu práce ČR, krajskej pobočke Příbram. Napriek tomu, že v uvedenej trestnej veci vykonal trest,
následne opäť výživné neplatil.

Zo všetkých uvedených dôvodov považuje krajský súd výrok o vine napadnutého rozsudku za zákonný
a správny. Pokiaľ obžalovaný v konaní namietol nesprávnosť a nezákonnosť postupu súdov Českej
republiky, keď konali vo veci zverenia dieťaťa ako i o výživnom v jeho neprítomnosti, nedoručili mu
príslušné rozsudky a konania prebiehali bez neho napriek skutočnosti, že v tom čase sa nachádzal
vo výkone trestu, je potrebné uviesť, že odvolací súd nemá právomoc preskúmavať správnosť

právoplatného rozhodnutia súdu Českej republiky. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku obžalovaného,
že nebolo zrušené pôvodné rozhodnutie, že má platiť výživné biologickej matke dieťaťa, krajský súd
uvádza, že je povinný platiť výživné podľa posledného právoplatného rozhodnutia, ktorým je rozsudok
Okresného súdu v Mělníku sp. zn. 42P/16/2004 zo dňa 23. 1. 2008, právoplatný dňa 14. 2. 2008,
nachádzajúci sa na č. l. 16 spisu).

Pokiaľ obžalovaný v odvolaní namietal zaujatosť zákonnej sudkyne JUDr. Márie Krausovej, je potrebné
uviesť, že tak robil výlučne z dôvodu procesného postupu súdu, pričom o takejto námietke sa v zmysle
ustanovenia § 32 ods. 6 Tr. por. nekoná a pokiaľ ide o návrh podľa § 23 Tr. por. uvedený v odvolaní,
keďže vec sa v čase jeho podania nachádzala už v štádiu pred odvolacím súdom a súd I. stupňa už vo

veci konať a rozhodovať nebude, nebol dôvod na preskúmanie tohto návrhu.

K námietke obžalovaného, že podal na Okresnom súde Mělník návrh na zrušenie otcovstva, krajský súd
uvádza, že doposiaľ je obžalovaný vedený v rodnom liste ako otec dieťaťa, z čoho zjavne vyplýva, že
nebolojehootcovstvozrušené,pretoniejerozhodnévpredmetnomkonaní,čosastalosjehožiadosťou,

resp. akým spôsobom bola vybavená.

Pokiaľ ide o osobné pomery obžalovaného, tento bol v minulosti sedemkrát súdne trestaný (z odsúdení,
na ktoré je možné prihliadať), pričom naposledy bol odsúdený Okresným súdom Nitra pod sp. zn.
5T/8/2018 rozsudkom vyhláseným dňa 15. 2. 2018, právoplatným toho istého dňa, ktorým mu bol

uložený pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b/, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. trest odňatia
slobody v trvaní 2 roky so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ktorý
aktuálne vykonáva.

Krajský súd preskúmal i výrok o treste a zistil, že súd I. stupňa pri ukladaní trestu nevzhliadol u

obžalovaného žiadne poľahčujúce okolnosti podľa § 36 Tr. zák., zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa
§ 37 písm. m/ Tr. zák. a preto mu ukladal trest odňatia slobody po úprave trestnej sadby uvedenej v §
207 ods. 3 Tr. zák. podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. , t.j. v rozpätí 28 mesiacov až 5 rokov.Podľa názoru odvolacieho súdu, súd I. stupňa sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami dôležitými pre
rozhodnutie o treste a v dôsledku toho pochybil, keďže neprihliadol na skutočnosť, že u obžalovaného
je nutné ukladať súhrnný trest. Týmto postupom súdu I. stupňa došlo k porušeniu ustanovení Trestného

zákona v neprospech obžalovaného. Z uvedených dôvodov odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo
výroku o treste a sám vo veci rozhodol.

Pri rozhodovaní o treste vychádzal odvolací súd zo základných zásad pre ukladanie trestov uvedených v
§ 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,

že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol
riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, a aby trest zároveň vyjadril morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Súčasne pri určovaní druhu trestu a jeho výmery odvolací súd prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti ako aj na osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

S poukazom na uvedené, odvolací súd u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36
Tr. zák., zistil priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zák. (že v minulosti neviedol riadny život a
bol už trestne stíhaný za majetkovú trestnú činnosť). Odvolací súd neprihliadol na priťažujúcu okolnosť
uvedenú v § 37 písm. h/ Tr. zák., že spáchal viac skutkov, vzhľadom na potrebu ukladania súhrnného

trestuspoužitímtzv.asperačnejzásady,čímbydvakrátpriťažilobžalovanému(zákazdvojitéhopričítania
uvedený v § 38 ods. 1 Tr. zák.) a súčasne by mu nemohol túto priťažujúcu okolnosť priznať ani z
dôvodu absencie podania odvolania prokurátorom v jeho neprospech. Vzhľadom na prevažujúci pomer
priťažujúcich okolností nad poľahčujúcimi okolnosťami, by mu mal byť ukladaný trest s poukazom na
ustanovenie § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák., t.j. po zvýšení dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej

sadzby, avšak odvolací súd neaplikoval ustanovenie § 38 ods. 4 Tr. zák. z dôvodu potreby ukladania
súhrnného trestu s použitím tzv. asperačnej zásady podľa § 42 ods. 1 Tr. zák., podľa zásad uvedených
v § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., pri splnení zákonných podmienok uvedených v § 38 ods. 7 Tr. zák.

Krajský súd uložil obžalovanému súhrnný trest, keďže sa skutku dopustil skôr (prejednávaný skutok bol

dokončený dňa 26. 12. 2017) ako bol odsúdený vo veci vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn.
5T/8/2018 rozsudkom vyhláseným dňa 15. 2. 2018, právoplatným toho istého dňa, a to podľa trestnej
sadzby za trestný čin najprísnejšie trestný v zmysle zásad uvedených v § 41 ods. 1 Tr. zák.

Takto vychádzal pri ukladaní trestu z najprísnejšej trestnej sadzby uvedenej pri zločine krádeže podľa

§ 212 ods. 4 Tr. zák., ktorá je v rozpätí 3 roky až 10 rokov a po použití asperačnej zásady v rozpätí
3 roky až 13 rokov a 4 mesiace. Napriek uvedenému, nemohol uložiť obžalovanému trest v uvedenej
trestnej sadzbe pre absenciu odvolania podaného prokurátorom v jeho neprospech, keďže mu nemôže
byť v tomto konaní uložený prísnejší trest ako mu bol uložený súdom I. stupňa. Preto s použitím
zmierňovacieho ustanovenia § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e/ Tr. zák. mu uložil súhrnný nepodmienečný trest

odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky a 6 (šesť) mesiacov.

Z dôvodu ukladania súhrnného trestu, v zmysle ustanovenia § 42 ods. 2 Tr. zák., odvolací súd súčasne
zrušil výrok o treste uložený obžalovanému skorším rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 5T/8/2018
zo dňa 15. 2. 2018, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ

vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Pokiaľ ide o zaradenie obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody, súd I. stupňa správne zaradil
obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák., pretože v posledných desiatich rokoch pred spáchaním

trestného činu, bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin. Preto
i odvolací súd zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. d/, ods. 3 Tr. por. zrušil
napadnutý rozsudok vo výroku o treste a rozhodol vo veci sám tak, ako to vyplýva z výroku tohto

rozsudku, keďže na to boli splnené zákonné podmienky v zmysle § 322 ods. 3 Tr. por.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.